Decision was made at the court Krajský súd Prešov
Judgement was issued by JUDr. Marek Kohút
Legislation area – Občianske právo – Zmluvy
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Potvrdené
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 10Co/42/2025
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124208966
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 11. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Kohút
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2025:6124208966.1
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Kohúta a členov senátu
JUDr. Mareka Košča a JUDr. Jozefa Angeloviča, v spore žalobcu: AIDER Slovensko s.r.o., so sídlom
Silvánská 5450, 841 04 Bratislava, IČO: 47 529 415, proti žalovanej: A. B. C., nar. X.XX.XXXX, bytom
C. XXX, XXX XX D., zastúpenej: ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA JUDr. Peter Szárszoi, s.r.o., so sídlom
Štefánikova 8, 071 01 Michalovce, IČO: 47 236 183, o zaplatenie 450,- eur s prísl., o odvolaní žalovanej
proti rozsudku Okresného súdu Bardejov, č.k. 7C/19/2024-289 zo dňa 14.5.2025, takto
r o z h o d o l :
Potvrdzuje rozsudok súdu prvej inštancie.
Žalobca m á p r á v o proti žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
o d ô v o d n e n i e :
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi 450,- eur s úrokom
z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 450,- eur od 18.02.2022 do zaplatenia do 3 dní odo
dňa právoplatnosti rozsudku. O trovách konania rozhodol tak, že žalobca má nárok na náhradu trov
konania proti žalovanej v rozsahu 100 %, o ktorých výške bude rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku
samostatným uznesením.
2. Vychádzal zo zistenia, že žalobca žalobou podanou na súde dňa 10.01.2024 požadoval, aby súd
zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy 450,- eur s príslušenstvom z dôvodu nezaplatenej faktúry č.
XXXXXXXX zo dňa 10.02.2022 s dátumom splatnosti 17.02.2022. Žalobca a žalovaná sa dohodli, že
žalobca žalovanej dodá službu obstarania znaleckého posudku, zameraného na stanovenie všeobecnej
hodnoty motorového vozidla EČV: E., ktoré bolo žalovanej poškodené pri poistnej udalosti dňa
19.11.2021 (ďalej len "ZP"). Žalobca predložil listinné dôkazy, z ktorých vyplýva, že strany sporu
vzájomne komunikovali ohľadne zaplatenej faktúry a znaleckého posudku, ktorý žalovaná potrebovala
doručiť ako doklad poisťovni v období od 19.01.2022 do 21.02.2022. Žalobca predložil faktúru č. F.
zo dňa 10.02.2022 na sumu 450,- eur, splatnú dňa 17.02.2022 „za obstaranie znaleckého posudku
zameraného na stanovenie VŠH vozidla G. H. I.: E., VIN: J.“. Žalobca predložil zálohovú faktúru č.
XXXXXX zo dňa 19.01.2022 na sumu 100,- eur, splatnú dňa 26.01.2022 „za vypracovanie odbornej
fotodokumentácie vozidla za účelom vypracovania znaleckého posudku EČV: E. VIN: J., poškodeného
dňa 19.11.2021“. Z listiny na č.l. 15 spisu vyplýva, že žalovaná predmetnú faktúru uhradila v dvoch
splátkach po 50,- eur v januári 2022. Z e-mailovej výzvy zo dňa 12.12.2023 súd zistil, že žalobca
vyzval žalovanú na zaplatenie sumy 450,- eur, pričom poukázal, že posudok bol žalovanej doručený dňa
10.02.2022 o 09:55 hod, odoslaný z e-mailovej adresy F.. Žalovaná predložila súdu znalecký posudok
č. X/XXXX znalca K. G. B., ktorý jej bol doručený. Vo vyjadrení zo dňa 24.04.2024 žalovaná uviedla, že
nedošlo k dodaniu objednaného diela vôbec. Z likvidačného spisu poisťovne KOOPERATIVA súd zistil,
že žalovanej bola oznámená totálna škoda na jej motorovom vozidle - neekonomická oprava s čím sažalovaná nestotožnila z dôvodu podhodnotenia aktuálnej trhovej hodnoty vozidla (č.l. 113 a nasl. spisu).
Žalovaná poisťovni uviedla, že jej doručí doklady o skutočnej trhovej hodnote vozidla stanovenej súdnym
znalcom (č.l. 115 spisu). Poisťovňa reagovala tak, že po doručení nových podkladov, poisťovňa vec
opätovne posúdi a prípadne pristúpi k opätovnému prehodnoteniu opraviteľnosti motorového vozidla.
Výzvou zo dňa 18.01.2022 (č.l. 122 spisu) poisťovňa vyzvala žalovanú na zaslanie predkalkulácie
nákladov na opravu. Dňa 06.02.2022 (č.l. 123 spisu) žalovaná zaslala poisťovni doklad o vynaložených
nákladov na vypracovanie odbornej fotodokumentácie vo výške 100,- eur. Poisťovňa opätovne vyzvala
žalovanú dňa 14.02.2022 (č.l. 126 spisu) na zaslanie predkalkulácie nákladov na opravu. Z e-mailovej
komunikácie (na č.l. 127 spisu) súd zistil, že žalovaná zaslala poisťovni predkalkulácie skutočných
nákladov na opravu vozidla vo výške 15 119,57 eura, znalecký posudok všeobecnej hodnoty vozidla
vypracovanýsúdnymznalcomvovýške18047,-euravšeobecnejhodnotyvozidlapodľaautorizovaného
systému AUDATEX vo výške 20 620,- eur z dôvodu preukázania ekonomickej opraviteľnosti vozidla.
Súčasťou likvidačného spisu poisťovne KOOPERATIVA bol znalecký posudok č. 8/2022 znalca K. G. B..
3. Podstatou predmetného sporu bolo zaplatenie fakturovanej sumy 450,- eur za poskytnutú službu -
obstaranie znaleckého posudku pre žalovanú. V konaní ležalo na žalobcovi bremeno tvrdenia, ako aj
dôkaznébremeno,žeprežalovanúobstaralzáležitosť,ktorábolapredmetomvzájomnejdohody,ažemu
vznikol nárok na zaplatenie odmeny vo výške 450,- eur, ktorú fakturoval faktúrou č. XXXXXXXX zo dňa
10.02.2022. V zmysle vyjadrenia žalovanej bola jedinou spornou skutočnosťou nedoručenie znaleckého
posudku v listinnej forme, čo žalovaná žiadala preukázať poštovým podacím lístkom.
4. Žalobca predložil listinné dôkazy, týkajúce sa vzájomnej komunikácie medzi stranami sporu
elektronickou formou, ktorej predmetom bolo obstaranie znaleckého posudku a zaplatenia zálohy
vo výške 100,- eur v období od 19.01.2022 do 22.01.2022. Za uvedeným účelom poskytla
žalovaná žalobcovi technický preukaz predmetného motorového vozidla, zaujímala sa o vyhotovenie
fotodokumentácie a jej doručenie pre účely znaleckého posudku, žiadala doručenie samotného
znaleckého posudku, PDF verziu znaleckého posudku doručila poisťovni a zaplatila zálohu vo výške
100,- eur. Z likvidačného spisu poisťovne KOOPERATIVA súd zistil, že žalovaná iniciatívne navrhla
poisťovni doloženie vlastného znaleckého posudku pre účely prehodnotenia spôsobu likvidácie poistnej
udalosti, ktoré následne v PDF forme aj zaslala. Pre účely tohto konania bolo bez právneho významu,
či poisťovňa pri likvidácii poistnej udalosti na tento znalecký posudok prihliadala alebo nie. Pre úplnosť
je však potrebné uviesť, že výsledkom likvidácie poistnej udalosti bolo jej prehodnotenie v prospech
žalovanej. Žalobca predložil kópiu č. 1 znaleckého posudku č. X/XXXX znalca K. G. B., ktorú na jeho
požiadanievyhotovilsamotnýznalec.Kópiapísomnéhoznaleckéhoposudku,ktorájesúčasťousúdneho
spisu na č.l. 201 obsahuje všetky náležitosti podľa § 17 zákona č. 382/2004 Z.z. o znalcoch, tlmočníkoch
a prekladateľoch, vrátane znaleckej doložky. Doručenie PDF formy žalovanej dňa 10.02.2022 nebolo
medzi stranami sporné. Znalec K. G. B. poskytol súdu písomnú svedeckú výpoveď, z ktorej súd zistil,
že zadávateľom znaleckého úkonu bola spoločnosť AIDER Slovensko s.r.o. a jeho úlohou bolo stanoviť
všeobecnú hodnotu vozidla G. H. XXX L., E.Č.: E. ku dňu 19.11.2021 tesne pred dopravnou nehodou.
Dohodu so spoločnosťou AIDER Slovensko s,r.o. má takú, že zhromaždí všetky potrebné dokumenty
od poškodených osôb, komunikáciu s klientmi (poškodenými osobami), zabezpečí obhliadku vozidla,
prípadne vyžiadanie fotiek a ostatných dokumentov, ako sú technický preukaz, technická kontrola,
záznamy z kontrol originality, zhromažďovanie údajov potrebných doručiť jemu ako znalcovi za účelom
vypracovania posudku. Podľa svedeckej výpovede znalca bol posudok vyhotovený v počte 2 výtlačky,
jeden zostal u neho a jeden odoslal poštou na adresu: p. B. C., C. XXX, XXX XX D. na pokyn
spoločnosti AIDER Slovensko s.r.o. a elektronickú verziu v PDF formáte na e-mailovú adresu M., cez
ktorú komunikuje s p. N..
5. Pokiaľ ide o výpoveď žalovanej, podstata jej obrany spočívala v odmietnutí zaplatiť predmetnú faktúru,
pretože jej nebol doručený znalecký posudok v písomnej forme a žiadala predložiť poštový podací
lístok, ktorým by žalobca preukázal doručenie znaleckého posudku. Pokiaľ ide o obsah spolupráce
medzi ňou a žalobcom, žalovaná vypovedala neurčito, prípadne tak, že si nepamätá, pričom aj výslovne
poprela vzájomnú komunikáciu medzi nimi, čo je v rozpore s ostatnými vykonanými dôkazmi, ale aj jej
vlastným tvrdením, že si u žalobcu objednala znalecký posudok. Jej tvrdenia súd považoval za účelové,
v snahe vyhnúť sa úhrade predmetnej faktúry. V konaní nebolo tvrdené, aby žalovaná predmetnú faktúru
žalobcovi vrátila.6. Medzi stranami bola uzavretá zmluva, ktorá má podstatné znaky príkaznej zmluvy, obsahom ktorej
bolo obstaranie znaleckého posudku pre žalovanú, pre účely likvidácie poistnej udalosti. Uvedené
vyplýva z predložených listinných dôkazov, z tvrdenia žalobcu a svedka znalca K. G. B., o ktorých
súd nemal dôvodné pochybnosti. Pre formu príkaznej zmluvy nie sú stanovené žiadne požiadavky.
Pojmovým znakom tejto dohody je aj to, že žalobca (príkazník) nekonal za seba, ale vykonával
činnosť, ktorá smerovala k obstaraniu záležitosti pre žalovanú (príkazcu), čo v konaní bolo nepochybne
preukázané. Za účelom splnenia povinnosti žalobcu žalovaná poskytla žalobcovi preddavok vo výške
100,- eur. Žalobca požadoval predmetnou faktúrou zaplatenie sumy 450,- eur, súčasťou ktorej boli
aj hotové výdavky vo výške 300,- eur, ktoré poskytol znalcovi a žalovaná uvedené tvrdenie žiadnym
spôsobom nerozporovala. Pri uvedenom type zmlúv je odmena obvyklá (ako napríklad u advokátov),
preto žalovaná musela predpokladať, že v súvislosti so službami, ktoré poskytol žalobca jej vzniknú
výdavky. Hotové výdavky vo výške 300,- eur za znalecký posudok, 100,- eur za pohonné hmoty pri
vyhotovení fotodokumentácie v G. a napokon 150,- eur (450,- eur - 300,- eur), ktoré tvoria odmenu
žalobcu súd nepovažoval za také, ktoré by prekračovali obvyklé hotové výdavky, resp. odmeny
uplatňované v obdobných veciach, napr. advokátmi alebo znalcami, ktoré súd pozná z vlastnej činnosti.
7. Z vykonaného dokazovania nepochybne vyplynulo, že žalobca obstaral pre žalovanú znalecký
posudok, ktorý v písomnej forme je súčasťou spisu. Súd nemal dôvodné pochybnosti o jeho doručení
žalovanej znalcom, aj keď poštový podací lístok (ktorý požadovala žalovaná ako podmienku zaplatenia
predmetnej sumy) o tejto skutočnosti predložený nebol, pretože žalobca ani znalec ním nedisponoval.
Bolo by logicky nevysvetliteľné, aby žalovaná poskytla žalobcovi technický preukaz svojho vozidla,
požadovala vyhotovenie fotodokumentácie vozidla v servise v G., požadovala vyhotovenie znaleckého
posudku na ohodnotenie svojho vozidla, žalobca objednával znalecký posudok, znalec vypracoval
znalecký posudok a napokon by žalobca odmietol tento doručiť žalovanej. Z PDF verzie znaleckého
posudku (ktorý sa nachádza aj v likvidačnom spise poisťovne) vyplýva, že tento bol vyhotovený v 2
rovnopisoch,pričomjedenznichjeznalecpovinnýuschovávaťvzmysle§17ods.10zákonač.382/2004
Z.z a druhý bol podľa tvrdenia znalca doručený žalovanej. Žalobca splnil svoju povinnosť v prospech
žalovanej a obstaral záležitosť, na ktorú sa zaviazal. Preto súd žalobe vyhovel a žalovanú zaviazal na
zaplatenie uplatňovanej sumy vo výške 450,- eur, s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy
450,- eur od 18.02.2022 (od splatnosti faktúry) do zaplatenia do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.
8. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 255 ods. 1 CSP.
9. Proti rozsudku v zákonnej lehote podala odvolanie žalovaná a navrhla, aby odvolací súd rozsudok
zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
10. Odvolanie podala z dôvodov, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces (§ 365 ods. 1 písm. b/ CSP), súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f/ CSP) a rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ CSP).
11. Namietala, že súd prvej inštancie posúdil záväzkový vzťah vzniknutý medzi žalobcom a žalovanou
ako vzťah majúci prvky príkaznej zmluvy. Žalovaná s týmto právnym posúdením nesúhlasí pretože je v
rozpore s vykonanými dôkazmi a zároveň aj v rozpore so skutkovými zisteniami súdu. Príkazná zmluva
je upravená ustanoveniami Občianskeho zákonníka §§ 724 až 732, pričom nemá stanovené žiadne
požiadavky. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že žalobca mal pre žalovanú zabezpečiť znalecký
posudok od znalca, kde vystupoval vo svojom mene. Tento zmluvný vzťah medzi žalobcom a žalovanou
má podľa názoru žalovanej celkom jednoznačne prvky zmluvy o dielo. Žalovaná si totiž u žalobcu
objednala hotový výsledok, teda dielo (znalecký posudok). Žalobca pri objednaní znaleckého posudku
vystupoval vo svojom mene a na svoj účet pričom žalovanej mal dodať dielo - znalecký posudok a znalec
v tomto procese vystupoval ako subdodávateľ žalobcu.
12. Pre žalovanú nie je zrejmé akými úvahami bol súd vedený pri rozhodovaní a ani ako sa vôbec
vysporiadal s vykonaným dokazovaním ak v bode 66 napádaného rozsudku uviedol: „Z vykonaného
dokazovania nepochybne vyplynulo, že žalobca obstaral pre žalovanú znalecký posudok, ktorý je v
písomnej forme súčasťou spisu. Súd nemal dôvodné pochybnosti o jeho doručení žalovanej znalcom,
aj keď poštový podací lístok (ktorý požadovala žalovaná ako podmienku zaplatenia predmetnej sumy)o tejto skutočnosti predložený nebol, pretože žalobca ani znalec ním nedisponoval.“ Ak žalobca ani
svedok ani nikto iný nepredložili podací lístok, teda dôkaz o doručení diela žalovanej, ako mohol súd
nemať dôvodné pochybnosti o jeho doručení, najmä ak žalovaná od samého začiatku popiera doručenie
predmetného znaleckého posudku. Takéto tvrdenie súdu je v rozpore s princípmi Civilného sporového
poriadku. Z priebehu konania ani z napádaného rozsudku nie je vôbec zrejmé kedy a prečo nastal taký
zvrat v posúdení veci súdom, že zrazu nemal dôvodné pochybnosti o doručení znaleckého posudku
žalovanej aj keď to žalovaná počas celého priebehu konania popierala. Súd prvého stupňa dospel na
základe vykonaného dokazovania k nesprávnym skutkovým zisteniam, keď bez existencie relevantného
dôkazu o doručení znaleckého posudku považoval záväzok žalobcu za splnený. Z vykonaných dôkazov
nevyplýva, že by bol posudok skutočne odovzdaný alebo aspoň preukázateľne odoslaný žalovanej.
13. Záverom žalovaná uviedla, že žalobca si vo svojom mene a na svoj účet objednal znalecký
posudok, ktorý bol podľa jeho tvrdenia vypracovaný znalcom a mal byť následne doručený priamo
žalovanej. K doručeniu však nedošlo a žalobca ani znalec nepreukázali, že by bol posudok riadne
zaslaný žalovanej, napríklad predložením podacieho lístka alebo iného dôkazu o odoslaní. V zmysle
§ 634 Občianskeho zákonníka je zmluva o dielo splnená až odovzdaním diela objednávateľovi -
žalovanej. Keďže k odovzdaniu znaleckého posudku nedošlo a žalobca nenavrhol žiaden dôkaz, ktorým
by preukázal splnenie svojej zmluvnej povinnosti, nie sú splnené zákonné podmienky na vznik jeho
nároku na zaplatenie ceny diela.
14. Žalobca navrhol rozsudok ako vecne správny potvrdiť. K odvolaniu žalovanej uviedol, že súd správne
právne posúdil vzťah medzi žalobcom a žalovanou. Žalovaná až do dňa podania žaloby nerozporovala
ani dodanie znaleckého posudku, ani jeho kvalitu, ani jeho vyhotovenie, ani jeho doručenie, ani
jeho údajné nedostatky. Doručenie originálneho znaleckého posudku je preukázané aj samotnou
výpoveďou znalca, predloženým likvidačným spisom z poisťovne, doručením originálu posudku do
súdneho spisu. Znalecký posudok bol žalovanej doručený a to aj pri absencii podacieho lístka.
Konanie žalovanej je nutné považovať za účelové, pričom sa snaží na žalobcovi bezdôvodne obohatiť.
Žalovanej účelové konanie je dokonca preukázané samotnou zápisnicou z posledného pojednávania aj
znekomunikovaniazožalobcompredpodanímžaloby,pričomžalobcažalovanúmnohonásobnevyzýval
mailom, telefonicky, dokonca aj poštou pred podaním žaloby, čo žalovaná v konaní ani nepopierala.
Nárok žalobcu je preukázaný a dôvodný.
15. V následných vyjadreniach sporové strany zotrvali na svojich predchádzajúcich stanoviskách.
16. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362
ods. 1 CSP), oprávnenou osobou - stranou sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359
CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP),
po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP), a že odvolateľ
použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie
v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), postupom bez
nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie
žalovanej nie je dôvodné.
17. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie je zaplatenie 450,- eur s príslušenstvom.
Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozsudku súdu prvej inštancie,
ktorým bolo žalovanej uložené zaplatiť žalobcovi 450,- eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo
sumy 450,- eur od 18.2.2022 do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a súčasne bol žalobcovi
proti žalovanej priznaný nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
18. Odvolateľka odvolanie odôvodnila tým, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces (§ 365 ods. 1 písm. b/ CSP), súd na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym
skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 psím. f/ CSP) a napadnutý rozsudok vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ CSP).
19. Postup súdu, ktorým sa znemožní strane sporu realizácia procesných práv, ktoré jej Civilný
sporový poriadok priznáva, je relevantný vtedy, ak išlo o postup nesprávny (uvažované z hľadiska
zachovania postupu súdu určeného zákonom alebo ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi),a ak sa postup súdu prejavil v priebehu konania, a tiež pri rozhodovaní. Nezávislosť rozhodovania
všeobecných súdov sa uskutočňuje v ústavnom a zákonnom procesnoprávnom a hmotnoprávnom
rámci.Procesnoprávnyrámecpredstavujúpredovšetkýmprincípyriadnehoaspravodlivéhoprocesuako
vyplývajú z článku 36 a nasl. Listiny základných práv a slobôd, ako aj článku 46 Ústavy SR. O naplnenie
uvedeného odvolacieho dôvodu pôjde vtedy, ak nesprávny procesný postup súdu znemožňujúci
realizáciu práv strany sporu dosiahne určitú intenzitu, ktorá odôvodní záver o tom, že celé konanie sa
javí ako nespravodlivé.
20. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP je daný, ak výsledok hodnotenia dôkazov súdom
prvej inštancie nezodpovedá postupu vyplývajúcemu z ust. § 191 CSP, pretože súd zobral do úvahy
skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli
počas konania najavo, alebo súd nezohľadnil rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi
preukázané a vyšli počas konania najavo, alebo v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré
vyplynuli z prednesov strán, alebo vyšli najavo inak, z hľadiska ich závažnosti (dôležitosti), zákonnosti,
pravdivosti a vierohodnosti, je logický rozpor, alebo ktoré odporujú ust. § 195 až 210 CSP.
21. Odvolací dôvod v zmysle § 365 ods. 1 písm. h) CSP je daný, ak súd prvej inštancie posúdil vec podľa
právnej normy, ktorá na zistený skutkový stav nedopadá, alebo právnu normu, síce správne určenú,
nesprávne vyložil, prípadne ju na daný skutkový stav nesprávne aplikoval.
22. Zásada voľného hodnotenia dôkazov vyjadruje, že záver, ktorý si sudca urobí o pravdivosti, či
nepravdivosti tvrdených skutočností, vzhľadom na poznatky získané z vykonaných dôkazov, je vecou
vnútorného sudcovho presvedčenia a jeho logického myšlienkového postupu. Z tejto zásady vyplýva, že
na nesprávnosť hodnotenia dôkazov možno usudzovať len zo spôsobu, akým súd hodnotenie vykonal.
Ak nemožno v tomto smere vyčítať súdu žiadne pochybenia (napr. že výsledok hodnotenia dôkazov
nezodpovedá pravidlám logického myslenia, alebo že súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných
dôkazov nevyplynuli alebo opomenul rozhodné skutočnosti, ktoré vyšli v konaní najavo), potom nie je
ani možné polemizovať s jeho skutkovými závermi.
23. Pretože odvolací súd v celom rozsahu preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, ktorý
vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom pre posúdenie žalobou uplatneného nároku, jeho výsledky
jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach správne vyhodnotil a napokon dospel k správnym skutkovým
záverom, pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie žalobou uplatneného nároku, a
pretože odvolací súd v celom rozsahu zdieľa i právne závery prvoinštančného súdu vo veci, ktorý na
vec aplikoval správne hmotno-právne ustanovenia, a tieto v súvislosti s danou vecou i správne vyložil,
s poukazom na ust. § 387 ods. 2 CSP odvolací súd už iba odkazuje na správne a presvedčivé písomné
vyhotovenie rozsudku.
24. Podľa názoru odvolateľky rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, tvrdiac, že
žalobca mal pre žalovanú zabezpečiť znalecký posudok od znalca, kde vystupoval vo svojom mene.
Tento zmluvný vzťah medzi žalobcom a žalovanou má prvky zmluvy o dielo. Žalovaná si totiž u žalobcu
objednala hotový výsledok, teda dielo (znalecký posudok). Žalobca pri objednaní znaleckého posudku
vystupoval vo svojom mene a na svoj účet pričom žalovanej mal dodať dielo - znalecký posudok a znalec
v tomto procese vystupoval ako subdodávateľ žalobcu.
25. Žalobca predložil listinné dôkazy, týkajúce sa vzájomnej komunikácie medzi stranami sporu
elektronickou formou, ktorej predmetom bolo obstaranie znaleckého posudku zameraného na
stanovenie všeobecnej hodnoty motorového vozidla EČV: E., ktoré bolo žalovanej poškodené pri
poistnej udalosti dňa 19.11.2021. Za uvedeným účelom poskytla žalovaná žalobcovi technický preukaz
predmetného motorového vozidla, zaujímala sa o vyhotovenie fotodokumentácie a jej doručenie pre
účely znaleckého posudku, žiadala doručenie samotného znaleckého posudku.
26. Podľa obsahu vykonaného dokazovania v danom prípade medzi žalobcom a žalovanou došlo k
uzavretiu príkaznej zmluvy podľa § 724 OZ, podľa ktorého príkaznou zmluvou sa zaväzuje príkazník, že
pre príkazcu obstará nejakú vec alebo vykoná inú činnosť.
27. Príkazná zmluva upravuje vzťah medzi príkazcom (mandantom), ktorý dáva príkazníkovi
(mandatárovi) určitý príkaz na vykonanie niečoho. Upravuje teda vnútorný vzťah medzi obomaúčastníkmi, t.j. ich vzájomné práva a povinnosti. Na úpravu tohto vnútorného vzťahu sa nevyžaduje
určitá forma zmluvy, hoci nie je vylúčené, že sa príkazná zmluva uzavrie v písomnej forme. Príkazník
vykonáva činnosť pre príkazcu, t. j. v jeho záujme. Nerobí to teda pre seba, vo vlastnom záujme, ale v
záujme príkazcu. Samozrejme, treba zároveň poukázať na § 733 OZ, podľa ktorého zmluvou o obstaraní
veci sa obstarávateľ zaväzuje objednávateľovi obstarať určitú vec. Obstarávateľ má právo vec obstarať
aj prostredníctvom inej osoby. Objednávateľ je povinný obstarávateľovi za obstaranie veci poskytnúť
odmenu. Zmluva o obstaraní veci je poddruhom príkaznej zmluvy. Ide o špeciálnu zmluvu, ktorá je
druhom príkaznej zmluvy. Z toho vyplýva aj vzťah úpravy tejto zmluvy ako osobitnej úpravy k úprave
príkaznej zmluvy ako všeobecnej úpravy. Pojmovým znakom tejto zmluvy je, že je vždy odplatná, na
rozdiel od príkaznej zmluvy, ktorá je odplatná len vtedy, keď je odmena výslovne dohodnutá alebo keď
je obvyklá. V žiadnom prípade sa v predmetnej veci nemôže jednať o zmluvu o dielo. Uvedený odvolací
dôvod preto nie je daný.
28. Podľa odvolateľky súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam ktoré videla v tom, že žalobca nepreukázal doručenie znaleckého posudku
žalovanej. Ani tento odvolací dôvod nie je naplnený, pretože z emailovej správy žalovanej z 22.2.2022
adresovanej poisťovni Kooperativa vyplýva, že predmetný znalecký posudok žalovaná zaslala poisťovni
Kooperativa a tento bol súčasťou likvidačného spisu poisťovne. Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že
žalovaná predmetným znaleckým posudkom disponovala, teda nemožno mať žiadne pochybnosti o tom,
že by jej predmetný znalecký posudok nebol doručený.
29. Ďalšie argumenty strán odvolací súd považoval pre rozhodnutie vo veci samej za nerozhodné, keď
i podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov, súd nemusí dať odpoveď
na všetky otázky nastolené stranami, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne
dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých
detailov sporu uvádzanými stranami. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú
jednu poznámku, či pripomienku strany, ktorá ju nastolila. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované
na podstatné a relevantné argumenty strán (porovnaj napr. rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn.
II.ÚS 251/2004, III.ÚS 209/2004, II.ÚS 200/2009 a pod.). Na ďalšiu argumentáciu strán, už nespôsobilú
ovplyvniť posúdenie veci a zachádzajúcu do zbytočných podrobností, s ktorou sa už vyporiadal v
odôvodnenísvojhorozhodnutiaprvoinštančnýsúd,tedaodvolacísúdnepovažovalzapotrebnéreagovať
špecifickou odpoveďou.
30. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo veci samej,
ako i v časti nároku na náhradu trov konania, keď prvoinštančný súd správne o nároku na náhradu trov
konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a v spore úspešnému žalobcovi priznal voči žalovanej nárok
na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, postupom podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP z dôvodu vecnej
správnosti potvrdil.
31. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP a §
255 ods. 1 CSP a v odvolacom konaní úspešnému žalobcovi priznal voči žalovanej nárok na náhradu
trov odvolacieho konania v celom rozsahu, pričom o výške náhrady rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník (§ 262 ods. 2 CSP).
32. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej, alebo ktorým sa
konanie končí, ak:
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana nemal procesnú subjektivitu,c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca, alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo, alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca, alebo nesprávny obsadený súd,
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 430 CSP).
Dovolanie je prípustne proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky:
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxi dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená,
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v ods. 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods.1, 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné ak:
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desať násobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania, len príslušenstvo, pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písm. a) a b).
Na určenie výšky určenie minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v ods. 1 je rozhodujúci deň podania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech
bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacoch od doručenia
rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom, alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a
čoho sa dovolateľ domáha (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je:
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá ma vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec, alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobouzaloženou,alebozriadenounaochranuspotrebiteľa,osobouoprávnenounazastupovaniepodľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a ochrane pred diskrimináciou, alebo odborovou organizáciou, a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 1, 2 CSP).
Rozsah v akom sa rozhodnutie napadá môže dovolateľ rozšíriť, len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.