Decision was made at the court Krajský súd Banská Bystrica
Judgement was issued by JUDr. Ama Odalošová
Legislation area – Občianske právo – Bezdôvodné obohatenie
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Potvrdzujúce
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13CoCsp/23/2025
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124369974
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 10. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ama Odalošová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2025:6124369974.1
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Amy Odalošovej a
sudcov Mgr. Martina Štubniaka (sudca spravodajca) a Mgr. Kataríny Katkovej, v spore žalobcu A. B.,
narodeného XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom C. X, XXX XX D., právne zastúpeného JUDr. Erikou
Beňovou, advokátkou, so sídlom Škultétyho 2, 040 01 Košice, proti žalovanej E. F., narodenej XX. XX.
XXXX,strvalýmpobytomG.XX,XXXXXG.-H.,právnezastúpenejJUDr.PetromPetríkom,advokátom,
so sídlom Petelenova 1, 974 01 Banská Bystria, o zaplatenie 6.900,- Eur s príslušenstvom, o odvolaní
žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 9Csp/2/2025 z 21. mája 2025, takto
r o z h o d o l :
I. Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .
II. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % do
troch dní od právoplatnosti uznesenia, ktorým súd prvej inštancie rozhodne o ich výške.
o d ô v o d n e n i e :
1. Okresný súd Banská Bystrica (ďalej aj „okresný súd“, alebo „súd prvej inštancie“, resp. „prvoinštančný
súd“) napadnutým rozsudkom uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 6.900,- Eur s úrokom z
omeškania5%ročneod20.08.2024dozaplatenia,všetkovlehotetrochdníodprávoplatnostirozsudku
(prvý výrok). Žalovanej uložil povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100 % do troch dní
od právoplatnosti uznesenia o určení ich výšky (druhý výrok).
2. Súd prvej inštancie takto v celom rozsahu vyhovel podanej žalobe, ktorou sa žalobca domáhal od
žalovanej vrátenia uhradenej zálohy za kúpnu cenu osobného motorového vozidla. Podľa súdu prvej
inštancie žalobca platne odstúpil od zmluvy uzavretej so žalovanou zo dňa 25. 08. 2022, ktorou sa táto
zaviazala dodať mu ňou inzerované motorové vozidlo špecifikované v tejto zmluve, čo táto nesplnila
a tým došlo zo strany žalovanej k podstatnému porušeniu jej záväzku vyplývajúceho zo zmluvy. Vo
vzťahu k obrane žalovanej súd prvej inštancie poukázal na jednotlivé ustanovenia zmluvy, z ktorých
nespornevyplynulo,žežalobcauzatvorilzmluvuobudúcejkúpnejzmluvesožalovanou,ktorúpovažoval
za budúceho predávajúceho, pričom subjekt, od ktorého mala zabezpečiť dodanie motorového vozidla
mu nebol známy, nebol uvedený ani zmluve a žalovaná ani nepreukázala, že by s ním bola v nejakom
zmluvnom vzťahu. Ak potom došlo zo strany žalovanej k nesplneniu povinnosti vyplývajúcej zo zmluvy
a v dôsledku toho k odstúpeniu od zmluvy zo strany žalobcu, ich zmluvný vzťah zanikol. Vzhľadom na
odpadnutie právneho dôvodu, na základe ktorého žalovaná prijala zálohu od žalobcu, bola povinná ju
ako bezdôvodné obohatenie žalobcovi vydať.
3. V zákonnej lehote podala proti rozsudku odvolanie žalovaná označiac odvolacie dôvody podľa § 365
ods. 1 písm. b), e), f), g) a h) CSP. Konkretizovala ich tým, že podľa nej je odôvodnenie napadnutého
rozsudku nedostatočné, lebo sa nevyporiadava so všetkými relevantnými skutočnosťami, kedy nie jezrejmé ako sa súd vyrovnal s okolnosťou obsiahnutou v zmluve, že žalobcom vyplatená záloha bola
poukázaná v celosti zmluvnému partnerovi a nie je zrejmé ako súd dospel k záveru, že žalobca mal
mať za to, že je v zmluvnom vzťahu výlučne s ňou ako žalovanou. Nie je zrejmé na akom základe
mal súd preukázané, že žalobca je tzv. slabšou stranou, nakoľko si mienil zakúpiť predmetné motorové
vozidlo pre svoju potrebu ako spotrebiteľ a prečo teda podpísal zmluvu s daným obsahom a súhlasil
s uzatvorením zmluvy v zmysle ustanovení Obchodného zákonníka. Žalovaná ďalej uviedla, že po
rozhodnutí vo veci samej sa dozvedela, že žalobca má kupovať a predávať vozidlá celkom zrejme nielen
pre svoju potrebu, ale pre účely ďalšieho predaja. Súd prvej inštancie podľa žalovanej nesprávne právne
posúdil ustanovenia zmluvy a okolnosti pri jej uzatváraní, t. j. čo reálne strany uzatvorením zmluvy mienili
dosiahnuť. V tomto smere je relevantné zistenie, že žalobca nebol spotrebiteľom, ktorý kupoval vozidlo
pre seba a preto navrhla, aby bol urobený dopyt na OR PZ ODI Gelnica a odtiaľ vyžiadať súpis všetkých
motorových vozidiel evidovaných na žalobcu, z čoho bude možné vyhodnotiť záver, v akom rozsahu
žalobca nadobúda vozidlá a teda ustáliť, či žalobca je spotrebiteľom alebo osoba, ktorá s vozidlami
obchoduje, o čom sa dozvedela po rozhodnutí prvoinštančného súdu.
4. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu navrhol rozsudok ako vecne správny potvrdiť a priznať náhradu
trov odvolacieho konania. Podľa neho uzavretá zmluva obsahuje viaceré ustanovenia, ktoré determinujú
zmluvné dojednania medzi ním a žalovanou tak, že uzatvorili zmluvu o budúcej kúpnej zmluve.
5. Na základe odvolania žalovanej krajský súd, ako súd odvolací v zmysle § 34 CSP, vec preskúmal
v rozsahu určenom ustanoveniami § 379 a § 380 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods.
1 CSP a contrario s použitím § 219 ods. 3 CSP a rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1
CSP potvrdil.
6. Odvolanie žalovanej nie je dôvodné.
7. Predmetom sporu bolo vrátenie zálohy, ktorú na podklade zmluvy zo dňa 25. 08. 2022 uhradil žalobca
žalovanej. Nakoľko táto mu dohodnuté motorové vozidlo nedodala, po poskytnutí primeranej lehoty
žalobca od zmluvy odstúpil.
8. Z hľadiska vrátenia zaplatenej zálohy žalovanou nemalo právny význam, či predmetná zmluva mala
alebo nemala povahu spotrebiteľskej zmluvy podľa § 52 a nasl. OZ a preto bolo nadbytočné vykonávanie
dokazovania žalovanou v odvolaní označeným dopytom. Ako totiž správne poukázal už súd prvej
inštancie, právne dôsledky odstúpenia od zmluvy vyplývajúce z § 351 ods. 2 ObchZ sú obsahovo totožné
s § 457 OZ, t. j. podľa oboch ustanovení je povinnosťou strany vrátiť zmluvné plnenie, ktoré dostala.
9. Rozhodujúcou otázkou v spore tak bolo jedine to, či žalovaná je nositeľkou pasívnej vecnej legitimácie
ohľadne povinnosti vrátenia prijatej zálohy, a to vzhľadom na jej (v zásade jedinú) námietku, že zálohu
v zmysle bodu 2.9 zmluvy poskytla talianskemu dodávateľovi vozidla a ona v celom právnom vzťahu
vystupovala len ako sprostredkovateľka predaja.
10. V tomto smere nebolo právne podstatné, či predmetná zmluva zo dňa 25. 08. 2022, od ktorej
žalobca platne odstúpil bola zmluvou o budúcej kúpnej zmluve (ako znie jej názov) alebo išlo len
o sprostredkovateľskú zmluvu, ako to prezentovala žalovaná, či o inú tzv. zmiešanú zmluvu. Z hľadiska
už označených ustanovení § 351 ods. 2 ObchZ, resp. § 457 OZ je totiž rozhodujúce len to, že vydať prv
prijaté plnenia z odstúpenej zmluvy majú zmluvné strany. V zmluvnom vzťahu v prejednávanom prípade
bola nepochybne so žalobcom žalovaná a teda vyššie uvedenú otázku súd prvej inštancie vyriešil
správne, pasívna vecná legitimácia svedčí žalovanej. Nič na tom nemení ani ňou do popredia dávané
znenie čl. 2.9 zmluvy, ktoré len deklaruje, akým spôsobom žalovaná ako zmluvná strana s prijatou
zálohou naložila. Žalobca nebol v žiadnom právnom vzťahu s bližšie nešpecifikovaným „partnerom z EÚ,
ktorý vozidlo dodáva“. Inými slovami, záväzok žalovanej (ako zmluvnej strany) vrátiť po odstúpení od
zmluvy prijatú zálohu nezanikol žiadnym spôsobom zániku záväzku (viď § 559 a nasl. OZ) v dôsledku
uvedeného zmluvného vyhlásenia. Žalovaná teda bola opodstatnene zaviazaná na úhradu žalobcom
uhradenej zálohy v sume 6.900,- Eur.
11. Odvolací súd len poznamenáva, že podstata sprostredkovateľskej zmluvy spočíva v záväzku
obstarať záujemcovi uzavretie zmluvy a v prejednávanej veci zo stranami uzavretej zmluvy vyplývalzáväzok žalobcu kúpiť v budúcnosti od žalovanej dohodnuté motorové vozidlo (čl. 1.2, 2.1 a 3.5 zmluvy),
z obsahu zmluvy nevyplýva záväzok žalovanej (iba) obstarať uzavretie kúpnej zmluvy s treťou osobou.
12. Pokiaľ sa žalovaná bránila v odvolaní tým, že súd prvej inštancie dostatočne nevysvetlil ako dospel
k záveru o spotrebiteľskom charaktere zmluvy, už bolo uvedené, že tento aspekt nemal žiaden vplyv na
rozhodnutie v spore. Súd prvej inštancie teda dostatočne vysvetlil svoje úvahy, ktoré ho viedli k záveru
o dôvodnosti podanej žaloby. Ďalšie dokazovanie nebolo potrebné vykonávať, pretože skutkový stav
bol zistený súdom prvej inštancie dostatočne. Už bolo uvedené, že v odvolaní navrhovaný dôkaz nebol
podstatný pre rozhodnutie. Preto odvolací súd rozhodnutie potvrdil, vrátane časti výroku týkajúceho sa
úrokov z omeškania, ohľadne ktorých nebola predostretá žalovanou žiadna odvolacia argumentácia, čo
platí aj ohľadne závislého výroku o trovách konania.
13. Pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania vychádzal odvolací súd z ust. § 396 ods. 1 v spojení
s § 262 ods. 1 CSP a aplikoval zásadu zodpovednosti za výsledok (zásadu úspechu) vyplývajúcu z ust.
§ 255 ods. 1 CSP. V tomto prípade bol v odvolacom konaní plne úspešný žalobca a preto mu odvolací
súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanej v rozsahu 100 %.
14. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,
pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za neho koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Ak má dovolanie vady podľa § 429 a dovolateľ na výzvu súdu prvej inštancie na odstránenie vád
neodstráni vady, následkom neodstránenia vád dovolania je odmietnutie dovolania.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.