Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Trnava
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Andrea Kurucová, PhD.
Oblasť právnej úpravy – Trestné právo – Poriadok vo verejných veciach
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Potvrdené
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 0T/87/2025
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2125012611
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 11. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Kurucová PhD.
ECLI: ECLI:SK:OSTT:2025:2125012611.5
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava samosudkyňou JUDr. Andreou Kurucovou, PhD. v trestnej veci obžalovaného A. B.
pre prečin marenie výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 odsek 1 písmeno d) Trestného zákona,
na hlavnom pojednávaní konanom dňa 17. novembra 2025 v Piešťanoch, takto
r o z h o d o l :
Obžalovaný
A. B., nar. XX. XXXXXXX XXXX v C., trvale bytom D. XXX/X, E., t. č. vo väzbe v ÚVTOS a ÚVV
Leopoldov,
s a u z n á v a z a v i n n é h o , ž e
dňa 2. októbra 2025 v čase okolo 15:20 hod. viedol ako vodič osobné motorové vozidlo zn. Škoda
Felicia s evidenčným číslom vozidla F. XXXXX v G., miestnej časti H. po I. ulici, kde bol zastavený
a kontrolovaný hliadkou Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Trnave Okresného dopravného
inšpektorátu Trnava,
pričom motorové vozidlo viedol napriek tomu, že trestným rozkazom Okresného súdu Galanta sp. zn.
17T/1/2025 zo dňa 14. januára 2025, právoplatným dňa 4. februára 2025, mu bol uložený trest zákazu
činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu na dobu 18 (osemnásť) mesiacov,
t e d a
maril výkon rozhodnutia súdu tým, že vykonával činnosť, na ktorú sa vzťahuje rozhodnutie súdu
o zákaze činnosti,
č í m s p á ch a l
prečin marenie výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 odsek 1 písmeno d) Trestného zákona.
Z a t o s a m u
u k l a d á :
Podľa § 348 odsek 1 Trestného zákona s poukazom na § 36 písmeno l), § 38 odsek 2 Trestného zákona
trest odňatia slobody vo výmere 4 (štyri) mesiace.
Podľa § 48 odsek 2 písmeno a) Trestného zákona sa na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu
na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
Podľa § 61 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona sa obžalovanému ukladá trest zákazu činnosti vedenia
motorových vozidiel akéhokoľvek druhu v cestnej premávke vo výmere 36 (tridsaťšesť) mesiacov. o d ô v o d n e n i e :
Prokurátor Okresnej prokuratúry Trnava podal dňa 3. októbra 2025 na Okresnom súde Trnava obžalobu
pod sp. zn. 2Pv 416/25/2207 na obvineného A. B. pre prečin marenie výkonu úradného rozhodnutia
podľa § 348 odsek 1 písmeno d) Trestného zákona na skutkovom základe uvedenom v obžalobe.
Obžalovaný urobil na hlavnom pojednávaní dňa 17. novembra 2025 vyhlásenie podľa § 257 odsek
1 písmeno b) Trestného poriadku, že je vinný zo spáchania skutku tak, ako je mu kladený za vinu
obžalobou,pričomprokurátornavrholvyhlásenieobžalovanéhoprijať.Súdvyhlásiluznesenievzmysle§
257odsek7Trestnéhoporiadku,ktorýmprijalvyhlásenieobžalovanéhovzmysle§257odsek1písmeno
b) Trestného poriadku. S poukazom na súdom prijaté vyhlásenie o vine obžalovaného vykonával súd na
hlavnom pojednávaní len dôkazy súvisiace s výrokom o treste, v rámci ktorého obžalovaného vypočul
a čítaním oboznámil na jeho osobu sa vzťahujúce správy a relácie. Pri hodnotení súd prihliadol len na
tie dôkazy, ktoré boli na hlavnom pojednávaní riadne vykonané.
Obžalovaný na hlavnom pojednávaní uviedol, že ľutuje, čo sa stalo, bolo to hlúpe nezodpovedné, už sa
to nestane. Chce viesť riadny život, vrátiť sa do práce a starať sa o rodinu. Sľubuje, že sa to nezopakuje.
Z registra trestov vyplynulo, že obžalovaný má jediný záznam, a to odsúdenie Okresným súdom
Galanta sp. zn. 17T/1/2025. Z oboznámeného rovnopisu rozhodnutia vyplynulo, že trestným rozkazom
Okresného súdu Galanta zo 14. januára 2025, sp. zn. 17T/1/2025, právoplatným 4. februára 2025 bol
uznaný za vinného z prečinu ohrozenie pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 odsek 1 Trestného
zákona a bol mu uložený trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) mesiace s podmienečným odkladom
výkonu trestu odňatia slobody na skúšobnú dobu na 18 (osemnásť) mesiacov, ako aj trest zákazu
činnosti vedenia motorových vozidiel akéhokoľvek druhu vo výmere 18 (osemnásť) mesiacov. Skutok
spáchal dňa 29. augusta 2024.
Z evidenčnej karty vodiča vyplynulo, že A. B. je držiteľom vodičského oprávnenia od 11. októbra 2007,
pričom aktuálne je v stave zadržaný (od 29. augusta 2024 na základe rozhodnutia OR PZ v Galante
číslo ORPZ-GA-ODI2-2024/001866-075). Súčasťou evidenčnej karty je údaj o zákaze činnosti, ktorý bol
menovanému uložený v súvislosti s ohrozením pod vplyvom návykovej látky od 29. augusta 2024 vo
výmere osemnásť mesiacov s predpokladaným koncom sankcie dňa 28. februára 2026, a to vo veci
Okresného súdu Galanta sp. zn. 17T/1/2025.
Z výpisu z Centrálnej evidencie priestupkov a správnych deliktov Ministerstva vnútra Slovenskej
republiky, ako aj evidenčnej karty vodiča vyplynulo, že obžalovaný má deväť záznamov o priestupkoch,
pričom vo všetkých prípadoch išlo o priestupky na úseku bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky,
konkrétne:
- 11. novembra 2020 sa dopustil priestupku na úseku bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky
(prekročenie rýchlosti), za ktorý mu bola uložená pokuta vo výške 60,- eur,
- 26. novembra 2020 sa dopustil priestupku na úseku bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky
(technický stav vozidla), za ktorý mu bola uložená pokuta vo výške 10,- eur,
- 15. februára 2021 sa dopustil priestupku na úseku bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky
(nerešpektovanie dopravného značenia), za ktorý bol napomenutý,
- 18. februára 2021 sa dopustil priestupku na úseku bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky
(povinnosti vodiča), za ktorý mu bola uložená pokuta vo výške 30,- eur,
- 28. augusta 2021 sa dopustil priestupku na úseku bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky (technický
stav vozidla), za ktorý mu bola uložená pokuta vo výške 20,- eur,
- 30. augusta 2021 sa dopustil priestupku na úseku bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky (jazda
bez pásov), za ktorý mu bola uložená pokuta vo výške 10,- eur,
- 19. októbra 2021 sa dopustil priestupku na úseku bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky
(nerešpektovanie dopravného značenia), za ktorý mu bola uložená pokuta vo výške 20,- eur,
- 28. apríla 2023 sa dopustil priestupku na úseku bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky (prekročenie
rýchlosti), za ktorý mu bola uložená pokuta vo výške 200,- eur,- 28. júna 2024 bol uznaný za vinného zo spáchania škodovej udalosti, za ktorú mu bola uložená pokuta
vo výške 50,- eur.
Podľa § 348 odsek 1 písmeno d) Trestného zákona, kto marí alebo podstatne sťažuje výkon rozhodnutia
súdu alebo iného orgánu verejnej moci tým, že vykonáva činnosť, na ktorú sa vzťahuje rozhodnutie súdu
alebo iného štátneho orgánu o zákaze činnosti, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky.
Podľa § 61 odsek 1 Trestného zákona, trest zákazu činnosti spočíva v tom, že sa odsúdenému po dobu
výkonu tohto trest zakazuje výkon určitého zamestnania, povolania alebo funkcie alebo takej činnosti,
na ktorú treba osobitné povolenie alebo ktorej podmienky výkonu upravuje osobitný predpis.
Podľa § 61 odsek 2 Trestného zákona, trest zákazu činnosti môže súd uložiť na jeden rok až desať rokov,
ak sa páchateľ dopustil trestného činu v súvislosti s touto činnosťou. Ako samostatný trest môže byť trest
zákazu činnosti uložený, ak vzhľadom na povahu a závažnosť spáchaného trestného činu, okolnosti
prípadu, osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť nápravy uloženie iného trestu nie je potrebné.
Objektomtrestnéhočinumarenievýkonuúradnéhorozhodnutiajezáujemnariadnomvýkonerozhodnutí
orgánov verejnej moci. Objektívna stránka spočíva v marení alebo podstatnom sťažovaní výkonu
rozhodnutia súdu alebo iného orgánu verejnej moci spôsobom podľa písmeno a) až l). Objektívnu
stránku trestného činu podľa § 348 odsek 1 písmeno d) Trestného zákona páchateľ naplní, ak vykonáva
činnosť, na ktorú sa vzťahuje rozhodnutie súdu alebo iného štátneho orgánu o zákaze činnosti. K
naplneniu znakov tohto prečinu je potrebné, aby páchateľ, ak mu bol uložený napríklad trest zákazu
viesť motorové vozidlá, viedol motorové vozidlo v čase, kedy rozhodnutie, ktorým mu bola táto činnosť
zakázaná, je právoplatné a vykonateľné. Páchateľom tohto trestného činu môže byť iba odsúdený na
trest zákazu činnosti, resp. osoba, ktorej bola právoplatne uložená sankcia zákazu činnosti v správnom
(priestupkovom) konaní. Subjektívna stránka vyžaduje úmyselné zavinenie.
Zo skutkovej vety výroku o vine rozsudku je zrejmé, že z hľadiska objektívnej stránky konanie
obžalovaného naplnilo všetky zákonné znaky skutkovej podstaty prečinu marenie výkonu úradného
rozhodnutia podľa § 348 odsek 1 písmeno d) Trestného zákona, nakoľko obžalovaný sa trestného
činu dopustil tým, že viedol motorové vozidlo v čase, kedy sa na túto činnosť vzťahovalo súdne
rozhodnutie o jeho zákaze, a to trestný rozkaz Okresného súdu Galanta sp. zn. 17T/1/2025, ktorým bol
A. B. okrem iného uložený aj trest zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel akéhokoľvek druhu vo
výmere osemnásť mesiacov plynúci od 29. augusta 2024. Trestný rozkaz bol právoplatný a vykonateľný.
Obžalovaný konal ako trestne zodpovedný páchateľ, pričom konal v priamom úmysle podľa § 15
písmeno a) Trestného zákona, lebo chcel spôsobom uvedeným v Trestnom zákone ohroziť záujmy ním
chránené. Vyvodeniu trestnej zodpovednosti obžalovaného nebránil ani materiálny korektív uvedený v
§ 10 odsek 2 Trestného zákona, lebo zo spôsobu vykonania činu a jeho následku, miery zavinenia
obžalovaného, s prihliadnutím na opakované administratívne postihy v minulosti, po objektívnom
vyhodnotení týchto kritérií bolo evidentne zrejmé, že stupeň závažnosti činu bol vyšší ako nepatrný a
konanie bolo potrebné definovať ako prečin.
Trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej
činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí
od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.
Pri ukladaní trestu treba vždy vychádzať zo spojenia a vzájomnej vyváženosti dvoch princípov, a to
z princípu zákonnosti trestu a z princípu individualizácie trestu.
Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd vychádzal z ustanovení § 33a a 34 Trestného zákona,
pričom prihliadol na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti,
poľahčujúce okolnosti, na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy a na jeho správanie
po spáchaní trestného činu. Súd prihliadol aj na dobu, ktorá uplynula od spáchania trestného činu.
Po preskúmaní existencie poľahčujúcich a priťažujúcich okolností identifikoval súd jednu poľahčujúcu
okolnosť podľa § 36 písmeno l) Trestného zákona, nakoľko obžalovaný sa k spáchaniu trestného činu
priznal, a tento čin oľutoval. Hoci mal obžalovaný v registri trestov jeden záznam, súd priťažujúcu
okolnosť podľa § 37 písmeno m) Trestného zákona nevzhliadol, nakoľko išlo o odsúdenie trestným
rozkazom Okresného súdu Galanta sp. zn. 17T/1/2025, pričom práve týmto rozhodnutím mu bol uloženýajtrestzákazučinnosti,kedysúdvychádzalzustanovenia§38odsek1Trestnéhozákona,podľaktorého
na okolnosť, ktorá je znakom trestného činu, nemožno prihliadnuť ako na priťažujúcu okolnosť. Keďže
obžalovaný sa prejednávaného prečinu dopustil tým, že vykonával činnosť, na ktorú sa vzťahuje práve
predchádzajúce odsúdenie, a v rámci neho právoplatne uložený zákaz činnosti, súd žiadnu priťažujúcu
okolnosť neidentifikoval.
Pri úvahách o druhu trestu súd dôsledne zvažoval ustanovenie § 33a Trestného zákona, pričom
prihliadol na to, že obžalovaný viedol motorové vozidlo nielen počas výkonu súdneho zákazu činnosti,
ale naviac aj v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia. Pokiaľ mal teda obžalovaný ľahostajný
postoj k tomu, že mu plynula skúšobná doba podmienečného odsúdenia pre trestný čin spáchaný na
úseku bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, bolo by v rozpore s účelom trestu ukladať mu iný
druh trestu, ako trest odňatia slobody v jeho nepodmienečnej forme. Povinnosť obžalovaného venovať
tejto skutočnosti dostatočnú pozornosť bola pritom o to zreteľnejšia, že obžalovaný bol v minulosti
opakovane postihovaný za protiprávne konania na úseku dopravy, kedy porušoval administratívne
normy opakovane, a to aj totožným spôsobom. Súd tak dospel k záveru, že účelu trestu v prejednávanej
trestnej veci z pohľadu jeho druhu zodpovedal jedine nepodmienečný trest odňatia slobody spoločne
s trestom zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel.
Privýmeretrestubolozohľadnené,žeobžalovanýsaodzačiatkukonaniakuskutkupriznalanahlavnom
pojednávaní učinil vyhlásenie o svojej vine, čím zároveň prispel k hospodárnosti konania. Trest odňatia
slobody vo výmere štyri mesiace, teda pri dolnej hranici trestnej sadzby, súd považoval za primeraný
tak menej závažnému následku, ako aj požiadavke individuálnej prevencie. Súd neukladal trest v ešte
nižšej výmere s prihliadnutím na to, že obžalovaný bol postavený pred súd pre prečin, ktorého sa
dopustil v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia pre úmyselný trestný čin. Uložený trest by mal
predstavovať primeranú sankciu, ale zároveň motiváciu viesť v budúcnosti riadny život, bez akéhokoľvek
protiprávneho konania, a to nielen na úseku dopravy. Súd preskúmal aj možnosti mimoriadneho zníženia
trestu podľa § 39 odsek 1 Trestného zákona, avšak nezistil také výnimočné okolnosti, resp. pomery na
strane obžalovaného alebo okolnosti prípadu, ktoré by svedčili o možnosti použitia tohto ustanovenia.
Obžalovaný nebol pred spáchaním činu vo výkone trestu odňatia slobody pre úmyselný trestný čin, preto
ho súd podľa § 48 odsek 2 písmeno a) Trestného zákona zaradil do ústavu s minimálnym stupňom
stráženia.
Popri treste odňatia slobody ukladal aj trest zákazu činnosti, nakoľko A. B. sa dopustil úmyselného
prečinu v súvislosti s vedením motorového vozidla, pričom držiteľom vodičského oprávnenia je od
roku 2007. Vo vzťahu k priestupkovej minulosti je potrebné poukázať na to, že vo všetkých deviatich
prípadoch (!) išlo o priestupky na úseku bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, pričom z evidencií
vyplynulo, že obžalovaný sa dopúšťal protiprávneho konania na úseku dopravy opakovane a totožným
spôsobom, v tomto smere odradzujúci efekt na neho nemali ani ukladané pokuty, a to až do výšky
200,- eur. S poukazom na tieto skutočnosti dospel súd k záveru, že v danom prípade s poukazom na
charakter trestného činu a ochranu spoločnosti pred obdobným konaním obžalovaného v budúcnosti,
bolo potrebné uložiť aj ďalší trest zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel akéhokoľvek druhu
vcestnejpremávkevovýmere36(tridsaťšesť)mesiacov.Uloženýtrestzákazučinnostijeďalšímtrestom
podľa § 43 Trestného zákona, keďže je obžalovanému ukladaný za trestný čin, ktorý spáchal predtým,
než bol trest zákazu činnosti uložený skorším trestným rozkazom vykonaný.
Takýto trest považuje súd za spravodlivý a zákonný, zohľadňujúci všetky kritériá požadované Trestným
zákonom, ktorý splní funkciu individuálnej aj generálnej prevencie.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku vo výroku o vine nie je možné podať odvolanie ani dovolanie okrem dovolania
podľa § 371 odsek 1 písmeno c) Trestného poriadku.
Proti tomuto rozsudku vo výroku o treste, ochrannom opatrení a náhrade škody je možné podať
odvolanie do 15 (pätnásť) dní od oznámenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje.
Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa
rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom odvolanie smeruje, a či smeruje aj
proti konaniu, ktoré rozsudku prechádzalo.
Odvolanie prokurátora, podané obhajcom alebo splnomocnencom musí byť zároveň odôvodnené tak,
aby bolo zrejmé, v ktorej časti sa rozsudok napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku alebo konaniu,
ktoré rozsudku predchádzalo.
Odvolanie možno oprieť o nové skutočnosti a dôkazy.
Odvolanie má odkladný účinok.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.