Uznesenie – Dedenie zo závetu ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 8. december 2025

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 37C/17/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2125204788
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 12. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Igor Malý
ECLI: ECLI:SK:OSTT:2025:2125204788.4

Uznesenie

Okresný súd Trnava, v konaní pred sudcom JUDr. Igorom Malým, v právnej veci žalobkyne: A. B. C.,
D. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. XXXX/X, G., zastúpená JUDr. Luciou Borákovou, advokátkou
so sídlom M. R. Štefánika 820/7, Žilina, proti žalovanej: H. B., D. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom I.
J. XXXX/XX, K., zastúpená JUDr. Katarínou Galovou, advokátkou so sídlom E. Belluša 10, Piešťany,
o určenie, že žalobkyňa je závetným dedičom po poručiteľovi, takto

r o z h o d o l :

Súd konanie z a s t a v u j e.

Žalovanej súd nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

Súd vracia žalobkyni (A. B. C., nar. XX.XX.XXXX) súdny poplatok vo výške 80,00 €, a to prostredníctvom
prevádzkovateľa systému (centrálneho systému evidencie poplatkov), po nadobudnutí právoplatnosti

uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobkyňa sa svojim návrhom došlým dňa 23.6.2025 domáhala vydania rozhodnutia, ktorým by súd
určil že žalobkyňa je závetným dedičom po poručiteľovi A. B., nar. X.X.XXXX, naposledy bytom I.
J. XXXX/XX, K., zomr. XX.X.XXXX, podľa závetu poručiteľa zo dňa 14.3.2017, a priznal jej nárok
na náhradu trov konania voči žalovanej v celom rozsahu. Uviedla že na Okresnom súde Trnava je,

prostredníctvom poverenej notárky A. A. L., vedené dedičské konanie po poručiteľovi: A. B., nar.
X.X.XXXX, naposledy bytom I. J. XXXX/XX, K., zomr. XX.X.XXXX, a to pod sp.zn. 100D/60/2024,
Dnot 119/2024. Notárka v dedičskom konaní ustálila okruh účastníkov dedičského konania, a to: 1/
manželku poručiteľa H. B., D. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. J. XXXX/XX, K. (žalovaná), a 2/ závetného
dediča: A. B. C., D. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XXXX/X, G. (žalobkyňa). Poručiteľ nemal potomka,
preto ako zákonný dedič do úvahy prichádzala iba manželka poručiteľa / žalovaná. Okresný súd

Trnava, prostredníctvom poverenej notárky, Uznesením č. 100D/60/2024-59, Dnot 119/2024 zo dňa
16.7.2024 vyporiadal podielové spoluvlastníctvo manželov - poručiteľa a žalovanej. Do dedičského
konania súčasne ako účastník vstúpila žalobkyňa, v postavení závetného dediča. Notárke žalobkyňa
predložila kópiu závetu poručiteľa, spísaného u advokátky M. B. N. dňa 14.3.2017 a podpísaného
poručiteľom. Medzi dedičmi tak vznikol spor o dedičské právo - z uvedeného dôvodu notárka Uznesením
č. 100D/60/2024-94, Dnot 119/2024 zo dňa 29.4.2025 rozhodla nasledovne: „1/ Odkazuje účastníka

menom A. B. C., D. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom G., F. XXXX/X, aby v lehote do 35 dní odo dňa
právoplatnosti tohto uznesenia podala žalobu na Okresný súd Trnava o určenie, že je závetným dedičom
po poručiteľovi podľa fotokópie listiny označenej ako závet poručiteľa zo dňa 14.3.2017. 2/ Ukladá
účastníkovi menom A. B. C., D. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom G., F. XXXX/, aby v prípade, ak podá
žalobu na Okresný súd Trnava o určenie, že je závetným dedičom po poručiteľovi podľa fotokópie listiny
označenej ako závet poručiteľa zo dňa 14.3.2017 podľa výroku I) tohto uznesenia, aby túto skutočnosť

oznámila a preukázala notárovi A. A. L., so sídlom notárskeho úradu vo Vrbovom, Nám. Slobody 506/16,
poverenej Okresným súdom Trnava funkciou súdneho komisára v dedičskej veci po poručiteľovi menomA. B., D. B..“. Ďalej poukázala na znenie § 460 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého dedičstvo sa
nadobúda smrťou poručiteľa; § 461 Občianskeho zákonníka podľa ktorého dedí sa zo zákona, zo závetu
alebo z oboch týchto dôvodov, ak nenadobudne dedičstvo dedič zo závetu nastupujú namiesto neho

dedičia zo zákona, ak sa nadobudne zo závetu len časť dedičstva, nadobúdajú zvyšujúcu časť dedičia
zo zákona; § 476 Občianskeho zákonníka podľa ktorého poručiteľ môže závet buď napísať vlastnou
rukou, alebo ho zriadiť v inej písomnej forme za účasti svedkov alebo vo forme notárskej zápisnice,
v každom závete musí byť uvedený deň, mesiac a rok, kedy bol podpísaný, inak je neplatný; § 476b
Občianskeho zákonníka podľa ktorého závet, ktorý poručiteľ nenapísal vlastnou rukou, musí vlastnou

rukou podpísať a pred dvoma svedkami súčasne prítomnými výslovne prejaviť, že listina obsahuje jeho
poslednúvôľu,svedkoviasamusianazávetpodpísať.PoručiteľA.B.,zomrelbezdetný,ajehozákonným
dedičom mala byť manželka / žalovaná; poručiteľ zároveň za života ako prejav svojej poslednej vôle
spísal dňa 14.3.2017 závet. V dedičskom konaní po poručiteľovi žalobkyňa predložila fotokópiu závetu
poručiteľa, ktorý bol spísaný ako alografný, za prítomnosti dvoch svedkov dňa 14.3.2017; originálom
závetu poručiteľa žalobkyňa nedisponuje, podľa nej by sa mal originál nachádzať v osobných veciach

poručiteľa.Vrámcidedičskéhokonaniapoporučiteľoviboldňa10.12.2024spísanýsúčastníkmizáznam
z ktorého vyplýva, že neter poručiteľa / žalobkyňa predložila v dedičskom konaní fotokópiu závetu a
uviedla, že originál sa nachádza v šanóne na adrese posledného trvalého bydliska poručiteľa (K., I.
J. XXXX/XX); originálom závetu žalobkyňa k dnešnému dňu nedisponuje, nevie sa vyjadriť kde by
mohol nachádzať (domnieva sa že je na uvedenej adrese). Na dňa 10.12.2024 na notárskom úrade

žalovaná prehlásila, že nemá vedomosť o tom kde sa originál závetu poručiteľa nachádza, v bydlisku
poručiteľa nenašla žiaden závet, a o existencii závetu sa dopočula od žalobkyne, pričom sa domnieva
že originál závetu má u seba žalobkyňa. Žalovaná teda v zásade nenamietala v dedičskom konaní
neexistenciu závetu, iba primárne namietala že takýmto závetom nedisponuje. V zmysle ustanovenia
§ 476b Občianskeho zákonníka závet možno urobiť aj tak, že ho poručiteľ nenapíše vlastnou rukou,

ale zriadi ho inou formou za účasti svedkov a vlastnou rukou podpíše - v uvedenom prípade bol závet
spísaný mechanicky, elektronickými prostriedkami, za účasti svedkov: O. E., nar. XX.X.XXXX, bytom
D. XXX, a M. B. N., advokátka. Závet poručiteľa bol spísaný na počítači a vytlačený v papierovej
podobe – jedná sa teda o alografný závet, ktorý musí poručiteľ vlastnoručne podpísať, a pred dvoma
súčasne prítomnými svedkami výslovne prejaviť že listina obsahuje jeho poslednú vôľu, svedkovia sa

musia na závete tiež podpísať, pričom pri tejto forme závetu svedkovia osvedčujú svojimi podpismi
obsah poručiteľovho vyhlásenia. K uvedenému nepochybne došlo, a túto skutočnosť nemôže vyvrátiť
ani fakt, že žalobkyňa disponuje iba fotokópiou poručiteľovho závetu. Uviedla ďalej že podľa Civilného
sporového poriadku žiadny dôkaz nemá predpísanú právnu silu, preto pre spôsobilosť listiny ako takej
byť dôkazným prostriedkom nie je rozhodujúce či ide o originál listiny, pôvodné znenie, prvopis, odpis

alebo fotokópiu – aj fotokópia listiny je spôsobilá byť vykonaná ako dôkaz zákonom predpokladaným
spôsobom (Civilný sporový poriadok neobmedzuje prekladanie listinných dôkazov iba na originály
listín). Preto aj závet poručiteľa, ktorým žalobkyňa disponuje je aj vo fotokópii spôsobilý preukázať, že
žalobkyňa je závetnou dedičkou poručiteľa v dedičskom konaní (podľa Rozsudku Krajského súdu v
Košiciach sp.zn. 4Cob/77/2021 „Aj keď originály listín sú všeobecne ako dôkazný prostriedok vhodnejšie

ako ich neoverené kópie, Civilný sporový poriadok v žiadnom ustanovení neukladá súdu povinnosť
vykonávaťdôkazlistinamivýlučneichoriginálom.Niejepretomožnéakceptovaťnázor,žekópiadokladu
nemôže byť dôkazom podľa § 204 C.s.p. Aj kópia listiny je sama listinou, ktorá môže slúžiť ako dôkaz.
Tomutozáveruzodpovedáajskutočnosť,žemnohokrátnemôžežalobcaanioriginálydokladovpredložiť,
lebo tieto sa nachádzajú u iného subjektu... Preto aj dôkaz vykonaný fotokópiou listiny hodnotí súd ako

každý iný dôkaz. Následne záleží na voľnej úvahe súdu ako doklad predložený v kópii bude hodnotiť.“).
Z obsahu kópie závetu poručiteľa vyplýva nepochybne jeho prejav vôle, ktorý bol urobený výslovne, a
ktorý nevzbudzuje pochybnosti čo chcel ním poručiteľ prejaviť, takýto prejav vôle bol vykonaný vo forme
zákonom požadovanej. Na kópii poslednej vôle poručiteľa je jednoznačne jeho prejav vôle zachytený,
listinajedatovanánadeň14.3.2017,ajeporučiteľomvlastnoručnepodpísaná;závetjezároveňopatrený

podpismi dvoch svedkov (O. E. a M. B. N.), podpisy svedkov osvedčujú splnenie zákonnej podmienky
a tiež skutočnosť, že poručiteľ za života prejavil vôľu všetok svoj majetok prenechať žalobkyni, ako
jedinej závetnej dedičke. Na podklade vyššie uvedených skutočností žalobkyňa dôvodne v dedičskom
konaní uviedla, že je jediným závetným dedičom po poručiteľovi, nerešpektovaním závetu poručiteľa zo
dňa 14.3.2017 by došlo k nerešpektovaniu jeho poslednej vôle, ktorú prejavil slobodne a vážne, určite,

zrozumiteľne a podľa zákona, a pri ktorom úkone konal podľa svojho úmyslu, čo potvrdili práve dvaja
svedkovia prítomní pri podpisovaní závetu. Žalobkyňa má naliehavý právny záujem na určení, že je
závetným dedičom po poručiteľovi A. B., zomr. XX.X.XXXX, a to z dôvodu ochrany jej dedičského právav dedičskom konaní, keď práve určovacia žaloba (žaloba o určenie že žalobkyňa je závetným dedičom
poručiteľa) je jediným účinným nástrojom ochrany práv žalobkyne ako závetného dediča.
K žalobe priložila žalobkyňa Uznesenie Okresného súdu Trnava č. 100D/60/2024-94, Dnot.119/2024

vydané dňa 29.4.2025 notárkou A. A. L., P. A. B., nar. X.X.XXXX spísaný dňa 14.3.2017 v Piešťanoch
(vo forme fotokópie), úradný záznam spísaný dňa 10.12.2024 v kancelárii notárky A. A. L..

Žalovaná sa k žalobe vyjadrila -prostredníctvom svojej právnej zástupkyne- podaním došlým súdu
dňa 11.8.2025 v ktorom uviedla, že žalobu považuje za zjavne nedôvodnú, nakoľko otázku priznania

alebo nepriznania postavenia žalobkyne ako závetnej dedičky v dedičskom konaní mal vyriešiť notár v
dedičskom konaní podľa § 193 Civilného mimosporového poriadku (ak rozhodnutie o dedičskom práve
závisí iba na právnom posúdení skutočností, ktoré medzi účastníkmi nie sú sporné, súd uznesením
rozhodne s ktorým účastníkom bude ďalej konať a ktorému účastníkovi účasť v konaní o dedičstve
ukončuje). V dedičskom konaní bola / je nesporná skutková okolnosť, že notárke nebol do dedičského
konania po poručiteľovi doložený originál listiny závetu, ktorý jediný by priznal žalobkyni postavenie

závetnej dedičky v dedičskom konaní po poručiteľovi. Žalovaná nemá vedomosť o tom, kde sa originál
závetu poručiteľa nachádza, keď žalobkyňa uviedla že sa domnieva, že je v šanóne na adrese trvalého
bydliska poručiteľa (uviedla že „...na adresu poručiteľa sa dostavila aj dnes ráno, pričom originál závetu
poručiteľa nenašla...“). Neexistencia originálu závetu spísaného poručiteľom 7 rokov pred jeho smrťou je
tak nespornou skutočnosťou. Z fotokópie závetu predloženej žalobkyňou vyplýva, že závet je datovaný

14.3.2017 – bolo potom na vôli závetcu / poručiteľa, akým spôsobom naloží s originálom závetu, na
aké miesto ho uloží, a akým spôsobom zabezpečí aby sa v prípade jeho smrti jeho posledná vôľa
vyjadrená v závete aj naplnila v prospech žalobkyne. Žalobkyňa sa domáha postavenia závetnej dedičky
nazáklade7rokovstaréhozávetu,anepripúšťamožnosťaprávozávetcu/poručiteľanaložiťsozávetom
podľa vlastného uváženia, teda závet aj zničiť - v živote závetcu mohlo dôjsť k rôznym okolnostiam

ktoré ovplyvňovali jeho vôľu naložiť so závetom. Na záver uviedla že ak sa žalobkyňa domáha určenia
závetného dedenia, bolo na nej doložiť originál závetu už v dedičskom konaní notárovi, pričom jej bola
poskytnutá dostatočná lehota na to aby originál závetu doložila (v konaní je tak nesporná neexistencia
originál závetu).

Žalobkyňa sa vo veci vyjadrila -prostredníctvom svojej právnej zástupkyne- podaním došlým súdu dňa
26.9.2025 v ktorom uviedla, že žalovaná sa mylne dovoláva postupu podľa § 193, ods. 1 Civilného
mimosporového poriadku, nakoľko vo veci sú prítomné podstatné sporné skutkové okolnosti vyžadujúce
vykonanie dokazovania, najmä kde sa nachádza originál listiny závetu a aký bol jeho ďalší osud
(režim držby, uloženia, prípadná dispozícia poručiteľa so závetom), okolnosti spísania závetu, identita

a prítomnosť svedkov, pravosť podpisu poručiteľa a svedkov (ak ju ktorákoľvek strana spochybní),
resp. porovnanie kópie s originálom, ak bude dohľadaný, reťazec nadobudnutia kópie a okolnosti,
za ktorých sa k nej žalobkyňa dostala. Žalovaná nepoprela existenciu závetu, uvádza len že nemá
vedomosť o umiestnení jeho originálu - preto predložená kópia závetu je spôsobilým dôkazom, ktorý
má byť zhodnotený v spojení s ďalšími dôkazmi. Dokonca existenciu závetu žalovaná sama nepriamo

pripúšťa (priznáva nespornosť spísania a podpisu), spochybňuje iba predloženie originálu. Ak žalovaná
tvrdí, že závet už neexistuje alebo že ho poručiteľ odvolal, ide o právne významné skutočnosti, z
ktorých vyvodzuje pre seba priaznivé následky - preto nesie bremeno tvrdenia aj dôkazné bremeno
žalovaná (napr. preukázanie listiny o odvolaní závetu, novším závetom, preukázaním zničenia závetu
poručiteľom). V civilnom konaní neexistuje zákonná hierarchia dôkazov, preto aj kópia listiny je

spôsobilým dôkazným prostriedkom, ktorý súd hodnotí voľnou úvahou spolu s ostatnými dôkazmi, preto
skutočnosť že žalobkyňa predložila kópiu závetu, nevylučuje jej dôkaznú silu, a nebráni súdu poskytnúť
ochranu dedičskému právu žalobkyne po vykonaní dôkazov. Poukázala na to, že zo závetu vyplýva, že
svedkami spísania poslednej vôle poručiteľa boli advokátka M. B. N. a O. E. - vzhľadom na to že M.
B. N. aktuálne vystupuje na strane žalovanej, namieta konflikt záujmov, a tiež poukazuje na povinnosť

advokáta zachovávať mlčanlivosť (advokáta môže zbaviť mlčanlivosti výlučne klient, a po smrti len jeho
právni nástupcovia); je teda neprípustný postupu, keď by advokátka M. B. N. súbežne zastupovala
žalovanú a zároveň vystupovala v tejto veci ako svedok k okolnostiam spísania závetu poručiteľa (takýto
postup zakladá zjavný konflikt záujmov a naráža na povinnosť mlčanlivosti advokáta).

Žalovaná sa vo veci vyjadrila -prostredníctvom svojej právnej zástupkyne- ďalším podaním došlým súdu
dňa 3.11.2025 v ktorom uviedla, že
1/Tokdesanachádzaloriginálzávetu,aakýboljehoosudkudňusmrtiporučiteľa(nievčasededičského
konania) bolo podstatnou skutkovou okolnosťou, ktorá sa mala dokazovať v štádiu dedičského konania,v ktorom bola notárka podľa § 176, ods. 2 Civilného mimosporového poriadku povinná zistiť či poručiteľ
zanechal závet, a ak áno mala zistiť jeho stav a obsah. Notárka úradným záznamom zo dňa 10.12.2024
z pojednávania spísala, že žalobkyňa doložila do konania fotokópiu závetu, a že podľa vedomosti

žalobkyne sa má závet údajne nachádzať v šanóne na adrese posledného trvalého bydliska poručiteľa
– z týchto tvrdení nepriamo vyplýva, že originál závetu (ktorým žalobkyňa nedisponuje ani nikdy
nedisponovala), mal údajne stále existovať ku dňu smrti poručiteľa; žalobkyňa neuviedla odkiaľ má
vedomosť že originál závetu sa má nachádzať v bydlisku poručiteľa, teda že má / mal existovať ku dňu
smrti poručiteľa, žalobkyňa ani neuviedla akým spôsobom a kedy sa dostala k fotokópii závetu. Pred

spísaním úradného záznamu notárkou mala žalobkyňa možnosť sama prehľadať miesto posledného
bydliska poručiteľa, avšak originál závetu nenašla, originál závetu nenašla ani žalovaná v bydlisku
poručiteľa. Notárka poskytla účastníkom konania dodatočnú lehotu na predloženie originál závetu -
žalobkyňa ani žalovaná však originál závetu nenašli. V danom prípade, ak sa má spor o dedičské právo
vyriešiť z dôvodu skutkového sporu, bolo na žalobkyni, aby úplne opísala v žalobe rozhodujúce okolnosti
ku „skutkovému sporu“, t.j. okolnosti preukazujúce existenciu originál závetu ku dňu smrti poručiteľa.

Ak žalobkyňa tvrdí že je presvedčená, že závet ukryla alebo zničila žalovaná, je na žalobkyni tieto
skutočnosti preukázať alebo označiť dôkazy na ich preukázanie.
2/, 3/ Žalovaná nesporuje okolnosť že poručiteľ spísal závet dňa 14.3.2017, že bol spísaný pred dvoma
svedkamiapodpísanýporučiteľom,t.j.včasespísaniazávetubolzávetpoformálnejaobsahovejstránke
platným - žalovaná popiera že originál závetu existoval ku dňu smrti poručiteľa.

4/ K okolnostiam nadobudnutia kópie závetu a ako sa k nej žalobkyňa dostala uviedla, že toto bola
žalobkyňa povinná tvrdiť v dedičskom konaní, za účelom zistenia „stavu“ závetu, čo žalobkyňa neurobila,
žalobkyňa neopísala akým spôsobom a kedy sa ku fotokópii závetu dostala, žalobkyňa tieto okolnosti
netvrdí notárke v dedičskom konaní, ani v žalobe, ani (na námietku žalovanej) v replike, čím si nesplnila
procesnú povinnosť pravdivo a úplne opísať rozhodujúce okolnosti. Je potom nesprávna argumentácia

žalobkyne o tom, že na žalovanej je dôkazné bremeno o preukázaní, že originál závetu ku dňu smrti
poručiteľaneexistovalalebožehoporučiteľodvolal,nakoľkostranasporuniejepovinnádokazovaťniečo
čo neexistuje (tzv. negatívna dôkazná teória), ale naopak je na žalobkyni, aby preukázala existenciu
originálu závetu ku dňu smrti poručiteľa.
Žalovaná originál závetu poručiteľa nenašla, ani ho neskryla ani nezničila - o závete sa žalovaná

dozvedela až od žalobkyne, ktorá sa po smrti poručiteľa dostavila do domácnosti žalovanej. Žalobkyňa
v dedičskom konaní nepredložila originál závetu a nepreukázala, že originál závetu existoval ku dňu
smrti poručiteľa. Pritom je prirodzené a logické, že ak by poručiteľ (manžel žalovanej) trval na poslednej
vôli (ktorú spísal pred 7-mimi rokmi) aby jedinou dedičkou bola žalobkyňa (neter poručiteľa) na základe
závetu a nie žalovaná (ktorá s poručiteľom žila ako manželka v spoločnej domácnosti až do jeho smrti),

nič nebránilo poručiteľovi aby originál závetu odovzdal do dispozície žalobkyne, a zabezpečil tak originál
závetu pred jeho stratou alebo zničením.

Žalobkyňa -prostredníctvom svojej právnej zástupkyne- prednesom pred súdom dňa 8.12.2025, pred
konaním prvého pojednávania vo veci, vzala podanú žalobu späť v celom rozsahu a požiada, aby súd

konanie zastavil. Uviedla, že po dohode s právnou zástupkyňou žalovanej si žiadna zo strán neuplatní
trovy konania.
Právna zástupkyňa žalovanej prednesom pred súdom dňa 8.12.2025 uviedla, že si neuplatňuje nárok
na náhradu trov konania.

Podľa § 144 Civilného sporového poriadku žalobca môže vziať žalobu späť.
Podľa § 145, ods. 1 Civilného sporového poriadku ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.
Podľa § 146, ods. 1 Civilného sporového poriadku súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím
žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada,
ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo

pojednávanie.

Podľa § 251 Civilného sporového poriadku trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne
vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
Podľa § 256, ods. 1 Civilného sporového poriadku ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd

prizná náhradu trov konania protistrane.

Podľa § 11, ods. 3, prvá veta zák.č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis
z registra trestov poplatok splatný podaním žaloby, návrhu na začatie konania, odvolania, žaloby naobnovu konania alebo dovolania sa vráti, ak sa konanie zastavilo, ak sa žaloba, návrh na začatie
konania, odvolanie, žaloba na obnovu konania alebo dovolanie odmietlo alebo vzalo späť pred prvým
pojednávaním bez ohľadu na to, či bol vydaný platobný rozkaz; to neplatí, ak bolo dovolanie odmietnuté

z dôvodu, že smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné.
Podľa § 11, ods. 4, prvá veta zák.č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra
trestov okrem poplatku v rozvodovom konaní a poplatku, ktorý sa vracia podľa odseku 1, sa poplatok
alebo jeho časť (preplatok) vracia krátený o 1%, najmenej však 10,00 eura.
Podľa § 11, ods. 6, písm. b) zák.č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra

trestov orgány uvedené v § 3, ktoré sú zapojené do centrálneho systému evidencie poplatkov,
zašlú bez zbytočného odkladu odpis právoplatného rozhodnutia o vrátení poplatku alebo preplatku
prevádzkovateľovi systému, ktorý poplatok alebo preplatok vráti najneskôr do 30 dní odo dňa doručenia
odpisu právoplatného rozhodnutia o vrátení poplatku alebo preplatku; ak orgán štátnej správy súdov
alebo orgán prokuratúry nevydal rozhodnutie, zašle písomné upovedomenie o spôsobe vybavenia
sťažnosti podľa osobitného zákona a prevádzkovateľ systému vráti poplatok najneskôr do 30 dní odo

dňa doručenia písomného upovedomenia.

V danom prípade mal súd za preukázané že došlo k späťvzatiu žaloby v celom rozsahu, preto v súlade
s ustanovením § 145, ods. 1 Civilného sporového poriadku konanie zastavil, pričom nebol potrebný
súhlas žalovanej so späťvzatím žaloby a zastavením konania, nakoľko k späťvzatiu došlo skôr, než sa

začalo predbežné prejednanie sporu / pojednávanie, a ani neexistuje vážny dôvod, pre ktorý by mala
žalovaná so späťvzatím žaloby nesúhlasiť.

K zastaveniu konania v celom rozsahu došlo za situácie, keď žaloba bola na súd podaná dňa
23.6.2025, avšak žalobkyňa ju dňa 8.12.2025 vzala späť - s poukazom na uvedené dospel súd

k záveru že späťvzatie žaloby zavinila žalobkyňa (ktorá tak nemá nárok na náhradu trov konania).
Žalovaná teda nezavinila, že žaloba podaná voči nej sa vzala späť - k uvedenému viď i judikát R
49/1993 podľa ktorého ak navrhovateľ (žalobca) vezme návrh späť a nejde o prípad podľa § 146,
ods. 2, druhá veta Občianskeho súdneho poriadku (teraz § 256, ods. 1 Civilného sporového poriadku)
zprocesnéhohľadiskavzásadeplatí,žezavinilzastaveniekonaniaapretojepovinnýnahradiťodporcovi

(žalovanému) náhradu trov konania. S poukazom na uvedené, keďže súd dospel k záveru že späťvzatie
žaloby zavinila žalobkyňa, by svedčilo právo na náhradu trov konania žalovanej (§ 256, ods. 1 Civilného
sporového poriadku) - nakoľko však žalovaná, ktorá sa považuje za procesne úspešnú, si nárok na
náhradu trov konania voči žalobkyni výslovne neuplatnila (viď vyjadrenie právnej zástupkyne žalovanej
na pojednávaní dňa 8.12.2025), súd rozhodol tak, že žalovanej nárok na náhradu trov konania nepriznal.

O vrátení súdneho poplatku, ktorý bol zaplatený žalobkyňou vo výške 90,00 € súd rozhodol v súlade
s ustanovením § 11, ods. 3, ods. 4, a ods. 6 zák.č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis
z registra trestov tak, že poplatok skrátil o 10,00 € s tým, že takto určená časť poplatku vo výške 80,00
€ bude žalobkyni vrátená prostredníctvom príslušného prevádzkovateľa systému (centrálneho systému

evidencie poplatkov), po nadobudnutí právoplatnosti uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 Civilného sporového poriadku) uviesť, proti

ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.