Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, August 26, 2025

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 27Co/53/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3717208513
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 08. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Záhumenská
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2025:3717208513.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Záhumenskej a sudkýň
JUDr. Ľubice Bajzovej a Mgr. Martiny Trnavskej v spore žalobkyne A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom
C. XXX, D. E. A., právne zastúpená JUDr. Karolom Porubčinom, advokátom, AK Považská Bystrica,
Centrum 27/32, proti žalovaným 1/ A. F. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX, D. E. A., 1a/ G. H. E., nar.
XX.XX.XXXX, bytom F. I. XXX/XXX D., 1b/ A. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XXXX/XX, E., žalovaní

1/, 1a/ a 1b/ právne zastúpení JUDr. Dušan Divko, advokát, spol. s r.o. so sídlom Považská Bystrica,
Šoltésovej 346/1, IČO: 36 860 654, 2a/ A. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. E. A. K. XXX, 2b/ L. M., nar.
XX.XX.XXXX, bytom D. E. A. K. XXX a 2c/ G. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX, D. E. A., o úpravu
hospodárenia so spoločnými vecami, o odvolaní žalovaných 1/, 1a/, 1b/ proti rozsudku Okresného súdu
Trenčín zo dňa 20. februára 2025, č.k. PB-7C/69/2017-340, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalobkyni p r i z n á v aproti žalovaným 1/, 1a/, 1b/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania
v rozsahu 100 %.
Žalobkyni proti žalovaným 2a/, 2b/, 2c/ náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. upravil hospodárenie so spoločnými vecami
v podielovom spoluvlastníctve žalobkyne, žalovanej 1/ a žalovaných 1a/ a 1b/, a to: s pozemkom
parc. č. KN-E 591/2 - orná pôda vo výmere 3.449 m2, katastrálne územie C., zapísaným na LV č.

XXXX, kat. územie C., z ktorého bol vytvorený pozemok parc. č. KN-C 237/2 - zastavané plochy
a nádvoria vo výmere 203 m2; s pozemkom parc. č. KN-E 592/2 - orná pôda vo výmere 362 m2,
katastrálne územie C., zapísaným na LV č. XXXX, kat. územie C., z ktorého bol vytvorený pozemok
parc. č. KN-C 237/2 - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 203 m2; s pozemkom parc. č. KN-E
594/4 orná pôda vo výmere 297 m2, katastrálne územie C., zapísaným na LV č. XXXX, kat. územie
C., z ktorého bol vytvorený pozemok parc. č. KN-C 237/2 - zastavané plochy a nádvoria vo výmere
203 m2; s pozemkom parc. č. KN-C 235/1 orná pôda vo výmere 1.906 m2, katastrálne územie C.,

zapísaným na LV č. XXXX, kat. územie C.; s pozemkom parc. č. KN-E 590/4 - trvalé trávne porasty
vo výmere 3.842 m2, katastrálne územie C., zapísaným na LV č. XXXX, kat. územie C., z ktorého
bol vytvorený pozemok parc. č. KN-C 239 - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 454 m2, tak, že
žalobkyňa bude oprávnená po rozhodnutí stavebného úradu, Obce D. E. A., o dodatočnom povolení
stavby„vodovodnáprípojka“nauvedenýchpozemkochprevádzkovaťtútovodovodnúprípojku.Výrokom
II. upravil hospodárenie so spoločnou vecou v podielovom spoluvlastníctve žalobkyne a žalovaných

1/, 2a/, 2b/ a 2c/, a to: s pozemkom parc. č. KN-E 594/1 - orná pôda vo výmere 38.842 m2, kat.
územie C., zapísaným na LV č. XXXX, kat. územie C., z ktorého bol vytvorený pozemok parc. č. KN-
C 238/1 - záhrady vo výmere 1.100 m2, tak, že žalobkyňa bude oprávnená po rozhodnutí stavebnéhoúradu, Obce D. E. A., o dodatočnom povolení stavby „vodovodná prípojka“ na uvedených pozemkoch
prevádzkovať túto vodovodnú prípojku. O trovách konania rozhodol tak, že žalobkyni proti žalovanej 1/
priznal nárok na náhradu trov konania na súde prvej inštancie a trov odvolacieho konania v rozsahu 100

% a žalobkyni nárok na náhradu trov konania proti žalovaným 1a/,1b/, 2a/, 2b/ a 2c/ nepriznal. Právne
svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 139 ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka, § 149, § 153 ods. 1, 2, 3
CSP. Z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie za preukázané, že žalobkyňa spolu so svojím
manželom E. B. v roku 2016 vybudovali vodovod, vedúci cez parcely k. ú. C., a to cez parc. č. KN E
594/1, ktorá sa nachádza po polovici v spoluvlastníctve žalobkyne a nebohej L. J. - pôvodnej žalovanej

2/, cez parcelu č. KN E 594/4, ktorú v polovici vlastní žalobkyňa a žalovaní 1a/ a 1b/ po 1/2, cez parc.
č. KN E 592/2, ku ktorej sa viaže spoluvlastnícky podiel žalobkyne vo veľkosti 5/8 a žalovaných 1a/ a
1b/ po 3/16, cez parcelu č. KN E 591/2, ktorú v polovici vlastní žalobkyňa a žalovaní 1/a a 1b/ po 1/4
cez parc. č. KN C 235/1, ku ktorej sa viaže spoluvlastnícky podiel žalobkyne vo veľkosti 2/3 a žalovanej
1a/ vo veľkosti 1/3 a cez parcelu č. KN C 240, ktorá sa nachádza vo vlastníctve otca žalobkyne N.
I.. Ďalej mal súd prvej inštancie za preukázané, že žalobkyňa spolu so svojím manželom predmetný

vodovod pod uvedenými parcelami postavila bez súhlasu spoluvlastníkov uvedených nehnuteľností, t.j.
žalovanej v 1/ a pôvodne žalovanej 2/, nebohej L. J., ale tiež bez stavebného povolenia príslušného
stavebného úradu. Mal za preukázané, že predmetné vodovodné potrubie bolo v rámci stavebných a
výkopových prác uložené do nemrznúcej cca 90 cm hĺbky, pričom časť tohto potrubia sa nachádza
pod parc. č. KN C 237/2, ktorá bola vytvorená z časti parciel č. KN E 594/4, č. KN E 592/2 a č. KN E

591/2 a táto nehnuteľnosť slúži ako prístupová nespevnená cesta, vysypaná makadamom. Ostatné časti
parciel, ktoré sú predmetom tohto konania, pod ktorými je uložené vodovodné potrubie, sú využívané
na rovnaký účel ako pred samotnou realizáciou stavby zo strany žalobkyne, t.j. na poľnohospodárske
účely, prípadne nie sú využívané vôbec. Ďalej mal súd prvej inštancie vzhľadom na to, že v danom
prípade sa jedná o stavbu vodovodného potrubia, ktoré je uložené v zemi v hĺbke cca 90 cm za

preukázané, že jeho vybudovaním nenastala zmena charakteru pozemkov, ktoré sú predmetom tohto
konania, teda zabudovanie potrubia do spoločnej veci nemožno vyhodnotiť tak, že by sa jednalo o
podstatnú zmenu spoločnej veci, a preto je vylúčené, aby súd vec právne posúdil v zmysle návrhov a
stanovísk, ktoré uvádzala žalovaná 1/, t.j. v zmysle ustanovenia § 139 ods. 3 Občianskeho zákonníka.
Súd prvej inštancie sa zameral na to, či vybudovaním daného vodovodného potrubia dochádza k

podstatnej zmene spoločných vecí, t.j. spoločných pozemkov a dospel k záveru, že tomu tak nie je.
Konštatoval, že pri posudzovaní uplatneného nároku podľa ustanovenia § 139 ods. 2 Občianskeho
zákonníka, o hospodárení so spoločnou vecou, rozhodujúca je dohoda spoluvlastníkov a ak sa táto
nedosiahne, rozhoduje na návrh ktoréhokoľvek spoluvlastníka súd. Dôvodil, že v danom prípade sa
jedná o osobitnú žalobu, opierajúcu sa o zákonné ustanovenie § 139 ods. 2 Občianskeho zákonníka

a táto žaloba smeruje k vydaniu konštitutívneho rozhodnutia, teda rozsudku, ktorý zásadne pôsobí ex
nunc a určuje právne pomery medzi spoluvlastníkmi do budúcnosti. Uviedol, že súd je pritom zásadne
viazaný podaným žalobným návrhom a môže rozhodnúť len tak, že žalobe vyhovie, alebo ju zamietne.
Nemôže rozhodnúť o tom, čo žiadna zo strán nenavrhla. Mal za nesporné, že žalobkyňa, žalovaná 1/,
žalovaní1a/a1b/,akoajžalovaní2a/až2c/,ktorísúprávnyminástupcamipopôvodnejžalovanej2/L.J.,

sú podielovými spoluvlastníkmi uvedených pozemkov, ktoré z titulu existencie spoluvlastníckeho práva
majú právo užívať. V danom prípade žalobkyňa užíva predmetné pozemky aj tým spôsob, že pod týmito
pozemkami postavila vodovodné potrubie, ktoré vedie hore uvedenou trasou. Žalovaná 1/ s uvedeným
spôsobom využitia uvedených parciel nesúhlasí a s uvedeným spôsobom využitia týchto parciel v
minulosti nesúhlasila ani pôvodná žalovaná 2/, preto je podľa súdu prvej inštancie zrejmé, že medzi

spoluvlastníkmi nedošlo k dohode o hospodárení so spoločnými nehnuteľnosťami, a preto sa žalobkyňa
dôvodne v zmysle ustanovenia § 139 ods. 2 Občianskeho zákonníka domáhala úpravy hospodárenia so
spoločnými vecami rozhodnutím súdu. Pri tomto rozhodovaní o hospodárení so spoločnými vecami súd
prihliadalnato,čispôsobhospodárenia,ktorýpodanoužalobounavrhlažalobkyňa,možnozhodnotiťako
taký,ktorýbyneprimeranežalovanýchvužívaníspoločnýchnehnuteľnostíobmedzoval.Vtejtosúvislosti

je skonštatoval, že uvedené vodovodné potrubie je nepochybne stavbou, ktorá sa však nachádza
hlboko pod zemským povrchom, z čoho možno jednoznačne vyvodiť záver, že žalobkyňou navrhované
hospodárenie so spoločnými vecami nijakým spôsobom nemôže žalovaných v užívaní dotknutých
pozemkov akýmkoľvek spôsobom obmedziť. Pokiaľ žalovaná 1/ tvrdí, že v dôsledku vybudovania stavby
vodovodného potrubia na časti spoločných pozemkov, ktoré slúžili ako prístupová cesta, sa situácia

zhoršila v tom smere, že táto cesta je zablatenejšia, v tejto súvislosti považoval súd prvej inštancie
za potrebné uviesť, že sa jedná o cestu, ktorá je nespevnená, vysypaná len makadamom, takže v
prípade zhoršeného počasia nevyhnutne musí vždy dôjsť k zhoršeniu jej kvality. Zároveň dodal, že
navyše samotná existencia už vybudovaného vodovodného potrubia nemôže spôsobovať zhoršeniekvality danej prístupovej cesty, keďže samotné potrubie sa nachádza pod zemským povrchom. Zároveň
uviedol, že prípadné odstránenie potrubia tak, ako sa toho žalovaná 1/ domáhala v konaní sp. zn.
8C/25/2017 by nemalo za následok zvýšenie kvality cesty, pretože následnými výkopovými prácami by

opätovne došlo k narušeniu zemského povrchu a odkrytia zeminy. Keďže vykonaným dokazovaním mal
súd prvej inštancie za preukázané, že žalovaní môžu aj naďalej bez akýchkoľvek obmedzení využívať
spoločné pozemky rovnako ako v minulosti, pričom vybudovaním vodovodného potrubia, hoci bez
dodržania postupu podľa stavebného zákona, nedošlo k neprimeraným zásahom do spoluvlastníckych
práv žalovaných a v danom prípade sa nejedná ani o podstatnú zmenu spoločnej veci, keďže danou

stavbou nedošlo k zmene povahy spoločných pozemkov, súd prvej inštancie žalobe žalobkyne v plnom
rozsahu vyhovel a na základe uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení upravil
medzi stranami ako podielovými spoluvlastníkmi spoločných pozemkov hospodárenie s nimi tak, ako
je uvedené vo výrokovej časti rozsudku. K nevykonaniu navrhnutého dôkazu žalovanými 1, 1a/ a 1b/
v podobe ustanovenia znalca z odboru geodézia-zememeračstvo, uviedol, že nevykonanie tohto dôkazu
možno zdôvodniť zrejmým rozporom so zásadou koncentrácie konania, kedy je sporová strana povinná

uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Z navrhnutého dôkazu je
zrejmé, že jeho vykonanie dôvodia žalovaní 1/, 1a/ a 1b/ tým, že by mal preukázať zjavnú nedôvodnosť
žaloby, kedy by bol žalobný petit nevykonateľný. Podľa názoru súdu prvej inštancie, toto tvrdenie a z
neho prameniaci návrh na vykonanie dôkazu mali žalovaní (resp. ich právna predchodkyňa) uplatniť
hneď v úvodnej fáze konania, v rámci vyjadrenia k podanej žalobe. V tomto štádiu konania by vykonanie

navrhovanéhodôkazucelkomzrejmevyžadovalonariadenieďalšiehopojednávaniaavykonanieďalších
úkonov súdu, čo je v hrubom rozpore s hospodárnosťou sporového konania. Považoval za potrebné
poukázať aj na tú skutočnosť, že v konaní vypočutý svedok G. E. D. vo svojej výpovedi uviedol,
že v roku 2017 na požiadanie právneho zástupcu žalobkyne vykonal zameranie vodovodnej prípojky
na parc. č. KN C 239, 235/1, 237/2 a 238/1, o čom vyhotovil tzv. geodetické zameranie vodovodu,

pričom v čase merania bol už vodovod v zemi uložený a parcely, do ktorých bolo vodovodné potrubie
uložené, tvoria nespevnenú makadamom vysypanú prístupovú cestu. Svedok uviedol, že hĺbku uloženia
vodovodu nemeral, nakoľko vodovod bol už zasypaný, pričom podľa zásypu jasne videl, v ktorej časti
uvedených parciel sa vodovodná prípojka nachádza. Toto tvrdenie svedka nebolo žalovanými, resp.
ich právnym zástupcom v priebehu konania relevantne spochybnené, preto ho súd nepovažoval za

sporné. Náklady na vyhotovenie znaleckého posudku znalcom z odboru geodézia-zememeračstvo za
účelom opätovného stotožnenia priebehu vodovodnej prípojky, za účelom ktorého znaleckého skúmania
by bolo potrebné vodovodnú prípojku odokryť, teda mechanicky rozkopať dotknuté parcely, by podľa
názoru súdu prvej inštancie viedlo k zbytočnému vzniku neúmerne nákladných trov konania a v tomto
štádiu konania sa súdu prvej inštancie javilo byť nadbytočným. Ďalej dôvodil tým, že okrem toho, by

tým nepochybne došlo k narušeniu súčasného charakteru pozemkov, teda aj k zásahu do ich riadneho
užívania sporovými stranami. Vzhľadom na úspech žalobkyne v konaní priznal súd prvej inštancie
žalobkyni proti žalovanej 1/ nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, proti žalovaným 2a/ až
2c/ ako právnym nástupcom po pôvodnej žalovanej 2/, ktorí vyjadrili so žalobou žalobkyne súhlas,
a proti žalovaným 1a/ a 1b/, ktorí sa stali sporovou stranou až v priebehu konania následkom prevodu

dotknutých pozemkov, náhradu trov nepriznal s odôvodnením, že sa súdu prvej inštancie nejavilo
spravodlivé zaťažiť žalovaných 1a/ a 1b/ povinnosťou hradiť trovy konania, ktoré svojou procesnou
aktivitou nespôsobili.

2. Proti rozsudku podali v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaní 1/, 1a/, 1b/. Navrhli, aby

odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobu zamietne. Uplatnili odvolacie dôvody
v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. b/ (súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces), písm. e/ (súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností - geometrický plán), písm. f/ (súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov

k nesprávnym skutkovým zisteniam) s tým, že stavba miestneho rozvodu vody neobmedzuje žalovaných
ako podielových spoluvlastníkov, písm. f/ (nesprávne právne posúdenie veci). V podanom odvolaní
dôvodili tým, že žalobkyňa si nesplnila úlohu, nevykonala identifikáciu prostredníctvom GP, ako jej
to procesne v konaní uložil súd. Dôvodili, že vodovod nie je v skutočnosti tak situovaný, ako je
uvedené v geodetickom zameraní, vodovodná prípojka vybudovaná bez stavebného povolenia a bez

súhlasu spoluvlastníkov dotknutých pozemkov zasahuje a výrazne obmedzuje práva vlastníkov RD
č. XXX, a to vo vyvedení inžinierskych sietí zo stavby RD č. XXX, ktoré sú naplánované – vodovod,
kanalizácia, nakoľko vyvedenie týchto sietí musí nevyhnutne križovať bez stavebného povolenia
žalobkyňou vybudovanú vodovodnú prípojku. S takýmto križovaním inžinierskych sietí sú nevyhnutnespojené stavebné prekládky týchto sietí, ktoré si vyžadujú dodatočné veľké finančné náklady.
Odvolatelia zdôraznili, že stavba je neoprávnená, neohlásená, nepovolená, postavená v rozpore so
základnými požiadavkami na technické vybavenie stavieb, postavená na cudzom pozemku a súd

svojím rozhodnutím chce takúto stavbu pomôcť legalizovať. Tento stav je výsledkom súboru schválností
vykonaných zo strany žalobkyne a jej manžela. V ďalšom v podanom odvolaní poukazovali na správanie
sa žalobkyne k svojim adoptívnym rodičom, na to, že žalobkyňa tvrdo útočila na odvolateľov, na ich
deti, že tam nemajú čo robiť, parkujú na jej pozemkoch, že palivové drevo na zimu majú uložené na
jej pozemku, ďalej že dcéra žalobkyne osadila výstražné tabuľky „SÚKROMNÝ POZEMOK“ s tým,

že zakazovala vstup žalovanej 1/, jej partnerovi a jej deťom, ako aj deťom jej partnera na spoločnú
parcelu KN-C č. 237/2, ktorá je vedená ako spoločný dvor. Ďalej poukazovali na to, že konanie
žalobkyne bolo neúnosné, minimálne raz do mesiaca prišla hliadka OO PZ Púchov, aby riešila ich
susedské spory, riešené boli priestupky proti občianskemu spolunažívaniu a tieto boli stupňované.
Konanie žalobkyne smeruje závažným spôsobom k narúšaniu občianskeho spolunažívania. Súd prvej
inštancie mal skúmať aj tieto skutočnosti, nakoľko sa jedná o hospodárenie so spoločnými vecami...

Žalobkyňa zásadným spôsobom narúša susedské vzťahy a preto si odvolatelia kládli otázku, ako budú
hospodáriť so spoločnými vecami ako sú v tomto smere pozemky. Ak by žalobkyňa riešila predmetnú
záležitosť v zmysle zásad občianskeho spolunažívania, k takejto situácii by vôbec nedošlo. Žalobkyňa
veľmi dobre vedela, že z RD č. XXX sa odvolatelia chcú pripájať na obecné rozvody pitnej vody
a kanalizácie a preto uložila vodovod v trase, ktorá obyvateľov RD č. XXX bude najviac obťažovať

a znepríjemňovať život. Stačilo, aby trasu vodovodu uložila cca o 1 meter ďalej smerom do spoločnej
cesty a existovala by reálna dohoda, ale tým by nepoškodila žalovaných 1/, 1a/, 1b/, ako aj ich rodinných
príslušníkov. Jej úmysel je opačný. Princípy občianskeho spolunažívania sú pre žalobkyňu a jej rodinu
neznámy pojem. Záverom odvolatelia uviedli, že ich obmedzila trasa uloženia vodovodu, ako aj konanie
žalobkyne. Využívanie dotknutých pozemkov sa zmenilo, nedajú sa udržiavať a do dnešného dňa je

terén neupravený, žalobkyňa nemá stavebné povolenie a vodovod užíva.

3. Žalobkyňa v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu navrhla potvrdenie napadnutého rozsudku.
Uviedla, že na rozhodnutie spornej veci súdom bola odkázaná stavebným úradom, ktorý konanie
o dodatočnom povolení stavby prerušil a účastníkov odkázal na rozhodnutie spornej veci súdom

s poukazom na ust. § 137 ods. 2 zák. č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku.
Uviedla, že tak ako to vyplýva zo zamerania skutočného stavu vyhotovenia stavby vypracovaného
G. E. D., predmetný vodovod bol vybudovaný na pozemkoch parc. č. KN-C 238/1, KN-C 237/2, KN-
C 235/1, KN-C 239 a KN-C 240, všetky katastrálne územie C.. Pozemky parc. č. KN-C 238/1, KN-
C 237/2 a KN-C 239 nie sú zapísané na liste vlastníctva, sú však obsiahnuté v súbore geodetických

informácií katastrálneho operátu, inými slovami, sú zanesené v katastrálnej mape. Pokiaľ žalovaná 1/ v
odvolaní tvrdí, že žalobkyňa v konaní nesplnila povinnosť uloženú uznesením súdu zo dňa 05.11.2019,
a to aby v lehote 10 dní predložila GP na vytvorenie parc. registra „C“, ktoré sú predmetom konania,
žalobkyňa uviedla, že predmetná stavba je uložená pod povrchom pozemkov parc. č. KN-C 238/1,
KN-C 237/2 a KN-C 239, všetko k. ú. C.. Všetky tieto pozemky sú reálne vytvorené a zapísané v

geodetickej časti katastrálneho operátu. Geometrický plán je technický podklad, ktorý slúži ako podklad
pre vytvorenie nových pozemkov registra „C“, a to buď z existujúcich pozemkov registra „C“ alebo
pozemkov registra „E“. Keďže pozemky parc. č. KN-C 238/1, KN-C 237/2 a KN-C 239 už boli vytvorené,
pričom žalobkyni nie je známe na základe akého podkladu, nemá zmysel vyhotovovať nový geometrický
plán. Predmetné pozemky nie sú zapísané na listoch vlastníctva. Aby to bolo možné urobiť, bolo

by potrebné vyporiadať spoluvlastníctvo účastníkov konania k pozemkom registra „E“, z ktorých tieto
pozemky registra „C“ vznikli. Vzhľadom na narušené vzťahy medzi účastníkmi konania, je len málo
pravdepodobné, že by k vyporiadaniu došlo dohodou spoluvlastníkov. Eventuálne súdne konanie v tejto
veci by len opätovne oddialilo riešenie stavebného povolenia predmetnej vodovodnej prípojky, čo je
možné považovať vo svetle predchádzajúceho konania žalovanej 1/ za jej cieľ. Pokiaľ žalobkyňa 1/

ďalej opakovane uvádza, že predmetná stavba má zasahovať a výrazne obmedzovať vlastnícke práva
vlastníkov rodinného domu č. XXX, postaveného na pozemku parc. č. KN-C 237/3, k. ú. C., žalobkyňa
uviedla, že žalovaná 1/ nijako nešpecifikovala a nepreukázala ako má k týmto zásahom dôjsť. Tvrdenia
o akomsi nevyhnutnom križovaní inžinierskych sietí sú nezrozumiteľné a nejasné. Rovnako tvrdí, že
vlastníci uvedeného rodinného domu, teda G. H. E., O. A. a A. A. ani neboli prizvaní ako účastníci

konania, nijako však nešpecifikuje, aké konanie má na mysli. Ak má ísť o toto konanie, potom G.
H. E. a A. A. vstúpili do konania na základe uznesenia súdu č. k. 7C/69/2017–246 zo dňa 30. 05.
2022. Samozrejme nie z titulu spoluvlastníctva pozemku parc. č. KN-C 237/3 a rodinného domu súp. č.
XXX, ktoré nehnuteľnosti nie sú predmetom tohto konania, ale z titulu nadobudnutia spoluvlastníckychpodielov k pozemkom parc. č. KN-E 591/2, KN-C 235/1, KN-E 592/2 a KN-E 594/4 darovaním od
žalovanej 1/. Ak má žalovaná 1/ namysli iné konanie (napr. dodatočné stavebné konanie), je potrebné
sa obrátiť na príslušný konajúci orgán. Rovnako pre toto konanie sú irelevantné tvrdenia žalovanej 1/

o nesplnení základných technických požiadaviek pri výstavbe vodovodu, či tvrdenia o priestupkových
či iných konaniach týkajúcich sa účastníkov konania alebo o posudzovaní kvality vody pre ľudskú
spotrebu.Pokiaľtvrdí,žestavbavodovodnejprípojkynebolapovolenáapretomalsúdžalobuzamietnuť,
žalobkyňa uviedla, že podala žalobu práve preto, že bola na súd odkázaná stavebným úradom, keďže
v konaní o dodatočnom povolení stavby podľa § 88a Stavebného zákona žalovaná 1/ a pôvodná

žalovaná 2/, L. J. s dodatočným povolením stavby nesúhlasili. Stavebný úrad nie je oprávnený takýto
spor spoluvlastníkov riešiť, toto patrí do výlučnej právomoci súdu. Ďalšie tvrdenia uvádzané v odvolaní
žalobkyňa považuje za nesúvisiace s predmetom konania a preto absolútne irelevantné. Poukázala na
to, že v úvode odvolania sa síce uvádza, že odvolateľmi sú žalovaní 1/, 1a/ a 1b/, avšak väčšina textu
odvolania je písaná v mene žalovanej 1/, čo svedčí o tom, že text odvolania v nezanedbateľnom rozsahu
kopíruje text odvolania zo dňa 14. 01. 2021 proti prvému meritórnemu rozsudku Okresného súdu v

Považskej Bystrici, č. k. 7C/69/2017-193 zo dňa 24. 11. 2020, ktoré podávala sama žalovaná 1/.
4. Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 379 a § 380 CSP bez nariadenia odvolacieho
pojednávania podľa § 385 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné ako
vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdiť, pričom v súlade s ust. § 387 ods. 2 CSP odvolací súd
poukazuje na vecne správne odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie, s ktorým sa stotožňuje.

5. Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce námietky, ktoré boli v odvolaní odvolateľmi
vznesené a v plnom rozsahu sa stotožňuje so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie. Súd
prvej inštancie vykonal vo veci dostatočné dokazovanie, vyhodnotil dôkazy v konaní vykonané každý
jednotlivo a všetky vo vzájomnej súvislosti, odôvodnil z akých dôvodov a ktoré tvrdenia strán sporu

mal za preukázané a ktoré nie, uviedol svoje skutkové zistenia, ktoré z dokazovania vyplynuli a na vec
aplikoval správne právne predpisy, ktoré i správne vyložil. Rozhodnutie súdu prvej inštancie zodpovedá
požiadavkám ust. § 220 CSP. Námietky odvolateľov uvedené v podanom odvolaní preto nemohli privodiť
zmenunapadnutéhorozsudku.Anivodvolacomkonanínebolipreukázané,anitvrdenétakéskutočnosti,
ktoré by mohli mať za následok odlišné rozhodnutie vo veci. Z tohto dôvodu si odvolací súd osvojil

dôvody napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie a v podrobnostiach na ne v zmysle § 387 ods. 2
CSP poukazuje.

6. Odvolací súd za aplikácie § 380 ods. 2 CSP z úradnej povinnosti predovšetkým posudzoval, či
konaniepredsúdomprvejinštancieniejezaťaženévadou/vadami,ktorá/ktorésatýka/týkajúprocesných

podmienok a vzhľadom na odvolaciu námietku odvolateľov týkajúcu sa nedostatočného odôvodnenia
napadnutého rozhodnutia tiež, či postupom súdu nedošlo k takému nesprávnemu procesnému
postupu, ktorý by znemožnil stranám uskutočňovať im patriace procesné práva v takej miere, že by došlo
k porušeniu práva na spravodlivý proces, resp. či tu nie je existencia takej vady, ktorá by bola spôsobilou
mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 365 ods. 1 písm. b/, d/ CSP).

7. Odôvodňovanie súdnych rozhodnutí je súčasťou práva na spravodlivý súdny proces v zmysle článku
6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd a článku 46 ods. 1 Ústavy SR. V situácii,
keď z odôvodnenia rozhodnutia nemožno zistiť dôvody, pre ktoré bolo vyhovené nároku, ktorý strana
sporu žalobou uplatnila, či pre ktoré bol tento zamietnutý, je pre tieto veľmi obtiažne pochopiť takéto

rozhodnutie. Pokiaľ nie sú tieto faktory vysvetlené v odôvodnení rozhodnutia, nemožno vylúčiť, že
rozhodnutie, z ktorého nie je možné aspoň v základných rysoch zistiť, akými úvahami sa súd pri
formulovaní výroku spravoval, treba považovať za nepreskúmateľné. Takéto rozhodnutie súdu porušuje
právo účastníka na spravodlivý súdny proces, pretože mu upiera možnosť náležite skutkovo a právne
argumentovať proti rozhodnutiu súdu v rámci opravných prostriedkov.

8. Výkladom toho, či nepreskúmateľnosť rozhodnutia zakladá vadu konania spočívajúcu v odňatí
možnosti účastníkovi konať pred súdom, následkom zistenia ktorej je zrušujúce rozhodnutie, resp. či
ide len o tzv. inú vadu konania, sa zaoberalo Občianskoprávne kolégium Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky na zasadnutí konanom dňa 3. decembra 2015 a prijalo stanovisko, podľa ktorého výnimočne,

keď písomné vyhotovenie rozhodnutia neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre
rozhodnutiesúdu,môžeísťoskutočnosť,ktorázakladádôvodnaodvolaniepodľaust.§205ods.2písm.
a/ v spojitosti s ust. § 221 ods. 1 písm. f/ Občianskeho súdneho poriadku, spočívajúci v odňatí možnosti
účastníkovi konať pred súdom (teraz § 365 ods. 1 písm. b/ CSP), inak ide o tzv. inú vadu konania (§ 365ods. 1 písm. d/ CSP), v súvislosti s čím je potrebné vždy skúmať mieru (intenzitu) nepreskúmateľnosti,
teda mieru, do akej táto vada poškodí účastníka konania na jeho ústavných právach, teda v každej
konkrétnej veci individuálne zodpovedať otázku, do akej miery možno nepreskúmateľnosť rozhodnutia

posudzovať ako tzv. inú vadu a do akej miery ho možno posudzovať ho ako odňatie možnosti konať
pred súdom, resp. porušenie práva na spravodlivý proces.

9. Preskúmaním obsahu odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, odvolací súd nevzhliadol dôvodnosť
uplatnenej odvolacej námietky. Rozhodnutie súdu ako orgánu verejnej moci nemusí byť totožné s

očakávaniami a predstavami tej - ktorej strany sporu, ale z hľadiska odôvodnenia musí spĺňať parametre
zákonného rozhodnutia požiadavkami v zmysle § 220 ods. 2 CSP. Všeobecný súd nemusí dať odpoveď
na všetky otázky nastolené stranou, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam (rozhodnutia
Ústavného súdu Slovenskej republiky vo veciach sp. zn. IV. ÚS 115/03 či sp. zn. III. ÚS 60/04). Túto
požiadavku zvýrazňuje vo svojej judikatúre aj Európsky súd pre ľudské práva (napr. Georgidias v.
Grécko z 29. mája 1997, Recueil III/1997). Európsky súd pre ľudské práva pripomína, že právo na

spravodlivý súdny proces nevyžaduje, aby súd v rozsudku reagoval na každý argument prednesený v
súdnom konaní. Stačí, aby reagoval na ten argument (argumenty), ktorý je z hľadiska výsledku súdneho
rozhodnutia považovaný za rozhodujúci (napr. rozsudok vo veci Ruiz Torija c. Španielsko a Hiro Balani/
Španielsko, oba z 9. decembra 1994, Annuaire, séria A č. 303 A a č. 303 B).

10. V posudzovanej veci súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia dal odpoveď na všetky
podstatné právne a skutkovo relevantné otázky, súvisiace s predmetom súdnej ochrany. Odôvodnenie
rozhodnutia v napadnutej časti obsahuje dostatok skutkových a právnych záverov, spĺňa všetky vyššie
uvedené požiadavky a tvorí dostatočný podklad pre uskutočnenie prieskumu v odvolacom konaní,
pričom odvolací súd nezistil, že by tieto závery boli neodôvodnené. Skutočnosť, že strany sporu

sa s názorom súdu prvej inštancie nestotožňujú, nemôže samo o sebe viesť k záveru o zjavnej
neodôvodnenosti, alebo arbitrárnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie.

11. Postupom súdu prvej inštancie tak nedošlo k takému nesprávnemu procesnému postupu, ktorý by
znemožnil stranám uskutočňovať im patriace procesné práva v takej miere, že by došlo k porušeniu

práva na spravodlivý proces a nebola zistená ani tzv. iná vada konania, spôsobilá viesť k záveru, že jej
následkomdošloknesprávnemurozhodnutiuvoveciaodvolacímprieskumomexoffonebolazistenáani
žiadnavada,týkajúcasaprocesnýchpodmienok,tedanedošlozhľadiskavyššieuplatnenýchodvolacích
námietok k naplneniu odvolacích dôvodov uvedených v ust. § 365 ods. 1 písm. b/ a d/ CSP.

12. Posúdením obsahu odvolania odvolací súd zistil, že ďalšie odvolacie námietky smerujú proti
nevykonaniu navrhnutých dôkazov, tvrdeným nesprávnym skutkovým a právnym záverom súdu prvej
inštancie, na ktorých založil svoje rozhodnutie, čo viedlo podľa jeho názoru k naplneniu dôvodov na
odvolanie, uvedených v ust. § 365 ods. 1 písm. e/, f/ a h/ CSP.

13. K odvolacej námietke odvolateľov, že súd prvej inštancie nevykonal nimi navrhnutý dôkaz, odvolací
súd uvádza, že princíp voľného hodnotenia dôkazov, zakotvený v zákonnej právnej úprave konania
pred súdmi, ktorá ustanovuje podmienky uplatňovania základného práva na súdnu ochranu v spojení
so zásadami spravodlivého procesu a zásadou spravodlivého rozhodnutia veci, umožňuje sudcovi
vykonať len tie dôkazy, ktoré podľa jeho uváženia k takémuto rozhodnutiu vedú. Inak povedané, súd

nemá povinnosť vykonať všetky navrhované dôkazy, pokiaľ tým neporuší zásady spravodlivého procesu
(článok 6 ods. 1 Dohovoru), t. j. ak po starostlivom zvážení „všetkého, čo vyšlo za konania najavo“,
vrátane skutočností, uvádzaných účastníkmi konania, dospeje k záveru, že ďalšie dokazovanie už
pre náležité zistenie skutkového stavu a zákonné spravodlivé rozhodnutie vo veci nie je potrebné.
Povinnosťou súdu je korigovať návrhy účastníkov na vykonanie dokazovania, sledujúc tak rýchly a

hospodárny priebeh konania a súčasne zabezpečiť, aby sa zisťovanie skutkového stavu dokazovaním
držalo v mantineloch predmetu konania, a aby sa neuberalo smerom, ktorý z pohľadu podstaty
prejednávanej veci nie je relevantný. Odvolatelia uvádzali okrem iného skutočnosti, ktoré nesúvisia s
daným konaním, pričom tieto nemôžu byť predmetom prieskumu odvolacieho súdu.

14. Nesprávny skutkový záver je spôsobilým odvolacím dôvodom vtedy, keď súd prvej inštancie
nepostupuje pri hodnotení dôkazov podľa § 191 CSP. Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý
dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliada na všetko, čo
vyšlo počas konania najavo. Pri hodnotení dôkazov v súdnom konaní platí zásada voľného hodnoteniadôkazov sudcom z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Nesprávne hodnotenie
dôkazov by bolo možné vytknúť súdu prvej inštancie len v prípade, ak by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré
z vykonaných dôkazov, alebo prednesov strán nevyplynuli, ani inak nevyšli v konaní najavo, prípadne,

že by si nepovšimol rozhodné skutočnosti, ktoré neboli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli v
konaní najavo, prípadne preto, že v hodnotení dôkazov, či poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán,
alebo vyšli najavo inak z hľadiska ich závažnosti, zákonnosti, pravdivosti alebo vierohodnosti, je logický
rozpor.

15. Pokiaľ v podanom odvolaní je súdu prvej inštancie vytýkané nesprávne právne posúdenie veci,
odvolací súd uvádza, že nesprávne právne posúdenie veci je spôsobilým odvolacím dôvodom vtedy, keď
súd pochybí pri aplikácii práva na zistený skutkový stav, teda prípad, kedy bol skutkový stav posúdený
podľa iného právneho predpisu, než ktorý správne mal byť použitý, alebo ak síce bol aplikovaný správne
určený právny predpis, ale súd ho nesprávne interpretoval (nesprávne vyložil podmienky všeobecne
vyjadrené v hypotéze právnej normy a v dôsledku toho nesprávne aplikoval vlastné pravidlo stanovené

dispozíciou právnej normy).

16. Vyššie uvedené odvolacie námietky odvolateľov vyhodnotil odvolací súd ako neopodstatnené bez
opory v zistenom a ustálenom skutkovom stave a v následnom právnom posúdení veci súdom prvej
inštancie. Preskúmaním obsahu spisu odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie

dostatočným spôsobom, dôkladne sa zaoberal tvrdeniami a dôkazmi strán v spore, dôkazy vyhodnotil
v súlade so zásadami podľa § 191 CSP a zo zisteného skutkového stavu vyvodil správny právny záver.
Odvolateľmi produkované odvolacie námietky sú prakticky totožné s námietkami, ktoré prezentovali
už v konaní pred súdom prvej inštancie a s ktorými sa súd prvej inštancie dostatočne vysporiadal v
odôvodnení svojho rozhodnutia. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie, tak ako už bolo konštatované,

dostatočne odôvodnil v súlade s požiadavkami § 220 ods. 2 CSP.

17. Tak ako odvolací súd už uviedol, stotožňuje sa v celom rozsahu s odôvodnením napadnutého
rozsudku vo veci samej, ako aj vo výroku o trovách konania a konštatuje správnosť jeho dôvodov (§ 387
ods. 2 CSP). Na doplnenie správnosti odvolací súd uvádza:

18. V konkrétnostiach posudzovanej veci z vykonaného dokazovania vyplynulo a medzi stranami
spornýmaninebolo,žežalobkyňa,žalovaná1/,žalovaní1a/,1b/,2a/,2c/súpodielovýmispoluvlastníkmi
pozemkov, ktorých sa týka žaloba o úpravu hospodárenia so spoločnými vecami, a to v podieloch tak ako
to je uvedené v bode 21. a 22. napadnutého rozsudku, na ktorých žalobkyňa spolu so svojím manželom

v roku 2016 vybudovali vodovod vedúci cez predmetné parcely, a to bez súhlasu spoluvlastníkov
predmetných nehnuteľností (žalovanej 1/ a pôvodne žalovanej 2/) a tiež bez stavebného povolenia
príslušného stavebného úradu. Je nesporné, že medzi spoluvlastníkmi nedošlo k dohode o hospodárení
so spoločnými nehnuteľnosťami. Žalobkyňa so žalovanými (resp. aj právnou predchodkyňou) ako
podielovými spoluvlastníkmi nejednala, ani o súhlas s realizáciou vodovodného potrubia nežiadala. Za

týchto okolností potom súd prvej inštancie, vychádzajúc z právnej úpravy hospodárenia so spoločnou
vecou, správne posúdil danú vec v zmysle ust. § 139 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ktorý upravuje
vzájomný vnútorný vzťah spoluvlastníkov.

19. I keď ust. § 139 ods. 2 Občianskeho zákonníka je svojím charakterom právnou úpravou s relatívne

neurčitou právnou úpravou, čo znamená, že stanovenie jej hypotézy je vždy závislé od hodnotenia
konkrétnych okolností súdom, nemožno pochybovať, že pod hospodárením so spoločnou vecou
v zmysle ods. 2 tohto ustanovenia je potrebné rozumieť tiež bežné hospodárenie, ako je napríklad
údržba veci, ako aj jej oprava, úprava s cieľom zachovať jej účelné využitie. Rozhodnutím súdu
možno riešiť len faktickú, konkrétnu, jednorazovú nezhodu medzi spoluvlastníkmi, súdne rozhodnutie

nemá v celom rozsahu nahrádzať práva a povinnosti spoluvlastníkov pri správe spoločnej veci.
Zákon neustanovuje kritériá, na ktoré by mal súd pri rozhodovaní o hospodárení so spoločnou vecou
prihliadať. Súd nie je viazaný konkrétnym návrhom riešenia, ktorý navrhli spoluvlastníci, no napokon
zvolený spôsob musí vychádzať z toho, o akú konkrétnu nezhodu spoluvlastníkov ide a o akom
konkrétnom výkone spoluvlastníckych práv sa nepodarilo uzavrieť dohodu podielových spoluvlastníkov.

Súd by však v každom prípade mal zohľadniť veľkosť spoluvlastníckych podielov, možnosti účelného
využitia veci, či potreby jednotlivých spoluvlastníkov, pričom rozhodnutie súdu by malo eliminovať (či
aspoň minimalizovať) možnosť vzniku budúcich sporov medzi spoluvlastníkmi. Zmyslom rozhodnutiaje úprava hospodárenia, a to v rámci existujúceho spoluvlastníckeho vzťahu, pričom možnosť výkonu
spoluvlastníckych práv by mala byť zachovaná všetkým spoluvlastníkom.

20. Hoci pojem „hospodárenie so spoločnou vecou“ nemá legálnu definíciu, môžeme ním rozumieť
všetky úkony, ktoré sa týkajú ekonomickej stránky celej spoločnej veci, ktoré spoločnú vec udržujú,
opravujú, menia, zhodnocujú (či znehodnocujú), odstraňujú, rušia či likvidujú. Bude to i rozhodnutie
o tom, ako (v akom rozsahu) bude každý zo spoluvlastníkov vec užívať. Možno konštatovať, že cieľom
hospodárenia so spoločnou vecou je účelné využitie spoločnej veci podľa predstáv vlastníkov veci.

21. V danej veci z obsahu spisu nesporne vyplýva, že sa jedná o stavbu vodovodného potrubia, ktoré
má slúžiť potrebám žalobkyne. Je nesporné, že toto je uložené v zemi v hĺbke 90 cm. Jeho vybudovaním
nenastala zmena charakteru pozemkov v spoluvlastníctve strán sporu, pričom výkon spoluvlastníckych
práv je i napriek tejto stavbe zachovaný všetkým spoluvlastníkom. Nejedná sa ani o podstatnú
zmenu spoločnej veci. Žalobkyňou navrhované hospodárenie so spoločnými vecami nijakým spôsobom

žalovaných v užívaní dotknutých pozemkov akýmkoľvek spôsobom obmedziť nemôže. Tak ako
konštatoval súd prvej inštancie, samotné potrubie sa nachádza pod zemským povrchom, čo žalovaným
nebráni v tom, aby naďalej bez akýchkoľvek obmedzení využívali spoločné pozemky, rovnako ako
tomu bolo v predchádzajúcom období a nedochádza tak neprimeraným zásahom do spoluvlastníckych
práv žalovaných. Z obsahu spisu vyplýva, že zameranie vodovodu bolo vykonané geodetom G. D.,

ktorý o výsledku zamerania vyhotovil tzv. geodetické zameranie a tiež vyhotovil vyznačenie priebehu
vodovodnej prípojky. Pokiaľ žalobkyňa dôvodila tým, že vodovod nie je situovaný tak ako tomu je
v geometrickom zameraní, potrebné je zdôrazniť, že v kontradiktórnom procese je procesná aktivita
pri zadovažovaní a predkladaní dôkazov zverená výlučne procesným stranám. Každá strana tvrdí
a dokazuje tie skutkové okolnosti, z ktorých jej právo vyplýva a protistrana naopak tvrdí a dokazuje

skutočnosti, ktoré toto právo vylučujú, alebo zabraňujú jeho uplatniteľnosti. Dôsledky neunesenia
dôkazného bremena sa potom riadia jednoduchým pravidlom neúspechu v spore stíhajúcim tú stranu,
ktorá bola zodpovedá za preukázanie práva v jej prospech. Aj v danej veci bolo povinnosťou odvolateľov
svoje tvrdenia v konaní preukázať, k čomu nedošlo. Pokiaľ odvolatelia uvádzajú skutočnosti ako
správanie sa žalobkyne k adoptívnym rodičom, rozoberajú narúšanie susedských vzťahov, poukazujú na

priestupkovékonania...,tietonesúvisiasdanýmkonaním,nemôžubyťpredmetomprieskumuodvolacím
súdom.

22. Záverom odvolací súd považuje za potrebné upriamiť pozornosť zúčastnených na skutočnosť, že ich
aktuálne vážne narušené vzájomné vzťahy (ktoré sú zrejmé z riešenia vzniknutej situácie, vzájomného

správania, či podaní adresovaných príslušným orgánom), ktoré nemajú pôvod len v spoluvlastníctve,
či hospodárení so spoločnou vecou, ale tiež v rodinných väzbách, ich reálne diskvalifikujú z možnosti
konsenzuálneho riešenia vykonávania tiež ďalších spoluvlastníckych oprávnení, čo vytvára reálny
predpoklad reťazenia ďalších sporov, ktorú skutočnosť by strany sporu mali zvážiť do budúcna.

23. S poukazom na uvedené závery súd prvej inštancie rozhodol správne, keď žalobkyni vyhovel za
súčasne správneho rozhodnutia tiež v časti o trovách konania medzi stranami navzájom. Z vyššie
uvedených dôvodov tak odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je potrebné
ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdiť. Žalovaní – odvolatelia v odvolaní neuviedli
žiadne podstatné, pre rozhodnutie relevantné skutočnosti, spôsobilé k odlišnému, v prospech nich

vyznievajúcemu rozhodnutiu odvolacieho súdu, s ktorými by sa súd prvej inštancie už vo svojom
rozhodnutí nebol zaoberal, či vysporiadal.

24. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 CSP v spojení s § 255 ods. 1 a
§ 251 CSP. Z výsledku odvolacieho konania vyplýva, že žalobkyňa bola v odvolacom konaní úspešná

proti žalovaným 1/, 1a/ a 1b/, a preto jej v zmysle § 255 ods. 1 CSP priznal nárok na náhradu trov
odvolacieho konania v rozsahu 100 %. V zmysle § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady bude rozhodovať
súd prvej inštancie. Proti žalovaným 2a/, 2b/, 2c/, ktorí odvolanie v konaní nepodali, žalobkyni náhradu
trov odvolacieho konania nepriznal.

25. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov členov senátu krajského súdu 3:0.Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).