Rozsudok – Zodpovednosť za škodu ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 27. marec 2025

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 5C/6/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124372679
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 03. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Klaudia Šišková

ECLI: ECLI:SK:OSPD:2025:6124372679.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza sudkyňou JUDr. Klaudiou Šiškovou v právnej veci žalobcu: A. B. C., D., E., nar.

XX.X.XXXX, bytom F., G. H. XXXX/XX, zastúpený JUDr. Andrejom Garom, advokátom v Bratislave,
Štefánikova 14, IČO: 30 850 436, proti žalovanej: A. I. C., nar. X.XX.XXXX, bytom F., C. XXXX/XX,
zastúpená JUDr. Romanom Henčelom, advokátom v Prievidzi, G. Švéniho 8, IČO: 51 007 746, o
zaplatenie 133,33 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 133,32 eur s 5,5% ročným úrokom z omeškania od
10.12.2024 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a .

III. Súd žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 78,12%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou, pôvodne podanou na Okresný súd Banská Bystrica ako upomínací súd, voči
žalobkyni domáhal zaplatenia sumy 133,33 eur s 5,5% ročným úrokom z omeškania od 4.9.2022 až
do zaplatenia a náhrady trov konania ako nároku na náhradu škody spočívajúcej vo vynaložených
nákladoch v súvislosti s cestou do miesta bydliska jeho maloletého syna a späť. Žalobu zdôvodnil
tým, že na základe rozsudku Krajského súdu Trenčín č.k. 19CoP/20/2022-2736 zo dňa 23.6.2022 bol

zmenený výrok V. rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 9.3.2022 č.k. 18P/54/2019-2555 tak, že
styk žalobcu s maloletým synom bol upravený počas každého nepárneho týždňa v sobotu od 10.00 hod.
do 18.00 hod. a v nedeľu od 9.00 hod. do 18.00 hod. bez prítomnosti matky s tým, že matka je povinná
dieťa na styk s otcom pripraviť a odovzdať ho otcovi v stanovenom čase pred vchodom do budovy
Kultúrneho centra Bojnice, na Hurbanovom námestí v Bojniciach, kde jej ho otec v stanovenom čase
odovzdá. Žalovaná však súdne rozhodnutie dobrovoľne nerešpektuje, sústavne bráni v styku žalobcu
s maloletým a rôznymi obštrukciami a prieťahmi zmarila už celkom 160 stykov žalobcu s maloletým.

Žalobca si v zmysle vykonateľného rozhodnutia súdu šiel dňa 3.9.2022 prevziať maloletého a za týmto
účelom pricestoval z miesta svojho bydliska. Pred príchodom upovedomil žalovanú o svojom príchode
prostredníctvom SMS správy, na čo žalovaná žiadnym spôsobom nereagovala. Žalovaná následne
žalobcovi stručne oznámila, že maloletý odmieta realizáciu styku. Žalovaná svoje tvrdenie nijakým
spôsobomnepreukázala,žalobcovianilenneumožnilmaloletéhovidieťanajehoostatnésprávynáležite
nereagovala. V dôsledku tendenčných tvrdení žalovanej, spojených s pravdepodobným zastrašovaním
a rozrušovaním maloletého, sa žalobca dostavil pred dom žalovanej, privolal príslušníkov polície

a následne predmetné stretnutie oznámil prostredníctvom zápisnice. Žalobca uviedol, že žalovaná
neposkytnutím potrebnej súčinnosti porušila svoju prevenčnú povinnosť v zmysle § 415 Občianskeho
zákonníka, čím mu vedome spôsobila škodu, nakoľko zámer zmariť styk žalobcu s maloletým a spôsobiť
mu tak zbytočne vynaložené náklady bol vopred daný. Poukázal aj na ust. § 420 ods. 1 Občianskehozákonníka. Príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti žalovanou a škodou je daná tým,
že ak by rešpektovala právoplatné a vykonateľné súdne rozhodnutie a umožnila žalobcovi styk s
dieťaťom, prípadne riadne a včas náležite upovedomila žalobcu o objektívnej prekážke nemožnosti

styku, nevynaložil by náklady na cestu z Bratislavy do Bojníc a späť zbytočne a ku škode by nedošlo,
nakoľko jediný účel cesty žalobcu bol práve styk s maloletým. Predmetná cesta žalobcu z Bratislavy do
Bojníc a späť predstavuje vzdialenosť 372 km, pričom základná náhrada podľa § 7 ods. 1 v spojení s §
7 ods. 4 zákona č. 283/2002 Z.z. o cestovných náhradách je vo výške 84,44 eur a náhrada za pohonné
hmoty vo výške 48,88 eur.

2. Upomínací súd vydal vo veci platobný rozkaz, ktorým žalobe žalobcu vyhovel. Voči platobnému
rozkazu podala žalovaná vecne odôvodnený odpor. V odpore žalovaná nárok žalobcu neuznávala.
Uviedla, že za škodu žalobcovi nezodpovedá, nakoľko škoda mu nevznikla v príčinnej súvislosti s jej
konaním. Nesúhlasila s tvrdením žalobcu, že zámerne marí stretávanie sa otca s dieťaťom tým, že
vytvára obštrukcie a kladie si vlastné podmienky na stretávanie. Podľa jej názoru z predloženej SMS

komunikácie zo strany žalobcu vyplýva, že práve žalobca si kladie vlastné podmienky, mal záujem
syna prevziať v sobotu a matke ho odovzdať až v nedeľu, teda aj s prespatím, čo nie je v súlade
s vykonateľným súdnym rozhodnutím. Maloletý pritom má problém s prespávaním mimo miesta jeho
bydliska a takémuto styku sa bráni. Poukázala na vykonávacie konanie na Okresnom súde Prievidza,
sp.zn.15Em/2/2022,kdesudkyňajednoznačneupozornilarodičov,najmäotca,abysastykuskutočňoval

v intenciách vykonateľného súdneho rozhodnutia. Žalovaná uviedla, že v danom konaní súdu vysvetlila
správanie sa maloletého, ktorý styk s prespatím u otca odmieta. Je to teda práve žalobca, ktorý sa
nespráva v súlade s vykonateľným súdnym rozhodnutím a ani výzvou súdu vo vykonávacom konaní.
Žalobca si podľa jej názoru musí byť vedomý, že pokiaľ bude trvať na styku s dieťaťom aj s prespaním,
žalovaná mu to nemusí umožniť. Žalovaná zastávala názor, že pokiaľ žalobca sám vopred upozornil

matku, že chce realizovať styk v rozpore s vykonateľným súdnym rozhodnutím, ktoré správanie žalobcu
matka odmietla a potvrdila, že mu umožní styk len v rozsahu súdneho rozhodnutia, s čím žalobca
nesúhlasil, matka (žalovaná) si splnila prevenčnú povinnosť a vopred oznámila žalobcovi, že mu takýto
styk neumožní. Styk žalobcu s maloletým teda nebol realizovaný pre objektívnu prekážku, ktorú vytvoril
práve žalobca, keď žiadal styk s dieťaťom nad rámec vykonateľného súdneho rozhodnutia. Žalovaná

tvrdila, že dieťa riadne na styk so žalobcom v súlade s rozhodnutím súdu pripravila, toto však žalobca
neakceptoval. Poukázala na to, že opakovane informovala aj kolíznu opatrovníčku o tom, že žalobca
odmieta dodržiavať styk podľa právoplatného rozhodnutia súdu a trvá na styku v rozsahu nad rámec
tohto rozhodnutia a tiež o tom, že maloletý nie schopný absolvovať styk v danom rozsahu a odmieta
ho. Už od roku 2020 upozorňuje konajúce súdy, ako aj žalobcu na skutočnosť, že maloletý odmieta

styk so žalobcom a je veľmi náročné tieto styky realizovať bez jej prítomnosti, a to najmä v rozsahu
na prespanie, keďže maloletý je na ňu naviazaný. Z toho dôvodu žalobcovi opakovane aj za účasti
kolíznej opatrovníčky navrhovala styky realizovať postupne, aby si maloletý na žalobcu zvykol a bez
stresu dokázal absolvovať spoločné stretnutia. Ona koná výlučne v záujme maloletého, aby vyvolávaním
stresových situácií u dieťaťa nedochádzalo k ďalšiemu nežiaducemu psychickému vývoju. Napriek tomu

žalobca akékoľvek jej návrhy, ktoré majú viesť k zlepšeniu vzťahov dieťaťa k nemu, radikálne odmieta
a trvá na styku v rozsahu na prespanie bez prítomnosti žalovanej. Podľa jej názoru je podaná žaloba
nedôvodná, ona svojím konaním neporušila žiadnu právnu povinnosť. Súčasne spochybnila vyčíslenie
nákladov žalobcom v žalobe z dôvodu, že žalobca sa do miesta bydliska dieťaťa dostavil na motorovom
vozidle, ktorého nie je vlastníkom, išlo o bezplatne vypožičané vozidlo, a teda nemá nárok na paušálnu

náhradu za opotrebenie vozidla v zmysle zákona č. 283/2002 Z.z. o cestovných náhradách.

3. Súd pojednával v neprítomnosti žalobcu, ktorý svoju neúčasť písomne ospravedlnil a vykonal
dokazovanievyjadrenímprávnehozástupcužalovanej,oboznámenímobsahurozsudku Krajskéhosúdu
Trenčín zo dňa 23.6.2022 č.k. 19CoP/20/2022-2736, SMS komunikácie žalobcu so žalovanou, trestného

oznámenia žalobcu zo dňa 3.9.2022, ftc. technického preukazu, zmluvy o výpožičke zo dňa 24.9.2021,
odporu voči platobnému rozkazu, zápisnice o pojednávaní zo dňa 6.2.2023 sp.zn. 15Em/2/2022, e-
mailovej komunikácie žalovanej s kolíznou opatrovníčkou, úradných záznamov OO PZ v Prievidzi zo dňa
18.9.2022 a 16.10.2022, vyjadrenia žalobcu zo dňa 3.2.2025, čestného prehlásenia zo dňa 2.12.2024,
vyjadrenia žalovanej doručeného súdu dňa 26.2.2025, vyjadrení žalobcu zo dňa 5.3.2025 a 26.3.2025,

uznesenia OR PZ v Prievidzi zo dňa 17.10.2024 o vznesení obvinenia, uznesenia Okresnej prokuratúry
Prievidza zo dňa 28.10.2024 č. 2Pv 351/23/3307-150, oznámenia Okresného súdu Bratislava IV zo dňa
22.3.2022, ako aj oboznámením obsahu ostatného spisového materiálu a zistil tento skutkový a právny
stav:4. Rozsudkom Krajského súdu Trenčín zo dňa 23.6.2022 č.k. 19CoP/20/2022-2736 bol zmenený
rozsudoksúduprvejinštancievovýrokuV.oúpravestykuotcasmaloletýmdieťaťomtak,žestykžalobcu

s maloletým B. C. bol upravený počas každého nepárneho týždňa bez prítomnosti matky vždy v sobotu
v čase od 10.00 hod. do 18.00 hod. a v nedeľu v čase od 9.00 hod. do 18.00 hod. s tým, že matka
je povinná dieťa na styk s otcom pripraviť a odovzdať ho otcovi v stanovenom čase pred vchodom do
budovy Kultúrneho centra Bojnice, nachádzajúceho sa na Hurbanovom námestí v Bojniciach, kde jej ho
otec v stanovenom čase odovzdá.

5. Z predloženej SMS komunikácie žalobcu so žalovanou vyplýva, že dňa 26.8.2022 a 1.9.2022 sa
žalobca pýtal žalovanej ako sa má maloletý, na čo žalovaná nereagovala. Dňa 2.9.2022 žalobca oznámil
žalovanej, že na druhý deň príde pre dieťa, aby ho nachystala na styk s tým, že on bude na námestí
čakať už o 9.00 hod. na odovzdanie a vráti ho v nedeľu večer podľa apelu OS Bratislava IV. Žalovaná na
to reagovala tak, že uviedla, že podľa rozsudku Krajského súdu Trenčín je styk v sobotu od 10.00 hod. do

18.00 hod. a B. je pripravený na styk podľa rozsudku. Žalobca na to odpovedal: „Priprav syna na styk ako
žiada OS BA IV, Maťka si prevezmem ráno o 9h a vrátim ho v nedeľu večer. Čaká ho pekný víkend v BA,
o všetko sa postarám, nemusíš sa báť.“ Následne žalovanej odoslal SMS, v ktorej uvádza: „Venuj svoje
úsilie príprave a nie vypisovaniu SMS a vytváraniu prekážok, je to trápne. A trápne je aj to, ako sa každé
dva týždne tváriš, že nepoznáš o čo ťa žiadal súd v BA. Priprav B.. Vďaka.“ Žalovaná reagovala: „ Trápne

je jedine to, že nedodržiavaš rozsudok súdu a neustále vystavuješ B. stresu, keď vieš, že nechce ísť
na noc preč z domu a od mamy.“, na čo žalobca odpísal: „Stres mu spôsobuješ Ty, o nedodržiavaní
rozsudkov môžeš napísať vlastnú knihu, tieto argumenty sú choré a smiešne. Priprav syna ako Ti píšem,
vlož svoje úsilie do prípravy, nebudem Ti to už opakovať.“ Následne v sobotu 3.9.2022 o 9.00 hod.
žalobca žalovanej oznámil, že je na námestí a pýtal sa jej, kde sú, na čo žalovaná o 9.05 hod. reagovala

tým, že v rozsudku KS je napísané, že styk je v sobotu od 10.00 hod. do soboty 18.00 hod. Žalobca
na to uviedol, že žalovanú už predchádzajúci deň informoval, že bude postupovať podľa apelu OS BA
IV a syna si prevezme o 9.00 hod. a vráti ho v nedeľu večer. Žiadal ju, aby syna pripravila podľa tohto
apelu a priniesla ho na odovzdanie s tým, že počká na mieste a žalovanej dá čas do 10.00 hod. O 10.02
hod. sa žalobca spýtal žalovanej, kde sú, na čo reagovala tým, že B. nechce ísť, plače, že nechce ísť

spinkať k tatkovi a chce spinkať len doma s maminkou. Žalobca na to uviedol, že je to absurdné, vyzval
žalovanú, aby s tým prestala a oznámil, že si ide pre syna pred dom. O 10.17 hod. žalobca žalovanej
oznámil, že je pred domom, žiadal ju, aby otvorila a odovzdala mu syna. Žalovaná reagovala tým, že B.
stále nechce ísť, plače, že nechce spinkať u tatka. Žalobca ešte o 10.23 hod. žalovanej napísal, že sú
to klamstva, staré divadlo, žiadal, aby žalovaná otvorila dvere a odovzdala mu dieťa.

6. Zo zápisnice o trestnom oznámení č. ORPZ-PD-OKP-545/2022-DS vyplýva, že žalobca následne
podal dňa 3.9.2022 o 10.40 hod. na OR PZ v Prievidzi na žalovanú v tejto súvislosti trestné oznámenie.

7. Z predloženého technického preukazu č. PG 336369 bolo zistené, že J. D., nar. XX.X.XXXX,

je evidovaný ako vlastník vozidla Volkswagen Tiguan, EČV: G.. Podľa údajov v technickom
preukaze je spotreba uvedeného vozidla 7,6 l/100 km. Z informácií dostupných na internete
(www.statdat.statistics.sk) vyplýva, že počas 25. týždňa roku 2022 bola priemerná cena benzínu natural
95 oktánový 1,914 eur/liter.

8. Zo zmluvy o výpožičke zo dňa 24.9.2021, uzatvorenej medzi A. J. D., nar. XX.X.XXXX, ako
požičiavateľom a žalobcom ako vypožičiavateľom vyplýva, že požičiavateľ bezodplatne prenechal
žalobcovi vozidlo VW Tiguan EČV: G. na užívanie. Zmluva bola uzavretá od 25.6.2021 na dobu neurčitú.

9.ZčestnéhoprehláseniaA.J.D.zodňa2.12.2024vyplýva,žepodľadohodymedzinímažalobcomako

vypožičiavateľom je vypožičiavateľ povinný sa starať o technický stav motorového vozidla, a to uhrádzať
všetky povinné technické prehliadky, ako aj vymieňať všetky opotrebované časti motorového vozidla
na vlastné náklady. V čestnom vyhlásení uvádza, že vypožičiavateľ je povinný udržiavať motorové
vozidlo v riadnom technickom stave na jeho užívanie a za týmto účelom je povinný uhrádzať všetky
nákladyspojenéstechnickouúdržbouamobilitoumotorovéhovozidla,t.j.vypožičiavateľznášacestovné

náhrady za používanie predmetného motorového vozidla výlučne sám v celom rozsahu.

10. Zo zápisnice o pojednávaní pred tunajším súdom v konaní sp.zn. 15Em/2/2022 zo dňa 6.2.2023
(v zápisnici je uvedený nesprávny dátum 6.2.2022), týkajúceho sa výkonu rozhodnutia o úprave stykužalobcu s maloletým B., bolo zistené, že súd apeloval a vyzýval žalobcu ako otca, aby v najbližších
týždňoch rešpektoval súdne rozhodnutie č.k. 19CoP/20/2022 zo dňa 23.6.2022, podľa ktorého má
právo byť s dieťaťom bez prespatia len vo vymedzenom rozsahu, je povinný dieťa v stanovenom

čase matke odovzdať. Súd žalobcu tiež vyzval, aby matku dieťaťa nevyzýval na prípravu syna aj na
prespatie, k čomu ho neoprávňuje žiadne súdne rozhodnutie. Zároveň súd konštatoval, že za doteraz
zisteného skutkového stavu považuje konanie matky (žalovanej) ako dobrovoľné neplnenie si povinnosti
z vykonateľného súdneho rozhodnutia.

11. E-mailami zo dňa 7.8., 13.8. a 17.8.2022 žalovaná žiadala o pomoc s realizovaním styku kolízneho
opatrovníka, nakoľko dieťa odmieta styk s otcom s prespaním, plače, že nechce spinkať u tatka,
žalobca však trvá na odovzdaní dieťaťa na celý víkend. Spoločné stretnutie rodičov na návrh kolízneho
opatrovníka však žalovaná nepovažovala za adekvátne riešenie, podľa jej názoru je potrebné vysvetliť
žalobcovi, že je v záujme syna, aby styk prebiehal tak, ako je uvedené v rozsudku. Svoju prítomnosť
pri tom považovala za absolútne bezpredmetnú. Kolízneho opatrovníka žiadala o individuálne stretnutie

mimo svojej pracovnej doby. Za jediný dôvod, pre ktorý sa styk neuskutočňuje, považovala žalovaná to,
že žalobca odmieta dodržiavať rozsudok Krajského súdu Trenčín.

12. Z úradných záznamov OO PZ v Prievidzi č. u.: 261.22/557 zo dňa 18.9.2022 a č. u.: 289.22/645
zo dňa 16.10.2022 vyplýva, že v uvedené dni bola na základe telefonátu žalobcu privolaná policajná

hliadka na adresu F., C. XX, o 9.25 hod., resp. 9.19 hod., kde žalobca predložil hliadke rozhodnutie sp.zn.
19CoP/20/2022-2736, podľa ktorého mal oprávnenie stretávať sa so synom v každom nepárnom týždni
bez prítomnosti matky vždy v sobotu od 10.00 hod. do 18.00 hod. a v nedeľu od 9.00 hod. do 18.00
hod. Hliadka sa skontaktovala s matkou dieťaťa, ktorú poučila, že na základe uvedeného rozhodnutia
je povinná otcovi maloletého v určenom čase vydať. Táto však hliadke uviedla, že dieťa otcovi vydať

nemôže, pretože s otcom nechce ísť a je vystrašené. V prípade výjazdu dňa 16.10.2022 matka dieťaťa
uviedla, že v stanovenom čase nemá problém dieťa odovzdať, avšak tento požaduje, aby s ním syn
zostal aj cez noc zo soboty na nedeľu, čo dieťa odmieta, a preto s otcom nechce ísť. Otec dieťaťa bol
v zmysle zákona poučený.

13. Z uznesenia OR PZ v Prievidzi ČVS: ORP-558/1-VYS-PD-2023 zo dňa 17.10.2024 vyplýva, že
voči žalovanej bolo vznesené obvinenie za spáchanie prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia
podľa § 349 Trestného zákona, ktorého sa mala dopustiť tým, že nerešpektovala rozsudok tunajšieho
súdu zo dňa 9.3.2022 č.k. 18P/54/2019-2555 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Trenčín zo dňa
23.6.2022 č.k. 19CoP/20/2022-2736 a neodovzdala maloletého B. C., nar. XX.X.XXXX, otcovi v dňoch

13.4.2024 a 14.4.2024, 27.4.2024, 11.5.2024, 12.5.2024, 25.5.2024, 26.5.2025, 8.6.2024, 9.6.2024,
6.7.2024, 7.7.2024, 20.7.2024, 21.7.2024, 3.8.2024, 4.8.2024, 17.8.2024, 18.8.2024, 31.8.2024,
1.9.2024, 14.9.2024, 15.9.2024, 28.9.2024, 29.9.2024 a 13.10.2024. Uznesením Okresnej prokuratúry
v Prievidzi sp.zn. 2 Pv 351/23/3307-150 zo dňa 28.10.2024 bola sťažnosť žalovanej voči uzneseniu
o vznesení obvinenia zamietnutá ako nedôvodná.

14. Z oznámenia Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 22.3.2022 vyplýva, že súd oznamuje právnemu
zástupcovi žalovanej, že nie je dôvod na úpravu ani opravu zápisnice z pojednávania v konaní o rozvod
manželstva a úpravu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu: B. C., nar. XX.X.XXXX,
na čas po rozvode, nakoľko záver z pojednávania nie je rozhodnutím. V danom prípade ide o apel

aodporúčanienarodičov,abyvzáujmemaloletéhodieťaťataktostykrealizovali,avšaknejdeomeritórne
rozhodnutie, je to odporúčanie styku, ktorý súd považuje za vhodné vzhľadom na fakt, že vo veci bude
nariadené znalecké dokazovanie a aj vzhľadom na fakt, že sami rodičia na pojednávaní uviedli, že styk
je potrebné postupne rozširovať.

15. Žalovaná v konaní nárok žalobcu na náhradu škody neuznávala z dôvodu, že za túto škodu
nezodpovedá, nakoľko škoda žalobcovi nevznikla v príčinnej súvislosti s jej konaním. Poukazovala
na to, že žalobca (otec) sa domáhal realizácie styku s dieťaťom počas celého víkendu neprerušene,
hoci vykonateľné rozhodnutie súdu upravovalo styk dieťaťa s otcom v sobotu a nedeľu bez prespania.
Žalovaná uvádzala, že maloletý syn, napriek jej presviedčaniu, odmietal ísť za otcom, nechcel u otca

spať. O týchto skutočnostiach žalobcu riadne informovala. Žalovaná uviedla, že žalobcovi poskytuje
pravidelnú súčinnosť, komunikuje s ním a koná tak, aby škoda nebola spôsobená. Žalovaná zastávala
názor, že je potrebné mať na zreteli najlepší záujem dieťaťa, aby neutrpel jeho psychický vývin. Podľa jej
názoru si žalobca ako otec musí byť vedomý, že pokiaľ bude trvať na styku s dieťaťom aj s prespaním,ona ako matka mu to nemusí umožniť. Uviedla, že dňa 3.9.2022 žalobca sám na ňu tlačil, aby dieťa
pripravila na styk s ním aj na prespatie, na čo reagovala tak, že dieťa si žalobca môže prevziať v zmysle
právoplatného rozhodnutia Krajského súdu Trenčín, t.j. bez prespatia, ale žalobca naďalej naliehal,

aby mu dieťa bolo odovzdané aj na prespatie. Žalobca bol informovaný, že dieťa u neho nechce spať
a že plače. Žalovaná zastávala názor, že ak za tejto situácie žalobcovi neumožnila styk so synom,
bolo jej správanie ospravedlniteľné. V konaní žalovaná spochybnila vyčíslenie nákladov žalobcom,
nakoľko žalobca nie je vlastníkom motorového vozidla, za ktoré si uplatňuje nárok na náhradu škody,
pričom vozidlo používa bezodplatne na základe zmluvy o výpožičke. V súvislosti s tým uviedla, že

za daných okolností neobstojí nárok na náhradu nákladov za užívanie vozidla, k čomu sa vyjadril aj
Krajský súd Trenčín v konaní 17Co/17/2023. V súvislosti s predloženým čestným prehlásením A. J.
D. uviedla, že všetky zmeny a dodatky zmluvy o výpožičke by mali byť urobené písomne a podľa
jej názoru nebolo preukázané, že by bola medzi žalobcom a vlastníkom vozidla uzavretá dohoda
o hradení paušálnych náhrad za používanie vozidla. Poukázala aj na to, že so žalobcom sú stále
manželia a ku zániku ich bezpodielového spoluvlastníctva nedošlo. Nemožno hovoriť o škode, ktorá

vznikla na strane žalobcu, nakoľko náklady, ktoré žalobca vynaložil za účelom cesty za maloletým,
boli s veľkou pravdepodobnosťou vyplatené z majetku, ktorý je stále v BSM. Zároveň namietla výšku
uplatneného nároku na úrok z omeškania, nakoľko žalobca ju pred podaním žaloby na náhradu škody
vôbec nevyzýval, a preto mu nárok patrí až odo dňa nasledujúceho po doručení žaloby.

16. Žalobca v konaní uviedol, že žalovanú pred príchodom na styk s dieťaťom upozornil prostredníctvom
SMS správy na svoj príchod, na čo žalovaná reagovala tým, že dieťa s ním nechce ísť, čo však
ničím nepreukázala. Vzhľadom na podozrenie z tendenčných tvrdení žalovanej, žalobca prišiel k domu
žalovanej, domáhal sa styku so synom a nakoniec bol podať na žalovanú trestné oznámenie.
Žalovaná mu neumožnila ani len vidieť maloletého. Poukázal na to, že žalovaná mu dlhodobo bráni

v styku s maloletým. Jej povinnosťou bolo riadne a včas dieťa na styk s ním pripraviť, čo sa ale
nestalo a žalovaná ani nepreukázala existenciu žiadnej objektívnej skutočnosti, ktorá by odôvodňovala
nerealizáciu styku s dieťaťom. V súvislosti s výpožičkou vozidla a náhradou za jeho užívanie poukázal
na čestné vyhlásenie požičiavateľa motorového vozidla zo dňa 2.12.2024, podľa ktorého je žalobca
v zmysle dohody s požičiavateľom povinný sa starať o technický stav vozidla - uhrádzať všetky povinné

technické prehliadky, ako aj vymieňať všetky opotrebované časti motorového vozidla na vlastné náklady
a udržiavať motorové vozidlo v riadnom technickom stave na jeho užívanie; cestovné náhrady za
používanie predmetného vozidla znáša žalobca výlučne sám, a to v celom rozsahu. Žalobca uviedol, že
čestné vyhlásenie predložil za účelom reakcie na vznesené námietky žalovanej a preukázania svojich
tvrdení a poukázal na to, že v obdobných konaniach nebol nárok cestovných náhrad spochybňovaný

a nebol predmetom posudzovania. Vzhľadom k tomu, že žalovaná v súvislosti so spochybňovaním
jeho nároku začala vznášať námietky, musel z procesnej opatrnosti dodatočne zabezpečiť dôkazy
preukazujúce jeho nárok. Napádaná forma právneho úkonu dohody nie je opodstatnená, pretože
sa nejedná o nováciu zmluvy o výpožičke zo dňa 24.9.2021, ale o dohodu o znášaní náhrad
medzi žalobcom a požičiavateľom motorového vozidla. Poukázal pritom na rozhodnutie Krajského

súdu v Českých Budějoviciach sp.zn. 22Co/577/2003, potvrdený uznesením NS ČR sp.zn,. 28Cdo
2369/2003, ako aj rozhodnutia Krajského súdu Trenčín sp.zn. 27Co/3/2025, 27Co/5/2025, 5Co/3/2025
a 27Co/11/2025. Žalobca tiež uviedol, že pri vyčíslení nákladov spojených s použitím vozidla za účelom
realizácie styku sa prihliada na paušálne náhrady nákladov obdobného používania osobných vozidiel
na iné účely (R 12/1990), na ktoré sa vzťahuje zákon č. 283/2002 Z.z. o cestovných náhradách,

v zmysle ktorého patrí základná náhrada zamestnancovi bez ohľadu na to, či je použité motorové vozidlo
vlastné alebo prenajaté (odplatne alebo bezodplatne) a vždy vzniká zákonný paušálny nárok na náhrady
uvedené v § 7 zákona.

17. V súvislosti s námietkou žalovanej, že náklady na cestu žalobcu boli vynaložené z prostriedkov BSM,

žalobca uviedol, že uplatnený nárok nepatrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, pretože
škoda vznikla v súvislosti s vecou, ktorá podľa svojej povahy slúži výlučne osobnej potrebe žalobcu.
Uviedol, že podľa argumentácie žalovanej by potom aj pokuty, ktoré jej boli opakovane uložené v konaní
o výkon rozhodnutia v súvislosti s úpravou rodičovských práv a povinností, tvorili súčasť predmetu
bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Uplatňovanie nároku na náhradu škody medzi manželmi

v prípade úmyselného protiprávneho konania na veci osobnej potreby jedného z manželov je prípustné,
čo podporuje aj bohatá súdna prax najvyšších súdnych autorít a argumentácia žalovanej nemá oporu
v právnej úprave, ustálenej súdnej praxi a popiera fundamenty základného práva na ochranu majetku,
ochrany práva na súdnu a inú ochranu a princíp právnej istoty a predvídateľnosti súdnych rozhodnutí.18. Podľa § 415 Občianskeho zákonníka každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám
na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.

19.Podľa§420ods.1a3Občianskehozákonníkakaždýzodpovedázaškodu,ktorúspôsobilporušením
právnej povinnosti.
Zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.

20. Po zhodnotení výsledkov vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že nárok žalobcu je
dôvodný, i keď nie v celom rozsahu. Žalobca si voči žalovanej uplatnil nárok na náhradu škody v
podobe cestovných náhrad, ktorá škoda mu vznikla dňa 3.9.2022 v dôsledku toho, že márne cestoval
na stretnutie so svojim synom v zmysle vyššie uvedeného rozsudku Krajského súdu Trenčín z miesta
svojho bydliska v Bratislave do miesta bydliska maloletého v Bojniciach.

21. Predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu v zmysle § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka je
porušenie právnej povinnosti, existencia škody, príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a
škodou a nakoniec zavinenie. Všetky uvedené zodpovednostné zložky musia byť splnené kumulatívne.
Bolo spoľahlivo preukázané a medzi stranami nesporné, že v rozhodnom čase dňa 3.9.2022 bolo
stretávanie sa otca (žalobcu) s maloletým synom upravené vykonateľným súdnym rozhodnutím zo dňa

23.6.2022 č.k. 19CoP/20/2022-2736. Z odôvodnenia rozhodnutia vo veci maloletého syna strán sporu
vyplýva, že medzi stranami sporu ako rodičmi maloletého v danom čase existovali osobné rozpory, ktoré
sa negatívne prejavovali aj v oblasti výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému B.. V tom čase
prebiehalo aj rozvodové konanie strán sporu, kde došlo k nariadeniu znaleckého dokazovania na otázku,
či maloletý je schopný u otca prespávať s ohľadom na jeho vek a psychický stav. Obaja rodičia boli

súdom upozornení na opakovane vyslovený názor odvolacím súdom, znalcom i kolíznym opatrovníkom
ozáujmemaloletéhonacitlivomrozširovaníjehostykusotcomasúdpoukázalnato,žežalobcaakootec
má právo podieľať sa na výchove maloletého dieťaťa, ktoré mu nie je zverené do osobnej starostlivosti,
prostredníctvom jeho styku s dieťaťom. Zároveň poukázal na zodpovednosť oboch rodičov za výchovu
a vývoj dieťaťa. V konaní nebolo medzi stranami sporné, že aj v rámci rozvodového konania súd apeloval

na rodičov, aby sa snažili rozšíriť styk otca s dieťaťom bez prítomnosti matky na obdobie celého víkendu,
t.j. od soboty do nedele nepretržite.

22. Predmetom tohto sporového konania je posúdenie zodpovednosti žalovanej za zbytočne vynaložené
cestovné náklady, ktoré mali vzniknúť žalobcovi a vzhľadom na obranu žalovanej posúdiť existenciu

takých okolností, z ktorých možno vyvodiť, že škode nemohla žalovaná zabrániť, teda že vznik škody
nezavinila.

23. V konaní bolo nesporné, že dňa 3.9.2022 sa stretnutie žalobcu s maloletým synom neuskutočnilo, i
keď išlo o súdom upravený styk, podľa ktorého mal žalobca ako otec právo stretnúť sa so synom každú

nepárnu sobotu od 10.00 hod. do 18.00 hod. a nedeľu od 9.00 hod. do 18.00 hod. v neprítomnosti
žalovanej (t.j. matky dieťaťa), a to na vymedzenom mieste. Tomu zodpovedala povinnosť žalovanej -
matky dieťa na stretnutie s otcom - žalobcom pripraviť a stretnutie otca so synom umožniť. Žalobca
sa dňa 3.9.2022 do miesta bydliska dieťaťa, po predchádzajúcom upozornení prostredníctvom SMS
správy, dostavil, k odovzdaniu dieťaťa však v uvedený deň nedošlo. Žalovaná to odôvodňovala tým, že

žalobca sa domáhal styku s dieťaťom podľa odporúčania Okresného súdu Bratislava IV, t.j. počas celého
víkendu nepretržite a maloletý odmietal u otca spať. Z predloženej SMS správy zo dňa 2.9.2022 vyplýva,
že otec naozaj uviedol, že si dieťa prevezme na námestí o 9.00 hod. nasledujúceho dňa a dieťa vráti
v nedeľu večer. Po oznámení žalovanej, že maloletý je pripravený na styk podľa rozsudku Krajského
súdu Trenčín, otec žiadal, aby žalovaná dieťa pripravila na styk, on si ho prevezme a odovzdá v zmysle

apelu Okresného súdu Bratislava IV. Dňa 3.9.2022 po tom, ako žalobca oznámil o 9.00 hod., že je na
námestí a žalovaná mu odpísala, že styk je v sobotu od 10.00 hod. do 18.00 hod., žalobca žalovanú
žiadal, aby pripravila dieťa podľa apelu OS BA IV, uviedol, že počká do 10.00 hod. a žiadal, aby žalovaná
nevytvárala prekážky v styku a jeho rozšírení. K odovzdaniu dieťaťa otcovi však nedošlo, čo žalovaná
odôvodňovala tým, že dieťa plače, nechce ísť, nechce ísť spať k tatkovi. Žalobca sa následne dostavil

pred rodinný dom, kde žalovaná býva, táto s ním však komunikovala len prostredníctvom SMS správ
a žalobca nemal možnosť maloletého ani vidieť.24. Súd po vykonaní dokazovania a vyhodnotení skutkových okolností zmareného stretnutia žalobcu so
synom dňa 3.9.2022 dospel k záveru, že žalovaná zavinene zmarila stretnutie maloletého syna s otcom,
keď bez relevantného objektívneho dôvodu syna na stretnutie s otcom nepripravila a stretnutie mu

neumožnila. Súd dospel k záveru, že žalovaná svojim správaním priamo porušila povinnosť uloženú jej
vykonateľným rozhodnutím súdu, teda žalovaná zodpovedá za škodu vzniknutú žalobcovi podľa § 420
ods. 1 Občianskeho zákonníka.

25. Niet pochýb o tom, že žalovaná mala právnu povinnosť vyplývajúcu z vykonateľného súdneho

rozhodnutia umožniť dňa 3.9.2022 stretnutie žalobcu ako otca s maloletým synom. Žalobca žalovanej
riadne oznámil, že si dieťa prišiel vyzdvihnúť. Je teda preukázané, že jeho cesta dňa 3.9.2022 na
miesto stretnutia so synom sa uskutočnila výlučne za týmto účelom, dôkazom toho je i podanie
trestného oznámenia zo dňa 3.9.2022. Nie je pritom rozhodujúce, že otec sa domáhal rozšíreného
styku s dieťaťom v zmysle odporúčania Okresného súdu Bratislava IV. Je nepochybné, že žalobca
mal dňa 3.9.2022 právo na stretnutie s dieťaťom na základe rozhodnutia Krajského súdu Trenčín zo

dňa 23.6.2022 č.k. 19CoP/20/2022-2736 a v rozsahu tohto rozhodnutia bolo povinnosťou žalovanej
stretnutiežalobcovisdieťaťomumožniťažalobcuupozorniťnajehopovinnosťdieťavzmyslecitovaného
právoplatného rozhodnutia vrátiť o 18.00 hod. toho istého dňa. Niet takisto pochýb o tom, že škoda
žalobcu v podobe vzniknutých nákladov na prepravu vznikla v priamej príčinnej súvislosti s jeho cestou z
miesta bydliska na miesto stretnutia sa so synom. Zavinenie žalovanej spočíva v jej úmyselnom konaní,

pretože jednoznačne vedela, že svojím konaním, a to neumožnením stretnutia syna so žalobcom,
poruší právo žalobcu na stretnutie so synom, a teda poruší povinnosť uloženú súdnym rozhodnutím a s
týmto následkom bola uzrozumená. V konaní žalovaná argumentovala tým, že maloletý nechcel ísť na
stretnutie s otcom, napriek jej snahe, aby sa toto stretnutie uskutočnilo. Túto skutočnosť však žiadnym
spôsobom nepreukázala a rovnako nepreukázala ani existenciu akejkoľvek objektívnej skutočnosti, pre

ktorú nebolo možné stretnutie žalobcu so synom v uvedený deň realizovať. Súd pritom poukazuje aj na
konštatovanie tunajšieho súdu uvedené do zápisnice o pojednávaní zo dňa 6.2.2023 v konaní o výkon
rozhodnutia sp.zn. 15Em/2/2022, že považuje konanie matky (žalovanej) ako dobrovoľné neplnenie
si povinnosti z vykonateľného súdneho rozhodnutia, pričom žalovaná počas uvedeného pojednávania
argumentovala práve tým, že styk so žalobcom sa nerealizuje z dôvodu, že žalobca trvá na tom, že si

dieťa vezme aj na prespatie, čo maloletý odmieta.

26. Žalovaná v konaní poukazovala na to, že maloletý odmietal styk s otcom, nakoľko bol stresovaný
skutočnosťou, že musí u žalobcu aj prespať. Tvrdila, že maloletý styk so žalobcom odmieta a je veľmi
náročné tieto styky realizovať bez jej prítomnosti, najmä v rozsahu na prespanie tak, ako to žalobca

neustále vyžaduje, keďže maloletý je na ňu naviazaný. V súvislosti s tým súd uvádza (ako už bolo
uvedené vyššie), že táto skutočnosť nič nemení na povinnosti matky pripraviť dieťa na styk s otcom
v zmysle právoplatného a vykonateľného rozhodnutia súdu. Ak medzi stranami nedošlo k vzájomnej
dohode na odlišnej úprave styku žalobcu s dieťaťom, bolo povinnosťou strán sporu rešpektovať
citované súdne rozhodnutie. Pokiaľ k realizácii styku nedošlo, žalovanú zaťažuje dôkazné bremeno na

preukázanie takej skutočnosti, pre ktorú objektívne nebolo možné, aby sa styk realizoval. Žalovaná
v tomto smere dôkazné bremeno v konaní neuniesla. Súd preto zastáva názor, že dňa 3.9.2022 nebola
v konaní preukázaná existencia takej objektívnej skutočnosti na strane maloletého, ktorá by objektívne
bránila jeho stretnutiu s otcom.

27. Vzhľadom na uvedené súd uzavrel, že žalobca preukázal v konaní všetky prvky zodpovednosti
žalovanej za škodu, ktorá mu vznikla zbytočným vynaložením nákladov na cestu z miesta bydliska
žalobcu do Bojníc dňa 3.9.2022 a späť za účelom realizácie stretnutia sa žalobcu s maloletým synom na
základe vykonateľného rozhodnutia súdu. Žalovaná na druhej strane nepreukázala, že škodu nezavinila.

28. Pokiaľ ide o rozsah týchto nákladov, teda o výšku náhrady škody, žalovaná poukazovala na to, že
žalobca pricestoval na styk s dieťaťom osobným motorovým vozidlom, ktoré mal v užívaní na základe
zmluvy o výpožičke bezodplatne. Neobstojí preto záver o nároku žalobcu na náhradu nákladov za
užívanie vozidla a tento názor odôvodnila i rozhodnutím Krajského súdu Trenčín zo dňa 30.4.2024 č.k.
17Co/17/2023. V tejto súvislosti žalobca uviedol, že je zrejmé, že objektívne dochádza k opotrebovaniu

vozidla a základná náhrada zohľadňuje opravy, údržbu, opotrebenie a výmenu pneumatík, motorového
oleja, náplne do ostrekovačov, poplatky za umývanie auta, povinné zmluvné a havarijné poistenie,
pričom na týchto nákladoch sa podieľa výlučne žalobca sám. Toto tvrdenie žalobcu bolo preukázané
čestným vyhlásením A. J. D., ktorý vozidlo žalobcovi poskytol do užívania na základe zmluvyo výpožičke. Námietku žalovanej, že čestné vyhlásenie je len účelové, vypracované až 2.12.2024,
ako aj to, že nebolo preukázané, že medzi vlastníkom vozidla a žalobcom došlo k uzavretiu dohody
o hradení paušálnych náhrad za používanie vozidla, nakoľko zmeny a dodatky zmluvy o výpožičke

musia byť urobené písomne, súd nepovažoval za opodstatnenú. Súdu je z jeho činnosti známe, že
v predchádzajúcom období nebol nárok na náhradu cestovných náhrad za užívanie vozidla na základe
výpožičky zo strany žalovanej spochybňovaný. Vzhľadom k tomu, že v súčasnosti žalovaná voči tomuto
nároku vznáša námietky, žalobca v konaní musel produkovať dôkazy preukazujúce jeho nárok, nakoľko
dôkazné bremeno v tomto smere zaťažuje žalobcu. Na základe čestného vyhlásenia vlastníka vozidla

o tom, že výlučne žalobca sa na základe ich vzájomnej dohody podieľa na nákladoch spojených
súdržbouvozidla,jehopoistenímapod.súdpovažovaltvrdeniažalobcuvkonanízapreukázané,apreto
považoval nárok žalobcu na zaplatenie cestovných náhrad podľa zákona č. 283/2002 Z.z. o cestovných
náhradách v súvislosti s použitím vozidla na cestu z Bratislavy do Bojníc a späť za opodstatnený.

29. Súd nepovažoval za dôvodnú ani námietku žalovanej, že vzhľadom k tomu, že strany sporu

sú manželmi a nedošlo k zániku ich bezpodielového spoluvlastníctva, náklady, ktoré hradil žalobca
v súvislosti s cestou na realizáciu styku, boli s veľkou pravdepodobnosťou vyplatené z majetku
patriaceho do bezpodielového spoluvlastníctva strán sporu. V súvislosti s tým potom nemohlo dôjsť ku
škode na majetku vo výlučnom vlastníctve žalobcu. Súd uvádza, že v zmysle rozhodnutia Najvyššieho
súdu SR sp.zn. 3Cdo/113/93 (R 71/4) „ak zmluvu o vypožičaní motorového vozidla v zmysle § 257 OZ

(v znení do 31. decembra 1991) uzavrel len jeden z manželov, nejde o taký úkon, ktorý by sa týkal veci
spoločnej obidvom manželom (§ 145 ods. 1 OZ). Z tejto zmluvy je povinný plniť len ten z manželov,
ktorý zmluvu uzavrel.“ Žalobca uzavrel zmluvu o výpožičke s vlastníkom vozidla sám s tým, že vozidlo
využíva výlučne pre svoju osobnú potrebu. Súdu je z jeho činnosti známe, že strany sporu dlhodobo
žijú oddelene a spoločne nehospodária. V zmysle ust. §143 Občianskeho zákonníka do bezpodielového

spoluvlastníctva manželov nepatria veci, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu
povolania len jedného z manželov. Pokiaľ žalobca užíva vozidlo výlučne pre svoju potrebu, aj prostriedky
vynaložené na náklady spojené s jeho užívaním je potrebné posudzovať ako prostriedky slúžiace
osobnej potrebe žalobcu, ktoré nepatria do bezpodielového spoluvlastníctva strán sporu.

30. Predmetná cesta žalobcu z miesta bydliska Bratislava - Staré Grunty do miesta styku Bojnice,
Hurbanovo námestie a späť predstavuje vzdialenosť 372 km. V zmysle § 7 ods. 1 v spojení s § 7 ods. 4
zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách si žalobca nárokuje základnú náhradu vo výške 84,44
eur (0,227 eur x 372 km v zmysle opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny č. 282/2022
Z. z.) a náhradu za spotrebované pohonné hmoty vo výške 48,88 eur (vychádzajúc z priemerných cien

pohonných látok v SR podľa Štatistického úradu Slovenskej republiky bola cena benzínu natural 95
oktánový v týždni od 29.8.2022 do 4.9.2022 v sume 1,729 eur/ liter; pri spotrebe vozidla 7,6 l/ 100 km
predstavuje výška náhrady za spotrebované pohonné hmoty sumu: 372 km : 100 km = 3,72 x 7,6 l =
28,272 litrov; 28,272 litrov x 1,729 eur predstavuje po zaokrúhlení sumu 48,88 eur). Spolu predstavujú
cestovné náhrady sumu 133,32 eur. Pokiaľ ide o spôsob vyčíslenia náhrady za účelom realizácie styku

podľa zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách, aj v týchto prípadoch ide o ustálenú súdnu prax,
ktorú reprezentuje aj rozhodnutie R 12/90, ďalej rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn.20Co/9/2020 zo
dňa 26.11.2020. Žalobca si uplatnil nárok na zaplatenie sumy 133,33 eur, za dôvodný ho súd považoval
vo výške 133,32 eur.

31. Žalobca si voči žalovanej uplatnil aj nárok na zaplatenie úroku z omeškania podľa § 517 ods. 2
Občianskeho zákonníka v spojitosti s § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. vo výške 5,5 % ročne zo
sumy 133,33 eur od 4.9.2022, t.j. odo dňa nasledujúceho po neuskutočnenom styku žalobcu s dieťaťom
do zaplatenia. V danej veci sa však žalovaná dostala do omeškania s plnením až odo dňa nasledujúceho
po dni doručenia žaloby (9.12.2024), nakoľko v konaní nebolo preukázané (a žalovaná to popierala), že

by žalobca žalovanú pred podaním žaloby vyzýval na zaplatenie predmetnej náhrady škody. Žalovaná
sa o nároku žalobcu a jeho výške dozvedela až doručením žaloby. Súd preto považoval nárok žalobcu
v tejto časti za dôvodný len za obdobie od 10.12.2024 až do zaplatenia zo sumy 133,32 eur.

32. Súd teda vo veci rozhodol tak, že žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 133,32 eur spolu

s 5,5% ročným úrokom z omeškania od 10.12.2024 do zaplatenia v lehote do troch dní od právoplatnosti
tohto rozsudku. V prevyšujúcej časti týkajúcej sa úrokov z omeškania a v časti istiny vo výške 0,01 eur
súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.33. O náhrade trov konania, vzhľadom na čiastočné zamietnutie žaloby, súd rozhodol podľa § 255 ods.
2 Civilného sporového poriadku (CSP). Žalobca sa v konaní voči žalovanej celkovo domáhal zaplatenia
sumy 152,13 eur (vrátane úroku z omeškania vyčísleného ku dňu rozhodnutia súdu), súd mu priznal

sumu celkom 135,48 eur (vrátane úroku z omeškania vyčísleného ku dňu rozhodnutia súdu). Žalobca
tak mal v konaní úspech v rozsahu 89,06%, úspech žalovanej v konaní predstavuje 10,94%. Čistý
úspech žalobcu potom predstavuje 78,12% (89,06% - 10,94%). V tomto rozsahu súd žalobcovi nárok na
náhradu trov konania aj priznal. O konkrétnej výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným
uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku (§ 262 ods. 2 CSP). Pokiaľ žalobca v konaní uvádzal,

že neúspech v časti príslušenstva pohľadávky nemôže mať vplyv na výšku náhrady trov konania, súd
uvádza, že ak bola časť nároku zamietnutá, je potrebné, aby sa táto okolnosť premietla aj vo výroku
o náhrade trov konania, nakoľko ustanovenia CSP neupravujú prípad nepatrného neúspechu v konaní
tak, ako ju v minulosti upravoval Občiansky súdny poriadok v ust. § 142 ods. 3 (viď aj rozsudok Krajského
súdu Trenčín sp.zn. 27Co/3/2025 zo dňa 28.1.2025).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský
súd Trenčín. Odvolanie sa podáva na Okresný súd Prievidza vo dvoch vyhotoveniach. Odvolanie musí
obsahovať, okrem všeobecných náležitostí (označenie súdu, ktorému je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisovú značku konania, podpis) označenie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa toto rozhodnutie považuje

za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie môže byť odôvodnené len
skutočnosťami uvedenými v § 365 ods. 1, 2 CSP.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Exekučný poriadok).