Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 17. január 2024

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 40Cb/58/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8522200700
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 01. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Žaneta Motyková

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2024:8522200700.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Žanetou Motykovou v spore žalobcu: EURO-ŠTUKONZ a.s.,

Podunajská 23, 821 06 Bratislava, IČO: 35 972 297, právne zast.: Advokátska kancelária JUDr. CIMRÁK
s.r.o., Štefánikova 7, 949 01 Nitra, IČO: 36 868 876, proti žalovanému: Mesto Stará Ľubovňa, Obchodná
1, 064 01 Stará Ľubovňa, IČO: 00 330 167, právne zast.: MAPLE & FISH s.r.o., Žižkova 22B, 811 02
Bratislava, IČO: 36 718 432, v konaní o zaplatenie 19 956,84 eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalobca je p o v i n n ý nahradiť žalovanému trovy konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých bude

rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca podal dňa 09.05.2022 na Okresnom súde Stará Ľubovňa návrh na vydanie platobného
rozkazu,vktoromžiadal,abysúduložilžalovanémupovinnosťzaplatiťmusumu19956,84Euranáklady
spojenésuplatnenímpohľadávkyvovýške40,-Eurakoajnahradiťtrovykonania.Svojnárokuplatnilako
kapitalizovanézmluvnéúrokyzomeškaniazosumy14855,65Eur,ktorámubolapriznanáprávoplatným
platobným rozkazom Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 04.10.2021 sp. zn. 9Up/1590/2021
znížený o platobným rozkazom priznaný zákonný úrok z omeškania vo výške 14 % ročne z dlžnej
sumy. Kapitalizovaný zmluvný úrok z omeškania odvodil od čl. 9 ods. 9.5 a 9.8 Zmluvy o dielo zo dňa

14.11.2019 (ďalej ako ZOD) uzatvorenej medzi sporovými stranami. Zároveň vyslovil právny názor, že
ak mu žalovaný zaplatil platobným rozkazom priznanú istinu zo zákonným úrokom z omeškania, uznal
tým nárok žalobcu čo do zmluvného úroku z omeškania.

2. Okresný súd Stará Ľubovňa vo veci rozhodol dňa 07. júla 2022 platobným rozkazom sp. zn.
5Cb/7/2022.

3. Proti vydanému platobnému rozkazu podal žalovaný včas odpor s vecným odôvodnením, v ktorom
poukázal na čl. 9 ods. 9.8 uzatvorenej ZOD, v zmysle ktorého nárok na zmluvný úrok z omeškania
vznikne len v prípade odstúpenia od zmluvy zo strany zhotoviteľa stavby, t.j. žalobcu. Žalobcove
odstúpenie od zmluvy zo dňa 20.01.2021 však považuje za neplatné a v rozpore s čl. 10 ods. 10.3
ZOD, pretože odstúpenie od zmluvy nespĺňa zmluvne dojednané kritériá a nepredchádzali mu dve
kvalifikované výzvy, tak ako to ustanovuje uzatvorená ZOD. Naopak, podľa tvrdení žalovaného mal
zmluvný vzťah medzi stranami sporu platne skončiť až odstúpením od zmluvy zo strany žalovaného

ako objednávateľa a to listom zo dňa 10.05.2021. Rovnako namietal, že by plnením judikovanej
pohľadávky uznal aj zmluvne dojednaný úrok z omeškania uplatnený v tomto konaní. Právoplatným
platobným rozkazom Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 9Up/1590/2021 priznanú pohľadávku
spolusozákonnýmúrokomzomeškaniapovažujezaprekážkuvecirozhodnutejvovzťahukuplatnenýmzmluvným úrokom z omeškania z tej istej istiny. Zároveň namietal, že zmluvne dojednaný úrok z
omeškania vo výške 0,5 % denne z dlžnej sumy (182,5 % ročne) je v rozpore so zásadou poctivého
obchodného styku. Žalobu považuje za nedôvodnú a navrhol ju zamietnuť.

4. Žalobca vo svojej replike zo dňa 02.11.2022 argumentoval, že právoplatným platobným rozkazom
Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 07.07.2022 sp. zn. 9Up/1590/2021, ktorým bola žalobcovi
priznaná suma 14 855,65 Eur mu bol zároveň priznaný 14 % úrok z omeškania od 23.02.2021 do
zaplatenia, t.j. odo dňa nasledujúceho po doručení odstúpenia od ZOD žalobcom. Okresný súd Banská

bystrica tak podľa jeho názoru prejudiciálne rozhodol o platnosti odstúpenia od zmluvy žalobcom a preto
v tomto konaní nemožno riešiť už raz vyriešenú otázku. Podľa jeho názoru žalobca platne odstúpil od
zmluvy, pretože žalovaného upozornil na nedostatky jednak v stavebnom denníku (dňa 23.10.2021 a
27.10.2010) a následne vo výzve zo dňa 07.01.2020, kde aj upozornil na možnosť odstúpenia a tak
naplnil dikciu čl. 10 ods. 10.3 ZOD pre platné a účinné odstúpenie od zmluvy. Vyjadril svoj nesúhlas
s námietkou žalovaného ohľadom res iudicata, pretože v tomto konaní si uplatnil zmluvný úrok z

omeškania nad rámec priznanej pohľadávky so zákonným úrokom z omeškania v upomínacom konaní.
Výšku zmluvného úroku nepovažuje za rozpornú s dobrými mravmi či poctivým obchodným stykom
aj s poukazom na to, že zmluvu koncipoval výhradne žalovaný a žalobca mohol v rámci verejného
obstarávania túto zmluvu ako celok prijať alebo sa verejného obstarávania nezúčastniť.

5. Žalovaný vo svojej duplike zo dňa 05.12.2022 zotrval na argumentácii, v zmysle ktorej sa v
upomínacom konaní posudzuje iba to, či sú splnené procesné podmienky a či nie sú dané dôvody na
odmietnutie návrhu a v žiadnom prípade súd nevykonával dokazovanie a neposudzoval ani predbežné
otázky vo vzťahu k odstúpeniu od zmluvy. Vo vzťahu k samotnému odstúpeniu od zmluvy žalobcom ako
zhotoviteľom argumentoval, že dôvod odstúpenia od zmluvy musí byť v tomto prejave vôle jednoznačne

vymedzený. Zároveň považoval za neopodstatnenú argumentáciu, v zmysle ktorej ak žalovaný sám
koncipoval zmluvu a dojednal 0,5 % denný úrok z omeškania, nemôže namietať jej neplatnosť pre rozpor
s dobrými mravmi či poctivým obchodným stykom.

6. Žalobca svojím podaním zo dňa 10.01.2022 navrhol súdu prerušenie konania podľa § 164 CSP

z dôvodu, že medzi tými istými účastníkmi v rovnakom procesnom postavení je vedené konanie na
Okresnom súde Stará Ľubovňa pod sp. zn. 5Cb/8/2021, v ktorom došlo k meritórnemu rozhodnutiu a
ktoré je aktuálne v odvolacom konaní na Krajskom súde Košice pod sp. zn. 6Cob/81/2022, pričom sa
v tomto konaní posudzuje tá istá Zmluva o dielo ako v prejednávanom spore.

7. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 07.02.2023 namietal, že nie sú splnené podmienky pre
prerušenie konania, pretože súd je viazaný iba výrokom rozsudku, nie jeho odôvodnením, pričom otázka
odstúpenia od ZOD zo dňa 14.11.2019 sa vo veci vedenej na Okresnom súde Stará Ľubovňa sp. zn.
5Cb/8/2021 riešila len ako predbežná otázka v jeho odôvodnení a táto nie je pre súd záväzná. Vo veci
samej zotrval na svojej doterajšej argumentácii.

8. Dňa 19. 09. 2023 Okresný súd Stará Ľubovňa postúpil vec na kauzálne príslušný Okresný súd Prešov.

9. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 17. januára 2024, na ktorom vykonal dokazovanie
predloženými listinnými dôkazmi.

Na základe takto vykonaného dokazovania súd zistil nasledujúci skutkový stav:

10. Žalobca ako zhotoviteľ a žalovaný ako objednávateľ uzatvorili na základe verejného obstarávania
dňa 14.11.2019 Zmluvu o dielo na stavebné práce na objekte „Obchodný dom „Družba“ Stará Ľubovňa-

Zníženie energetickej náročnosti budovy“.

11. Dňa 23.10.2020 bol v Dennom zázname stavby, list č. 1028256 (č.l. 109) zapísaný záznam stavby,
kdebolookreminéhouvedené:„ŽiadamT.D.A.B.,abysaurýchlenevyjadrilkosadeniumreží,najneskôr
do 27.10.2020, nakoľko termín ukončenia prác je o mesiac. Ďalej požadujeme dať písomné stanovisko

k pohľadom, či sa budú realizovať a aký materiál a typ sa použije. Termín do 27.10.2020.“

12. Dňa 27.10.2020 bola v Dennom zázname stavby, list č. 1028258 (č.l. 110) zapísaná odpoveď na
záznam stavby zo dňa 23.10.2020: „TDI, resp. zástupca dodávateľa sa už k rozov. mrežiam vyjadrilmailom (adresovaný zástupcom subdodávateľa, zhotoviteľa aj vedeniu mesta) dňa 22. a 23.10.2020.
Uvedené mreže žiadame dodať v požadovanej kvalite (bez viditeľných úprav) na miesta presne určené
dľa TD (výkres 1 NP – pôdorys) podľa skutočných rozmerov a bez dodatočných nákladov navyše ... . 3.

Podhľady budú dodané podľa PD – teda dľa VV – „kazetový podhľad FEAL – rozmer kazety 600x600“ –
materiál hliník dľa rozpočtu. Tento podhľad sa vyrába, je určený do exteriéru a p. C. má už cca 2 týždne
kontakt na dodávateľa z ČR. Dostupný by mal byť aj na Slovensku cez svk. dodávateľa.“.

13. Dňa 08.01.2021 žalobca doručil žalovanému list označený ako „Obchodný dom Družba – Stará

Ľubovňa – Zníženie energetickej náročnosti budovy, Vyššia moc, Opakované oznámenie – výzva na
predĺženie termínu zhotovenia diela , Oznámenie o zmene štatutárneho orgánu“ zo dňa 07.01.2021
(č.l. 97), v ktorom poukázal na komplikácie pri plnení zmluvných záväzkov v súvislosti s pandémiou
COVID-19, predovšetkým vo vzťahu k včasnosti odovzdania stavby a vyzval ho na uzatvorenie
dodatku k ZOD a tým predĺženie lehoty na odovzdanie stavby. Zároveň upozornil žalovaného na jeho
omeškanie so splnením záväzku – faktúr po lehote splatnosti č. 1020200105,1020200106,1020200126

a 1020200127 a poukázal na čl. 10.3 písm. b) ZOD, v zmysle ktorého môže zhotoviteľ odstúpiť od
zmluvy v dôsledku omeškania objednávateľa s úhradou faktúr. Záverom predmetného listu z dôvodu
nedoriešenia technických detailov navrhuje v dodatku na predĺženie termínu vyňat nasledovné práce
– zateplenie soklov, realizáciu hliníkového kazetového podhľadu v podchode a nedoriešený problém
mreží v podchode.

14. Dňa 20.01.2021 žalobca listom označeným ako „Odstúpenie od zmluvy o dielo "Obchodný dom"
Družba" Stará Ľubovňa - zníženie energetickej náročnosti budovy" odstúpil od Zmluvy o dielo zo dňa
14.11.2019atopodľačlánku10bod10.3písm.a)ZOD.Predmetnéodstúpenieboložalobcovidoručené
dňa 22.01.2021.

15. Mesto Stará Ľubovňa ako žalovaný listom zo dňa 22.01.2021 odpovedal na odstúpenie od ZOD zo
strany žalobcu a uviedol, že nevidí právny ani ničím podložený reálny dôvod na odstúpenie od ZOD
podľa článku 10 bod 10. 3 ZOD a odstúpenie žalobcu ako zhotoviteľa od predmetnej zmluvy považuje
za neplatné a má za to, že ZOD naďalej trvá.

16. Dňa 31.03.2021 žalovaný zaslal žalobcovi výzvu na dodržiavanie zmluvných podmienok
vyplývajúcich zo ZOD z dôvodu, že zhotoviteľ nevykonal dielo včas, odborne a kvalitne, v rozpore s
článkom 6 bod 6.4 ZOD žalovaný nemal od 22.12.2022 sprístupnený aktuálny stavebný denník na
stavenisku (na čo bol žalobca upozornený písomnou výzvou zo dňa 29.01.2021 a aj mailovou výzvou zo

dňa 11.02.2021), žalobca zabezpečoval plnenie zo zmluvy prostredníctvom subdodávateľov, ktorí neboli
písomne vopred odsúhlasený zo strany žalovaného, žalobca porušil článok 3 bod 3. 9 zmluvy, žalobca
neukončil dielo v dohodnutom termíne podľa článku 4 bod 4. 3 ZOD v znení dodatku číslo 3 k ZOD do
20.12.2020 a žalovaný na základe pravidelných kontrol neeviduje práce na stavbe už od 17.02.2021,
čím nie je zabezpečené vykonávanie diela po organizačnej stránke. Žalovaný zároveň vyzval žalobcu

na odstránenie vád v dodatočnej primeranej lehote a upozornil ho na možnosť odstúpenia od zmluvy.

17. Dňa 12.05.2020 mesto Stará Ľubovňa odstúpilo od ZOD podľa článku 3 bod 3. 14, článku 10 bod
10. 1 písm. c) v spojení s článkom 10 bod 10. 2 písm. b), d) a e) ZOD z dôvodu, že žalobca ako
zhotoviteľ neupustil od porušovania zmluvných povinností a dielo nevykonal riadne a to ani v poskytnutej

dodatočnej lehote, čím zo strany zhotoviteľa došlo k podstatnému porušeniu ZOD.

18. Na základe vykonaných prác žalobca vyhotovil žalovanému faktúry a podľa čl. 5 bod 5.3 Zmluvy si
žalovaný ako objednávateľ zadržal 10% z dohodnutej sumy, t.j. 14 855,65 Eur ako zádržné. Žalobca
si uplatnil nárok na zádržné na súde a Okresný súd Banská Bystrica vydal dňa 04.10.2021 platobný

rozkaz sp. zn. 9Up/1590/2021, ktorým zaviazal žalovaného na úhradu sumy 14 855,65 Eur s úrokom z
omeškania vo výške 14 % ročne z dlžnej sumy od 23.01.2021 do zaplatenia. Dňa 10.11.2021 žalovaný
uvedenú istinu s príslušenstvom zaplatil.

Zistený skutkový stav súd podriadil pod nasledovné zákonné ustanovenia:

19. Podľa § 1 odsek 1,2 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej ako „Obchodný zákonník“),
tento zákon upravuje postavenie podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy
súvisiace s podnikaním. Právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Akniektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva.
Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet,
podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.

20. Podľa § 261 ods. 2 Obchodného zákonníka, touto časťou zákona sa spravujú takisto záväzkové
vzťahy medzi subjektom verejného práva, ak sa týkajú zabezpečovania verejných potrieb alebo vlastnej
prevádzky a podnikateľmi pri ich podnikateľskej činnosti.

21. Podľa § 261 ods. 3 písm. b) Obchodného zákonníka, na účely odseku 2 subjektom verejného práva
je obec.

22. Podľa § 536 ods. 1, 2, 3 Obchodného zákonníka, zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať
určité dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie. Dielom sa rozumie zhotovenie
určitej veci, pokiaľ nespadá pod kúpnu zmluvu, montáž určitej veci, jej údržba, vykonanie dohodnutej

opravy alebo úpravy určitej veci alebo hmotne zachytený výsledok inej činnosti. Dielom sa rozumie
vždy zhotovenie, montáž, údržba, oprava alebo úprava stavby alebo jej časti. Cena musí byť v zmluve
dohodnutá alebo v nej musí byť aspoň určený spôsob jej určenia, ibaže strany v zmluve prejavia vôľu
uzavrieť zmluvu aj bez tohto určenia.

23. Podľa § 546 odsek 1 Obchodného zákonníka, objednávateľ je povinný zhotoviteľovi zaplatiť cenu
dohodnutú v zmluve alebo určenú spôsobom určeným v zmluve. Ak nie je cena takto dohodnutá alebo
určiteľná a zmluva je napriek tomu platná (§ 536 ods. 3), je objednávateľ povinný zaplatiť cenu, ktorá sa
obvykle platí za porovnateľné dielo v čase uzavretia zmluvy za obdobných obchodných podmienok.

24. Podľa § 302 Obchodného zákonníka, odstúpenie od zmluvy sa nedotýka nároku na zaplatenie
zmluvnej pokuty.

25. Podľa § 344 Obchodného zákonníka, od zmluvy možno odstúpiť iba v prípadoch, ktoré ustanovuje
zmluva alebo tento alebo iný zákon.

26. Podľa § 351 odsek 1 Obchodného zákonníka, odstúpením od zmluvy zanikajú všetky práva a
povinnosti strán zo zmluvy. Odstúpenie od zmluvy sa však nedotýka nároku na náhradu škody vzniknutej
porušením zmluvy, ani zmluvných ustanovení týkajúcich sa voľby práva alebo voľby tohto zákona podľa
§262, riešenia sporov medzi zmluvnými stranami a iných ustanovení, ktoré podľa prejavenej vôle strán

alebo vzhľadom na svoju povahu majú trvať aj po ukončení zmluvy.

27. Podľa § 265 Obchodného zákonníka, výkon práva, ktorý je v rozpore so zásadami poctivého
obchodného styku, nepožíva právnu ochranu.

28. Podľa § 164 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ak súd neurobí iné vhodné opatrenia,
môže konanie prerušiť, ak prebieha súdne alebo správne konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže
mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd dal na také konanie podnet.

Právne posúdenie veci:

29. V predmetnej právnej veci bolo nesporné, že žalobca so žalovaným uzatvorili Zmluvu o dielo dňa
14.11.2020, na základe ktorej žalobca pre žalovaného vykonával dojednané dielo a to až do času, kedy
došlomedzisporovýmistranamiknezhodámprizhotovovanídiela.Rovnakoniejesporným,žežalovaný
vyplatil žalobcovi tzv. zádržné uplatnené v upomínacom konaní čo do výšky istiny a zákonného úroku z

omeškania vo výške 14% z dlžnej sumy. Sporným bolo, či má žalobca nárok aj na zmluvne dojednaný
úrok z omeškania vo výške 0,5% denne z už zaplatenej dlžnej sumy zádržného.

30. Predmetnú zmluvu uzatvoril žalobca ako podnikateľský subjekt s mestom ako subjektom verejného
práva pri zabezpečovaní verejných potrieb, preto súd tento vzťah posudzoval ako obchodnoprávny a

aplikoval na neho ustanovenia Obchodného zákonníka. Súd uzatvorenú zmluvu právne posúdil ako
zmluvu o dielo podľa § 536 a nasledujúce Obchodného zákonníka a to s poukazom na skutočnosť, že
na základe tejto zmluvy žalobca ako zhotoviteľ vykonal stavebné/ rekonštrukčné práce vrátane dodávky
materiálu na stavbu pre žalovaného ako objednávateľa.31. Ako s prvou sa súd v konaní vysporiadal s argumentáciou žalovaného, v zmysle ktorej v
prejednávanej právnej veci existuje prekážka res iudicata, prekážka veci rozhodnutej. Žalovaný totiž

v konaní argumentoval, že ak Okresný súd Banská Bystrica v platobnom rozkaze zo dňa 04.10.2021
sp. zn. 9Up/1590/2021 rozhodol, že žalovaného zaviazal na zaplatenie istiny vo výške 14 855,65 Eur
spolu s úrokom z omeškania vo výške 14% ročne z tejto sumy od 23.01.2021 do zaplatenia, jedná sa o
prekážku veci rozhodnutej vo vzťahu k nároku uplatneného v tomto konaní. V tejto súvislosti však súd
poukazuje na skutočnosť, že v prejednávanej právnej veci si žalobca uplatnil kapitalizovaný zmluvne

dojednaný úrok z omeškania vo výške 0,5% denne z dlžnej sumy, znížený o už platobným rozkazom
priznaný 14 % zákonný úrok z omeškania. Žalobca si tak uplatňuje zmluvne dojednaný úrok nad rámec
už uplatnených a judikovaných úrokov z omeškania v upomínacom konaní a preto sa v prejednávanej
právnej veci nemôže jednať o prekážku veci rozhodnutej.

32. Pre posúdenie nároku žalobcu bolo prvoradým ustáliť, ktorá zo zmluvných strán ZOD platne a účinne

odstúpila od predmetnej zmluvy.
Odstúpenie od zmluvy zo strany žalobcu súd posudzoval v intenciách zmluvne dojednaného článku 10
bod 10. 3 ZOD, v zmysle ktorého zhotoviteľ (žalobca) môže odstúpiť od zmluvy, pokiaľ objednávateľ
(žalovaný) a) neposkytuje spoluprácu ani na opakovanú výzvu na plnenie, ktoré bolo vecne a časovo
riadne nárokované a dojednané, b) je v omeškaní s úhradou faktúry zhotoviteľovi o viac ako 60 dní po

lehote splatnosti. Žalobca formuloval dôvod svojho odstúpenia od zmluvy ako neposkytnutie spolupráce
zo strany objednávateľa a to ani na opakovanú výzvu na plnenie podľa článku 10 bod 10.3 písm. a) ZOD.
Zmluvne dojednaný dôvod odstúpenia podľa článku 10 bod 10. 3 písm. a) však zakotvoval 2 podmienky
pre platné odstúpenie od zmluvy, a to aby žalobca opakovane vyzval žalovaného na plnenie a aby bolo
plnenie zo strany objednávateľa vecne a časovo riadne nárokované a dojednané.

Vovzťahukpodmienke,abyvýzvasmerovalakvecneačasovoriadnenárokovateľnémuadojednanému
plneniu súd uvádza, že žalobca síce nepreukázal, že ním tvrdené nedostatky možno kategorizovať ako
nárokovateľné a dojednané, avšak žalovaný túto skutočnosť nespochybnil a preto ju súd považuje za
nespornú a túto podmienku za splnenú.
Vo vzťahu k ďalšej podmienke pre platné odstúpenie vo forme opakovanej výzvy na plnenie súd

poukazuje na skutočnosť, že záznam v montážnom denníku spolu s výzvou žalobcu zo dňa 07.01.2021
nenapĺňajú požiadavku opakovanej výzvy. V montážnom denníku sa síce nachádza záznam zo dňa
23.10.2020, v ktorom žalobca poukazuje na nedostatky (osadenie mreží, problematika podhľadov) a
žiada vyjadrenie k predostretým problémom, avšak žalovaný ako zhotoviteľ na nich reagoval už dňa
27.10.2020 - v montážnom denníku objednávateľ žiadal mreže napriek výtkam dodať v požadovanej

kvalite na miesta presne určené podľa výkresov a k podhľadom sa objednávateľ vyjadril, že tieto
budú dodané podľa projektovej dokumentácie. Žiaden ďalší záznam sa v predložených montážnych
denníkoch nenachádzal a preto sa súdu javí, že žalovaný adekvátnym spôsobom reagoval na vytýkané
nedostatky a dal jasné pokyny na ďalší postup. Vo vzťahu k výzve žalobcu zo dňa 07.01.2002 súd
poukazuje na skutočnosť, že žalobca v nej upozornil žalovaného na možnosť odstúpenia od zmluvy, ale

výlučne podľa článku 10 bod 10.3 písm. b) ZOD, teda z dôvodu omeškania s úhradou faktúr zo strany
objednávateľa. Takto vymedzený dôvod odstúpenia bol v tomto písomnom liste zvýraznený tmavým
písmom a bol podčiarknutý, preto ho súd nemôže vyhodnotiť ako výzvu podľa článku 10 ods. 10. 3 písm.
a) ZOD, z dôvodu ktorého reálne došlo k odstúpeniu od zmluvy. Je pravdou, že v závere tejto výzvy
žalobca spomína aj nedostatky uvedené už v montážnom denníku (okrem iného mreže a podhľady),

avšak len v súvislosti so svojou žiadosťou o vyňatie týchto prác z dodatku na predĺženie termínu dodania
diela. Zo znenia predmetnej výzvy v žiadnom prípade nemožno vyvodiť záver, že žalobca upozorňuje
na možnosť odstúpenia od zmluvy podľa článku 10 bod 10. 3 písm. a) ZOD. Neodstránené technické
detaily vo vzťahu k mrežiam a podhľadom sú v tejto výzve vymedzené len ako dôvod na ich vyňatie
z dodatku, ktorým sa má predĺžiť termín dodania celého diela. V tejto výzve je jasne a explicitne

vymedzený iný možný dôvod odstúpenia od zmluvy - nezaplatenie faktúr zo strany objednávateľa a
to podľa článku 10 bod 10.3 ods. b) ZOD a nie neposkytnutie spolupráce ani na opakovanú výzvu na
plnenie, ktoré bolo vecne a časovo riadne nárokované a dojednané podľa článku 10 bod 10. 3 písm.
a) ZOD, z dôvodu ktorého aj reálne malo dôjsť k odstúpeniu od ZOD. Súd sa síce stotožnil s právnou
argumentáciou žalobcu o tom, že prílišný formalistický výklad odstúpenia od zmluvy by bol v rozpore

s článkom 46 ods. 1 Ústavy SR (ÚS SR sp.zn. IV. ÚS 54/2012, ÚS ČR sp. zn. II. ÚS 3381/10 a I.
625/03, NS SR 3Obdo/61/2016) avšak pri posudzovaní jeho odstúpenia od ZOD zo dňa 20.01.2021 v
nadväznosti na výzvu obsiahnutú v montážnom denníku zo dňa 23.10.2020 a list zo dňa 07.01.2021
tento nemohol vyhodnotiť ako platný právny úkon. Ak by aj súd pri najvyššej možnej prípustnej miereneformálneho výkladu posúdil výzvu obsiahnutú v montážnom denníku za adekvátnu a postačujúcu, list
zo dňa 07.01.2021 v žiadnom prípade nemožno považovať za výzvu na odstránenie nedostatkov (sokle,
podhľady, mreže). Predmetný list totiž, ako už bolo vyššie uvedené, nedostatky (sokle, podhľady, mreže)

sám kategorizoval ako "nedoriešené technické detaily", ktoré zhotoviteľ navrhoval iba vyňať z dodatkov
na predĺženie termínu dodania diela. Naopak, v tomto liste avizoval prípadné odstúpenia od zmluvy
z dôvodu neuhrádzania faktúr. Z uvedených dôvodov preto súd považuje za nesplnenú podmienku
opakovanej výzvy na plnenie ako predpokladu pre platné odstúpenie od ZOD tak, ako to vyžaduje
príslušný článok 10 ods. 10. 3 písm. a) ZOD. V nadväznosti na uvedené preto odstúpenie od ZOD súd

posúdil ako absolútne neplatný právny úkon.
Žalobca vo svojej replike okrem iného poukázal aj na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
zo dňa 30. júna 2009 sp. zn. 4 Cdo/111/2008, v zmysle ktorého dohoda o odstúpení nemusí byť viazaná
na existenciu nejakého dôvodu, pričom Občiansky zákonník v § 48 ani v žiadnom inom ustanovení
neurčuje povinnosť, aby obsahom právneho úkonu odstúpenia od zmluvy bolo aj uvedenie dôvodu
odstúpenia. Citované rozhodnutie však podľa názoru súdu nemožno aplikovať na prejednávanú právnu

vec, pretože v prejednávanej právnej veci bol dôvod odstúpenia od zmluvy v liste zo dňa 20.01.2021
jasne zadefinovaný a v konaní žalobca tvrdil, že dôvodom odstúpenia aj reálne boli všetky skutočnosti
vymedzené v tomto liste. K predloženému rozhodnutiu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa
30. júna 2009 sp. zn. 4 Cdo/111/2008 súd poukazuje aj na skutočnosť, že v prejednávanej právnej veci
ide o obchodnoprávny spor, na ktorý sa použijú ustanovenia Obchodného zákonníka, ktoré obsahujú

samostatnú a komplexnú právnu úpravu odstúpenia od zmluvy a preto nie je dôvod na subsidiárne
použitie Občianskeho zákonníka. Súd neplatnosť odstúpenia od zmluvy následne odvodil od nesplnenia
zmluvných podmienok vo vzťahu k podmienkam, ktoré odstúpeniu predchádzali a ktoré si zmluvné
strany jednoznačne v zmluve dojednali. Súd má za to, že ak si zmluvné strany dohodli pre taký vážny
inštitút ako je odstúpenie od zmluvy podmienky, je ich povinnosťou tieto podmienky splniť, ich splnenie

preukázať a následne v odstúpení od zmluvy vymedziť, čo ich viedlo k uplatneniu sankčného inštitútu
vo vzťahu k druhej zmluvnej strane vo forme odstúpenia od zmluvy. V zmysle vyššie vymedzenej
argumentáciežalobcavodstúpeníodzmluvyjasnevyšpecifikovaldôvododstúpenia,ktorývšaknespĺňal
zmluvne dojednané podmienky. Následne sa preto žalobca v súdnom konaní nemôže domáhať toho,
aby súd neprihliadol na ním vymedzený dôvod odstúpenia. V tejto súvislosti súd zároveň poukazuje

na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 30.11.2016 sp. zn. 3 Obdo/61/2016,
v zmysle ktorého je nevyhnutné, aby zmluvná strana, ktorá chce prejaviť vôľu smerujúcu k zániku
záväzku odstúpení, jednoznačne vymedzila dôvod, pre ktorý od zmluvy odstupuje s vymedzením
konkrétnej právnej povinnosti, ktorá bola druhou stranou určitým konaním alebo nekonaním porušená.
Iba ak sú splnené tieto požiadavky, nastanú predpokladané účinky odstúpenia od zmluvy v podobe

zániku zmluvného vzťahu s ohľadom na sankčný charakter inštitútu odstúpenia nevyhnutné, aby druhej
zmluvnej strane bol známy dôvod odstúpenia pre určitosť vymedzenia dôvodu odstúpenia od zmluvy
nepostačuje, ak zmluvná strana všeobecne odkáže na zmluvné povinnosti, avšak neuvedie, ktorú
konkrétnu zmluvnú povinnosť druhá zmluvná strana porušila. Ak nie je v odstúpení od zmluvy ako
v jednostrannom právnom úkone vymedzený dôvod odstúpenia (jednoznačné vymedzenie porušenia

zmluvnej povinnosti druhou zmluvnou stranou), nie je možné chýbajúci obsah odstúpenia ako právneho
úkonu doplniť výkladovými pravidlami uvedenými v ustanoveniach§ 26 ods. 1, ods. 2 a ods. 3
Obchodného zákonníka. Súd zároveň poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky
zo dňa 20.09.2011 spisová značka 21 Cdo/4986/2010 ako aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej
republiky zo dňa 31.01.2012 spisová značka 30 Cdo/1233/2011: Údaj o důvodu odstúpení je imanentní

součásti každého jednostranného odstúpení od právního úkonu; bez uvedení tohoto údaje nelze
pokládat jednostranné odstúpení od právního úkonu za perfektní a nemůže mít za následek sledované
právní účinky.
Vzhľadom k uvedenému zmluvný vzťah medzi sporovými stranami nezanikol odstúpením od zmluvy
zo strany zhotoviteľa (žalobcu) písomným podaním zo dňa 20.01.2021 s poukazom na absolútnu

neplatnosť tohto právneho úkonu, ale odstúpením od zmluvy zo strany objednávateľa (žalovaného)
písomným podaním zo dňa 10.05.2021. Súd žalobcovi nárok na uplatnené kapitalizované úroky z
omeškania, ktorých výška bola zmluvne dojednaná v článku 9 ods. 9.5 ZOD nepriznal, pretože z článku
9 ods. 9.8 uzatvorenej ZOD vyplýva, že odstúpením zhotoviteľa od zmluvy nezaniká nárok na zaplatenie
zmluvných sankcií, úrokov z omeškania a náhradu škody v zmysle § 373 a nasl. zákona číslo 513/1991

Zb. Obchodného zákonníka. Z uvedeného by vyplýval nárok zhotoviteľa na úroky z omeškania, ale len
pre prípad, ak by od zmluvy odstúpil zhotoviteľ. Zhotoviteľ však od zmluvy platne neodstúpil a preto
mu súd uplatnený nárok vo forme kapitalizovaných úrokov z omeškania vo výške 0,5% z dlžnej sumy
za každý deň omeškania nepriznal a žalobu zamietol. Podľa ustanovenia § 351 ods. 1 Obchodnéhozákonníka odstúpením od zmluvy zanikajú všetky práva a povinnosti strán zo zmluvy a to vrátane úroku
z omeškania vo výške 0,5% denne vymedzeného v ZOD a uplatňovaného v tomto konaní.

33. Žalobca v konaní zároveň argumentoval, že ak Okresný súd Banská Bystrica v platobnom rozkaze
zo dňa 04.10.2021 sp. zn. 9Up/1590/2021 rozhodol, že žalovaného zaviazal na zaplatenie istiny vo
výške 14 855,65 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 14% ročne z tejto sumy od 23.01.2021 do
zaplatenia, jednoznačne ustálil, že k omeškaniu došlo po odstúpení od ZOD zo strany žalobcu, ktoré
bolo žalovanému doručené dňa 22.01.2021 a úrok z omeškania priznal od nasledujúceho dňa, t.j. od

23.01.2021. Podľa názoru žalobcu si tak upomínací súd prejudiciálne vyhodnotil, že jeho odstúpenie od
zmluvy je platné a preto mu prináleží úrok z omeškania v nadväznosti na toto odstúpenie. K uvedenej
argumentácii súd uvádza, že skrátená forma konania, ktorá upravuje postup pri vydávaní platobných
rozkazov umožňuje súdu vydať platobný rozkaz len na základe skutočností tvrdených žalobcom, o
ktorých súd nemá pochybnosti, najmä ak tieto skutočnosti vyplývajú z listinných dôkazov. Ide preto
o zjednodušený spôsob konania, ktorý slúži akýmkoľvek peňažným nárokom, pokiaľ sa tieto javia

ako dostatočne zrejmé. Súd tak nevykonáva dokazovanie v pravom slova zmysle, ale za splnenia
zákonných podmienok rozhodne o žalobe rýchlo a efektívne bez vypočutia či vyjadrenia žalovaného.
V skrátenom konaní nie je pred vydaním rozhodnutia zisťovaný úplný skutkový stav ako pred vydaním
iného rozhodnutia vo veci samej, skúmané je splnenie procesných podmienok. Rozhodnutie teda
obsahuje skutkové zistenia, ako aj právne posúdenie, tie sú však obmedzené iba na splnenie podmienok

pre vydanie platobného rozkazu a či tvrdenia žalobcu zakladajú uplatnený nárok. Žaloba teda síce
obsahuje žalobcove tvrdenia, skutočnosti, z ktorých nárok vyplýva, avšak ich pravdivosť nie je pred
vydaním platobného rozkazu skúmaná. Súd iba skúma existenciu právnej normy, podľa ktorej môže
žalobcovi priznať požadovaný nárok, ako aj zhodu žalobcových tvrdení so znakmi skutkovej podstaty
danej normy (Civilný sporový poriadok, 2. vydanie, 2022, Števček a kol., komentár k § 265). Z

uvedeného teda jednoznačne vyplýva, že súd nevykonával rozsiahle dokazovanie vo vzťahu k platnosti,
resp. neplatnosti odstúpenia od zmluvy zo strany zhotoviteľa a preto ani nie je možné vychádzať
z toho, že by súd v rámci upomínacieho konania prejudiciálne o tejto otázke rozhodol. Ak žalobca
argumentoval, že žalovaný uznal toto právne posúdenie (vyhodnotenie odstúpenia upomínacím súdom
ako platné ku dňu 22.01.2021) tým, že v konaní nepodal odpor, súd musí poukázať na skutočnosť, že

odpor je fakultatívnym opravným prostriedkom, ktorý žalobca mohol, ale nemusel využiť. Skutočnosť,
že takýto opravný prostriedok nevyužil rozhodne bez ďalšieho neznamená, že akceptoval právne
účinky odstúpenia od zmluvy zo dňa 20.01.2022 (doručeného dňa 22.01.2021) tobôž za situácie, že
v prejednávanej právnej veci od začiatku konania argumentoval, že predmetné odstúpenie považuje
za neplatné. Svoj právny názor o neplatnosti odstúpenia od zmluvy zo strany zhotoviteľa vyjadril už

pred samotným súdnym konaním vedeným na Okresnom súde Banská Bystrica a to svojim listom
zo dňa 26.01.2021. Ak žalovaný z akéhokoľvek dôvodu, či už pragmatického, kedy by sa rozdiel v
dobe omeškania podaním prípadného odporu mohol skrátiť len niečo vyššie 3 mesiacov (odstúpenie
od zmluvy ku dňu 22.01.2021 žalobcom ako zhotoviteľom alebo ku dňu 12.05.2021 žalovaným ako
objednávateľom) alebo iného nepristúpil k podaniu odporu, súd túto skutočnosť nevyhodnotil ako

uznaniežalobcovhoodstúpeniaodzmluvyzostranyžalovanéhoavprejednávanejvecisúdprejudiciálne
posúdil úkon odstúpenia od zmluvy zo strany zhotoviteľa pre vyhodnotenie opodstatnenosti uplatneného
nároku zo strany žalobcu ako neplatný.

34. V rámci prostriedkov procesného útoku žalobca taktiež argumentoval, že si v konaní uplatnil

príslušenstvo pohľadávky, ktoré musí vždy zdieľať osud istiny. Keďže istina bola žalobcovi právoplatne
priznaná v upomínacom konaní, má nárok na príslušenstvo, ktoré sa na ňu viaže. Súd v zásade súhlasí
s tvrdením, že príslušenstvo sa riadi osudom samotnej istiny, avšak v každom jednotlivom prípade je
potrebné individuálne posúdiť charakter tohto príslušenstva. Žalobcom uplatnený kapitalizovaný úrok z
omeškania bol výlučne výsledkom zmluvného dojednania medzi stranami a to nad rámec zákonných

úrokov z omeškania a za presne stanovených a vyšpecifikovaných podmienok. To znamená, že takýto
zmluvný úrok sa stane príslušenstvom pohľadávky za presne vymedzených podmienok v ZOD. V zmysle
vyššie uvedenej argumentácie súdu však tieto podmienky splnené neboli a preto žalobcovi nárok na
takto vymedzené príslušenstvo pohľadávky nevzniklo.

35. Žalobca v konaní podal dňa 13.01.2023 návrh na prerušenie konania podľa § 164 CSP a to s
poukazom na skutočnosť, že medzi tými istými účastníkmi konania v rovnakom procesnom postavení z
tej istej zmluvy o dielo je aktuálne vedené aj iné konanie na Okresnom súde Stará Ľubovňa pod sp. zn.
5Cb/8/2021, v ktorom došlo k vydaniu meritórneho rozhodnutia, avšak toto bolo následne napadnutéodvolaním. Predmetné rozhodnutie doteraz nenadobudlo právoplatnosť. V predmetnom konaní ide o
žalobu o zaplatenie faktúr za zhotovenie stavebných prác na základe totožnej ZOD, v rámci ktorého
súd posudzoval opodstatnenosť uplatneného nároku a prejudiciálne si vo vzťahu k úrokom z omeškania

posúdil aj platnosť, respektíve neplatnosť predmetného odstúpenia. Súd však poukazuje na skutočnosť,
že takýmto rozhodnutím Okresného súdu Stará Ľubovňa nie je viazaný a inštitút prerušenia konania
podľa § 164 je fakultatívnym inštitútom ktorý sa súd v prejednávanej právnej veci rozhodol nevyužiť.
Dôvodom bola predovšetkým hospodárnosť konania, pretože žaloba bola v predmetnej právnej veci
podaná dňa 10.05.2022 a do postúpenia veci na Okresný súd Prešov dňa 19.09.2023, teda takmer

rok a pol od podania žaloby vo veci nebolo uskutočnené ani jedno pojednávanie. V tejto súvislosti súd
poukazujenarozhodnutieNajvyššiehosúduSlovenskejrepublikysp.zn.3Cdo150/2010:Ustanovenie§
109 ods. 2 písm. c) OSP (teraz § 164 CSP – pozn. autora) upravuje tzv. fakultatívne prerušenie konania,
ktoré nie je pre samotné konanie nevyhnutné. Súd je povinný najskôr urobiť iné vhodné opatrenia
dostupnými procesnými prostriedkami a až keď tieto zlyhajú, môže konanie prerušiť. Výber, resp. voľbu
súdu, ktoré z jednotlivých opatrení (napr. spojenie veci, prerušenie konania, riešenie tzv. predbežnej

otázky) slúžiacich účelu racionálnej organizácie postupu súdu pri vedení príslušného súdneho konania,
je ale potrebné podriadiť aj zákonnej požiadavke rýchlej a účinnej ochrany práv účastníkov v súdnom
konaní a použiť to opatrenie, prostredníctvom ktorého je ochrana práv účastníkov konania rýchlejšia a
účinnejšia. Rozhodujúcim hľadiskom je teda zásada hospodárnosti konania, preto prerušenie konania
predstavuje vo všeobecnosti skôr výnimku ako pravidlo. K rovnakým záverom došla aj judikatúra

Vrchného súdu v Prahe: Posúdenie predbežnej otázky iným orgánom (vrátane súdu) je pre súd záväzné
vtedy, pokiaľ bola riešená vo výroku rozhodnutia. „Vyčkávanie“ na výsledok iného konania, v ktorom nie
je otázka platnosti zmluvy riešená vo výroku (napríklad v konaní začatom na základe určovacej žaloby),
ale len ako predbežná otázka, nemá zásadne oporu v ustanovení § 109 ods. 2 písm. c) O.s.ř. a preto nie
je dôvod na prerušenie konania (Vrchný súd v Prahe, sp. zn. 3 Cmo 236/2011). S poukazom na uvedené

súd návrh žalobcu na prerušenie konania zamietol.

36. O trovách konania súd rozhodoval podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový
poriadok, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. V
spore bol plne úspešný žalovaný, preto mu súd priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v

rozsahu 100%, nezistiac dôvody pre aplikáciu § 257 Civilného sporového poriadku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho
súdu (Okresný súd Prešov) na Krajský súd v Košiciach, písomne v troch jeho vyhotoveniach. (§ 362
ods. 1 CSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 CSP).
Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť len tým, že:

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods.1

CSP).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. (§ 366 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania. (§ 364 CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania. (§ 365 ods. 3 CSP).

Žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť a nemožno uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou
žalobou. (§ 371 a § 372 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.