Uznesenie – Ostatné ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, June 30, 2025

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 6C/63/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8325201647
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Kurucová
ECLI: ECLI:SK:OSHE:2025:8325201647.1

Uznesenie

Okresný súd Humenné v spore žalobkyne A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. XXX/X, A. E., proti
žalovanému F. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G., o nariadenie neodkladného opatrenia takto

r o z h o d o l :

I. Žalovanému ukladá povinnosť nepribližovať sa k žalobkyni na vzdialenosť menšiu ako 10 metrov,
s výnimkou úkonov trestného konania, priestupkového konania alebo občianskeho súdneho konania,
na ktoré bude žalovaný predvolaný a to len v rozsahu nevyhnutnom pre riadnu účasť žalovaného na

úkonoch pred orgánmi verejnej moci.

II. Žalovanému sa ukladá povinnosť nekontaktovať žalobkyňu osobne, telefonicky, písomne,
elektronicky, cez sociálne siete alebo prostredníctvom tretích osôb.

III. Poučuje žalovaného, že ako žalobca môže podať proti žalovanej A. B., bytom C. D. XXX/X,

A. E., návrh na zrušenie neodkladného opatrenia, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo nariadené a
žalobu o zrušenie zákazu priblíženia sa k žalobkyni na vzdialenosť menšiu ako 10 metrov a zrušenie
zákazu kontaktovať žalobkyňu osobne, telefonicky, písomne, elektronicky, cez sociálne siete alebo
prostredníctvom tretích osôb.

IV. Priznáva žalobkyni vo vzťahu k žalovanému právo na náhradu trov konania v celom rozsahu s tým,
že ich výška bude vyčíslená samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník po právoplatnosti tohto
uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa podala 24.06.2025 na tunajší súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým
žiadala, aby žalovanému bol uložený zákaz priblížiť sa k nej na vzdialenosť menej než 10 metrov a to
kdekoľvek, najmä v mieste jej trvalého bydliska, prechodného pobytu, na pracovisku a v okolí škôl, ktoré

navštevujú ich deti.

Zároveňžiadala,abyžalovanémubolozakázanékontaktovaťjuakoukoľvekformou(osobne,telefonicky,
písomne, elektronicky, cez sociálne siete alebo prostredníctvom tretích osôb) a zdržiavať sa v miestach,
kde by sa s ňou alebo s ich deťmi mohol opakovane stretnúť.

2. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnila tým, že je poškodenou v trestnom konaní,
ktoré vedie Policajný zbor SR pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1 Trestného
zákona, keďže trestné stíhanie bolo začaté 12.06.2025. Dňa 19.06.2025 vypovedala ako poškodená
o tom, že žalovaný sa jej dlhodobo vyhráža, ponižuje ju, manipuluje a psychicky zastrašuje.

3. Poukázala na elektronickú komunikáciu, v ktorej sa jej žalovaný vyhráža fyzickým ublížením a smrťou,

vyhráža sa jej prostredníctvom psychického a právneho nátlaku, sleduje ju so snahou o jej zastrašenie anajmä po jej výpovedi pred orgánmi policajného zboru jej posiela správy, ktorých obsahom je vyhrážanie
sa smrťou.

4. Žalobkyňa uviedla, že ide o opakované, intenzívne a premyslené vyhrážanie sa smrťou a fyzickou
likvidáciou, vrátane náznakov najatia tretej osoby za účelom ju poškodiť. Podľa niektorých správ si
žalovaný na jej likvidáciu plánuje najať tretiu osobu, čo zvyšuje intenzitu jej obavy o život.

5. Uviedla, že vyšetrovanie v trestnej veci už prebieha a keďže má obavu o svoju bezpečnosť, žiada

o nariadenie neodkladného opatrenia, lebo žalovaný je voči nej nepriateľsky naladený, neakceptuje
zákonné rozhodnutia a využíva každú príležitosť, aby ju zastrašil alebo jej psychicky ublížil.

Keďže žalovaný dlhodobo neplatí výživné, prebieha aj trestné konanie vo veci zanedbania povinnej
výživy, kde je poškodenou osobou. Obávala sa, že prítomnosť alebo opakovaný kontakt zo strany
žalovaného, by mohol viesť k ohrozeniu jej psychickej integrity, slobody pohybu a bezpečia detí a preto

žiada, aby súd rozhodol bezodkladne a vydal zákaz približovania sa žalovaného k nej.

6. Ako listinné dôkazy predložila elektronickú komunikáciu, z obsahu ktorej mal súd preukázané, že
žalovaný označuje žalobkyňu vulgárnymi výrazmi, vyhráža sa jej smrťou s tým, že on si to odsedí, ale
žalobkyňa si bude užívať len týždeň a potom bude mŕtva. Tvrdí, že ju zabije a že sa teší na to, ako bude

žalobkyňa trpieť. Deti pôjdu do detského domova, ale on bude šťastný, lebo žalobkyňa tu už nebude.
Píše jej, že je jedno, kto to urobí, lebo má peniaze na to, aby sa žalobkyne zbavil. O žalobkyni píše,
že je kurva, ktorá si nezaslúži život a že to vyrieši, keď bude doma. Neustále voči žalobkyni používa
vulgárne nadávky, praje jej každú chorobu na svete. Tvrdí, že o týždeň sa aj deti budú konečne tešiť,
nebudú vedieť kto žalobkyňa je a budú mať voľnosť. Sľubuje žalobkyni, že o týždeň bude mať peklo v

rodine a že ju nenechá dýchať, že je úbožiačka. Zakope ju tak, že to nikto nebude vedieť a on bude po
nej šliapať. Žalobkyňa predložila niekoľko desiatok takýchto a obdobných správ.

7. Podľa ust. § 324 ods. 1 a 3 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“)
pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné

opatrenie. Neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť
zabezpečovacím opatrením.

Podľa ust. § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

Podľa ust. § 325 ods. 2 písm. g) CSP možno strane uložiť, aby písomne, telefonicky, elektronickou
komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne alebo čiastočne nekontaktovala osobu, ktorej telesná
integrita alebo duševná integrita môže byť takým konaním ohrozená.

Podľa ust. § 325 ods. 2 písm. h) CSP možno strane uložiť, aby sa na určenú vzdialenosť nepribližovala
alebo iba obmedzenie približovala k osobe, ktorej telesná Ingrid integrita alebo duševne na integrita
môže byť jej konaním ohrozená.

Podľa ust. § 326 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby

podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy
pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich
dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého
neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa
odvoláva.

Podľa ust. § 328 ods. 1 a 3 CSP ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak
sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
Uznesenie, ktorým bolo rozhodnuté o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, je súd povinný
písomne vyhotoviť a odoslať.

Podľa ust. § 329 ods. 2 a 3 CSP pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia
súdu prvej inštancie. Ak po vydaní uznesenia, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia, dôjde k zmene skutkových okolností významných pre rozhodnutie, nezakladá právoplatnérozhodnutie, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, prekážku rozhodnutej
veci.

Podľa ust. § 330 ods. 2 CSP ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie,
ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej.

Podľa ust. § 332 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením, ak osobitný predpis
neustanovuje inak.

Podľa ust. § 334 CSP súd na návrh neodkladné opatrenie zruší, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo
nariadené.

Podľa ust. § 336 ods. 1 - 4 CSP ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo
výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto

povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú
úpravu pomerov medzi stranami.
Súd vo výroku uznesenia podľa odseku 1 uvedie strany a predmet konania vo veci samej.

Súd aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení zruší, ak žaloba nebola v lehote podaná.

Ak bola žaloba odmietnutá alebo zamietnutá alebo ak bolo konanie vo veci samej zastavené, platí
ustanovenie § 335 primerane.

Podľa ust. § 337 ods. 1 ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania a ak navrhovateľovi

povinnosť podľa § 336 ods. 1 neuloží, poučí strany, ktorým sa neodkladným opatrením ukladá určitá
povinnosť, že môžu podať žalobu vo veci samej a o právnych následkoch s tým spojených. Lehotu na
podanie žaloby súd neurčuje.

Podľa § 337 ods. 2 CSP súd vo výroku uznesenia podľa odseku 1 uvedie strany a predmet konania vo

veci samej. Konanie vo veci samej sa môže týkať aj nárokov na navrátenie do pôvodného stavu alebo
nárokov na náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného opatrenia.

8. Pre neodkladné opatrenie platí, že pokiaľ sa žalobca domáha nariadenia neodkladného
opatrenia, musí uviesť a opísať všetky rozhodujúce skutočnosti, ktoré odôvodňujú potrebu nariadenia

neodkladného opatrenia, podmienky dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná
ochrana a odôvodnenie úpravy pomerov strán. Opísaním rozhodujúcich skutočností, ktoré odôvodňujú
nariadenie neodkladného opatrenia navrhovateľ musí preukázať z čoho, teda z akých okolností
vyvodzuje svoj nárok na nariadenie neodkladného opatrenia.

9. Pri nariaďovaní samotného neodkladného opatrenia prevláda požiadavka rýchlosti nad požiadavkou
úplnosti skutkových zistení a to z dôvodu, že nariadenie neodkladného opatrenia má dočasný,
predbežný charakter. Z toho dôvodu nie je síce potrebné zisťovať všetky skutočnosti, ktoré má mať
zistené pred vydaním konečného rozhodnutia vo veci samej, ale musia byť osvedčené okolnosti, z
ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť návrhu na dočasné opatrenie. Miera osvedčenia sa riadi danou

situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia (uznesenie NS SR sp. zn. 2Mcdo 3/2010).

10. Pred nariadením neodkladného opatrenia, ktorým sa strane sporu ukladá, aby niečo vykonala,
niečoho sa zdržala alebo aby niečo znášala, sa vychádza z vymedzenia uvedeného návrhu a skúma sa,
či je dostatočne odôvodnený, skúmajú sa skutkové okolnosti vzťahujúce sa na rozsah navrhovaného

opatrenia. Súd pri nariaďovaní neodkladného opatrenia musí vziať zreteľ na fakty, proporcionality
následku a príčiny jeho vzniku. Ďalej je potrebné zvažovať pozitívne a negatívne argumenty v kolízii
stojacích záujmov za súčasnej minimalizácie zásahov do základných práv strán sporu. Podmienkou pre
nariadenie neodkladného opatrenia je osvedčenie, že bez okamžitej úpravy právnych pomerov by bolo
právodotknutéhosubjektuohrozené.Jenutné,abyboliosvedčenéaspoňzákladnéskutočnostipotrebné

pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana alebo osvedčenie,
že je tu nebezpečenstvo ohrozenia (znemožnenie budúceho výkonu rozhodnutia). Neodkladným
opatrením sa nesmie vytvoriť nenávratný, nenapraviteľný stav v právnych vzťahoch strán a v dôsledku
nariadenia neodkladného opatrenia nesmie vzniknúť neprimeraná ujma povinnému.11. Podmienkou pre nariadenie neodkladného opatrenia je nielen osvedčenie práva ale aj osvedčenie
ohrozenia tohto práva tak, že bez okamžitej úpravy pomerov strán sporu by bolo právo dotknutého

subjektu vážne ohrozené. Práve rýchlosť rozhodovania pri neodkladnom opatrení musí byť podmienená
preukázaním takých skutočností, ktoré odôvodňujú okamžitú intervenciu súdu, najmä za predpokladu,
že sa rozhoduje bez ďalšieho dokazovania, len na základe skutočností tvrdených žalobcom. Osvedčenie
opodstatnenosti nároku na nariadenie neodkladného opatrenia sa uskutočňuje formou predloženia
dôkazov pri podávaní návrhu. Osvedčenie na rozdiel od dokazovania znamená, že súd prostredníctvom

označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia. Výsledkom takéhoto postupu je to, že osvedčované skutočnosti sa súdu so
zreteľom na všetky okolnosti prípadu javia vysoko pravdepodobné. V prípade rozhodovania o návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia nie je priestor na to, aby sa vykonávalo rozsiahle dokazovanie,
prípadne, aby súd vyvinul procesné úsilie o doplnenie dokazovania.

12. Žalobkyňa podala na tunajší súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým žiadala, aby
žalovanému bola uložená povinnosť nepribližovať sa k nej na vzdialenosť menšiu ako 10 metrov a
zároveň povinnosť nekontaktovať ju osobne, telefonicky, písomne, elektronicky, cez sociálne siete alebo
prostredníctvom tretích osôb.

Návrh odôvodnila tým, že voči žalovanému sa vedie trestné stíhanie pre prečin nebezpečného
vyhrážania podľa § 360 ods. 1 Trestného zákona a najmä po jej výpovedi ako poškodenej, dňa
19.06.2025 sa začali stupňovať útoky žalovaného voči nej prostredníctvom elektronickej komunikácie.

Žalobkyňa predložila kópiu správ zaslaných žalovaným, z ktorých nepochybne vyplýva, že žalovaný sa

jej vyhráža smrťou, používa voči nej vulgárne výrazy a nevylučuje, že si nájde inú osobu na jej fyzickú
likvidáciu. Žalobkyňa preto tvrdí, že sa obáva kontaktu so žalovaným, lebo by mohol viesť k ohrozeniu
jej psychickej integrity a slobody pohybu. Má obavu o svoju bezpečnosť.

13. Osvedčenie dôvodného podozrenia z násilia a ohrozenie duševnej alebo telesnej integrity znamená,

že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti a postačuje,
že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Hoci
definície násilia sú rozdielne, spájajú ich aj spoločné črty. Násilím je každá forma ubližovania, prejavu
nadvlády, vyhrážania sa, zneužívania moci, fyzického a sexuálneho nátlaku. Násilie nie je konflikt,
pretože v konflikte sa stretnú rovnocenné strany; násilie je, keď jedna strana zneužije prevahu moci.

Násilím je každý čin, ktorého následkom je, že obeť robí niečo, čo nechce robiť, alebo jej bráni robiť
niečo, čo chce robiť, prípadne v nej vyvoláva strach. Násilie nemusí obsahovať fyzický kontakt s obeťou,
pretože zastrašovanie, slovné vyhrážky a psychické násilie môžu mať rovnako silné následky. Psychické
násilie je každé správanie, ktoré priamo narúša slobodnú vôľu a sebaúctu iného človeka. Nezanecháva
síce žiadne viditeľné poranenia, napriek tomu môže byť najhoršou formou násilia; je zvlášť účinné, ak sa

spáva s fyzickým násilím. Osobitnou formou násilia je sekundárna viktimizácia - druhotné ubližovanie.
Násilím je aj nezabránenie násiliu.

Nech už je pojem „násilie“ definovaný akokoľvek, je vždy spojený s bolesťou (fyzickou alebo psychickou)
a úmyselným konaním násilníka; súčasne má znaky dlhšie trvajúceho konania, eskalácie, jasných rolí

ohrozenej a násilnej osoby; pre účely nariadenia neodkladného opatrenia je nevyhnutné i naplnenie
hrozby ďalšieho násilia (ohrozenia telesnej alebo duševnej integrity).

14.Súdmalzapreukázané,ževnávrhunanariadenieneodkladnéhoopatreniažalobkyňarozhodujúcimi
skutočnosťami a pripojenými listinnými dôkazmi dostatočne a spoľahlivo osvedčila naliehavosť potreby

bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami. Konanie žalovaného napĺňa pojmové znaky ohrozenia
telesnej alebo duševnej integrity žalobkyne a SMS komunikáciou mal súd za preukázané, že má
stupňujúcu sa tendenciu, lebo najmä po výsluchu žalobkyne ako poškodenej v rámci trestného konania
vedeného proti žalovanému, žalovaný stupňuje svoje vyhrážky žalobkyni, vyhráža sa jej smrťou, tvrdí, že
má peniaze na to, aby to urobil niekto iný a že hoci si to odsedí, bude šťastný, že žalobkyňa tu už nebude.

Žalovaný opakovane tvrdí, že žalobkyňa si nezaslúži žiť a že sa o to postará, keď sa o týždeň vráti.

15. Z elektronickej komunikácie žalovaného mal súd nepochybne preukázané, že telesná a duševná
integrita žalobkyne môže byť vážne ohrozená, ak by žalovanému nebola uložená povinnosťnepribližovať sa k žalobkyni na vzdialenosť menšiu ako 10 metrov. Žalobkyňa berie vyhrážky žalovaného
fyzickou likvidáciou vážne, pri stretnutí s ním by sa necítila bezpečne, najmä za situácie, že vypovedala
v rámci trestného konania vedeného proti žalovanému pre prečin nebezpečného vyhrážania. Samotné

trestné konanie svedčí o tom, že obava žalobkyne o jej telesnú a duševnú integritu je dôvodná, aj keď
súd, samozrejme, berie do úvahy prezumpciu neviny. To, že žalovaný nebol za prečin nebezpečného
vyhrážania odsúdený, lebo trestné stíhanie stále prebieha, neznamená, že jeho správanie nemôže u
žalobkyne vyvolať dôvodné obavy o jej bezpečnosť a že žalobkyňa má z osobného stretnutia sa so
žalovaným strach.

Bolo namieste návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v časti zákazu priblíženia sa žalovaného
k žalobkyni vyhovieť, lebo len tak možno zabezpečiť, že telesná a duševná integrita žalobkyne
nebude konaním žalovaného vážne ohrozená. Navyše predmetným zákazom priblíženia sa nebude
nijako významne dotknuté právne postavenie žalovaného, lebo súd uložil povinnosť žalovanému
nepribližovať sa k žalobkyni s výnimkou úkonov trestného konania, priestupkového konania alebo

občianskeho súdneho konania, na ktoré bude žalovaný predvolaný a to v rozsahu nevyhnutnom pre
jeho účasť na takýchto úkonoch. V ostatných prípadoch nie je priblíženie sa žalovaného k žalobkyni na
vzdialenosť menšiu ako 10 metrov nevyhnutné a preto uložený zákaz nezasiahne do osobnostných
práv žalovaného. Nariadením neodkladného opatrenia nevznikne žalovanému neprimeraná ujma, lebo
takou je len ujma, ktorá je neprimeraná výhode, ktorá sa neodkladným opatrením dostane druhej strane.

Zákaz žalovanému približovať sa k žalobkyni je viazaný na osobu žalobkyne a vzťahuje sa na akékoľvek
miesta, na ktorých sa zdržiava, s výnimkou uvedenou vo výrokovej časti uznesenia.

16. Zároveň súd vyhovel návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a v ďalšej časti a uložil
žalovanému povinnosť nekontaktovať žalobkyňu osobne, telefonicky, písomne, elektronicky, cez

sociálne siete alebo prostredníctvom tretích osôb.

Aj v tejto časti žalobkyňa presvedčivo odôvodnila potrebu nariadenia neodkladného opatrenia, lebo
predložila správy žalovaného, zaslané jej elektronickými prostriedkami, ktorými ju žalovaný obťažuje,
zastrašujeavulgárnejejnadáva.Týmdochádzavneprimeranejmierekobťažovaniužalobkyne,leboide

prevažneovulgárnenadávky,ktorésaméosebeniesútakéhocharakteru,abymohliužalobkynevzbudiť
dôvodnú obavu o život a zdravie, ale sú schopné vyvolať u nej pocit nátlaku, nepokoja a negatívne
vplývajúnajejpsychickérozpoloženie.Žalovanýnemážiadendôvodnato,abyžalobkynizasielalsprávy
s vulgárnym obsahom a takým spôsobom narúšal jej súkromie.

Správy, v ktorých sa žalovaný vyhráža žalobkyni smrťou, fyzickou likvidáciu prostredníctvom tretej osoby
a fyzickým utrpením, sú takého charakteru, že dôvodne vyvolávajú u žalobkyne obavy o život a zdravie.
Ide o intenzívny zásah do súkromia žalobkyne vyvolávajúci u nej strach, negatívne emócie a narušujúce
jej psychické rozpoloženie. Je potrebné zabrániť eskalácii útokov žalovaného voči žalobkyni zasielaním
správ, ale aj telefonicky, prostredníctvom tretích osôb, ale aj prostredníctvom sociálnych sietí, tak, aby

sa predišlo vzniku konfliktných situácii a zhoršeniu vzájomných vzťahov strán sporu.

Takýmto obmedzením zároveň nebude žiadnym spôsobom negatívne zasiahnuté do práv žalovaného,
lebo nie je nevyhnutné, aby žalovaný žalobkyňu kontaktoval.

17. Z predložených dôkazov jednoznačne vyplynula potreba neodkladného opatrenia zo strany súdu na
ochranu života, zdravia ako aj osobnej integrity žalobkyne, potrebu nedotknuteľnosti osoby a súkromia
žalobkyne, ako aj slobody pohybu a pobytu, a to s poukazom na čl. 16 ods. 1 a čl. 23 ods. 1 Ústavy
SR, ktoré z hľadiska proporcionality musia mať prednosť pred slobodou pohybu a pobytu inej osoby a to
žalovaného,zaúčelomochranytelesnejaduševnejintegrityasúkromiažalobkyne,ktoréjejednoznačne

konaním žalovaného ohrozené. Ochranu hore uvedených práv žalobkyne nie je možné zabezpečiť inak,
než nariadením neodkladného opatrenia, ktoré vyplýva z výrokov I. a II. tohto uznesenia, preto súd
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel.

18. Súd poučil žalovaného o tom, že má možnosť podať návrh na zrušenie neodkladného opatrenia,

ak pominú dôvody pre ktoré bolo nariadené (§334 CSP) a tiež o tom, že môže proti žalobkyni podať
žalobu, ktorou sa môže domáhať nároku na navrátenie do pôvodného stavu, to znamená zrušenia
zákazu priblíženia sa k žalobkyni a zákazu ju kontaktovať.19. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru ich úspechu vo veci.

Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Keďže navrhovateľka bola v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia úspešná, súd jej priznal voči
žalovanému právo na náhradu trov konania v cele som rozsahu s tým, že o výške bude rozhodnuté

samostatným uznesením, ktoré vydá po právoplatnosti tohto uznesenia vyšší súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní od jeho doručenia na Krajský súd
v Prešove, prostredníctvom Okresného súdu Humenné (§357 písm. a/ CSP).

Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.