Rozsudok – Ostatné ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 29. október 2025

Súd: Najvyšší správny súd SR
Spisová značka: 2Svk/6/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3022200317
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 10. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Berthotyová

ECLI: ECLI:SK:NSSSR:2025:3022200317.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny

Berthotyovej,PhD.ačlenovsenátuJUDr.MariánaTrenčanaaprof.JUDr.JurajaVačoka,PhD.,vprávnej
veci žalobcu: (sťažovateľa): L. P., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom: Y. XXXX, XXX XX Z. Z., právne
zastúpený: CHATL - advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom: Pod Párovcami 93, 921 01 Piešťany,
IČO: 55 941 028, proti žalovanému: Obec Trenčianska Teplá, so sídlom: M. R. Štefánika 376/30,
914 01 Trenčianska Teplá, za účasti ďalšieho účastníka konania: U.. Y. V., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom: XX. D. XXXX/XX, XXX XX . Z., v konaní o preskúmanie zákonnosti opatrenia žalovaného
č. SU-7675/721/2021 MG zo dňa 14.05.2021, v konaní o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku

Správneho súdu v Banskej Bystrici, sp. zn. TN-11S/96/2022 zo dňa 25. júla 2024, takto

r o z h o d o l :

I. Kasačná sťažnosť sa zamieta.

II. Účastníkom konania sa nepriznáva právo na náhradu trov kasačného konania.

o d ô v o d n e n i e :

I. Priebeh a výsledky administratívneho konania
1. Dňa 11.05.2022 stavebníčka U.. Y. V. (v tomto konaní v postavení ďalšieho účastníka konania; ďalej
ako „ďalšia účastníčka konania“ alebo „stavebníčka“) ohlásila stavebnému úradu - Obci Trenčianska
Teplá (ďalej ako „stavebný úrad“ alebo „žalovaný“) uskutočnenie drobnej stavby „Oplotenie“ na pozemku

KN registra „C“ parc. č. XX/X, zastavaná plocha a nádvorie, k. ú. Y., D. Z. Z. v súlade s § 57 zákona
č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len
„Stavebný zákon“) a § 5 vyhlášky MŽP SR č. 453/2000 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia
stavebného zákona (ďalej len „vyhláška č. 453/2000 Z. z.“).
2. Prípisom č. SU- 7675/721/2021 MG zo dňa 14.05.2021, označeným ako „Oznámenie k ohláseniu
drobnej stavby (ďalej aj ako „opatrenie“). Stavebný úrad oznámil, že posúdil predložené doklady a nemá
proti uskutočneniu drobnej stavby v rozsahu uvedenom v oznámení námietky. Z uvedeného oznámenia

ďalej vyplýva popis drobnej stavby, umiestnenie a spôsob realizácie:
· celková dĺžka 57,032 m, výška oplotenia 2,50 m,
· materiál - betónové oplotenie LUKAPLOT montovaný systém - nosné stĺpiky a výplňové dosky,
· osadenie do bet. základu - hl. 800 mm, šírka 350 mm,
· oplotenie bude zrealizované v súlade s vytýčením hranice pozemku parcela CKN č. XX/X - C.. U. F.
- GEOS, Trenčín
a ďalej podmienky realizácie: Počas realizácie je potrebné:

· dodržať podmienky VZN č. 1/2002 o čistote a poriadku v obci,
· dodržať VZN č. 3/2016 o odpadoch v znení neskorších zmien,
· dodržiavať čistotu a poriadok na verejných priestranstvách,· dodržať podmienky Vyhlášky MPSVaR SR č. 147/2013 z 05.06.2013, ktorou sa ustanovujú podrobnosti
na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri stavebných prácach a prácach s nimi súvisiacich a
podrobnosti o odbornej spôsobilosti na výkon niektorých pracovných činností,

· vykonať realizáciu drobnej stavby bez zásahu do susedných nehnuteľností,
· pri uskutočnení a užívaní stavby dodržiavať príslušné slovenské technické normy,
· stavebník je povinný vznikajúce odpady pri uskutočňovaní stavby materiálovo zhodnotiť, stavebný
odpad, ktorý nie je možné zhodnotiť, po realizácii drobnej stavby odviesť na povolenú skládku. Doklad
o uložení stavebného odpadu na požiadanie predložiť stavebnému úradu.

II. Konanie na správnom súde
3. Správny súd v Banskej Bystrici (ďalej ako „správny súd“) napadnutým rozsudkom sp. zn. BA-
TN-11S/96/2022 zamietol správnu žalobu žalobcu podľa § 190 SSP, ako nedôvodnú. Právne posúdenie
veci správnym súdom možno v podstatných častiach zhrnúť nasledovne:
· Správny súd s poukazom na rozhodovaciu činnosť Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky
(ďalej aj ako „kasačný súd“) (rozsudky sp. zn. 2Sžk/24/2020 zo dňa 15.12.2021, sp. zn. 1Sžk/27/2021 zo

dňa 21.07.2023, sp. zn. 19SVs/1/2022 zo dňa 29.03.2023) ustálil, že napadnuté oznámenie žalovaného
je opatrením v zmysle § 3 ods. 1 písm. c) SSP, ktoré podlieha prieskumu v rámci správneho súdnictva.
· K aktívnej vecnej legitimácii žalobcu správny súd poskytol rozbor súvisiacej právnej úpravy (§ 178 ods.
1 SSP v nadväznosti na ustanovenia § 55 ods. 2 písm. b) v spojení s § 57 ods. 1 Stavebného zákona
upravujúce postup pri ohlasovaní stavieb, ako aj s poukazom na ustanovenia § 59, § 34, § 41 ods. 3,

§ 78, § 97 a § 113a Stavebného zákona upravujúce účastníctvo v rôznych typoch konaní) a dospel k
záveru, že žalovaný postupoval v súlade so zákonom, keď žalobcu nepovažoval za účastníka konania.
Napriek tomu, že žalobca nebol účastníkom konania, ktorého výsledkom bolo vydanie napadnutého
opatrenia, aktívna vecná legitimácia vyplývala žalobcovi z ustanovenia § 2 ods. 2 SSP ako osobe, ktorá
tvrdí,žejejprávaaleboprávomchránenézáujmyboliporušenéalebopriamodotknutéopatrenímorgánu

verejnej správy. Na podporu tohto záveru správny súd poukázal na rozsudok Najvyššieho správneho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sžk/27/2021 zo dňa 21.07.2023, ako aj právnu doktrínu (Baricová J.,
Fečík M., Števček M., Filová A., a kol. Správny súdny poriadok. Komentár. Bratislava: C. H. Beck, 2018,
str. 36), podľa ktorej vo všeobecnosti vo vzťahu k aktívnej žalobnej legitimácii platí, že pri vyhovujúcom
opatrení je priamo dotknutou osobou osoba odlišná od navrhovateľa a pri nevyhovujúcom opatrení je

to navrhovateľ.
·SprávnysúdspoukazomnarozsudokNajvyššiehosúduSlovenskejrepublikysp.zn.8Sžo/132/2015zo
dňa 29.03.2018 uviedol, že žalovaný postupujúc podľa § 57 Stavebného zákona mohol v rámci správnej
úvahy ohlásenie drobnej stavby - oplotenia, vyhodnotiť dvoma alternatívnymi spôsobmi, a to že vydá
stavebníčke oznámenie, že k ohláseniu drobnej stavby nemá námietky alebo mohol určiť, že ohlásenú

drobnú stavbu možno uskutočniť len na základe stavebného povolenia. Žalovaný v posudzovanej veci
nevybočil z rámca správnej úvahy.
· Správny súd dospel k záveru, že ohlasovaná stavba spĺňa parametre drobnej stavby a zároveň jej
uskutočnením nemohlo dôjsť k neprimeranému obmedzeniu či ohrozeniu práv a oprávnených záujmov
žalobcuakovlastníkasusednéhopozemku.Správnysúduviedol,žezobsahuspisuvyplýva,žežalovaný

bol oboznámený s pomermi na mieste samom, keďže totožný žalovaný rozhodol aj vo veci návrhu
stavebníčky a jej manžela o vydanie územného rozhodnutia a následne stavebného povolenia na stavbu
rodinného domu realizovanom na pozemku parc. č. XX/X,. k. ú. Y., D. Z. Z., na ktorom sa mala realizovať
aj ohlásená drobná stavba oplotenia.
· Námietku nesúladu drobnej stavby s územným plánom Obce Trenčianska Teplá z dôvodu zmeny

materiálu prefabrikovaného oplotenia na monolitický vyhodnotil správny súd ako nedôvodnú. Po
oboznámení sa so Zmenami a Doplnkami č. 5 UPN Obce Trenčianska Teplá (verejne prístupnom
dokumente) dospel správny súd k záveru, že podmienka na strane 6 v bode - Špecifické požiadavky
na reguláciu - riešiť oplotenie pozemkov priehľadným oplotením alebo živými plotmi, vzťahujúca sa k
zmene a doplnku C2, pod bod Zmena a doplnok č. 2, 4, 5, sa vzťahuje na výstavbu v novonavrhovaných

lokalitách, ktorá pojednáva a urbanistickom riešení nových lokalít vymenovaných v tejto časti územného
plánu, medzi ktorými sa lokalita ,,Dobrá medzi chodníkmi“ nenachádza, keďže ide už o zastavanú
lokalitu.
· Konanie o povolení drobnej stavby na základe oznámenia obce, že nemá námietky proti uskutočneniu
jeosobitnouformouzjednodušenéhokonaniapovoľovaniastavieb,účastníctvovtomtokonanívzhľadom

k sledovanému cieľu a účelu tohto zjednodušeného konania vyplýva z normatívneho znenia tohto
zákonného ustanovenia. Účastníctvo patrilo v danom prípade len stavebníčke. Pokiaľ žalovaný nekonal
v predmetnej veci so žalobcom, nemožno vytýkať žalovanému nesprávny procesný postup a porušenie
práva byť vypočutý.· Na záver správny súd konštatoval, že námietku žalobcu o nedostatočnom odôvodnení opatrenia
nepovažoval za dôvodnú. Tak ako rozsah zisťovania skutkového stavu ako aj kvalita odôvodnenia
opatrenia je daná špecifickým charakterom zjednodušeného konania, v tomto smere správny súd

nevzhliadol nedostatky vedúce k zrušeniu opatrenia.
III. Konanie na kasačnom súde
4. Žalobca (ďalej ako „sťažovateľ“) podal proti rozsudku správneho súdu kasačnú sťažnosť z dôvodu, že
správny súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 440 ods. 1 písm. g) SSP).
Napadnutý rozsudok správneho súdu navrhol zrušiť a vec vrátiť správnemu súdu na ďalšie konanie.

5. Sťažovateľ odôvodnil svoju kasačnú sťažnosť nasledovne:
· V úvode kasačnej sťažnosti zosumarizoval dôvody podanej všeobecnej správnej žaloby.
· Správny súd nesprávne právne vyhodnotil otázku aplikácie správnej úvahy stavebným úradom, ktorý
podľa mienky sťažovateľa z jej rámca vybočil, keď neskúmal podmienky aplikácie ustanovenia § 57 ods.
1 v nadväznosti na § 55 ods. 2 Stavebného zákona, t. j. otázku existencie doplnkovej funkcie drobnej
stavby k hlavnej stavbe a otázku možnosti podstatného vplyvu na životné prostredie. Podľa názoru

sťažovateľa malo byť realizované riadne stavebné konanie.
· Správny súd sa nijako nevysporiadal s kritériom vplyvu na životné prostredie v zmysle interpretačného
ustanovenia § 19 zákona č. 17/1992 Zb. o životnom prostredí v znení neskorších predpisov.
· Sťažovateľ s poukazom na § 12 ods. 2 písm. a) vyhlášky Ministerstva životného prostredia Slovenskej
republiky č. 532/2002 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o všeobecných technických požiadavkách

na výstavbu tvrdí, že tvar a najmä výška predmetného oplotenia narúša charakter stavby rodinného
domu sťažovateľa a má negatívny vplyv na preslnenie pozemku a rodinného domu sťažovateľa z
juhozápadnej strany.
· Skutočnosť, že vec mala byť riešená v riadnom stavebnom konaní, okrem poukazu na nevyhnutnosť
riadneho dodržania § 55 a § 57 Stavebného zákona (kvalita správnej úvahy) a princípu proporcionality,

umocňuje aj ratio legis novej právnej úpravy § 57 ods. 1 posledná veta Stavebného zákona v znení
účinnom od 01.04.2024. podľa ktorej ak stavebný úrad na podklade predložených podkladov zistí,
že navrhovanou stavbou by mohli byť dotknuté práva tretích osôb, určí, že ohlásenú stavbu možno
uskutočniť len na základe stavebného povolenia.
6. Žalovaný sa vo vyjadrení plne stotožnil s názorom správneho súdu, zotrval na pôvodnom stanovisku

z konania pred správnym súdom a k obsahu kasačnej sťažnosti sa nevyjadril.
7. Ďalšia účastníčka konania poskytla vyjadrenie ku kasačnej sťažnosti, v rámci ktorého uviedla, že
rozsudok správneho súdu považuje za zákonný, spravodlivý a zrozumiteľný, nesúhlasí s tvrdeniami
sťažovateľa uvedenými v kasačnej sťažnosti a pridržiava sa svojho vyjadrenia vrátane predložených
listinných dôkazov z konania pred správnym súdom. K meritu veci uviedla v podstatných bodoch

nasledovné:
· V čase podania ohlásenia na uskutočnenie drobnej stavby prebiehalo stavebné konanie, ktorého
výsledkombolovydaniestavebnéhopovolenianastavburodinnéhodomunachádzajúcehonapozemku,
na ktorom sa mala realizovať aj ohlásená drobná stavba oplotenia. Tvrdenie sťažovateľa o absencii
doplnkovej funkcie drobnej stavby k hlavnej stavbe preto neobstojí.

· Stavebníčka poukázala na to, že vzhľadom na prebiehajúce územné a stavebné konanie bol
žalovaný dôkladne oboznámený ohľadom miesta realizácie stavby, skutočným stavom veci a disponoval
podrobnými podkladmi týkajúcimi sa technického a priestorového riešenia, ako aj súladu s územným
plánom obce Trenčianska Teplá.
· Do pozornosti uviedla Upovedomenie Okresnej prokuratúry Trenčín o spôsobe vybavenia podnetu č.

Pd 244/21/3309, v ktorom prokuratúra dospela k záveru, že boli splnené všetky podmienky na ohlásenie
stavby podľa § 55 ods. 2 písm. b) Stavebného zákona s poukazom na § 139b ods. 8 písm. b) SZ.
· Predmetné oplotenie bolo zrealizované v súlade s podkladmi (situácia, vzorový priečny rez), ktoré boli
súčasťou ohlásenia drobnej stavby navrhovanej „výhradne“ na pozemku parcely č. XX/X, ktorého je
stavebníčka výlučnou vlastníčkou, s odstupom minimálne 20 cm a zväčša až 40 cm od hranice dovnútra

pozemku stavebníčky. Majetok môže sťažovateľ vlastniť a užívať naďalej bez obmedzení, pričom, podľa
názoru stavebníčky, oplotenie plní navyše aj pozitívnu funkciu pre susedný objekt sťažovateľa z hľadiska
ochrany proti klimatickým účinkom (vietor) a protipožiarnou ochranu proti šíreniu požiaru.
IV. Právne posúdenie veci kasačným súdom
8. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej aj ako „kasačný súd“) po zistení, že kasačná

sťažnosť sťažovateľa bola podaná včas (§ 443 SSP), oprávnenou osobou (§ 442 ods. 1 SSP) a je
prípustná (§ 439 ods. 1 SSP), preskúmal napadnutý rozsudok správneho súdu spolu s konaním, ktoré
predchádzalo jeho vydaniu a dospel k názoru, že kasačná sťažnosť je nedôvodná.9. Kasačný súd s ohľadom na § 455 SSP nepovažoval za potrebné nariadiť vo veci pojednávanie a
rozhodol o kasačnej sťažnosti bez jeho nariadenia. Rozsudok bol vyhlásený verejne po oznámení dňa
vyhlásenia v súlade s § 137 ods. 4 SSP.

10. Kasačný súd úvodom konštatuje, že sa stotožňuje s posúdením správneho súdu v otázke povahy
napadnutého individuálneho správneho aktu ako opatrenia podľa § 3 ods. 1 písm. c) SSP, ktoré je
spôsobilým predmetom prieskumu v rámci správneho súdnictva (pozri bod 34. až 37. napadnutého
rozsudku a tam citované rozhodnutia Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
2Sžk/24/2020 zo dňa 15.12.2021 a sp. zn. 1Sžk/27/2021 zo dňa 21.07.2023).

11. Opatrenie orgánu verejnej správy, na rozdiel od rozhodnutia orgánu verejnej správy v zmysle § 3 ods.
1 písm. b) SSP, nemá vo všeobecnosti zákonom definované povinné obsahové a formálne náležitosti.
Nároky kladené na kvalitu odôvodnenia rozhodnutia orgánu verejnej správy nemožno aplikovať na
opatrenie orgánu verejnej správy.
12. Správny súd posúdil správne i otázku aktívnej vecnej legitimácie sťažovateľa na podanie všeobecnej
správnej žaloby odvodzujúc ju z ustanovenia § 2 ods. 2 SSP (pozri bod 38. až 49. napadnutého

rozsudku). Kasačný súd sa stotožňuje s právnym názorom správneho súdu, že sťažovateľovi zo
Stavebného zákona nevyplývalo účastníctvo v posudzovanom administratívnom konaní, a preto
žalovaný s ním, ako účastníkom konania, v súlade so zákonom nekonal. Uvedené malo následne vplyv
na posúdenie aktívnej vecnej legitimácie na podanie správnej žaloby, ako aj vyhodnotenie splnenia
lehoty na podanie správnej žaloby podľa § 181 ods. 1 SSP, ktorá bola so zreteľom na individuálne

okolnosti prípadu zachovaná (pozri bod 50. napadnutého rozsudku).
13. Správny súd vhodne poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
8Sžo/132/2015 zo dňa 29.03.2018, kde bol vyslovený právny názor, že vyhodnotenie potreby
uskutočnenia ohlásenej drobnej stavby na základe stavebného povolenia vydaného v rámci stavebného
konania je predmetom správnej úvahy stavebného úradu, pričom úlohou súdu nie je takúto správnu

úvahu nahrádzať, ale iba vyhodnotiť, či nevybočila z rámca ustanoveného zákonom.
14. Žalovaný vydaním napadnutého opatrenia, ktorým oznámil stavebníčke, že nemá proti ohláseniu
námietky, deklaroval, že považuje ohlásenú stavbu za drobnú v zmysle § 55 ods. 2 písm. b) Stavebného
zákona s poukazom na ustanovenie § 139b ods. 8 písm. b) Stavebného zákona. Z uvedeného vyplýva,
že nevzhliadol dôvody pre realizáciu stavebného konania, predmetom ktorého by mala byť ohlásená

drobná stavba. Vyplýva z toho tiež, že žalovaný považoval predpoklady ustanovené v § 55 ods. 2 písm.
b) Stavebného zákona, t. j. existenciu doplnkovej funkcie k hlavnej stavbe a nemožnosť podstatného
ovplyvnenia životného prostredia, za naplnené.
15.Zvyjadreniaďalšejúčastníčkykonaniavyplynulo,ževčaseohláseniadrobnejstavbyprebiehalopred
žalovaným stavebné konanie, predmetom ktorého bolo posúdenie podmienok pre vydanie stavebného

povolenia na stavbu rodinného domu na pozemku parc. č. XX/X, k. ú. Y., D. Z. Z.. Z toho dôvodu nie
je možné prisvedčiť námietke sťažovateľa, že ohlásená drobná stavba nemala plniť doplnkovú funkciu
k hlavnej stavbe.
16. Pokiaľ ide o posúdenie podstatného vplyvu na životné prostredie, zásadný význam v tomto
smere má obsah územného plánu obce (§ 11 Stavebného zákona), ktorý ustanovuje, okrem iného,

zásady a regulatívy starostlivosti o životné prostredie, územného systému ekologickej stability a tvorby
krajiny vrátane plôch zelene. Podmienkou posudzovania je aj predloženie požadovaných dokladov,
preukazujúcich splnenie technických podmienok pre realizáciu a následné užívanie stavby (obdobne
rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sžk/33/2021 zo dňa 30.03.2022).
17. Sťažovateľom namietaný rozpor napadnutého opatrenia bol správnym súdom dostatočne vyvrátený

v bode 57. napadnutého rozsudku, keď správny súd dospel k záveru, že podmienka uvedená na strane
6 v bode - Špecifické požiadavky na reguláciu - riešiť oplotenie pozemkov priehľadným oplotením
alebo živými plotmi, vzťahujúca sa k zmene a doplnku C2, pod bod Zmena a doplnok č. 2, 4, 5, sa
vzťahuje na výstavbu v novonavrhovaných lokalitách, ktorá pojednáva o urbanistickom riešení nových
lokalít vymenovaných v tejto časti územného plánu, medzi ktorými sa lokalita ,,Dobrá medzi chodníkmi“

nenachádza. Kasačný súd v názorovej zhode so správnym súdom konštatuje, že napadnuté opatrenie
nie je v rozpore s územným plánom obce.
18. Pokiaľ ide o splnenie technických podmienok pre realizáciu a následné užívanie stavby možno
uviesť, že žalovaný bol na podklade informácií a dokumentácie predloženej stavebníčkou oboznámený
pred vydaním napadnutého opatrenia s technickým prevedením ohlasovanej drobnej stavby.

19. Viaceré námietky sťažovateľa smerovali k údajnému opomenutiu aplikácie vybraných ustanovení
právnych predpisov na úseku životného prostredia (osobitne § 19 zákona č. 17/1992 Zb. o životnom
prostredí v znení neskorších predpisov a § 12 ods. 2 písm. a) vyhlášky Ministerstva životného
prostredia Slovenskej republiky č. 532/2002 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o všeobecnýchtechnických požiadavkách na výstavbu). Ako bolo uvedené vyššie, vzhľadom na zjednodušenú formu
administratívneho konania, ktorého výsledkom bolo napadnuté opatrenie, ako aj samotnú povahu
napadnutého opatrenia, nemožno od žalovaného požadovať, aby dôsledne písomne odôvodnil svoju

správnu úvahu s použitím všetkých do úvahy prichádzajúcich ustanovení právnych predpisov.
20. Námietku sťažovateľa smerujúcu k narušeniu charakteru stavby rodinného domu sťažovateľa a
negatívneho vplyvu na preslnenie pozemku a rodinného domu sťažovateľa z juhozápadnej strany je
nevyhnutné posúdiť prizmou posúdenia proporcionality potenciálneho obmedzenia vlastníckeho práva
stavebníčky.Predovšetkýmsozreteľomnaskutočnosti,žeohlásenádrobnástavbasanachádzavýlučne

na pozemku stavebníčky (v rozmedzí 20 cm až 40 cm dovnútra pozemku od hranice pozemku so
sťažovateľom) a výška stavby nepresahuje obvyklú výšku oplotenia, možno konštatovať, že ohlásená
drobná stavba nezasahuje do pohody bývania sťažovateľa v takej miere, že by obmedzenie práva
stavebníčky bolo primerané.
21. Z obsahu administratívneho spisu, ani súdneho spisu nevyplýva, že by ohlásená drobná stavba
podstatne ovplyvňovala životné prostredie, čo vedie kasačný súd k záveru, že napadnuté opatrenie

žalovaného bolo vydané v zákonnom rámci správnej úvahy.
22. Sťažovateľ v kasačnej sťažnosti poukazoval na novelizované znenie ustanovenia § 57 ods. 1
Stavebného zákona, ktoré nadobudlo účinnosť dňa 01.04.2024. Kasačný súd uvádza, že orgán verejnej
správy je povinný interpretovať a aplikovať všeobecne záväzné právne predpisy v znení účinnom v
čase vydania rozhodnutia. Úlohou správneho súdu, eventuálne kasačného súdu, je následne posúdiť, či

orgán verejnej správy rozhodol v súlade s nimi. Výlučne v konaniach týkajúcich sa správneho trestania
je nevyhnutné zohľadniť i neskoršiu právnu úpravu, ktorá nadobudne účinnosť v čase súdneho konania,
teda v čase po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy (porovnaj rozsudok
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 5. novembra 2019 sp. zn. 4Asan 2/2019, č. R 20/2021).
Vzhľadom na povahu prejednávanej veci, ktorú nie je možné považovať za vec správneho trestania, nie

je možné prihliadať na neskoršiu právnu úpravu.
23. Kasačný súd, na základe vyššie uvedeného, dospel k záveru, že kasačné námietky neboli spôsobilé
spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku správneho súdu, a preto rozhodol v súlade s § 461
SSP o zamietnutí kasačnej sťažnosti.
24. O trovách kasačného konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. 1 SSP v spojení s § 167 ods.

1, § 168 a § 169 SSP spôsobom uvedeným vo výroku rozsudku. Kasačný súd sťažovateľovi (žalobcovi)
náhradu trov konania nepriznal, keďže v konaní nebol úspešný. Kasačný súd nepriznal trovy konania
ani žalovanému. Ten bol síce v konaní úspešný, avšak má postavenie orgánu štátnej správy a kasačný
súd nevzhliadol žiadne výnimočné dôvody, pre ktoré by mu mali byť trovy konania v zmysle § 168 druhej
vety SSP priznané. Ďalšej účastníčke konania nebolo priznané právo na náhradu trov konania, pretože

jej nebola uložená žiadna povinnosť.
25. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0
(§ 463 SSP v spojení s § 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.