Uznesenie – Bezdôvodné obohatenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, November 28, 2025

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 27Co/101/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3825203073
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 11. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Bajzová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2025:3825203073.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Bajzovej a členiek
senátu JUDr. Aleny Záhumenskej a Mgr. Stanislavy Kollárovej v spore žalobcu: Železnice Slovenskej
republiky, IČO: 31 364 501, so sídlom Klemensova 8, Bratislava, proti žalovanému: MIBRE, s. r. o., IČO:
44 226 373, so sídlom Š. Králika 431/21, Prievidza, o vypratanie pozemku a zaplatenie bezdôvodného
obohatenia, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Prievidza zo dňa 4. septembra 2025,

č.k. 12C/7/2025-37, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým, v záhlaví identifikovaným rozhodnutím súd prvej inštancie prerušil konanie do
právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Prievidza pod sp. zn. 15C/3/2025.

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou tamojšiemu súdu
dňa 26.06.2025 domáha od žalovaného vypratania pozemku a zaplatenia bezdôvodného obohatenia.
Lustráciou bolo zistené, že na Okresnom súde Prievidza prebieha pod spisovou značkou sp. zn.
15C/3/2025 medzi totožnými stranami aj konanie o určenie, či nájomný vzťah trvá.

3. Za aplikácie ust. § 164, § 165 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) súd prvej

inštancieposúdil,ževýsledokkonaniaourčenie,činájomnývzťahmedzižalobcomažalovanýmtrvá,má
význam pre konanie o vypratanie pozemku a zaplatenie bezdôvodného obohatenia, preto s poukazom
na vyššie citované ustanovenia zákona rozhodol tak, že konanie sp. zn. 12C/7/2025 prerušil do
právoplatného skončenia konania o trvaní nájomného vzťahu.

4.Rozhodnutiesúduprvejinštancievzákonomstanovenejlehoteodvolanímnapadolžalobca,navrhujúc

zrušenie napadnutého rozhodnutia a vrátenie veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie dôvodiac, že
podľa jeho názoru neboli naplnené skutkové, ani právne dôvody na prerušenie konania v tejto veci.
V odvolaní uvádza, že uplatňuje dôvody na odvolanie uvedené v ust. § 365 ods. 1 písm. b/, d/ a h/
CSP (porušenie práva na spravodlivý proces, existencia inej vady a nesprávne právne posúdenie veci).
Poukazuje na Komentár k § 164 CSP (C.H. BECK 2. vydanie), vychádzajúc z ktorého súd je povinný
urobiť iné vhodné opatrenia dostupnými procesnými prostriedkami a až keď tieto zlyhajú, môže konanie

prerušiť a z ktorého tiež vyplýva, že súd pri fakultatívnom prerušení konania musí zvážiť, či tento
postup prispeje k spravodlivému rozhodnutiu vo veci a preváži nad záujmom na postupe bez zbytočných
prieťahov. V okolnostiach tejto veci otázka, či nájomný vzťah skončil, čo tvrdí žalobca, alebo či trvá,
ako sa bráni žalovaný v inom súdnom konaní práve pod sp. zn. 15C/3/2025, môže súd posúdiť aj
v konaní o vypratanie pozemku a zaplatenie bezdôvodného obohatenia, teda v konaní o posudzovanej
veci. Je potrebné totiž prihliadnuť najmä na to, že v konaní o určenie, že nájomný vzťah trvá, ktoré

inicioval bývalý nájomca v postavení žalobcu (v tomto konaní vystupujúci žalovaný), bude primárne
posudzovaná otázka existencie naliehavého právneho záujmu na takejto žalobe podľa § 137 písm. c/CSP, ktorý podľa názoru žalobcu, čo namieta aj v identifikovanom inom konaní, nie je daný, tento naviac
v inom konaní bývalý nájomca ani nezdôvodňuje a naviac podaná určovacia žaloba nepredišla žalobe
na plnenie, z ktorého dôvodu by tiež mala byť určovacia žaloba zamietnutá ako neprípustná. Pokiaľ

súd prvej inštancie konanie v tejto veci prerušil len na základe pozitívnej lustrácie o existencii určovacej
žaloby bez toho, aby sa vysporiadal s otázkou vzťahu medzi určovacou žalobou a žalobou na plnenie,
nepostupoval správne, čím nie sú ani predpoklady v tejto veci na prerušenie konania.

5. Žalovaný nevyužil svoju zákonnú možnosť vyjadriť sa k podanému odvolaniu.

6. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací, po zistení, že odvolanie podala v zákonnej lehote strana
v spore, v neprospech ktorej bolo napadnuté rozhodnutie vydané podľa § 359 CSP, proti rozhodnutiu,
proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 357 písm. n/ CSP), že spĺňa popri všeobecných náležitostiach v
rozsahu§127ods.1CSPajnáležitostipodľa§363CSP,vykonal preskúmaniezákonnostinapadnutého
rozhodnutia.

7. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu podaného odvolania podľa § 379 a § 380 ods. 1, 2 CSP a
dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správne podľa § 387 ods.
1 CSP potvrdiť. Odvolací súd rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1
CSP (a contrario).

8. V posudzovanej veci súd prvej inštancie napadnutým uznesením prerušil konanie o vypratanie
žalovaného a vydanie bezdôvodného obohatenia zo strany žalovaného do doby právoplatného
skončenia konania vedeného na OS Prievidza pod sp.zn. 15C/3/2025 (o určenie že nájomný vzťah
žalovaného trvá) majúc za to, že rozhodnutie v uvedenej veci má význam pre rozhodnutie súdu v tejto

veci.

9.Žalobcasozvolenýmprocesnýmpostupomsúduprvejinštancienesúhlasí,považujehozanesprávny,
porušujúci jeho právo na spravodlivý proces, tvrdí, že absentujú pre takýto postup zákonné predpoklady,
keďže otázku, či nájomný vzťah žalovaného trvá si mohol súd vyriešiť v tomto konaní, absentuje podľa

jeho názoru tiež existencia naliehavého právneho záujmu na podanej určovacej žalobe. Uvádza, že
uplatňuje dôvody na odvolanie uvedené v ust. § 365 ods. 1 písm. b/, d/ a h/ CSP).

10. Odvolací súd za aplikácie ust. § 380 ods. 2 CSP z úradnej povinnosti predovšetkým posudzoval, či
konaniepredsúdomprvejinštancieniejezaťaženévadou/vadami,ktorá/ktorésatýka/týkajúprocesných

podmienok. Posúdením procesného postupu súdu prvej inštancie v konaní, ktoré prechádzalo
rozhodnutiu vo veci a ktorý zistil odvolací súd preskúmaním predloženého súdneho spisu, odvolací súd
uvádza, že v konaní pred súdom prvej inštancie nezistil procesné vady zakladajúce dôvody pre zrušenie
rozhodnutia podľa § 389 ods. 1 písm. a/ CSP a samotný odvolateľ existenciu takýchto vád v konkrétnosti
ani netvrdil.

11. Preskúmaním rozhodujúcich skutočností vo svetle zostávajúcich dôvodov na odvolanie a na
problematiku prerušenia konania dopadajúcej právnej úpravy, odvolací súd námietky vzťahujúce
sa k prerušeniu konania produkované žalobcom vyhodnotil ako neopodstatnené, nespôsobilé
k zrušujúcemu rozhodnutiu odvolacieho súdu a to z nasledovných dôvodov:

12. Podľa § 164 CSP, ak súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak prebieha súdne
alebo správne konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo
ak súd dal na také konanie podnet.

13. Civilný sporový poriadok diferencuje medzi obligatórnym prerušením konania (§ 162 a § 163 CSP)
a fakultatívnym prerušením konania. Ako jediný dôvod fakultatívneho prerušenia konania o ktoré tiež
ide v posudzovanej veci, normuje zákon v ust. § 164 CSP prebiehajúce súdne alebo správne konanie,
v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd samotný dal
na takéto konanie podnet. Ide o také prerušenie konania, ktoré síce nie je pre konanie nevyhnutné,

rozhodujúcim hľadiskom je však posúdenie toho, či vzhľadom na okolnosti je prerušenie konania vhodné
vo svetle tak hospodárnosti konania, ako aj zamedzenia prípadných odlišných rozhodnutí súdov o
tej istej otázke, či jej diferentného posúdenia v rámci prejudiciality, na podklade zhodných skutkových
okolností.14. Z obsahu spisu v danej veci vyplýva, že žalobca si v tomto spore uplatňuje voči žalovanému nárok
na vypratanie žalovaného z ním identifikovaného pozemku, ktorý mal mať žalovaný v nájme tvrdiac, že

nájomný vzťah skončil dňa 31.01.2025 v dôsledku uplynutia výpovednej lehoty výpovede z nájmu danej
žalovanému žalobcom a zároveň uplatňuje nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia za obdobie,
kedy po skončení doby trvania nájmu žalovaný pozemok bez právneho dôvodu mal užívať.

15. Z lustrácie vykonanej súdom prvej inštancie v registri súdu bolo zistené, že na tamojšom súde

prebieha medzi totožnými stranami (na návrh v tomto konaní vystupujúceho žalovaného MIBRE s.r.o.) aj
spor o určenie, že nájomný vzťah trvá (o ktorom v tejto veci tvrdí žalobca, že skončil), konanie o ktorom
je vedené pod sp. zn. 15C/3/2025, ktoré doposiaľ ukončené nie je, pričom konanie o určovacej žalobe
zčasovéhohľadiskapredchádzazačatiukonaniavtejtoveci(žalobenaplnenie),keďžeurčovaciažaloba
napadla na súd prvej inštancie dňa 9.6.2025.

16. Zároveň z obsahu spisu odvolací súd zistil, že zákonný sudca v tejto veci mal snahu zistenú
skutočnosť predtým, ako konanie v tejto veci prerušil riešiť (vykonať opatrenia na hospodárny postup
v oboch veciach) a to žiadosťou o vydanie opatrenia, ktorým by obe veci boli spojené - čl. 28 (keďže
nemohol o tom rozhodnúť sám pre rozdielnosť senátov a sudcov, ktorým veci napadli), ktorej jeho
žiadosti nebolo vyhovené (čl.29).

17. Vo svetle vyššie uvedených skutočností, vychádzajúc z teoretických východísk upravujúcich
možnosť využitia súdom prvej inštancie zvoleného procesného postupu, odvolací súd súhlasí so súdom
prvej inštancie, že za aktuálneho stavu konania so zreteľom na jeho predmet a zistené skutočnosti, nie
je prerušenie konania v tejto veci jednak v rozpore s princípom hospodárnosti konania, ako ani s právom

účastníkov na prejednanie veci bez zbytočných prieťahov. Súdom prvej inštancie zvolený procesný
postup aj odvolací súd v okolnostiach tejto veci považuje za vhodné riešenie. Rozhodnutie v konaní
o určenie, že nájomný vzťah žalovaného k pozemku, ktorého sa domáha vypratania v tomto spore
žalobca, a začatie konania o ktorom z časového hľadiska predchádza začatiu konania v tejto veci, je pre
posúdenie zániku, či právneho dôvodu zániku nájomného vzťahu, a tiež právneho základu žalobcom

uplatňovaného bezdôvodného obohatenia voči žalovanému v tomto konaní významné, z ktorého
dôvodu aj indikuje k obave o prípadnom odlišnom posúdení ťažiskových otázok súdom v dotknutých
diferentných konaniach (v tomto konaní v rámci prejudiciality na podklade zhodných skutkových
okolností), čo racionálne indikuje k dôvodnosti zvoleného procesného postupu. Dôvodom, pre ktorý
v posudzovanej veci súd prvej inštancie konanie prerušil (vychádzajúc z odôvodnenia napadnutého

rozhodnutia), je dôvod uvedený v ust. § 164 CSP, ktorý umožňuje (je pravdou, že fakultatívne, nie
obligatórne) konanie prerušiť v prípade, ak prebieha súdne konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže
mať význam pre rozhodnutie v tejto veci a ktorú prípadne súd prvej inštancie je oprávnený riešiť, avšak
v prípade individuálnych okolností, o ktoré ide tiež v konkrétnostiach tejto veci, by to nebolo vhodné,
keďže prejudiciálna otázka pre toto konanie môže byť/bude posudzovaná ako základná v inom konaní.

18. Bez právneho významu sú v tomto prípade aj odvolacie námietky žalobcu, ktoré sa ťažiskovo venujú
(ne)existencii naliehavého právneho záujmu na podanej určovacej žalobe, keďže posudzovanie danej
otázky je v kompetencii súdu v prebiehajúcom konaní o určovacej žalobe, nie v tomto konaní.

19. Rovnako nie je pravdou, že súd prvej inštancie sa nezaoberal možnosťou vykonania vhodných
opatrení, ktoré by mu umožňovali v tejto veci konať bez prerušenia so zreteľom na konanie o určovacej
žalobe. Zo spisu vyplýva snaha o spojenie vecí, ku ktorému však vo výsledku neprišlo, keďže na to
neboli splnené zákonné podmienky.

20. Ako uvádza vo svojej rozhodovacej činnosti Najvyšší súd SR (príkladmo pod sp.zn. 5Obdo 48/2020),
fakultatívne prerušenie konania, nie je pre samotné konanie nevyhnutné. Úlohou súdu je racionálne
vyhodnotiť, či je potrebné konanie prerušiť s prihliadnutím na zákonnú požiadavku rýchlej a účinnej
ochrany ohrozených alebo porušených právom chránených záujmov (Čl. 2 a 17 CSP). Pri rozhodovaní
sa, či konanie podľa § 164 CSP preruší alebo nie, musí súd prihliadať aj na zásadu hospodárnosti

konania a na právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Preto by nemal prerušiť konanie
podľa citovaného ustanovenia ak nepredpokladá, že vyriešenie otázky v inom konaní, bude mať pre
dané konanie zásadný význam.21. Je pravdou, že obdobne Ústavný súd SR v odôvodnení rozhodnutia pod sp. zn. II. ÚS 199/2019
uvádza, že súd si v prípade fakultatívneho prerušenia konania musí uvedomiť a najmä zvážiť, či
prerušenie konania prispeje (alebo je dokonca predpokladom) k spravodlivému rozhodnutiu vo veci (t.

j. k naplneniu dikcie čl. 46 ods. 1 ústavy) a tento dôvod prerušenia konania tak preváži nad záujmom na
postupe bez zbytočných prieťahov, ktorý je rozhodnutím o prerušení konania dotknutý. Pri fakultatívnom
prerušení konania (na rozdiel od obligatórneho podľa § 162 CSP) je to práve súd, ktorý vyvažuje
jednotlivé záujmy stojace pri prerušení konania proti sebe – záujem na spravodlivom rozhodnutí veci
a záujem na konaní bez zbytočných prieťahov (v prípade obligatórneho prerušenia konania vyvážil

tieto záujmy sám zákonodarca preferovaním záujmu na spravodlivom rozhodnutí veci a súd tak nemá
možnosť zvažovania a pri naplnení hypotézy § 162 CSP konania preruší obligatórne). Vyváženie stretu
týchto záujmov v prospech záujmu na spravodlivom rozhodnutí veci musí byť v prípade fakultatívneho
prerušenia konania zdôvodnené.

22. V okolnostiach posudzovanej veci súd prvej inštancie stret záujmu oboch sporových strán a to na

konaní bez zbytočných prieťahov, so záujmom na vyčkaní do skončenia konania o určenie, že nájomný
vzťah trvá, vyhodnotil správne, i keď v odôvodnení argumentačne úsporne, avšak so zreteľom na
hospodárnosť konania, keďže dôvody zvoleného procesného postupu sú prítomné a v odôvodnení tiež
zrozumiteľne komunikované, toto rozhodnutie odvolací súd potvrdil. Možno teda uzavrieť, že vyššie
identifikované konanie o určovacej žalobe, vzhľadom na charakter sporu v tejto veci je spôsobilé

(samozrejme za predpokladu pozitívneho záveru v uvedenom konaní o danosti naliehavého právneho
záujmunapodaníurčovacejžalobypodľa§137CSP,ktorúotázkuvšakniejeoprávnenýsúdposudzovať
v tomto konaní) byť významným podkladom pre rozhodovanie o nároku žalobcu v tomto konaní (v jeho
základe), a preto je vhodné, aby súd prvej inštancie vyčkal v tomto prípade do doby právoplatného
skončenia konania o určovacej žalobe, ktorej podanie časovo predchádza začatiu konania v tejto veci.

23. Z doktríny plnej jurisdikcie vyplýva síce požiadavka, aby súd sám, teda nezávisle, posúdil všetky
predbežné otázky, ktoré sú relevantné pre rozhodnutie v merite veci (pre posúdenie súkromnoprávneho
procesného nároku), aj z tohto všeobecného pravidla však v konkrétnostiach tej-ktorej veci sú možné
výnimky, pokiaľ to okolnosti veci vyžadujú, ako je tomu tiež v tomto prípade.

24. Odvolacie námietky žalobcu tak sumárne neboli dôvodné, keďže odvolací súd nezistil dôvody pre
ktoré by bolo možné prijať záver o naplnení žalobcom uplatnených dôvodoch na odvolanie. Postupom
súdu prvej inštancie nedošlo k porušeniu práv žalobcu na spravodlivý súdny proces, nebola zistená ani
existencia inej vady spôsobilej mať za následok nesprávnosť rozhodnutia a v konečnom dôsledku aj

skutkové a právne závery na ktorých súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie posúdil odvolací súd
ako správne.

25. Uplatnené dôvody odvolania tak so zreteľom na vyššie uvedené východiská, nebolo možné posúdiť
inak, ako nespôsobilé k odlišnému, v prospech odvolateľa vyznievajúcemu rozhodnutiu.

26. Odvolací súd preto napadnuté rozhodnutie ako vecne správne za použ. § 387 ods. 1 CSP potvrdil,
keďže z odvolania nevyplynuli také skutočnosti, ktoré by indikovali k odlišnému rozhodnutiu odvolacieho
súdu.

27. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).