Rozsudok – Dôchodky ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 30. október 2025

Súd: Najvyšší správny súd SR
Spisová značka: 6Ssk/40/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0923100675
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 10. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viola Takáčová

ECLI: ECLI:SK:NSSSR:2025:0923100675.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Violy

Takáčovej, PhD., LL.M. a členov senátu JUDr. Martina Tisa a JUDr. Michala Matulníka, PhD., v
právnej veci žalobcu: I.. Y. N., nar. XX. S. XXXX, bytom v T., T. XXX/X, proti žalovanému: Ministerstvo
vnútra Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Pribinova 2, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
žalovaného zo dňa 19. októbra 2023, Číslo: SPSČ-PO3-2023/004735-003, o kasačnej sťažnosti žalobcu
proti rozsudku Správneho súdu v Košiciach zo dňa 29. novembra 2024, č. k. 19Sas/8/2023-56, t a k t o

r o z h o d o l :

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť žalobcu z a m i e t a.

Účastníkom konania nepriznáva nárok na náhradu trov kasačného konania.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Konanie pred správnym súdom

1. Správny súd v Košiciach (ďalej len „správny súd“) rozsudkom zo dňa 29. novembra 2024, č. k.
19Sas/8/2023-56 postupom podľa ustanovenia § 190 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok
(ďalej len „SSP“) zamietol správnu žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného
zo dňa 19. októbra 2023, Číslo: SPSČ-PO3-2023/004735-003, ktorým bolo zamietnuté odvolanie

žalobcu a potvrdené rozhodnutie Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, sekcia personálnych a
sociálnych činností, odbor sociálneho zabezpečenia (ďalej len „prvostupňový orgán“) zo dňa 01.
júla 2023, Číslo: SPSČ-OSZ-00038037/2023-VZ (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým bol
žalobcovi zvýšený výsluhový dôchodok odo dňa 01. júla 2023 zo sumy 1.218,08 eur mesačne na sumu
1.361,75 eur mesačne.

2. Správny súd zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia žalovaného preskúmal v intenciách ustanovení

§ 82 ods. 1, § 82 ods. 2, § 82 ods. 3, § 293fzc ods. 1, § 293 fzc ods. 2, § 293gc ods. 1 zákona č. 461/2003
Z. z. o sociálnom poistení (ďalej len „zákon č. 461/2003 Z. z.“), § 68 ods. 1, § 68 ods. 16 zákona č.
328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov
(ďalej len „zákon č. 328/2002 Z. z.“) a postupom v zmysle právnej úpravy ustanovenej Správnym súdnym
poriadkom dospel k záveru o nedôvodnosti podanej správnej žaloby.

3. Po preskúmaní rozhodnutia žalovaného, správny súd uviedol, že spornou právnou otázkou bolo

posúdenie uplatnenia § 293fzc zákona č. 461/2003 Z. z. pri stanovení percenta zvýšenia výsluhového
dôchodku žalobcu podľa § 68 ods. 16 zákona č. 328/2002 Z. z., pričom konštatoval, že § 68 ods. 16
zákona č. 328/2002 Z. z. neumožňuje sčítať percentá zvýšenia dôchodkových dávok ustanovené vo
všeobecných predpisoch o sociálnom poistení (zákon č. 461/2003 Z. z.). Správny súd poukázal, žetakémuto postupu bráni jazykový výklad príslušného ustanovenia zákona, pretože § 68 ods. 16 zákona
č. 328/2002 Z. z. hovorí o percente zvýšenia dôchodkových dávok ustanoveného v zákone č. 461/2003
Z. z. na kalendárny rok. To vedie k záveru, že pri výklade § 68 ods. 16 zákona č. 328/2002 Z. z. je

nutné uplatniť to z percent zvýšenia dôchodkových dávok, ktoré bolo ustanovené na celý rok 2023, a
teda percento zvýšenia dôchodkových dávok podľa 82 ods. 1 písm. a/ zákona č. 461/2003 Z. z. a nie aj
percento zvýšenia dôchodkových dávok podľa § 293fzc zákona č. 461/2003 Z. z., ku ktorému došlo až
počas kalendárneho roka. Podľa názoru správneho súdu rozdiel v postavení žalobcu oproti dôchodcom,
u ktorých došlo k priebežnému zvýšeniu dôchodkovej dávky podľa § 293fzc zákona č. 461/2003 Z. z.

nespočíva v samotnej výške percenta, o ktoré je zvyšovaný jeho výsluhový dôchodok, ale v čase výplaty
valorizovanej časti výsluhového dôchodku.

4. Správny súd ďalej poukázal, že dôchodky vo všeobecnom systéme sú valorizované od 01. januára
príslušného kalendárneho roka (§ 82 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z.), zatiaľ čo k valorizácii výsluhových
dôchodkov dochádza až od 01. júla príslušného kalendárneho roka (§ 68 ods. 1 zákona č. 328/2002

Z. z.). Z uvedeného vyplýva, že zákonodarcom je akceptovaný rozdiel v tom, kedy dochádza k výplate
valorizovaných častí týchto dôchodkových dávok. Preto prípadné nezahrnutie výsluhových dôchodcov
do systému priebežnej valorizácie podľa § 82 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. nemohol správny súd
považovať za medzeru v zákone (teda nevedomé opomenutie zákonnej úpravy zo strany zákonodarcu).

5. O nároku na náhradu trov konania rozhodol správny súd tak, že žiadnemu účastníkovi konania ich
nepriznal.

II.
Kasačná sťažnosť žalobcu proti rozsudku správneho súdu

6. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal kasačnú sťažnosť žalobca, ktorú odôvodnil poukazom
na § 440 ods. 1 písm. f/ a g/ SSP.

7. Poukázal, že sporným je výklad § 68 ods. 16 zákona č. 328/2002 Z. z., a to z dôvodu, že správny

súd toto ustanovenie vykladal len z jazykového výkladu a neaplikoval logický a teleologický výklad, v
čom videl ústavnú nekonformnosť a neudržateľnosť. Taktiež poukázal, že v danom prípade je potrebné
prihliadnuť na účel zákona, t. j. konkrétne zákon č. 80/2013 Z. z., ktorým bol § 68 ods. 16 do zákona
č. 328/2002 Z. z. doplnený, ktorým sa zmenil mechanizmus valorizácie dôchodkov z výsluhového
zabezpečenia tak, aby sa zvyšovanie približovalo zvyšovaniu dôchodkových dávok v civilnej sfére, preto

výklad § 68 ods. 16 zákona č. 328/2002 Z. z. správnym súdom bol v rozpore s touto právnou úpravou.
Zároveň jazykový výklad správneho súdu založený na jednotnom a množnom čísle slova percento/
percentá je nesprávny a neobstojí.

8. Rozsudok správneho súdu žalobca považoval za arbitrárny, formalistický, bez riadneho odôvodnenia

pri absencii vysporiadania sa s jeho špecifickými námietkami, na základe ktorého došlo k priamemu
porušeniu práva žalobcu na spravodlivý proces.

9.Záveromnavrhol,abykasačnýsúdzmenilrozhodnutiesprávnehosúdutak,ženapadnutérozhodnutie
žalovaného zrušuje a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

III.
Vyjadrenie žalovaného ku kasačnej sťažnosti žalobcu

10. Žalovaný sa na základe zaslanej výzvy správneho súdu vyjadril ku kasačnej sťažnosti podaním zo

dňa 18. februára 2025, v ktorom uviedol, že s argumentáciou a právnym názorom žalobcu vyjadreným v
kasačnej sťažnosti sa nestotožnil a plne súhlasil s výrokom napadnutého rozhodnutia správneho súdu.
Navrhol, aby kasačný súd zamietol túto kasačnú sťažnosť.

11. Vyjadrenie žalovaného ku kasačnej sťažnosti žalobcu bolo doručené na vedomie žalobcu dňa 24.

februára 2025.IV.

Konanie pred kasačným súdom

12. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší správny súd“) ako súd kasačný (§
11 písm. h/ SSP) preskúmal napadnutý rozsudok správneho súdu, ako aj konanie predchádzajúce
jeho vydaniu postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 455 SSP a dospel k záveru, že kasačná

sťažnosť žalobcu nie je dôvodná.

13. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom
chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších
veciach ustanovených týmto zákonom.

14. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli
porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,
nečinnosťouorgánuverejnejsprávyaleboinýmzásahomorgánuverejnejsprávy,samôžezapodmienok
ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

15.Podľa§6ods.1SSP,správnesúdyvsprávnomsúdnictvepreskúmavajúnazákladežalôbzákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej
správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom.

16. Podľa § 6 ods. 2 písm. c/ SSP, správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v
sociálnych veciach.

17. Podľa § 199 ods. 1 písm. h/ SSP, sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie
príslušného útvaru sociálneho zabezpečenia.

18. Predmetom kasačného konania v danej veci bol rozsudok správneho súdu, ktorý postupom § 190
SSP zamietol správnu žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného zo dňa 19.
októbra 2023, Číslo: SPSČ-PO3-2023/004735-003, ktorým bolo zamietnuté jeho odvolanie a potvrdené
prvostupňové rozhodnutie, ktorým bol žalobcovi zvýšený výsluhový dôchodok odo dňa 01. júla 2023 zo

sumy 1.218,08 eur mesačne na sumu 1.361,75 eur mesačne.

19. Podľa § 82 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., dôchodková dávka vyplácaná k 1. januáru príslušného
kalendárneho roka a dôchodková dávka priznaná od 1. januára do 31. decembra príslušného
kalendárneho roka sa zvyšuje o percento

a) medziročného rastu spotrebiteľských cien za domácnosti dôchodcov vykázané štatistickým úradom
za prvých deväť mesiacov kalendárneho roka, ktorý predchádza príslušnému kalendárnemu roku, alebo
b) určené podľa vzorca uvedeného v prílohe č. 4a, ak sa dôchodková dávka v kalendárnom roku,
ktorý predchádza príslušnému kalendárnemu roku, zvýšila podľa odseku 2 alebo bola určená z tejto
dôchodkovej dávky.

20. Podľa § 82 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z., ak kumulatívny medzimesačný rast spotrebiteľských
cien za domácnosti dôchodcov od posledného zvyšovania dôchodkových dávok presiahne päť percent,
dôchodková dávka vyplácaná k prvému dňu príslušného kalendárneho mesiaca a dôchodková dávka
priznaná od prvého dňa príslušného kalendárneho mesiaca do 31. decembra príslušného kalendárneho

rokasazvyšujeopercentotohtorastuvykázanéštatistickýmúradom;poslednýmsledovanýmmesiacom
na účely vykázania kumulatívneho medzimesačného rastu spotrebiteľských cien za domácnosti
dôchodcov je jún príslušného kalendárneho roka.

21. Podľa § 82 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z., príslušný kalendárny rok je rok, v ktorom sa zvýšenie

dôchodkovýchdávokvykonáva.Príslušnýkalendárnymesiacjetretíkalendárnymesiacpokalendárnom
mesiaci, v ktorom bol štatistickým úradom vykázaný kumulatívny medzimesačný rast spotrebiteľských
cien za domácnosti dôchodcov podľa odseku 2. Ak sa dôchodková dávka zvyšuje podľaa) odseku 1, dôchodková dávka vyplácaná k 1. januáru príslušného kalendárneho roka sa zvyšuje od 1.
januára príslušného kalendárneho roka a dôchodková dávka priznaná od 1. januára do 31. decembra
príslušného kalendárneho roka sa zvyšuje odo dňa jej priznania,

b) odseku 2, dôchodková dávka vyplácaná k prvému dňu príslušného kalendárneho mesiaca sa zvyšuje
od tohto dňa a dôchodková dávka priznaná od prvého dňa príslušného kalendárneho mesiaca do 31.
decembra príslušného kalendárneho roka sa zvyšuje odo dňa jej priznania.

22. Podľa § 293fzc ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., ak kumulatívny medzimesačný rast spotrebiteľských

cien za domácnosti dôchodcov za obdobie od 1. júla 2022 do 31. marca 2023 presiahne päť percent,
dôchodková dávka vyplácaná k 1. júlu 2023 sa zvyšuje od 1. júla 2023 o percento tohto rastu vykázané
štatistickým úradom a dôchodková dávka priznaná od 1. júla 2023 do 31. decembra 2023 sa zvyšuje
odo dňa jej priznania o percento tohto rastu vykázané štatistickým úradom.

23. Podľa § 293fzc ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z., na zvýšenie dôchodkovej dávky podľa odseku 1

platí § 82 ods. 3 až 9 rovnako.

24. Podľa § 293gc ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., na účely zvýšenia dôchodkovej dávky podľa § 82
ods. 1 sa zvýšenie dôchodkovej dávky podľa § 293fzc ods. 1 považuje za zvýšenie dôchodkovej dávky
podľa § 82 ods. 2.

25. Podľa § 68 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z. z., výsluhové dôchodky, invalidné výsluhové dôchodky,
vdovské výsluhové dôchodky, vdovecké výsluhové dôchodky a sirotské výsluhové dôchodky priznané
a vyplácané do 30. júna príslušného kalendárneho roka sa zvyšujú od 1. júla príslušného kalendárneho
roka v závislosti od pevnej sumy zvýšenia dôchodkových dávok ustanoveného vo všeobecných

predpisoch o sociálnom poistení na tento kalendárny rok a podľa postupu uvedeného v odsekoch 3,
5 až 11.

26. Podľa § 68 ods. 16 zákona č. 328/2002 Z. z., od 1. júla 2018 sa výsluhové dôchodky, invalidné
výsluhové dôchodky, vdovské výsluhové dôchodky, vdovecké výsluhové dôchodky a sirotské výsluhové

dôchodky zvyšujú o percento zvýšenia dôchodkových dávok ustanoveného vo všeobecných predpisoch
o sociálnom poistení na kalendárny rok, v ktorom sa tieto dôchodky z výsluhového zabezpečenia
zvyšujú.

27. Najvyšší správny súd mal z obsahu súdneho spisu, ako aj z priloženého administratívneho spisu

preukázané nasledovné skutočnosti. Žalobca si podal žiadosť o priznanie výsluhového dôchodku odo
dňa 01. januára 2004, ktorý mu bol priznaný rozhodnutím Ministerstva vnútra Slovenskej republiky,
odbor sociálneho zabezpečenia a zdravotníctva sekcie personálnych a sociálnych činností zo dňa 24.
marca 2003, Číslo: SPC-38.037-2/5-2004 odo dňa 01. januára 2004 vo výške 22.233 Sk mesačne. Pre
výpočet výsluhového dôchodku podľa § 58 zákona č. 328/2002 Z. z. bola žalobcovi zhodnotená doba

trvania služobného pomeru 32 skončených rokov. Základom na výpočet výsluhového dôchodku podľa
§ 60 zákona č. 328/2002 Z. z. bol priemerný mesačný služobný plat v ukončenom kalendárnom roku
2003 vo výške 37.055 Sk. Následne boli v priebehu rokov vydávané rozhodnutia týkajúce sa valorizácie
výsluhového dôchodku od júla príslušného kalendárneho roka, a to od 01. júla 2004 na sumu 22.789
Sk; od 01. júla 2005 na sumu 24.806 Sk; od 01. júla 2006 na sumu 26. 282 Sk; od 01. júla 2007 na sumu

27.925 Sk; od 01. júla 2008 na sumu 29.322 Sk; od 01. júla 2009 na sumu 1.035,13 eur; od 01. júla
2010 na sumu 1.058,94 eur; od 01. júla 2011 na sumu 1.081,18 eur; od 01. júla 2013 na sumu 1.094,25
eur; od 01. júla 2014 na sumu 1.104,52 eur; od 01. júla 2015 na sumu 1.110,59 eur; od 01. júla 2016 na
sumu 1.112,81 eur; od 01. júla 2017 na sumu 1.122,38 eur; od 01. júla 2018 na sumu 1.141,58 eur; od
01. júla 2019 na sumu 1.160,78 eur; od 01. júla 2020 na sumu 1.179,98 eur; od 01. júla 2021 na sumu

1.202,38 eur; od 01. júla 2022 na sumu 1.218,02 eur; rozhodnutím zo dňa 01. júla 2023, Číslo: SPSČ-
OSZ-00038037/2023-VZ od 01. júla 2023 na sumu 1.361,75 eur. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca
odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný tak, že ho zamietol a rozhodnutie zo dňa 01. júla 2023 potvrdil.
Zároveň žalobca požiadal Sociálnu poisťovňu o priznanie starobného dôchodku od 01. januára 2007.

28. Na úvod najvyšší správny súd poznamenáva, že v predmetnom prípade neboli sporné otázky
týkajúce sa samotného priznania výsluhového dôchodku (spôsob jeho výpočtu a zohľadnené doby), ale
naopak otázka valorizácie (§ 68 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z. z.) už priznaného dôchodku v roku 2023,a to konkrétne aj na základe ustanovenia § 239fzc zákona č. 461/2003 Z. z. Najvyšší správny súd preto
zameral svoju pozornosť na zodpovedanie tejto otázky.

29. Všeobecné pravidlo v zmysle § 68 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z. z. ustanovuje, že výsluhové
dôchodky, invalidné výsluhové dôchodky, vdovské výsluhové dôchodky, vdovecké výsluhové dôchodky
a sirotské výsluhové dôchodky priznané a vyplácané do 30. júna príslušného kalendárneho roka sa
zvyšujú od 01. júla príslušného kalendárneho roka v závislosti od pevnej sumy zvýšenia dôchodkových
dávok ustanoveného vo všeobecných predpisoch o sociálnom poistení (zákon č. 461/2003 Z. z.)

na tento kalendárny rok a podľa postupu uvedeného v § 68 ods. 3, 5, 6, 7, 8, 9, 10 a 11 zákona
č. 328/2002 Z. z. Zároveň § 68 ods. 16 zákona č. 328/2002 Z. z. ustanovuje, že od 01. júla
2018 sa výsluhové dôchodky, invalidné výsluhové dôchodky, vdovské výsluhové dôchodky, vdovecké
výsluhové dôchodky a sirotské výsluhové dôchodky zvyšujú o percento zvýšenia dôchodkových dávok
ustanoveného vo všeobecných predpisoch o sociálnom poistení na kalendárny rok, v ktorom sa
tieto dôchodky z výsluhového zabezpečenia zvyšujú. Cieľom zákona č. 80/2013 Z. z., ktorým sa

novelizoval zákon č. 328/2002 Z. z., konkrétne celé ustanovenie § 68 bolo okrem iného aj primerane
zachovať nároky už založené platným zákonom a nové opatrenia zaviesť postupne a vyvážene
z hľadiska potrieb úspory a stabilizácie, ale tiež znížiť výdavky na osobitný systém sociálneho
zabezpečenia príslušníkov Policajného zboru, Hasičského a záchranného zboru, Horskej záchrannej
služby, Slovenskej informačnej služby, Národného bezpečnostného úradu, Zboru väzenskej a justičnej

stráže Slovenskej republiky a colníkov a profesionálnych vojakov z osobitných účtov Ministerstva vnútra
Slovenskej republiky, Slovenskej informačnej služby, Národného bezpečnostného úradu, Ministerstva
spravodlivosti Slovenskej republiky, Ministerstva financií Slovenskej republiky a Ministerstva obrany
Slovenskej republiky, ktoré tento systém spravujú (pozri bližšie Všeobecná časť Dôvodovej správy k
zákonu č. 80/2013 Z. z.). Týmto zákonom sa okrem iného mali prijať opatrenia na zmenu mechanizmu

zvyšovania dôchodkov z výsluhového zabezpečenia v nadväznosti na mechanizmus dôchodkových
dávok v civilnej sfére, a to takým spôsobom, že základom pre mechanizmus valorizácie bola pevná
suma zvýšenia dôchodkových dávok ustanovená v zákone č. 461/2003 Z. z. a zároveň od 01. júla
2018 sa zmenil mechanizmus valorizácie, ktorý závisel od medziročného rastu spotrebiteľných cien za
domácnosť vykázaného Štatistickým úradom Slovenskej republiky za prvý polrok kalendárneho roka,

ktorý predchádzal príslušnému kalendárnemu roku, v ktorom sa valorizácia vykonávala. Z uvedeného
možno uzavrieť, že vo vzťahu k osobám, ktoré poberajú výsluhové dávky z osobitného systému
sociálneho zabezpečenia je vykonávaná valorizácia v zmysle § 68 zákona č. 328/2002 Z. z. raz ročne,
a to od 01. júla príslušného kalendárneho roka.

30. Naopak, žalobca v podanej správnej žalobe, ale tiež aj v rámci podanej kasačnej sťažnosti
argumentoval, že okrem valorizácie výsluhového dôchodku v zmysle § 68 ods. 1 a ods. 16 zákona č.
328/2002 Z. z., mal žalovaný v roku 2023 vykonať ešte ďalšiu valorizáciu, a to na základe zákona č.
461/2003 Z. z., konkrétne upravená v § 293fzc zmieneného zákona (tiež možno označiť ako mimoriadna
valorizácia). Táto úprava bola súčasťou prechodných ustanovení k úpravám účinným od 01. júla 2023.

Účelom bolo zaviesť mimoriadne zvýšenie dôchodkových dávok v špecifickej situácii, keď inflácia,
resp. medzimesačný rast spotrebiteľných cien pre domácnosť dôchodcov, prekročila určitú hranicu.
Pričom možno konštatovať, že táto prechodná úprava sa vzťahovala len na dôchodkové dávky, ktoré
boli vyplácané zo všeobecného systému sociálneho zabezpečenia podľa zákona č. 461/2003 Z. z. To
zahŕňalo starobné, invalidné, pozostalostné dôchodky podľa tohto zákona.

31. Vo vzťahu k výsluhovým dôchodkom (teda osobitný systém sociálneho zabezpečenia podľa zákona
č. 328/2002 Z. z.) uvedené ustanovenie nebolo možné aplikovať, pretože priamo nezasahovalo do
pravidiel valorizácie takýchto dôchodkov podľa zákona č. 328/2002 Z. z. Uvedené možno vyvodiť z
niekoľkých aspektov. Všeobecný systém sociálneho zabezpečenia (zákon č. 461/2003 Z. z.) a osobitný

systém sociálneho zabezpečenia (zákon č. 328/2002 Z. z.) sú dva samostatné právne režimy, pričom z
§ 1 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z. vyplýva, že tento zákon sa nevzťahuje na príslušníkov Policajného
zboru, Slovenskej informačnej služby, Národného bezpečnostného úradu, Zboru väzenskej a justičnej
stráže, Hasičského a záchranného zboru, Horskej záchrannej služby, ozbrojených príslušníkov
finančnej správy, profesionálnych vojakov ozbrojených síl, vojakov mimoriadnej služby, ktorých sociálne

zabezpečenie je upravené osobitným predpisom (zákon č. 328/2002 Z. z.), ak tento zákon neustanovuje
inak. Výsluhoví dôchodcovia teda nie sú priamo účastníkmi všeobecného systému sociálneho
zabezpečenia. Zároveň v predmetnej veci absentuje aj samotný úmysel zákonodarcu odkazom, že
uvedená úprava sa vzťahuje aj na osobitné systémy sociálneho zabezpečenia, keďže tieto majú vlastnémechanizmy valorizácie (§ 68 zákona č. 328/2002 Z. z.). Mimoriadna valorizácia v zmysle § 293fzc
zákona č. 461/2003 Z. z. bola súčasťou prechodných ustanovení, tak ako bolo vyššie uvedené, ktoré sa
viažu na dávky poskytované v rámci zákona č. 461/2003 Z. z., a absentoval odkaz na dávky poskytnuté

na základe osobitných predpisov (zákon č. 328/2002 Z. z.). Ustanovenie § 293fzc zákona č. 461/2003
Z. z. sa nevzťahovalo na výsluhové dôchodky, pretože sa týkalo mimoriadneho zvýšenia dôchodkových
dávok zo všeobecného systému sociálneho zabezpečenia, zatiaľ čo výsluhové dôchodky patria do
osobitného systému sociálneho zabezpečenia podľa zákona č. 328/2002 Z. z., ktorý má vlastnú právnu,
finančnú a organizačnú úpravu valorizácie výsluhových dávok.

32. Konajúcemu senátu je zároveň známe aj ďalšie rozhodnutie iného senátu najvyššieho správneho
súdu, ktorý sa zaoberal obdobnou právnou otázkou, ako je tomu v tomto konaní, pričom tento senát
dospel k rovnakému právnemu názoru. V tomto rozhodnutí bolo okrem iného konštatované, že „...ak
ustanovenie § 68 ods. 16 zákona č. 328/2002 Z. z. odkazuje na zvýšenie o percento zvýšenia
dôchodkových dávok ustanoveného vo všeobecných predpisov o sociálnom poistení na kalendárny rok,

rozumie sa tým percento určené do 31. decembra 2023 podľa § 82 ods. 1 a od 1. januára 2024 podľa §
82 ods. 1 písm. a) zákona č. 461/2003 Z. z., teda o percento medziročného rastu spotrebiteľských cien
za domácnosti dôchodcov vykázané štatistickým úradom za prvých deväť mesiacov kalendárneho roka,
ktorý predchádza príslušnému kalendárnemu roku, teda roku, v ktorom sa dávky zvyšujú. Podľa § 68
ods. 1 zákona č. 328/2002 Z. z. sa takto určeným percentom od 1. júla tohto príslušného kalendárneho

roka zvýši výsluhový dôchodok vyplácaný do 30. júna tohto roka. Naopak, na účely cit. § 68 ods. 16 tohto
zákona nemožno použiť ustanovenie § 82 ods. 1 písm. b) a ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. účinného
od 1. januára 2024, ani ustanovenie § 293fzc tohto zákona účinné od 1. júla 2023. Tým síce vzniká
rozdiel v dynamike valorizácie (iné rozloženie jej súm v čase), ale nemení sa jej výsledok, pretože práve
ustanovenie § 82 ods. 1 písm. b) v spojení s prílohou č. 4a tohto zákona zabezpečujú, že miera zvýšenia

výsluhovej dávky medzi 1. júlom predošlého kalendárneho roka a 1. júlom príslušného kalendárneho
roka bude rovnaká ako miera zvýšenia dôchodkovej dávky medzi 1. januárom predošlého a 1. januárom
príslušného kalendárneho roka.“ (bližšie pozri rozhodnutie zo dňa 26. júna 2025, sp. zn. 7Ssk/27/2025).

33. Vo vzťahu k ostatným námietkam žalobcu uvedených v kasačnej sťažnosti uvádza najvyšší správny

súd nasledovné. Vo vzťahu k nedostatočnému odôvodneniu zo strany správneho súdu, túto námietku
je potrebné vyhodnotiť ako nedôvodnú, pretože odôvodnenie napadnutého rozsudku správneho súdu
zodpovedá zákonným predpokladom ustanoveným v § 139 ods. 2 SSP, pričom správny súd sa podrobne
a systematicky zaoberal každou námietkou vyslovenou zo strany žalobcu. Zároveň sa podrobne
venoval spornej otázke, a to výkladu ustanovenia § 68 ods. 16 zákona č. 328/2002 Z. z. v kontexte

úpravy valorizácie obsiahnutej v zákone č. 461/2003 Z. z. Správny súd sa tiež zaoberal namietanou
diskrimináciou žalobcu, pričom najvyšší správny súd konštatuje, že správny súd dal odpoveď na všetky
podstatné námietky, ktoré boli prednesené v správnej žalobe a ďalších podaniach žalobcu, preto nebolo
možné súhlasiť s tvrdením žalobcu, že v jeho prípade došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý
proces. Odhliadnuc od uvedeného, najvyšší správny súd poukazuje na konštantnú judikatúru Ústavného

súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“), v rámci ktorej ústavný súd vyslovil, že „súčasťou
obsahu základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, práva na
spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a práva na spravodlivý súd podľa čl. 14 ods. 1
medzinárodného paktu a tiež práva podľa čl. 26 medzinárodného paktu je aj právo účastníka konania na
také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne

a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a
obranou proti takému uplatneniu. Všeobecný súd však nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené
účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam“ (bližšie pozri II. ÚS 269/2019,
IV. ÚS 115/03, III. ÚS 209/04). Vo vzťahu k tvrdenej diskriminácii žalobcu, najvyšší správny súd ešte
dopĺňa, že aj táto námietka je nedôvodná. Práva a zákonné nároky poistencov zo všeobecného systému

sociálneho zabezpečenia a práva a zákonné nároky v osobitnom systéme sociálneho zabezpečenia sú
určené pre dve odlišné skupiny osôb, pričom v rámci jednotlivej skupiny sa za rovnakých podmienok,
resp. obdobných podmienok s týmito osobami zaobchádza rovnako, pričom nie je dôvod pripodobňovať
podmienkymedzitýmitodvomaskupinaminavzájom.Porovnávaťzvyšovaniedávokvdvochrozdielnych
systémoch sociálneho zabezpečenia nie je dôvodné (pozri rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa

31. júla 2012, sp. zn. 7Sžso/75/2012).34. Najvyšší správny súd zároveň dáva do pozornosti žalobcovi, že skutočnosť, že sa nestotožnil
s rozhodnutím správneho súdu, nepostačuje na prijatie záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo
arbitrárnosti napadnutého rozhodnutia.

35. Na základe vyššie uvedeného najvyšší správny súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti
tohto rozhodnutia.

36. O trovách kasačného konania bolo rozhodnuté podľa § 167 a § 168 v spojení s § 467 ods. 1 SSP,

keď žalobca bol v kasačnom konaní neúspešný a žalovaný síce úspech mal, no kasačný súd nezistil
výnimočné dôvody, aby mu náhradu trov priznal.

37. Toto rozhodnutie prijal najvyšší správny súd v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 veta prvá
SSP v spojení s § 452 ods. 1 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.