Rozsudok – Dôchodky ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 18. november 2025

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 7Sa/69/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1021201209
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 11. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Filip Hudec

ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2025:1021201209.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave v konaní pred sudcom JUDr. Filipom Hudecom v právnej veci žalobkyne: A. B.,

nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX/XX, D., zastúpenej advokátkou JUDr. Evou Krištofiakovou, so sídlom
Zelená 11, Malinovo, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8-10,
Bratislava, IČO: 30 807 484, v konaní o správnej žalobe v sociálnych veciach, o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia žalovanej (generálneho riaditeľa) č. XXX XXX XXXX X zo dňa 31. mája 2021, takto

r o z h o d o l :

I. Správny súd v Bratislave rozhodnutie Generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXX X
zo dňa 31. mája 2021 z r u š u j e a vec v r a c i a žalovanej na ďalšie konanie.

II. Správny súd v Bratislave priznáva žalobkyni voči žalovanej právo na úplnú náhradu trov konania,
o výške ktorých rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným rozhodnutím vyšší súdny
úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Sociálna poisťovňa, ústredie (ďalej len „prvostupňový správny orgán“) rozhodla rozhodnutím č. XXX
XXX XXXX X - E. zo dňa 03.03.2021 tak, že, žalobkyni podľa § 82b zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom
poistení (ďalej len „ZSP“) v znení zákona č. 140/2015 Z. z., od 01.07.2015 naďalej nevznikol nárok
na zvýšenie sumy starobného dôchodku na sumu minimálneho dôchodku a rozhodnutím F. XXX XXX
XXXX X - E.. zo dňa 03.03.2021 tak, že žalobkyni podľa § 82b ZSP v znení neskorších predpisov od

01.11.2020 nevznikol nárok na zvýšenie sumy starobného dôchodku na sumu minimálneho dôchodku
(ďalej len „prvostupňové rozhodnutia“).

2. Proti predmetným prvostupňovým rozhodnutiam podala žalobkyňa v zákonom stanovenej lehote
odvolanie zo dňa 16.04.2021, v ktorom namietala nesprávny súčet odpracovaných rokov na nárok na
zvýšenie sumy starobného dôchodku. Podľa jej výpočtu odpracovala 29 rokov a 380 dní. Namietala, že
jej do celkového súčtu odpracovaných 10.903 dní, čo je 29 rokov a 318 dní, nebolo započítaných 79

dní, ktoré v roku 2020 odpracovala u zamestnávateľa G. H. - REKORD+ a 62 dní, ktoré odpracovala
od 01.07.1966 do 31.08.1966.

3. Rozhodnutím F. XXX XXX XXXX X zo dňa 31.05.2021 Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne ako
odvolací orgán (ďalej len „žalovaná“) podľa § 218 ods. 2 ZSP odvolanie žalobkyne proti prvostupňovým
rozhodnutiam (F. XXX XXX XXXX X - E. D. I. XX.XX.XXXX; F. XXX XXX XXXX X - E.. D. I. XX.XX.XXXX)
prvostupňového správneho orgánu, v celom rozsahu zamietol a predmetné prvostupňové rozhodnutia

prvostupňového správneho orgánu potvrdil (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“).

4. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaná uviedla, že preskúmala predmetné prvostupňové
rozhodnutia a priloženú spisovú dokumentáciu žalobkyne v celom rozsahu, pričom dospela k záveru,že postup prvostupňového správneho orgánu bol správny, a preto prvostupňové rozhodnutia je
potrebné potvrdiť. Ďalej konštatovala, že z administratívneho spisu žalobkyne vyplýva, že žalobkyni bol
právoplatným rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 07.04.2000 podľa

§ 21 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení a nariadenia vlády ČSSR č. 118/1988 Zb. v znení
neskoršíchpredpisovpriznanýod28.12.1999mimoriadnystarobnýdôchodokvsume2.464Skmesačne
a zmenovým rozhodnutím F. XXX XXX XXXX X zo dňa 21.04.2000 bol žalobkyni zvýšený dôchodok
od 28.12.1999 na sumu 3.153 Sk mesačne. Poukázala na to, že na nárok na sumu mimoriadneho
starobného dôchodku bolo žalobkyni zhodnotených 11.127 dní obdobia poistenia, z toho bolo 365 dní

pripočítaného obdobia do dovŕšenia dôchodkového veku, ktoré však nie sú obdobím dôchodkového
poistenia, spolu teda žalobkyňa získala iba 10.762 dní dôchodkového poistenia, čo je 29 rokov a 177
dní obdobia dôchodkového poistenia. Uviedla, že na posúdenie nároku na zvýšenie sumy starobného
dôchodku na sumu minimálneho dôchodku bolo žalobkyni dodatočne zhodnotených do vzniku nároku
na dôchodok obdobie prázdnin od 01.07.1966 do 31.08.1966 v počte 62 dní dôchodkového poistenia -
mala teda za to, že správny počet obdobia dôchodkového poistenia ku dňu vzniku nároku na mimoriadny

starobný dôchodok spolu s dodatočne zhodnoteným obdobím je 10.824 dní dôchodkového poistenia, t. j.
29 rokov a 239 dní. Vzhľadom na vyššie uvedené konštatovala, že žalobkyňa získala úhrnom 10.824 dní
obdobia dôchodkového poistenia, ktoré sú zároveň kvalifikovaným obdobím dôchodkového poistenia, a
pretože žalobkyňa nezískala aspoň 30 rokov kvalifikovaného obdobia dôchodkového poistenia, nárok na
zvýšenie sumy starobného dôchodku na sumu minimálneho dôchodku ku dňu 01.07.2015 jej nevznikol.

Mala preto za to, že prvostupňovým rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X – E. zo dňa 03.03.2021 bolo
o nároku žalobkyne na zvýšenie sumy starobného dôchodku na sumu minimálneho dôchodku od
01.07.2015 rozhodnuté správne.

5. Ďalej konštatovala, že rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X - E.. zo dňa 03.03.2021 bola žalobkyni podľa

§ 82b ZSP v znení neskorších predpisov zamietnutá žiadosť o zvýšenie sumy starobného dôchodku
na sumu minimálneho dôchodku od 01.01.2020. V tejto súvislosti poznamenala, že žalobkyňa ku dňu
01.01.2020 získala 29 rokov a 239 dní obdobia dôchodkového poistenia, a preto jej nárok na zvýšenie
dôchodku na sumu minimálneho dôchodku nevznikol. Konštatovala aj to, že rozhodnutím č. XXX XXX
XXXX X - E.. zo dňa 03.03.2021 bol žalobkyni od 01.11.2020 zvýšený starobný dôchodok podľa § 66

ods. 3 a § 293l ods. 1 ZSP v znení zákona č. 310/2003 Z. z. na sumu 286,50 EUR mesačne a od
01.01.2021 zvýšený starobný dôchodok podľa § 82 a § 293dx ZSP v znení neskorších predpisov na
sumu 295,90 EUR mesačne.

6. V nadväznosti uviedla, že suma starobného dôchodku žalobkyne sa zvýšila za obdobie

dôchodkového poistenia, ktoré žalobkyňa získala počas poberania dôchodku od 14.08.2020 do
31.10.2020, spolu za 79 dní. Konštatovala, že k 01.11.2020 teda žalobkyňa celkovo získala 10.903
dní obdobia dôchodkového poistenia, čo je podľa § 60 ods. 10 ZSP v znení neskorších predpisov 29
rokov a 318 dní obdobia dôchodkového poistenia a nárok na zvýšenie sumy starobného dôchodku na
sumu minimálneho dôchodku žalobkyni nevznikol ani od 01.11.2020. Mala teda za to, že prvostupňovým

rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X - E.. zo dňa 03.03.2021 bolo o nároku žalobkyne na zvýšenie sumy
starobného dôchodku na sumu minimálneho dôchodku od 01.11.2020 rozhodnuté správne.

7. Ďalej konštatovala, že námietka žalobkyne, že jej do celkového súčtu odpracovaných 10.903 dní
dôchodkového poistenia, čo je 29 rokov a 318 dní, nebolo započítaných 79 dní, ktoré v roku 2020

odpracovala u zamestnávateľa G. H. - REKORD+ a 62 dní, ktoré odpracovala od 01.07.1966 do
31.08.1966, je nedôvodná. Tvrdila, že na nárok na dôchodok a určenie jeho sumy boli započítané
správne všetky preukázané obdobia dôchodkového poistenia a vymeriavacie základy dosiahnuté v
rozhodujúcom období, a to na základe údajov uvedených v žiadosti o dôchodok, priložených dokladov
a údajov nachádzajúcich sa v informačnom systéme Sociálnej poisťovne. Podľa jej názoru ďalšie

obdobie dôchodkového poistenia žalobkyňa nezískala, a ani v odvolaní žalobkyňa nepreukázala také
skutočnosti, ktoré by boli dôvodom na zmenu rozhodnutí v súlade s § 112 ZSP v znení neskorších
predpisov.

II.
Žaloba8. Žalobkyňa sa žalobou zo dňa 27.07.2021, doručenou Krajskému súdu v Bratislave toho istého
dňa, domáhala zrušenia napadnutého rozhodnutia, ako aj prvostupňových rozhodnutí prvostupňového
správneho orgánu (č. XXX XXX XXXX X - E. D. I. XX.XX.XXXX; F. XXX XXX XXXX X - E.. D.

I. XX.XX.XXXX). Namietala, že zistenie skutkového stavu žalovanou bolo nedostačujúce na riadne
posúdenie veci, pričom to mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej, a že
napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné pre jeho nezrozumiteľnosť.

9. Uviedla, že nesúhlasí s posúdením odpracovaných rokov v napadnutom rozhodnutí (t. j. 29 rokov a

318 dní obdobia dôchodkového poistenia), ako aj v prvostupňových rozhodnutiach (I. a IV.), nakoľko z jej
osobného listu dôchodkového zabezpečenia vyplýva, že má odpracovaných 30 rokov a 177 dní + ďalšie
dni, ktoré vyplývajú z aktuálnej pracovnej zmluvy uzatvorenej so spoločnosťou REKORD plus s.r.o., IČO:
45472254 so sídlom Šintavská 8, 851 05 Bratislava, a to od 14.08.2020, ako aj ďalšej pracovnej zmluvy
zo dňa 31.03.2021 platnej od 01.04.2021. Poukázala na to, že skutočnosť odpracovania 30 rokov 177
dní vyplýva aj z rozhodnutia Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 26.02.2016,

pričom v rozhodnutiach z roku 2021 tento údaj absentuje – konštatovala, že to považuje za zmätočné.

10. Ďalej poukázala na vyjadrenie žalovanej v napadnutom rozhodnutí, že k 01.11.2020 mala
odrobených iba 29 rokov a 318 dní. S uvedeným nesúhlasila a poukázala na to, že stále pracuje a aj
v čase vydávania napadnutého rozhodnutia stále pracovala (31.05.2021), v dôsledku čoho je podľa jej

názoru zrejmé, že v čase vydania napadnutého rozhodnutia už určite presiahla 30 rokov kvalifikovaného
obdobia dôchodkového postenia. Namietala, že z napadnutého rozhodnutia nie je zrejmé, prečo jej
nebolo započítaných 79 dní odpracovaných v roku 2020 a 62 dní, ktoré odpracovala od 01.07.1966
do 31.08.1966. Žalovanej vytýkala, že samotné konštatovanie, že nárok na dôchodok a určenie jeho
sumy boli započítané správne je absolútne nepostačujúce a pre ňu nezrozumiteľné a zároveň takéto

vyjadrenie považovala za nepreskúmateľné.

11. Napadnuté rozhodnutie ďalej považovala za nepreskúmateľné, nakoľko neobsahuje žiadne
podklady, pričom podľa jej názoru nie je zrejmé z čoho žalovaná, ako i prvostupňový správny orgán
vychádzali. Uviedla, že tiež jej nie je zrejmé, z čoho žalovaná odvodila, že jej terajšia pracovná pozícia

upratovačky v rozsahu 79 dní v roku 2020 (k 01.11.2020) a od 01.04.2021 do 27.07.2021 (ďalších 118
dní) sa do odpracovaných rokov nezapočítava.

12. Na základe uvedeného mala za to, že žalovaná sa nevysporiadala dostatočne s jej odvolaním
a stále jej nie je zrejmé, či ku dňu podania žaloby (27.07.2021) spĺňa podmienky odpracovania 30 rokov

kvalifikovaného dôchodkového poistenia podľa ust. § 82b ZSP. Zároveň poukázala na to, že ju žalovaná
už dostala raz do omylu, nakoľko bolo vo veci odpracovaných rokov vedené na krajskom súde konanie
sp. zn. 5Sd/38/2016, a bolo jej zo strany žalovanej prisľúbené, že postačuje vziať návrh späť a žalovaná
rozhodne v jej prospech, a to na základe skutočnosti, že úprava mala byť realizovaná celoplošne.

13. Záverom uviedla, že celý život od roku 1961 pracovala a je poľutovaniahodné, že v dnešnej dobe
po odpracovaní viac ako 30 rokov poberá dôchodok od 01.01.2021 v sume 295,60 EUR mesačne a
aj dnes musí ako upratovačka pracovať za čiastku 200 EUR mesačne, aby sa dôstojne 76-ročná žena
uživila, pričom Sociálna poisťovňa nie je schopná správne vypočítať jej odpracované roky a priznať jej
zvýšenie sumy starobného dôchodku na sumu minimálneho dôchodku na čiastku minimálne 334,30

EUR od 01.01.2021 a doplatiť rozdiel. Nežiadala nariadenie pojednávania.

III.
Vyjadrenie k žalobe

14.
15.
14. Žalovaná vo vyjadrení k žalobe zo dňa 30.09.2021 uviedla, že na nárok na sumu mimoriadneho
starobného dôchodku bolo žalobkyni zhodnotených 11.127 dní obdobia dôchodkového poistenia (doba

zamestnania, započítané náhradné doby a pripočítaná doba), čo je 30 rokov a 177 dní. Konštatovala, že
z uvedeného počtu zhodnotených 11.127 dní obdobia dôchodkového poistenia na nárok na mimoriadny
starobný dôchodok žalobkyne bolo 365 dní pripočítaného obdobia do dovŕšenia dôchodkového veku (v
osobnom liste dôchodkového zabezpečenia zo dňa 07.04.2020 uvedených pod znakom hodnotenia U -pripočítaná doba), ktoré však nie sú obdobím dôchodkového poistenia na nárok na minimálny dôchodok,
spolu teda žalobkyňa získala iba 10.762 dní dôchodkového poistenia (11.127 - 365 = 10.762), čo je 29
rokov a 177 dní obdobia dôchodkového poistenia.

15. Ďalej uviedla, že na posúdenie nároku na zvýšenie sumy starobného dôchodku na sumu
minimálneho dôchodku bolo žalobkyni do vzniku nároku na dôchodok dodatočne zhodnotených
62 dní dôchodkového poistenia, obdobie prázdnin od 01.07.1966 do 31.08.1966 (v osobnom liste
dôchodkového zabezpečenia, ktorý bol prílohou k rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX

XXXX X zo dňa 07.04.2000 bolo v roku 1966 úhrnom započítaných 263 dní obdobia dôchodkového
poistenia; v osobných listoch dôchodkového poistenia na určenie minimálneho dôchodku, ktoré boli
prílohou prvostupňových rozhodnutí č. XXX XXX XXXX X - E. a č. XXX XXX XXXX X - E.. zo
dňa 03.03.2021 o nároku žalobkyne na zvýšenie sumy starobného dôchodku na sumu minimálneho
dôchodku od 01.07.2015 a od 01.11.2020 bolo v roku 1966 úhrnom započítaných 325 dní obdobia
dôchodkového poistenia). Mala teda za to, že správny počet obdobia dôchodkového poistenia ku dňu

vzniku nároku na mimoriadny starobný dôchodok vrátane dodatočne zhodnoteného obdobia je 10.824
dní dôchodkového poistenia (10.762 + 62 = 10.824), t. j. 29 rokov a 239 dní.

16. Konštatovala, že žalobkyňa získala úhrnom 10.824 dní obdobia dôchodkového poistenia, ktoré
sú zároveň kvalifikovaným obdobím dôchodkového poistenia, a pretože nezískala aspoň 30 rokov

kvalifikovaného obdobia dôchodkového poistenia, nárok na zvýšenie sumy starobného dôchodku na
sumu minimálneho dôchodku k 01.07.2015 jej nevznikol. Bola preto toho názoru, že prvostupňové
rozhodnutie (č. XXX XXX XXXX X - E. zo dňa 03.03.2021) bolo vydané správne.

17. V súvislosti s rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 26.02.2016,

na ktoré poukázala žalobkyňa v správnej žalobe, uviedla, že z neho rovnako vyplýva, že obdobie od
28.12.1999 do 26.12.2000, t. j. 365 dní je dopočítané obdobie od priznania mimoriadne poskytovaného
starobného dôchodku podľa nariadenia vlády ČSSR č. 118/1988 Zb. v znení neskorších predpisov
do dovŕšenia dôchodkového veku žalobkyne, a že toto obdobie nie je kvalifikovaným obdobím
dôchodkového poistenia, a teda nie je možné započítať ho na účely zvýšenia dôchodku na sumu

minimálneho dôchodku.

18.Ďalejkonštatovala,žerozhodnutímč.XXXXXXXXXXX-E..zodňa03.03.2021bolažalobkynipodľa
§ 82b ZSP v znení neskorších predpisov zamietnutá žiadosť o zvýšenie sumy starobného dôchodku na
sumu minimálneho dôchodku od 01.01.2020.

19. Uviedla aj to, že rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X - E.. zo dňa 03.03.2021 bol žalobkyni od
01.11.2020zvýšenýstarobnýdôchodokpodľa§66ods.3a§293lods.1ZSPvznenízákonač.310/2003
Z. z. na sumu 286,50 EUR mesačne a od 01.01.2021 zvýšený starobný dôchodok podľa § 82 a § 293dx
ZSP v znení neskorších predpisov na sumu 295,90 EUR mesačne. Konštatovala, že suma starobného

dôchodku žalobkyne sa zvýšila za obdobie dôchodkového poistenia získané počas poberania dôchodku
od 14.08.2020 do 31.10.2020, spolu za 79 dní (odpracovaných podľa evidenčného listu dôchodkového
poistenia v roku 2020 u zamestnávateľa REKORD plus, s.r.o.).

20. Mala za to, že k 01.11.2020 žalobkyňa celkovo získala 10.903 dní obdobia dôchodkového poistenia

(10.824 + 79 = 10.903), čo je podľa § 60 ods. 10 ZSP v znení neskorších predpisov 29 rokov a 318 dní
obdobiadôchodkovéhopoisteniaanároknazvýšeniesumystarobnéhodôchodkunasumuminimálneho
dôchodku žalobkyni nevznikol ani od 01.11.2020. Bola toho názoru, že prvostupňovým rozhodnutím (č.
XXX XXX XXXX X - E.. zo dňa 03.03.2021) bolo o nároku žalobkyne na zvýšenie sumy starobného
dôchodku na sumu minimálneho dôchodku od 01.11.2020 rozhodnuté správne. Námietku žalobkyne,

že jej nebolo započítaných 79 odpracovaných pracovných dní v roku 2020 považovala za nedôvodnú,
nakoľko jej tieto dni boli započítané; ďalšie dni, odpracované v roku 2021 na základe aktuálnej pracovnej
zmluvy uzatvorenej medzi žalobkyňou a spoločnosťou REKORD plus s.r.o. zo dňa 31.03.2021, nemohli
byť podľa jej názoru započítané do obdobia dôchodkového poistenia v prvostupňovom rozhodnutí č.
XXX XXX XXXX X - E.. zo dňa 03.03.2021, ktorým sa posudzoval nárok žalobkyne na zvýšenie sumy

starobného dôchodku na sumu minimálneho dôchodku podľa § 82b ZSP v znení neskorších predpisov
od 01.11.2020.21. Za nedôvodnú považovala aj námietku žalobkyne, že v čase vydania napadnutého rozhodnutia (dňa
31.05.2021) už určite presiahla 30 rokov kvalifikovaného obdobia dôchodkového poistenia, nakoľko
napadnutým rozhodnutím preskúmavala prvostupňové rozhodnutia č. XXX XXX XXXX X - E. A. F. XXX

XXX XXXX X - E.. zo dňa 03.03.2021. Žiadala, aby súd žalobu zamietol ako nedôvodnú. Nežiadala
nariadenie pojednávania.

22. Žalobkyňa repliku nepodala.

IV.
Relevantné právne predpisy

23. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“), v správnom
súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a

právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

24. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli
porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,
nečinnosťouorgánuverejnejsprávyaleboinýmzásahomorgánuverejnejsprávy,samôžezapodmienok

ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

25. Podľa § 6 ods. 1, 2 písm. c) SSP (1) Správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe
žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov
orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v

ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
(2) Správne súdy rozhodujú v konaniach o
c) správnych žalobách v sociálnych veciach.
26. Podľa § 135 ods. 1 SSP, na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia alebo
vydania rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.

27. Podľa § 202 ods. 2 SSP, správnu žalobu fyzickej osoby správny súd posudzuje neformálne. Ak je
žalobcom právnická osoba, správna žaloba musí obsahovať všetky náležitosti uvedené v odseku 1 a
§ 182 ods. 1.

28. Podľa § 60 ods. 10 ZSP, rok dôchodkového poistenia je 365 dní dôchodkového poistenia.

29. Podľa § 82b ZSP v znení zákona č. 140/2015 Z. z., nárok na zvýšenie starobného dôchodku na
sumu minimálneho dôchodku môže vzniknúť poberateľovi dôchodku, ak z celkovej doby poistenia získal
najmenej 30 rokov kvalifikovaného obdobia dôchodkového poistenia.

V.
Posúdenie veci správnym súdom

30. Správny súd v Bratislave v prvom rade uvádza, že s odkazom na zákon č. 151/2022 Z.z. o zriadení
správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o správnych súdoch“) sa
okrem iného zriadil aj Správny súd v Bratislave. Ustanovenie § 3 ods. 1 zákona o správnych súdoch
uvádza, že správne súdy začnú svoju činnosť 1. júna 2023. Citované ustanovenie zároveň uvádza: „ak
§ 4 ods. 1 neustanovuje inak, výkon súdnictva prechádza od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne

súdy vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu
v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave.“ Výkon
súdnictva prešiel z krajských súdov na novozriadené správne súdy odo dňa 1. júna 2023 vo všetkých
veciach, v ktorých je od tohto dátumu daná právomoc správnych súdov.

31. Predmetná vec bola pôvodne iniciovaná a následne prejednávaná Krajským súdom v Bratislave pod
pridelenou spisovou značkou 7Sa/69/2021. Od 1. júna 2023 je na konanie v tejto veci príslušný Správny
súd v Bratislave. Vec bola náhodným výberom pridelená samosudcovi do oddelenia 15Sa, ktorý o nej
rozhodol pod pôvodnou spisovou značkou s predponou BA-7Sa/69/2021.32. Správny súd v Bratislave (ďalej aj „správny súd“) ako vecne a miestne príslušný podľa § 10, § 13 ods.
3SSPvkonaníosprávnejžalobevsociálnejvecipreskúmalžalobounapadnutérozhodnutiepodľa§199

až § 205 SSP, oboznámil sa s obsahom súdneho spisu a administratívneho spisu žalovanej, preskúmal
napadnuté rozhodnutie žalovanej a priebeh administratívneho konania, ktorý predchádzal vydaniu
napadnutého rozhodnutia, posúdil správnu žalobu neformálne neviazaný pri svojom rozhodovaní
žalobnými bodmi podľa § 202 ods. 2 SSP v spojení s § 203 ods. 2 SSP, podľa stavu veci v čase
právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy podľa § 135 ods. 1 SSP a dospel k záveru, že správna

žaloba je dôvodná. O žalobe rozhodol bez nariadenia pojednávania, verejným vyhlásením rozsudku
dňa 18.11.2025, nakoľko boli splnené podmienky podľa § 137 ods. 4 SSP. Oznámenie o mieste a čase
verejného vyhlásenia rozhodnutia bez nariadenia ústneho pojednávania bolo vyvesené na úradnej tabuli
správneho súdu a zverejnené na web stránke dňa 08.09.2025.

33. Úlohou správneho súdu bolo preskúmať žalobou napadnuté rozhodnutie žalovanej č. XXX XXX

XXXX X zo dňa 31.05.2021, ktorým žalovaná zamietla odvolanie žalobkyne proti prvostupňovým
rozhodnutiam prvostupňového správneho orgánu (F. XXX XXX XXXX X - E. D. I. XX.XX.XXXX; F.
XXX XXX XXXX X - E.. D. I. XX.XX.XXXX) v celom rozsahu a potvrdila prvostupňové rozhodnutia
prvostupňového správneho orgánu (F. XXX XXX XXXX X - E. D. I. XX.XX.XXXX; F. XXX XXX XXXX
X - E.. D. I. XX.XX.XXXX).

34. Žalobkyňa v správnej žalobe namietala správnosť zhodnoteného obdobia dôchodkového poistenia
29 rokov a 318 dní, a to v napadnutom rozhodnutí, ako aj v prvostupňových rozhodnutiach (I. a IV.) –
bola toho názoru, že z jej osobného listu dôchodkového zabezpečenia vyplýva, že má odpracovaných
30 rokov a 177 dní + ďalšie dni, ktoré vyplývajú z pracovnej zmluvy uzatvorenej so spoločnosťou

REKORD plus s.r.o. Ďalej namietala, že jej nebolo započítaných 79 odpracovaných pracovných dní
v roku 2020 a 62 dní, ktoré odpracovala od 01.07.1966 do 31.08.1966. Žalovanej vytýkala, že samotné
konštatovanie v napadnutom rozhodnutí, že nárok na dôchodok a určenie jeho sumy boli započítané
správne, je absolútne nepostačujúce a pre ňu nezrozumiteľné a zároveň takéto vyjadrenie považovala
za nepreskúmateľné – nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia videla aj v tom, že neobsahuje

žiadne podklady, z ktorých žalovaná vychádzala, pričom nie je podľa jej názoru zrejmé, z čoho žalovaná
odvodila, že jej terajšie zamestnanie k 01.11.2020 (v rozsahu 79 dní) a od 01.04.2021 do 27.07.2021 (v
rozsahu 118 dní) sa jej do odpracovaných rokov nezapočítava. Namietala aj to, že stále pracuje a v čase
vydania napadnutého rozhodnutia (31.05.2021), už určite presiahla 30 rokov kvalifikovaného obdobia
dôchodkového poistenia.

35. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva najmä nasledovné:

- napadnutým rozhodnutím žalovanej (č. XXX XXX XXXX X zo dňa 31.05.2021) bolo potvrdené
prvostupňové rozhodnutie F. XXX XXX XXXX X - E. zo dňa 03.03.2021, ktorým bolo rozhodnuté tak, že

žalobkyni podľa § 82b ZSP v znení zákona č. 140/2015 Z. z. od 01.07.2015 naďalej nevznikol nárok na
zvýšenie sumy starobného dôchodku na sumu minimálneho dôchodku a bolo potvrdené aj prvostupňové
rozhodnutieF.XXXXXXXXXXX-E..zodňa03.03.2021,ktorýmbolorozhodnutétak,žežalobkynipodľa
§ 82b ZSP v znení neskorších predpisov od 01.11.2020 nevznikol nárok na zvýšenie sumy starobného
dôchodku na sumu minimálneho dôchodku;

- žalobkyni bol právoplatným rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa
07.04.2000 podľa § 21 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení a nariadenia vlády ČSSR č.
118/1988 Zb. o mimoriadnom poskytovaní starobného dôchodku v znení neskorších predpisov priznaný
od 28.12.1999 mimoriadny starobný dôchodok v sume 2.464 Sk mesačne a zmenovým rozhodnutím F.
XXX XXX XXXX X zo dňa 21.04.2000 bol žalobkyni zvýšený dôchodok od 28.12.1999 na sumu 3.153

Sk mesačne;
- na nárok na sumu mimoriadneho starobného dôchodku bolo žalobkyni zhodnotených 11.127 dní
obdobia dôchodkového poistenia (doba zamestnania, započítané náhradné doby a pripočítaná doba),
čo je 30 rokov a 177 dní. Z uvedeného počtu zhodnotených 11.127 dní obdobia dôchodkového poistenia
na nárok na mimoriadny starobný dôchodok žalobkyne bolo 365 dní pripočítaného obdobia do dovŕšenia

dôchodkového veku (v osobnom liste dôchodkového zabezpečenia zo dňa 07.04.2020 uvedených pod
znakom hodnotenia U - pripočítaná doba), ktoré však nie sú obdobím dôchodkového poistenia na nárok
na minimálny dôchodok - spolu teda žalobkyňa získala 10.762 dní dôchodkového poistenia (11.127 -
365 = 10.762), čo je 29 rokov a 177 dní obdobia dôchodkového poistenia;- na posúdenie nároku na zvýšenie sumy starobného dôchodku na sumu minimálneho dôchodku bolo
žalobkyni do vzniku nároku na dôchodok dodatočne zhodnotených 62 dní dôchodkového poistenia,
obdobie prázdnin od 01.07.1966 do 31.08.1966 (v osobnom liste dôchodkového zabezpečenia, ktorý bol

prílohou k rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 07.04.2000 bolo v roku
1966 úhrnom započítaných 263 dní obdobia dôchodkového poistenia; v osobných listoch dôchodkového
poistenia na určenie minimálneho dôchodku, ktoré boli prílohou prvostupňových rozhodnutí F. XXX XXX
XXXX X - E. a F. XXX XXX XXXX X - E.. zo dňa zo dňa 03.03.2021 o nároku žalobkyne na zvýšenie
sumy starobného dôchodku na sumu minimálneho dôchodku od 01.07.2015 a od 01.11.2020 bolo v roku

1966 úhrnom započítaných 325 dní obdobia dôchodkového poistenia). Počet obdobia dôchodkového
poistenia ku dňu vzniku nároku na mimoriadny starobný dôchodok vrátane dodatočne zhodnoteného
obdobia bol teda stanovený na 10.824 dní dôchodkového poistenia (10.762 + 62 = 10.824), t. j. 29 rokov
a 239 dní;
- z rozhodnutia Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 26.02.2016 rovnako vyplýva,
že obdobie od 28.12.1999 do 26.12.2000, t. j. 365 dní je dopočítané obdobie od priznania mimoriadne

poskytovaného starobného dôchodku podľa nariadenia vlády ČSSR č. 118/1988 Zb. v znení neskorších
predpisov do dovŕšenia dôchodkového veku žalobkyne, a že toto obdobie nie je kvalifikovaným obdobím
dôchodkového poistenia, a teda nie je možné započítať ho na účely zvýšenia dôchodku na sumu
minimálneho dôchodku;
- rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X - II. zo dňa 03.03.2021 bola žalobkyni

podľa § 82b ZSP v znení neskorších predpisov zamietnutá žiadosť o zvýšenie sumy starobného
dôchodku na sumu minimálneho dôchodku od 01.01.2020;
- rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X - III. zo dňa 03.03.2021 bol žalobkyni
od 01.11.2020 zvýšený starobný dôchodok podľa § 66 ods. 3 a § 293l ods. 1 ZSP v znení zákona č.
310/2003 Z. z. na sumu 286,50 EUR mesačne a od 01.01.2021 zvýšený starobný dôchodok podľa §

82 a § 293dx ZSP v znení neskorších predpisov na sumu 295,90 EUR mesačne. Suma starobného
dôchodku žalobkyne sa zvýšila za obdobie dôchodkového poistenia získané počas poberania dôchodku
od 14.08.2020 do 31.10.2020, spolu za 79 dní (odpracovaných podľa evidenčného listu dôchodkového
poistenia v roku 2020 u zamestnávateľa REKORD plus, s.r.o.);
- k 01.11.2020 žalobkyňa teda celkovo získala 10.903 dní obdobia dôchodkového poistenia (10.824 +

79 = 10.903), čo je podľa § 60 ods. 10 ZSP v znení neskorších predpisov 29 rokov a 318 dní obdobia
dôchodkového poistenia.

36. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti považuje správny súd za zrejmé, že námietky žalobkyne
týkajúce sa nezapočítania 79 dní odpracovaných v roku 2020 a 62 dní, ktoré žalobkyňa odpracovala

od 01.07.1966 do 31.08.1966, sú nedôvodné. Podľa správneho súdu sa žalovaná s týmito námietkami
dostatočne vysporiadala v napadnutom rozhodnutí a pomerne jasne vysvetlila, kedy konkrétne boli
predmetné obdobia žalobkyni zhodnotené a započítané do kvalifikovaného obdobia dôchodkového
poistenia. Správny súd ďalej konštatuje, že nedetegoval nejakú nejasnosť alebo nezrozumiteľnosť
v napadnutom rozhodnutí ani pri vysvetlení žalovanej, že pripočítané obdobie (365 dní) bolo možné

pripočítať len k obdobiu dôchodkového poistenia pri posudzovaní nároku žalobkyne na mimoriadny
starobný dôchodok, avšak toto pripočítané obdobie už nie je kvalifikovaným obdobím dôchodkového
poistenia na nárok na minimálny dôchodok (teda predmetné pripočítané obdobie 365 dní nemožno
započítať na účely zvýšenia dôchodku na sumu minimálneho dôchodku) – uvedené vyplýva aj
z rozhodnutia Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 26.02.2016, na ktoré žalobkyňa

nedôvodne poukazovala v správnej žalobe.

37. Správny súd však vzhliadol pomerne zásadné pochybenie žalovanej pri vydávaní napadnutého
rozhodnutia v tom, že žalovaná evidentne vychádzala výlučne zo skutkového stavu zisteného
prvostupňovým správnym orgánom ku dňu vydania predmetných prvostupňových rozhodnutí (ku dňu

03.03.2021), pričom zjavne opomenula zisťovať, či v priebehu odvolacieho konania sa skutkový stav
nejako nezmenil (uvedené mala žalovaná zisťovať z úradnej povinnosti zo svojich informačných
systémov ku dňu vydania napadnutého rozhodnutia – teda ku dňu 31.05.2021).

38. Správny súd v tejto súvislosti poukazuje na rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej

republiky sp. zn. 7Sžsk/122/2020 zo dňa 30.11.2021, podľa ktorého: „Pokiaľ žalovaná sa zmenou
skutkových okolností, ktorá zmena nastala v priebehu toho istého administratívneho konania, a teda
pred vydaním jej rozhodnutia ako odvolacieho orgánu, nezaoberala, má to za následok, že rozhodnutieodvolaciehosprávnehoorgánunevychádzazospoľahlivozistenéhoskutočnéhostavuveci,hocisprávne
konanie pred oboma stupňami správnych orgánov tvorí jeden celok.“

39. Z uvedeného je teda zrejmé, že žalovaná v odvolacom konaní nedostatočne zistila skutkový stav,
keď pri vydávaní napadnutého rozhodnutia (teda ku dňu 31.05.2021) nijakým spôsobom neprihliadla
a nevyhodnotila obdobie, v ktorom žalobkyňa po vydaní prvostupňových rozhodnutí do vydania
napadnutého rozhodnutia pracovala – konkrétne sa to týka žalobkyňou namietaného obdobia od
01.04.2021 do 31.05.2021, počas ktorého žalobkyňa preukázateľne pracovala pre spoločnosť REKORD

plus s.r.o. (správny súd pre úplnosť konštatuje, že dňami, ktoré žalobkyňa odpracovala po vydaní
napadnutého rozhodnutia, sa pri vydávaní tohto rozhodnutia nemôže zaoberať - § 135 ods. 1
SSP). V tomto smere a v uvedenom rozsahu sú preto podľa správneho súdu námietky žalobkyne,
poukazujúce na nedostatočne zistený skutkový stav žalovanou a na nepreskúmateľnosť napadnutého
rozhodnutia, dôvodné. Skutočnosť, či predmetné obdobie (od 01.04.2021 do 31.05.2021) je alebo nie
je kvalifikovaným obdobím dôchodkového poistenia musí vyhodnotiť sama žalovaná, túto povinnosť

nemôže preniesť na správny súd (súdny prieskum nepredstavuje pokračovanie správneho konania;
povinnosťou súdu v správnom súdnictve nie je namiesto správneho orgánu vykonávať dokazovanie za
účelom zistenia skutkového stavu veci). Správny súd v tejto súvislosti dáva do pozornosti taktiež to,
že vyhodnotenie predmetného obdobia žalovanou od (01.04.2021 do 31.05.2021) môže mať absolútne
zásadný význam v rámci posudzovania nároku žalobkyne na zvýšenie sumy starobného dôchodku

na sumu minimálneho dôchodku (žalobkyňa k 01.11.2020 preukázateľne získala 29 rokov a 318 dní
kvalifikovaného obdobia dôchodkového poistenia, takže do vzniku nároku na zvýšenie sumy starobného
dôchodku na sumu minimálneho dôchodku jej chýba len 47 dní kvalifikovaného obdobia dôchodkového
poistenia).

40. Napadnuté rozhodnutie teda vychádza z nedostatočne zisteného skutkového stavu žalovanou,
pričom je zároveň vo vyššie uvedenom rozsahu nepreskúmateľné, a teda trpí vadami podľa ustanovenia
§ 191 ods. 1 písm. d) a e) SSP, na základe čoho správny súd napadnuté rozhodnutie ako nezákonné
zrušil a vec vrátil žalovanej na ďalšie konanie.

41. V ďalšom konaní žalovaná opätovne posúdi nárok žalobkyne na zvýšenie sumy starobného
dôchodku na sumu minimálneho dôchodku vo vyššie naznačenom smere.

42. Podľa § 191 ods. 6 SSP, právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je
orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný. Ak orgán verejnej správy v ďalšom konaní nepostupoval

v súlade s právnym názorom správneho súdu a správny súd opätovne zrušil rozhodnutie orgánu verejnej
správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy z tých istých dôvodov, môže správny súd i bez návrhu v
zrušujúcom rozsudku uložiť orgánu verejnej správy pokutu.

43.Onáhradetrovkonaniarozhodolsprávnysúdpodľa§167ods.1SSPažalobkyni,ktorábolavkonaní

úspešná v celom rozsahu priznal voči žalovanej právo na úplnú náhradu trov konania. O výške trov
konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia vyšší súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť.
Prípadná kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia a

podáva sa na Správnom súde v Bratislave v počte vyhotovení, zodpovedajúcom počtu účastníkov
konania. (§ 443 SSP)
Kasačná sťažnosť nie je prípustná, ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v § 440, ak sa opiera o
dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred správnym súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté
rozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia správneho súdu. (§ 439

ods. 3 SSP)
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie
napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie
rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva
(ďalej len "sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 SSP).Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec

alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), ak je
žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 SSP).