Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 3. november 2025

Súd: Správny súd v Košiciach
Spisová značka: 5S/9/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0923100657
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 11. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Petra Vysaníková

ECLI: ECLI:SK:SpSKE:2025:0923100657.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Petry Vysaníkovej a členov

senátu JUDr. Jozefa Sába, PhD. a JUDr. Eriky Klimekovej, v právnej veci žalobcu: MOT s.r.o., IČO:
47 660 520, so sídlom Ľ. Fullu 9, Bratislava, právne zastúpeného: Advokátska kancelária VASIĽ
& partners, s.r.o., so sídlom Žižkova 4D, Košice proti žalovanému: Úrad pre územné plánovanie a
výstavbu Slovenskej republiky, so sídlom Tomášikova 14366/64A, Bratislava, za účasti: 1./ A. B., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXXX/XXX, D., 2./ E. F. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXXX/XXX,
D., 3./ Slovak Estate s.r.o., so sídlom Tallerova 4, Bratislava – Staré Mesto, IČO: 50 050 907, 4./ E. G.,
nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XX, D., právne zastúpená: JUDr. Dávid Pandy, advokát so sídlom

Hlavná 787/87, Kráľovský Chlmec, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Okresného úradu Košice,
odbor výstavby a bytovej politiky č. OU-KE-OVBP2-2023/040456-002 z 20.09.2023 takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a.

II. Žalobcovi a žalovanému právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

III. Ďalším účastníkom konania v 1. až 4. rade p r i z n á v a voči žalobcovi právo na náhradu trov

konania, ktoré im vznikli v súvislosti s plnením povinností, ktoré im uložil správny súd.

o d ô v o d n e n i e :

1. Správnou žalobou doručenou Správnemu súdu v Košiciach dňa 04.12.2023 sa žalobca domáhal
preskúmania zákonnosti rozhodnutia Okresného úradu Košice, odbor výstavby a bytovej politiky č. OU-
KE-OVBP2-2023/040456-002 z 20.09.2023 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“), ktorým bolo zamietnuté
odvolanie žalobcu a zároveň potvrdené rozhodnutie Mesta Košice, pracoviska Košice - Východ (ďalej
aj „prvostupňový správny orgán“) č. MK/A/2023/06159-18/III/BEL z 28.04.2023 (ďalej len „prvostupňové
rozhodnutie“), ktorým nariadil odstránenie stavby vedenej na liste vlastníctva č. XXX, ako dom bez
súpisného čísla na pozemku KN-C parc. č. 358/1, ulica C. XX, D. v k. ú. D. H. I. (ďalej aj „stavba“)

podielovým spoluvlastníkom stavby: A. B. a E. F. B., obaja bytom C. XXXX/XXX, D. a MOT s. r. o., IČO:
47 660 520, so sídlom Ľ. Fullu 9, Bratislava, a to z dôvodu jej závadného stavu z hľadiska požiadaviek na
jej mechanickú odolnosť a stabilitu, ohrozujúceho život alebo zdravie, pričom jej oprava nie je rentabilná.
Prvostupňový správny orgán zároveň podľa § 90 ods. 3 zákona č. 50/1976 Zb. určil podmienky pre
odstránenie stavby. Žalobca žiadal zrušiť napadnuté rozhodnutie, ako aj prvostupňové rozhodnutie
a priznať mu náhradu trov konania.

Administratívne konanie

2. Ďalšia účastníčka konania v 4. rade podala dňa 10.05.2021 prvostupňovému správnemu orgánu ako
spoluvlastníčka pozemku K-CN č. 358/1 k. ú. D. H. I. žiadosť o nariadenie odstránenia stavby rodinnéhodomu, ktorá sa nachádza na jej pozemku, a to z dôvodu zlého stavebnotechnického stavu tejto stavby.
Podľa výpisu z listu vlastníctva č. XXX k. ú. D. H. I. sú spoluvlastníkmi predmetnej stavby A. B. (ďalší
účastník konania v 1. rade), F. B. (ďalší účastník konania v 2. rade) a žalobca.

3. Prvostupňový správny orgán oznámil dňa 14.05.2021 pod č. MK/A/2021/14119-02/III/BEL vykonanie
štátneho stavebného dohľadu na mieste stavby a nariadil na deň 10.06.2021 ústne pojednávanie
spojené s miestnou obhliadkou. Obhliadky sa zúčastnili ďalší účastníci konania v 1., 2. a 4. rade.
Z miestnej obhliadky bola vykonaná fotodokumentácia. Z vykonaného štátneho stavebného dohľadu

vyplýva, že stavba je v zlom stavebnotechnickom stave, ide o 120 ročný prízemný dom o pôdorysných
rozmeroch 6,0 x 12,0 m, zastrešený sedlovou strechou, pokrytou azbestocementovou krytinou. Časť
strechy je deravá, čo spôsobilo pretekanie na strop a stenu. V strede objektu je prepadnutá časť stropu.
Nosné prvky stavby sú silne narušené. Padajúca strešná krytina a omietka ohrozujú osoby pohybujúce
sa v blízkosti stavby.

4. Rozhodnutím č. MK/A/2021/14119-04/III/BEL zo dňa 06.09.2021 nariadil prvostupňový správny orgán
spoluvlastníkom stavby vykonať na stavbe neodkladné zabezpečovacie práce v lehote 60 dní od
právoplatnosti rozhodnutia. Proti rozhodnutiu nebolo podané odvolanie.

5. Následne dňa 13.01.2022 bol prvostupňovým správnym orgánov opakovane vykonaný štátny

stavebný dohľad na stavbe, pri ktorom bolo zistené, že spoluvlastníci stavby nevykonali
nariadené neodkladné zabezpečovacie práce. Stavba bola pri vykonaní miestnej obhliadky v zlom
stavebnotechnickom stave (v časti spadnutá strecha, silne porušené nosné prvky, opadaná strešná
krytina, drevený krov prehnitý a prepadnutý, exteriérové omietky značne degradované, zrútený komín).

6. Dňa 25.02.2022 bol prvostupňovému správnemu orgánu doručený podnet vlastníčky susedného
pozemku (A. B.), v ktorom žiadala o urýchlené vybavenie veci, pretože zo stavby padá na jej pozemok
krytina, ktorá ohrozuje zdravie a život jej a členov jej rodiny.

7. Prvostupňový správny orgán vydal dňa 13.04.2022 rozhodnutie č. MK/A/2022/09239-10/III/BEL,

ktorým nariadil odstránenie stavby vedenej na liste vlastníctva č. XXX, ako dom bez súpisného čísla,
ulica C., na pozemku C-KN parc. č. 358/1, k. ú. D. H. I.. O odvolaní žalobcu proti tomuto rozhodnutiu
rozhodol Okresný úrad Košice, odbor výstavby a bytovej politiky tak, že toto rozhodnutie zrušil a vec
vrátil prvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že
dôvodom pre zrušenie rozhodnutia boli procesné pochybenia prvostupňového správneho orgánu v

konaní, ktorý mal po vrátení veci riadne oznámiť začatie konania a následne v konaní postupovať
v súlade so zákonom č. 71/1967 Zb.. Odvolací orgán meritum veci nespochybnil.

8. Následne dňa 08.11.2022 prvostupňový správny orgán účastníkom konania oznámil začatie konania
o nariadení odstránenia stavby a nariadil ústne pojednávanie spojené s miestnou obhliadkou na deň

15.12.2022.

9. Dňa 06.12.2022 doručila ďalšia účastníčka konania v 4. rade prvostupňovému správnemu orgánu
súhlas so vstupom na pozemok na nevyhnutnú dobu a za účelom vykonania udržiavacích prác na
stavbe.

10. Žalobca podaním zo dňa 09.12.2022 oznámil prvostupňovému správnemu orgánu, že z dôvodu
neodkladnej zahraničnej pracovnej cesty mu nevyhovuje navrhovaný termín pojednávania a požiadal
o nariadenie nového termínu pojednávania. Žalobca prvostupňovému orgánu doručil na vedomie aj
kópie výziev na sprístupnenie nehnuteľnosti, ktoré doručoval ďalším účastníkom konania v 1. a 2. rade,

ako aj ich odpoveď, v ktorej žalobcu požiadali o osobné stretnutia, na ktorom mu odovzdajú kľúče.

11. Dňa 15.12.2022 sa uskutočnilo ústne pojednávanie, na ktorom sa zúčastnili ďalší účastníci konania
v 1. a 2. rade, ktorí predložili Statické posúdenie stavby zo dňa 25.02.2006 vypracované E. A. C.,
autorizovaným stavebným inžinierom v oblasti statiky stavieb. (Obsahom statického posúdenia je okrem

iného aj odporúčanie na odstránenie stavby). Prvostupňový správny orgán v závere zápisnice zo dňa
15.12.2022 konštatuje, že upustil od miestnej obhliadky, pretože prítomným účastníkom konania je stav
stavby známy.12. Prvostupňový správny orgán následne dňa 09.01.2023 účastníkom konania opakovane doručil
oznámenie o začatí konania a nariadení ústneho pojednávania spojeného s miestnym zisťovaním na
deň 10.02.2023.

13. Dňa 20.01.2023 bolo prvostupňovému správnemu orgánu doručené oznámenie Mestskej polície
mesta Košice zo dňa 18.01.2023, ktorého súčasťou bol úradný záznam z toho istého dňa. Obsahom
úradného záznamu bolo zaznamenanie výjazdu polície dňa 18.01.2025 z dôvodu, že na nehnuteľnosť
na ulici C. XX, I. D. spadla časť steny stavby na susedný pozemok. Z miesta výjazdu bola vyhotovená

fotodokumentácia, ktorá je prílohou úradného záznamu.

14. Dňa 09.02.2023 žalobca doručil prvostupňovému správnemu orgánu podanie, v ktorom uviedol,
že termín nariadeného pojednávania mu z dôvodu časovej vyťaženosti nevyhovuje, preto žiada
o nariadenie nového termínu pojednávania. Zároveň uviedol, že napriek komunikácii s vlastníkmi
pozemkov, na ktorých sa stavba nachádza, sa mu nepodarilo získať ich súhlas so vstupom na pozemok

za účelom prístupu k stavbe. Uviedol, že s odstránením stavby nesúhlasí, pretože z dostupných
informácií (fotografie vyhotovené z miestnej komunikácie) stavba nie je v stave, ktorý by nevyhnutne
vyžadoval jej odstránenie.

15. V administratívnom spise sa nachádza záznam, že na ústne pojednávanie dňa 10.02.2023 sa nikto

z účastníkov konania nedostavil.

16. Prvostupňový správny orgán doručil účastníkom konania výzvu na vyjadrenie k umožneniu vstupu
na nehnuteľnosť. Ďalšia účastníčka konania v 4. rade opakovane doručila prvostupňovému správnemu
orgánu list, ktorým udelila žalobcovi súhlas so vstupom na pozemok. Rovnako aj ďalší účastníci konania

v 1. a 2. rade opakovane prvostupňovému správnemu orgánu doručili odpoveď na žiadosť žalobcu
o sprístupnenie nehnuteľnosti.

17. Dňa 28.04.2023 vydal prvostupňový správny orgán rozhodnutie č. MK/A/2023/06159-18/III/BEL,
ktorým nariadil odstránenie stavby vedenej na liste vlastníctva č. XXX, ako dom bez súpisného čísla,

J. C., na pozemku C-KN parc. č. 358/1, k. ú. D. H. I. (ďalej len „stavba“). V rozhodnutí uviedol opis
stavebnotechnického stavu stavby a určil podmienky jej odstránenia. V odôvodnení rozhodnutia uviedol,
že na základe skutočností zistených vykonaným dokazovaním (statické posúdenie stavby vypracované
E.C.,písomnépodanievlastníčkysusednéhopozemku,vyjadreniaúčastníkovkonania,miestnezistenia
z vykonaného stavebného dohľadu na stavbe, fotodokumentácia) má za jednoznačne preukázané, že

stavba je v zlom stavebnotechnickom stave, ktorý nie je možné účinne zvrátiť. Zároveň rozpadávajúca
sa stavba ohrozuje život a zdravie osôb pohybujúcich sa po priľahlých pozemkoch (odpadávajúca
strešná krytina a murivo). Konštatoval, že už v roku 2006 bolo E. C. vypracované statické posúdenie
stavby, v závere ktorého konštatoval, že stavbu je potrebné odstrániť z dôvodu zlého technického
stavu a nie je možné ju hospodárne opraviť. Za obdobie od vypracovania predmetného posúdenia

stavby doposiaľ neboli zo strany vlastníkov stavby vykonané žiadne zabezpečovacie práce, pričom
stavba pod vplyvom poveternostných podmienok stále viac chátra. Vlastníci stavby nevykonali na
stavbe žiadne zabezpečovacie opatrenia, a to ani na základe rozhodnutia prvostupňového správneho
orgánu č. MK/A/2021/14119-04/III/BEL zo dňa 06.09.2021, ktorým im bolo uložené vykonať na stavbe
zabezpečovacie práce. Uviedol, že žalobca v prvostupňovom konaní namietal, že stav stavby nie je

natoľko zlý, že by odôvodňoval jej odstránenie. Prvostupňový správny orgán preto vyzval žalobcu na
predloženie odborného stanoviska, ktorým by preukázal tieto svoje tvrdenia, avšak žalobca v konaní
žiadne stanovisko ani iné listiny nepredložil. K námietke žalobcu ohľadne nemožnosti prístupu k stavbe,
prvostupňový správny orgán uviedol, že vyzval na vyjadrenie spoluvlastníkov stavby (ďalší účastníci
konania v 1. a 2. rade), ako aj vlastníčku pozemku pod stavbou (ďalší účastník konania v 4. rade), ktorí

predložili súhlasy s prístupom k stavbe. Zároveň poukázal na všeobecnú povinnosť vlastníka udržiavať
stavby v jeho vlastníctve v dobrom stavebnotechnickom stave.

18. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, v ktorom namietal, že prvostupňový
správny orgán pred vydaním rozhodnutia nezistil dostatočne skutkový stav veci. Pri rozhodovaní

vychádzal zo 17 rokov starého posudku E. C., ktorý nie je aktuálny. Namietal, že stav stavby nie je tak
zlý, že by bolo nevyhnutné jej odstránenie, prvostupňový správny orgán mal podľa jeho názoru v konaní
ustanoviť znalca a rozhodnúť na základe znaleckého posudku aktuálneho stavu stavby.19. O odvolaní rozhodol Okresný úrad Košice, odbor výstavby a bytovej politiky (ďalej pre zjednodušenie
tiež ako „žalovaný“), tak že ho zamietol a potvrdil prvostupňové rozhodnutie. V odôvodnení
rozhodnutia uviedol, že prvostupňový správny orgán vychádzal z dostatočne zisteného skutkového

stavu a správneho právneho posúdenia veci, rešpektujúc zákonný postup upravený zákonom č. 50/1976
Zb., ako aj zákonom č. 71/1967 Zb.. Poukázal na to, že v danom prípade prvostupňový správny
orgán vychádzal z vykonaných miestnych zisťovaní na stavbe, kde zistil, že na pozemku sa nachádza
rozpadnutá neobývaná stavba, pričom padajúce časti stavebnej konštrukcie priamo ohrozujú život
a zdravie osôb pohybujúcich sa po susediacich pozemkoch a obývajúcich bezprostredne susediaci

rodinný dom na parc. č. 359/5 v k. ú. D. H. I.. Prvostupňovému správnemu orgánu bol doručený aj
podnet vlastníčky susedného pozemku k urýchlenému konaniu vo veci odstránenia stavby, pretože
strešná krytina padajúca zo stavby na jej pozemok ohrozuje život a zdravie jej a jej rodiny. V
prvostupňovom konaní bolo zároveň predložené statické posúdenie stavby vypracované E. A. C.,
autorizovaným stavebným inžinierom v odbore statika stavieb z roku 2006. V závere tohto posúdenia
je statikom konštatovaná potreba odstránenia stavby z dôvodu jej zlého technického stavu, pričom

stavbu nie je možné hospodárne opraviť. Od vypracovania predmetného posúdenia uplynulo už
17 rokov a nikto z vlastníkov stavby počas celej doby nevykonal na stavbe opatrenia smerujúce
k zlepšeniu jej stavebnotechnického stavu. V súčasnosti je stavba pod vplyvom poveternostných
podmienok vo výrazne zlom stavebnotechnickom stave. Poukázal na to, že prvostupňovým správnym
orgánom bolo rozhodnutím zo dňa 06.09.2021 spoluvlastníkom stavby nariadené vykonať na stavbe

neodkladné zabezpečovacie práce (podľa § 94 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb.), a to na základe štátneho
stavebného dohľadu, ktorý bol na stavbe vykonaný v roku 2021. Vykonaným štátnym stavebným
dohľadom bolo zistené, že do stavby vnikajú zrážkové vody, opadáva omietka a prepadáva sa
strecha. Ostala zachovaná len predná časť objektu. Časť sedlovej strechy s pôvodným dreveným
krovom, ktorá je pokrytá azbestocementovou krytinou a drevený strop s rákosovou omietkou nad

prízemím sú prepadnuté, deravé, do stavby zateká, steny sú navlhnuté, opadáva omietka na zadnom
múre. Žalovaný poukázal na to, že žiadny z účastníkov konania sa proti rozhodnutiu o nariadení
zabezpečovacích prác neodvolal, a teda nenamietali zistený skutkový stav. Na základe zistení
prvostupňového správneho orgánu na predmetnej stavbe neboli zo strany spoluvlastníkov vykonané
žiadne zabezpečovacie práce. Zároveň predmetným rozhodnutím (o nariadení zabezpečovacích prác)

bolo vlastníkom stavby a pozemku, na ktorom je stavba umiestnená, uložené znášať vykonanie
zabezpečovacích prác. I keď bolo žalobcovi umožnené vstúpiť na pozemok a vykonať na stavbe
zabezpečovacie práce, tieto nevykonal. Žalovaný poukázal na povinnosť vlastníka stavby udržiavať
stavbu v dobrom stavebnotechnickom stave jednak z dôvodu zachovania jej životnosti a zároveň aj
z dôvodu ochrany života a zdravia osôb pohybujúcich sa v jej okolí. Uviedol, že prvostupňový správny

orgán vychádzal zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu, pričom účastníci konania mali možnosť
vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia a navrhnúť vykonanie ďalších dôkazov. Žalobca v prvostupňovom
konaní opakovane poukazoval na neumožnenie prístupu k stavbe zo strany vlastníčky pozemku (pozn.
ďalšiaúčastníčkakonaniav4.rade),akoajspoluvlastníkovstavby(pozn.ďalšíúčastnícikonaniav1.a2.
rade).Prvostupňovýsprávnyorgán,vsúvislostisnámietkoužalobcutýkajúcousaneumožneniaprístupu

na pozemok, ako aj jeho poukazu na to, že v danej situácii je primárne potrebné vyriešiť vysporiadanie
spoluvlastníckych vzťahov k predmetnej stavbe (odkúpením jeho spoluvlastníckeho podielu ďalšími
účastníkmikonaniav1.a2.rade),podľanázoružalovanéhosprávnepoukázalnato,ževprebiehajúcom
administratívnom konaní nie je povinný skúmať, za akých podmienok je žalobca oprávnený vstúpiť
na pozemok, ako ani odovzdávanie kľúčov od bráničky, či overovanie podpisov. Zároveň uviedol, že

žalobcabolpoučenýomožnostiuplatneniazákonnéhoopatreniapodľa§135zákonač.50/1976Zb.,túto
možnosť však nevyužil. Poukázal aj na to, že žalobca aj napriek tomu, že prvostupňový správny orgán
vyhovel jeho žiadosti a určil nový termín ústneho pojednávania, sa ústneho pojednávania spojeného
s miestnym zisťovaním nezúčastnil. K námietke nevykonania znaleckého dokazovania na posúdenie
stavebnotechnického stavu stavby žalovaný poukázal na koncentráciu konania a na to, že žalobca

vyjadril požiadavku na znalecké dokazovanie až v odvolacom konaní.

Súdne konanie

20. Žalobca v správnej žalobe namietal, že napadnuté rozhodnutie vychádza z nedostatočne zisteného
skutkového stavu a nesprávneho právneho posúdenia veci. Zároveň namietal, že v konaní pred
orgánom verejnej správy došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej
správy, ktoré malo za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci. Žalobca namietal aj to, ženapadnutérozhodnutiejenepreskúmateľnéprenezrozumiteľnosťalebonedostatokdôvodov.Vsprávnej
žalobe špecifikoval žalobné body nasledujúcim spôsobom:
a. žalovaný nepreskúmal a kvalifikovaným spôsobom sa nevyjadril k jednotlivým námietkam žalobcu

ohľadne preskúmania technického stavu nehnuteľnosti; žalovaný a prvostupňový správny orgán sa
náležitým spôsobom nevysporiadali s návrhom žalobcu na vykonanie znaleckého dokazovania na
určenie aktuálneho stavebnotechnického stavu nehnuteľnosti;
b. nevyhovujúci technický stav nehnuteľnosti bol určený na základe znaleckého posudku z roku 2006,
žalovanývrozhodnutíneuviedolzakýchodbornýchanajmäaktuálnychdôkazovvychádzalpristanovení

záveru o nevyhovujúcom technickom stave nehnuteľnosti (podľa názoru žalobcu nepostačuje iba
vizuálne zhodnotenie).

21. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe podrobne opísal priebeh prvostupňového konania, pričom
zdôraznil, že dôvodom, ktorý viedol k nariadeniu odstránenia stavby bol jej zlý stavebnotechnický stav.
Odstránenie stavby bolo nariadené v záujme ochrany zdravia a života osôb, ako aj predchádzania

škodámnamajetkutretíchosôb.Uviedol,ževkonaníbolzabezpečenýdostatokrelevantnýchpodkladov,
ktorými bol preukázaný nevyhovujúci stav stavby. Zároveň bol daný aj zákonný dôvod, ktorým bolo
nevykonanie nariadených zabezpečovacích prác vlastníkmi stavby. Žalovaný poukázal na to, že rozsah
a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán. Z obsahu administratívneho spisu
je zrejmé, že prvostupňový správny orgán opakovane oznamoval žalobcovi začatie konania a nariadil

ústne pojednávanie spojené s miestnym zisťovaním, pričom zároveň upovedomil účastníkov konania
o tom, že svoje námietky môžu uplatniť najneskôr na ústnom pojednávaní, inak na ne nebude prihliadať.
Poukázal aj na to, že žalobca počas prvostupňového konania nenamietal správnosť statického
posúdenia stavby, z ktorého prvostupňový správny orgán vychádzal a zároveň ani nenavrhol vykonanie
nového znaleckého dokazovania. Uvedené namietal až v odvolacom konaní. Podľa názoru žalovaného

nečinnosť žalobcu počas prvostupňového konania nie je možné následne napraviť v odvolacom konaní.

22.Ďalšiaúčastníčkakonaniav4.radevovyjadreníksprávnejžalobeuviedla,ženapadnutérozhodnutie
považuje za zákonné. Poukázala na to, že je vlastníčkou pozemku, na ktorom je stavba postavená.
Uviedla, že stav stavby bol prvostupňovým správnym orgánom zistený dostatočne. Podľa znaleckého

posudku už v roku 2006 bol stavebnotechnický stav stavby taký, že odôvodňoval jej odstránenie. Od
toho času neboli vlastníkmi stavby vykonané žiadne zabezpečovacie práce, na zvrátenie tohto stavu.
Zároveň poukázala na to, že prístup k stavbe bol zabezpečený, nakoľko brána na pozemok vedúca
k stavbe nie je zamknutá.

23.Žalobcavreplikevzásadezopakovalazdôraznilargumentáciuuvedenúvsprávnejžalobe.Poukázal
na to, že počas administratívneho konania opakovane uvádzal, že stavba nie je v tak zlom technickom
stave, ktorý by vyžadoval jej odstránenie a poukazoval na to, že znalecký posudok z roku 2006 z ktorého
prvostupňový orgán vychádzal je neaktuálny.

24. Žalovanému bola dňa 27.08.2024 doručená replika, ten sa k vyjadreniu žalobcu nevyjadril.

25. Podaním zo dňa 26.06.2025 doručil žalobca súdu návrh na priznanie odkladného účinku správnej
žalobe. Súd uznesením č. k. 5S/9/2023-99 zo dňa 04.09.2025 návrh na priznanie odkladného účinku
zamietol, toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 23.09.2025.

26. Na žiadosť účastníkov konania správny súd nariadil vo veci pojednávanie, ktoré sa konalo dňa
03.11.2025. Pojednávania sa zúčastnil právny zástupca žalobcu, žalovaný, ďalší účastníci konania
v 1. a 2. rade a právny zástupca ďalšej účastníčky konania v 4. rade. Ďalší účastník konania v 3.
rade sa pojednávania nezúčastnil, svoju neprítomnosť neospravedlnil (predvolanie na pojednávanie

mu bolo doručené dňa 15.10.2025). Právny zástupca žalobcu uviedol, že žalobca trvá na podanej
správnej žalobe v rozsahu žalobných bodov v nej uvedených. Žalovaný rovnako zotrval na písomnom
vyjadrení k správnej žalobe. Ďalší účastník konania v 1. rade poukázal vo svojom vyjadrení na zlý
stavebnotechnickýstavstavby,ktorújepotrebnéodstrániť.Ďalšiaúčastníčkakonaniav2.radepodrobne
opísala aktuálny stav stavby, pričom poukázala na sťaženú komunikáciu so žalobcom. Právny zástupca

ďalšej účastníčky konania v 4. rade odkázal na vyjadrenie k správnej žalobe, na ktorom v celom rozsahu
zotrval. Súd na pojednávaní vyhlásil rozsudok, ktorým správnu žalobu zamietol. Žalobcovi a žalovanému
právo na náhradu trov konania nepriznal. Ďalším účastníkom konania v 1. až 4. rade priznal vočižalobcovi právo na náhradu trov konania, ktoré im vznikli v súvislosti s plnením povinností, ktoré im
uložil správny súd.

Právne východiská

27. Podľa § 86 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení účinnom
do 31.03.2025 (ďalej len „zákon č. 50/1976 Zb.“) vlastník stavby je v súlade s dokumentáciou overenou

stavebným úradom a s rozhodnutím stavebného úradu (stavebné povolenie, kolaudačné rozhodnutie)
povinný udržiavať stavbu v dobrom stavebnom stave tak, aby nevznikalo nebezpečenstvo požiarnych
a hygienických závad, aby nedochádzalo k jej znehodnoteniu alebo ohrozeniu jej vzhľadu a aby sa čo
najviac predĺžila jej užívateľnosť.

28. Podľa § 86 ods. 2 zákona č. 50/1976 Zb. ak vlastník stavbu riadne neudržiava, môže mu stavebný

úrad vo verejnom záujme nariadiť, aby sa v určenej lehote a za určených podmienok postaral o nápravu.
Užívatelia bytov a nebytových priestorov sú povinní umožniť vykonanie nariadenej údržby stavby.

29. Podľa § 87 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb. ak stavba nezodpovedá základným požiadavkám
na stavby (§ 43d), a tým ohrozuje alebo obťažuje užívateľov alebo okolie stavby, stavebný úrad

vo verejnom záujme nariadi vlastníkovi stavby uskutočniť nevyhnutné úpravy na stavbe alebo na
stavebnom pozemku. Nariadené úpravy je vlastník povinný vykonať na vlastné náklady.

30. Podľa § 88 ods. 1 písm. a) zákona č. 50/1976 Zb. stavebný úrad nariadi vlastníkovi stavby
odstránenie závadnej stavby ohrozujúcej život alebo zdravie osôb, pokiaľ ju nemožno hospodárne

opraviť.

Právne posúdenie veci správnym súdom

31. Správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného podľa § 177 ods. 1 SSP v medziach
žalobných bodov (§ 134 ods. 1 a § 183 SSP) a po zistení, že žaloba bola podaná oprávnenou osobou (§
178 ods. 1 SSP) v zákonom stanovenej lehote (§ 181 ods. 1 SSP) dospel k záveru, že správna žaloba
nie je dôvodná.

32. Z obsahu súdneho a administratívneho spisu vyplýva, že prvostupňový správny orgán nariadil
odstránenie stavby, ktorej spoluvlastníkmi sú žalobca a ďalší účastníci konania v 1. a 2. rade postavenej
na pozemku účastníčky konania v 4. rade a to z dôvodu, že v dôsledku zlého stavebnotechnického
stavu stavby je ohrozený život a zdravie osôb pohybujúcich sa v jej okolí a zároveň hrozí vznik škody
na nehnuteľnostiach (pozemok, na ktorom je stavba postavená a priľahlý pozemok), pričom stavbu nie

je možné hospodárne opraviť.

33. Žalobca v správnej žalobe namietal nedostatočne zistený skutkový stav veci, nakoľko statické
posúdenie stavby, z ktorého prvostupňový správny orgán vychádzal pri ustaľovaní stavebnotechnického
stavu stavby bol z roku 2006, teda nebol aktuálny. Súd z obsahu administratívneho spisu zistil,

že prvostupňový správny orgán pri zisťovaní skutkového stavu nevychádzal výlučne zo statického
posúdenia stavby E. C. predloženého účastníkmi konania, ale aj z výsledkov vykonaného štátneho
stavebného dohľadu na predmetnej stavbe, rovnako z podania majiteľky susedného pozemku, ako
aj z oznámenia Mestskej polície mesta Košice (vrátane fotodokumentácie). Zároveň podkladom pre
vydanie rozhodnutia bolo aj predchádzajúce rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu, ktorým

uložil vlastníkom stavby vykonať neodkladné zabezpečovacie opatrenia na stavbe, pretože stavba
z dôvodu zlého stavebnotechnického stavu ohrozuje životy a zdravie osôb pohybujúcich sa v jej
blízkosti(nezanedbateľnýmjeajfakt,žeprotitomutorozhodnutiužalobcaodvolanienepodal,nenamietal
vyhodnotenie stavebnotechnického stavu stavby). Z obsahu administratívneho spisu tiež vyplýva, že
vlastníci stavby žiadne zabezpečovacie opatrenia nevykonali – čoho dôkazom sú aj výsledky štátneho

stavebného dohľadu vykonaného na stavbe po uplynutí lehoty určenej na vykonanie zabezpečovacích
prác. Vychádzajúc z uvedeného, aj keď formálne bolo v administratívnom konaní ako podklad
rozhodnutia použité stavebno-statické posúdenie stavby, ktoré bolo vypracované v roku 2006, teda
nebolo aktuálne, vyhodnotiac tento podklad vo vzájomnej súvislosti s ostatnými vyššie uvedenýmidôkazmi, je potrebné dospieť k záveru, že skutkový stav týkajúci sa aktuálneho stavu stavby bol
zistený dostatočne. Zároveň žalovaný v odôvodnení rozhodnutia dostatočným a logicky udržateľným
spôsobom vysvetlil hodnotenie vykonaných dôkazov v ich vzájomných súvislostiach s poukazom na

to, že s odstupom času (od vypracovania predmetného statického posúdenia) nedošlo k vykonaniu
žiadnych udržiavacích prác a stavba je v podstatne dezolátnejšom stave, ako v čase jeho vypracovania.
Aktuálny stav stavby bol zachytený aj v zápisnici z vykonaného štátneho stavebného dohľadu, ako
aj fotodokumentáciou, na ktorej je zobrazená stavba aj s poškodeniami (prepadnutá strecha, zrútené
múry). Súd tak vyhodnotil túto žalobnú námietku ako nedôvodnú.

34. K námietke žalobcu, že žalovaný nepreskúmal a kvalifikovaným spôsobom sa nevyjadril k
jednotlivým námietkam žalobcu ohľadne preskúmania technického stavu nehnuteľnosti je nevyhnutné
konštatovať, že žalobca v správnej žalobe nešpecifikoval o aké konkrétne námietky sa malo jednať.
Súd z obsahu administratívneho spisu zistil, že žalobca dňa 09.02.2023 doručil prvostupňovému
správnemu orgánu oznámenie, ktorým žiada o nariadenie nového termínu ústneho pojednávania,

v ktorom zároveň uviedol, že nesúhlasí s odstránením stavby, nakoľko podľa jemu dostupných
informácií (fotografie vyhotovené z miestnej komunikácie) nie je stavba v takom stave, ktorý by
vyžadoval jej odstránenie (č.l. 10 AS). Následne v odvolaní, ktoré žalobca podal proti prvostupňovému
rozhodnutiu, poukazoval aj na nevyhnutnosť ustanovenia znalca na ustálenie otázky, či je stavba
skutočne v takom stavebnotechnickom stave, ktorý si vyžaduje jej odstránenie. Vyjadril názor, že túto

otázku si prvostupňový správny orgán nemôže ustáliť sám bez vykonaného znaleckého dokazovania.

35. Súd z obsahu administratívneho spisu zistil, že žalobca v priebehu prvostupňového konania
nenavrhol vykonať znalecké dokazovanie na preukázanie stavebnotechnického stavu stavby,
nepredložil ani znalecký posudok, či iný relevantný dôkaz, ktorým by preukázal svoje tvrdenia, že stav

stavby nie je tak zlý, že by vyžadoval jej odstránenie. Žalobca sa vo vyjadrení odvolával výlučne na
fotodokumentáciu stavby vyhotovenú z miestnej komunikácie. Z obsahu administratívneho spisu (č.l. 3
a č.l. 8 AS) vyplýva, že prvostupňový správny orgán doručil účastníkom konania oznámenie o začatí
konania, v ktorom určil termín ústneho pojednávania spojeného s miestnym zisťovaním a zároveň poučil
účastníkov konania, že môžu svoje pripomienky a námietky uplatniť najneskôr pri ústnom pojednávaní,

inak na ne nebude prihliadať. Vychádzajúc z uvedeného súd dospel k záveru, že prvostupňový správny
orgán,anižalovanýnepostupovalivrozporesozákonom,keďnenariadilivkonaníznaleckédokazovanie
na preukázanie stavebnotechnického stavu stavby. Zákon č. 50/1976 Zb. v ustanovení § 88 nevyžaduje
vkaždomjednotlivomprípadevykonanieznaleckéhodokazovanianapreukázaniestavebnotechnického
stavu stavby (za účelom zistenia naplnenia podmienky, že ju nemožno hospodárne opraviť). V prípade,

že má správny orgán v konaní dostatočným spôsobom zistený a preukázaný skutkový stav, z ktorého
je bez pochybností zrejmé, že stavba je závadná, ohrozuje život a zdravie osôb a zároveň aj splnenie
podmienky, že ju nie je možné hospodárne opraviť, nie je nevyhnutné vykonávať v konaní znalecké
dokazovanie. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že účastníci konania vykonanie znaleckého
dokazovania nepožadovali, táto námietka bola žalobcom vznesená až v odvolacom konaní. Zároveň,

ako súd uviedol vyššie, skutkový stav bol prvostupňovým správnym orgánom zistený v dostatočnom
rozsahu, nebolo by teda v súlade so zásadou hospodárnosti konania vykonávať na preukazovanie
zistených skutočností aj znalecké dokazovanie, navyše ak v priebehu administratívneho konania bol
dostatočným spôsobom zistený skutkový stav a účastníci konania znalecké dokazovanie výslovne
nepožadovali. Je nevyhnutné uviesť, že žalobca v priebehu prvostupňového správneho konania

vykazoval minimum procesnej aktivity, nezúčastnil sa ústneho pojednávania, ani miestnej obhliadky,
nepredložil v konaní žiadne dôkazy na preukázanie svojich tvrdení o aktuálnom stave stavby. Z obsahu
vyjadrení žalobcu, ktoré adresoval v konaní prvostupňovému správnemu orgánu nie je možné dospieť
k záveru, že kvalifikovaným spôsobom napadol v administratívnom konaní zistený skutkový stav, ani
že by relevantným spôsobom spochybnil stavebno-statický posudok E. C.. Vzhľadom na uvedené má

súd za to, že žalovaný a prvostupňový správny orgán postupovali v konaní v súlade so zákonom
a dostatočným spôsobom sa vysporiadali s námietkami žalobcu vznesenými v administratívnom konaní,
z toho dôvodu nepovažoval súd ani túto žalobnú námietku za dôvodnú.

36.Vzhľadomnauvedenémásúdzato,žežalobnénámietkyuvedenévsprávnejžalobeniesúdôvodné,

preto žalobu podľa § 190 SSP zamietol.

37. O náhrade trov konania rozhodol správny súd tak, že žalobcovi a žalovanému nepriznal právo na
náhradu trov konania, nakoľko žalobca nemal v konaní ani len čiastočný úspech a v konaní úspešnémužalovanému nevznikli žiadne odôvodnené trovy, úhradu ktorých by bolo možné od žalobcu spravodlivo
požadovať (§ 167 ods. 1 SSP a contrario v spojení s § 168 SSP). Vo vzťahu k ďalším účastníkom konania
v 1. až 4. rade súd rozhodol o trovách konania podľa § 169 SSP zohľadniac, že tieto subjekty majú právo

na náhradu iba tých trov konania voči v konaní neúspešnému účastníkovi, ktoré im vznikli v súvislosti
s plnením im správnym súdom uložených povinnosti. O výške náhrady trov konania rozhodne správny
súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením (§ 175 ods. 2 SSP).

38. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Správneho súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4

SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať na Správnom súde v Košiciach
v lehote 1 mesiaca od doručenia tohto rozsudku [§ 443 ods. 1 SSP a § 493e SSP]. Zmeškanie uvedenej
lehoty nemožno odpustiť. (§ 493e SSP v spojení s § 443 ods. 1 a 5 SSP).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému
správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka
konania) uviesť:
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,

c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (§ 445 ods. 1 SSP).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci

samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak
sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na
dodatočnédoručeniepodanianevyzýva.Kpodaniukolektívnehoorgánumusíbyťpripojenérozhodnutie,
ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal
jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví
kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo

pri rozhodovaní porušil zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,

h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g) až i) SSP sa vymedzí tak, že sťažovateľ

uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto
právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje
podania pred správnym súdom(§ 440 ods. 2 SSP).
V kasačnej sťažnosti nemožno uplatňovať nové skutočnosti a dôkazy okrem skutočností a dôkazov na
preukázanie prípustnosti a včasnosti podanej kasačnej sťažnosti (§ 441 SSP).

Sťažnostnébodymožnomeniťlendouplynutialehotynapodaniekasačnejsťažnosti(§445ods.2SSP).Kasačná sťažnosť nemá odkladný účinok, ak SSP neustanovuje inak (§ 446 ods. 1 SSP).
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané

advokátom. Uvedená povinnosť neplatí, ak:
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c) a d),
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci. (§ 449 ods. 1, 2 SSP).