Decision was made at the court Mestský súd Košice
Judgement was issued by JUDr. Róbert Zsiga
Legislation area – Obchodné právo – Obchodné záväzkové vzťahy
Judgement form – Rozsudok pre zmeškanie
Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Mestský súd Košice
Spisová značka: 26Cb/4/2024
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123406756
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 05. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Zsiga
ECLI: ECLI:SK:MSKE:2024:6123406756.2
Rozsudok pre zmeškanie
Mestský súd Košice sudcom JUDr. Róbertom Zsigom, v spore žalobcu: SWAN, a.s., Landererova 12,
811 09 Bratislava – mestská časť Staré Mesto, IČO: 35 680 202, zastúp. spoločnosťou Advokátska
kancelária RELEVANS s. r. o., Dvořákovo nábrežie 8A, 811 02 Bratislava, IČO: 47 232 471, proti
žalovanému: J&M – Group, s.r.o., Letná 47, 052 01 Spišská Nová Ves, IČO: 36 598 364, zastúp.
spoločnosťou LEGATE, s.r.o., Dvořákovo nábrežie 8/A, 811 02 Bratislava, IČO: 35 846 909, o zaplatenie
968 250,- EUR s prísl. takto
r o z h o d o l :
I. Žalobu z a m i e t a.
II. Žalovanému p r i z n á v a náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100% s tým, že o ich
výške bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.
o d ô v o d n e n i e :
1.Žalobou doručenou súdu dňa 28.09.2023 (v upomínacom konaní) upresnenou podaním doručeným
súdu dňa 26.10.2023 sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu
968 250,- EUR, úroky z omeškania vo výške 12% ročne zo sumy 163 497,- EUR od 20.03.2023 do
zaplatenia, zo sumy 156 468,- EUR od 20.03.2023 do zaplatenia, zo sumy 165 105,- EUR od 20.03.2023
do zaplatenia, zo sumy 163 888,- EUR od 20.03.2023 do zaplatenia, zo sumy 151 450,- EUR od
24.03.2023 do zaplatenia, zo sumy 167 842,- EUR od 21.04.2023 do zaplatenia, ako náklady spojené
s uplatnením pohľadávky v sume 40,- EUR.
2.Žalobca uviedol, že ako podnik uzavrel dňa 01.10.2017 so žalovaným ako predajcom Rámcovú
zmluvu o spolupráci (ďalej len ako „Rámcová zmluva“), ktorej predmetom je rámcové vymedzenie práv a
povinností zmluvných strán pri vzájomnej spolupráci (a) pri poskytovaní Dohodnutých služieb zo strany
žalovaného tak, ako sú zadefinované v článku I. bod 1.1 písm. a) Rámcovej zmluvy (ďalej len ako
„Dohodnuté služby“), (b) pri budovaní infraštruktúry predajných a obslužných kanálov pre poskytovanie
Dohodnutých služieb a (c) v ďalších oblastiach na základe dohody zmluvných strán. V nadväznosti
na Rámcovú zmluvu a v súlade s ňou podľa článku IV. boli uzavreté vykonávacie zmluvy k Rámcovej
zmluve, ktoré podrobne stanovujú práva a povinnosti zmluvných strán (ďalej len ako „Vykonávacie
zmluvy“). Medzi Dohodnuté služby patrí aj výber platieb žalovaným od zákazníkov žalobcu za dodané
služby poskytované žalobcom v dohodnutom rozsahu.
2A.Nazákladebodu4.1.Vykonávacejzmluvyč.2„Vysporiadanieodmienareporting“zodňa01.10.2017
v znení jej neskorších dodatkov (ďalej len ako „Vykonávacia zmluva č. 2“) žalobcovi vznikal a priebežne
aj vzniká voči žalovanému nárok na úhradu platieb, ktoré v príslušnom kalendárnom mesiaci v mene
žalobcu prijal a prijíma žalovaný od zákazníkov žalobcu za služby im poskytované žalobcom. Peňažný
nárok podľa predchádzajúcej vety si žalobca voči žalovanému uplatňoval a aj priebežne uplatňuje
prostredníctvom vystavovania a doručovania výziev na úhradu v zmysle bodu 4.1. Vykonávacej zmluvy
č. 2 so splatnosťou tam uvedenou, pričom tieto výzvy na úhradu žalobca vystavuje a žalovanému
doručuje vo forme faktúr.2B.V Prílohe tohto návrhu označenom ako Identifikácia Faktúr je uvedená identifikácia 6 (šiestich)
takýchto výziev na úhradu – faktúr, ktorými si žalobca podľa bodu 4.1 Vykonávacej zmluvy č. 2 voči
žalovanému uplatnil za 6 (šesť) predmetných mesačných období svoje peňažné nároky na úhradu
platieb,ktorévrámciposkytovaniaDohodnutýchslužiebžalovanývjednotlivýchmesiacochprijalvmene
žalovaného od zákazníkov žalobcu. U každej z týchto 6 (šiestich) výziev na úhradu – faktúr (ďalej tiež len
ako„Faktúry“)jevPrílohetohtonávrhu"IdentifikáciaFaktúr"uvedenéčísloFaktúry,dátumjejvystavenia,
pôvodný dátum splatnosti (určený v zmysle bodu 4.1. Vykonávacej zmluvy č. 2) a suma fakturovaná
(uplatňovaná) na úhradu danou Faktúrou.
2C.Žalobca si voči žalovanému týmito 6 (šiestimi) Faktúrami uplatnil peňažnú pohľadávku v celkovej
výške 968 250,- EUR (deväťstošesťdesiatosemtisíc dvestopäťdesiat eur) bez DPH (ďalej tiež len
ako „Pohľadávka z Faktúr“), pričom táto celková Pohľadávka z Faktúr voči žalovanému pozostáva z
peňažných nárokov (pohľadávok) žalobcu za predmetné mesačné obdobia, uplatnených jednotlivými
Faktúrami. Každá z Faktúr po vecnej (obsahovej) aj po formálnej stránke zodpovedala ako zneniu
príslušných ustanovení Vykonávacej zmluvy č. 2, tak aj predchádzajúcej praxi, ktorú si strany medzi
sebou v súvislosti s uplatňovaním dotknutých peňažných nárokov zaviedli. Žiadna z uplatnených
Faktúr nebola doteraz zo strany žalovaného rozporovaná ani z vecných, ani z formálnych dôvodov a
žiadny z vyššie uvedených peňažných nárokov (pohľadávok) žalobcu za predmetné mesačné obdobia,
uplatnených jednotlivými Faktúrami, nebol doteraz žalovaným uhradený (splatený) a to ani len z časti a
napriek výzve na úhradu zo dňa 31.05.2023 adresovanej žalobcom žalovanému.
2D.Žalobca sa so žalovaným ústne dohodli na predĺžení doby splatnosti faktúr na úhradu nárokov
žalobcu podľa bodu 4.1. Vykonávacej zmluvy č. 2, doručovaných po 01.04.2022, a to až do 20.03.2023,
ktorý sa považuje za nový dátum splatnosti každej z faktúr, ktorými si žalobca uplatňoval voči
žalovanému svoje peňažné nároky vznikajúce mu v zmysle ustanovení bodu 4.1. Vykonávacej zmluvy
č. 2, samozrejme okrem tých faktúr, ktorých splatnosť je stanovená na dátum neskorší ako 20.03.2023.
Toto (t.j. nový dátum splatnosti 20.03.2023) platí rovnako aj pre tie Faktúry, ktorú sú identifikované
v Prílohe tohto návrhu "Identifikácia Faktúr", opätovne s výnimkou tých Faktúr, ktorých splatnosť je
stanovená na dátum neskorší ako 20.03.2023. V zmysle tejto ústnej dohody si žalobca uplatňuje aj úroky
z omeškania a to v súlade s ustanoveniami § 369 ods. 2 zákona č. 513/1991 Z.z. Obchodný zákonník, v
spojení s § 1 ods. 2 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 21/2013 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Obchodného zákonníka.
3.Okresný súd Banská Bystrica vydal v zmysle návrhu žalobcu dňa 15.11.2023 platobný rozkaz sp. zn.
12Up/1546/2023.
4.Žalovaný v zákonom stanovenej lehote podal proti platobnému rozkazu odpor. Potvrdil, že mu
žalobca doručil nasledovné dokumenty, ktorými si voči nemu uplatnil nároky podľa tohto Platobného
rozkazu, a to žiadosť o úhradu č. 3522000224, č. 3522000248, č. 3522000273, č. 3523000014, č.
3523000036 a č. 3523000058 (ďalej „Žiadosti o úhradu“). Tvrdil, že neeviduje „faktúry“ žalobcu vo
svojom účtovníctve; tieto „faktúry“ žalovaný neuviedol ani v kontrolnom výkaze podľa §78a zákona č.
222/2004 o dani z pridanej hodnoty. Žalovaný eviduje vo svojom účtovníctve pohľadávky uplatnené
jednotlivými Žiadosťami o úhradu (ďalej len „Pohľadávky“), a to ako pohľadávky, ktorých splatnosť ale
doposiaľ nenastala. Navyše, žalovaný mal za to, že medzičasom pohľadávky v celosti zanikli.
4A.Žalovanýpopieratvrdeniežalobcu,žebyŽiadostioúhradubolifaktúrami,akoichžalobcanepravdivo
označil v návrhu na vydanie Platobného rozkazu. Faktúrou môže byť iba listina, ktorá má náležitosti
faktúry uvedené v § 71 a nasl. zákona č. 222/2004 Z. z., pričom dokument Žiadosť na úhradu neobsahuje
ani len označenie „faktúra“.
4B.Uviedol, že pohľadávky nie sú splatné. Potvrdil ako nesporné tvrdenie žalobcu, že medzi ním a
žalobcom vo vzťahu k žalovaným nárokom došlo k uzavretiu ústnej dohody o predĺžení doby splatnosti
žalovaných nárokov. Žalovaný však popiera, že došlo k dohode o „novom dátume splatnosti týchto
nárokov“, ktorý má byť podľa žalobcu deň 20.03.2023. (Žalobca tento deň uvádza aj vo Výzve na úhradu
pohľadávok z Vykonávacej zmluvy 2 zo dňa 31.05.2023). Skutočnosť, že medzi sporovými stranami
existuje dohoda o odklade splatnosti potvrdzuje aj reakcia žalovaného zo dňa 13.06.2023 (ďalej len
„Reakcia“) na výzvu žalobcu, v ktorej dohodu o odklade splatnosti výslovne potvrdzuje. Žalovaný sa
navyše v rámci Reakcie vyjadril, že je pripravený zmierlivo alternatívne riešiť nároky žalobcu napr. aj
zápočtom s nespornými pohľadávkami žalovaného voči žalobcovi.
4C.Žalovaný tvrdil, že odklad splatnosti nárokov žalobcu stále trvá; trval teda aj ku dňu podania
žaloby. Ako skutkovo významné žalovaný v tejto spojitosti uvádza, že dôvodom pre odklad splatnosti
žalovaných nárokov boli pokračujúce a naďalej prebiehajúce rokovania sporových strán o rádovo vyššejpohľadávke žalovaného voči žalobcovi, ktorú bol žalobca povinný zaplatiť žalovanému podľa článku 5
Zmluvyopodmienkachprevodučastiobchodnéhopodieluzodňa09.09.2019(ďalej„Akvizičnázmluva“).
Išlo o pohľadávku žalovaného voči žalobcovi vo výške 4 868 953,05 EUR (ďalej „Pohľadávka na
štvrtý príspevok“). Žalobca v tejto súvislosti svoju povinnosť zaplatiť Pohľadávku na štvrtý príspevok
nesplnil a čiastočne namietol jej výpočet (konkrétne čo do niektorých nákladov vstupujúcich do výpočtu
Pohľadávky na štvrtý príspevok v zmysle bodu 5.5.1. Akvizičnej zmluvy), pričom: nesporná časť
Pohľadávky na štvrtý príspevok medzi sporovými stranami predstavuje sumu 1 251 680,- EUR a
sporná časť Pohľadávky na štvrtý príspevok medzi sporovými stranami predstavuje sumu 3 617 273,05
EUR. Poukázal aj na samostatnú prílohu, ktorá určuje spôsob výpočtu Pohľadávky na štvrtý príspevok
vypočítaný podľa bodu 5.5.1 Akvizičnej zmluvy, vrátane jeho nespornej časti. S poukazom na pripojený
výpočet uviedol, že ak by teda aj došlo k úplnej akceptácii relevantných námietok žalobcu vo vzťahu
k Nepravidelným nákladom 2021 (t. j. znížením z 303 122,61 EUR na uznaných 96 681,- EUR) a
Nepravidelným tržbám 2021 (t. j. zvýšením z 0,- EUR na domnelých 517 013,- EUR) je nesporná
Prevádzková EBITDA 2021 vo výške 446 336,- EUR, pričom potom nesporná časť Pohľadávky na štvrtý
príspevok tak predstavuje sumu 1 251 680,- EUR.
4D.Práve pre vyriešenie konečnej výšky pohľadávky na štvrtý príspevok sa žalovaný so žalobcom
dohodli, že kým nevyriešia spor o konečnú výšku pohľadávky na štvrtý príspevok, odkladá sa splatnosť
faktúr žalobcu, a to za účelom neskoršieho vzájomného započítania. Táto skutočnosť a rovnako aj
zámer oboch strán po ustálení výšky Pohľadávky na štvrtý príspevok vzájomne si pohľadávky započítať
v časti, v ktorej sa stretnú, sú medzi stranami nesporné. Vyplýva to aj z obsahu Výzvy na úhradu
pohľadávok z Vykonávacej zmluvy 2, ktorú zasielal žalobca žalovanému dňa 31.05.2023; ide o dôkaz
predloženým žalobcom v tomto konaní. Pokračovanie rokovaní po 31.05.2023 preukazuje okrem iného
aj Zápisom z rokovania zo dňa 23.06.2023, predmetom ktorého bola dohoda sporových strán o poradí
audítora na účely riešenia sporu o výške pohľadávky na štvrtý príspevok. Ako dôkaz o tom, že rokovania
aj naďalej pokračujú (v dôsledku ktorých ešte stále nenastala splatnosť žalovaných nárokov) pripojil
žalovaný e-mailovú korešpondenciu medzi zástupcami žalobcu pánom A. B. a pánom C. D. a zástupcom
žalovaného, pánom E. F. z obdobia od 27.09.2023 do 08.10.2023. Touto korešpondenciou, vzhľadom
na dátumy odosielania jednotlivých správ, žalovaný zároveň preukazuje, že rokovania pokračovali aj
po Výzve a Reakcii na úhradu pohľadávok z Vykonávacej zmluvy 2, ktorú zasielal žalobca žalovanému
dňa 31.05.2023. Pokračovanie prebiehajúcich rokovaní je zrejmé napríklad z vety pána D. zo dňa
08.10.2023, že „stretnutie má zmysel, ak od vás obdržíme písomný návrh“ alebo aj z komunikácie
oboch strán k témam „Zadanie pre audítora“ a „Výber audítora“ zachytené napríklad v správe pána
B. zo dňa 05.10.2023. Žalovaný navrhol k otázke pokračovania rokovaní v období po 31.05.2023
vykonanie dôkazu výsluchom pána E. F., konateľa žalovaného, pána A. B., konateľa žalovaného a člena
predstavenstva žalobcu a tiež výsluchom svedka pána C. F., výkonného riaditeľa žalovaného, ktorí sa
rokovaní so žalobcom popri iných zúčastnili.
4E.Preukázaním neukončenia rokovaní žalovaný zároveň preukazuje, že nároky žalobcu uplatnené
v tomto konaní v čase podania návrhu na Platobný rozkaz ešte neboli splatné. Teda, že žalovaný
nebol so svojím plnením v omeškaní – žaloba je podaná predčasne. Žalovaný viedol rokovania so
žalobcom v dobrej viere, že sa predsa len podarí vyriešiť spor mimosúdne – započítaním vzájomných
pohľadávok. Naproti tomu, žalobca (pán B.) deň pred podaním návrhu na vydanie platobného rozkazu,
teda 27.09.2023 píše žalovanému (p. F.), že pripravili zadanie pre audítora, navrhuje kroky k výberu
audítora a vyzýva žalobcu na vyjadrenie k jeho návrhom.
4F.Dňa 29.09.2023, teda jeden deň po podaní žaloby, žalobca (p. B.) odsúhlasuje e-mailom návrh
termínov na osobné rokovanie. Pohľadávky boli v konaní uplatnené žalobcom tzv. „poza chrbát
žalovaného“ – zneužitím nevedomosti žalovaného, o tom, že (údajne) malo dôjsť ukončeniu dohody
o odklade splatnosti pohľadávok. Ak by žalovaný mal vedomosť o (údajnom) ukončení dohody o
odklade splatnosti pohľadávok (a stali by sa tak splatné), žalovaný by obratom pristúpil k započítaniu s
pohľadávkou na štvrtý príspevok (minimálne čo do jej nespornej časti podľa bodu 2.7.1 tohto podania)
tak, aby sa vyhol zbytočnému navyšovaniu nákladov spojených s vedením súdneho konania.
4G.Bez toho, aby bola dotknutá predchádzajúca argumentácia žalovaného, ak teda súd v ďalšej časti
konania ustáli, že skutočne došlo k ukončeniu dohody o odklade splatnosti pohľadávok, potom žalovaný
namieta konanie žalobcu, ktorý už dňa 28.09.2023 podal návrh na vydanie Platobného rozkazu, hoci sa
žalovaný ešte dňa 08.10.2023 v dobrej viere a dôvodne spoliehal na očakávaný férový a poctivý prístup
žalobcu (okrem iného aj vychádzajúc z existujúcej dohody o odklade splatnosti pohľadávok). Ďalej
tiež, bez toho aby bola dotknutá predchádzajúca argumentácia žalovaného, ak teda súd v ďalšej časti
konania ustáli, že skutočne došlo k ukončeniu dohody o odklade splatnosti pohľadávok, potom žalovaný
žiada súd, aby uplatnenie pohľadávok žalobcom v rozpore s legitímnymi očakávaniami žalovanéhovyplývajúcimi z prebiehajúcich rokovaní posúdil ako konanie v rozpore s dobrými mravmi resp. v rozpore
so zásadami poctivého obchodného styku, a žalobcovi nepriznal: nárok na zaplatenie uplatneného
príslušenstva pohľadávok a ani nárok na uplatnenú náhradu trov konania žalobcu.
4H.Žalovaný ďalej uviedol, že nárok, ktorý uplatnil žalobca žalobou zanikol v dôsledku započítania s
pohľadávkou na štvrtý príspevok podľa Akvizičnej zmluvy.
4I.Na základe vyššie uvedeného je možné uzavrieť, že žalobcom uplatnené nároky ku dňu podania
návrhu na platobný rozkaz ešte neboli splatné a ide teda o predčasne uplatnený nárok. Navyše bez
ohľadu na ich splatnosť, po vydaní Platobného rozkazu došlo k zániku týchto nárokov v dôsledku
započítania s pohľadávkou na štvrtý príspevok podľa Akvizičnej zmluvy. Z uvedeného dôvodu žalovaný
navrhol, aby súd žalobu zamietol a zaviazal žalobcu nahradiť žalovanému trovy konania.
5.Žalobca vo vyjadrení k odporu uviedol, že žiadosti o úhradu nie sú faktúrami v zmysle zákona o
dani z pridanej hodnoty. Pomenovanie 6 (šiestich) predmetných žiadostí o úhradu ako „faktúry/Faktúry”
však podľa žalobcu bolo len terminologickou skratkou, definovanou (s veľkým písmenom) v písomnom
dokumente žalobcu zo dňa zo dňa 31.05.2023, označenom ako „Výzva na úhradu pohľadávok z
Vykonávacej zmluvy č. 2” (ďalej tiež len ako „Výzva na úhradu pohľadávok”), ktorý bol súdu doručený
ako príloha návrhu žalobcu na vydanie Platobného rozkazu. A následne použitou pre pomenovanie 6
(šiestich) predmetných žiadostí o úhradu aj v texte samotného návrhu na vydanie Platobného rozkazu.
Podľa žalobcu je evidentné, že použitie termínu „faktúra/Faktúra” žalobcom samo osebe nezakladá
nijakú spornosť medzi žalobcom a žalovaným a že aj sám žalovaný v danom kontexte chápe použitý
termín „faktúra/Faktúra” ako ekvivalent termínu „žiadosť o úhradu”. Veď nakoniec aj v dokumente zo
dňa 29.11.2023, označovanom ako „Oznámenie o jednostrannom zápočte vzájomných pohľadávok”,
ktorý žalovaný priložil k Odporu ako jeden z dôkazov, sám žalovaný, resp. G. C. F. (ktorý podpísal tento
dokument v mene žalovaného) používa termín „faktúra/Faktúra” v spojitosti s predmetnými peňažnými
nárokmi žalobcu namiesto termínu „žiadosť o úhradu”. Žalobca je toho názoru, že použitie takejto
terminologickej skratky z právneho hľadiska nijako nemôže spochybniť to, že peňažné nároky žalobcu
identifikované v Platobnom rozkaze boli voči žalovanému riadne uplatnené. Ustanovenia „Vykonávacej
zmluvyč.2”(bližšieidentifikovanejvnávrhunavydaniePlatobnéhorozkazu),ktorájeprávnymzákladom
predmetných peňažných nárokov žalobcu, nevyžadujú pre účely uplatňovania takýchto peňažných
nárokov žalobcu vystavovanie a doručovanie faktúr s náležitosťami zákona o dani z pridanej hodnoty.
Podľa žalobcu je teda nepochybné, že 6 (šesť) žiadostí o úhradu vystavených žalobcom a doručených
žalovanému, ktoré boli priložené k návrhu žalobcu na vydanie Platobného rozkazu, predstavuje z
vecného i právneho hľadiska presne tie písomné dokumenty, ktorými si žalobca má podľa ustanovení
„Vykonávacej zmluvy č. 2” uplatňovať svoje predmetné peňažné nároky voči žalovanému.
file_0.jpg
file_1.wmf
5A.Žalobca uviedol, že všetky peňažné nároky žalobcu identifikované v Platobnom rozkaze vznikli
na základe „Vykonávacej zmluvy č. 2”, teda na základe bežného obchodno-právneho vzťahu
„prevádzkového” charakteru, ktorý bol medzi žalobcom a žalovaným uzavretý ešte skôr, ako sa žalobca
stal spoločníkom žalovaného. Vecný základ, podstata týchto peňažných nárokov spočíva v tom, že
žalovaný zadržiava u seba peňažné prostriedky, ktoré v zmysle „Vykonávacej zmluvy č. 2” prijal od
zákazníkov žalobcu a ktoré následne mal poskytnúť/uhradiť žalobcovi. Žiaden z týchto peňažných
nárokov žalobcu pritom nebol zo strany žalovaného rozporovaný, či už ohľadne ich vecného základu
alebo ich výšky.
5B.Žalovaný sa dovoláva toho, že medzi stranami stále platí konkludentne uzavretá dohoda o odklade
splatnosti peňažných nárokov žalobcu z „Vykonávacej zmluvy č. 2” a teda toho, že peňažné nároky
identifikované v Platobnom rozkaze stále nie sú splatné. Žalobca v tejto súvislosti podotýka, že to
bol práve žalobca kto ako prvý v písomnej podobe (konkrétne vo Výzve na úhradu pohľadávok)
potvrdil existenciu konkludentne uzavretej dohody a popísal jej konkrétny obsah tak, ako to zodpovedá
ním prejavenej vôli v čase uzavretia dohody. Zmyslom tejto konkludentnej dohody podľa žalobcu
bolo umožniť žalovanému pozastaviť, resp. odložiť bez sankčných následkov úhradu inak nesporných
nárokov žalobcu z bežnej, obchodnej „Vykonávacej zmluvy č. 2” počas toho obdobia, keď podľa
oboch strán existovala možnosť zmiernej dohody o určení výšky štvrtého príspevku, ktorý by mal
za podmienok „Akvizičnej zmluvy” (bližšie identifikovanej žalovaným v Odpore) žalobca poskytnúť vprospech žalovaného, v konkrétnosti v prospech jeho kapitálového fondu z príspevkov (ďalej tiež len
ako „Pohľadávka na štvrtý príspevok”).
5C.Možnosť, že by strany dospeli k zmiernej dohode o určení výšky Pohľadávky na štvrtý príspevok
podľa žalobcu zanikla dňom 20.03.2023, keď zástupca žalobcu prostredníctvom e-mailu oznámil
zástupcovi žalovaného, že opätovne odmieta predložený návrh na určenie výšky Pohľadávky na štvrtý
príspevok. Zástupca žalovaného nemožnosť zmiernej dohody o určení výšky Pohľadávky na štvrtý
príspevok navyše potvrdil zástupcovi žalovaného prostredníctvom e-mailu aj dňa 29.03.2023 aj s
doplňujúcim dôvetkom, že záležitosť musí riešiť nezávislá tretia strana.
5D.Podľa žalovaného konkludentná dohoda o odklade stále trvá, nakoľko podľa neho medzi stranami
aj po 20.03.2023 stále prebiehajú rokovania o zmiernom určení výšky Pohľadávky na štvrtý príspevok.
Podľa žalovaného trvanie takýchto rokovaní o zmiernom riešení potvrdzuje tiež to, že zástupcovia
žalobcu v komunikácii so žalovaným aj po 20.03.2023 vyjadrili ochotu dospieť k zmiernemu vyriešeniu
predmetnej záležitosti, resp. sporu. Žalobca k tejto argumentácii žalovaného uviedol, že ak aj po
20.03.2023 vo svojej komunikácii vyjadril ochotu, či pripravenosť k zmierlivému riešeniu predmetnej
spornej záležitosti, tak to bolo vždy v tom zmysle a s tým úmyslom, že pred riešením tohto sporu súdnou
cestou uprednostňuje také „zmierne” riešenie, ktoré by bolo v zmysle „Akvizičnej zmluvy” vymedzené
prostredníctvom tzv. „nezávislého audítora”. „Nezávislý audítor” je inštitút predpokladaný „Akvizičnou
zmluvou”, ktorý má určiť výšku sporných položiek vstupujúcich do výpočtu výšky Pohľadávky na štvrtý
príspevok.file_2.jpg
file_3.wmf
V tejto súvislosti si je potrebné uvedomiť, že s ohľadom na pravidlá/podmienky výberu kvalifikovaného
subjektu pre výkon činnosti „nezávislého audítora”, na rozsah podnikateľskej činnosti žalovaného, jeho
príjmov a výdavkov, ako aj na množstvo sporných, navzájom sa ovplyvňujúcich položiek vstupujúcich
do výpočtu, je s vysokou mierou istoty dané, že aj pri plnej súčinnosti dotknutých strán zaberie proces
ustanovovania, zazmluvnenia „nezávislého audítora” a jeho následná činnosť potrebná k vyneseniu
kvalifikovaného, záväzného záveru, značne dlhý čas, a to minimálne v rozsahu mnohých mesiacov.
Od plnej súčinnosti dotknutých strán budú pritom úspešnosť a rýchlosť jeho pôsobenia nepochybne
závislé. Ak by niektorá dotknutá strana v procese jeho ustanovenia a/alebo pri jeho následnej činnosti
nebola náležite súčinná, tak by sa doba výkonu činnosti „nezávislého audítora” mohla natiahnuť na
roky a využitie tohto inštitútu by stratilo svoju prednosť pred štandardným súdnym konaním. Prípadne
by v dôsledku nesúčinnosti niektorej z dotknutých strán mohlo dôjsť až k úplnému zmareniu činnosti
„nezávislého audítora”.
5E.Žalobca nesúhlasil tiež s tvrdením žalovaného uvedeným v Odpore, že pokračovanie rokovaní medzi
stranami o zmiernom vyriešení Pohľadávky na štvrtý príspevok osvedčuje aj rokovaním strán konaného
dňa 23.06.2023. Na tomto rokovaní strany len žrebovaním určili poradie subjektov vhodných na výkon
činnosti „nezávislého audítora”. Podľa žalobcu obsah tohto rokovania naopak práva dokazuje to, že
strany samotné, bez účasti nestrannej tretej osoby alebo súdu, nie sú schopné dospieť k zmiernej
dohode o určení výšky Pohľadávky na štvrtý príspevok. Uviedol, že od určenia poradia vhodných
subjektov dňa 23.06.2023 doposiaľ nedošlo k uzavretiu zmluvného vzťahu so žiadnym z vyžrebovaných
subjektov a „nezávislý audítor” teda ešte ani len nezačal vykonávať svoju činnosť. Strany pritom niekoľko
mesiacov komunikovali a hľadali zhodu na konkrétnych parametroch/obsahu zadania, ktoré má byť
uložené „nezávislému audítorovi”.
5F.Otázka určenia výšky Pohľadávky na štvrtý príspevok je záležitosť veľmi komplexná, právne aj
ekonomicky komplikovaná. Dotknuté strany o jej zmiernom určení rokovali od apríla 2022 do 20.03.2023
(teda takmer rok) a nevedeli dospieť k obojstranne akceptovateľnému riešeniu. Riešenie tejto spornej
záležitosti či už „nezávislým audítorom” alebo súdom evidentne zaberie ďalšie dlhé mesiace, skôr roky.
Naopak, peňažné nároky žalobcu identifikované v Platobnom rozkaze sú nesporné, pričom ich pôvodná
doba splatnosti nastávala v mesiacoch november 2022 až apríl 2023. Podľa výkladu žalovaného s
ním žalobca konkludentne uzavrel dohodu o odklade úhrady jeho nesporných peňažných nárokov z
„Vykonávacej zmluvy č. 2” s takým obsahom, že odklad úhrady trvá až dovtedy, dokiaľ prebieha zmierne
riešenie otázky Pohľadávky na štvrtý príspevok. Pod zmiernym riešením pritom žalovaný zjavne rozumie
nielen rokovania medzi samotnými dotknutými stranami, ale aj riešenie tejto záležitosti prostredníctvom
„nezávisléhoaudítora”.Takýtovýkladobsahukonkludentnejdohodybyvšakpodľažalobcuznamenal,že
by čas skončenia odkladu nebol z právneho hľadiska nijako jasne určený, a ani by žalobcovi nebola danážiadna možnosť taký odklad právne nesporným spôsobom ukončiť. Takto vykladaná dohoda o odklade
by ale za daných okolností bola jednostranne výhodná len pre žalovaného, zatiaľ čo žalobca by si takou
dohodou len výrazne zhoršil svoje právne postavenie. Podľa názoru žalobcu nemožno od dlhoročného,
obozretnéhopodnikateľarozumneočakávať,žebyuzavreldohoduoodkladeúhradysvojichnesporných
peňažných nárokov s takým obsahom, ako si to vykladá žalovaný.
5G.Podľa žalovaného v súčasnosti mu už právne prináleží Pohľadávka na štvrtý príspevok voči
žalobcovi, pričom dokonca tvrdí, že právne existuje aj nesporná časť tejto Pohľadávky na štvrtý
príspevok.file_4.jpg
file_5.wmf
Žalobca tieto tvrdenia žalovaného v celosti odmieta a považuje za ich právne nepodložené. Podľa
žalobcu v súčasnosti nie je možné náležite určiť, či žalobcovi vôbec vznikne povinnosť poskytnúť štvrtý
príspevok do kapitálového fondu žalovaného vo výške vyššej ako 0,- EUR (nula euro). Taktiež podľa
žalobcu nie je v súčasnosti možné určiť akúkoľvek nespornú časť Pohľadávky na štvrtý príspevok.
Právne argumenty, ktoré vedú žalobcu k takému postoju k tvrdeniam žalovaného k týmto skutočnostiam
uvedeným v odpore žalobca podrobne popísal a vysvetlil vo svojom dokumente zo dňa 13.06.2023,
označenom ako „Vyjadrenie k doručenému dokumentu označenému ako „VÝZVA NA SPLNENIE
POVINNOSTI UHRADIŤ PRÍSPEVOK SPOLOČNOSTI A NÁVRH NA USTANOVENIE NEZÁVISLÉHO
AUDÍTORA”, vymedzenie rozporovaných položiek” (ďalej len ako „Vyjadrenie k výzve na úhradu
príspevku”). S argumentmi použitými žalobcom vo Vyjadrení k výzve na úhradu príspevku sa žalobca
stotožňuje aj v súčasnosti a preto na ne v plnom rozsahu odkazuje aj v tomto dokumente (t.j. vo vyjadrení
k Odporu). Tento dôkaz už ako súčasť podaného Odporu predložil žalovaný, a to pod označením
„Vyjadrenie žalovaného zo dňa 13.06.2023”.
5H.Ktvrdeniužalovanéhoozánikupeňažnýchnárokovuviedol,žeichvcelostiodmietaapovažujeichza
právne nepodložené. Podľa žalobcu doposiaľ právne platným a účinným nevznikla žiadna Pohľadávka
na štvrtý príspevok voči žalobcovi, právne nejestvuje ani žiadna jej nesporná časť a žiadna takáto
pohľadávka voči žalobcovi teda nebola (a ani doposiaľ nie je) splatná. Taktiež považuje žalovaným
doručené oznámenie o jednostrannom zápočte za právne neexistentné, v celosti neplatné a teda
nevyvolávajúce zamýšľané právne dôsledky. Právne argumenty, ktoré vedú žalobcu k takému postoju
podrobne popísal a vysvetlil vo svojom dokumente zo dňa 24.012024, označenom ako „Odpoveď
na Váš list zo dňa 29.11.2023 označený ako „Oznámenie o jednostrannom zápočte vzájomných
pohľadávok“ (ďalej len ako „Odpoveď na oznámenie o jednostrannom zápočte”).
5I.I vyjadreniu žalovaného, že podaním návrhu na vydanie Platobného rozkazu mal žalobca konať
„poza chrbát” a že sa mal voči žalovanému dopustiť konania v rozpore s dobrými mravmi, resp. v
rozpore so zásadami poctivého obchodného styku žalobca uviedol, že takéto tvrdenia nemajú žiadny
relevantný právny základ. Ohľadne údajného konania „poza chrbát” žalovaného žalobca pripomína, že
v závere jeho Výzvy na úhradu pohľadávok jasne a nedvojzmyselne upozornil žalovaného na to, že ak
z jeho strany včas nedôjde k úhrade peňažných nárokov žalobcu, identifikovaných vo Výzve na úhradu
pohľadávok, tak bude žalobca nútený pristúpiť k súdnemu vymáhaniu týchto nárokov. Žalobca v čase
medzi doručením Výzvy na úhradu pohľadávok žalovanému a podaním návrhu na vydanie Platobného
rozkazu nikdy žalovanému neoznámil, že toto svoje upozornenie ohľadne súdneho vymáhania nárokov
akokoľvek neguje, odvoláva alebo že by ho nechcel realizovať. Pokiaľ ide o tvrdenia o údajnom
konaní žalobcu v rozpore s dobrými mravmi, resp. v rozpore so zásadami poctivého obchodného
styku, tak žalobca považuje za potrebné upriamiť pozornosť predovšetkým na jeden konkrétny aspekt
tohto prípadu. Ako bolo už popísané vyššie v tomto vyjadrení k Odporu, všetky peňažné nároky
žalobcu identifikované v Platobnom rozkaze majú svoj nesporný právny základ v písomnej zmluve,
resp. zmluvách uzavretých so žalovaným ešte pred tým, ako sa žalobca stal spoločníkom žalovaného.
Žalobca si všetky nároky voči žalovanému riadne uplatnil písomnými žiadosťami o úhradu, vystavenými
a doručenými žalovanému v súlade s „Vykonávacou zmluvou č. 2”. Všetky tieto peňažné nároky žalobcu
mali pôvodne tiež riadne stanovený čas ich splatnosti. Žiadne z týchto uplatnených nárokov neboli
žalovanýmnijakoprávnespochybnené,čiuždoichprávnehozákladualebočoichdoichvýšky.Žalovaný
teda nesporne drží u seba peňažné prostriedky patriace žalobcovi.
5J.Žalobca nikdy nemal so žalovaným uzavretú žiadnu takú písomnú dohodu, ktorá by zakladala
nárokovateľný odklad splatnosti predmetných nárokov žalobcu. Žalobca nebol nijako nútený k tomu, aby
so žalovaným konkludentne uzavrel dohodu o odklade splatnosti týchto nárokov. Napriek tomu žalobcatakú konkludentnú dohodu so žalovaným uzavrel a dobrovoľne tak odložil splatnosť viacerých svojich
nesporných peňažných nárokov voči žalovanému o niekoľko mesiacov, a to bez uplatňovania sankčných
dôsledkov z titulu omeškania žalovaného. Žalobca taktiež bez akéhokoľvek donucovania sám, a to
ako prvý a v písomnej forme, priznal existenciu tejto konkludentnej dohody, aj keď s iným obsahom,
ako si to podľa neskoršej komunikácie vykladá žalovaný. Pritom ako ukázal následný vývoj, žalobca si
týmto priznaním existencie dohody o odklade splatnosti evidentne voči žalovanému zhoršil svoju právnu
pozíciu oproti tej, ktorú mal pred uzavretím konkludentnej dohody a priznaním jej existencie. Podľa
žalobcu už len skutočnosti popísané v tomto záverečnom odseku vyjadrenia k Odporu bezpochyby
negujú akékoľvek právne úvahy, či konštrukcie o konaní žalobcu voči žalovanému v rozpore s dobrými
mravmi a/alebo v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku.
5K.Žalobca týmto v stanovenej lehote dal návrh na pokračovanie v konaní na súde príslušnom na
prejednanie predmetnej veci podľa Civilného sporového poriadku.
6.Žalovaný v podaní zo dňa 08.03.2024 uviedol, že sa naďalej pridržiava argumentu o tom, že na
základe dohody medzi sporovými stranami splatnosť Pohľadávok je naďalej odložená. Tvrdenia žalobcu
o údajnom zadržiavaní peňažných prostriedkov zo strany žalovaného voči žalobcovi (v kontexte ich
údajnej splatnosti) vníma ako účelové a tendenčné.
6A.Podľažalovanéhomedzisporovýmistranaminiejesporné,žedošloku„konkludentnejdohodeotom,
že spoločnosť J&M – Group, s.r.o. je oprávnená (bez sankčných dôsledkov) dočasne pozastaviť úhradu
faktúr, ktorými si spoločnosť SWAN, a.s. uplatňuje svoje peňažné nároky vznikajúce jej voči spoločnosti
J&M – Group, s.r.o. v zmysle ustanovení bodu 4.1. Vykonávacej zmluvy č. 2“, pričom žalobca a žalovaný
sa dohodli na predĺžení splatnosti pohľadávok: „a to až do doby, keď sa spoločnosti SWAN, a.s. a J&M
– Group, s.r.o. zmierne dohodnú na určení výšky pohľadávky na štvrtý príspevok do KFP a následnom
započítaní pohľadávok spoločnosti SWAN, a.s. vzniknutých jej voči spoločnosti J&M – Group, s.r.o. v
zmysle ustanovení bod 4.1. Vykonávacej zmluvy č. 2, proti Pohľadávke na štvrtý príspevok do KFP vo
výške v ktorej by sa tieto pohľadávky stretli, ...“ Žalovanému rozhodne nemožno vyčítať, ak postupoval v
súlade s účelom dohody a hľadel výlučne na to, aby pohľadávky boli prednostne vysporiadané zápočtom
s pohľadávkou na štvrtý príspevok. Iná interpretácia dohody medzi sporovými stranami (týkajúca sa
účelu odkladu splatnosti pohľadávok) by nedôvodne a nevyvážene zvýhodňovala žalobcu, ktorý by (ako
spoločník žalovaného) potom nemal žiaden záujem o vysporiadanie pohľadávky na štvrtý príspevok
v prospech žalovaného. Preto je žalovaný presvedčený o tom, že tak ako to vyplýva z Vyjadrenia
žalovaného zo dňa 13.06.2023, odklad splatnosti pohľadávok naďalej trvá.
6B.Na druhej strane, aj žalobcov postup – dobíjať sa u žalovaného zaplatenia pohľadávok ignorujúc
účel, pre ktorý vôbec došlo k odkladu splatnosti pohľadávok, potom nemožno vnímať inak ako tendenčný
v snahe brániť sa pred nespornou časťou pohľadávky na štvrtý príspevok. Navyše to potvrdzuje aj
ten fakt, že pohľadávka na štvrtý príspevok vypočítaná na základe Akvizičnej zmluvy ďaleko je vyššia
ako kumulatívna výška pohľadávok. Ak žalobca tvrdí, že by nebolo rozumné, aby odkladal splatnosť
pohľadávok bez toho, aby mal dosah na možnosť vymáhania pohľadávok pred tým, ako bude medzi
sporovými stranami dosiahnutá dohoda o vysporiadaní pohľadávky na štvrtý príspevok, potom dokazuje,
že žalobca sleduje prísne subjektívny záujem a koná vo evidentnom rozpore so záväzkom lojality
spoločníka kapitálovej spoločnosti. Žalobca je v prvom rade spoločník žalovaného a až potom možno
hovoriť o tom, že je veriteľom žalovaného.
6C.Podľa žalovaného medzi sporovými stranami nie je sporné, že ku konaniu v rozpore s dobrými
mravmi resp. poctivým obchodným stykom zo strany žalobcu dochádza. Nemožno nechať bez
povšimnutia to, že žalobca je spoločníkom žalovaného a patrí mu tak významný podiel na hlasovacích
a majetkových práv spoločníka v žalovanom.
6D.Žalobca sa začal dobíjať k svojim pohľadávkam (koniec Mája 2023) až po tom, ako bol druhým
spoločníkom žalovaného materializovaný nárok (v prospech žalovaného) na zaplatenie nespornej časti
pohľadávkynaštvrtýpríspevok(Marec–Apríl2023)žalobcom. Zuvedenéhonemožnovnímaťinakako
to, že postup žalobcu (vyvolaný úsilím žalovaného vyčísliť a zmierlivo vysporiadať nárok na zaplatenie
pohľadávky na štvrtý príspevok) je v príkrom rozpore s účelom dohody medzi sporovými stranami o
odklade splatnosti pohľadávok. Pokiaľ ide o rozsah vplyvu vymáhania pohľadávok na obchodnú činnosť
žalovaného uviedol, že kumulatívna suma pohľadávok pritom predstavuje mimoriadne významnú výšku
porovnaním celoročných tržieb žalovaného, konkrétne: a) porovnaním s účtovným rokom 2020 ide o
takmer 18 % celoročných tržieb (5 442 499,- EUR); b) porovnaním s účtovným rokom 2021 ide o takmer
11 % celoročných tržieb (9 074 390,- EUR); c) porovnaním s účtovným rokom 2022 ide o takmer 10 %
celoročných tržieb (10 288 625,- EUR).6E.Okamžité zaplatenie pohľadávok by mohlo bezprostredne ohroziť prevádzkyschopnosť žalovaného
(pre hroziaci akútny nedostatok voľného prevádzkového kapitálu), t. j. v konečnom dôsledku
zasahovať aj do oprávnených záujmov a majetkových práv druhého spoločníka okrem iného aj na
prevádzkyschopnosti a dlhodobej udržateľnosti podnikania žalovaného. Žalobca tak koná bezohľadne
s úmyslom hľadieť na svoje subjektívne záujmy (vymoženie pohľadávok), porušujúc povinnosť
lojality spoločníka voči spoločnosti (Obsahom povinnosti lojality je predovšetkým uprednostniť záujmy
obchodnej spoločnosti pred vlastnými záujmami. Povinnosť lojality nachádzame predovšetkým v právnej
úprave štatutárnych orgánov kapitálových spoločností. /ĎURICA, Milan. § 56a [Zákaz zneužitia práva].
In: PATAKYOVÁ, Mária a kol. Obchodný zákonník. 1. vydanie. Bratislava: C. H. Beck, 2022, s. 257,
marg. č. 2./) a znevýhodňujúc druhého spoločníka žalovaného, pričom žiadnym spôsobom nereflektuje
na skutočnosť, že ich bezohľadným vymáhaním voči žalovanému zásadným spôsobom a bezprostredne
ohrozuje prevádzkyschopnosť a dlhodobú udržateľnosť podnikania žalovaného.
6F.Poukázal na ust. § 56a Obchodného zákonníka a mal za to, že s ohľadom na vyššie uvedené žalobca
nepochybne koná v rozpore s dobrými mravmi, resp. poctivým obchodným stykom. Preto podľa názoru
žalovaného nemožno za súčasných podmienok priznať žalobcovi nárok na zaplatenie pohľadávok, a
tým poskytnúť žalobcovi súdnu ochranu na úkor žalovaného a ostatných spoločníkov žalovaného.
6G.Žalovaný nesúhlasil s tvrdením žalobcu, že započítanie pohľadávky na štvrtý príspevok voči
pohľadávkam je neplatné. So žalobcom nemožno ani len čiastočne súhlasiť, že pohľadávka na štvrtý
príspevok údajne neexistuje. Zdôraznil, že pohľadávka na štvrtý príspevok bola kvantifikovaná a
založenáztituluAkvizičnejzmluvyaopretáorelevantnéúdajevyplývajúcezpríslušnejúčtovnejzávierky
žalovaného. Tvrdenie žalobcu o tom, že pohľadávka na štvrtý príspevok údajne neexistuje nemá žiadnu
dôkaznú oporu a ostáva len v rovine nepreukázaných tvrdení. Žalobca tak vo vzťahu k tomuto tvrdeniu
neuniesol dôkazné bremeno.
6H.Nemožno súhlasiť ani s tvrdením, že vznik pohľadávky na štvrtý príspevok závisí od splnenia
podmienky prijatia uznesenia valného zhromaždenia žalovaného o vytvorení kapitálového fondu vo
výške pohľadávky na štvrtý príspevok. Kapitálový fond žalovaného už bol vytvorený, a to ešte v
roku 2019 pri vstupe žalobcu ako spoločníka žalovaného. Prípadné navýšenie kapitálového fondu v
kapitálovej spoločnosti má korporátny rozmer (t. j. ide o vklad bez vplyvu na tvorbu základného imania)
a účtovný rozmer (t. j. zaevidovanie, že nejde o tržby a zdaniteľný príjem) a je spôsobom pre vnútorné
vysporiadanievzťahuvrámcikapitálovejspoločnosti(tzv.modus).Hmotnoprávnymtitulomnazaplatenie
pohľadávky na štvrtý príspevok vrátane pre účely určenia jej výšky však bude vždy Akvizičná zmluva
(tzv. titulus).
6I.Poukázal na ust. § 36 ods. 4 Občianskeho zákonníka a uviedol, že zo správania žalobcu je
nepochybné, že z pozície spoločníka s hlasovacími právami vo výške 50% už sám marí zaplatenie
pohľadávky na štvrtý príspevok (čo i len v nespornej časti) nie to ešte, aby bol súčinný riešení spôsobu jej
vysporiadania. Preto, ak by aj zaplatenie pohľadávky na štvrtý príspevok bolo podmienené rozhodnutím
valného zhromaždenia žalovaného, na podmienku zriadenia kapitálového fondu u žalovaného sa
neprihliada a zaplatenie pohľadávky na štvrtý príspevok je nepodmienené.
6J.Pokiaľ ide o vyhlásenie žalobcu o prevzatí záväzku na zaplatenie pohľadávky na štvrtý príspevok do
kapitálového fondu žalovaného, tento sa podľa názoru žalovaného aplikuje výlučne pre vklady s vplyvom
na tvorbu základného imania kapitálovej spoločnosti.
6K.Argument žalobcu o tom, že žalovaný nie je účastníkom Akvizičnej zmluvy, a preto sa nemôže
domáhať splnenia pohľadávky na štvrtý príspevok je nedôvodný s ohľadom na skutočnosť, že zmluvné
strany Akvizičnej zmluvy ju nepochybne uzatvárali v prospech žalovaného (predovšetkým čo do
pohľadávky na štvrtý príspevok).
6L.Poukázal na ust. § 50 Občianskeho zákonníka a uviedol, že s ohľadom na vyššie uvedené je nutné
Akvizičnú zmluvu vykladať predovšetkým v časti záväzku žalobcu na zaplatenie pohľadávky na štvrtý
príspevok ako záväzok uzatvorený v prospech žalovaného podľa § 50 Občianskeho zákonníka.
6M.Nesúhlasilanistvrdenímžalobcuotom,žeG.C.F.(ďalejlen„pánF.“)neboloprávnenýnavykonanie
zápočtu pohľadávky na štvrtý príspevok s pohľadávkami. Mal za to, že v tejto súvislosti s konaním
pána F. pri uskutočnení zápočtu pohľadávky na štvrtý príspevok s pohľadávkami je nutné aplikovať § 15
Obchodného zákonníka. Medzi sporovými stranami evidentne nie je sporné, že pán F. je zamestnancom
žalovaného. Pán F. stál pri vzniku žalovaného v roku 2005 (aj ako konateľ aj ako spoločník) a v rámci
obchodnej činnosti žalovaného kontinuálne zastával vrcholovú pozíciu u žalovaného, okrem iného aj
vo vzťahu k styku s kľúčovými dodávateľmi žalovaného. Predložil pracovnú zmluvu pána F. a navrhol
jeho výsluch aj v súvislosti s objasnením jeho kompetencie v obchodnej činnosti žalovaného. Žalovaný
nepochybuje o oprávnení pána F. konať za žalovaného podľa § 15 Obchodného zákonníka okrem iného
aj vo veci zápočtu pohľadávky na štvrtý príspevok voči pohľadávkam.6N.Žalovaný tvrdil, že splatnosť pohľadávok bola odložená až do vysporiadania pohľadávky na štvrtý
príspevok, ku ktorému v celom rozsahu zatiaľ nedošlo. Žalobca koná v rozpore s § 56a Obchodného
zákonníka. Vymáhanie pohľadávok je v rozpore s poctivým obchodným stykom, a v konaní mu
preto nemožno poskytnúť právnu ochranu. Pohľadávka zanikla započítaním s nespornou časťou
pohľadávky na štvrtý príspevok, a to k 29.11.2023. Za žalovaného konala pri zápočte oprávnená osoba
a zároveň žalovaný bol ako osoba, v prospech ktorej bola uzatvorená Akvizičná zmluva (okrem iného
aj čo do pohľadávky na štvrtý príspevok). Záväzok na zaplatenie pohľadávky na štvrtý príspevok je
nepodmienený.
7.Žalobca, hoci bol na pojednávanie dňa 10.05.2024 riadne predvolaný, na pojednávanie sa nedostavil,
ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o jeho odročenie.
8.Vzhľadom na to, že sa žalobca nedostavil na pojednávanie riadne a včas, právny zástupca žalovaného
navrhol na pojednávaní dňa 10.05.2024, aby súd rozhodol vo veci rozsudkom pre zmeškanie žalobcu.
9.Splnomocnený zástupcovia žalobcu sa dostavili na pojednávanie až po jeho riadnom ukončení.
10.Podľa ust. § 278 CSP na pojednávaní rozhodne súd o žalobe podľa § 137 písm. a) na návrh
žalovaného rozsudkom pre zmeškanie, ktorým žalobu zamietne, ak a) sa žalobca nedostavil na
pojednávanie vo veci, hoci bol naň riadne a včas predvolaný a v predvolaní na pojednávanie bol žalobca
poučený o následku nedostavenia sa vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie a b) žalobca
neospravedlnil svoju neprítomnosť včas a vážnymi okolnosťami.
11.Podľa ust. § 279 CSP odôvodnenie rozsudku pre zmeškanie žalobcu obsahuje len stručnú
identifikáciu procesného nároku a právny dôvod vydania rozsudku pre zmeškanie.
12.Podľa ust. § 281 CSP: (1) Ak žalobca z ospravedlniteľného dôvodu zmeškal pojednávanie vo veci, na
ktorom bol vyhlásený rozsudok pre zmeškanie, súd na návrh žalobcu tento rozsudok uznesením zruší
a nariadi nové pojednávanie. (2) Návrh podľa odseku 1 môže žalobca podať do 15 dní odkedy sa o
rozsudku pre zmeškanie dozvedel; o tom žalobcu v rozsudku pre zmeškanie súd poučí.
13.Žalobca bol na pojednávanie dňa 10.05.2024 riadne predvolaný, pričom na pojednávanie sa
nedostavil včas, ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o jeho odročenie. V predvolaní na pojednávanie
bol žalobca poučený o následku nedostavenia sa vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie.
14.S poukazom na uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia súd mal za to, že boli splnené
podmienky ustanovené v § 278 a nasl. CSP, preto rozhodol vo veci rozsudkom pre zmeškanie žalobcu.
15.Podľa ust. § 255 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak
mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví,
že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
16.Podľa ust. § 262 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Ak súd
rozhoduje čiastočným rozsudkom alebo medzitýmnym roz-sudkom, môže rozhodnúť, že o trovách
konania bude rozhodnuté v rozsudku, ktorým rozhodne o všetkých uplatnených procesných nárokoch
alebo o celom uplatnenom procesnom nároku.
17.Nakoľko žalovaný mal v konaní plný úspech, súd mu priznal voči žalobcovi náhradu trov konania
v rozsahu 100%.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie iba z dôvodu,
že neboli splnené podmienky na vydanie takého rozhodnutia
(§ 356 písm. b) CSP).Odvolanie možno podať do 15 dní od jeho doručenia
na Mestský súd Košice.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh). (§ 363 CSP )
Ak žalobca z ospravedlniteľného dôvodu
zmeškal pojednávanie vo veci, na ktorom bol vyhlásený
rozsudok pre zmeškanie, súd na návrh žalobcu tento
rozsudok uznesením zruší a nariadi nové pojednávanie.
Návrh môže žalovaný podať do 15 dní odkedy sa o rozsudku
pre zmeškanie dozvedel.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.