Rozsudok – Pracovné právo ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 23. január 2025

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: PN-4Cpr/4/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6121505302
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 01. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Greguš, PhD., LL.M.

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2025:6121505302.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudcom JUDr. Jozefom Gregušom, PhD., LL.M., v spore žalobcu: Gemer Pannónia

s.r.o., IČO: 36 018 040, so sídlom P. Hostinského 6093, 979 01 Rimavská Sobota, v zast.: P&P Legal
s.r.o., IČO: 51 037 301, so sídlom Miletičova 21, 821 08 Bratislava, proti žalovanému: A. B., nar.:
XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX, XXX XX D., o zaplatenie 9.928,64 EUR s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 9.928,64 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške
5,00 % ročne zo sumy 9.928,64 EUR od 17.04.2021 do zaplatenia, a to do 30 dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.

II. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100,00 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Galanta dňa 28.01.2022 domáhal zaplatenia sumy
9.928,64EURspolusúrokomzomeškaniavovýške5,00%ročnezosumy9.928,64EURod17.04.2021
do zaplatenia spolu s náhradou trov konania.

2. Žalobca v rámci svojej žaloby uviedol, že dňa 04.10.2018 žalovaný ako zamestnanec so žalobcom
ako zamestnávateľom uzatvorili pracovnú zmluvu spolu s prijatím dokumentu označeného ako náplň
práce, ktorý zreteľne vyznačoval pracovné povinnosti žalovaného. Aj napriek pokynov, ktoré žalovaný

dostával od žalobcu, si svoje pracovné povinnosti neplnil v súlade s uzatvorenou pracovnou zmluvou.
Na neplnenie si pracovných povinností bol žalovaný opakovanie ústne upozorňovaný, až kým neobdržal
písomné upozornenie na porušovanie pracovnej disciplíny s upozornením na možnosť ukončenia
pracovného pomeru zo dňa 15.03.2021. Po tomto upozornení žalovaný počas práce neschopnosti, ktorá
začala 25.03.2021, zadržiaval spotrebný tovar žalobcu v približnej hodnote 72.000,00 EUR. Žalobca
žalovaného riadne dňa 14.04.2021 vyzval na vrátenie uvedeného zvereného tovaru formou riadnej
inventúry, na ktorej sa mal možnosť zúčastniť. Na uvedenú výzvu žalovaný stručne zareagoval, pričom

vysvetlil, že sa naplánovanej inventúry nezúčastní a poveruje namiesto seba pána E. F.. Žalobca o
priebehu a ukončeniu inventúry žalovaného riadne informoval prostredníctvom listu s názvom: Výsledok
komisionálnej inventúry zo dňa 16.04.2021. Uvedenej inventúry sa zúčastnili osobne pán E. F., G. H.,
A. I.. Na základe vykonanej inventúry náš klient zistil spôsobenú škodu vo výške 9.928,64,00 EUR
na zverených veciach. Dňa 04.10.2018 žalovaný spolu s naším klientom uzavrel Dohodu o hmotnej
zodpovednosti v súlade s § 182 Zákonníka práce. Na základe tejto dohody zamestnanec preberá
hmotnú zodpovednosť za schodok na zverených hodnotách, ktoré je povinný vyúčtovať v zmysle

ustanovenia §182 Zákonníka práce č. 311/2001 Z.z. Uzatvorená dohoda o hmotnej zodpovednosti, ako
aj jednotlivé citované ustanovenia Zákonníka práce jasne poukazujú na druh zodpovednosti, pre ktorý je
charakteristické, že sa jedná o zodpovednosť s prezumpciou viny zamestnanca. Pokiaľ sa zamestnanec
chce zbaviť viny, musí preukázať, že škodu nespôsobil. Poukazujeme na e-mail zo dňa 20.04.2021zaslaný nášmu klientovi v ktorom zreteľne žalovaný poukazuje na svoje nedostatky a zanedbanie si
pracovných povinností ktoré viedlo ku spôsobeniu škody nášmu klientovi „vím že mi tam chyběly 2
kartony kofoly, cigarety essence aroma a karton Winston X-style cigaret“. V spojení s predloženými

dokladmi, princípmi teórie práva a Zákonníka práce žalobca má za to, že svoj nárok riadne preukázal.

3. Žalobca na preukázanie svojich tvrdení k svojej žalobe doložil pracovnú zmluvu zo dňa 04.10.2018,
dohodu o hmotnej zodpovednosti zo dňa 04.10.2018, náplň práce ako prílohu k pracovnej zmluve zo
dňa 04.10.2018, výsledok komisionálnej inventúry zo dňa 16.04.2021, výzvu na odovzdanie skladových

zásobzodňa13.04.2021,písomnéupozornenienaporušovaniepracovnejdisciplínyzodňa15.03.2021,
uznanie dlhu a dohoda o spôsobe náhrady škody zo dňa 29.04.2021, ktorá nie je podpísaná žalovaným,
výzva na vysporiadanie dlhu zo dňa 29.04.2021, e-mail žalovaného žalobcovi zo dňa 20.04.2021,
predžalobnú výzvu zo dňa 01.06.2021 a fotokópie správ žalovaného a žalobcu. Na základe skutočností
tvrdených žalobcom vo svojej žalobe Okresný súd Banská Bystrica vydal platobný rozkaz, sp. zn.:
25Up/1677/2021 zo dňa 16. decembra 2021 (ďalej len: „platobný rozkaz“), ktorým žalobe žalobcu

v celom rozsahu vyhovel. Voči uvedenému platobnému rozkazu žalovaný podal odpor s vecným
odôvodnením, ktorý odôvodnil nasledovne.

4. Žalovaný v rámci svojho odporu k vyššie uvedenému platobnému rozkazu uviedol, že opakovane
žiadaloprešetreniecelejsituáciekonateľažalobcu,resp.p.J.zodňa26.04.2021achcelvidieťinventúru

hlavného skladu, pretože od iných zamestnancov vedel, že niektoré cigarety na sklade boli navyše.
Z vlastnej skúsenosti vedel, že sa tam falšovali razítka a podpisy. Poukázal na vysoko nespoľahlivý
systém registrujúci skladové zásoby. Napísal žalobcovi, že s inventúrou nesúhlasí. Uviedol, že je možné,
že mu niečo na sklade chýbalo, ale rozhodne nie v žalobcom požadovanej výške.

5. Žalovaný v rámci svojho odporu pripojil fotokópiu printscreenu vyhadzujúceho chybu, prevodku
s popisom, že sa nejedná o podpis žalovaného, žiadosť o prešetrenie výsledku inventúry.

6. Žalobca sa prostredníctvom právneho zástupcu k odporu žalovaného písomne vyjadril v rámci svojho
podania zo dňa 21.01.2022 (replika), že obrana žalovaného nemá oporu v skutkovom ani v právnom

stave. Posledné dve inventúry boli uskutočnené dňa 25.11.2020 a 16.04.2021. Na poslednej inventúre
sa žalovaný odmietol zúčastniť a za seba poveril dôveryhodnú osobou p. E. F.. Na tejto inventúre sa
zúčastnil p. E. F., p. G. H. a p. A. I.. Všetky prevodky boli osobne podpísané žalovaným. K žiadnemu
falšovaniu podpisov nedošlo. Doložená prevodka žalovaným sa netýkala inventarizačného obdobia,
ktoré je predmetom tohto konania. Žalovaný neuviedol žiadne relevantné námietky, ktoré by vylučovali

nárok žalobcu a z uvedeného dôvodu žalobca žiadal súd, aby jeho žalobe v celom rozsahu vyhovel.

7. Žalovaný sa k vyjadreniu žalobcu písomne vyjadril svojím podaním zo dňa 20.05.2022 (duplika),
v rámci ktorého uviedol, že sa inventúry nemohol zúčastniť zo zdravotných dôvodov. Nakoľko firma
mala jeho razítko a už raz sfalšovala jeho podpis, kľudne to mohla urobiť viackrát. Pán K. o týchto

praktikách vedel. Žalovaný poukázal na mobilné skenery, ktoré nepracovali správne a nie je problém sa
spýtať bývalých zamestnancov. V rámci žalobcu sa podvody nerobili len s podpismi, ale aj pri inventúre
hlavného skladu. Žalovaný si myslí, že sú to relevantné námietky, ktoré je potrebné prešetriť.

8. Podľa § 220 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov

(ďalej len: „Civilný sporový poriadok“): platí, že: „v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca
domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa
vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí,
ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za
preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil,

prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú
rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.“

9. Z nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn.: IV. ÚS 115/2003 zo dňa 03. júla 2003 a z
nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn.: III. ÚS 209/2004 zo dňa vyplýva, že: „odôvodnenie

rozhodnutia súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na
záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizovateľné základné právo strany sporu na súdnu ochranu,
resp. právo na spravodlivý proces.“10. Podľa § 150 ods. 1 Civilného sporového poriadku platí, že: „strany majú povinnosť pravdivo a úplne
uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.“

11. Podľa 191 ods. 1 Civilného sporového poriadku: „dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý
dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo
vyšlo počas konania najavo.“

12. Podľa § 204 Civilného sporového poriadku: „dôkaz listinou sa vykoná tak, že súd listinu alebo jej

časť prečíta alebo oznámi jej obsah; to neplatí, ak ide o listinu, ktorej odpis bol strane sporu v priebehu
konania doručený a ak listina alebo jej obsah neboli protistranou spochybnené.“

13. Podľa článku 2 ods. 2 Civilného sporového poriadku platí, že: „právna istota je stav, v ktorom každý
môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou
najvyšších súdnych autorít; ak takej ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav, v ktorom každý môže

legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo.“

14. Súd vo veci nariadil pojednávania v súlade s článkom 12 v spojení s § 177 ods. 1 a nasl. Civilného
sporového poriadku. Na pojednávaní konanom dňa 23.09.2024 bolo medzi stranami sporu ustálené
nasledovné nesporné a nesporné skutočnosti. Nespornými skutočnosťami bolo, že žalobca a žalovaný

uzatvorili medzi sebou pracovnú zmluvu zo dňa 04.10.2018. Rovnako tak žalobca a žalovaný uzatvorili
dňa 04.10.2018 dohodu o hmotnej zodpovednosti. Predmetom tohto konania bol schodok na zverených
hodnotách za inventarizačné obdobie od 25.11.2020 do 16.04.2021, pričom výsledok inventarizácie za
predchádzajúce obdobie žalovaný riadne podpísal. Výška schodku na základe komisionálnej inventúry
bola vo výške 9.928,64 EUR. Súčasne nebola sporná účasť pána E. F. ako osoby poverenej žalovaným

na inventúre. Spornou medzi stranami sporu nebola ani skutočnosť, že žalovaný nepodpísal uznanie
dlhu a dohodu o spôsobe náhrady škody. Žalovaný si bol vedomý nejakého schodku od 80,00 do 100,00
EUR, avšak nie v takej výške, akú si vyčíslil žalobca. Medzi sporné skutočnosti na tomto pojednávaní
boli uvedené výška schodku, avšak vznik schodku v nejakej výške sporný nebol.

15. V nadväznosti na ustálenie sporných a nesporných skutkových tvrdení súd vykonal dokazovanie
prostredníctvom listín spise v zmysle § 204 Civilného sporového poriadku, výsluchom strán sporu podľa
§ 195 Civilného sporového poriadku a výsluchom svedka p. K. L. podľa § 196 Civilného sporového
poriadku, pričom si ustálil nasledovný skutkový stav. Žalobca ako zamestnávateľ a žalovaný ako
zamestnanec medzi sebou uzatvorili pracovnú zmluvu zo dňa 04.10.2018, pričom náplň práce bola

bližšie definovaná v dokumente s názvom náplň práce zo dňa 04.10.2018. Súčasne žalobca a žalovaný
medzi sebou uzatvorili dohodu o hmotnej zodpovednosti zo dňa 04.10.2018 podľa § 182 a nasl. zákona
č. 311/2001 Z.z. Zákonníka práce (ďalej len: „Zákonník práce“). Uvedené mal súd za preukázané
predložením pracovnej zmluvy a dohody o hmotnej zodpovednosti zo dňa 04.10.2018. Predmetom
tohto konania bol schodok na zverených hodnotách za inventarizačné obdobie od 25.11.2020 do

16.04.2021, pričom výsledok inventarizácie za predchádzajúce obdobie žalovaný riadne podpísal.
Uvedená skutočnosť nebola medzi stranami sporu sporná. Nakoľko sa žalovaný z dôvodu svojho
nepriaznivého zdravotného stavu nemohol osobne zúčastniť na danej komisionálnej inventúre, poveril
za seba p. E. F., ktorý sa osobne zúčastnil danej inventúry spolu s p. G. H. a p. A. I.. Uvedená skutočnosť
nebola medzi stranami sporu sporná a súčasne vyplýva z dokumentu Výsledok komisionálnej inventúry

zo dňa 16.04.2021. Žalovaný výsledok komisionálnej inventúry neuznal a nepodpísal so žalobcom ani
dohodu o uznaní dlhu. Uvedené mal súd za preukázané v dôsledku doložených listinných dôkazov.
Zpredloženýchlistinnýchdôkazovvyplýva,žecelkovýschodoknavyúčtovanýchhodnotáchbolvovýške
9.928,64 EUR. Uvedené vyplýva z rozpisu prevodiek na č.l. 110, čl. 282 súdneho spisu a rovnako tak
z výsledku komisionálnej inventúry, na ktorej boli prítomné tri vyššie uvedené fyzické osoby. Súčasťou

spisového materiálu sú aj konkrétne prevodky, z ktorých vyplýva, koľko kusov konkrétneho tovaru
s jednotkovou a celkovou cenou žalovanému v rámci konkrétnej prevodky pri inventúre chýbalo, resp.
koľko mal mať na sklade v aute. Nakoľko žalovaný nejaký dlh očakával pri inventúre, avšak nie v takej
výške, ako si ju žalobca uplatnil v tomto konaní, úlohou súdu bolo právne posúdenie výšky nároku
žalobcu, ktorý si žalobca uplatnil v tomto konaní voči žalovanému.

16. Podľa § 181 ods. 1 Zákonníka práce platí, že: „ak zamestnanec prevzal na základe dohody o
hmotnej zodpovednosti zodpovednosť za zverené hotovosti, ceniny, tovar, zásoby materiálu alebo iné
hodnoty určené na obeh alebo obrat, ktoré je povinný vyúčtovať, zodpovedá za vzniknutý schodok.V dohodách sa môže so zamestnancami súčasne dohodnúť, že ak budú pracovať na pracovisku s
viacerými zamestnancami, ktorí uzatvorili dohodu o hmotnej zodpovednosti, zodpovedajú s nimi za
schodok spoločne (spoločná hmotná zodpovednosť).“

17. Podľa § 181 ods. 2 Zákonníka práce platí, že: „dohoda o hmotnej zodpovednosti sa musí uzatvoriť
písomne, inak je neplatná.“

18. Z písomných a ústnych vyjadrení žalovaného vyplývalo, že si je vedomý vzniku nejakého schodku

v rozmedzí 80,00 EUR až 100,00 EUR, z čoho následne možno vyvodiť, že žalovaný uznal právny nárok
žalobcu. Napriek uvedenému súd z dôvodu právnej istoty optikou žalovaného ako procesne slabšej
strany sporu v rámci individuálneho pracovnoprávneho sporu pristúpil ku skúmaniu právneho titulu, na
základe ktorého si žalobca uplatňoval nárok v tomto civilnom sporovom konaní.

19. Nevyhnutným predpokladom pre uplatnenie nároku žalobcu v tomto konaní pri skúmaní právneho

titulu bolo preukázanie dohody o hmotnej zodpovednosti. Súd preskúmal dohodu o hmotnej
zodpovednosti zo dňa 04.10.2018 a dospel k právnemu záveru, že predmetná dohoda o hmotnej
zodpovednosti je v písomnej forme v zmysle § 181 ods. 2 Zákonníka práce a jej predmet je plne v súlade
s § 181 ods. 1 Zákonníka práce, pretože schodok z tejto dohody vznikol na základe chýbajúcich tovarov,
ktoré boli určené na obeh alebo obrat a žalovaný ako zamestnanec ich bol povinný vyúčtovať. Na

základe týchto skutočností súd dospel k právnemu záveru, že žalobca náležite preukázal právny titul na
uplatnenie nároku tohto typu v rámci predmetného civilného sporového konania.

20. Podľa § 182 ods. 3 Zákonníka práce platí, že: „zamestnanec sa zbaví zodpovednosti celkom alebo
sčasti, ak preukáže, že schodok vznikol celkom alebo sčasti bez jeho zavinenia.“

21. Následne sa súd zameral na verifikáciu výšky uplatneného nároku zo strany žalobcu titulom
vzniku schodku na zverených hodnotách, ktoré bol žalovaný povinný vyúčtovať, pričom sa zameral na
verifikáciu právnych a skutkových argumentov žalovaného, ktoré by mohli znamenať v zmysle § 182 ods.
3 Zákonníka práce, že žalovaný ako zamestnanec by sa zbavil zodpovednosti za vzniknutý schodok, ak

by súdu preukázal, že vzniknutý schodok on sám nezavinil. Zodpovednosť zamestnanca za schodok na
zverených hodnotách na základe dohody o hmotnej zodpovednosti je koncipovaná tak, že zamestnanec
sa zbaví zodpovednosti za schodok na základe liberalizačného dôvodu uvedeného v § 182 ods. 3
Zákonníka práce a to vtedy, ak on sám preukáže, že vzniknutý schodok sám nezavinil. Súd na prvom
pojednávaní strany sporu poučil, čo ktorá strana sporu musí náležite preukázať, aby v rámci civilného

sporového konania sebe priniesla pozitívny výsledok v súdnom spore. Žalobca musel v tomto konaní
preukázať právny titul na uplatňovanie vzniknutého schodku a výšku schodku. V prípade náležitého
preukázaniatýchtorozhodujúcichskutočnostímuselžalovanývrámciindividuálnehopracovnoprávneho
sporu súdu v zmysle § 182 ods. 3 Zákonníka práce náležite súdu preukázať, že vzniknutý schodok
vznikol celkom alebo sčasti bez jeho zavinenia. Uvedené odráža základné rozloženie bremena tvrdenia

a dôkazného bremena pre tento individuálny pracovnoprávny spor.

22. Podľa 151 ods. 1 Civilného sporového poriadku platí, že: „skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana
výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.“

23. K základnému rozloženiu dôkazného bremena (onus probandi) v civilnom sporovom konaní a k
procesným následkom stavu non liquet sa vyjadril aj Ústavný súd Slovenskej republiky. Podľa nálezu
Ústavného súdu Slovenskej republiky č.k.: I ÚS 24/2019 zo dňa 09. júna 2020 platí, že: „civilné
sporové konanie je ovládané prejednacou zásadou, v súlade s ktorou je úspech procesnej strany
definovanýjejpovinnosťoutvrdeniaanaňounadväzujúcoudôkaznoupovinnosťouaimzodpovedajúcim

korelátom v podobe bremena tvrdenia a dôkazného bremena. Z prejednacej zásady potom následne
vyplýva základné procesné pravidlo, podľa ktorého každá strana je povinná dokazovať skutočnosti
zodpovedajúce znakom právnej normy, ktorá je pre ňu priaznivá a ktorej sa domáha. Strana domáhajúca
sa týchto právnych následkov ponesie aj nepriaznivé dôsledky stavu non liquet (neobjasneného určitého
skutkového stavu, resp. určitej relevantnej skutočnosti), teda procesných následkov toho, ako keby bolo

zistené, že k naplneniu skutkových predpokladov hypotézy právnej normy, ktorej účinkov sa domáhala,
nedošlo.“24. Podľa uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn.: 8 Cdo/140/2018 zo dňa 11.09.2011
platí, že.: „dôkazné bremeno je inštitútom práva procesného, pretože je nerozlučne spojené s civilným
sporovým konaním a prejavuje sa vo výsledku sporu. Odvolací súd v odôvodnení svojho rozsudku

náležite uviedol, na základe akých skutočností dospel k záveru, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno,
čo malo v danej veci za následok zamietnutie žaloby. Dôkazné bremeno zaťažuje žalobcu, v ktorého
záujme je preukázanie pravdivosti ním tvrdených skutočností, zakladajúcich ním tvrdené právo. Na
druhej strane žalovaného zaťažuje dôkazné bremeno spočívajúce v preukázaní skutočností, ktoré
vylučujú existenciu uplatňovaného práva, ak jeho existenciu žalobca preukázal (tak napr. rozhodnutia

sp. zn. 2 Cdo 256/2012 a 6 Cdo 95/2011).“

25. Jednou zo základných procesných povinností strán sporu je povinnosť tvrdiť v zmysle § 150
Civilného sporového poriadku. Povinnosť strany sporu tvrdiť má kľúčový význam a predstavuje jeden
zo základných princípov civilného procesu v zmysle článku 8 Civilného sporového poriadku. Skutkové
tvrdenia žalobcu sú prostriedkami procesného útoku a skutkové tvrdenia žalovaného sú prostriedkami

procesnej obrany. Stranu sporu zaťažuje bremeno tvrdenia (onus dicendi). Schopnosť strany sporu
uniesť bremeno tvrdenia s dôkazným bremenom (onus probandi) je predpokladom pre úspech v spore.
Nesplnenie povinnosti tvrdiť, respektíve nesplnenie povinnosti „relevantne tvrdiť“ má pre stranu sporu
procesnoprávnu sankciu. Táto sankcia má podobu prehry v spore. Prejaví sa v rámci meritórneho
rozhodnutia vo veci. Strana sporu je povinná tvrdiť skutočnosti, ktoré sú na základe hmotného práva

spôsobilé privodiť jej úspech v spore. V zásade platí, že každý má tvrdiť najmä tie právne skutočnosti,
ktoré spôsobujú vznik jeho nároku alebo zánik jeho povinnosti. To, že Civilný sporový poriadok chápe
bremeno popretia tvrdení protistrany ako samostatnú procesnú povinnosť, vyplýva z ustanovenia § 151
ods. 1 Civilného sporového poriadku, ktoré upravuje procesné následky, resp. sankciu za jej nesplnenie.
(Bližšie pozri: ŠTEVČEK, M. a kol.: Civilné právo procesné. Úvod do civilného procesu a sporové

konanie. 1 vydanie. Praha: C. H. Beck, 2022, str. 245 a 246, ISBN: 978-80-7400-876-4.)

26. Žalobca do konania predložil súdu listinné dôkazy na preukázanie výšky schodku. Žalobca výšku
schodku preukázal doloženými prevodkami, z ktorých vyplýva názov tovaru, jeho obrat na sklade,
množstvo tovaru, jednotková a množstevná cena. Celkový prehľad týchto prevodiek s výškou schodku

je súdnom spise na č.l. 282. Celková výška schodku rovnako tak vyplýva z dokumentu Výsledok
komisionálnej inventúry zo dňa 16.04.2021. Súd vykonal dokazovanie prostredníctvom listín v spise
v zmysle § 204 Civilného sporového poriadku a zistil, že žalobca si nárok uplatnil v správnej výške.

27. Súd dal žalovanému opakovanú možnosť sa vyjadriť k prevodkám predloženým zo strany žalobcu. V

tejto súvislosti súd žalobcovi dokonca uložil povinnosť, aby pre žalovaného vyhotovil osobitnú fotokópiu
všetkých prevodiek, na podklade ktorých bol vypočítaný schodok na zverených hodnotách. Žalobca tieto
listiny doplnil a sú súčasťou spisového materiálu na č.l. 281 a nasl. Napriek uvedenému sa žalovaný
k výške konkrétnych prevodiek s konkrétnym obsahom tovaru nevyjadril a výšku schodku priamo
nespochybnil cez konkrétne skutkové a právne argumenty, ktoré by boli v priamej príčinnej súvislosti

s výškou schodku na konkrétnych prevodkách. Z uvedeného dôvodu súd považoval za výšku schodku
na konkrétnych prevodkách za nespornú v zmysle § 151 ods. 2 Civilného sporového poriadku.

28. Žalovaný sa v priebehu civilného sporového konania bránil najmä tým, že uvedené podpisy na
prevodkách a razítka na prevodkách mohol ktokoľvek sfalšovať a pozmeniť. Súčasne poukazoval

na nespoľahlivý a nefunkčný interný registrový systém, na základe ktorého vznikol a bol počítaný
schodok. Poukazoval na to, že nebola urobená hlavná inventúra skladu. Inventúra prebehla bez
prítomnosti žalovaného. Poukazoval na to, že sklad auta a sklad firmy spravovali dva interné registrové
systémy,ktoréneboliplnekompatibilné.Naprevodkáchnebolonapísané,čovlastnepodpisuježalovaný.
V nasledujúcej časti odôvodnenia sa súd zameral na vyhodnotenie všetkých hlavných argumentov

žalovaného, ktoré vzniesol v rámci prostriedkov procesnej obrany v rámci priebehu civilného sporového
konania.

29. K tvrdeniu žalovaného ohľadom možného sfalšovania podpisov na doložených prevodkách súd
uvádza, že žalovaný v priebehu civilného sporového konania svoje tvrdenia nijako nepreukázal.

Za týmto účelom nenavrhol znalca z príslušného odboru na preukázanie svojich tvrdení. Tvrdenie
žalovaného, že na niektorých prevodkách nie je jeho podpis, súd vyhodnotil za nepreukázané
v dôsledku neunesenia dôkazného bremena žalovaného ohľadom tvrdenej skutočnosti. Možné
hypotetické sfalšovanie podpisov na prevodkách predstavuje ničím nepodložené a nepreukázanétvrdenie žalovaného. Obdobne súd vyhodnotil argument žalovaného týkajúci sa dispozície razítok na
prevodkách. Žalovaný nepredložil žiadny relevantný dôkaz o tom, že na konkrétnych prevodkách, ktoré
sú súčasťou spisového materiálu, boli bez jeho vedomia dodatočne dané razítka. Z uvedeného dôvodu

súd tieto argumenty žalovaného vyhodnotil za nepreukázané a ničím nepodložené.

30. Ďalej sa súd zameral na skúmanie spoľahlivosti interného registrového systému. Žalovaný v rámci
svojho výsluchu ako strany sporu na pojednávanú uviedol, že systém prijímania a preberania tovarov
na sklad (auto) bol častokrát nefunkčný. Súd za týmto účelom na pojednávaní konanom dňa 12.05.1976

vykonalvýsluchsvedkap.K.L.,ktorývrámcisvojejvýpovedenajmäuviedol,že:„niekedynastalirozdiely
medzi objednaným tovarom na sklad (auto) a skutočným stavom na sklade (v aute). Do nášho skladu
systém tovar zarátal, aj keď sme ho neprebrali fyzicky. Na uvedené chyby sa prišlo až neskôr. Niekedy
bol obrovský problém synchronizovať sklady (sklad auta a sklad firmy). Niekedy sme mali veci do plusu
a niekedy do mínusu. Hlavnou chybou bolo, že tieto dva systémy prevádzkovali dve rôzne firmy. Keď sa
ukončila práca, mohol ktokoľvek ísť do auta alebo garáže.“

31. Súd tvrdenie žalovaného ohľadom technických problémov s interným systémom žalobcu vyhodnotil
aj na základe výpovede pána K. L. za čiastočne preukázanú v tej časti, že u žalobcu skutočne nastávali
technické problémy s párovaním skenerov a niekedy sa stávalo, že mali zamestnanci na sklade v aute
registrovaný tovar, aj keď ho fyzicky nemali naskladnený. V tejto súvislosti však súd poukazuje na právne

závery takto zisteného skutkového stavu a ich možnú aplikáciu na predmet tohto sporu.

32.Súddávadopozornostisvojeupozorneniestranámsporunapojednávaníkonanomdňa 16.12.2024,
obsahom ktorého bolo ústne poučenie, že otázky položené svedkovi môžu byť vo vzťahu k právnym
záverom z toho výsluchu právne irelevantné. Je tomu tak preto, pretože položené otázky a odpovede

od svedka boli neurčité a chýbala im príčinná súvislosť s týmto konaním a listinnými dôkazmi, ktoré
boli predložené do tohto konania. Za týmto účelom súd položil svedkovi otázky, ktorých odpovede sú
pre právne vyhodnotenie zisteného skutkového stavu rozhodujúce a kľúčové. V tejto súvislosti sa súd
svedka spýtal: „Ako má súd zistiť, že v rámci konkrétnych prevodiek bolo niečo žalovanému doúčtované,
alebo že bol systém pri tejto konkrétnej prevodke poruchový ?“ Odpoveď svedka bola: „Zrejme nijako,

pretože to z týchto prevodiek nie je vidno. Pod jedným číslom mohli byť teoreticky dve prevodky, ale to
súd spätne už zrejme nezistí.“

33. Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že síce mohlo u žalobcu dochádzať k technickým problémom
s evidenciou skladu auta a skladu firmy v dôsledku žalovaným a svedkom popísaných skutočností,

avšak nie je možné jednoznačne preukázať, že k uvedeným chybám nastalo aj v rámci prevodiek,
na základe ktorých si žalobca uplatňuje svoj nárok. V tomto prípade chýba vecná príčinná súvislosť
ku konkrétnym prevodkám v tomto konaní a súčasne časová príčinná súvislosť v tom kontexte, že
nebolo preukázané, že k chybovosti systému dochádzalo v tom čase, kedy boli vyhotovené predmetné
prevodky. Iné časové obdobie je právne irelevantné. Uvedené nedostatky nevyplývajú z vytlačených

prevodiek a nie je možné ich technicky ani dohľadať. Žalovaný v tejto súvislosti nenavrhol súdu žiadne
znalecké dokazovanie za účelom technického preverenia interného systému žalobcu a ani nenavrhol
žiadnedôkazynaúčelomzistenia,čikonkrétnetechnickénedostatkyvinternýchsystémochžalobcumali
priamy vplyv s prevodkami v tomto konaní. Z uvedeného dôvodu súd zistený skutkový stav u žalobcu
vyhodnotil po právnej stránke tak, že nebola zo strany žalovaného preukázaná príčinná súvislosť (vecná

a časová) medzi technickými nedostatkami interných systémoch u žalobcu a konkrétnych prevodiek, na
základe ktorých si žalobca uplatňoval svoj nárok. Žalovaný súdu nepreukázal, že technické problémy
súvisiace s registráciou tovarov na sklade medzi autom a skladom žalobcu sa skutočne týkali aj
konkrétnych prevodiek, na podklade ktorých si žalobca uplatňoval svoj nárok. Samotný žalovaný aj
svedok vypovedali, že uvedené technické problémy sa niekedy vyskytovali a niekedy nie. Niekedy boli

zamestnanci žalobcu v pluse a niekedy v mínuse. Súd však konštatuje, že uvedené však nepostačuje
na to, aby súd jednoznačne a nespochybniteľne dospel k právnemu záveru, že predložené prevodky
žalobcu sú výsledkom technickej poruchy interných registrových systémov registrujúcich tovar žalobcu
medzi skladom auta a skladom žalobcu. Samotný svedok súdu uviedol, že k takémuto záveru ani
zrejme súd dôjsť nemôže, pretože sa to technicky nedá preukázať a nevyplýva zo ani z konkrétnych

prevodiek. V tejto súvislosti súd uvádza, že bolo procesnou stratégiou žalovaného, prostredníctvom
akých dôkazných prostriedkov a prostriedkov procesnej obrany preukáže súdu existenciu skutočností,
ktoré by vylučovali nárok žalobcu v tomto konaní. Súd nemôže za to, že žalovaný sa rozhodol uplatniť
taképrostriedkyprocesnejobrany,prostredníctvomktorýchnejdebezzložitéhoznaleckéhodokazovaniadospieť k záveru, že konkrétne prevodky predložené žalobcom v tomto konaní boli vyhodnotené na
základe chyby interných registrových systémov u žalobcu. Z uvedeného dôvodu súd nemohol tento
argument žalovaného opätovne zobrať do úvahy.

34. Ďalším argumentom žalovaného bolo, že nebola urobená inventúra hlavného skladu. Žalovaný však
súdu neuviedol, aký vplyv by mala táto skutočnosť na výsledok tohto civilného sporového konania. Podľa
právneho názoru súdu by bola táto skutočnosť irelevantná, pretože predmetom tohto konania je výška
schodku na majetku určeného na obeh a obrat, ktorú mal mať žalovaný na sklade u seba v aute, avšak

pri komisionálnej inventúre tam nebol a bol zistený schodok. Akýkoľvek potencionálne chýbajúci tovar
na hlavnom sklade žalobcu ako zamestnávateľa je v tejto súvislosti právne irelevantný. Nevyhnutným
predpokladom na uplatnenie nároku žalobcu v tomto konaní bolo, že predchádzajúca komisionálna
inventúra bola riadne uzatvorená (počiatočný stav) a že žalobca za predmetné obdobie vykonal ďalšiu
inventarizáciu, za ktoré bol zistený schodok na zverených hodnotách (východiskový stav).

35. Ďalej žalovaný poukázal na to, že nebol prítomný na komisionálnej inventúre. Súd však v tejto
súvislosti uvádza, že bol to práve žalovaný, ktorý za seba splnomocnil osobu p. E. F., ktorý bol osobne
prítomný na vykonanej inventúre. Uvedená skutočnosť bola medzi stranami sporu nespornou. Táto
skutočnosť rovnako tak vyplýva z dokumentu s názvom Výsledok komisionálnej inventúry zo dňa
16.04.2021. Žalovaný síce uvádzal, že to bolo na naliehanie p. K., avšak uvedená skutočnosť, že

samotný žalovaný poveril p. E. F., ktorý bol osobne prítomný na vykonanej inventúre, je nespornou.
Súčasne zo žiadneho ustanovenia § 184 Zákonníka práce upravujúceho inventarizáciu nevyplýva,
že by mal žalovaný ako zamestnanec právny nárok byť osobne prítomný pri výkone inventarizácie.
Z uvedeného dôvodu ani tento argument žalovaného súd nemohol vziať do úvahy, pretože je právne
irelevantný.

36. Čo sa týka namietanej skutočnosti, že sklad auta a sklad firmy spravovali dva interné registrové
systémy, ktoré neboli plne kompatibilné, súd uvádza, že opätovne namietaná skutočnosť je bez
akéhokoľvek technického a právneho zdôvodnenia zo strany žalovaného. Žalovaný súdu neuviedol,
aký to malo konkrétny vplyv na predložené prevodky, na základe ktorých bol žalovanému vypočítaný

schodok na zverených hodnotách. Takýto argument žalovaného súd vyhodnotil za všeobecný, neurčitý
a bez akékoľvek vplyvu na predmet tohto konania.

37. Posledným hlavným argumentom žalovaného bolo, že na prevodkách nebolo napísané, čo vlastne
podpisuje žalovaný. Súd v tejto súvislosti vykonal dokazovanie prostredníctvom prevodiek a zistil, že

z týchto dokumentov jednoznačne vyplýva, že žalovaný ako zamestnanec podpísal svojím podpisom
stav zásob tovaru na sklade. Prevodka označovala konkrétne tovary (cigarety, alkohol) a ich pohyb
v rámci firmy žalobcu. Na prevodkách je jasne a zrozumiteľne označený počet kusov tovaru s jeho
názvom a jednotkovou cenou. Žalovaný ako zamestnanec žalobcu si musel byť vedomý toho, čo
svojím podpisom potvrdzuje a čo daná prevodka znamená. Žalovaný v tejto súvislosti nepredložil súdu

žiadny listinný dôkaz, v rámci ktorého by súdu preukázal, že u žalobcu namietal, že obsahu prevodiek
nerozumie. Súd v tejto súvislosti vychádza z teoreticko-právneho pojmu „priemerného zamestnanca“
na danej pozícii s uzatvorenou dohodou o hmotnej zodpovednosti, ktorému musí byť minimálne jasné
a zrejmé, že svojím podpisom na prevodkách potvrdzuje prevzatie alebo výdaj (plus alebo mínus)
tovaru na svojom sklade, t.j. v rámci svojho služobného auta. Žalovaný súdu neuviedol žiadne zdravotné

dôvody, pre ktoré by nebol schopný porozumieť obsahu prevodiek. Súd tieto skutočnosti ani v priebehu
civilného sporového konania u žalovaného ex offo nezistil optikou skúmania základných procesných
podmienok v zmysle § 61 Civilného sporového poriadku. Žalobca u žalovaného už raz komisionálnu
inventúru vykonal, a to dňa 25.11.2020. Žalovaný si tak musel byť vedomý toho, čo je na prevodkách
a čo svojím podpisom potvrdzuje. Z uvedeného dôvodu súd tento argument žalovaného vyhodnotil ako

účelový a tendenčný s cieľom zbavenia sa zodpovednosti za zistený schodok a z uvedeného dôvodu
súd na tento argument žalovaného neprihliadol.

38. Súd záverom k prostriedkom procesnej obrany žalovaného a k jeho argumentom uvádza, že v rámci
každého pojednávania bol žalovaný ako slabšia strana sporu poučený o možnosti zvoliť si advokáta

alebo obrátiť sa na Centrum právnej pomoci. Žalovaný uvedené právo počas priebehu celého civilného
sporového konania nevyužil. Žalovaný k výške schodku na konkrétnych prevodkách s konkrétnym
obsahom tovaru nevyjadril a výšku schodku nespochybnil cez konkrétne skutkové a právne argumenty,
ktoré by boli v priamej príčinnej súvislosti s konkrétnymi prevodkami. Žalovaný sa v priebehu civilnéhosporového konania bránil takými argumentmi, ktoré súd ako celok vyhodnotil za právne irelevantné,
neurčité a bez konkrétnej príčinnej súvislosti vo vzťahu ku konkrétnym prevodkám, na podklade
ktorých žalobca vyčíslil schodok na zverených hodnotách u žalovaného. Žalovaný v priebehu civilného

sporového konania nenavrhol žiadne znalecké dokazovania, ktoré by náležite preukázali jeho skutkové
tvrdenia, ako napríklad, že jeho podpisy sú na konkrétnych prevodkách sfalšované. Z uvedeného
dôvodu súd konštatuje, že žalovaný v rámci civilného sporového konania nepreukázal ním tvrdené
skutočnosti, ktoré by mohli mať za právny následok úplne alebo čiastočné zbavenie sa zodpovednosti
za vzniknutý schodok v zmysle § 182 ods. 3 Civilného sporového poriadku, pretože neuniesol dôkazné

bremenootýchtotvrdenýchskutočnostiach.Naopakžalobcasvojeskutkovétvrdenianáležitepreukázal,
čím v priebehu civilného sporového konania uniesol dôkazné bremeno a svoj peňažný nárok voči
žalovanému náležite preukázal.

39. Podľa právneho názoru súdu písomné upozornenie na porušovanie pracovnej disciplíny, ktoré
žalobca dal žalovanému, nemalo v tomto spore právny význam a preto súd tento listinný dôkaz

nevyhodnotil v prospech ani jednej sporovej strany. Je tomu tak preto, pretože právny inštitút
zodpovednosti zamestnanca za schodok na zverených hodnotách v zmysle § 182 a nasl. Zákonníka
práce nespája s písomným upozornením na porušovanie pracovnej disciplíny žiadny právny následok.
Opak je tomu napríklad pri inštitúte výpovede z pracovného pomeru.

40. Podľa § 189 ods. 1 Zákonníka práce platí, že: „zamestnanec, ktorý zodpovedá za schodok alebo za
stratu predmetov, je povinný nahradiť schodok alebo stratu v plnej sume.“

41. Súd individuálny pracovnoprávny spor po právnej stránke posúdil tak, že žalobca si v tomto konaní
úspešne uplatnil nárok zo zodpovednosti za schodok na zverených hodnotách podľa § 182 a nasl.

Zákonníka práce voči žalovanému, ktorý bol žalovaný povinný vyúčtovať. Zamestnávateľ v rámci
konania náležite preukázal právny titul na uplatnenie tohto nároku, ktorým bola uzatvorená dohoda
o hmotnej zodpovednosti v zmysle § 182 ods. 2 Zákonníka práce. Žalobca súdu náležite preukázal výšku
schodku na základe predložených listinných dôkazov. Žalovaný sa mohol zodpovednosti za schodok
zbaviť tým, že súdu náležite preukáže, že on vzniknutý schodok celom alebo sčasti nezavinil. Súd

vyššie uvedené argumenty žalovaného v rámci jeho procesnej obrany vyhodnotil za právne irelevantné,
v dôsledku čoho žalovaný súdu náležite nepreukázal existenciu skutočností, ktorý by čo i len čiastočne
vo vzťahu ku konkrétnym prevodkám v tomto konaní vylučovali zodpovednosť žalovaného za vzniknutý
schodok v zmysle § 182 ods. 3 Zákonníka práce. Na základe vyššie uvedených skutočností súd
žalovanému uložil povinnosť nahradiť vzniknutý schodok v plnej výške v súlade s § 189 ods. 1 Zákonníka

práce.

42. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka platí, že: „ak ide o omeškanie s plnením peňažného
dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona
povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje

vykonávací predpis.“

43. Podľa § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka (ďalej len: „Nariadenie vlády“): „výška úrokov z omeškania je opäť
percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná

k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.“

44. Nakoľko sa žalovaný sa dostal s úhradou svojho dlhu do omeškania, žalobca si v súlade s § 517
ods. 2 Občianskeho zákonníka uplatnil zákonné úroky z omeškania odo dňa nasledujúceho po vzniku
omeškania dlžníka s platením svojho dlhu, pričom ich výška 5,00 % ročne bola žalobcom správne určená

v súlade s § 3 Nariadenia vlády. Je tomu tak preto, pretože v čase začiatku omeškania dlžníka s platením
svojho peňažného záväzku bola základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky vo výške 5,00 %,
ktorá sa v zmysle § 3 Nariadenia vlády zvyšuje celkovo o päť percentuálnych bodov (0,00 % + 5,00%
= 5,00 % úrok z omeškania).

45. Podľa 232 ods. 3 Civilného sporového poriadku: „lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti
rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.“46. Súd v tomto prípade uložil žalovanému povinnosť zaplatiť dlžnú sumu žalobcovi spolu s úrokom
z omeškania do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku v súlade s § 232 ods. 3 Civilného sporového
poriadku. Súd v tomto konaní využil svoje zákonné oprávnenie na predĺženie lehoty na plnenie pre

žalovaného. Vo svojej podstate sa jedná o dosť vysoké peňažné plnenie, ktoré je žalovaný povinný
zaplatiť. Súd žalovanému ako procesne slabšej strane sporu poskytol dlhšiu lehotu na plnenie súdom
uloženej povinnosti, nakoľko mal preukázané, že žalovaný nemá dostatok finančných prostriedkov na
zaplatenie advokáta. Súčasne v rámci záverečnej reči žalobca na poslednom pojednávaní súhlasil
s prípadným predĺžením lehoty na plnenie v prospech žalovaného, ak by súd rozhodol v prospech

žalobcu.

47. Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností a po podrobnej právnej analýze súd dospel
k právnemu záveru, že žalobe žalobcu je potrebné vyhovieť a preto súd rozhodol tak, ako je uvedené vo
výroku I. tohto rozsudku. Následne sa súd zameral na rozhodovanie o nároku na náhradu trov konania.

48. Podľa § 251 ods. 1 Civilného sporového poriadku: „trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené
a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.“

49. Podľa § 255 ods. 1 a ods. 2 Civilného sporového poriadku: „súd prizná strane náhradu trov konania
podľapomerujejúspechuvoveci.Akmalastranavoveciúspechlenčiastočný,súdnáhradutrovkonania

pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.“

50. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku platí, že: „o nároku na náhradu trov konania
rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.“

51. Podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku platí, že: „o výške náhrady trov konania rozhodne
súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.“

52.Otrováchkonaniasúdrozhodolpostupompodľa§262ods.1Civilnéhosporovéhoporiadkuvzmysle

zásady pomeru úspechu vo veci uvedenej v § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku tak, že ich
náhradu priznal žalobcovi v rozsahu 100,00 % voči žalovanému, pretože žalobca mal vo veci úspech
v plnom rozsahu, nakoľko súd vo výroku č. I. tohto rozsudku vyhovel žalobe žalobcu v plnom rozsahu.
V predmetnom spore mal žalobca hrubý úspech 100,00 % a hrubý úspech žalovaného bol 0,00 %,
z čoho jednoznačne vyplýva konečný čistý úspech žalobcu 100,00 % (100,00 % - 0,00 % = 100,00 %).

To v konečnom dôsledku znamená nárok žalobcu voči žalovanému na náhradu účelne vynaložených
trov celého konania v rozsahu 100,00 %, o čom konajúci súd rozhodol vo výroku II. tohto rozsudku.

53. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového
poriadku v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným

uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.

54. Vzhľadom na vyššie uvedené súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Protitomutorozsudkujemožnépodaťodvolanievlehotedo15dníododňajehodoručenianaOkresnom

súde Trnava (§ 355 ods. 1 a § 357 písm. m) Civilného sporového poriadku).

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 Civilného sporového
poriadku).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 Civilného sporového
poriadku) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh)
(§ 363 Civilného sporového poriadku).Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšieprostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
Civilného sporového poriadku).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať
návrh na vykonanie exekúcie podľa § 48 a nasl. zákona č. 233/1995 Z. z. zákon o súdnych exekútoroch

a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších
predpisov.