Rozsudok – Vyživovacie povinnosti ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, September 16, 2025

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 4CoP/31/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8118205791
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 09. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ingrid Kalináková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2025:8118205791.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ingrid Kalinákovej a členov

senátu Mgr. Miloša Koleka a JUDr. Zuzany Biščákovej v právnej veci navrhovateľky Z.. A. K., H..
XX.XX.XXXX, C. Ž. XXX, právne zast. Mgr. Petrom Troščákom, advokátom, so sídlom Hlavná 50,
Prešov, proti manželovi C. Y., H.. XX.XX.XXXX, C. Y.. XX, K. B. M. R., K. Q. H., právne zast. JUDr.
Jolanou Fuchsovou, advokátkou, so sídlom Štúrova 20, Košice, v konaní o rozvod manželstva a úpravu
práv a povinností k mal. Z. K., H.. XX.XX.XXXX, bytom u matky, v konaní zast. opatrovníkom Z.. Q.
C., H.. XX.XX.XXXX, C. N. L. XX, S., o odvolaní rodičov proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k.
30P/140/2018-899 zo dňa 21.10.2024 takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok vo výrokoch I., II.

II. Mení rozsudok vo výrokoch IV. tak, že dlžné výživné za obdobie od 1.5.2022 do 31.10.2024 neurčuje.

III. Mení rozsudok vo výrokoch III., V., VI. tak, že návrh matky na určenie tvorby úspor od 1.5.2022 do
budúcna zamieta.

IV. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

I. Predmet konania

1. Predmetom konania je rozvod manželstva a úprava výkonu rodičovských práv a povinností k
maloletémuZ.načasporozvode.OkresnýsúdPrešovakosúdprvejinštancievoveciprvýmRozsudkom
č. k. 30P/140/ 2018-187 zo dňa 02.07.2020 v spojení s Opravným uznesením č. k. 30P/140/2018-261
zo dňa 18.02.2021 rozhodol tak, že cit.:

„I. Rozvádza manželstvo účastníkov A. K., H.. XX.XX.XXXX B. C. K. Y., H.. XX.XX.XXXX, uzavreté dňa
XX.XX.XXXX a zapísané v knihe manželstiev matričného úradu C. - K.É. Z., zv. XX, roč. XXXX, str.
XXX, pod por. č. XXX,

II. zveruje mal. Z. K., H.. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matky,

III. obaja rodiča sú oprávnení a povinní mal. zastupovať a spravovať jeho majetok,

IV. otec je povinný prispievať na výživu mal. Z. sumou vo výške 1.000,- Eur mesačne, ktoré bude
poukazovať k rukám matky, vždy do 15. dňa v mesiaci, počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku,
opakovane do budúcna,V. v prevyšujúcej časti návrh zamieta,

VI. styk otca s mal. Z. neupravuje,

VII. žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.“

2. V dôsledku podaného odvolania Krajský súd v Prešove ako odvolací súd preskúmal napadnuté

rozhodnutie a uznesením č. k. 21CoP/36/2021-346 zo dňa 27.01.2022 rozsudok vo výrokoch III., IV., V.,
VII. (o úprave zastupovania maloletého a správy jeho majetku, úprave výživného, zamietnutí návrhu v
prevyšujúcej časti a trovách konania) zrušil a v rozsahu zrušenia vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie a odvolanie matky voči výrokom I., II., VI. (o rozvode manželstva, zverení
maloletého do starostlivosti matky a neupravení styku otca s maloletým) odmietol.

II. Obsah napadnutého rozhodnutia

3. Po vrátení a zrušení veci odvolacím súdom Okresný súd Prešov ako súd prvej inštancie (ďalej aj ako
„súd“)vjehointenciáchnariadilavykonaldokazovanievýsluchomúčastníkovkonania,oboznámenímsa
s obsahom spisu, ako aj s obsahom ostatných pripojených spisov a napadnutým rozsudkom rozhodol,

cit.:

„I. Obaja rodičia sú o p r á v n e n í a p o v i n n í mal. Z., H.. XX.XX.XXXX zastupovať a spravovať
jeho majetok.

II. Otec je p o v i n n ý prispievať na výživu mal. Z. sumou 600,- Eur mesačne, ktoré výživné bude
poukazovať k rukám matky vždy do 15. dňa v mesiaci vopred, počnúc 11.08.2020 opakovane do
budúcna.

III. Okrem toho otec je p o v i n n ý prispievať na výživu mal. Z. sumou 100,- Eur mesačne za účelom

tvorby úspor, ktoré výživné bude poukazovať na osobitný účet zriadený v prospech maloletého matkou
vedený v R. C. B..K.., č. účtu v tvare IBAN: K. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, vždy do 15. dňa v
mesiaci vopred, počnúc 01.05.2022, opakovane do budúcna.

Na výber finančných prostriedkov z účtu maloletého je potrebný súhlas súdu.

IV. Dĺžne výživné za obdobie od 01.05.2022 do 31.10.2024, pokiaľ ide o bežné výživné na maloletého,
vo výške 3.000,- Eur je otec p o v i n n ý zaplatiť k rukám matky v lehote 6 mesiacov od právoplatnosti
tohto rozsudku.

V. Dĺžne výživné, ktoré vzniklo na sporiacej časti za obdobie od 01.05.2022 do 31.10. 2024 na
maloletého, vo výške 3.000,- Eur je otec p o v i n n ý zaplatiť na osobitný účet zriadený v prospech
maloletého matkou vedený v R. C. B..K.., č. účtu v tvare IBAN: K. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX v
lehote šiestich mesiacov od právoplatnosti tohto rozsudku.

VI. V prevyšujúcej časti návrh z a m i e t a.

VII. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.“

4. Súd aplikoval ust. § 24, ods. 1, § 28, ods. 1, 2, 3, § 36 ods. 1, § 38, ods. 1, 2, 4, § 62, ods. 1, 2,

3, 4, 5, § 63 ods. 3, § 75, ods. 1, 2 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých
zákonov (ďalej aj ako „Zákon o rodine“).

5. Keďže v konkrétnom prípade obaja rodičia maloletého dieťaťa majú plnú spôsobilosť na právne úkony,
ani im nebol výkon rodičovských práv pozastavený, ani neboli rodičovských práv pozbavení, súd dospel

k záveru, že obom patrí právo maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok. V prípade uvádzaného
problému s vkladnou knižkou OČTK voči otcovi už opätovne nevzniesli obvinenie. Argument právneho
zástupcu matky o tom, že otec žije v zahraničí a bude tak nezastihnuteľný pre výkon týchto práv, je
tiež irelevantný. Otec má záujem a súd nespochybňuje to, že otec aj dokáže operatívne reagovať abyť aktívny s ohľadom na výkon jeho rodičovských práv a povinností. To, že sa tieto jeho rodičovské
kompetenciezatiaľnerealizovali,jelendôsledkompôsobeniaamanipuláciematkou,čobolopreukázané
v tomto konaní, ako aj v konaní sp. zn. 28P/34/2018.

Vo veci výživného súd rozhodoval na základe vykonaného dokazovania v intenciách odvolacieho súdu.
Prihliadal na matkou prezentované výdavky na domácnosť, ako aj výdavky, ktoré má na syna. Je nutné
zdôrazniť, že matkou uvedené výdavky na mal. Z. zahrňovali už aj mimoriadne a nepredvídateľné
náklady, napr. na dovolenku, tábory, lyžiarsky kurz, zubný strojček, apod. Súd z deklarovaných výdavkov
ustálil, že mesačné výdavky maloletého tvorí pomerná časť výdavkov na bývanie (súd zohľadnil inkaso,

výdavkyvsúvislostisTVainternetom,poplatkyvsúvislostisúdržbouaopravounehnuteľnosti,nezarátal
hypotéku), pomerná časť výdavkov na stravu a drogériu, mobilný telefón mal. Z., jeho životná poistka,
krúžky, cestovné MHD a SAD, vreckové, obedy v školskej jedálni, voľnočasové aktivity, oblečenie,
ako aj PHM vozenie na krúžky. Súd nezohľadnil výdavok hypotéky, pretože ide výlučne o výdavok
matky, navyše sa viaže k nehnuteľnosti, ktorá patrí do BSM. Súd ďalej nezohľadnil ani náklady na
domáce zvieratá, keďže sa nejedná o odôvodnenú potrebu maloletého. Narodeninový dar a dovolenka

sú tiež v plnej kompetencii matky. V prípade letných táborov, školských výletov, kurzov, účasti na
športových súťažiach sa jedná o jednorazové výdavky, ktoré, ako bolo uvedené vyššie, treba hodnotiť
v kontexte dlhšieho časového obdobia. Časť z nich matka súdu ani riadne nepreukázala. Výdavky
na mal. Z. za obdobie od právoplatnosti rozvodu manželstva doposiaľ, kedy maloletý je žiakom X. K.
T., sú nadštandardné, keďže vôbec nie je bežné, aby spriemerované voľnočasové aktivity teenagera

dosahovali sumu 200 Eur, a to naviac popri vreckovom, ďalších aktivitách a položke „rôzne“. Tiež nie je
bežné, aby výdavok na oblečenie len za jeden mesiac, konkrétne júl 2024, dosiahol sumu cca 440 Eur.
Súd však s ohľadom na nadštandardný príjem otca v rozumnej miere zohľadnil i tieto bežný štandard
prevyšujúce výdavky mal. Z. pri určovaní výšky jeho mesačných spotrebných výdavkov. V konečnom
dôsledku, tak ako na to poukázal aj otec, maloletý, pokiaľ ide o bývanie, má dokonca vyššiu životnú

úroveň ako otec, pretože žije sám s matkou v novom rodinnom dome s veľkou záhradou a ihriskom,
ktorý bol postavený vďaka otcovmu nadštandardnému príjmu, pričom otec býva v nájme u rodičov. Je
pravdou, že otcov príjem je nadštandardný, súd však pri stanovení výšky výživného zohľadnil všetky
skutočnosti tohto konania, zdôrazňujúc individualitu každého jedného prípadu. Zohľadnil, že matka po
celý čas poberala a naďalej poberá slovenské, ale i zahraničné rodinné prídavky v sume cca 190 Eur,

ktoré kryjú značnú časť výdavkov maloletého. Súd nijako nespochybňuje plnenie vyživovacej povinnosti
aj formou výlučnej osobnej starostlivosti zo strany matky, avšak matka je zo svojho príjmu schopná z
časti zabezpečiť výživu maloletého aj finančne. Tiež bolo preukázané, že otec maloletému sporí po 50
Eur mesačne. Súd tiež vzal do úvahy to, že otec nemá so synom žiaden kontakt, napriek otcovej snahe
sa skrz celé dlhotrvajúce konanie matke podarilo odstrihnúť syna od otca. Čo sa týka porovnania životnej

úrovne rodičov, súd nemá za to, že by životná úroveň otca nezodpovedala jeho príjmom. Naopak,
niekoľkonásobné výdavky matky oproti jej príjmom, aj so zohľadnením pomoci zo strany starej matky, sú
viac než zaujímavé, nezabúdajúc na možnosť vyššieho príjmu matky vzhľadom na potencionalitu lepšie
platenej práce, zohľadňujúc jej jazykové znalosti, vysokú pracovnú kvalifikáciu a dosiahnuté vzdelanie.
Samotná matka sa vyjadrila, že výhodné pracovné ponuky odmieta, a to z dôvodu osobnej starostlivosti

o syna. V lete 2024 si dokonca znížila úväzok, pretože potrebovala oddych. Pokiaľ jej právny zástupca
argumentoval, že pri výške výživného je potrebné zohľadniť to, že otec sa vôbec nepodieľa na osobnej
starostlivosti o syna, ani nemá žiaden styk či kontakt s maloletým, súd práve tento fakt zohľadnil, a to
najmäsohľadomnapríčinyadôsledkytakejtorodinnejsituácie,vktorejmaloletýodmietaotcavosvojom
živote, odkazujúc na rozsiahlu spisovú dokumentáciu a správy z S.F. L. K..Q..X.., či L. S. M. B. Q. M. v

tomto, ako aj v konaní tunajšieho súdu sp. zn. 28P/34/2018. Je prinajmenšom zamyslenia hodný postoj
matky, keď nepodporuje úlohu osoby otca v živote maloletého, ale za to kladie dôraz na úlohu otcových
peňazí odôvodňujúc to právom syna na rovnakú životnú úroveň, pričom svojím správaním počas celého
konania nerešpektuje základné právo maloletého na oboch rodičov. V tomto individuálnom, konkrétnom
posudzovanom prípade, súd ustálil výšku výživného od právoplatnosti rozsudku o rozvode do budúcna

na sumu 600 Eur mesačne (II. výrok), a to aj vzhľadom na zmenu pomerov na strane maloletého, keďže
od septembra XXXX doposiaľ je na rozdiel od predchádzajúcej súdnej úpravy mal. Z. žiakom X. K.
T.. Odôvodnené potreby dieťaťa, respektíve ich finančnú náročnosť, môžeme všeobecne odvodzovať
od jeho veku. Diferencovať výšku vyživovacej povinnosti otca v súvislosti s tým, kedy sa vrátil späť
do H., čím sa mu zásadným spôsobom znížil jeho príjem a zároveň zvýšili výdavky, a to v podstate

tak, ako to zhodne navrhovali právni zástupcovia oboch účastníkov, súd nepovažoval za rozhodujúce.
Aj napriek tejto významnej zmene pomerov na strane otca, ostal jeho príjem pre rozhodovanie vo
veci samej v nadštandardnej výške, a suma, ktorá otcovi ostane na úhradu jeho potrieb po zaplatení
určenéhovýživného,jeprenehodostatočná.Výživnéjepredieťa,nieprematku,atospoluspoberanýmirodinnými prídavkami vo výške okolo 250 Eur, a podielom matky na výžive, plne kryje potreby mal. Z..
Z výdavkov maloletého ani nie je zrejmé, že by jeho potreby neboli uspokojované v takom štandarde,
na aký bol zvyknutý.

V zmysle § 63 ods. 3 Zákona o rodine súd dospel k záveru, že majetkové pomery otca dovoľujú, aby
prispieval na tvorbu úspor mal. Z. čiastkou 100 Eur mesačne, ktorú bude otec poukazovať na osobitný
účet maloletého zriadený práve na tento účel (III. výrok). Určená výška úspor je podľa názoru súdu
primeraná určenej výške spotrebného výživného. Súd uložil otcovi povinnosť prispievať maloletému na
tvorbu úspor až počnúc 01.05.2022, nakoľko dovtedy otec prispieval na výživu mal. Z. pravidelne vo

výške až 1.000 Eur mesačne.
Vzhľadom k tomu, že súd rozhodol o určení výživného za obdobie od 11.08.2020, bolo potrebné sa
vysporiadaťajsotázkoudlžnéhovýživnéhokudňurozhodovaniaotomtonároku(IV.aV.výrok).Nakoľko
medzi účastníkmi nebolo sporné, že do 04/2022 otec matke prispieval na výživu maloletého pravidelne
sumou 1.000 Eur mesačne, ktoré bolo podľa matky v plnom rozsahu aj spotrebované, otcovi vznikol
nedoplatok na výživnom, pokiaľ ide o bežné výživné na maloletého, za obdobie od 01.05.2022 do

31.10.2024, a to v celkovej výške 3.000 Eur (30 mesiacov x 100 Eur), ktoré súd otcovi umožnil uhradiť
v lehote 6 mesiacov od právoplatnosti rozsudku k rukám matky. Podobne súd postupoval aj pri výpočte
dlžného výživného na sporiacej časti, a to za obdobie od 01.05.2022 do 31.10.2024, v celkovej výške
3.000 Eur (30 mesiacov x 100 Eur), ktoré súd otcovi umožnil uhradiť taktiež v lehote 6 mesiacov od
právoplatnosti rozsudku na osobitný účet maloletého zriadený na účel tvorby úspor. V prevyšujúcej časti

súd návrh s ohľadom na vyššie uvedené odôvodnenie zamietol (VI. výrok).

6. O trovách konania rozhodol súd podľa § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu
trov konania (VII. výrok).

III. Obsah odvolaní rodičov a vyjadrení k odvolaniam

7. V zákonom stanovenej lehote podal odvolanie otec, a to proti výroku III. (o určení povinnosti prispievať
na tvorbu úspor synovi v sume 100 Eur mesačne), výroku IV. (o dlžnom výživnom vo vzťahu k bežnému
výživnému) a výroku V. (o dlžnom výživnom vo vzťahu k sporiacej časti). Navrhol, aby odvolací súd

napadnutý rozsudok v napadnutých výrokoch zmenil a návrh matky na určenie výživného na tvorbu
úspor zamietol a určil, že dlžné výživné na bežnom výživnom a sporivom výživnom nevzniklo. Odvolanie
podáva z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. d), h) CSP. Zvyšné výroky rozsudku odvolaním nenapáda.
Poukázal na odôvodnenie rozsudku Krajského súdu v Prešove sp.zn. 24CoP/26/2024 zo dňa 30.7.2024,
v ktorom súd v bode 46. napadnutého rozsudku odôvodnil neurčenie výživného na tvorbu úspor tým, že v

konaní bolo preukázané, že otec v rozhodnom období dobrovoľne sporil maloletému Z., pričom v súlade
s Nálezom Ústavného súdu ČR sp.zn. IV.ÚS 650/15 zo dňa 16.12.2015 poukázal na právo rodiča na
výchovu dieťaťa, ktorého súčasťou je aj právo rodiča naučiť dieťa hodnote peňazí. Synovi otec po celý
čassporí,aktuálnenasporenásumajeokolo10.000Eur,nazákladevykonateľnéhovýrokunapadnutého
rozsudku sporí synovi 100 Eur mesačne na účet uvedený vo výroku napadnutého rozsudku. Ďalej

odvolaním napadol výroky o dlžnom výživnom a poukázal, že rozsudkom Okresného súdu Prešov č.k.
30P/140/2018-187 zo dňa 2.7.2020 v spojení s opravným uznesením č.k. 30P/140/2018-261 zo dňa
18.2.2021, ktorým bolo manželstvo rozvedené a upravené práva a povinnosti k synovi na čas po rozvode
bol zaviazaný prispievať na výživu syna sumou 1.000 Eur mesačne. Výrok o rozvode manželstva
nadobudol právoplatnosť 11.8.2020. Namietal, že súd prvej inštancie si nesprávne vyložil podstatu ust.

§ 78 ods. 2 Zákona o rodine, keď pri výpočte dlžného výživného nezohľadnil platby uhrádzané otcom na
výživnom od vykonateľnosti prvého rozsudku v rozvodovom konaní do 30.4.2022. Uhradené výživné za
obdobieod11.8.2020do30.4.2022malobyťprivýpočtedlhuzohľadnenérovnakoakovýživnéuhradené
za obdobie od 1.5.2022 do 31.10.2024. Ustanovenie o spotrebovanom výživnom, ktoré sa nevracia,
nemá nič spoločné so započítaním výživného hradeného v danom období na súdom určené výživné.

Uvedená skutočnosť nebola medzi rodičmi sporná. Sumou 1.000 Eur mesačne prispieval na výživu syna
od júla 2020, t.j. od vyhlásenia rozsudku, do apríla 2022 vrátane, t.j. do zrušenia rozsudku vo výroku o
výživnom odvolacím súdom uznesením č.k. 21CoP/36/2021-346 zo dňa 27.1.2022. Je preto zrejmé, že
na výživu syna za obdobie od augusta 2020 do 30.4.2022 prispel sumou 21.000 Eur, t.j. 21 x 1.000 Eur.
Následne od mája 2022 prispieval sumou 500 Eur mesačne, teda za obdobie od 1.5.2022 do 31.10.2024

na výživu syna prispel sumou 15.000 Eur, t.j. 30 x 500 Eur. Celkovo na výživu syna prispel za obdobie
od 11.8.2020 do 31.10.2024 sumou 36.000 Eur. Pri sume výživného 600 Eur mesačne mal za obdobie
od 11.8.2020 do 31.10.2024 na výživu syna prispieť celkovo sumou 30.600 Eur, t.j. 51 x 600 Eur. Z
uvedeného je zrejmé, že na bežnom výživnom otec nedlhuje nič, toto bolo v celosti uhradené. Pokiaľ ideo dlžné sporivé výživné, aj toto súd určil nesprávne. Za obdobie od 1.5.2022 do 31.10.2024 mal uhradiť
3.000 Eur, dlh určený sumou 3.000 Eur je pokrytý otcom hradeným výživným v období od 11.8.2020 do
31.10.2024, a to jeho zostatkom v sume 5.400 Eur (36.000 Eur - 30.600 Eur). Nedlhuje nič teda ani na

bežnom výživnom, ani na sporivom výživnom. Výživné určené napadnutým rozsudkom v sume 600 Eur
mesačne ako bežné výživné a 100 Eur mesačne ako výživné na tvorbu úspor otec hradí od decembra
2024, za november 2024 k pôvodnej platbe 500 Eur doplatil sumu 100 Eur na bežnom výživnom a 100
Eur na sporivom výživnom.

8. Proti rozsudku podala odvolanie aj matka z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. a), b), c), d), e),
f), g), h) CSP a ustanovenia § 62 ods. 1 CMP, a to podaním zo dňa 16.12.2024. Odvolanie matka
doplnila podaním zo dňa 10.6.2025, v ktorom sama prostredníctvom právneho zástupcu podávajúceho
odvolanie v decembri 2024 konštatuje, že 16.12.2024 podala tzv. blanketné odvolanie, v ktorom
neuviedla konkrétne odvolacie dôvody, ani odvolací návrh. Namieta, že súd prvej inštancie ostal po celý
čas nečinný a nesplnil si povinnosť v zmysle § 62 CMP, pretože doteraz nevyzval matku na doplnenie

odvolacích dôvodov, ani odvolacieho návrhu, pričom matka takúto výzvu očakáva naďalej. Konštatuje,
že napadnutý rozsudok je nedostatočne odôvodnený a súd prvej inštancie sa nevysporiadava s
podstatnými námietkami, ktoré prednášala v konaní pred súdom prvej inštancie. Namieta výrok I. o
zastupovaní a správe majetku maloletého Z., ktorý považuje za nedôvodný a arbitrárny. Uvádza, že
otec pracuje a žije trvalo v H., kde sa zdržiava, na Slovensku sa nenachádza a ani zdržiavať sa

nebude, o maloletého sa nijako nezaujíma, nemá o ňom základné vedomosti a je zrejmé, že za takejto
situácie, kedy otec je de facto pre matku a maloletého Z. nedostupný, aby zastupovanie maloletého
Z. a správa jeho majetku bola zverená do rúk iba jedného rodiča, v tomto prípade matky, ktorá ho
vychováva, zastupuje a spravuje jeho majetok v každodennom živote. Opätovne poukazuje matka na
situáciu v januári 2019, kedy otec okradol maloletého o finančné prostriedky viac ako 5.000 Eur, ktoré

sa nachádzali na vkladnej knižke vedenej na meno Z. a tieto finančné prostriedky patriace do výlučného
vlastníctva maloletého previedol na svoj účet bez vedomia matky a súhlasu súdu a naložil s nimi
neznámym spôsobom. Ďalej namieta výroky II. až VI. o výživnom, ktoré považuje za neodôvodnené,
arbitrárne a nezrozumiteľné. Namieta, že súd prvej inštancie určil neprimerane nízke bežné výživné
a rovnako výživné na tvorbu úspor. Z tohto dôvodu je potom nesprávne určené dlžné výživné na

bežnom výživnom a aj výživnom na tvorbu úspor. Za nesprávne a nelogické považuje úvahy súdu,
že medzi odôvodnené potreby maloletého Z. pri vysokom príjme otca nepatria výdavky na domáce
zvieratá a dovolenku, že toto má byť iba v réžii matky. Otec tvrdiaci sporiaci účet (podielové fondy) môže
kedykoľvek zrušiť a finančné prostriedky si prisvojiť, ako to už urobil v roku 2019. Matka zdôraznila,
že súd neprihliadol na to, že otec nejaví žiaden záujem o syna, nestýka sa s ním, nekontaktuje ho,

o tento styk sa nepokúsil niekoľko rokov a nezaslal synovi dar k narodeninám či Vianociam. Maloletý
Z. bude mať XX rokov, z čoho je zrejmé, že neexistuje žiadna šanca v tom, aby matka zabránila
kontaktu, styku otca s maloletým. Poukázala na zistenie príjmu otca súdom v bodoch 18 a 26, pričom
súd neskrývane vyjadruje svoj nepriateľský vzťah k matke, keď v podstate na rovinu uviedol, že výživné
na maloletého v sume 600 Eur mesačne neurčil na základe zákonných kritérií, ale výživné zámerne

znížil na sumu 600 Eur z dôvodov postojov matky a jej konania, ktorým mala zamedziť kontaktu otca
so synom. Súd prvej inštancie sa v rámci odôvodnenia nezaoberal tým, aby ustálil, v akej mesačnej
výške sú skutočné odôvodnené potreby maloletého Z., poukázal iba na niektoré, s prihliadnutím na
jeho vek, zaradenie v školskom systéme (X. K.Ň. T.), zdravotný stav a záujmovú činnosť. Zároveň
súd prvej inštancie vôbec nezohľadnil, že otec by mal platiť výživné na maloletého Z. v rozsahu 20-30

% jeho čistého príjmu, ktorý je minimálne 6.500 Eur mesačne, čo predstavuje sumu 1.300-1.950 Eur
mesačne. Ak teda otec len na stravu, oblečenie a voľnočasové aktivity vynakladá 950 Eur mesačne,
potom aj maloletý Z. má právo na takúto vysokú životnú úroveň. Súd prvej inštancie nerešpektoval,
že medzi základné potreby maloletého Z. patrí bývanie, stravovanie, ošatenie, hygienické potreby,
zdravotnícka starostlivosť, školské potreby, náklady súvisiace s plnením školskej dochádzky, preprava

(zabezpečuje výlučne matka), poplatky za záujmovú činnosť a iné. Nevyhnutné bolo zohľadniť tiež
náklady na voľnočasové aktivity, dovolenky, výlety, detské tábory, lyžiarske kurzy a pod. Veď práve
pri posudzovaní otázky, čo súd zahrnie do oprávnených nákladov maloletého Z., sa najviac prejaví
porovnanie životnej úrovne rodiča a dieťaťa. Ďalej namieta, že majetkové pomery na strane otca sú
jednoznačne nadštandardné, preto bolo nevyhnutné určiť výživné na tvorbu úspor v primeranej sume,

a to 300 Eur mesačne od 11.8.2020, pretože ide o sporiaci charakter a nemá nič spoločné s bežným
výživným, ako to prepája súd prvej inštancie. Navrhla, aby odvolací súd zmenil napadnuté výroky
rozsudku súdu prvej inštancie a určil oprávnenie a povinnosť zastupovať maloletého a spravovať jeho
majetok iba matke, zaviazal otca platiť bežné výživné v sume 1.500 Eur mesačne od 11.8.2020 do31.7.2023 a sumou 1.300 Eur mesačne od 1.8.2023 do budúcna, zároveň určil povinnosť prispievať na
tvorbu úspor v sume 300 Eur mesačne od 11.8.2020 do budúcna a povinnosť zaplatiť dlžné výživné,
ako aj dlžné výživné na tvorbu úspor do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.

9. Otec vo vyjadrení k odvolaniu matky zdôrazňuje, že matka takmer po polroku od podania
blanketárneho odvolania toto dopĺňa o konkrétne dôvody a odvolací návrh majú za to, že súd pochybil,
keď ju nevyzval na doplnenie odvolania. Zdôraznil, že matka je zastúpená kvalifikovaným právnym
zástupcom - advokátom, ktorý vie, aké sú náležitosti odvolania. Rozhodne teda nie je povinnosťou

súdu nota bene za situácie, kedy je účastník zastúpený advokátom, ktorý podá blanketárne odvolanie,
vyzývať na jeho doplnenie. Poukazuje na uznesenie NS SR sp.zn. 4Cdo/157/2022 zo dňa 27.10.2022 a
konštatuje, že nie je povinnosťou súdu vyzvať v prípade podania blanketárneho odvolania účastníka na
doplnenie dôvodov. Povinnosťou odvolacieho súdu je len blanketárne odvolanie meritórne prejednať. V
ďalšom uvádza, že väčšinu z nastolených odvolacích námietok matky týkajúcich sa výšky výživného do
rozvodu matka uplatnila v dovolaní voči rozsudku Krajského súdu v Prešove zo dňa 30.7.2024 sp.zn.

24CoP/26/2024, o ktorom rozhodol Najvyšší súd SR uznesením sp.zn. 7CdoR/1/2025 z 26.2.2025 tak,
že dovolanie odmietol. Je teda nevyhnutné aj v tejto veci v časti odvolania voči výživnému po rozvode
na závery NS SR prihliadať. Výživné určené súdom prvej inštancie v sume 600 Eur mesačne je pre
maloletého Z. žijúceho v S. kraji nielen postačujúce, ale aj nadpriemerné a pokryje všetky potreby
dieťaťa tak základné a nevyhnutné, ako aj potreby stojace nad nimi (domáce zvieratá, dovolenky).

Minimálna mzda dospelého pracujúceho človeka v roku 2018 činila 480 eur, v roku 2019 520 eur a v
roku 2024 750 eur. V ďalšom zdôrazňuje správanie matky, ktorým mu dlhodobo znemožňovala styk s
maloletým až do doby, kedy dosiahla úplné zavrhnutie otca jediným synom, jediným dieťaťom, čo už
vyhodnotil odvolací súd v konaní do rozvodu sp.zn. 24CoP/26/2024 z 30.7.2024. Ak by sa otec mohol so
synom v rozhodnom období riadne stretávať a takto sa podieľať na starostlivosti o neho, bol by odvolací

súd na túto skutočnosť prihliadol pri určení výživného a určil nižšiu sumu. Bola to matka, ktorá úplne
zničila vzťah syna k otcovi a syna celkom odcudzila, čo je pre otca totálna trauma, s ktorou je ťažké
žiť. Ďalší odvolací argument matky sa týka určenia nízkeho výživného, ktorý vybočuje zo štandardov
súdnej praxe. Súd jasne, logicky podrobne vysvetlil, prečo považuje 600 Eur mesačne výživné a 100
Eur mesačne na tvorbu úspor za dostačujúce. Zároveň súd zohľadnil skutočnosť, že časť potrieb syna

bude pokrytá rodinnými prídavkami v priemernej výške 185 Eur, ktoré boli a sú poukazované matke,
a teda súdom určené výživné za rozhodné obdobie vo výške 600 Eur mesačne zodpovedá zákonným
kritériám a spravodlivému usporiadaniu vzťahov medzi účastníkmi konania. Pokiaľ matka poukazuje na
Düsseldorfskú tabuľku, uvádza, že tieto sumy sú určené pre deti, ktoré žijú v Nemecku. Pre deti, ktoré
žijú na Slovensku, by boli tieto sumy multiplikované s faktorom 75 % z dôvodu, že bežné štandardné

výdavky na Slovensku sú nižšie. Podľa nemeckej právnej úpravy výživné na maloleté dieťa, ktoré by mal
platiť, by bolo znížené o polovicu detských prídavkov, ktoré dostáva matka. Aktuálna výška detských
prídavkov by mala byť 255 Eur, teda výživné podľa Düsselfdorskej tabuľky x 0,75 by bolo znížené o
127,50 Eura. Zdôraznil, že maloletému sporil v R. C. sumou 50 Eur mesačne a k 16.1.2025 je nasporená
čiastka 10.893 Eur, pričom od vykonateľnosti rozhodnutia o výživnom prispieva na tvorbu úspor v zmysle

rozsudku sumou 100 Eur mesačne.
Otec pripomína nasledujúce fakty. Zo správy L. S. M. B. Q. M. z 9.3.2020 vyplýva, že počas viacerých
psychologickýchintervenciíumal.nebolozaznamenanéžiadnenegatívnenastavenienaotca,pripopise
rôznych negatívnych udalostí a zážitkov sa maloletý sústredil na iné oblasti života, nie spájané na zážitky
a interakcie s otcom. Mal. Z. pri verbálnej konfrontácii na osobu otca zastáva negatívne nastavenie,

vnútorné prežívanie maloletého sa však nejaví negatívne ladené vo vzťahu k otcovi. Nie sú prítomné ani
spontánne negatívne reakcie voči otcovi, naopak, pozorované je symbolické vyjadrovanie potreby otca
pri viacerých realizovaných aktivitách. Matka umožnila vidieť priebeh styku maloletého syna s otcom,
nakoľko každý jeden styk si nahráva. Z daných videí vyplýva, že neverbalita u maloletého nie je v súlade
s verbálnymi vyjadreniami. Maloletý nie je kongruentný, správanie, ktoré možno pozorovať, nie je v

súlade s vnútorným prežívaním, je skôr programované. Princíp programovania znamená, že maloleté
detisaučiaprostredníctvomvýchovy,akomajúreagovať.Nakoľkomatkajepremal.Z.najvýznamnejšou
vzťahovou osobou, maloletému na nej nesmierne záleží a nechce, aby sa akokoľvek trápila, snaží sa jej
vyhovieť, aby bola opäť spokojnou matkou, ktorú ako každé dieťa potrebuje.“. Zo správy S. L. K..Q..X..
N. S. zo dňa 7.8.2018 vyplýva, že „V celom protokole aj celým vyšetrením sa výrazne nesie téma otca,

ktorou je dieťa pravdepodobne až neprimerane sýtené v domácom prostredí... Odporúčame regulovať
prísun informácií o vzťahu matky a otca smerom k dieťaťu, informácie podávať pravdivo, no primerane
veku, nezahlcovať.“. Zo správy S. L. K..Q..X.. N. S. z 18.1.2019 vyplýva, že „Z rozhovorov s otcom
nebolo u neho zistené žiadne nevhodné ani negatívne správanie voči synovi. Daný stav vnímame skôrako dôsledok negatívneho postoja matky voči otcovi, ktorá ho chce vylúčiť zo svojho a tým pádom aj
zo synovho života a ktorý prenáša aj na syna. Matka sa vyjadrila, že odmieta komunikovať a stretávať
sa s pánom K..“. Navyše za tri roky trvania výchovných opatrení nielenže nedošlo k realizácii styku

syna s otcom, a ani k zlepšeniu vzťahu syna k otcovi (pár minút trvajúce stretnutia v centre M. za styk
považovať nemožno), ale matka, ktorá je so synom 24 hodín a má na neho výlučný vplyv, nedokázala
zabezpečiť ani len to, aby si syn bol ochotný vypočuť prečítanie listu. Odmietla otcovi dať telefónne
číslo syna, lebo si to syn neželá. Taký je záujem matky o zlepšenie vzťahu otec syn. Svojho syna otec
miluje a vždy tu preňho bude. Pod vplyvom manipulácie matky ho syn absolútne odmieta, nie je ochotný

si ani len prečítať listy, ktoré mu poslal v rámci výchovného opatrenia. Bez zmeny prístupu matky nie
je možné urobiť nič. Matka mu na pojednávaní odmietla dať čo i len telefónne číslo syna s poukazom
na jeho vôľu. Matka má celkom pokrivený uhol pohľadu, keď má za to, že výdavky dospelého človeka,
ktorý v danom čase zastáva riadiacu funkciu (N. C. K. O.), V. žijúceho v zahraničí, majú byť rovnaké
ako výdavky X či XX-ročného chlapca, lebo len takto je zachovaná životná úroveň. Teda, keď si otec
kúpi povedzme oblek za 500 Eur, lebo ho potrebuje na Z. K., má mať aj XX-ročný syn nárok na kúpu

oblečenia za 500 Eur. Treba tiež uviesť, že s matkou žili skutočne skromne. K ich životu dovolenky v
zásade nepatrili. Výlety absolvovali najmä do prírody či do hôr. Z otcom zarobených peňazí kreovali
úspory na predčasné splátky hypotéky, o ktorých teraz matka tvrdí, že boli výlučne jej prostriedkami.
K odvolaniu voči výroku o zastupovaní a správe majetku maloletého otec uvádza, že neexistuje nijaký
dôvod, pre ktorý by mala maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok len matka. Otcov súhlas bol,

je a bude potrebný vo všetkých podstatných veciach týkajúcich sa života maloletého. Matka opakovane
vyťahuje trestné konania, v ktorých nemá otec nijaké postavenie a ktoré už boli vysoko pravdepodobne
zastavené. K všetkým sa podrobne v podaniach vyjadroval. Matka sa neštíti ničoho. Opäť pripomína
okolnosti incidentu z 8.11.2019, a odcitoval z trestného, resp. priestupkového spisu, ktorých súčasťou je
aj obrazovo zvukový záznam z daného dňa. Z opisu obrazovo zvukového záznamu z inkriminovaného

dňavyplýva,že„Jetrebauviesť,žemanželhovorítichoapokojne,hlavnetúčasťoznásilnení,zvýšeným
hlasomhovorípráveoznamovateľkaA.K.,ktorásahoopakovanepýtanadôvodjejtraumyaznásilnenie.
Vyzýva ho, aby to proti nej „použil“. Ďalej sa ho pýta na peniaze, čo s nimi robí a dopovedá vety za
manžela, ktorý neodpovie to, čo chcel povedať.“. Ku “kauze” vkladná knižka opakovane uviedol všetko
podstatné. Svojho syna neokradol, ani okradnúť nechcel. Otec je presvedčený, že je plne spôsobilý a

plne zodpovedný syna tak zastupovať, ako aj spravovať jeho majetok.

IV. Hodnotenie odvolacieho súdu

10. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) ako súd odvolací po zistení, že odvolanie bolo

podané včas (§ 362 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“),
oprávneným subjektom - účastníkom konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359
CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1
CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP), preskúmal
rozhodnutie v jeho napadnutej časti bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 329 ods. 1 CSP), keď

deň vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu a v elektronickej
podobe na webovej stránke súdu v ten istý deň, ako sa vyvesil na úradnej tabuli a dospel k záveru, že
rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých častiach vo výrokoch I. (o úprave zastupovania maloletého
a správy jeho majetku), II. (o úprave bežného výživného) je potrebné ako vecne správny potvrdiť
postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 387 ods. 1 CSP; vo výrokoch III. (o výživnom na tvorbu úspor),

IV. (o dlžnom výživnom), V. (o dlžnom výživnom na tvorbu úspor), VI. (o zamietnutí návrhu v prevyšujúcej
časti) je potrebné zmeniť podľa § 388 CSP.

11. Predmetom odvolacieho konania s poukazom na právoplatnosť výroku o rozvode manželstva
(11.8.2020) rozsudku súdu prvej inštancie č.k. 30P/140/2018-187 zo dňa 02.07.2020 v spojení s

opravným uznesením č.k. 30P/140/2018-261 zo dňa 18.2.2021, ktorým bol otec zaviazaný prispievať
na výživu syna sumou 1.000 Eur mesačne, vzhľadom na odvolania oboch rodičov je preskúmanie
správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorým súd prvej inštancie rozhodol o
zastupovaní a spravovaní majetku maloletého oboma rodičmi, o bežnom výživnom vo výške 600 Eur
mesačne od právoplatnosti rozvodu (t.j. odo dňa 11.08.2020), o výživnom na tvorbu úspor vo výške 100

Eur mesačne a o dlžnom výživnom.

12. Súd prvej inštancie vo vzťahu k výrokom I. (o úprave zastupovania maloletého a správy jeho
majetku), II. (o úprave bežného výživného) rozsudku uviedol skutkový stav, z ktorého vychádzal,a z tohto skutkového stavu vychádza aj odvolací súd bez toho, aby tento skutkový stav opätovne
uvádzal vo svojom rozhodnutí. Rovnako odvolací súd neopakuje právne závery, ktoré uviedol súd
prvej inštancie vo svojom rozhodnutí. Podľa ustálenej rozhodovacej praxe „Konanie pred súdom prvej

inštancie a pred odvolacím súdom tvorí jeden celok a určujúca spätosť rozsudku odvolacieho súdu s
potvrdzujúcim rozsudkom vytvára ich organickú jednotu. Ak odvolací súd v plnom rozsahu odkáže na
relevantné skutkové zistenia a stručne zhrnie právne posúdenie veci, rozhodnutie odvolacieho súdu v
sebe tak zahŕňa po obsahovej stránke aj odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie“ (uznesenie NS
SR sp. zn. 5Obdo/98/2018 zo dňa 29.1.2020). „Odôvodnenia rozhodnutí prvostupňového a odvolacieho

súdu nemožno posudzovať izolovane, pretože prvostupňové a odvolacie konanie z hľadiska predmetu
konania tvoria jeden celok“ (ÚS SR vo veciach II. ÚS 78/05, III. ÚS 264/08, IV. ÚS 372/08).

13. Podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvej inštancie vo vzťahu k výrokom I. (o úprave zastupovania
maloletého a správy jeho majetku), II. (o úprave bežného výživného) v dostatočnom rozsahu zistil
skutočný stav veci, vyvodil z neho tomu prislúchajúce skutkové závery a vec správne právne posúdil.

Uplatnené odvolacie dôvody nenašli v rozhodnutí odvolacieho súdu svoje opodstatnenie. Napadnutý
rozsudok považuje odvolací súd za vecne správny, jeho správnosť argumentuje nasledovne.

14. Súd prvej inštancie dôvodne upravil zastupovanie maloletého a spravovanie jeho majetku, k čomu
určil obidvoch rodičov (výrok I.). Zásadne totiž platí, že obaja rodičia majú rovnaké práva a povinnosti

vrátane zastupovania a správy majetku maloletých, okrem prípadov, keď jeden z rodičov bol pozbavený
rodičovskýchprávapovinností,prípadnemubolvýkonrodičovskýchprávapovinnostíobmedzenýalebo
pozastavený. O takýto prípad však v prejednávanej veci nešlo a nebol zistený žiaden dôvod odkloniť
sa od takejto úpravy. Odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením rozsudku v bode 58. odôvodnenia
napadnutého rozsudku a v plnom rozsahu na neho poukazuje. Odvolací súd dodáva, že rodičovské

práva a povinnosti ako komplex všetkých zložiek podľa § 28 ods. 1 Zákona o rodine patria obom rodičom
od narodenia do plnoletosti dieťaťa s výnimkou prípadov uvedených v § 28 ods. 3 Zákona o rodine.
Zhodne ako súd prvej inštancie aj odvolací súd dospel k záveru, že v konaní nebolo preukázané, že
by na strane otca boli dôvody pre obmedzenie výkonu tohto jeho rodičovského práva. Je potrebné
poznamenať, že právo rodičov sa vzťahuje na zastupovanie v bežných veciach a pokiaľ by došlo

k nezhode rodičov v podstatných veciach súvisiacich s výkonom rodičovských práv a povinností k
maloletej, má právo každý z nich domáhať sa v súlade s ustanovením § 35 Zákona o rodine súdnou
cestou rozhodnutia o nezhode (t.j. nahradenie súhlasu rodiča s vysťahovaním, o štátnom občianstve,
o správe majetku, o udelenie súhlasu na poskytovanie zdravotnej starostlivosti, o príprave na budúce
povolanie). Matka neuviedla v návrhu, ani v podanom odvolaní žiadne podstatné dôvody, na základe

ktorých by súd mal zasiahnuť do tohto rodičovského práva otca. Ňou uvádzané argumenty ohľadom
konania otca nie sú dôvodom pre zmenu rozsudku súdu prvej inštancie v tejto napadnutej časti.
Vo vzťahu k odvolacej argumentácii matky odvolací súd konštatuje, že z vykonaného dokazovania
vyplynulo, že matka maloletého dlhodobo a opakovane bránila styku otca s maloletým, a to bez
objektívne odôvodnených dôvodov. Táto obštrukčná činnosť matky, trvajúca niekoľko rokov, mala za

následok výrazné narušenie vzťahu medzi otcom a maloletým synom, čo sa v súčasnosti prejavuje
zjavnou odcudzenosťou dieťaťa voči otcovi. Odvolací súd prihliadol na preukázaný záujem otca o syna
v priebehu konania, ktorý opakovane prejavoval snahu o kontakt s maloletým a jeho výchovu, avšak
v dôsledku jednostranného konania matky mu tento kontakt nebol umožňovaný. Odvolací súd zároveň
nezistil žiadne závažné skutočnosti, ktoré by ospravedlňovali konanie matky, a preto jej správanie

považuje za účelové a v konečnom dôsledku odporujúce najlepšiemu záujmu maloletého dieťaťa. Ďalej
bolo preukázané, že matka vo svojich návrhoch dôsledne presadzuje iba požiadavky na vysokú výšku
výživného zo strany otca a zároveň sa opakovane snaží obmedziť otca v jeho rodičovských právach,
konkrétne aj v správe majetku dieťaťa a v jeho zastupovaní. Takýto prístup súd vyhodnocuje ako snahu
o vylúčenie otca z rozhodovania o podstatných otázkach týkajúcich sa maloletého bez preukázania

dôvodov, ktoré by nasvedčovali tomu, že by otec nebol spôsobilý alebo by konal v rozpore so záujmom
dieťaťa. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd konštatuje, že správanie matky mohlo mať za následok
psychologický vplyv na vnímanie otca dieťaťom, čím mohla byť narušená jeho prirodzená väzba k otcovi.
Takéto konanie matky súd považuje za nevhodné a v rozpore s princípom rovnosti rodičov pri výkone
rodičovských práv a povinností. Z uvedených dôvodov je odvolacia argumentácia matky vo vzťahu k

výroku I. nedôvodná.

15. Matka vo svojom odvolaní napáda výšku bežného výživného, ktorú súd podľa jej názoru ustálil v
neprimerane nízkej výške v rozpore so zákonnými kritériami pre jej určenie. Ťažiskovou argumentácioumatky v odvolaní ohľadom výšky výživného bolo nezohľadnenie odôvodnených potrieb mal. Z. s
prihliadnutím na jeho vek, zaradenie v školskom systéme, zdravotný stav a záujmovú činnosť, ktorých
výška je odzrkadlením práva mal. dieťaťa podieľať sa na rovnakej životnej úrovni, akú má povinný rodič,

ktorý dosahuje nadštandardný príjem. Matka v odvolaní namieta, že súdom určené výživné vo výške 600
Eur mesačne nezodpovedá majetkovým pomerom otca, keďže ten má mať podľa jej tvrdenia mesačný
príjem vo výške približne 6.500 Eur. Z toho vyvodzuje, že výživné by malo byť určené v rozsahu 20-30
% z uvedeného príjmu, pričom poukazuje na to, že takýto prístup by mal byť štandardný pri určovaní
výživného voči maloletým deťom.

16. Odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením rozsudku v bodoch 59.-67. odôvodnenia napadnutého
rozsudku a v plnom rozsahu na neho poukazuje. Vo vzťahu k odôvodneným potrebám maloletého
odvolací súd konštatuje, že matka v priebehu konania vyčísľovala jeho výdavky v nadštandardnej výške
v porovnaní s inými deťmi v tom istom veku a na tom istom stupni vzdelávania, keď otec svoje vlastné
výdavky v konaní vyčíslil na sumu 950 Eur mesačne, pričom ide o dospelého človeka v produktívnom

veku.

17. Odvolací súd konštatuje, že základným kritériom pre určenie výšky výživného sú na strane
oprávneného dieťaťa jeho odôvodnené potreby. Možnosť uspokojovania potrieb dieťaťa je všeobecne
závislá od objektivizovanej životnej úrovne rodičov. Čím vyššia je životná úroveň povinného rodiča,

tým širšie možno interpretovať pojem odôvodnené potreby oprávneného dieťaťa. Inak povedané,
odôvodnené potreby majú byť tiež odrazom životnej úrovne. Pojem životná úroveň však nie je pojmom
právnym, ale ide o kategóriu ekonomickú a sociologickú, ktorú možno zadefinovať ako určitý stupeň
uspokojovania životných potrieb subjektu, pričom tieto potreby chápeme širšie ako len základné potreby.
Patria tam všetky potreby, ktoré sa človek ako sociálna bytosť snaží uspokojiť. (in DUFALOVÁ, L.:

Kritériá pre určenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom, In: Zborník z medzinárodnej vedeckej
konferencie Bratislavské právnické fórum 2018, str. 49-50). Každé dieťa má právo podieľať sa na
životnej úrovni svojich rodičov. Porovnanie životnej úrovne rodiča a dieťaťa je založené na porovnaní
dostupnosti uspokojovania potrieb rodiča a potrieb dieťaťa pri danej finančnej dispozícii. O rovnakú
životnú úroveň potom pôjde, ak budú potreby rodiča a potreby dieťaťa dostupné rovnakou mierou. Ani

tu sa však nedá uvažovať exaktne, ale skôr v kategóriách ako je núdza, skromné pomery, nižší alebo
strednýštandard,nadštandard,čiluxus.(RozsudokKrajskéhosúduvTrenčíne,spis.zn.17CoP/85/2015
zo dňa 10.02.2016). Potreby dieťaťa sú zásadne ovplyvňované všeobecne jeho vekom, stabilizáciou.
Pri zohľadňovaní odôvodnených potrieb je nutné prihliadať aj na výchovnú úlohu výživného a nie je
možné ho len limitovať na ekonomickú kategóriu. Vyššia životná úroveň umožňuje napĺňať odôvodnené

potreby vo väčšej miere. Dieťa môže študovať na finančne náročnejšej škole alebo sa venovať viacerým
voľnočasovým aktivitám, môže mať zdravšiu a pestrejšiu stravu, kvalitnejšie oblečenie. Na druhej strane
však z tejto potreby nie je možné predpokladať povinnosť rodičov dopriať deťom bez ďalšieho vyššiu
životnú úroveň, akú majú alebo mali oni sami (bez ohľadu na výšku príjmu rodiny). Pri určovaní výšky
výživného je potrebné zvážiť aj zmysel a účel výživného. V prípade výnimočne vysokých príjmov

povinného rodiča sa nedá postupovať mechanicky podľa pravidla, že životná úroveň rodičov a detí má
byť v zásade rovnaká. Nie je možné zabúdať na skutočnosť, že je právom a aj povinnosťou rodičov
naučiť dieťa chápať hodnotu peňazí a riadnemu hospodáreniu s nimi. V prípade určenia neprimerane
vysokého výživného, ktoré dieťaťu i po dokončení prípravy na povolanie umožní dlhodobý a možno aj
trvalebezprácnyživot,môžebyťnielenvrozporesnajlepšímizáujmamidieťaťa,alemôžetiežporušovať

právo rodiča vychovávať svoje dieťa, čo je mu pritom garantované v čl. 32 ods. 4 Listiny základných
práv a slobôd. (Nález Ústavného súdu ČR, sp. zn. IV. ÚS 650/15 zo dňa 16.12.2015).

18. V tomto kontexte je nedôvodná aj odvolacia námietka matky, podľa ktorej je zaužívanou praxou
súdov určenie výživného vo výške 20-30 % čistého príjmu povinného rodiča. Odvolací súd poukazuje

na materiál Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky - Metodika pre výpočet výživného rodičov
k deťom, tzv. tabuľkové výživné, ktoré je uverejnené na https://www.justice.gov.sk/agenda-ministerstva/
rodinnopravna-agenda/. Tabuľkové výživné je prostriedkom štandardizácie rozhodovacej činnosti súdov,
vždy však len s odporúčacím charakterom. Jeho vytvorenie je vo svojej podstate analýzou rozhodovacej
činnosti v obdobných skutkových okolnostiach. Zákonná úprava pre aplikáciu tabuľkového výživného

nie je dôvodná, keďže nemá záväzný charakter, zároveň nenahrádza aktivitu, ktorú by inak musel
vykonať odvolací súd, aby nastolil princíp právnej istoty a zabezpečil vo svojej rozhodovacej činnosti, že
v skutkovo obdobných veciach nebude rozhodované rozdielne. Aplikácia tzv. „tabuľkového výživného“
nie je namieste ani v prípadoch povinného rodiča s nadštandardným príjmom. Zákonná limitácia výškysúdom určeného výživného je daná jeho spotrebným charakterom. Odôvodnené potreby dieťaťa majú
svoju hranicu danú spotrebným charakterom výživného. Z charakteru výživného určeného na spotrebu
je zrejmé, že nejde o prostriedky určené na zabezpečenie úspor, či inej investície, ale ide o spotrebný

charakter takto určeného výživného, ktoré súd určí skúmajúc pomery tak rodičov, ako aj odôvodnené
potreby detí, v prospech ktorých výživné sa určuje. (Rozsudok NS SR sp.zn. 5Cdo/217/2010).

19. Odvolací súd sa s odvolacou argumentáciou matky nestotožňuje. Podľa § 62 a § 63 Zákona o rodine,
výživné predstavuje zákonom garantovaný príspevok rodiča na odôvodnené potreby dieťaťa. Určenie

jeho výšky je výsledkom individuálneho posúdenia pomerov povinného a oprávneného rodiča, potrieb
dieťaťa, ako aj ďalších skutkových okolností prípadu. Výška výživného nie je viazaná na mechanické
percentuálneurčeniezpríjmupovinnéhorodiča-takýtovýkladzákonneumožňuje.Percentuálneurčenie
môže slúžiť len ako orientačný rámec, no konečné rozhodnutie musí zodpovedať zásade proporcionality,
primeranosti a najlepšiemu záujmu dieťaťa. Odvolací súd má rovnako ako súd prvej inštancie za to, že
výživné vo výške 600 Eur mesačne odráža vysoký príjem otca maloletého, pričom zároveň primerane

zohľadňuje potreby maloletého a životnú úroveň, ktorú by v starostlivosti oboch rodičov mohol mať
zabezpečenú. Táto výška podstatne prekračuje základnú spotrebnú zložku výživného a spĺňa aj funkciu
zabezpečenia vyššieho štandardu v súlade so životnou úrovňou povinného rodiča.

20. Odvolací súd však pri hodnotení výšky výživného prihliadol aj na ďalšie relevantné okolnosti prípadu.

Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že otec maloletého dlhodobo prejavoval záujem o syna a aktívnu
účasť na výchove syna. Napriek tomu bol z jeho života fakticky vylúčený, a to správaním matky,
ktorá opakovane a bez objektívneho dôvodu bránila kontaktu medzi otcom a dieťaťom. V súčasnosti
maloletý o kontakt s otcom nejaví záujem, pričom z výpovedí a dostupných dôkazov možno usudzovať,
že ide o následok výchovného pôsobenia matky vedúceho k odcudzeniu dieťaťa od druhého rodiča.

Odvolací súd v tejto súvislosti pripomína, že výživné nie je nástrojom sankcie, ani prostriedkom na
ekonomickú kompenzáciu za vylúčenie jedného z rodičov zo života dieťaťa. Účelom výživného je
zabezpečenie dôstojného rozvoja dieťaťa, nie však financovanie nadmerne luxusného životného štýlu
či náhrada osobnej starostlivosti druhého rodiča. Za daných okolností by nebolo spravodlivé určovať
výživné výlučne na základe príjmov otca, bez prihliadnutia na skutočnosť, že mu bolo fakticky odopreté

spolupodieľať sa na osobnej výchove syna, pričom táto situácia nevznikla z jeho viny.

21. Navyše výška výživného vo výške 600 Eur mesačne je v porovnaní s inými európskymi štandardmi
plne primeraná - napr. v rámci nemeckej rozhodovacej praxe podľa tzv. Düsseldorfskej tabuľky výživné
pre dieťa vo veku 12-17 rokov pri maximálnom zohľadňovanom príjme rodiča (cca 5.500 Eur) dosahuje

682 Eur. Priznaná suma je preto aj v medzinárodnom porovnaní adekvátna, ba mierne nadštandardná.
Vzhľadom k uvedenému, s prihliadnutím na nadštandardnú štruktúru odôvodnených potrieb dieťaťa a
skutočnosť, že ich časť je pokrytá rodinnými prídavkami, ktoré sú poukazované matke, ako aj podiel
matky na výživnom, súdom určené výživné za rozhodné obdobie vo výške 600 Eur mesačne zodpovedá
zákonným kritériám a spravodlivému usporiadaniu vzťahov medzi účastníkmi konania.

22. Z uvedených dôvodov považuje odvolací súd priznanú výšku výživného (výrok II.) za zákonnú,
primeranú a v súlade s najlepším záujmom dieťaťa. Odvolanie matky v tejto časti nie je dôvodné.

23. Za daného stavu odvolací súd nevzhliadol opodstatnenosť podaných odvolacích dôvodov matky

týkajúcich sa napadnutých výrokov I., II. rozsudku. Súd prvej inštancie dospel pri rozhodovaní k
správnym skutkovým zisteniam, vec správne právne posúdil, preto odvolací súd potvrdil napadnutý
rozsudok v týchto výrokoch ako vecne správny postupom vyplývajúcim z ust. § 387 ods. 1 CSP v spojení
s ust. § 2 ods. 1 CMP.

24. Matka ďalej vo svojom odvolaní namieta rozsah určenej časti výživného na tvorbu úspor (výrok III.).
V prejednávanom prípade súd v bode 68. napadnutého rozsudku odôvodnil určenie výživného na tvorbu
úspor tým, že majetkové pomery otca dovoľujú, aby prispieval na tvorbu úspor mal. Z. čiastkou 100 Eur
mesačne, určená výška úspor je podľa názoru súdu primeraná určenej výške spotrebného výživného.

25. Odvolací súd sa v rámci odvolacieho konania zaoberal aj otázkou, či je namieste určiť zložku
výživnéhoajnatvorbuúsporpremaloletéhovzmysle§63ods.3Zákonaorodine.Uvedenéustanovenie
stanovuje, že výživné má spravidla zabezpečiť aj tvorbu úspor, ak to dovoľujú pomery oprávneného
a povinného. Použitie slova „spravidla“ však znamená, že zákonodarca ponecháva súdu priestor naindividuálne posúdenie konkrétnych okolností prípadu. V danom prípade bolo preukázané, že otec
maloletého dobrovoľne sporí pre dieťa z vlastného rozhodnutia a pravidelne mu vytvára rezervu na
budúce výdavky (sumou 50 Eur mesačne a k 16.1.2025 nasporená čiastka predstavovala 10.893 Eur).

Táto skutočnosť svedčí o jeho zodpovednom prístupe a o tom, že potreba zabezpečiť budúce väčšie
výdavky dieťaťa je už reálne napĺňaná, hoci nie formálne cez výživné. Odvolací súd zároveň prihliadol aj
na postoj matky, ktorá napriek tejto skutočnosti nesúhlasí s tým, aby sa výživné ponechalo bez určenej
zložky na úspory, a to aj napriek tomu, že výživa a ostatné bežné potreby dieťaťa sú v rámci určenej
sumy výživného plne zabezpečené. Vzhľadom na predchádzajúce konanie matky (najmä jej postoj vo

veci kontaktu otca s dieťaťom, ako aj snahu vylúčiť otca z iných rozhodnutí týkajúcich sa maloletého) súd
vyhodnotil túto požiadavku ako účelovú a nesledujúcu skutočný záujem dieťaťa, ale skôr ekonomický
tlak na otca. Z vyššie uvedených dôvodov, ako aj s prihliadnutím na zásadu proporcionality a najlepší
záujem dieťaťa, odvolací súd na rozdiel od súdu prvej inštancie nepovažuje za nevyhnutné formálne
určiť výživné aj na tvorbu úspor, keďže tento účel je v danom prípade reálne napĺňaný dobrovoľne a
v dostatočnej miere zo strany povinného rodiča. Preto odvolací súd považuje rozsah výživného bez

zložky výživného aj na tvorbu úspor za primeraný, spravodlivý a v súlade so zákonom a v nadväznosti
na uvedené zmenil rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch III. (o výživnom na tvorbu úspor) a V. (o
dlžnom výživnom na tvorbu úspor) tak, že návrh matky na určenie tvorby úspor zamietol.

26. Predmetom odvolacieho konania zostalo rozhodovanie aj o výroku IV. (o dlžnom výživnom). Otec

preukázateľne sumou 1.000 Eur mesačne prispieval na výživu syna od júla 2020, t.j. od vyhlásenia
rozsudku, do apríla 2022 vrátane, t.j. do zrušenia rozsudku vo výroku o výživnom odvolacím súdom
uznesením č.k. 21CoP/36/2021-346 zo dňa 27.1.2022. Na výživu syna za obdobie od augusta 2020 do
30.4.2022 prispel sumou 21.000 Eur, t.j. 21 x 1.000 Eur. Následne od mája 2022 prispieval sumou 500
Eur mesačne, teda za obdobie od 1.5.2022 do 31.10.2024 na výživu syna prispel sumou 15.000 Eur,

t.j. 30 x 500 Eur. Celkovo na výživu syna prispel za obdobie od 11.8.2020 do 31.10.2024 sumou 36.000
Eur. Pri sume výživného 600 Eur mesačne mal za obdobie od 11.8.2020 do 31.10.2024 na výživu syna
prispieť celkovo sumou 30.600 Eur, t.j. 51 x 600 Eur. Z uvedeného je zrejmé, že na bežnom výživnom
otec nedlhuje nič, toto bolo v celosti uhradené. Výživné určené napadnutým rozsudkom v sume 600 Eur
mesačne ako bežné výživné a 100 Eur mesačne ako výživné na tvorbu úspor otec hradí od decembra

2024, za november 2024 k pôvodnej platbe 500 Eur doplatil sumu 100 Eur na bežnom výživnom a 100
Eur na sporivom výživnom. S poukazom na uvedené skutočnosti, ktoré neboli matkou popreté, dlžné
výživné otec uhradil v celom rozsahu. Odvolací súd (postupujúci v súlade s ust. § 217 ods. 1 CSP, keď
pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia) na základe uvedeného dospel k záveru, že
dlžné výživné pre maloletého syna za obdobie od 1.5.2022 do 31.10.2024 nevzniklo a keďže si svoju

povinnosť otec plní na základe predbežnej vykonateľnosti výživného, mu dlžné výživné nevzniklo ani
po 31.10.2024.

27. Odvolací súd preskúmal napadnuté rozhodnutie a dospel k záveru, že odvolaniu otca je potrebné
vyhovieť a rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo výroku IV. o dlžnom výživnom

zmeniť tak, že dlžné výživné za obdobie od 1.5.2022 do 31.10.2024 nevzniklo, a preto sa neurčuje.
Z vykonaného dokazovania je nesporné, že otec počas dotknutého obdobia plnil výživné dobrovoľne,
riadne, včas a opakovane v sume určenej rozhodnutím súdu s poukazom na predbežnú vykonateľnosť
výživného. Matka v rámci odvolacieho konania uviedla, že tieto sumy boli v plnej miere „spotrebované“
na potreby maloletého, a preto sa domáha dodatočného priznania dlžného výživného. Takýto výklad

však nie je v súlade so zákonom, ani s ustálenou judikatúrou. Zákon č. 36/2005 Z. z. o rodine určuje, že
výživné je možné priznať v rozsahu, ktorý zodpovedá odôvodneným potrebám maloletého a možnostiam
aschopnostiampovinnéhorodiča.Pokiaľjevýškavýživnéhourčenásúdom,predstavujeprávnezáväzný
rámec, v ktorom povinný rodič svoju vyživovaciu povinnosť plní.

28. Keďže otec si plnil vyživovaciu povinnosť na základe predbežnej vykonateľnosti výroku o výživnom
vo výške vyššej než bola konečná suma výživného právoplatne určená, odvolací súd konštatuje, že
zákonný rozsah povinnosti bol splnený (dokonca prekročený), preto v tomto prípade otcovi nevzniká
žiadna zákonná pohľadávka na „dlžnom výživnom“, bez ohľadu na to, či matka dodatočne tvrdí, že
peniazespotrebovalanadieťa.Tentoprávnyzáverpodporujeajjudikatúra(R12/2015(Zbierkastanovísk

a rozhodnutí) „Výška výživného určená súdom je záväzná. Rodič, ktorý platí viac, ako mu bolo uložené,
plní nad rámec povinnosti. Príjemca výživného nemá právny nárok požadovať ďalšie výživné, ak už
bola povinnosť splnená.“; nález Ústavného súdu SR, sp. zn. IV. ÚS 164/2012: „Spotreba výživnéhonemá spätne právny význam. Nemožno žiadať ďalšie výživné len preto, že poskytnuté prostriedky boli
spotrebované.“)

29. Odvolací súd zároveň pripomína, že uplatňovanie nároku na dlžné výživné v situácii, keď otec
preukázateľne a opakovane plnil nad rámec súdnej povinnosti, možno považovať za účelové a v rozpore
s princípom spravodlivosti a dobrých mravov. Takýto prístup by viedol k narušeniu právnej istoty a
faktickému zneváženiu rozhodnutí súdov o určení výživného.

30. Odvolací súd na základe vyššie uvedených dôvodov podľa § 388 CSP zmenil rozsudok súdu prvej
inštancie vo výrokoch IV. o dlžnom výživnom za obdobie od 1.5.2022 do 31.10.2024 tak, že ho neurčil a
vo výrokoch III. (o výživnom na tvorbu úspor), V. (o dlžnom výživnom na tvorbu úspor), VI. (o zamietnutí
návrhu v prevyšujúcej časti) tak, že návrh matky na určenie tvorby úspor od 1.5.2022 do budúcna
zamietol.

31. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle ust. § 52 CMP, podľa ktorého žiaden
z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. Odvolací súd
zároveň nevzhliadol dôvod, pre ktorý by bolo spravodlivé priznať náhradu trov konania niektorému z
účastníkov v zmysle ust. § 55 CMP.

32. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č.
757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov, § 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.

2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Podľa § 376 ods. 1 CMP v spojení s § 370 ods. 1 CMP, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá
vykonateľný exekučný titul, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná
ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu
rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, ktorým bola upravená

vyživovacia povinnosť, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995
Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).