Rozsudok – Ostatné ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 28. október 2025

Súd: Najvyšší správny súd SR
Spisová značka: 8Svk/23/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6022200622
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 10. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anita Filová

ECLI: ECLI:SK:NSSSR:2025:6022200622.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anity Filovej

(sudkyňa spravodajkyňa), zo sudkyne Mgr. Kristíny Babiakovej a zo sudcu JUDr. Rastislava Dlugoša,
PhD.,vovecižalobcu:OkresnáprokuratúraZvolen,sosídlomTrhová7,96019Zvolen,protižalovanému
(sťažovateľ): Mesto Zvolen, so sídlom Námestie Slobody 2525/22, 960 01 Zvolen, IČO: 00 320 439, za
účasti ďalších účastníkov konania: 1. D. B., nar. XX. T. XXXX, trvale bytom D. XXXXX/X, XXX XX S.,
2. S. B., nar. XX. T. XXXX, trvale bytom D. XXXXX/X, XXX XX S., 3. Master Consulting, s.r.o., IČO: 36
711 977, so sídlom Diamantová 14654/2, 974 05 Banská Bystrica, 4. I.. I. P., nar. XX. R. XXXX, trvale
bytom D. XXXXX/X, XXX XX S., 5. I.. L. P., nar. X. N. XXXX, trvale bytom D. XXXXX/X, XXX XX S., 6.

F. U., nar. XX. R. XXXX, trvale bytom D. XXXXX/X, XXX XX S., 7. L. U., nar. X. J. XXXX, trvale bytom
D. XXXXX/X, XXX XX S., 8. I.. D. B., nar. X. N. XXXX, trvale bytom D. XXXXX/X, XXX XX S., 9. I.. V. B.,
nar. XX. N. XXXX, trvale bytom D. XXXXX/X, XXX XX S., 10. U. R., nar. XX. P. XXXX, trvale bytom S. Q.
XX, XXX XX . S. Q. a osoby zúčastnenej na konaní: ZP Development Plus, s.r.o., IČO: 52 803 538, so
sídlom Námestie SNP 74/28, 960 01 Zvolen, právne zast.: kohút & partners, s.r.o., so sídlom Námestie
SNP 74/28, 960 01 Zvolen, IČO: 47 235 888, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. SÚ
3640/2014/3-rozh. zo dňa 9. októbra 2018, v konaní o kasačnej sťažnosti žalovaného proti rozsudku

Správneho súdu v Banskej Bystrici č. k. BB-71S/91/2022-169 zo 23. januára 2025, takto

r o z h o d o l :

I. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť zamieta.
II. Žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov kasačného konania.

o d ô v o d n e n i e :

I. Priebeh administratívneho konania
1. Mesto Zvolen ako stavebný úrad (ďalej aj ako „stavebný úrad“ alebo „žalovaný“) vydal dňa 3.
novembra 2011 pod č. SÚ 3147/2011-Šu stavebné povolenie v spojenom stavebnom a územnom
konaní stavby rodinný dom na pozemkoch registra „C“ parc. č. XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, v
katastrálnom území S. (ďalej len „stavebné povolenie“), v prospech stavebníkov - ďalších účastníkov

konania 1/ a 2/. Medzi podmienkami pre umiestnenie a uskutočnenie stavby stavebný úrad určil pod
bodom č. 12 podmienku v nasledovnom znení: „Stavbu alebo jej časť bude možné užívať na základe
kolaudačného rozhodnutia stavebného úradu vydaného na základe návrhu stavebníka. Kolaudačné
rozhodnutie nebude možné vydať, pokiaľ nebude skolaudovaná technická infraštruktúra v území, na
ktorú má byť stavba rodinného domu pripojená, vrátane prístupovej miestnej komunikácie.“.
2. Dňa 25. februára 2015 rozhodol stavebný úrad v zmysle § 81 ods. 3 zákona č. 50/1976 Zb. o
územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej

len „stavebný zákon“) o prerušení kolaudačného konania č. j.: SÚ 3640/2014-Šu, pretože miestnym
šetrením vykonaným dňa 15. januára 2015, bola na stavbe zistená závada, spočívajúca v nevybudovaní
miestnej prístupovej komunikácie podľa podmienky č. 12 stavebného povolenia.3. Žalovaný ako stavebný úrad vydal dňa 9. októbra 2018 kolaudačné rozhodnutie č. SÚ 3640/2014/3-
rozh. (ďalej len „kolaudačné rozhodnutie“ alebo „rozhodnutie žalovaného“) na stavbu „Rodinný dom“,
umiestnenú na pozemku v katastrálnom území S., parcela KN-C č. XXXX/XX. V odôvodnení

kolaudačného rozhodnutia žalovaný uviedol, že nebola splnená podmienka č. 12 pre realizáciu stavby.
Uviedol tiež, že stavebníci doložili ku žiadosti o pokračovanie kolaudačného konania č. SÚ 3640/2014-
Šu a vydanie kolaudačného rozhodnutia zo dňa 5. septembra 2018, stanovisko cestného správneho
orgánu k existujúcej účelovej komunikácii v lokalite Zlatý potok - V potokoch, že existujúca účelová
komunikácia, ktorá nie je v správe mesta Zvolen, postačuje k prístupu k rodinnému domu. Kolaudačné

rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 12. októbra 2018.
4. Proti kolaudačnému rozhodnutiu podal prokurátor Okresnej prokuratúry Zvolen protest č. Pd
134/21/6611-7 z 17. septembra 2021 z dôvodu, že vydaním tohto rozhodnutia a postupom, ktorý jeho
vydaniu predchádzal, boli porušené ustanovenia § 3 ods. 1 a ods. 5, § 32 ods. 1, § 46 a § 47 ods.
3 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej
len „Správny poriadok“) v nadväznosti na § 81b písm. c) stavebného zákona. Prokurátor navrhol, aby

žalovaný protestom napadnuté kolaudačné rozhodnutie zrušil.
5. Žalovaný ako stavebný úrad protestu prokurátora nevyhovel a predložil ho Okresnému úradu Banská
Bystrica, odbor výstavby a bytovej politiky, oddelenie štátnej stavebnej správy, ktorý rozhodnutím č. OU-
BB-OVBP2-2022/010704-010 z 18. mája 2022 protestu prokurátora nevyhovel (ďalej len „rozhodnutie
Okresného úradu Banská Bystrica“). Proti tomuto rozhodnutiu podal prokurátor odvolanie, o ktorom

rozhodlo Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“) rozhodnutím č.
34214/2022/SSSVP/97820 zo 29. septembra 2022 tak, že odvolanie prokurátora zamietlo a potvrdilo
rozhodnutie Okresného úradu Banská Bystrica.

II. Konanie na správnom súde a rozhodnutie správneho súdu

6. Žalobca (prokurátor) podal vo veci správnu žalobu. Domáhal sa preskúmania zákonnosti
kolaudačného rozhodnutia žalovaného, jeho zrušenia a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie.
Správny súd v Banskej Bystrici (ďalej len „správny súd“) rozsudkom č. k. BB-71S/91/2022-169 z 23.
januára 2025 (ďalej len „napadnutý rozsudok“) zrušil rozhodnutie žalovaného - kolaudačné rozhodnutie
a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

7. Správny súd ustálil, že podstatou správnej žaloby bola námietka, že žalovaný pri vydávaní
kolaudačného rozhodnutia postupoval v rozpore s § 81b písm. c) v spojení s § 43b ods. 3
stavebného zákona, keď vydal kolaudačné rozhodnutie na stavbu rodinného domu ďalších účastníkov
konania bez toho, aby títo splnili podmienku č. 12 stavebného povolenia, t. j. povinnosť vybudovať
prístupovú komunikáciu, na ktorú bude stavba rodinného domu pripojená, vrátane prístupovej miestnej

komunikácie. Nebol tak zaistený bezpečný prístup a príchod k stavbe rodinného domu ďalších
účastníkov konania ako jedna z neopomenuteľných podmienok vydania kolaudačného rozhodnutia.
Správny súd skonštatoval, že skutočnosť, že ďalší účastníci konania pred vydaním kolaudačného
rozhodnutia nesplnili podmienku č. 12 stavebného povolenia na stavbu ich rodinného domu, nebola
medzi účastníkmi konania sporná. Sám žalovaný v odôvodnení kolaudačného rozhodnutia uviedol, že

tátopodmienkaprerealizáciustavbynevybudovanímprístupovejkomunikáciesplnenánebola.Sporným
medzi účastníkmi konania zostalo posúdenie existujúcej komunikácie (cesty), ktorá zabezpečuje prístup
k rodinnému domu ďalších účastníkov konania, ako účelovej komunikácie a jej spôsobilosti zaisťovať
bezpečný prístup a príchod k stavbe rodinného domu tak, ako to vyžaduje § 81b písm. c) stavebného
zákona.

8. Správny súd v rámci konania zistil, že z návrhu ďalších účastníkov konania z 10. decembra 2014
na vydanie kolaudačného rozhodnutia na stavbu ich rodinného domu a príloh k nemu pripojených, ako
aj z protokolu z 15. januára 2015 z ústneho pojednávania spojeného s miestnym zisťovaním vo veci
kolaudácie rodinného domu je zrejmé, že ďalší účastníci konania v priebehu kolaudačného konania
žalovanému ako stavebnému úradu nepredložili listinu, ktorou by preukázali splnenie podmienky č. 12

stavebného povolenia. V odôvodnení kolaudačného rozhodnutia pritom žalovaný uviedol, že stavebníci
doložilistanoviskocestnéhoorgánukexistujúcejúčelovejkomunikáciivlokaliteZlatýpotok-Vpotokoch.
Správny súd po preskúmaní obsahu administratívneho spisu uznal námietku žalobcu, že stavebníci
v priebehu kolaudačného konania žalovanému ako stavebnému úradu nepredložili listinu, ktorou by
preukázali splnenie podmienky č. 12 stavebného povolenia.

9. Pokiaľ žalovaný vychádzal zo stanoviska mesta Zvolen, odboru výstavby, životného prostredia
a dopravy číslo CSO-3444/2018 z 13. augusta 2018 k žiadosti o pripojenie cesty v katastrálnom
území Zvolen, lokalita Zlatý potok - V potokoch, adresovaného spoločnosti Master Consulting s.r.o.,
ktoré predložili stavebníci, tak bol povinný v odôvodnení kolaudačného rozhodnutia toto stanoviskokonkretizovať. Súčasne zdôraznil, že predmetné stanovisko bolo vydané ako odpoveď na žiadosť
spoločnosti Master Consulting s.r.o., ohľadom možnosti prepojenia obslužnej panelovej komunikácie na
miestnu komunikáciu na Prachatickej ulici. Z jeho obsahu vyplýva, že pripojenie obslužnej panelovej

komunikácie na miestnu komunikáciu nie je možné, ale môže byť pripojená len na obslužnú komunikáciu
vedúcu ku súkromnému penziónu, pričom táto nie je vo vlastníctve a ani v správe žalovaného.
Predmetné stanovisko preto nemohlo nahradiť splnenie podmienky č. 12 v zmysle stavebného
povolenia.
10. V napadnutom rozsudku ďalej správny súd poukázal na to, že v zmysle § 140 stavebného zákona bol

žalovaný povinný postupovať podľa Správneho poriadku, ak stavebný zákon neustanovuje inak, teda
v kolaudačnom konaní bol povinný pri vydávaní kolaudačného rozhodnutia rešpektovať ustanovenia
§ 46, aj § 47 ods. 3 Správneho poriadku. Žalovaný však podľa správneho súdu rezignoval na svoju
zákonnú povinnosť odôvodniť rozhodnutie v súlade s ustanovením § 47 ods. 3 Správneho poriadku, t.
j. v odôvodnení rozhodnutia uviesť, ktoré skutočnosti boli podkladom pre rozhodnutie, akými úvahami
bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na

základe ktorých rozhodoval a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich
vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. Správny súd uznal, že odôvodnenie rozhodnutia žalovaného
môže byť stručné, ale súčasne musí vyhovovať zákonným požiadavkám na jeho preskúmateľnosť, teda
musí dostatočne ozrejmiť splnenie podmienok pre jeho vydanie. Napokon doplnil, že preskúmavané
kolaudačné rozhodnutie obsahuje záver, ku ktorému žalovaný dospel, s poukazom na nekonkretizované

stanovisko, avšak bližšie skutočnosti, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie, ani označenie právnych
predpisov (vo vzťahu k posúdeniu charakteru spornej komunikácie), na základe ktorých rozhodol, v
rozhodnutí nájsť nemožno.
11. Správny súd sa v nadväznosti na námietku nedostatočného zistenia skutkového stavu žalovaným
(vo vzťahu k existencii bezpečného prístupu k rodinnému domu ďalších účastníkov konania) zaoberal aj

otázkou vecnej správnosti kolaudačného rozhodnutia. V tejto súvislosti uviedol, že žalovaný v dôsledku
nesprávneho právneho posúdenia veci, na základe bližšie nekonkretizovaného stanoviska cestného
orgánu k existujúcej účelovej komunikácii (ide o stanovisko č. CSO-3444/2018 z 13. augusta 2018) v
lokalite Zlatý potok - V potokoch uzavrel, že existujúca účelová komunikácia, ktorá nie je v správe mesta
Zvolen, postačuje k prístupu k rodinnému domu ďalších účastníkov konania.

12. Pokiaľ ide o zistenie skutkového stavu žalovaným, podľa správneho súdu sa tento obmedzil
na listiny predložené ďalšími účastníkmi konania k návrhu na vydanie kolaudačného rozhodnutia a
na ústnom pojednávaní spojenom s miestnym šetrením. Ako to vyplýva z protokolu z 15. januára
2015, žalovaný pri vydávaní kolaudačného rozhodnutia vedel, že nebola splnená podmienka č. 12 pre
realizáciu stavby, keďže nebola vybudovaná prístupová komunikácia k rodinnému domu. Podľa zistení

správneho súdu žalovaný nevykonal žiadne dokazovanie vo vzťahu ku komunikácii vedúcej k rodinnému
domu ďalších účastníkov konania, len skonštatoval existenciu účelovej komunikácie postačujúcej k
prístupu k rodinnému domu. Navyše, žalovaný nevenoval pozornosť tomu, či ďalší účastníci konania
mali oprávnenie prechádzať po časti komunikácie nachádzajúcej sa na pozemkoch, ktoré neboli vo
vlastníctve ďalších účastníkov konania. Správny súd potom uzavrel, že takýto postup žalovaného je v

rozpore s § 3 ods. 5 a § 32 ods. 1 a 2 Správneho poriadku, v zmysle ktorých rozhodnutie správnych
orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci, pričom správny orgán je povinný zistiť
presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie.
13. Správny súd v napadnutom rozsudku ďalej skonštatoval, že z odôvodnenia kolaudačného
rozhodnutia nie je zrejmý myšlienkový pochod žalovaného, na základe ktorého dospel k záveru o

splnení podmienky podľa § 81b písm. c) stavebného zákona, a to napriek nesplneniu podmienky
č. 12 pre realizáciu stavby nevybudovaním prístupovej komunikácie. Len poukaz na stanovisko
cestného orgánu v inej veci nemožno považovať za postačujúce pre prijatie záveru o existencii verejnej
účelovej komunikácie zaisťujúcej bezpečný prístup a príchod k rodinnému domu ďalších účastníkov
konania. Žalovaný mal zistiť, či v predmetnej lokalite Zlatý potok - V potokoch skutočne existuje

verejná účelová komunikácia v zmysle príslušných ustanovení (§ 22) zákona č. 135/1961 Zb. o
pozemných komunikáciách (cestný zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „cestný zákon“) a vo
svojom rozhodnutí mal poskytnúť vysvetlenie podporené príslušnými zákonnými ustanoveniami, ktoré
by ozrejmilo existenciu spornej účelovej komunikácie zaisťujúcej prístup k rodinnému domu ďalších
účastníkov konania.

14. Správny súd k vyjadreniu žalovaného k správnej žalobe, že podľa údajov v katastrálnom operáte
sú pozemky registra „C“ parc. č. XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX . v katastrálnom území S. vedené
ako druh pozemku „zastavané plochy a nádvoria“ so spôsobom využívania ako „pozemok, na ktorom
je postavená inžinierska stavba - cestná, miestna a účelová komunikácia, lesná cesta, poľná cesta,chodník, nekryté parkovisko a ich súčasti“, a preto stavba rodinného domu je prístupná po existujúcej
komunikácii a teda nenastal dôvod na nevydanie kolaudačného rozhodnutia podľa § 81b písm. c)
stavebného zákona uviedol, že takéto úvahy žalovaného nie sú súčasťou odôvodnenia kolaudačného

rozhodnutia a ich uvádzanie žalovaným až v priebehu správneho súdneho konania nie je spôsobilé
zhojiť absenciu odôvodnenia napadnutého rozhodnutia. Z vecného hľadiska sa pritom správny súd s
touto argumentáciou nestotožnil, keď v napadnutom rozsudku uviedol, že poznámka na liste vlastníctva
nepreukazuje existenciu účelovej, ani inej pozemnej komunikácie na uvedených pozemkoch. Správny
súdzastalnázor,žepoznámkuzapísanúnalistevlastníctvanemožnopovažovaťzaspôsobilúpreukázať

existenciu verejnej účelovej komunikácie, a to navyše za stavu, kedy z takto zapísanej poznámky ani
nemožno jednoznačne vyvodiť existenciu účelovej komunikácie - a nie napr. lesnej cesty, poľnej cesty,
chodníka, nekrytého parkoviska.
15. V závere napadnutého rozsudku sa správny súd zaoberal aj otázkou proporcionality vo vzťahu k
právam stavebníkov (ďalších účastníkov konania), do ktorých by sa vstúpilo zrušením kolaudačného
rozhodnutia, resp. argumentáciou žalovaného, že v záujme zachovania stability právnych vzťahov

založených kolaudačným rozhodnutím, zákon vylučuje zmenu alebo zrušenie rozhodnutia, ak by
takýmto postupom boli významne narušené práva nadobudnuté dobromyseľne. V tomto kontexte
správny súd stručne zhrnul podstatu a význam inštitútu tzv. dozoru prokurátora, resp. prokurátorskej
žaloby. Uviedol, že úlohou prokurátora je chrániť zákonnosť aj práva a zákonom chránené záujmy
fyzických osôb, právnických osôb a štátu. V súvislosti s dobromyseľnosťou ďalších účastníkov konania

správny súd uviedol, že títo nevyvinuli žiadne úsilie o vybudovanie legálnej prístupovej účelovej
komunikácie k ich rodinnému domu, ale počkali na skolaudovanie ich rodinného domu aj bez splnenia
tejto podmienky. Správny súd sa stotožnil so žalobcom v tom smere, že dobromyseľnosť ďalších
účastníkov konania vo vzťahu k nadobudnutiu práva užívať stavbu ich rodinného domu, vyplývajúceho
z napadnutého kolaudačného rozhodnutia, je potrebné posudzovať v čase a za podmienok, kedy toto

právo ďalší účastníci konania nadobudli. Je nesporné, že ďalší účastníci konania o povinnosti uloženej
im stavebným úradom už v stavebnom povolení, t. j. o povinnosti vybudovať prístupovú komunikáciu
k rodinnému domu, mali vedomosť už v čase podania návrhu na vydanie kolaudačného rozhodnutia.
Ďalší účastníci konania v tomto smere nepreukázali vykonanie žiadnych krokov smerujúcich k splneniu
podmienky č. 12 stavebného povolenia. Museli si byť preto vedomí toho, že zaistenie bezpečného

prístupu a príchodu k stavbe podľa § 81b písm. c) stavebného zákona je jednou z nevyhnutných
podmienok vydania kolaudačného rozhodnutia a bez jej splnenia nie je možné toto rozhodnutie vydať.
Pokiaľ sa spoliehali na to, že kolaudačné rozhodnutie, vydané za absencie splnenia tejto podmienky, je
zákonné, nemožno ich v tomto smere považovať za dobromyseľných.
16. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov potom správny súd dospel k záveru o nezákonnosti

preskúmavaného kolaudačného rozhodnutia pre jeho nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov.
Podľa správneho súdu žalovaný nevyhovel požiadavkám na odôvodnenie rozhodnutia ustanoveným
v § 47 ods. 3 Správneho poriadku, v dôsledku čoho nemožno z kolaudačného rozhodnutia vyvodiť
komplexné dôvody, na ktorých je toto rozhodnutie postavené. Súčasne uznal žalobné námietky žalobcu,
že zistenie skutkového stavu žalovaným bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci (žalovaný

nezisťoval, či k rodinnému domu skutočne vedie legálna pozemná komunikácia zaisťujúca bezpečný
prístup a príjazd k stavbe) a skutkový stav, ktorý vzal žalovaný za základ napadnutého rozhodnutia,
je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu (súčasťou administratívneho spisu
bolo stanovisko cestného orgánu, na ktoré žalovaný v odôvodnení kolaudačného rozhodnutia poukázal,
avšak skutkový stav, ktorý žalovaný vzal za základ napadnutého rozhodnutia, v ňom nemal oporu). Preto

kolaudačné rozhodnutie žalovaného zrušil podľa § 191 ods. 1 písm. d), e), f) zákona č. 162/2015 Z.
z. Správny súdny poriadok v znení neskorších (ďalej len „SSP“) a podľa § 191 ods. 4 SSP vec vrátil
žalovanému na ďalšie konanie.
III. Kasačná sťažnosť žalovaného a vyjadrenia k nej
17. Proti napadnutému rozsudku správneho súdu podal kasačnú sťažnosť žalovaný (ďalej len

„sťažovateľ“). Formálne ju odôvodnil ustanoveniami § 440 ods. 1 písm. b), g) a h) SSP, t. j. tým, že
ten, kto v konaní vystupoval, nemal procesnú subjektivitu, ďalej nesprávnym právnym posúdením veci
a napokon tým, že správny súd sa mal odkloniť od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu.
18. Sťažovateľ namietal nesprávne právne posúdenie aktívnej legitimácie žalobcu, keď správny súd
akceptoval prokurátora ako žalobcu v tomto konaní. Uviedol, že tak prokurátor, ako ani osoba

zúčastnená na konaní, neboli účastníkmi stavebného a ani kolaudačného konania vo veci. Poukázal
pritom na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (sp. zn. 2Sžo/228/2009 z 19. januára
2010) a odkazom naň namietal, že kolaudačné rozhodnutie môže napadnúť žalobou o preskúmanie jeho
zákonnosti len účastník správneho konania, ktorý bol týmto rozhodnutím priamo dotknutý na svojichsubjektívnych právach spojených s užívaním stavby, ktoré boli predmetom kolaudačného konania.
Sťažovateľ namietal, že na naplnenie aktívnej legitimácie v konaní je nevyhnutné, aby žalobca bol
osobou, resp. chránil práva osoby, ktorá bola rozhodnutím priamo dotknutá na svojich subjektívnych

právach spojených s užívaním stavby, ktoré boli predmetom kolaudačného konania.
19. Právne posúdenie (v merite) napádal sťažovateľ tým, že sa s podmienkou č. 12 zo stavebného
povolenia vysporiadal tak, že záver pre vydanie kolaudačného rozhodnutia odôvodnil existenciou
prístupovej komunikácie na základe stanoviska cestného orgánu, ktoré mu predložili stavebníci a
na základe poznámky na liste vlastníctva, v ktorom bolo uvedené, že pozemky, na ktorých sa

mala vybudovať prístupová cesta pre stavbu, sa využívajú ako účelová komunikácia. Akceptoval tak
existujúcu účelovú komunikáciu, ktorá podľa názoru sťažovateľa dostatočne zabezpečuje bezpečný
prístup na pozemok.
20. Doplnil, že cesta v danej lokalite bola vybudovaná približne pred 60 rokmi. V dobe kolaudácie
predmetnej stavby bolo pre pracovníkov sťažovateľa nedohľadateľné kolaudačné rozhodnutie k
prístupovej ceste a z uvedeného dôvodu sa potom sťažovateľ zaoberal práve poznámkou na liste

vlastníctva, ktorá mala dokazovať existenciu prístupovej cesty.
21. Podľa názoru sťažovateľa je v súčasnosti v rámci odbornej verejnosti podmienka č. 12 uvedená v
stavebnom povolení považovaná za nezákonnú a dochádza k zmene rozhodovacej praxe nadriadených
orgánov v obdobných situáciách. V tomto kontexte poukázal na rozhodnutie Regionálneho úradu pre
územné plánovanie a výstavbu Banská Bystrica - sp. zn. 05886/2024-17.1.2 z 26. augusta 2024, ktorým

zrušil rozhodnutie mesta Zvolen č. SÚ 2605/2024-3-Rozh. zo 4. júla 2024, a z ktorého má vyplývať,
že „Ak prístupová cesta nebude verejnou komunikáciou, nemusí spĺňať požiadavku na pozemnú
komunikáciu, teda môže mať aj nespevnený povrch. V stavebnom konaní musí stavebník preukázať, že
má zabezpečený prístup ku stavbe nie prístupovú cestu“.
22. Sťažovateľ ďalej tvrdil, že pri vydávaní kolaudačného rozhodnutia vychádzal z reálneho stavu v

mieste stavby v čase vydania kolaudačného rozhodnutia, ďalej z vedomostí, ktoré mal o stavbe z
administratívnehospisu,obhliadkynamiesteanazákladedokladov,ktorémuboliposkytnutéúčastníkmi
konania, pričom posúdil, že uvedená cesta nachádzajúca sa pri rodinných domoch je postačujúca pre
bezpečný prístup k stavbám.
23. V ďalšom poukázal na to, že na základe právoplatného kolaudačného rozhodnutia začali vlastníci

stavieb tieto užívať a jeho zrušením došlo k zásahu do ich dobromyseľne nadobudnutých práv,
ktoré odvíjajú od predmetného kolaudačného rozhodnutia (vrátane evidencie trvalého pobytu). Podľa
sťažovateľa správny súd vec nesprávne právne posúdil, keď vzhľadom na charakter konania a dôsledky
rozhodnutia za dôvod na zrušenie rozhodnutia pre jeho nezákonnosť považoval za postačujúce
nedostatočné odôvodnenie toho, prečo je príjazdová cesta k stavebným pozemkom považovaná za

dostatočne bezpečnú a prístupnú príjazdovú cestu. V tomto kontexte poukázal na rozhodovaciu prax
(sp. zn. 4Sž/31/02), podľa ktorej formálne vady rozhodnutia, ktoré nespôsobujú účastníkovi konania
ujmu, nie sú podstatnou vadou, pre ktorú by bolo nevyhnutné rozhodnutie ako nezákonné zrušiť. Je
dôležité zdôrazniť, že prokurátor preskúmaval už právoplatné rozhodnutie správneho orgánu, preto aj
orgán oprávnený o ňom rozhodnúť by mal podľa názoru sťažovateľa pri jeho vybavení postupovať podľa

pravidiel preskúmavania už právoplatných rozhodnutí.

24. Sťažovateľ doplnil, že pokiaľ by došlo k zrušeniu kolaudačného rozhodnutia, zo strany vlastníkov/
účastníkov konania by došlo k užívaniu stavby bez kolaudačného rozhodnutia t. j. v rozpore so zákonom,
čím by na základe podnetu stavebnému úradu mohlo dôjsť k zrušeniu súpisného čísla rodinného domu a

osobám, ktoré majú na mieste trvalý pobyt, by bol zrušený trvalý pobyt. Kolaudačné rozhodnutie takisto
predstavujeajpodkladprezapísanievlastníckehoprávavkatastrinehnuteľností,zrušeniekolaudačného
rozhodnutia by tak ohrozilo aj samotné vlastnícke právo vlastníkov. Sťažovateľ namietal, že uvedené
by zasiahlo do vlastníckych práv a v neposlednom aj do práva na bývanie (dotknutých osôb). Podľa
názoru sťažovateľa je potom zrušujúci rozsudok správneho súdu v rozpore s princípom právnej istoty

a zasahuje do mnohých dobromyseľne nadobudnutých práv chránených Ústavou Slovenskej republiky
a medzinárodnými dokumentmi.
25. V tejto súvislosti naviac doplnil, že z dôvodu, že z napadnutého rozsudku správneho súdu nevyplýva,
že by zrušenie kolaudačného rozhodnutia bolo nevyhnutné z dôvodu ochrany práva osoby, ktorá by bola
rozhodnutím priamo dotknutá na svojich subjektívnych právach spojených s užívaním stavby, zrušenie

kolaudačného rozhodnutia je neprimerane silným zásahom do vlastníckeho práva ďalších účastníkov
konania a narúša princíp právnej istoty a ochranu vlastníctva, ktorú zabezpečuje v čl. 20 aj Ústava
Slovenskej republiky.26. V kasačnej sťažnosti sťažovateľ poukázal aj na rozhodovaciu prax, podľa ktorej k imanentným
znakom právneho štátu v zmysle čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky patrí aj princíp právnej
istoty, ktorý je spolu s princípom spravodlivosti znakom materiálneho právneho štátu. Princíp právnej

istoty vyjadruje požiadavku na jasnosť, určitosť a stálosť rozhodnutí orgánov verejnej moci, ako aj
požiadavku na ich presadzovanie zákonom ustanoveným spôsobom v primeranom čase. Súčasťou
právnej istoty je dôvera osôb v právny poriadok, resp. v obsah rozhodnutí a postupov orgánov verejnej
moci. Užšou kategóriou ako právna istota je aj legitímne očakávanie (napr. nález Ústavného súdu
Slovenskej republiky z 30. apríla 2008, sp. zn. PL ÚS 16/06, nález Ústavného súdu Slovenskej republiky

z 28. novembra 2007, sp. zn. PL. ÚS 12/05). Účelom legitímneho očakávania je garancia čitateľnosti
správania sa orgánov verejnej moci a ochrana súkromných osôb pred nepredvídateľným mocenským
zásahom do ich právnej situácie, na vyústenie ktorej do určitého výsledku sa spoliehali (napríklad nález
Ústavného súdu Slovenskej republiky z 24. júna 2009, sp. zn. PL ÚS 16/06, nález Ústavného súdu
Slovenskej republiky zo 6. februára 2008, sp. zn. PL. ÚS 10/04). Je povinnosťou všetkých štátnych
orgánov zabezpečiť reálnu možnosť ich uplatnenia tými subjektami, ktorým boli priznané. Ďalej (v

nadväznosti na vybrané súdne rozhodnutia) sťažovateľ argumentoval, že základné právo na súdnu a
inú právnu ochranu v sebe zahŕňa aj právo jednotlivca na legitímne očakávania. Z hľadiska princípu
právnej istoty podlieha ochrane aj legitímne očakávanie, ktoré je užšou kategóriou ako právna istota
(napr. nález Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. PL. ÚS 16/06 z 30. apríla 2008, nález
Ústavného súdu Slovenskej republiky - sp. zn. PI. ÚS 12/05 z 28. novembra 2007). Citujúc rozhodnutie

Ústavného súdu Slovenskej republiky - sp. zn. PL. ÚS 21/08 uviedol, že tento poskytol pred princípom
ochrany ústavnosti a zákonnosti práve ochranu princípu právnej istoty dôvodiac, že: „Po uplynutí lehoty,
ktorú zákonodarca zohľadňujúci, rešpektujúci a chrániaci ústavné princípy a ústavou chránené hodnoty
považuje za primeranú na zásah do právoplatných rozhodnutí orgánov verejnej moci, sa v materiálnom
právnom štáte v kolízii dvoch ústavných princípov - princípu právnej istoty a princípu ochrany ústavnosti

a zákonnosti - spravidla uprednostňuje princíp právnej istoty, čím sa okrem iného zabezpečuje ochrana
legálne, resp. v dobrej viere nadobudnutých práv.“.
27. V súvislosti s právnym posúdením veci poukázal v ďalšom sťažovateľ na § 67 Správneho poriadku,
podľa ktorého rozhodnutie, ktorým sa účastníkovi konania dal súhlas na občianskoprávny alebo
pracovnoprávny úkon alebo ktorým sa rozhodlo vo veci osobného stavu, nemožno mimo odvolacieho

konania zrušiť alebo zmeniť, ak účastník konania nadobudol práva dobromyseľne a odkázal na bližšie
nešpecifikovaný zdroj („ULC PRO BONO 2/2014“).
28. Z vyššie uvedených dôvodov sťažovateľ zhrnul, že nesprávne právne posúdenie veci zo strany
správneho súdu spočíva v tom, že „správne zvolenú a správne interpretovanú právnu normu nesprávne
aplikoval, keď rozhodol o nezákonnosti kolaudačného rozhodnutia, čím narušil princíp právnej istoty a

ochranu vlastníctva účastníkov konania“.
29. V závere sťažovateľ stručne namietol, že správny súd pochybil aj v tom, že sa odklonil od ustálenej
rozhodovacej praxe, podľa ktorej „správny súd pri rozhodovaní o zákonnosti rozhodnutia správneho
orgánu zohľadňuje právnu istotu a dobromyseľnosť nadobúdateľa práv“.
30. Odkazujúc na vyššie uvedenú argumentáciu sťažovateľ napokon navrhol, aby Najvyšší správny súd

Slovenskej republiky ako kasačný súd zrušil napadnutý rozsudok správneho súdu, resp. tento zmenil
tak, že správnu žalobu zamietne alebo aby konanie zastavil.
31. Ku kasačnej sťažnosti sa podaním z 24. apríla 2025 vyjadril žalobca (prokurátor). V súvislosti s
námietkou sťažovateľa o nedostatku jeho aktívnej legitimácie poukázal na ustanovenie § 177 ods. 2 SSP
a § 178 ods. 2 SSP. Skonštatoval, že ochrany iných ako subjektívnych práv sa v konaní pred správnym

súdom domáha práve prokurátor, pričom možnosť podať žalobu v podmienkach súdenej veci sa odvíja
od toho, že protestu prokurátora nebolo vo veci vyhovené. Vzhľadom na uvedené, žalobca napadol
zákonnosť protestovaného rozhodnutia pred správnym súdom, a to v lehote podľa § 181 SSP.
32. Žalobca nesúhlasil s tým, že by skutkové okolnosti veci nevyhodnotil správny súd v súlade so
zákonom a fakticky zreplikoval zistenia správneho súdu vyjadrené v napadnutom rozsudku. Obdobne sa

nestotožnil ani s námietkou sťažovateľa, že by vo veci došlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci
a zopakoval, že ochrana subjektívnych práv a princíp právnej istoty nemôžu prevážiť nad zákonnosťou
v správnom konaní. Doplnil, že stavebníci už zo stavebného povolenia vedeli o nutnosti vybudovania
účelovejalebomiestnejcestyapočasniekoľkýchrokovodvydaniastavebnéhopovoleniapokolaudačné
konanie nevyvinuli žiadnu snahu vybudovať takúto cestu. Podľa žalobcu stavebníci mali vedomosť

o tom, že kolaudačné konanie bolo prerušené dňa 25. februára 2015 z dôvodu, že k nej nebola
vybudovaná prístupová komunikácia. S ohľadom na uvedené žalobca poprel námietku sťažovateľa, že
by napadnutým rozsudkom správny súd vstúpil do dobromyseľne nadobudnutých práv stavebníkov.33. Ku kasačnej sťažnosti žalovaného sa podaním z 13. mája 2025 vyjadrila osoba zúčastnená na
konaní (ZP Development Plus, s.r.o.). Uviedla, že z kasačnej sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ v konaní
neargumentuje ako „nestranný orgán verejnej moci, ale skôr ako právny zástupca vlastníkov rodinných

domov“ a doplnil, že takýto postoj mal sťažovateľ aj v rámci kolaudačného konania. Predmetným
prístupom pritom sťažovateľ „za každú cenu chráni záujmy vlastníkov rodinných domov, a to aj na úkor
oprávnených záujmov iných subjektov a zákonnosti“. Napadnutý rozsudok správneho súdu považuje za
vecne správny a riadne odôvodnený.
34. V súvislosti s námietkou aktívnej legitimácie na strane prokurátora osoba zúčastnená na konaní

uviedla, že žaloba bola podaná oprávneným subjektom podľa príslušných ustanovení SSP, ako aj to, že
prokurátornemápovinnosťvžalobeoznačovaťkonkrétnysubjekt,ktoréhoprávaaleboprávomchránené
záujmy boli rozhodnutím poškodené. V tejto súvislosti doplnila, že ona sama sa považuje za poškodenú
osobu z kolaudačného rozhodnutia, a to z dôvodu, že „...v dôsledku nezákonnej kolaudácie prechádzali
a stále prechádzajú (protiprávne a aj proti našej vôli) manželia B. k svojej stavbe po našej súkromnej
účelovej ceste“. Poukázala na to, že táto súkromná cesta bola skolaudovaná výlučne na účely prístupu

k stavbe súp. č. XXXX (Penzión Zlatý Potok) a na takúto dopravnú záťaž bola aj naprojektovaná.
Podľa osoby zúčastnenej na konaní nie je pravda, že by stavebníci od kolaudácie nerušene užívali svoju
nehnuteľnosť, keďže z vyššie uvedených dôvodov došlo k legálnemu zamedzeniu prístupu manželov B.
k ich domu po súkromnej účelovej komunikácii osoby zúčastnenej na konaní, teda stratili prístup k domu
tak oni, ako aj záchranné zložky a zložky na úseku údržby a odstraňovania odpadu. Uvedená situácia

bola riešená aj na meste Zvolen, teda mesto má vedomosť o tom, že prístup k domu je problematický.
35. Osoba zúčastnená na konaní ďalej namietala, že kasačná sťažnosť sťažovateľa neobsahuje právne
posúdenie, ktoré on sám považuje za správne - ako zákonnú náležitosť kasačnej sťažnosti (§ 440 ods.
2 SSP), čím je podľa neho daný dôvod na jej odmietnutie podľa § 459 písm. e) SSP.
36. Podľa názoru osoby zúčastnenej na konaní, poznámka na liste vlastníctva o spôsobe využívania

pozemku sa zapisuje na základe žiadosti, resp. informácií uvedených v žiadosti vlastníka alebo inej
oprávnenej osoby, avšak nezakladá právnu možnosť užívania stavby - cesty. Naviac nie je zrejmé, na
základe čoho vyhodnotil sťažovateľ cestnú stavbu na parcele č. KN-C č. XXXX/XX práve ako cestu a
nie napr. ako parkovisko alebo chodník, na čo poukázal aj správny súd v napadnutom rozsudku.
37. V súvislosti s princípom právnej istoty poukázala osoba zúčastnená na konaní na to, že právna

úprava presne vymedzuje, v akých lehotách sa môže vstúpiť do takto nadobudnutých práv, a to vrátane
použitia inštitútu protestu prokurátora. Princíp právnej istoty je teda premietnutý práve do zákonného
časového úseku, v rámci ktorého je ešte možné vstúpiť do právnej sféry dotknutých subjektov. Podľa
názoru osoby zúčastnenej na konaní, ak by mala platiť argumentácia sťažovateľa, žiadne právoplatné
rozhodnutie správneho orgánu by nemohlo byť správnym súdom zrušené.

38. Osoba zúčastnená na konaní sa nestotožnila ani s tvrdením sťažovateľa, že by sa zrušením
kolaudačného rozhodnutia vstúpilo do vlastníckych práv stavebníkov, keď poukázala na to, že zrušením
kolaudačného rozhodnutia ich vlastnícke práva k stavbe nezanikajú. Doplnila tiež, že dokonca aj
rozostavaná stavba môže byť zapísaná v katastri nehnuteľností, a preto v súhrne uviedla, že
argumentácia sťažovateľa ohľadom vstupu do vlastníckych práv stavebníkov (zrušením kolaudačného

rozhodnutia napadnutým rozsudkom) je absolútne nesprávna.
39. Osoba zúčastnená na konaní sa stotožnila aj s právnymi názormi správneho súdu ohľadom
dobromyseľnosti práv stavebníkov v kontexte kolaudačného rozhodnutia, resp. jeho zrušenia. V
súvislosti s kasačnou námietkou týkajúcou sa odklonu od rozhodovacej praxe kasačného súdu uviedla,
že toto tvrdenie sťažovateľ relevantne nepreukázal. Naviac doplnila, že kolaudačné rozhodnutie

nevykazovalo len formálne vady odôvodnenia, ale bolo v priamom rozpore so zákonom a bolo
nepreskúmateľné, lebo v ňom absentovali úvahy k jednotlivým podmienkam kolaudácie.
40. S ohľadom na uvedené navrhla, aby Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť
žalovaného (sťažovateľa) odmietol alebo zamietol.
41. Ďalší účastníci konania 1/ a 2/ (stavebníci) kasačnú sťažnosť nepodali a ani sa ku kasačnej sťažnosti

žalovaného nevyjadrili.
42. Vec bola predložená Najvyššiemu správnemu súdu Slovenskej republiky (ďalej aj ako „Najvyšší
správny súd“) 27. júna 2025. Vec bola náhodným spôsobom pridelená do ôsmeho senátu Najvyššieho
správneho súdu, ktorý koná v zložení JUDr. Anita Filová, Mgr. Kristína Babiaková a JUDr. Rastislav
Dlugoš, PhD. a v tomto senáte bola pridelená ako sudkyni spravodajkyni sudkyni JUDr. Anite Filovej.

IV. Argumentácia Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky
43. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná včas (§
443 ods. 1 SSP), oprávnenou osobou (§ 442 ods. 1 SSP) a je prípustná (§ 439 SSP), preskúmalnapadnutý rozsudok správneho súdu, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že
kasačná sťažnosť žalovaného nie je dôvodná.
44. Kasačný súd zistil, že predmetom konania pred kasačným súdom už boli skutkovo aj právne

obdobné veci identických účastníkov konania - rovnaký žalobca, žalovaný, aj osoba zúčastnená na
konaní, rozdiel bol len v ďalších účastníkoch konania, keďže v každom z prípadov ide o manželov -
konkrétnych vlastníkov predmetného rodinného domu, o ktorého kolaudáciu v konaní ide. Konkrétne
ide o konania vedené pod sp. zn. 4Svk/23/2024 z 10. februára 2025 a 8Svk/33/2024 z 26. marca
2025. Totožné námietky kasačných sťažností sťažovateľa smerovali voči rozsudkom správneho súdu,

ktorými boli zrušené kolaudačné rozhodnutia žalovaného a veci mu boli vrátené na ďalšie konanie.
Kolaudačné rozhodnutia žalovaného vychádzali z rovnakého skutkového stavu, kde boli vydané
stavebné povolenia s rovnakou podmienkou pre kolaudáciu v totožnom znení (rozdiel spočíval len v
číslepodmienky).Vlastnícirodinnýchdomovvrovnakejlokalitenazákladestavebnýchpovolenípostavili
rodinné domy, kde následne sťažovateľ napriek nesplneniu podmienky stavebného povolenia vydal
kolaudačné rozhodnutia, ktoré napadol prokurátor protestami. Keďže sťažovateľ protestom nevyhovel,

prokurátor podal odvolania, ktoré ministerstvo zamietlo. Prokurátor podal správne žaloby, ktoré správny
súd rovnako právne posúdil.
45. Kasačný súd tak v súlade s § 464 ods. 1 SSP poukazuje na odôvodnenie skôr vydaného rozsudku
Najvyššieho správneho súdu sp. zn. 4Svk/23/2024 z 10. februára 2025. S týmto rozsudkom kasačného
súdu sa konajúci senát v podstatnom rozsahu stotožňuje, poukazuje naň a v príslušnom rozsahu ho

uvádza (s prípadnými úpravami textu v hranatých zátvorkách) :
„61. Kasačný súd sa v úvode meritórnej časti odôvodnenia tohto rozsudku vysporiada s procesnou
námietkou sťažovateľa, podľa ktorej žalobca nebol aktívne legitimovaný na podanie správnej žaloby vo
veci, ktorú skutočnosť mal správny súd nesprávne vyhodnotiť.
62. Podľa názoru najvyššieho správneho súdu [...] je nesporné, že správnu žalobu vo veci bol prokurátor

oprávnený podať, t. j. bol aktívne legitimovaný na jej podanie. I keď kasačný súd nespochybňuje,
že prokurátor nebol účastníkom stavebného konania, ako ani kolaudačného konania (ako to uviedol
sťažovateľ v kasačnej sťažnosti), toto neznamená, že kolaudačné rozhodnutie nemohol napadnúť podľa
iných zákonných ustanovení [...].
63. Prokurátor v tomto type konania nevystupuje ako subjekt domáhajúci sa ochrany svojich

subjektívnych práv (pozn.: v tomto režime sa súdnej ochrany domáhajú v zásade práve účastníci
správneho konania), ale ako orgán verejnej moci zabezpečujúci dohľad nad dodržiavaním zákonnosti
činnosti, resp. rozhodnutí orgánov verejnej správy in generali. Túto svoju právomoc pritom nevykonáva
(v rámci tohto typu súdneho konania) abstraktne, ale práve vo vzťahu ku konkrétnemu rozhodnutiu
správneho orgánu. Z uvedeného dôvodu je potom bezpredmetné, že prokurátor (žalobca) nebol

účastníkom stavebného, resp. kolaudačného konania, keďže jeho aktívna legitimácia má osobitný
právny režim, ktorý nie je závislý od podmienky procesného postavenia - účastníctva - v správnom
konaní, v ktorom bolo kolaudačné rozhodnutie vydané.
64. Naopak, procesnou podmienkou pre podanie správnej žaloby zo strany prokurátora (a teda aj pre
nadobudnutie statusu subjektu oprávneného podať správnu žalobu vo veci) je práve to, že jeho protestu

(podľa osobitného zákona) nebolo orgánmi verejnej správy v osobitnom konaní vyhovené, čo bolo v
súdenej veci nepochybne splnené [...].
65. Z vyššie uvedených dôvodov potom kasačný súd dospel k záveru, že správny súd nepostupoval v
rozpore so zákonom, ak akceptoval procesné postavenie prokurátora v tejto veci ako osoby oprávnenej
podať správnu žalobu, a to bez ohľadu na to, že prokurátor nebol účastníkom správneho konania, v

ktorom bolo vydané kolaudačné konanie, t. j. rozhodnutie, proti ktorému žalobu podal. Túto námietku
žalovaného preto kasačný súd vyhodnotil bez ďalšieho ako nedôvodnú.
66. Vo vzťahu k ďalším námietkam sťažovateľa je v prvom rade potrebné vo všeobecnosti uviesť, že
(jediným) dôvodom pre zrušenie kolaudačného rozhodnutia vo veci a vrátenie veci žalovanému na
ďalšie konanie neboli len „formálne nedostatky“ odôvodnenia - ako to naznačuje sťažovateľ v kasačnej

sťažnosti. Celé odôvodnenie napadnutého rozsudku poskytuje účastníkom konania pomerne detailný
popis všetkých zistení správneho súdu, ktoré viedli k zrušeniu kolaudačného rozhodnutia, a ktoré
prekračujú rámec bežných formálnych pochybení odôvodnenia rozhodnutia správneho orgánu.
67. Bez ohľadu na skutočnosti uvedené v bode 66, skúmal kasačný súd v prvom rade kvalitu
odôvodnenia kolaudačného rozhodnutia, keď sťažovateľ namietal, že s odôvodnením súvisiace otázky

správny súd neposúdil správne.
68. Tu je potom potrebné v prvom rade uviesť, že žalovaný v odôvodnení kolaudačného rozhodnutia
explicitne uviedol,že „Nebolasplnená podmienka č. 12 pre realizáciu stavby nevybudovaním prístupovej
komunikácie.“ [...]. Už len táto skutočnosť sama osebe, t. j. nesplnenie jednej z podmienok vyplývajúcichz právoplatného stavebného povolenia, kladie na správny orgán v kolaudačnom konaní ešte väčšie
bremeno riadneho zistenia súvisiacich skutkových okolností a ich podrobného odôvodnenia. Správny
orgán totiž vydaním kolaudačného rozhodnutia s tým, že zároveň nebola splnená jedna z podmienok

právoplatného stavebného povolenia, fakticky konvaliduje tento stav, a preto je nevyhnutné, aby bolo
odôvodnenie presvedčivé a vecne správne.
69. Sťažovateľ však napriek tomu v kolaudačnom rozhodnutí len stroho uviedol, že stavebníci predložili
„stanovisko cestného správneho orgánu k existujúcej účelovej komunikácii v lokalite Zlatý potok
- V potokoch. Existujúca účelová komunikácia, ktorá nie je v správne Mesta Zvolen postačuje k

prístupu k rodinnému domu.“. V tomto kontexte kasačný súd uvádza, že žalovaný žiadnym spôsobom
nešpecifikoval predmetné stanovisko cestného správneho orgánu (napr. jeho číslom, dátumom vydania,
príp. prevzatím podstatnej časti jeho obsahu a pod.), ktorý mali stavebníci predložiť [...].
70. Fakticky teda žalovaný oprel svoje rozhodnutie vo veci o listinu, ktorú ani nešpecifikoval a ani
nie je súčasťou administratívneho spisu [v posudzovanej veci je predmetné stanovisko súčasťou
administratívneho spisu], keď táto listina má, paradoxne, preukazovať a odôvodňovať možnosť

skolaudovania stavby rodinného domu stavebníkov bez toho, aby bola splnená jedna z podmienok
uvedených v právoplatnom stavebnom povolení. Takéto pochybenie sťažovateľa určite nie je možné
považovať za nevýznamné formálne pochybenie odôvodnenia rozhodnutia, pre ktoré by sa správne
konania nemalo opakovať. Zjednodušene povedané, podstatná časť odôvodnenia kolaudačného
rozhodnutia vychádza - v tomto prípade - z nešpecifikovanej listiny, ktorú je naviac z hľadiska právneho

(vzhľadom na jej absenciu v administratívnom spise) možné považovať za neexistujúcu listinu, resp.
listinu, ktorej existencia v konaní nebola preukázaná [v posudzovanej veci je predmetné stanovisko
súčasťou administratívneho spisu].
71. Obdobne, aj ďalšia časť odôvodnenia kolaudačného rozhodnutia, ktorá by mala „legalizovať“
nesplnenie podmienky č. 12 z právoplatného stavebného povolenia („Existujúca účelová komunikácia

[...] postačuje k prístupu k rodinnému domu.“) neobsahuje žiadne myšlienkové úvahy sťažovateľa o
tom, na základe čoho vyhodnotil predmetnú cestu ako účelovú komunikáciu, či, resp. ako skúmal jej
právny režim (vlastníctva a užívania) a fakticky túto komunikáciu dostatočne ani len nevymedzil (napr.
uvedenímparciel,cezktorébypredmetnácestamalaviesťažkdomu,ktorýjepredmetomkolaudačného
konania). Naopak, až v priebehu konania o proteste prokurátora, resp. v priebehu súdneho konania,

boli produkované právne názory správnych orgánov, ktoré by mohli naznačovať myšlienkové pochody
žalovaného v uvedenom smere, avšak tieto sú vo vzťahu k napadnutému kolaudačnému rozhodnutiu
bezpredmetné.
72. Ak má byť rozhodnutie správneho orgánu považované z hľadiska kvality jeho odôvodnenia za
zákonné, potom dôvody vydania alebo nevydania kolaudačného rozhodnutia (a s tým súvisiace vecné

a právne závery správneho orgánu), nemôžu vyplývať napr. z rozhodnutí vydaných v konaní o proteste
prokurátora (podľa osobitných zákonov) alebo z vyjadrení produkovaných žalovaným v priebehu
súdneho konania, v ktorom sa toto rozhodnutie preskúmava. Kvalita rozhodnutia správneho orgánu
(vecná správnosť a jeho odôvodnenie) sa testuje vždy vo vzťahu k samotnému zneniu predmetného
rozhodnutia, nie vo vzťahu k iným, ďalším - dodatočným vyjadreniam správnych orgánov produkovaných

mimosprávnehokonania,resp.správnehoaktu,vktorombolonapadnutérozhodnutievydané.Rovnako,
ak sťažovateľ v kasačnej sťažnosti reagoval napr. následnými zmenami v právnych názoroch v rámci
rozhodovacej praxe orgánov verejnej správy [...], príp. na aktuálne odborné diskusie k tomu, či je
podmienka uvedená v bode 12 právoplatného stavebného povolenia vôbec zákonná, táto argumentácia
je pre kasačný súd v tomto štádiu konania bez relevancie nielen preto, že sa viaže na iný časový úsek

(niekoľkorokovpoprávoplatnostisamotnéhokolaudačnéhorozhodnutiavoveci),aleprimárnezdôvodu,
že žiadne takéto úvahy nie sú obsiahnuté v kolaudačnom rozhodnutí. Ide o skutkové a právne názory
sťažovateľa produkované ex post, neobsiahnuté v samotnom kolaudačnom rozhodnutí.
73. Bez ohľadu na uvedené kasačný súd dopĺňa, že ak sťažovateľ v kasačnej sťažnosti namietal, že nie
je možné dohľadať kolaudačné rozhodnutie k ceste, ktorá bola postavená pred cca 60 rokmi (sporná

komunikácia) a teda nie je preukázané, na aký účel bola predmetná komunikácia skolaudovaná, je
nesporne potrebné (po tom, čo sa správny orgán riadne vysporiada s právnym režimom komunikácie,
resp. s tým, či vôbec ide o cestnú komunikáciu), skúmať v primeranom rozsahu aj jej technický (faktický)
stav, jej bezpečnostné parametre a pod. (napr. z hľadiska spôsobilosti jej užívania nielen samotnými
stavebníkmi, ale napr. aj záchrannými zložkami). Ani týmto otázkam sa však kolaudačné rozhodnutie

nevenuje, a to ani v náznakoch.
74. V súhrne je preto potrebné uviesť - v zhode so závermi správneho súdu vyjadrenými v napadnutom
rozsudku - že dôvodom pre zrušenie kolaudačného rozhodnutia a vrátenie veci na ďalšie konaniesťažovateľovinebolilen(formálne)vadyodôvodneniapredmetnéhorozhodnutia,aleajskutkovézistenia
sťažovateľa, ktoré sa aj kasačnému súdu javia ako neúplné, resp. nedostatočné [...].
75. Z týchto dôvodov je potom neopodstatnená aj tá námietka sťažovateľa, v ktorej tento brojil proti

tomu, že správny súd pochybil, ak kolaudačné rozhodnutie zrušil len z formálnych dôvodov, keď mal
takto zároveň (neprimerane) vstúpiť do právnej istoty stavebníkov, príp. tretích osôb. Vady, ktoré správny
súd v priebehu konania identifikoval, vysoko presahujú rozmer reparácie drobných - imateriálnych
nedostatkov správneho konania, resp. správneho rozhodnutia sťažovateľa. Rozhodnutie sťažovateľa
„odobruje“ nesplnenie jednej z podmienok právoplatného stavebného povolenia (č. 12), robí tak na

základe listiny, ktorá v administratívnom spise neexistuje [v posudzovanej veci je predmetné stanovisko
súčasťouadministratívnehospisu]anieježiadnymspôsobomdostatočnešpecifikovanáanivsamotnom
kolaudačnom rozhodnutí. Naviac, úvaha sťažovateľa, že existujúca účelová komunikácia postačuje na
prístup k rodinnému domu nie je žiadnym spôsobom v kolaudačnom rozhodnutí detailne rozvitá tak po
právnej, ako ani po vecnej stránke (zo skutkového hľadiska), a to najmä jej právny režim, režim možnosti
užívania verejnosťou, resp. tretími osobami, jej popis (napr. uvedeným parciel, cez ktoré komunikácia

má viesť) a pod.
76. V zhode so správnym súdom, aj kasačný súd je toho názoru (i keď pripomína, že z kolaudačného
rozhodnutia to ani len nevyplýva), že vymedzenie spôsobu užívania určitej parcely na konkrétny účel
podľa popisu na liste vlastníctva (napr. na pozemku sa nachádza na inžinierska stavba) nie je bez
ďalšieho dostatočným dôkazom toho, že sa na predmetnej parcele inžinierska stavba naozaj nachádza

a už vôbec nie dôkazom toho, o akú stavbu sa jedná (najmä ak popis na príslušných listoch vlastníctva
obsahuje viacero druhov inžinierskych stavieb, ktoré sa potenciálne na sporných parcelách môžu
nachádzať).
77. Záverom kasačný súd dopĺňa, že ak sťažovateľ (žalovaný správny orgán) argumentoval princípom
právnej istoty a vstupom do vlastníckych práv stavebníkov, javí sa, že ide o argumentáciu, ktorú mali

v konaní použiť najmä samotní stavebníci. Tí však kasačnú sťažnosť proti rozsudku správneho súdu
nepodali, sami proti zásahu do svojich subjektívnych práv nenamietali a ani neprodukovali ani len
vyjadrenie ku kasačnej sťažnosti žalovaného, ktorým by tieto „obavy“ sťažovateľa a namietané zásahy
do ich subjektívnych práv potvrdzovali aspoň v kontexte podporného stanoviska vo vzťahu ku kasačnej
sťažnosti žalovaného.

78. Odhliadnuc však od uvedených skutočností [...] je relevantné poukázať na to, že i keď je rozhodnutie
vydané v správnom konaní právoplatné, neznamená to, že je absolútne nemenné. Právny poriadok
Slovenskej republiky pozná niekoľko právnych nástrojov, ktoré umožňujú opätovné konanie vo veci (za
splnenia ďalších kumulatívnych podmienok - najmä súvisiacich zákonných lehôt), a to či už na návrh
účastníka konania, na podnet tretej osoby, resp. príslušného orgánu (napr. prokurátor), príp. z úradnej

moci. Logicky, takýmto prípustným vstupom do práv vyplývajúcich z právoplatného kolaudačného
rozhodnutia je potom aj zrušenie právoplatného rozhodnutia správneho orgánu správnym súdom.
79.Ikeďkasačnýsúd-vovšeobecnosti-zdieľanázorsťažovateľa,žepritakýchtopostupochjepotrebné
prihliadať na okolnosti veci [...], v súdenej veci - v zhode so správnym súdom - neidentifikoval ani
kasačný súd také okolnosti, ktoré by prevažovali v prospech „zakonzervovania“ nezákonného stavu

vyplývajúceho z právoplatného kolaudačného rozhodnutia tak, ako bol tento identifikovaný správnym
súdom.
80. V konkrétnych okolnostiach súdenej veci je napr. osobitne významné to, že proti sebe nestojí len
právo stavebníkov užívať svoj rodinný dom (na strane druhej) a prípadný rozpor tohto kolaudačného
rozhodnutia s objektívnym právom (na strane druhej), ale aj možný zásah do práv tretích osôb (osoba

zúčastnená na konaní). Kasačný súd pritom netvrdí, že takýto zásah tu naozaj existuje, avšak vady
správneho konania, resp. kolaudačného rozhodnutia, ktoré sa v určitej forme a intenzite týkajú aj práv
tretích osôb, si v podmienkach súdenej veci vyžadovali potrebu zrušenia kolaudačného rozhodnutia
správnym súdom, a preto tento postup týmto rozsudkom aproboval aj kasačný súd. Naviac, správny súd
podrobne a presvedčivo v napadnutom rozsudku uviedol, prečo on sám dospel k záveru, že zrušením

napadnutého kolaudačného rozhodnutie v skutočnosti nevstupuje do dobromyseľne nadobudnutých
práv stavebníkov [...], keď osobitne poukázal na to, že o potrebe vybudovania novej komunikácie mali
vedomosť minimálne od právoplatnosti stavebného povolenia vo veci, pričom žiadne úkony v tomto
smere až do kolaudácie ich rodinného domu neuskutočnili.
81. Pre úplnosť je potrebné dodať, že rozhodnutie správneho súdu síce čiastočne vstupuje do práva

stavebníkov predmetnú nehnuteľnosť užívať (keďže došlo k zrušeniu kolaudačného rozhodnutia),
ale napadnutý rozsudok správneho súdu (v spojení s týmto rozhodnutím kasačného súdu) žiadnym
spôsobom nedopadá na vlastnícke práva stavebníkov (v užšom zmysle slova) k rodinnému domu, ku
ktorému sa kolaudačné rozhodnutie viazalo. Zrušením kolaudačného rozhodnutia nedošlo k zmenevlastníckych vzťahov k predmetnému rodinnému domu. Tu pritom najvyšší správny súd opätovne
pripomína, že samotní stavebníci (ďalší účastníci konania) kasačnú sťažnosti proti rozsudku správneho
súdu nepodali, t. j. sami zásah do svojich subjektívnych práv zrušením kolaudačného rozhodnutia

v takej intenzite, že by sa domáhali súvisiacej ochrany napr. v podobe podania kasačnej sťažnosti
neidentifikovali (a to tak v otázke výkonu užívacích, ako ani ich vlastníckych práv), čo sekundárne
značne oslabuje argumentáciu sťažovateľa (žalovaného správneho orgánu) v uvedenom smere, ktorá
sa naozaj môže javiť ako „kasačný bod v prospech tretej strany“ [...]. Len pre úplnosť je potrebné dodať,
že ak dôvodom pre zrušenie kolaudačného rozhodnutia je nezákonnosť rozhodnutia, ktorá je spojená s

pochybnosťami o možnosti bezpečného užívania stavby (v kontexte bezpečného prístupu k nej), resp.
minimálne s tým, že existencia takéhoto bezpečného napojenia stavby na cestnú komunikáciu nie je
dostatočne skutkovo zistené a ani riadne odôvodnené v kolaudačnom rozhodnutí, jedná sa o okolnosť,
ktorá je dostatočne relevantná na to, aby tvorila základ pre súvisiaci rozsudok správneho súdu.
82. Napokon, k namietanému odklonu správneho súdu od rozhodovacej praxe kasačného súdu najvyšší
správny súd uvádza, že táto je tiež nedôvodná. Ako to vyplýva z tohto rozsudku, dôvodom pre zrušenie

kolaudačnéhorozhodnutianebolilenformálnevadyrozhodnutia,resp.správnehokonania,alemnožstvo
podstatných nedostatkov. Ďalej - odkaz na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky - sp. zn.
4Sž/31/2002 sa týka mimoriadnych opravných prostriedkov podľa Správneho poriadku, keď predmetom
konaniavtejtovecijesprávnažalobapodanáprokurátorom,ktorájekoncipovanánainýchvýchodiskách
(k tomu pozri aj napadnutý rozsudok správneho súdu), ale aj keby sa všeobecné východiská o ochrane

dobromyseľne nadobudnutých práv mali bez ďalšieho aplikovať aj v súdenej veci, takáto potreba v tu
posudzovanej veci nenastala, resp. nebola dôvodná [...]. Tento záver primerane platí aj vo vzťahu k
rozhodnutiam súdov, na ktoré sťažovateľ odkazoval, a ktoré sa týkali princípu právnej istoty, ochrany
súkromných osôb pred nepredvídateľným mocenským zásahom a pod. [...].
83. Ako už kasačný súd naznačil vyššie, v súdenej veci došlo k vydaniu kolaudačného rozhodnutia

k rodinnému domu bez toho, aby bola splnená jedna z podmienok vyplývajúcich z právoplatného
stavebného povolenia. Stavebný úrad toto nielenže vydaným kolaudačným rozhodnutím „legalizoval“,
alevnapadnutomrozhodnutílendospelkvšeobecnémuzáveru,žeexistujúcakomunikáciapostačujena
prístup k príslušnému rodinnému domu, pričom toto mala preukazovať listina predložená stavebníkmi.
Táto listina však žiadnym spôsobom nie je v kolaudačnom rozhodnutí špecifikovaná a fakticky -

v aktuálnom štádiu konania - pre účely kolaudačného konania ani neexistuje, keďže nebola ani
len založená v administratívnom spise [v posudzovanej veci je predmetné stanovisko súčasťou
administratívneho spisu]. Názory správneho orgánu, že existujúca komunikácia je postačujúca (a aj
to bez špecifikácie predmetnej komunikácie napr. vymedzením parciel, na ktorých sa nachádza) a
bez akýchkoľvek úvah o jej právnom režime, užívaní verejnosťou (vrátane stavebníkov) a technickej

„dostatočnosti“ (vzhľadom na to, že správny orgán nedisponuje kolaudačným rozhodnutím ku
komunikácii, a teda nie je preukázané, na aký účel bola cesta skolaudovaná [...]) vyvoláva stav
podstatnej nezákonnosti kolaudačného rozhodnutia, a to naviac v prípade, ak osoba zúčastnená na
konaní je údajne vlastníkom (časti) predmetnej komunikácie a jej užívanie by malo predstavovať
zásah do jej práv. Kolaudačné rozhodnutie všetky tieto významné skutočnosti skutkovo, ani právne

nerieši. Naviac, stavebníci podľa stavebného povolenia vedeli o potrebe vybudovania komunikácie k ich
rodinnému domu, túto podmienku obsiahnutú v stavebnom povolení odvolaním nenapadli a - naopak
- po zrušení kolaudačného rozhodnutia napadnutým rozsudkom správneho súdu kasačnú sťažnosť
nepodali, t. j. neuskutočnili úkon, ktorým by sa sami dožadovali ochrany pred týmto úkonom správneho
súdu (napr. cez prizmu princípu právnej istoty, ochrany ich vlastníckeho práva, legitímnych očakávaní a

pod.). Za týchto okolností ani rozhodnutia súdov, na ktoré sťažovateľ odkazoval, nemôžu odôvodňovať
iný záver ako ten, ku ktorému dospel správny súd vo výroku I. napadnutého rozsudku, s ktorým záverom
sa kasačný súd stotožnil.
[...]
85. Záverom kasačný súd uvádza, že týmto rozsudkom nevyslovuje právny názor, ktorým by žalovaného

zaväzoval k tomu, aby v novom konaní užívanie rodinného domu stavebníkom nepovolil. [...]“
V. Záver
46.Vychádzajúczvyššieuvedenýchskutočnostíkasačnýsúduzatvára,ženezistildôvodnosťkasačných
námietok sťažovateľa. Rozsudok správneho súdu považuje za vychádzajúci zo?správneho právneho
posúdenia veci a tiež za súladný s konštantnou rozhodovacou činnosťou, správny súd sa v ňom

vysporiadal s podstatnými námietkami žalobcu a dospel zároveň k udržateľným právnym záverom
o nezákonnosti preskúmavaného rozhodnutia žalovaného - kolaudačného rozhodnutia. Vzhľadom na
uvedené kasačný súd kasačnú sťažnosť sťažovateľa ako nedôvodnú postupom podľa ustanovenia §
461 SSP zamietol.47. V ďalšom konaní bude zo strany sťažovateľa (žalovaného) potrebné v intenciách právneho
názoru kasačného súdu a správneho súdu (bod 26 napadnutého rozsudku) (i) posúdiť druh pozemnej
komunikácie, na ktorú je predmetný rodinný dom napojený a jej spôsobilosť vyhovieť požiadavke

podľa § 81b písm. c) stavebného zákona v spojení s § 43b ods. 3 stavebného zákona a príslušnými
ustanoveniami cestného zákona a následne (ii) vydať rozhodnutie spĺňajúce kritériá ustanovené v § 46
a § 47 ods. 3 Správneho poriadku.
48. O náhrade trov kasačného konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. 1 SSP v?spojení s § 170
písm. c) SSP tak, že žiadnemu účastníkovi konania (vrátane ďalších účastníkov a osoby zúčastnenej

na konaní) náhradu trov kasačného konania nepriznal, nakoľko konanie bolo začaté na základe žaloby
prokurátora.
49. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 463 SSP v spojení
s § 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu opravný prostriedok nie je prípustný.