Uznesenie – Ostatné ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 29. október 2025

Súd: Najvyšší správny súd SR
Spisová značka: 5Svk/37/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0924100058
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 10. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Petra Príbelská
ECLI: ECLI:SK:NSSSR:2025:0924100058.1

Uznesenie

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu (sťažovateľa): BARDEJOVSKÉ
KÚPELE a. s., 086 31 Bardejovské Kúpele, IČO: 36 168 301, zastúpeného: JUDr. Miroslav Ondrušek,
advokát, Radničné námestie 33, 085 01 Bardejov, IČO: 45 244 341, proti žalovanému: mesto Bardejov,
Radničné námestie 16, 085 01 Bardejov, IČO: 00 321 842, o správnej žalobe opomenutého účastníka
konania, v konaní o kasačnej sťažnosti žalobcu voči uzneseniu Správneho súdu v Košiciach č. k.

3S/8/2024-177 z 3. októbra 2024, takto

r o z h o d o l :

I. Kasačná sťažnosť sa zamieta.

II. Žiadnemu z účastníkov konania sa nepriznáva nárok na náhradu trov kasačného konania.

o d ô v o d n e n i e :

I. Administratívne konanie a konanie pred správnym súdom

1. Žalobca sa správnou žalobou opomenutého účastníka z 25. januára 2024 domáhal doručenia
rozhodnutia žalovaného č. ŽP 4031/2023 z 10. júla 2023 (ďalej „stavebné povolenie"), ktorým žalovaný
povolil stavbu „Polyfunkčný objekt SPA APARTMENTS" pre stavebníka MADESA SG s. r. o. na
pozemku parc. č. C KN XXXX/XXX, vedenom na liste vlastníctva č. XXXXX v katastrálnom území X.,
podľa § 66 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v

znení neskorších predpisov (ďalej „stavebný zákon") a § 10 vyhlášky Ministerstva životného prostredia
Slovenskej republiky č. 453/2000 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia stavebného zákona.

2. Žalobca uviedol, že bol vlastníkom nehnuteľnosti tzv. Kúpeľného areálu - Bardejovské Kúpele.
Nehnuteľnosti, na ktorých mal stavebník v pláne umiestniť/uskutočniť stavbu, sa podľa žalobcu
nachádzali v Kúpeľnom mieste Bardejovské Kúpele v druhom stupni ochrany prírodných minerálnych

vôd a v nástupno-prechodnej zóne do vnútorného kúpeľného územia Kúpeľného miesta Bardejovské
Kúpele v zmysle územného plánu zóny Kúpeľného miesta Bardejovské Kúpele.

3. Správny súd v Košiciach (ďalej „správny súd") uznesením č. k. 3S/8/2024-177 z 3. októbra 2024
(ďalej „napadnuté uznesenie") v zmysle § 98 ods. 1 písm. c) a e) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny
súdny poriadok (ďalej „SSP") odmietol správnu žalobu opomenutého účastníka ako podanú predčasne

a zjavne neoprávnenou osobou.

4. Správny súd nemal za preukázané, že stavebným povolením by mohli byť dotknuté práva žalobcu k
stavbám a pozemkom, ako sú predpokladané ustanovením § 59 ods. 1 v spojení s § 139 ods. 1, ods. 2
písm. c), písm. d) stavebného zákona, resp. ako uvádzal žalobca v správnej žalobe.

5. Správny súd ďalej konštatoval, že sa nezakladali na pravde tvrdenia žalobcu, že pozemky, na ktorých
mala byť stavba postavená, podliehali režimu kúpeľného miesta s vyššou mierou ochrany. Vychádzalpritom zo Štatútu Kúpeľného miesta Bardejov, v zmysle ktorého síce územie Kúpeľného miesta Bardejov
tvorilo katastrálne územie mesta Bardejov (čl. 2 ods. 1), avšak liečebný režim prebiehal v tzv. vnútornom
kúpeľnom území. Vychádzajúc preto zo znenia čl. 3 ods. 1 a 3 Štatútu Kúpeľného miesta Bardejov sa

ochrana liečebného režimu uplatňuje len na území vnútorného kúpeľného územia, ktoré bolo vyznačené
v katastri nehnuteľností. Správny súd následne posúdením skutočného umiestnenia pozemkov, na
ktorých mala byť postavená stavba, jednoznačne dospel k záveru, že tieto sa vo vnútornom kúpeľnom
území Kúpeľného miesta Bardejov nenachádzali.

6. Tieto pozemky tiež podľa správneho súdu nepredstavovali žiaden druh chránenej nehnuteľnosti,
ako to bolo v prípade žalobcom vlastnených nehnuteľností evidovaných na ním poukazovanom liste
vlastníctva č. X. pre katastrálne územie X., u ktorých bolo konštatované, že šlo o ochranné pásmo
kúpeľného územia a ochranné pásmo prírodného liečivého zdroja alebo prírodného zdroja minerálnej
stolovej vody (I. - III. stupeň).

7. Správny súd vzhľadom na uvedené nevzhliadol žiaden dôvod, pre ktorý by žalobcovi prislúchalo
postavenie účastníka konania v zmysle § 59 ods. 1 stavebného zákona, keď nebol vlastníkom
susediacich pozemkov a stavieb, ani správny súd nemal za preukázanú existenciu iného práva na strane
žalobcu, a to ani vyplývajúceho z jeho postavenia ako poskytovateľa kúpeľnej starostlivosti v Kúpeľnom
mieste Bardejov, ktoré by vydaním stavebného povolenia na stavbu SPA APARTMENTS mohlo byť

dotknuté alebo ohrozené. Účastníctvo žalobcu v administratívnom konaní správny súd nevzhliadol ani
z titulu prihlásenia sa do administratívneho konania tak, ako to predpokladá ustanovenie § 14 ods.
1 Správneho poriadku. Ustanovenie § 14 ods. 1 Správneho poriadku v časti za bodkočiarkou bolo
podľa názoru správneho súdu potrebné vykladať tak, že prejav vôle smerujúci k prihláseniu sa do
administratívneho konania musí byť dostatočne určitý, a preto vyslovený vo vzťahu ku konkrétnemu

konaniu, ku ktorému následne správny orgán posúdi, či sú splnené podmienky na to, aby s takouto
osobou konal.

8. Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Sžk/15/2017 z 1. augusta 2018, ktorým
argumentoval žalobca, správny súd nepovažoval za relevantný, pretože v tomto konaní nebolo

preukázané, že pozemky, na ktorých mala byť stavba SPA APRTMENTS postavená, podliehali režimu
kúpeľného miesta s vyššou mierou ochrany.

9. Pretože zo strany žalobcu nebola podaná kvalifikovaná prihláška do administratívneho konania,
výsledkom ktorého by bolo vydanie rozhodnutia, nebolo ani povinnosťou žalovaného o postavení

žalobcu ako jeho účastníka podľa správneho súdu osobitne rozhodnúť. Správny súd dodal, že
nevzhliadol vecnú súvislosť rozhodnutí vydaných v iných administratívnych konaniach, na ktoré žalobca
v žalobe poukazoval, s tu súdenou vecou, preto na ne neprihliadal. Správny súd tiež neprihliadal na
námietky týkajúce sa zákonnosti samotného stavebného povolenia (možný rozpor s územným plánom,
atď.), keďže predmetom tohto súdneho konania nebolo jeho preskúmanie.

II. Kasačná sťažnosť a vyjadrenie žalovaného

10. Proti napadnutému uzneseniu podal žalobca (ďalej „sťažovateľ") kasačnú sťažnosť, ktorú formálne
odôvodnil podľa § 440 ods. 1 písm. f), písm. g), písm. h), písm. j) SSP tak, že správny súd nesprávnym

procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva
v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces; rozhodol na základe nesprávneho
právneho posúdenia veci; odklonil sa od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu; a podanie bolo
nezákonne odmietnuté. Sťažovateľ navrhol napadnuté uznesenie zrušiť a vec správnemu súdu vrátiť
na ďalšie konanie.

11. Podľa sťažovateľa správny súd dospel k záveru, že prevádzkovateľovi kúpeľného miesta nepatrilo
právo byť účastníkom stavebných konaní, ktoré prebiehajú v kúpeľnom mieste, čo bolo prima facie
neudržateľná argumentácia, pričom táto odporovala ustálenej rozhodovacej praxi kasačného súdu
(Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 7Sžk/15/2017).

12. Lehota na podanie správnej žaloby podľa sťažovateľa vymedzená z časového hľadiska nasledovne:
od vydania stavebného povolenia, t. j. od 10. júla 2023 do márneho uplynutia zákonnej 3-ročnej lehoty na
podaniežalobyvzmysle§197ods.3SSP,t.j.do10.júla2026;akeďžežalobabolapodanánasprávnomsúde dňa 25. januára 2024, tak táto nebola podaná predčasne a ani oneskorene. V situácii, keď správny
orgán už vydal meritórne rozhodnutie (stavebné povolenie), tak bolo vzhľadom na špecifickosť správnej
žaloby opomenutého účastníka právne vylúčené, aby bola takáto žaloba podaná predčasne, t. j. aby ju

správny súd odmietol v zmysle § 98 ods. 1 písm. c) SSP. S poukazom na vyššie uvedené bol právne
nelogický záver správneho súdu v podobe odmietnutia žaloby v zmysle § 98 ods. 1 písm. c) SSP, pričom
táto skutočnosť zakladala kasačné dôvody v zmysle § 440 ods. 1 písm. f), písm. j) SSP.

13. Sťažovateľ ďalej tvrdil, že v prípade, ak správny súd argumentuje arbitrárnou argumentáciou, resp.

akdezinterpretujeskutkovýstavaprávnuúpravu,ustálenájudikatúrasprávnychsúdovijudikatúraESĽP
to považuje za tzv. vadu zmätočnosti a porušenie práva na spravodlivý proces, pričom takéto pochybenie
zakladá kasačný dôvod v zmysle § 440 ods. 1 písm. f) SSP.
14. Podľa sťažovateľa argumentácia správneho súdu uvedená v uznesení o odkladnom účinku a v
napadnutom uznesení bola diametrálne (skutkovo a právne) odlišná, pričom si navzájom odporovala.
Sťažovateľ taktiež v osobitnom článku žaloby opísal a dôkazmi preukázal, že pozemky, na ktorých sa

mala realizovať stavba, sa nachádzali v Kúpeľnom mieste Bardejovské Kúpele.

15. Argumentácia správneho súdu o vzťahovaní sa ochrany kúpeľného režimu len na vnútorné kúpeľné
územie, a že len toto územie požíva vyššiu mieru ochrany, bola podľa sťažovateľa arbitrárna, bola
nepravdivá, keďže odporovala právnym predpisom na úseku kúpeľníctva ako aj platnej územno-

plánovacej dokumentácii, ktorá mala taktiež povahu všeobecne záväzného právneho predpisu. Ochrana
v zmysle príslušných právnych predpisov na úseku kúpeľníctva sa vzťahovala na vnútorné kúpeľné
územie, ako aj na nástupno-prechodnú zónu do vnútorného kúpeľného územia, keďže obidve tieto
územia tvorili jeden funkčný, resp. navzájom neoddeliteľný celok, t. j. Kúpeľné miesto Bardejovské
Kúpele.

16. Ďalšia arbitrárna argumentácia správneho súdu podľa sťažovateľa spočívala v tom, že správny
súd dezinpretoval právnu argumentáciu žalobcu (rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 1Sžp/1/2010,
1Sžp/18/2020, a najmä sp. zn. 7Sžk/15/2017) tak, že v uvedených právnych veciach bol iný skutkový
stav; že v týchto konaniach sa žalobca prihlásil do konkrétneho správneho konania; že sťažovateľ v

súdenej veci sa písomnými podaniami neprihlásil do stavebného konania; že na veci nič nemenilo ani
to, že žalovaný sťažovateľovi v rámci infožiadosti poskytol vedome nesprávnu informáciu, že stavebné
konanie údajne nezačalo.

17. Podľa sťažovateľa napadnutému uzneseniu správneho súdu predchádzalo nesprávne právne

posúdenie veci, ak správny súd dospel k záveru, že sťažovateľovi ako prevádzkovateľovi Kúpeľného
miesta Bardejovské Kúpele a poskytovateľovi ústavnej zdravotno-liečebnej starostlivosti nepatrilo právo
byť účastníkom stavebného konania, ktoré prebiehalo v kúpeľnom mieste, keďže toto právo patrilo v
zmysle stavebného zákona, správneho poriadku, zákona o kúpeľníctve č. 538/2005 Z. z., vyhlášky
Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 2/2020 Z. z., štatútu Kúpeľného miesta Bardejovské

Kúpele a územného plánu zóny - Kúpeľného miesta Bardejovské Kúpele.

18. Žalovaný sa ku kasačnej sťažnosti vyjadril, že povoľovaná stavba bola v súlade s územným plánom
mesta Bardejov a nenachádzala sa v území Kúpeľného miesta Bardejov, čo v tomto prípade znamenalo,
že obmedzenia vo výstavbe sa nevzťahovali na dané územie. Žalovaný ďalej opísal hranice vnútorného

kúpeľného územia Kúpeľného miesta Bardejov podľa Štatútu Kúpeľného miesta Bardejov.

19. Sťažovateľ podľa žalovaného nebol prizvaný ako účastník konania, pretože vydaným stavebným
povolením nedošlo k obmedzeniu jeho vlastníckych alebo iných práv, ktoré mohli byť priamo dotknuté,
k pozemkom a stavbám vo vlastníctve sťažovateľa. Sťažovateľovi sa v Štatúte kúpeľného miesta ani v

nijakom inom právnom predpise neustanovuje, že bol dotknutým účastníkom v územných/stavebných
konaniach na základe jeho tvrdenia, že bol jediným prevádzkovateľom Kúpeľného miesta Bardejovské
Kúpele.

20.Nazáveržalovanýnavrhol,abykasačnýsúdkasačnúsťažnosťodmietolaleboabykasačnúsťažnosť

zamietol, pretože nebola dôvodná.

21. V priebehu konania pred kasačným súdom potom sťažovateľ písomným podaním navrhol spojenie
konania o kasačnej sťažnosti v tejto právnej veci (sp. zn. 5Svk/37/2024) s konaním o kasačnej sťažnosti(sp. zn. 4Svk/24/2025) vo veci správnej žaloby opomenutého účastníka týkajúcej sa rozhodnutia o
umiestnení rovnakej stavby (teda rozhodnutia predchádzajúcemu stavebnému povoleniu).

22. Zároveň sťažovateľ uviedol nový argument, keď tvrdil, že mal byť účastníkom administratívneho
konania nielen kvôli jeho statusu prevádzkovateľa kúpeľného miesta a poskytovateľa ústavnej
zdravotno-liečebnej-kúpeľnej starostlivosti, ale aj z titulu jeho výlučného vlastníctva stavby susediacej
s navrhovanou stavbou, konkrétne záchytného parkoviska; to podkladal aj výpismi z katastra
nehnuteľností a mapkou.

III. Posúdenie veci kasačným súdom

23. Prejednávaná vec bola predložená Najvyššiemu správnemu súdu Slovenskej republiky (ďalej
„kasačný súd") ako súdu vecne príslušnému na konanie a rozhodnutie (§ 11 písm. h/ SSP). Kasačný súd
preskúmal napadnuté uznesenie v medziach sťažnostných bodov (§ 453 SSP), pričom po zistení, že

kasačná sťažnosť bola podaná oprávnenou osobou (§ 442 ods. 1 SSP) v zákonnej lehote (§ 443 ods. 1
SSP) a že ide o rozhodnutie, proti ktorému je kasačná sťažnosť prípustná (§ 439 SSP), vo veci nenariadil
pojednávanie (§ 455 SSP) a po neverejnej porade senátu dospel k záveru, že kasačná sťažnosť je
nedôvodná. Preto kasačný súd podľa § 461 SSP týmto uznesením zamietol kasačnú sťažnosť ako
nedôvodnú.

24. Na základe návrhu na spojenie vecí kasačný súd veci nespojil, pretože medzitým iný senát o tejto
obdobnej a súvisiacej veci už rozhodol uznesením sp. zn. 4Svk/24/2025 z 1. augusta 2025. Kasačný súd
však po preskúmaní kasačnej sťažnosti zistil, že v onom konaní boli sťažovateľom uplatnené prakticky
rovnaké sťažnostné body v porovnateľnom procesnom rámci, týkajúce sa však územného konania

(predchádzajúcehotomutostavebnémukonaniu,vovzťahukrovnakejstavbe).Spomenutýmuznesením
iný senát kasačného súdu zamietol kasačnú sťažnosť sťažovateľa ako nedôvodnú.

25. Kasačný súd, v podstatnom sa stotožňujúc (mutatis mutandis) s vyššie uvedeným uznesením
kasačného súdu vo veci toho istého sťažovateľa v obdobnej veci, postupom podľa § 464 ods. 1 SSP

na uznesenie kasačného súdu sp. zn. 4Svk/24/2025 z 1. augusta 2025 odkazuje a nižšie z neho cituje
podstatné časti:

„31. Čo sa týka odmietnutia žaloby sťažovateľa podľa § 98 ods. 1 písm. c) SSP, v tejto časti kasačný
súd prisvedčil sťažovateľovi v tom, že za situácie, keď správny orgán vydal meritórne rozhodnutie,

tak je vzhľadom na špecifickosť konania o správnej žalobe opomenutého účastníka právne vylúčené,
aby bola takáto žaloba podaná predčasne (z dôvodu nevyčerpania riadnych opravných prostriedkov v
správnom konaní zo strany žalobcu). Nakoľko sťažovateľ nebol účastníkom administratívneho konania,
tento nemohol voči prvostupňovému rozhodnutiu podať odvolanie.

32. V tomto kontexte kasačný súd poukazuje na podmienku vymedzujúcu opomenutého účastníka v
§ 179 SSP, ktorou je okrem toho, že sa jedná o účastníka konania, s ktorým orgán verejnej správy
takto nekonal, aj to, že v administratívnom konaní orgán verejnej správy už vydal meritórne, resp.
konečné rozhodnutie alebo opatrenie. Ustanovenie § 179 ods. 6 SSP navyše explicitne predpokladá
existenciu prípadu, keď správna žaloba smeruje voči prvostupňovému rozhodnutiu alebo opatreniu,

ktoré opomenutému účastníkovi nebolo doručované a tento tak nemohol uplatniť svoje právo podať
voči nemu riadny opravný prostriedok, pričom žalovaný orgán verejnej správy v dôsledku toho považuje
administratívne konanie v danej veci za právoplatne skončené (k tomu pozri FEČÍK, Marián. § 179
[Správna žaloba opomenutého účastníka]. In: BARICOVÁ, Jana, FEČÍK, Marián, ŠTEVČEK, Marek,
FILOVÁ, Anita a kol. Správny súdny poriadok. 1. vydanie. Bratislava: C. H. Beck, 2018, s. 885-886.).

33. Uvedené však nespôsobuje nezákonnosť napadnutého uznesenia, pretože dôvod podľa § 98 ods. 1
písm. c) SSP netvoril jedinú ani podstatnú časť právneho posúdenia pre výrok napadnutého uznesenia
o odmietnutí správnej žaloby. Z koncepcie odôvodnenia napadnutého uznesenia je totiž zjavné, že
podstatná časť právneho posúdenia sa týkala otázky účastníctva sťažovateľa v územnom konaní.

Kasačný súd v nadväznosti na uvedené konštatuje, že v zmysle ustálenej judikatúry, rozhodnutie sa
nezrušuje (ani) preto, aby sa zopakoval proces a odstránili formálne vady, ktoré nemôžu privodiť vecne
iné, či výhodnejšie rozhodnutie pre účastníka (R 122/2003). Analogicky je toto pravidlo možné aplikovaťaj na prípady, ak by po prípadnom zrušení uznesenia správneho súdu kasačným súdom, tento žalobu
opätovne odmietol, ale len pre jeden - už aj z pôvodne uvádzaných dôvodov (v napadnutom uznesení).

34. Podstatu kasačnej sťažnosti v posudzovanej veci tvorila otázka, či sťažovateľ - s ohľadom na svoje
postavenie prevádzkovateľa kúpeľného miesta - mal byť účastníkom územného konania.

35. Judikatúra k týmto ustanoveniam už vyslovila, že keďže Stavebný zákon výslovne pomenúva
účastníkov každého konania osobitne a odlišne, jeho ustanovenie § 140 vylučuje aplikáciu Správneho

poriadku vo vzťahu k účastníkom konania (napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Sžk/23/2017,
uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžk/15/2018). Kasačný súd zdôrazňuje, že pre priznanie
postavenia účastníka konania odkazom § 34 ods. 2 v spojení s § 139 ods. 2 písm. d/ Stavebného
zákona, nepostačuje akýkoľvek tvrdený zásah do práv, resp. dotyk na vlastníckych alebo iných práv k
pozemkom alebo stavbám. Slovné spojenie „priamo dotknuté" vyjadruje stav značnej a bezprostrednej
intenzity porušenia a individualizácie subjektu, ktorý je porušením dotknutý. Tento stav musí byť v konaní

účastníkmi preukázaný.

36.ÚstavnýsúdSlovenskejrepublikyvodôvodneníuzneseniasp.zn.PL.ÚS12/2023zodňa11.októbra
2023 v bodoch 17. - 21. uviedol nasledovné východiská: „[...] ústavný súd za potrebné preskúmať celý
rozsah definície účastníka územného konania tak, ako ho normuje § 34 ods. 2 stavebného zákona.

Podľa uvedeného ustanovenia sú účastníkmi územného konania „aj právnické osoby a fyzické osoby,
ktorých vlastnícke alebo iné práva k pozemkom alebo stavbám, ako aj k susedným pozemkom a
stavbám vrátane bytov môžu byť rozhodnutím priamo dotknute´". Podľa gramatického výkladu legálny
text rozlišuje: a) právnické a fyzické osoby, ktorých vlastnícke právo alebo iné právo k pozemkom
alebo stavbám vrátane bytov môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté, a b) právnické a fyzické osoby,

ktorých vlastnícke právo alebo iné právo k susedným pozemkom alebo stavbám vrátane bytov môžu
byť rozhodnutím priamo dotknuté. [...]
19. Z procesného pohľadu je však (ako vyplýva z aplikačnej praxe) rozdielom medzi prvou a druhou
skupinou účastníkov konania skutočnosť, že zatiaľ čo účastníci druhej skupiny sú jasne identifikovateľní
a správny orgán s nimi koná ex lege na základe objektivizovaných údajov z evidencie nehnuteľností, iní

dotknutí vlastníci (alebo nositelia iných práv) sa o účastníctvo v konaní musia aktívne uchádzať, tvrdiac,
že sú priamo dotknutí predmetom konania.
20. Z materiálneho hľadiska tak možno uvažovať o tom, či ochrana práv dotknutých subjektov
nepatriacich do druhej skupiny je dostatočná, ak je (na rozdiel od subjektov druhej skupiny) podmienená
aktivitou týchto subjektov.

21. Vyžadovanie vyššej miery obozretnosti (aktívne získanie informácie o prebiehajúcom konaní) a
procesnej aktivity (domáhanie sa účastníctva v konaní), ktoré subjekt nezbavuje reálnej možnosti
zúčastniť sa daného konania a požívať všetky práva zaručené v tomto konaní, nepredstavuje samo
osebe zásadný problém. [...]." Z uvedeného je podľa kasačného súdu možné vyvodiť, že účastníctvo
osoby, ktorá je iným dotknutým vlastníkom je podmienené aktivitou týchto subjektov.

37. Sťažovateľ v správnej žalobe odvodzoval svoje účastníctvo od nasledovných skutočností: (1) že ako
prevádzkovateľ kúpeľov má byť účastníkom pri stavbe, ktorá ma byť postavená na kúpeľnom mieste,
(2) že listom č. I/1-737/21 zo dňa 24.05.2021 prejavil určitú vôľu, aby sa s ním ako s účastníkom konalo
„vo všetkých územných a stavebných konaniach v kúpeľnom území Bardejovských Kúpeľov".

38. Kasačný súd konštatuje, že napadnuté uznesenie sa dostatočne argumentačne vysporiadalo s tým,
prečo v podmienkach súdenej veci nepostačovalo, že stavba má byť umiestnená v katastrálnom území
mesta X., ktoré síce v zmysle čl. 2 ods. 1 Štatútu Kúpeľného miesta Bardejov tvorí územie Kúpeľného
miesta Bardejov, avšak liečebný režim podľa čl. 3 ods. 1 Štatútu Kúpeľného miesta Bardejov prebieha

v tzv. vnútornom kúpeľnom území. Bolo na sťažovateľovi, aby v správnej žalobe dostatočne osvedčil, v
čom spočíva konkrétny potenciál zásahu do jeho práv.

39. Základom argumentácie správneho súdu v merite veci je, že ochrana kúpeľného režimu ako vyššia
miera ochrany kúpeľného miesta sa vzťahuje na tzv. vnútorné kúpeľné územie.

40. To, že sa kúpeľné územie člení na vnútorné kúpeľné územie a na tzv. nástupno-prechodnú zónu/
územie bezprostredne nadväzujúce na vnútorné kúpeľné územie, vyplýva zo Štatútu Kúpeľného miesta
Bardejovské Kúpele. Tento štatút bol vydaný ešte podľa predchádzajúcej právnej úpravy - zákona č.277/1994 Z. z. o zdravotnej starostlivosti (ďalej len „zákon č. 277/1994 Z. z."), ktorý oproti platnému
zákonu o kúpeľníctve používa mierne odlišnú terminológiu - vrátane pojmu „vnútorné kúpeľné územie",
na ktorý sa vzťahoval špeciálny režim uvedený v § 63. Tento režim je v podmienkach súčasnej právnej

úpravy (zákona o kúpeľníctve) obdobný režimu kúpeľného územia podľa § 35 zákona o kúpeľníctve (k
tomu pozri § 35 ods. 3 - 5 zákona o kúpeľníctve v komparácii s § 63 ods. 1 - 2 zákona č. 277/1994
Z. z.). Kúpeľné územie je užší pojem ako kúpeľné miesto, ktoré je podľa § 35 ods. 3) zákona o
kúpeľníctve,ucelenýmúzemímvkúpeľnommieste,ktoréhorozsahjeurčenývštatútekúpeľnéhomiesta.
Na kúpeľnom území sa uplatňuje ochrana kúpeľného režimu. Predmetná stavba bola umiestnená na

kúpeľnom mieste, nie však na kúpeľnom území.

41. Členenie na vnútorné kúpeľné územie (resp. kúpeľné územie) a na územie kúpeľného miesta
mimo vnútorného kúpeľného územia a rôzna intenzita ich ochrany má teda svoj základ nielen v Štatúte
Kúpeľného miesta Bardejovské Kúpele, ale aj v právnych predpisoch - zákone o kúpeľníctve (a v
predchádzajúcom zákone č. 277/1994 Z. z., z ktorého tento štatút vychádzal). V nadväznosti na uvedené

kasačný súd poukazuje na čl. 5 a čl. 8 Štatútu Kúpeľného miesta Bardejovské Kúpele, ktoré obsahujú
osobitné opatrenia a režim na ochranu vnútorného kúpeľného územia.

42. Pokiaľ sťažovateľ argumentoval zákazom individuálnej bytovej výstavby, tento sa v zmysle § 35
ods. 5 písm. h) o kúpeľníctve nevzťahuje na celé kúpeľné miesto, ale len na kúpeľné územie, ktoré je v

tejto konkrétnej veci vymedzené v Štatúte Kúpeľného miesta Bardejovské Kúpele ako vnútorné kúpeľné
územie.

43. Na strane druhej, kasačný súd vôbec nemá dôvod bagatelizovať potrebu ochrany územia kúpeľného
miesta mimo vnútorného kúpeľného územia. Na celé kúpeľné miesto sa vzťahuje v zmysle čl. 4 a

7 Štatútu Kúpeľného miesta Bardejovské Kúpele zákaz zriaďovať a prevádzkovať zariadenia, ako aj
zákaz výstavby takých stavieb a zariadení, ktoré pôsobia rušivo na poskytovanie kúpeľnej starostlivosti.
Sťažovateľ však v správnej žalobe neosvedčil mieru, akou by mala stavba narušiť poskytovanie kúpeľnej
starostlivosti. Sťažovateľ pritom v čase podania správnej žaloby nepochybne disponoval územným
rozhodnutím, ktoré k správnej žalobe priložil. Preto mal konkrétne informácie o umiestnení predmetnej

stavby, z ktorých vedel vychádzať pri formulácii svojich žalobných námietok.

44. Sťažovateľ v správnej žalobe uviedol len to, že pozemky sa nachádzajú pri prístupovej ceste do
kúpeľného miesta (pozn. kasačný súd zo súdneho spisu a jednotlivých vyjadrení zistil, že je to cca
200 m vzdušnou čiarou od pozemkov sťažovateľa), vedľa cca 200 ročnej lipovej aleje, a preto ani

architektonicky nie je vhodné, aby stavba bola na danom mieste umiestnená. Potom sťažovateľ brojil
proti individuálnej bytovej výstavbe v kúpeľnom mieste ako takej. Z rozhodnutia žalovaného číslo sp. ŽP
2274/2022zodňa16.06.2022oumiestnenípredmetnejstavbyvšakvyplýva,žetátonemámaťcharakter
bytového domu. Zároveň všeobecne namietaná architektonická nevhodnosť stavby pri prístupovej ceste
do kúpeľov nedosahuje takú intenzitu, aby preukazovala reálny zásah do práv sťažovateľa.

[...]

46. Kasačný súd na tomto mieste poukazuje na všeobecnosť sťažovateľovho tvrdenia v správnej
žalobe o zásahu do jeho práv. Sťažovateľ síce namietal, že on má povinnosť prijímať opatrenia

na zabezpečovanie kúpeľného prostredia, ale nijako bližšie netvrdil, akým spôsobom bude stavba
zasahovať do jeho práv. Celkovo v správnej žalobe konkrétny zásah na svojich vlastníckych ani iných
právach ani netvrdil, obhajoval sa len tým, že je prevádzkovateľ kúpeľného miesta. Až v kasačnej
sťažnosti namietal, že predmetná stavba bude napojená na existujúce kanalizačné potrubie, ktoré má
vyše 50 rokov a kapacitne už teraz nestíha.

47. Argumentácia sťažovateľa týkajúca sa pripojenia na kanalizáciu vo vzťahu k napadnutému
uzneseniu správneho súdu do podstatnej miery presahuje jeho argumentáciu obsiahnutú v samotnej
správnej žalobe. Tu potom kasačný súd poukazuje na tzv. princíp koncentrácie správneho súdneho
konania, podľa ktorého (až na určité výnimky, pričom súdená vec takou vecou nie je), správny súd

preskúmava zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu len v rozsahu riadne vznesených žalobných
bodov/námietok (o. i. § 183 SSP, § 134 SSP). Tomu potom zodpovedá aj koncentrácia v kasačnom
konaní (o. i. § 441 SSP).48. Pokiaľ sťažovateľ argumentoval rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
7Sžk/15/2017, tento neuvádza, že prevádzkovateľ kúpeľov má byť a priori, resp. paušálne a automaticky
vždyúčastníkomúzemného,resp.stavebnéhokonania.Vuvedenejveciboloprevádzkovateľovikúpeľov

Lučivná priznaný status opomenutého účastníka konania s ohľadom na konkrétne námietky, ktorým
tento tvrdil zásah do svojich subjektívnych práv - t. j. aj s ohľadom argumentácie ohľadom zvýšenia
hluku, infrazvuku a vibrácií zo stavby a obmedzenia prístupu cestujúcich do detských kúpeľov Lučivná,
taktiež občanom obce a zamestnancov kúpeľov, ktorí cestujú vlakom (k tomu pozri bod 8 v spojení
s bodom 50 rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Sžk/15/2017). Vo veci sp. zn.

7Sžk/15/2017 teda došlo k odlišnému právnemu vyhodnoteniu postavenia statusu prevádzkovateľa
kúpeľov v konkrétnom administratívnom konaní z dôvodu odlišnosti okolností veci - namietaného dotyku
na jeho právach. Inak povedané, s ohľadom na podstatne odlišnú intenzitu odôvodnenia smerujúceho k
preukázaniu účastníctva toho - ktorého žalobcu, nešlo v týchto veciach o riešenie obdobnej skutkovej a
právnej situácie. Z týchto dôvodov potom najvyšší správny súd vyhodnotil ako nedôvodnú aj tú námietku
sťažovateľa, v ktorej tento namietal odklon správneho súdu od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného

súdu.

49. V súvislosti s uvedeným potom bolo na sťažovateľovi preukázať priamy dotyk na jeho subjektívnych
právach, ktorým odôvodňoval svoje účastníctvo v predmetnom územnom konaní, čo však reálne
neurobil.

50. Tiež neobstojí predpoklad sťažovateľa týkajúci sa aplikácie ustanovenia § 14 ods. 1 Správneho
poriadku, nakoľko okruh účastníkov v územnom konaní výslovne upravuje Stavebný zákon v § 34,
ktorý je vo vzťahu k Správnemu poriadku lex specialis. Zároveň - a aj keby skutočnosti uvedené v
predchádzajúcej vete neboli vo veci relevantné - vo všeobecnom podaní č. I/1-737/21 zo dňa 24.05.2021

síce sťažovateľ prejavil určitú vôľu, aby sa s ním ako s účastníkom konalo „vo všetkých územných a
stavebných konaniach v kúpeľnom území Bardejovských Kúpeľov", v tejto veci je však nepochybné,
že predmetná stavba sa nenachádza v kúpeľnom území, ktorého hranice sú vymedzené v príslušnom
štatúte (k tomu pozri toto odôvodnenie vyššie). Zjednodušene povedané, účastníctva v územnom konaní
sa sťažovateľ nemôže dovolávať odkazom na Správny poriadok (§ 14 ods. 1), keďže prednosť má

osobitná úprava na tomto úseku (a to Stavebný zákon), keď účastníctvo v územnom konaní sťažovateľ
podľa Stavebného zákona neosvedčil. Na strane druhej, aj keby kasačný súd vo veci pripustil aplikáciu
ustanovenia § 14 Správneho poriadku (čo však z dôvodov uvedených v tomto bode odôvodnenia
nerobí), úkon „prihlásenia sa" do konania tak, ako ho sťažovateľ uskutočnil, nebolo možné vnímať ako
kvalifikované, resp. právne relevantné, a to z dôvodov podľa predchádzajúcej vety.

51. K odkladnému účinku správnej žaloby kasačný súd zdôrazňuje, že účelom tohto právneho inštitútu
je zabezpečenie efektívnej ochrany zo strany správneho súdu, nie však predbežné posúdenie veci.
Podmienky podľa § 185 SSP potrebné pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe sa líšia od
podmienok na vyhovenie správnej žalobe podľa § 179 SSP, resp. § 191 SSP. Rovnako sa líši dôkazný

štandard potrebný na priznanie odkladného účinku správnej žaloby, ktorý vyžaduje osvedčenie hrozby
závažnej ujmy, značnej hospodárskej škody, či finančnej škody, závažnej ujmy na životnom prostredí,
prípadne iného vážneho nenapraviteľného následku.

52. Kasačný súd už viackrát uviedol, že priznaním odkladného účinku správnej žalobe, resp. kasačnej

sťažnosti sa žiadnym spôsobom neprejudikuje rozhodnutie vo veci samej (k tomu pozri uznesenie
najvyššieho správneho súdu sp. zn. 6Ssk/163/2023 zo dňa 08.02.2024, resp. uznesenie Najvyššieho
súdu SR sp. zn. 7Sžik/1/2019 zo dňa 28.08.2019). Tomu zodpovedá aj konkrétne odôvodnenie
uznesenia správneho súdu č. k. 3S/8/2024-117, ktoré zdôraznilo potrebu dočasne upraviť pomery
účastníkov konania tak, aby okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia nedošlo k reálne hroziacim

zákonom predpokladaným závažným následkom v zmysle § 185 písm. a) SSP. Správny súd v bode
26. tohto uznesenia uviedol, že indikuje možný rozpor s verejným záujmom - teda tento rozpor nemal
za preukázaný, len indikoval, že takýto následok môže nastať. S ohľadom na uvedené sa kasačný
súd nestotožnil so sťažovateľovou argumentáciou, pretože priznaním odkladného účinku v súvisiacom
konaní týkajúcom sa doručenia stavebného rozhodnutia k predmetnej stavbe nedošlo k prejudikovaniu

vo veci samej v uvedenom ani inom súvisiacom súdnom konaní vo veci samej. Navyše, v tejto veci
správny súd jeho návrh sťažovateľa na priznanie odkladného účinku správnej žalobe uznesením č. k.
3S/22/2023-78 zo dňa 18.04.2024 zamietol.53. Zároveň kasačný súd poukazuje na to, že kasačný dôvod uvedený sťažovateľom v texte jeho
kasačnej sťažnosti (§ 440 ods. 1 písm. j) SSP) nie je na súdenú vec uplatniteľný. Predmetné zákonné
ustanovenie totiž upravuje nezákonné odmietnutie „podania" a dopadá na prípady, kedy žalobca

(sťažovateľ)nesúhlasísprocesnýmrozhodnutímsprávnehosúdu,ktorýodmietoljehopodaniezdôvodu,
že sťažovateľ ako jeho podávateľ v správnym súdom stanovenej lehote toto neopravil ani nedoplnil a
pre tento nedostatok nie je možné v konaní pokračovať (k tomu pozri aj § 59 SSP). Odmietnutie správnej
žaloby sťažovateľa v súdenej veci však nebolo zo strany správneho súdu uskutočnené na základe toho,
že by sťažovateľ nevyhovel výzve na doplnenie alebo opravu podania.

54.Vsúhrnejepretopotrebnéuviesť,ženapadnutéuzneseniejedostatočneodôvodnené,právneúvahy
správneho súdu k odmietnutiu správnej žaloby podľa § 98 ods. 1 písm. e) SSP (ako podanú zjavne
neoprávnenou osobou) sú jasné a zrozumiteľné."

26. Ďalej kasačný súd konštatuje, že nemohol prihliadnuť na argumentáciu predloženú sťažovateľom

v podaní z 12. mája 2025 o ďalšom dôvode, pre ktorý mal byť účastníkom administratívneho konania,
keď dokladoval a poukazoval na svoje vlastnícke právo k stavbe blízkemu parkovisku. Jednak ide o
neprípustnú novotu oproti správnej žalobe (§ 439 ods. 3 písm. b/ SSP), jednak išlo o rozšírenie dôvodov
kasačnej sťažnosti po lehote na jej podanie (§ 445 ods. 2 SSP).

27. Kasačný súd nepriznal podľa § 167 SSP v spojení s § 467 ods. 1 SSP náhradu trov kasačného
konania sťažovateľovi, ktorý v tomto konaní nemal úspech, a žalovanému ich náhrada zo zákona
nevyplýva.

28. Toto uznesenie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.