Rozsudok – Poistenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, June 17, 2025

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 7C/4/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123446071
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 06. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Kozáčik

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2025:6123446071.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina sudcom JUDr. Vladimírom Kozáčikom, v spore žalobcu: Náhradné vozidlo, s.r.o.,

IČO: 50 496 166, so sídlom Tolstého 1201/20, 010 01 Žilina, zast.: ADVOKÁTI Müller § Dikoš, s.r.o., so
sídlom Tolstého 1201/20, 010 01, Žilina, IČO: 36 864 455, proti žalovanému: KOMUNÁLNA poisťovňa,
a.s. Vienna Insurance Group, IČO: 31 595 545, so sídlom Štefánikova 17, 811 05 Bratislava, zastúpený:
AdvokátskakanceláriaLegalCasess.r.o.,sosídlomAlžbetínskenámestie328,92901DunajskáStreda,
IČO: 36 720 097, v konaní o zaplatenie 924,90 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 510,91 eur spolu s 9,25 % ročným úrokom
z omeškania od 07.09.2023 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Žalovaný j e p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou podanou na Okresný súd Banská Bystrica ako upomínací súd domáhal voči
žalovanému uloženia povinnosti zaplatiť žalobcovi istinu 510,91 eur spolu s 9,25 % ročným úrokom
z omeškania od 07.09.2023 do zaplatenia.
2. Žalobu odôvodnil tým, že ppohľadávka, ktorú v tomto spore žalobca uplatňuje, vyplynula z dopravnej
nehody, ktorá sa stala dňa 23. apríla 2023 vo Varíne. Pri tejto nehode došlo k poškodeniu motorového
vozidla, ktorého držiteľkou bola v tom čase A. B.. Vozidlo, ktoré nehodu spôsobilo, bolo povinne zmluvne

poistené u žalovaného.

3. Poškodená si svoje poškodené vozidlo nechala odviezť do autoservisu, kde sa mala vykonať oprava.
Aby mohla zabezpečiť svoju mobilitu počas doby, kedy bolo jej vozidlo v servise, a nemohla s ním pre
poškodenie nijako disponovať, dňa 10. júla 2023 uzavrela so žalobcom Zmluvu o nájme dopravného
prostriedku č. 869/2023. Na základe tejto zmluvy si prenajala náhradné motorové vozidlo. Nájom
trval od 10. júla 2023 do 1. augusta 2023, teda po dobu, kým sa vozidlo poškodenej nachádzalo v

autoservise a čakalo sa na ukončenie opravy a doručenie krycieho listu od poisťovne. Poškodená
nemala v tomto období k dispozícii žiadne iné motorové vozidlo, preto bol pre ňu prenájom náhradného
vozidla nevyhnutný. Tieto skutočnosti deklarovala zmluvou o nájme dopravného prostriedku, protokolom
o prenájme náhradného vozidla, čestným prehlásením poškodeného a potvrdením autoservisu.

4. Po ukončení nájmu náhradného vozidla, dňa 16. augusta 2023, žalobca vystavil poškodenej faktúru
č. 9872023 na sumu 880,91 EUR s DPH. Táto suma bola určená za 23 dní užívania náhradného vozidla

a zahŕňala aj jednorazový poplatok za pristavenie a prevzatie vozidla. Fakturovaná suma predstavovala
účelne vynaložené náklady na nájom náhradného vozidla, za ktorých náhradu niesol zodpovednosť
poistenec žalovaného.5. Následne, dňa 1. augusta 2023, poškodená odplatne postúpila svoju budúcu pohľadávku voči
žalovanému na žalobcu. Započítaním pohľadávky poškodenej na zaplatenie odplaty za postúpenie
pohľadávky s pohľadávkou žalobcu voči poškodenej za nájom vozidla, ktorá vyplývala z uvedenej

faktúry, nadobudol žalobca voči žalovanému pohľadávka vo výške 880,91 EUR s DPH. Poškodená
riadne oznámila postúpenie tejto pohľadávky žalovanému. Žalobca následne vyzval žalovaného na
úhradu nákladov za prenájom náhradného vozidla. Skutkové tvrdenia preukazoval zmluvou o postúpení
pohľadávky, oznámením o postúpení pohľadávky a uplatnenie náhrady škody z postúpenej pohľadávky.

6. Žalovaný dňa 23. augusta 2023 poskytol žalobcovi poistné plnenie, avšak len vo výške 370 EUR.
Žalobca tvrdil, že žalovaný postupoval v rozpore so svojimi zákonnými povinnosťami a poistné plnenie
krátil nedôvodne, pričom sa opieral o svojvoľné výpočty. Vzhľadom na to, že žalovaný neposkytol
poistné plnenie v plnom rozsahu zodpovedajúcom postúpenej pohľadávke za náklady na náhradné
vozidlo, žalobca je aktívne vecne legitimovaný na podanie návrhu na vydanie platobného rozkazu
na zaplatenie dlžnej sumy, ktorá predstavovala rozdiel medzi fakturovanými nákladmi a poskytnutým

poistným plnením. Tvrdenia preukazoval dokladom o úhrade a oznámenie o poskytnutí poistného
plnenia.

7. Žalovaný sa dostal do omeškania s poskytnutím celého poistného plnenia žalobcovi ako postupníkovi,
ktoré bol povinný poskytnúť plnenie najneskôr do 6. septembra 2023 v súlade s ustanovením § 11 ods. 7

zákona o povinnom zmluvnom poistení (PZP), keďže šetrenie poistnej udalosti ukončil dňa 22. augusta
2023 v zmysle oznámenia o poskytnutí poistného plnenia.

8. Žalobca zdôraznil, že jeho aktívna vecná legitimácia v obdobných súdnych sporoch bola už ustálená
súdnou praxou. Argumentoval, že zmluva o postúpení pohľadávky zabezpečila úhradu faktúry a zároveň

postúpenie pohľadávky. Tým pádom zákonný nárok na náhradu účelne vynaložených nákladov na
prenájom náhradného vozidla voči žalovanému zostal zachovaný, zmenila sa len osoba oprávnená
domáhať sa uspokojenia tejto pohľadávky. Dlžníkom bol v tomto prípade žalovaný, keďže v čase
uzavretiazmluvyopostúpenípohľadávkyuždošlokúhradefaktúry,atedaajkvznikuškody.Akopríklady
podobných rozhodnutí uviedol rozsudky Krajského súdu v Žiline (napr. sp. zn. 8Co/24/2020-133 zo dňa

27.03.2020, 14Cob/55/2019 zo dňa 25.07.2019, 13Cob/49/2019 zo dňa 25.09.2019 a 9Co/300/2018 zo
dňa 30.05.2019) a uznesenie Krajského súdu v Bratislave (sp. zn. 3Cob/220/2017 zo dňa 17.01.2018).

9. K postupovanej pohľadávke žalobca ďalej uviedol, že poškodená sa ocitla v situácii, kedy si
bola nútená prenajať náhradné motorové vozidlo z dôvodu poistnej udalosti spôsobenej poistencom

žalovaného. Tento stav nebol výsledkom jej dobrovoľného rozhodnutia. Ujma poškodeného spočívala
vo vynaložení nákladov na nájom náhradného vozidla, k zapožičaniu ktorého bola donútená vzniknutou
poistnou udalosťou, ktorú nespôsobila. Uplatňovaná náhrada nákladov za používanie náhradného
motorového vozidla mala reparovať stav, kedy poškodená nemohla svoje motorové vozidlo používať
z dôvodu poistnej udalosti. Nemožno od poškodenej spravodlivo očakávať, že počas doby opravy jej

vozidla zmení svoj životný štýl a prestane používať automobil. Preto nebolo možné jej vytknúť, že si od
žalobcu prenajala náhradné vozidlo. Užívanie prenajatého náhradného vozidla počas celej fakturovanej
dobybolovpriamejpríčinnejsúvislostispredmetnoupoistnouudalosťou.Žalobcapodčiarkol,žejediným
zásadným kritériom pre posúdenie primeranosti a účelnosti dĺžky prenájmu náhradného motorového
vozidla je doručenie oznámenia o ukončení likvidácie poistnej udalosti a poukázanie finančných

prostriedkov oprávnenému, ak na ne vzniká nárok (napr. rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave, sp.
zn. 1Cob/85/2015).

10. Dojednané nájomné, vrátane poplatku za pristavenie a prevzatie náhradného vozidla, predstavovali
podľa žalobcu a súdnej praxe skutočnú škodu, ktorej právo na náhradu bolo platne postúpené na

žalobcu (napr. rozsudky Krajského súdu Žilina sp. zn. 13Cob/110/2017 zo dňa 22.11.2017 a sp.
zn. 11Co/187/2019 zo dňa 24.09.2019). Tieto náklady boli poškodenou nutne a účelne vynaložené,
keďže poškodená nemohla fakticky užívať vlastné motorové vozidlo počas jeho pobytu v autoservise.
Poškodená si prenajala vozidlo porovnateľné s jej poškodeným motorovým vozidlom, pričom, ako
potvrdila súdna prax, nemala povinnosť vyhľadávať najvýhodnejšiu ponuku (napr. rozsudok Okresného

súdu Bratislava I sp. zn. 27Cb/39/2012 zo dňa 06.06.2017, rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave sp.
zn. 2Cob/134/2014 zo dňa 05.05.2015, rozhodnutie Krajského súdu v Žiline sp. zn. 13Cob/116/2018 zo
dňa 12.12.2018).11. V súvislosti s nárokom na zaplatenie úrokov z omeškania žalobca poukázal na právny názor a
závery Ústavného súdu Slovenskej republiky, ktoré boli vyslovené v Náleze Ústavného súdu SR zo
dňa 14. októbra 2021, sp. zn. III. ÚS 309/2020-33. Týmto nálezom bol zrušený Rozsudok Najvyššieho

súdu SR zo dňa 22. novembra 2018, sp. zn. 3 Cdo 145/2017. Ústavný súd SR sa v odôvodnení
tohto nálezu zaoberal otázkou povinnosti poisťovne zaplatiť poškodenému úroky z omeškania podľa
osobitného predpisu, konkrétne podľa § 11 ods. 8 zákona o PZP. Ústavný súd SR vyhodnotil ako
neakceptovateľný právny názor dovolacieho súdu, že povinnosť zaplatiť úroky z omeškania vzniká až
doručením právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody a že žalovaný by sa do omeškania

mohol dostať až v prípade nesplnenia si povinnosti uloženej mu právoplatným rozhodnutím zaplatiť
žalobcovi súdom priznanú náhradu škody. Týmto zaujal Ústavný súd SR zjednocujúce stanovisko vo
vzťahu k výkladu ustanovení § 11 ods. 6, 7 a 8 zákona o PZP v spojení s legislatívou Európskej únie.
Ústavný súd SR podobne rozhodol aj v nálezoch vo veciach sp. zn. III. ÚS 214/2020 a III. ÚS 215/2020.

12. Súd vyhovel žalobe vydaním platobného rozkazu sp. zn. 10Up/1820/2023 zo dňa 28. novembra

2023. Voči platobnému rozsahu podal žalovaný riadne a včas odpor, ktorý odôvodnil tým, že žalobca
sa podaným návrhom domáhal doplatenia poistného plnenia vo výške 510,91 EUR s príslušenstvom
z poistnej udalosti č. 8007481210. Žalovaný pri krátení poistného plnenia nad rozsah plnenia zo dňa
23. augusta 2023, ktorým poskytol žalobcovi poistné plnenie len vo výške 370,00 EUR vychádzal
so skutočnosti, že žalobca si fakturoval neprimerane vysoký počet dní za prenájom náhradného

vozidla. Likvidátor žalovaného zohľadnil nutnosť a účelnosť vynaloženia nákladov na prenájom
náhradného vozidla, avšak s uplatneným krátením. Žalovaný uznal, že z povinného zmluvného poistenia
zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla sa poškodenému hradí aj škoda,
ktorá vznikla poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci, ako aj náklady potrebné na zistenie
rozsahu škody a náklady spojené so zmiernením škodových dôsledkov poškodených osôb, vrátane

prenájmu náhradného vozidla. Prenájom náhradného vozidla považoval za skutočnú škodu, teda za
majetkovú hodnotu, ktorú bolo potrebné vynaložiť k uvedeniu veci do predošlého stavu. Pri posudzovaní
oprávnenosti uplatňovaného nároku sa podľa žalovaného prihliadalo na priamu súvislosť medzi škodou
na motorovom vozidle a vypožičaním motorového vozidla za úplatu, ako aj na primeranosť (časovú,
cenovú) vypožičania s prihliadnutím na typovú značku, rozsah a špecifikáciu poškodenia motorového

vozidla a náhradu škody za vypožičanie motorového vozidla.

13. Žalovaný namietal tvrdenie žalobcu, že nájom náhradného vozidla účelne trval „po dobu zotrvania
poškodeného vozidla v autoservise, až do ukončenia opravy a doručenia krycieho listu poisťovňou,
po ktorú nemohol poškodený s MV nijakým spôsobom pre vznik škody na ňom disponovať". Žalovaný

tvrdil, že zo žiadneho listinného dôkazu nevyplývalo, že by poškodená a autoservis uzatvorili dohodu
o zadržaní opraveného motorového vozidla až do vystavenia a doručenia krycieho listu. Vozidlom
mohol poškodený disponovať bezodkladne, akonáhle bolo objektívne opravené, teda dňom vystavenia
faktúry. Žalovaný argumentoval, že nie je správne generalizovať nárok na náhradné vozidlo až do
doby vystavenia krycieho listu, keďže zo žiadneho právneho predpisu nevyplývalo právo ani povinnosť

autoservisuzadržiavaťopravenévozidloaždovystaveniakrycieholistu.Zdôraznil,ženutnosťaúčelnosť
nájmu náhradného vozidla znamenala nárok poškodeného len na dobu, pokiaľ nebolo poškodené
motorové vozidlo opravené, v opačnom prípade by išlo o nadužívanie vozidla v prenájme, ktoré nemohlo
ísť na škodu žalovaného.

14. Žalovaný sa tiež odvolal na bod 9 návrhu žalobcu, kde sa uvádzal, že „Užívanie prenajatého
náhradného vozidla počas celej fakturovanej doby bolo v priamej príčinnej súvislosti s predmetnou
poistnou udalosťou. Jediným zásadným kritériom pre posúdenie primeranosti a účelnosti dĺžky prenájmu
náhradného motorového vozidla je doručenia oznámenia o ukončení likvidácie poistnej udalosti a
poukaz finančných prostriedkov, ak na ne vzniká nárok oprávnenému". Žalovaný v reakcii na to

citoval rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn. 7Co/187/2022 zo dňa 31. augusta 2022, ktorý
uvádzal, že za obdobie do vystavenia krycieho listu poisťovňou nie je daná príčinná súvislosť medzi
poškodením motorového vozidla poškodeného a vznikom škody v podobe uplatňovaného nájomného.
Rozsudok ďalej konštatoval, že do príčinnej súvislosti, ktorá bola daná vznikom škodovej udalosti
nájmom motorového vozidla, vstúpila ďalšia nezávislá skutočnosť, a to neoprávnené zadržanie

motorového vozidla autoservisom. Pre existenciu príčinnej súvislosti je nevyhnutné, aby reťazec
postupne nastupujúcich príčin a následkov bol vo vzťahu ku vzniku škody natoľko prepojený, že
už z pôsobenia prvotnej príčiny možno dôvodne vyvodzovať vecnú súvislosť so vznikom škodlivéhonásledku. Na druhej strane, reťazec príčin nezakladá príčinnú súvislosť, ak do deja vstupuje iná, na
konaní škodcu nezávislá skutočnosť, ktorá je pre vznik škody rozhodujúca.

15.Žalovanýďalejuviedol,žezfaktúryč.2023220311,vystavenejservisomdňa19.júla2023,vyplývalo,
že vozidlo bolo opravené, teda objektívne využiteľné, už 19. júla 2023. Poškodený ho teda mohol
vyzdvihnúť v daný deň. Autoservis nemal právny nárok zadržiavať opravené motorové vozidlo, nakoľko
jeho pohľadávka, ako vyplývalo z faktúry, mala nadobudnúť splatnosť až 26. júla 2023. Žalovaný
poukázal na § 151s ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého ten, kto je povinný vydať hnuteľnú

vec,jumôžezadŕžať,abyzabezpečilsvojusplatnúpeňažnúpohľadávkuvočitomu,komujeinakpovinný
vec vydať. Z tohto dôvodu žalovaný zastával názor, že krátenie pre zvyšné dni bolo opodstatnené a
poškodený si mal vyzdvihnúť vozidlo v deň, keď bolo opravené a objektívne využiteľné. Za dôvodný
sa považoval prenájom náhradného vozidla len za obdobie od odovzdania poškodeného motorového
vozidla servisu do doby, keď bolo opravené a poškodený ho mohol znovu objektívne využívať. Opäť bol
citovaný rozsudok Krajského súdu v Žiline zo dňa 31. augusta 2022, sp. zn. 7Co/187/2022.

16. Žalovaný priznal, že primárnu zodpovednosť za vzniknutý stav a nepríjemnú situáciu pravdepodobne
nenesie poškodený, ale autoservis, ktorý sa dopustil protiprávneho zadržania vozidla, kým nebol
vystavený krycí list. Žalovaný sa domnieval, že v takýchto prípadoch by mala existovať väčšia súčinnosť
a kooperácia medzi konkrétnym servisom a poškodeným, nakoľko žalovaná poisťovňa nemá kapacity

individuálne sledovať každú opravu zo všetkých poistných udalostí vo svojej pôsobnosti. Žalovaný
trval na tom, že by nemal niesť zodpovednosť za protiprávne konanie iného subjektu, v tomto prípade
autoservisu, pretože takáto zodpovednosť mu nevyplývala zo žiadneho právneho predpisu. Ako dôkaz
predložil faktúru 2023220311 vystavenú dňa 19. júla 2023 servisom ALTERIA MOTOR, s.r.o.

17. Žalovaný opätovne uviedol, že žalobca sa návrhom domáha zaplatenia sumy 510,91 EUR s
príslušenstvom ako nepriznanej časti poistného plnenia z poistnej udalosti. Žalovaný uviedol, že po
doručení dokladov týkajúcich sa poistnej udalosti bez zbytočného odkladu pristúpil k jej prešetreniu. Pri
výpočte výšky náhrady škody zohľadnil skutočnosť, že nárok na náhradné vozidlo má poškodený len
do doby, kedy nemôže objektívne využívať poškodené motorové vozidlo. To je akcesoricky prepojené

aj s praxou súdov, ktoré judikovali, že nárok na náhradné vozidlo vzniká len na dobu, ktorá je
preukázateľne nevyhnutná, pričom musí byť zachovaná nutnosť a účelnosť. Vzhľadom na to, že vozidlo
bolo opravené dňa 19. júla 2023, poškodený mal nárok na úhradu nákladov len do tohto dňa. Žalovaný
argumentoval, že poškodený mal právo, ale zároveň aj povinnosť, z pohľadu nárokovateľnosti nákladov
na nájom náhradného vozidla, prevziať opravené motorové vozidlo hneď, ako to bolo možné. Súčasne

autoservis mal povinnosť oznámiť poškodenému opravu vozidla a vydať mu ho, nakoľko peňažná
pohľadávka autoservisu voči poškodenému nebola v deň faktického opravenia motorového vozidla
splatná. Vzhľadom na uvedené skutočnosti a platnú právnu úpravu, žalovaný zastával názor, že nárok
žalobcu na poistné plnenie v celej uplatňovanej výške nebol preukázaný, a preto pri likvidácii poistnej
udalosti postupoval správne, v súlade s poistnou zmluvou, všeobecnými poistnými podmienkami,

interným predpisom a platnou právnou úpravou.

18. Na záver žalovaný poukázal na ust. § 13 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku
(CSP), podľa ktorého na konanie v prvej inštancii je miestne príslušný všeobecný súd žalovaného,
ak nie je ustanovené inak. Navrhol, aby v zmysle § 14 zákona č. 307/2016 Z. z. o upomínacom

konaní a o doplnení niektorých zákonov konanie pokračovalo na Mestskom súde Bratislava III, ktorého
príslušnosť bola založená v zmysle § 13, 14, 15 zákona č. 160/2015 Z. z. CSP v znení neskorších
predpisov, vzhľadom na sídlo žalovaného. Žalovaný navrhol, aby Okresný súd Banská Bystrica zrušil
Platobný rozkaz zo dňa 28. novembra 2023, sp. zn. 10Up/1820/2023, a po vykonanom dokazovaní
vydal rozsudok, ktorým by návrh žalobcu v celom rozsahu zamietol a žalobcovi by nepriznal náhradu

trov konania.

19. Žalobca odpor žalovaného označil za nedôvodný a neopodstatnený. Tvrdil, že obrana žalovaného
nemala oporu v skutkovom ani právnom stave a bola produkovaná len s úmyslom vyhnúť sa a
oddialiť plnenie splatnej pohľadávky. Žalobca konštatoval, že žalovaný opakovane uplatňoval rovnaké

prostriedky procesnej obrany vo viacerých súdnych sporoch s rovnakým alebo obdobným skutkovým
základom. Zdôraznil, že tieto prostriedky procesnej obrany možno považovať za neúčinné alebo
nedôvodné, čo viedlo k záveru o danosti a preukázanosti žalobcom uplatneného nároku, o čom svedčili
súdne rozhodnutia okresných i krajských súdov v stovkách skutkovo rovnakých alebo obdobných sporoviniciovaných proti žalovanému a ďalším poisťovniam. Žalovaný v podanom odpore poprel nárok žalobcu
z dôvodu neprimeranej doby trvania nájmu náhradného vozidla, pričom poukázal na dátum vystavenia
faktúry za opravu vozidla dňa 19. júla 2023, podľa ktorej malo byť vozidlo opravené a objektívne

využiteľné už v tento deň. Na základe toho žalovaný považoval za účelný nájom náhradného vozidla
len za obdobie 10 dní.

20. Žalobca k tomu namietol, že pre posúdenie nutnosti a účelnosti prenájmu náhradného vozidla
bolo rozhodujúce, že v dôsledku škodovej udalosti zavinenej klientom žalovaného nemohol poškodený

používať svoje motorové vozidlo a na dobu jeho opravy si musel zapožičať náhradné vozidlo.
Bolo nepochybné, že nájom motorového vozidla vznikol v príčinnej súvislosti so škodou, ktorá bola
spôsobená poistencom žalovaného. Zároveň pri posudzovaní nutnosti a účelnosti nákladov z titulu
nájmu náhradného vozidla bolo potrebné vychádzať z celkovej doby, počas ktorej bolo vozidlo
poškodeného z dôvodu jeho opravy v autoservise, a tiež zo skúmania reálnej možnosti poškodeného
užívať svoje motorové vozidlo. Žalobca poukázal na skutočnosť, že poškodený prišiel o možnosť

využívať svoje vlastné motorové vozidlo nie vlastným zavinením, ale zavinením klienta žalovaného.
Náhradné motorové vozidlo využíval poškodený na ten istý účel ako svoje vlastné vozidlo, a preto nebolo
možné od poškodeného spravodlivo požadovať, aby bol pre protiprávne konanie inej osoby obmedzený
v užívaní svojho vlastníctva a aby upustil od svojho zaužívaného spôsobu fungovania. Žalobca
kritizoval, že žalovaný vôbec nebral do úvahy reálnu dobu, počas ktorej bol poškodený v dôsledku

ním nezavineného konania vylúčený z užívania svojho vozidla. Predmetné krátenie poistného plnenia,
odôvodnené vlastným určením doby trvania nájmu, predstavovalo z pohľadu žalobcu neoprávnené a
svojvoľné konanie žalovaného, pričom takýto postup nemožno akceptovať. V tejto súvislosti žalobca
poukázal na rozhodnutia Krajského súdu v Žiline zo dňa 12. decembra 2018, sp. zn. 13Cob/116/2018,
a zo dňa 25. júla 2019, sp. zn. 14Cob/55/2019.

21. Žalobca pripustil, že z predloženej faktúry za opravu vozidla, ktorú žalovaný predložil spolu s
odporom, síce vyplýval dátum dodania tovaru/poskytnutia služby dňa 19. júla 2023. Avšak vzhľadom
na odplatný charakter tohto záväzkového vzťahu, oprava v širšom slova zmysle bola ukončená až
poskytnutím plnenia druhej zmluvnej strany, v danom prípade z titulu náhrady škody žalovaným. Dĺžka

prenájmu náhradného vozidla v predmetnej veci bola teda v priamej úmere s promptnosťou šetrenia
poistnej udalosti a vydaním krycieho listu zo strany žalovaného. Žalobca zdôraznil, že poškodený
si riadne splnil všetky povinnosti za účelom včasného a okamžitého uplatnenia nároku na náhradu
škody v súvislosti so škodovou udalosťou, a to ako vo vzťahu k žalovanému, tak aj voči autoservisu.
O tom, že z jeho strany nešlo o žiadne špekulatívne konanie, svedčila aj skutočnosť, že poškodený

nechal svoje vozidlo opraviť v autoservise ALTERIA MOTOR, s. r. o., ktorý bol obchodným partnerom
žalovaného a súčasne autorizovaným servisom pre model poškodeného vozidla. Vzhľadom na to
poškodený v dobrej viere očakával, že jeho motorové vozidlo bude opravené riadne, spoľahlivo a rýchlo.
Na preukázanie existencie zmluvného vzťahu medzi autoservisom a žalovaným žalobca navrhol súdu
vyzvať autoservis ALTERIA MOTOR, s. r. o., IČO: 36 805 394, so sídlom Predmestská 90, 010 01

Žilina, na predloženie zmluvy o obchodnej spolupráci medzi týmto autoservisom a žalovaným. Pokiaľ
ide o ukončenie opravy a vydanie opraveného vozidla poškodenému, žalobca poukázal na to, že až
poskytnutím peňažného plnenia, ktoré zo sféry vplyvu poisťovne prešlo do sféry vplyvu poškodeného,
resp. autoservisu, bola škoda na poškodenom vozidle reparovaná. Samotným vystavením faktúry za
opravu poškodeného vozidla poškodený ešte nemal okamžitú možnosť prevziať si svoje vozidlo a vrátiť

tak náhradné vozidlo. Poškodený si mohol svoje opravované vozidlo vyzdvihnúť až po doručení krycieho
listu zo strany žalovaného, resp. po úhrade poistného plnenia žalovaným, v závislosti od toho, ktorá
z týchto skutočností nastala skôr. Žalobca uviedol, že okamžite po ukončení šetrenia poistnej udalosti
žalovaným a poskytnutí plnenia za opravu dňa 1. augusta 2023 bol poškodený informovaný o možnosti
prevzatia opraveného vozidla, a toto si aj v uvedený deň vyzdvihol.

22. Žalobca spochybnil tvrdenie žalovaného o tom, že poškodený už dňom vystavenia faktúry mohol
disponovať svojim vozidlom, keďže autorizovaný servis neinformoval poškodeného o vystavení faktúry
za opravu motorového vozidla, ale túto zasielal priamo poisťovni a opravené motorové vozidlo vydával
poškodenému až po doručení krycieho listu od poisťovne, resp. vyplatením poistného plnenia. Ak

žalovaný tvrdil, že poškodený mal možnosť prevziať si vozidlo už v tento deň, bolo na ňom, aby uvedenú
skutočnosť preukázal, nakoľko žalobca ani poškodený nemali ako preukázať negatívnu skutočnosť.
Žalobca zdôraznil, že skutočnou škodou bolo vyplatené nájomné za prenajaté náhradné vozidlo, nie
aritmetickýpriemer,prípadneindividuálnevýpočtyzamestnancačilikvidátoražalovanéhoomožnejdobetrvania opravy poškodeného vozidla (k tomu poukázal na Rozsudok Okresného súdu Bratislava I zo
dňa 4. apríla 2013, sp. zn. 27Cb/260/2011). Poškodený v danom prípade nemohol žiadnym spôsobom
ovplyvniť priebeh a dobu trvania opravy poškodeného vozidla, resp. jeho zotrvanie v autoservise.

Bezodkladne po tom, ako bol poškodený informovaný o možnosti prevzatia opraveného vozidla, si toto
aj vyzdvihol a náhradné vozidlo vrátil hneď, ako mu bolo opravené vozidlo vydané autoservisom.

23. V prípade vykonávania opráv motorových vozidiel v dôsledku poistných udalostí autoservis
nevydal poškodenému opravené motorové vozidlo až do momentu zaplatenia fakturovanej ceny opravy

poškodeného motorového vozidla, resp. poskytnutia poistného plnenia poisťovňou alebo krycieho listu
zo strany poisťovne. Až následne došlo k vydaniu opraveného motorového vozidla poškodenému.
Žalobca uviedol, že poškodený žiadnym spôsobom neprispel k navýšeniu nákladov zapožičania
náhradného motorového vozidla a nebolo možné od neho spravodlivo požadovať, aby ako účastník
škodovej udalosti, ktorú nezavinil, disponoval finančnými prostriedkami na vyplatenie nákladov opravy
autoservisu len za účelom skrátenia doby zapožičania náhradného motorového vozidla. Náklady na

prenájom náhradného motorového vozidla bolo nevyhnutné považovať za účelne vynaložené až do
momentu reálneho odovzdania opraveného vozidla a v žiadnom prípade nie vystavením faktúry za
opravu poškodeného motorového vozidla bez možnosti jeho reálneho užívania. Žalobca uviedol, že
sa jedná o štandardný postup a bežnú obchodnú prax autoservisov pri oprave poškodeného vozidla
v prípadoch náhrady nákladov za opravu z povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu

spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. K tomuto tvrdeniu predložil aj "Potvrdenie o bežnej
obchodnej praxi".

24. Žalobca podotkol, že ohľadom otázky účelnosti nákladov na nájom náhradného vozidla do doručenia
krycieho listu poisťovňou nemožno hovoriť o ustálenej rozhodovacej praxi. Vo vzťahu k dôvodnosti a

účelnosti trvania nájmu náhradného vozidla dal do pozornosti stotožňujúci sa názor Ústavného súdu
Slovenskej republiky s názorom odvolacieho súdu, vyslovený v jeho náleze zo dňa 16. februára 2023,
sp.zn.III.ÚS602/2022-34.Podľatohtonálezu,vprípadečiastočnejškody,účelnosťnákladovspojených
s užívaním náhradného vozidla zaniká momentom, keď došlo k ukončeniu opravy havarovaného
vozidla, de facto vtedy, keď sa opravené vozidlo dostalo do dispozičnej sféry poškodeného na ďalšie

používanie. Súčasne Ústavný súd Slovenskej republiky definoval, že účelom náhradného motorového
vozidla je eliminovať škodlivý následok spôsobenej dopravnej nehody, ktorý zasahoval do bežného
života poškodeného, až do momentu, keď mohol opätovne užívať svoje vlastné motorové vozidlo. V
týchto prípadoch výška škody nekorešpondovala iba rozsahu zničeného vozidla, ale aj primeraným
nákladom, ktoré poškodený vynaložil s cieľom eliminovať škodový následok. V danej veci bolo

relevantné, že poškodené vozidlo sa po celé obdobie od 10. júla 2023 do 1. augusta 2023, t.j. 23
dní, nachádzalo v autoservise, čo vyplývalo z predložených dôkazov. Prenájom náhradného vozidla
v tomto období bol pre poškodeného nevyhnutným dôsledkom škodovej udalosti, ktorú nezapríčinil
a nemohol predvídať vznik nákladov spojených s touto škodovou udalosťou, na ktorých pokrytie bol
oprávnený a nútený použiť až plnenie poskytnuté zo strany žalovaného. Nutnosť a účelnosť vynaloženia

finančných prostriedkov na nájom za dobu opravy vyplývala práve zo skutočnosti, že tieto by nevznikli,
keby poškodený mohol používať svoje vlastné vozidlo. V dôsledku škodovej udalosti bol poškodený
vylúčený z možnosti používať svoje vlastné motorové vozidlo a tento stav rovnocenne riešil nájmom
náhradného vozidla počas obdobia, keď vozidlo bolo v oprave. Poškodený si v príčinnej súvislosti s
poistnou udalosťou zapožičal náhradné motorové vozidlo a žalobca dostatočne vysvetlil a preukázal

účelnosť požičania náhradného motorového vozidla za obdobie, za ktoré sa domáhal nároku na náhradu
škody. Nepriaznivosť stavu, do ktorého sa poškodený dostal z dôvodu protiprávneho konania klienta
žalovaného, nemožno u poškodeného umocňovať jeho neprimeraným zaťažovaním v tom, aby hľadal
opravovňu s najväčšou rýchlosťou opravy alebo cenovo najvýhodnejšiu požičovňu vozidiel. Takýmto
prístupom by bol poškodený neprimerane a nedôvodne zaťažovaný, keďže už stav poškodenia jeho

vozidla dopravnou nehodou bol záťažovým a výrazne obmedzujúcim stavom pre poškodeného.

25. Z oznámenia o poistnom plnení takisto vyplývalo, že žalovaný krátil poistné plnenie o poplatok
za pristavenie a prevzatie vozidla. Žalobca považoval predmetné krátenie poplatku za neoprávnené
a svojvoľné konanie žalovaného, keďže nebolo podporené nijakým vysvetlením ani argumentáciou.

Poukázal na to, že poplatok vo výške 30,- EUR bol všeobecne paušalizovaný ako jednorazový poplatok
za pristavenie a prevzatie vozidla, teda išlo o náklady spojené s prenájmom náhradného vozidla.
Dojednanie poplatku bolo priamo súčasťou zmluvy o nájme a bol žalobcom účtovaný v rámci každéhoprenájmu. Ak si poškodený prenajal vozidlo od žalobcu, musel vynaložiť náklady aj v tomto rozsahu, z
čoho vyplývalo, že poplatok tvoril súčasť skutočnej škody.

26. Predmetný poplatok predstavoval náklady, ktoré nepochybne vznikli v priamej príčinnej súvislosti
s poistnou udalosťou, v dôsledku ktorej vznikla škoda na vozidle, ktoré bolo predmetom opravy,
a keby nebolo tejto poistnej udalosti, ku vzniku týchto nákladov by vôbec nedošlo. Vo vzťahu k
vyhodnoteniu účelnosti a nutnosti vynaloženia týchto nákladov žalobca poukázal na závery vyplývajúce
z rozsudku Krajského súdu Žilina sp. zn. 13Cob/110/2017 zo dňa 22. novembra 2017. Podľa neho

súdna prax považovala za skutočnú škodu nielen prípady zmenšenia majetku, ale i prípady akýchkoľvek
nákladov vynaložených so vznikom alebo zabezpečením škody. Poškodený prišiel o možnosť užívať
svoje motorové vozidlo v dôsledku dopravnej nehody. V konečnom dôsledku bol poškodenému z
titulu dopravnej nehody vnútený stav, keď nemožnosť užívať vlastné motorové vozidlo riešil požičaním
náhradného vozidla a cenu za nájom požičaného vozidla po dobu opravy svojho vozidla, ktorú
vyplatil a uplatňoval v súdnom spore. Táto cena zodpovedala výdavkom, ktoré poškodenému, resp.

jeho právnemu predchodcovi vznikli, a ktoré by inak nenastali, ak by mohol užívať svoje vlastné
vozidlo. Skutočnou škodou bola aj majetková ujma reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré bolo nutne
vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do pôvodného stavu, prípadne aby boli v peniazoch vyvážené
dôsledky toho, že na vrátenie do pôvodného stavu nebolo možné zabezpečiť hneď.

27. Žalovaný formou dupliky zotrval na vyjadreniach v odpore s tým, že nárok žalobcu považuje za
nedôvodný, nakoľko neboli splnené podmienky, ktoré by zakladali povinnosť žalovaného na náhradu
škody žalobcovi. Vo svojom vyjadrení žalovaný upriamil pozornosť súdu na časovú os kľúčových
udalostí, ktoré, podľa jeho názoru, boli dôležité pre konečné rozhodovanie vo veci. Uviedol, že dopravná
nehoda a vznik poistnej udalosti nastali dňa 23. apríla 2023. K uzavretiu zmluvy o nájme náhradného

dopravného prostriedku došlo dňa 10. júla 2023. Následne bolo náhradné vozidlo vrátené žalobcovi dňa
1. augusta 2023. Mimoriadne dôležitým dátumom bolo 19. júla 2023, kedy bola vystavená faktúra za
opravu motorového vozidla, čím bolo vozidlo opravené a plne pripravené na užívanie. Splatnosť tejto
faktúry nastala 26. júla 2023. Žalovaný taktiež uviedol, že k vráteniu náhradného vozidla a vyzdvihnutiu
opraveného motorového vozidla poškodeným došlo dňa 4. mája 2023, pričom je zrejmé, že tento dátum

sa pravdepodobne týkal inej poistnej udalosti, keďže chronologicky nezapadal do predchádzajúcich
dátumov tejto konkrétnej škodovej udalosti.

28. Žalovaný sa ohradil voči tvrdeniam žalobcu, ktorý vo svojom vyjadrení k odporu uviedol, že odpor
žalovaného považuje za nedôvodný a neopodstatnený a že jeho obrana nemala oporu v skutkovom

ani právnom stave. Žalobca taktiež tvrdil, že cieľom konania žalovaného bolo len vyhnúť sa poistnému
plneniu alebo oddialiť jeho úhradu. Žalobca vo svojom podaní ďalej naznačoval, že žalovaný opakovane
uplatňoval rovnaké prostriedky procesnej obrany v mnohých súdnych sporoch s podobným skutkovým
základom, a že tieto prostriedky boli vyhodnotené ako neúčinné alebo nedôvodné. Žalovaný nesúhlasil
s týmito tvrdeniami žalobcu a považoval ich za účelové konštatovanie bez reálneho podloženia

konkrétnymi skutočnosťami, s cieľom spochybniť integritu žalovaného a poškodiť jeho dobré meno v
podnikateľskom segmente. Naopak, žalovaný uviedol, že v priebehu procesu likvidácie preukázateľne
prejavil proaktívne správanie, o čom svedčili priložené listinné dôkazy v podanom odpore. Podľa
žalovaného sa snažil niekoľkokrát dožiadať zodpovedného technika autoservisu, aby ozrejmil dôvody
nadštandardného a neprimeraného predĺženia opravy motorového vozidla. Argumentoval, že ak by

skutočným úmyslom žalovaného bolo len znížiť poistné plnenie, určite by sa nesnažil opakovane pýtať
opravujúci autoservis o vysvetlenie, ale automaticky by ukončil proces likvidácie na základe dostupnej
spisovej dokumentácie.

29. Žalovaný taktiež reagoval na argumentáciu žalobcu, ktorý uvádzal, že pri posudzovaní účelnosti

doby prenájmu náhradného vozidla je potrebné vychádzať z celkovej doby, počas ktorej bolo vozidlo
poškodeného v autoservise z dôvodu opravy, a zo skúmania reálnej možnosti poškodeného užívať
jeho motorové vozidlo. Žalovaný odmietol mechanickú aplikáciu takejto argumentácie na každý prípad
bez skúmania konkrétnych skutkových okolností. Tvrdil, že nebolo spravodlivé, aby na ujmu škodcu,
teda žalovaného, dochádzalo k preplácaniu nájmu za dni, kedy bolo poškodené motorové vozidlo už

opravené, len na základe toho, že žalobca si nafakturoval určitý počet dní nájmu. Zdôraznil, že okrem
otázky spravodlivosti bolo potrebné vychádzať z faktov a zákonných ustanovení, ktoré striktne určovali
okolnosti a podmienky použitia inštitútu zádržného práva.30. Žalovaný sa opätovne ohradil voči tvrdeniam žalobcu o opakovanom uplatňovaní neúčinných a
nedôvodných prostriedkov procesnej obrany. Na podporu svojho stanoviska uviedol nedávno vydané
rozhodnutie Okresného súdu Poprad (rozsudok zo dňa 12. februára 2024, sp. zn. 21C/37/2023). V tomto

rozsudku súd konštatoval, že autoservis UNICAR s.r.o. nemal právny titul zadržiavať motorové vozidlo
poškodeného až do vystavenia krycieho listu alebo úhrady fakturovanej sumy poisťovňou, a žalobca
nepreukázal, na základe čoho mal autoservis oprávnenie ponechať si motorové vozidlo po tom, čo bolo
spôsobilé prevádzky. Súd v danom prípade taktiež uviedol, že nebola daná príčinná súvislosť medzi
poškodením motorového vozidla a vznikom škody v podobe nájomného za dobu od vystavenia faktúry

autoservisom (14. marec 2022) do 22. marca 2022. Do príčinnej súvislosti vstúpila ďalšia nezávislá
skutočnosť, a to neoprávnené zadržanie motorového vozidla autoservisom. Bolo možné konštatovať,
že neoprávnené zadržiavanie motorového vozidla autoservisom predstavovalo novú skutočnosť, ktorá
prerušila reťazec javov, a preto nárok na nájomné po dátume 14. marca 2022 (kedy bolo vozidlo
prevádzkyschopné) nemohol byť považovaný za škodu vzniknutú v bezprostrednej priamej príčinnej
súvislosti s dopravnou nehodou. Žalovaný označil argumentáciu žalobcu, ktorá sa snažila navodiť dojem

o stovkách rozhodnutí, za účelovú a zavádzajúcu. Opätovne zdôraznil nevyhnutnosť posudzovať každý
prípad osobitne a v jeho vzájomných súvislostiach. Žalovaný trval na tom, že za primerané náklady
na opravu poisteného motorového vozidla považoval účelne vynaložené náklady. Tvrdil, že ak by sa
striktne hľadelo len na to, čo je vo faktúre, bez posudzovania ďalších náležitostí, išlo by o striktne
formalistický výkon práva, pričom podstata práva zameraná na materialistické uchopenie práva by

išla do úzadia. Žalovaný reagoval aj na tvrdenie žalobcu, že žalovaný nebral do úvahy reálnu dobu,
počas ktorej bol poškodený vylúčený z užívania svojho vozidla. Žalovaný naopak tvrdil, že žalobca
nebral do úvahy reálnu dobu, kedy bol prenájom náhradného vozidla nutný a účelný. Zdôraznil, že
táto "reálna doba" nemohla byť svojvoľne určená, ale musela byť ohraničená objektívnymi, technickými
a právne relevantnými skutočnosťami. Poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR (sp. zn. 3MCdo

3/2015 zo dňa 28. júna 2016) a rozsudok Najvyššieho súdu ČR (sp. zn. 25 Cdo 232/2012 zo dňa
28. februára 2013), ktoré konštatovali, že výška náhrady nebola daná sumou skutočne vyplatenou v
akejkoľvek výške, ale vo výške čiastky účelne vynaloženej. Hoci oprava poškodeného vozidla bola
objektívnou relevantnou skutočnosťou zakladajúcou nutnosť prenájmu náhradného vozidla, významné
boli z hľadiska posudzovania odkázanosti poškodeného na používanie náhradného vozidla aj konkrétne

okolnosti, za ktorých sa oprava vykonávala. Nutnosť bola obmedzená na dobu nevyhnutnej potreby
vykonania opravy, resp. na dobu úkonov potrebných na likvidáciu škodovej udalosti.

31. Žalovaný opätovne zdôraznil, že poškodený mal možnosť prevziať si opravené motorové vozidlo
najneskôr dňom zhodným s vystavením faktúry za opravu. Autoservis by nemohol, resp. nemal žiadne

oprávnenie, ktoré by korešpondovalo s právnym poriadkom, zadržiavať motorové vozidlo bez uvedenia
zákonných ustanovení a náležitého právneho zdôvodnenia. Summa summarum, autoservis musel
opravené vozidlo vydať jeho vlastníkovi – poškodenému. Žalovaný uviedol, že žalobca sa snažil umelo
predlžovať nájom náhradného vozidla, aj keď tento nájom už nebol nutný a účelný, nakoľko z vystavenia
faktúry bolo objektívne preukázané, že poškodené motorové vozidlo bolo opravené. Fakt, že žalobca

nežaloval ani jeden zo servisov, ktoré preukázateľne neoprávneným spôsobom zadržiavali motorové
vozidlo, jednoznačne preukazoval štruktúrovanú reťaz v súvislosti s podnikateľskými aktivitami žalobcu.
Krajský súd v Žiline sa touto problematikou podrobne zaoberal a jednoznačne dospel k záveru, že pokiaľ
nenastane splatnosť pohľadávky, nie je možné zo strany autoservisov zadržiavať opravené motorové
vozidlá, a teda ak k takému zadržiavaniu dochádza, ide o neoprávnené konanie.

32. Žalovaný sa zaoberal aj hypotézou, ak by poškodený s autoservisom zmluvne dojednal zádržné
právo do vystavenia krycieho listu aj v prípade ešte nesplatnej peňažnej pohľadávky autoservisu.
V takom prípade by nebolo možné od žalovaného spravodlivo očakávať, že pôjde na jeho úkor
dojednávanie nadštandardných zabezpečovacích opatrení medzi poškodeným a servisom. Taktiež by

v takom hypotetickom konaní poškodeného absentovala príčinná súvislosť medzi poistnou udalosťou a
nárokom na náhradné vozidlo, z dôvodu, že takýto nárok poškodenému patril len do doby, pokiaľ jeho
poškodené motorové vozidlo bolo objektívne nepojazdné. Ak sa táto hypotéza nepotvrdí, autoservis
nebol oprávnený uplatňovať zádržné právo k opravovanému motorovému vozidlu (či už do momentu
vystavenia krycieho listu zo strany poisťovne, resp. do zaplatenia ceny opravy), aj vzhľadom k tomu,

že faktúra č. 230900114 mala lehotu splatnosti až 2. mája 2023. Žalovaný podporil svoje tvrdenia
rozhodnutím KS Žilina zo dňa 22. marca 2023, sp. zn. 7Co/187/2022, ktoré uvádzalo, že za dôvodný
možno považovať prenájom náhradného motorového vozidla za obdobie od odovzdania poškodenéhomotorového vozidla servisu do doby, keď bolo opravené a poškodená obchodná spoločnosť ho mohla
znova objektívne využívať.

33. Žalovaný zdôraznil, že na základe rozhodnutia KS Žilina (sp. zn. 7Co/187/2022 zo dňa 22. marca
2023) a rozhodnutia OS Poprad, rozhodovacia prax súdov SR sa začala podrobnejšie zaoberať touto
problematikou so zreteľom na aplikáciu princípu hospodárnosti, ktorý subsumuje nutnosť a účelnosť
nároku na náhradné vozidlo. Žalovaný spochybnil, či je nutné a účelné, aby poškodený užíval náhradné
motorové vozidlo v prípade, ak jeho poškodené motorové vozidlo je opravené a nie sú naplnené

žiadne zákonné predpoklady pre zadržanie opravovaného motorového vozidla autoservisom, nakoľko
pohľadávka v deň zavŕšenia opravy nenadobudla splatnosť. De facto nastala situácia, kde na jednej
strane bolo opravené poškodené motorové vozidlo v deň vystavenia faktúry, no poškodený ďalej užíval
prenajaté motorové vozidlo.

34. Žalovaný odkázal na rozsudok Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. 8Co/131/2019 zo dňa 14. apríla

2020, ktorý uviedol, že nutnosť vynaloženia nákladov na prenájom náhradného vozidla je obmedzená
na dobu nevyhnutnej potreby vykonania opravy, resp. na dobu úkonov potrebných na likvidáciu škodovej
udalosti. Ak bolo poškodené vozidlo prevádzkyschopné, nebol dôvod, aby nebolo používané v čase,
keď sa oprava reálne nevykonávala. Žalovaný nikdy nespochybnil nárok poškodeného na náhradné
motorové vozidlo, len prezentoval skutočnosť, že poškodený má nárok na náhradné vozidlo len v dobe,

keď jeho poškodené motorové vozidlo je nepojazdné, nie je spôsobilé na prevádzku v cestnej premávke.

35. Žalovaný zastával stanovisko, že poškodený mal v uvedený deň už reálne možnosť prevziať si
svoje plne funkčné a opravené motorové vozidlo z autoservisu. Potvrdenie autoservisu, podľa ktorého
autoservis nevydá motorové vozidlo bez doručenia krycieho listu, nebolo možné považovať za právne

relevantné.TototvrdeniepodporilodkazomnaKrajskýsúdŽilina,sp.zn.7Co/187/2022zodňa22.marca
2023. Žalovaný citoval § 151s ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktorý uvádzal, že kto je povinný vydať
hnuteľnú vec, ju môže zadržať, aby zabezpečil svoju splatnú peňažnú pohľadávku voči tomu, komu
je inak povinný vec vydať, pričom nemožno zadržiavať vec svojvoľne alebo ľstivo odňatú. Splatnosť
pohľadávky v danom prípade nastala až dňa 2. mája 2023. Žalovaný ďalej vysvetlil, že zádržné

(retenčné) právo je vecno-právnym prostriedkom slúžiacim veriteľovi na zabezpečenie jeho splatnej
(zročnej) peňažnej pohľadávky. Predmetom zadržania mohla byť iba hnuteľná vec, ktorá bola v moci
veriteľa pohľadávky v súlade s právom a ktorú bol inak povinný vydať. Zádržné právo zabezpečovalo
zásadne len splatné peňažné pohľadávky, s výnimkou vyhlásenia konkurzu alebo výkonu rozhodnutia
pri platobnej neschopnosti dlžníka. Zádržné právo vznikalo jednostranným prejavom vôle veriteľa,

spočívajúcim vo faktickom zadržaní hnuteľnej veci, ktorú bol inak povinný vydať. Z uvedeného bolo
zrejmé a nevyvrátiteľné, že autoservis nemal zákonnú možnosť ani oprávnenie zadržiavať motorové
vozidlo do vystavenia krycieho listu, resp. úhrady fakturovanej sumy žalovaným, a teda iba po márnom
uplynutí lehoty na úhradu faktúry by bolo možné zádržné právo autoservisu akceptovať.

36. Žalovaný opätovne citoval rozhodnutie Krajského súdu Žilina, sp. zn. 7Co/187/2022, zo dňa 22.
marca 2023, kde súd uviedol, že na preplatenie doby nájmu za obdobie do vystavenia krycieho
listu poisťovňou nebola daná príčinná súvislosť medzi poškodením motorového vozidla a vznikom
škody v podobe nájomného, nakoľko do príčinnej súvislosti vstúpila ďalšia nezávislá skutočnosť, a
to neoprávnené zadržanie motorového vozidla autoservisom. Pre existenciu príčinnej súvislosti bolo

nevyhnutné, aby reťazec postupne nastupujúcich príčin a následkov bol natoľko prepojený, že už z
pôsobenia prvotnej príčiny bolo možné dôvodne vyvodzovať vecnú súvislosť so vznikom škodlivého
následku. Na druhej strane, reťazec príčin nezakladal príčinnú súvislosť, ak do deja vstúpila iná, na
konaníškodcunezávisláskutočnosť,ktorábolaprevznikškodyrozhodujúca.Vkontexteuvedenéhobolo
možné konštatovať, že pokiaľ autoservis neoprávnene zadržiaval motorové vozidlo, išlo o ďalšiu novú

skutočnosť, ktorou bol prerušený reťazec javov, a nárok na nájomné po dátume 14. marca 2022 (kedy
bolo vozidlo prevádzkyschopné) nemohol byť považovaný za škodu vzniknutú v bezprostrednej priamej
príčinnej súvislosti s dopravnou nehodou. Žalovaný považoval tieto vynaložené náklady za prenájom za
neúčelné, nakoľko podľa ustanovenia § 4 ods. 2 zákona o PZP, poistený má z poistenia zodpovednosti
právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené a preukázané nároky na náhradu

škody na zdraví a nákladov pri usmrtení, škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo
stratou veci, účelne vynaložených nákladov spojených s právnym zastúpením, a na náhradu ušlého
zisku. Náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému, ktorý je oprávnený uplatniť svoj nárok na
náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať.37. Žalovaný sa taktiež dôrazne ohradil voči argumentácii žalobcu, ktorá sa odkazovala na obchodné
zvyklosti s cieľom odôvodniť svoj nárok. Uviedol, že poškodený, ktorý odovzdal poškodené motorové

vozidlo autoservisu, bol fyzickou osobou nekonajúcou v rámci podnikania, a preto išlo o zmluvu
spadajúcu do režimu spotrebiteľského, nie obchodnoprávneho. Zdôraznil, že spotrebiteľský vzťah sa
vyznačuje prvkami zvýšenej ochrany spotrebiteľa, a preto nebolo namieste argumentovať zásadami
obchodného práva, ktoré kládli primárny dôraz na rovnosť strán, naopak spotrebiteľské právo
poskytovalo zvýšenú ochranu jednej zo zmluvných strán – spotrebiteľovi.

38. Z tohto žalovaný vyvodil jednoznačný záver, že na vzťahy spadajúce do občianskoprávneho režimu,
a navyše s prívlastkom spotrebiteľský vzťah, bolo absolútne nutné a jediné prípustné aplikovať zásady
občianskeho práva, a to aj vtedy, ak by sa inak aplikovali zásady obchodného práva, v prípade
ak poškodený s predmetným autoservisom neuzavrel dohodu o zadržaní motorového vozidla pred
splatnosťou peňažnej pohľadávky. Vzhľadom na tendencie v problematike ochrany spotrebiteľa vplyvom

harmonizácie práva EÚ bolo podľa žalovaného absurdné, aby autoservis uplatňoval striktným spôsobom
pri plnení záväzku zo spotrebiteľského vzťahu odkaz na zásady obchodného zákonníka, pričom tieto
zásady nastupovali až v terciárnej rovine (§ 1 Zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník). Žalovaný
ďalej podporil svoje tvrdenia odkazom na rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 22. marca
2011, sp. zn. 32 Cdo 4932/2009, ktorý uviedol: „Ak možno obchodné zvyklosti vymedziť ako ustálenú

obchodnú prax, neznamená to ešte, že každé zaužívané pravidlo správania účastníkov obchodných
vzťahov musí predstavovať obchodnú zvyklosť. Nebude tomu tak najmä v prípadoch opakovaného
porušovania práv a povinností (či už subjektívnych alebo objektívnych), nakoľko je pojmovo vylúčené,
aby pravidlo správania, ktoré je v rozpore so zákonom či zmluvnou úpravou, bolo spôsobilé nadobudnúť
formu obchodnej zvyklosti“. Tieto argumenty demonštrovali, že nebolo možné, aby konanie, ktoré

bolo riadne upravené právnymi predpismi, bolo nahradené údajnou obchodnou zvyklosťou tvrdenou
žalobcom, ktorá bola v rozpore s platným právom – v tomto prípade s občianskym zákonníkom. Ako
demonštroval KS Žilina, autoservis nemal v dobe vystavenia faktúry splatnú pohľadávku, čo znamenalo,
že nebolo možné v dobe, kedy pohľadávka nebola splatná, aplikovať z jeho strany vecno-právny inštitút
zádržného práva.

39. Žalovaný argumentoval, že z § 1 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka vyplývalo, že tento zákon
upravoval postavenie podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy a niektoré iné vzťahy súvisiace s
podnikaním, pričom ak niektoré otázky nebolo možné riešiť podľa týchto ustanovení, riešili sa podľa
predpisov občianskeho práva. Až ak ich nebolo možné riešiť ani podľa týchto predpisov, posudzovali sa

podľa obchodných zvyklostí, a ak ich nebolo, podľa zásad, na ktorých spočíval tento zákon. Z obsahu
tohto vyjadrenia žalovaný trval na názore, že v prípade, ak nedošlo k aplikácii obchodného zákonníka,
druhý právny predpis ako lex generalis sa aplikoval práve Občiansky zákonník, v tomto prípade išlo aj
o spotrebiteľský vzťah – ustanovenia o zádržnom práve, na ktoré sa odvolával aj Krajský súd v Žiline.
Žalovaný zdôraznil, že nebolo v súlade s právnym poriadkom a právom vo všeobecnosti legitimizovať

protiprávne konanie len na základe toho, že sa z neho stala obchodná zvyklosť. Takýmto spôsobom by
mohlo dôjsť k prelamovaniu princípu právnej istoty a princípu legitímneho očakávania.

40. Žalobca na pojednávaní zotrval na svojich skutkových tvrdeniach v žalobe a vyjadrení k odporu
a právnom posúdení veci a jeho prednes bol v zhode s jeho prostriedkami procesného útoku. Žalovaný

sa pojednávania nezúčastnil, neúčasť na pojednávaní ospravedlnil.

41. Podľa § 4 ods. 1, 2 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za
škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého,
kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve.

Poistenýmázpoisteniazodpovednostiprávo,abypoisťovateľzanehonahradilpoškodenémuuplatnené
preukázané nároky na náhradu a) škody na zdraví a nákladov pri usmrtení, b) škody vzniknutej
poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci, c) účelne vynaložených nákladov spojených s
právnym zastúpením pri uplatňovaní nárokov podľa písmen a), b) a d), ak poisťovateľ nesplnil povinnosti
uvedené v § 11 ods. 6 písm. a) alebo písm. b) alebo poisťovateľ neoprávnene odmietol poskytnúť poistné

plnenie, alebo neoprávnene krátil poskytnuté poistné plnenie, d) ušlého zisku.

42. Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za
škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému.Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný
tento nárok preukázať.

43. Podľa § 11 ods. 6 zákona č. 381/2001 Z.z. poisťovateľ je povinný bez zbytočného odkladu začať
prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a do troch
mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti a/ skončiť prešetrovanie potrebné na
zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a oznámiť poškodenému výšku poistného
plnenia, ak bol rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a nárok na náhradu škody

preukázaný, b/ poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť
alebo pre ktoré znížil poistné plnenie alebo poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie k tým
uplatneným nárokom na náhradu škody, v ktorých nebol v ustanovenej lehote preukázaný rozsah
povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a výška poistného plnenia; písomné vysvetlenie sa
považuje za doručené dňom, keď ho poškodený prevzal, odmietol prevziať, alebo dňom, keď ho pošta
vrátila ako nedoručené.

44. Podľa § 11 ods. 8 cit. zákona, ak poisťovateľ nesplní povinnosť podľa odseku 6, je povinný zaplatiť
poškodenému úroky z omeškania podľa osobitného predpisu (ustanovenie odkazuje na § 517 ods. 2
Občianskeho zákonníka).

45. Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo
(ušlý zisk).

46. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný

platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

47. Súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov ako aj odborného vyjadrenia.

48. V konaní nebolo sporné, že za poškodenie vozidla Tibora Komu MAZDA 6, EČV:C. zodpovedá
poistenec žalovaného a tým aj za škodu spôsobenú poškodením vozidla poškodeného. Uvedené
skutočnosti ani rozsah zodpovednosti v konaní preto súd neskúmal a nepreukazoval.

49. Súd považoval za nesporné že dňa 23. apríla 2023 vo Varíne pri dopravnej nehode bolo poškodené

vozidlo poškodenej A. B. poistencom žalovaného. Zodpovednosť poistenca žalovaného nebola sporná
a súd vychádzal z týchto skutkových tvrdení (§ 151 ods. 1 CSP).

50. Uplatnený nárok je nárokom na náhradu škody v zmysle ust. § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z.
priamo voči poisťovni, hoci poškodený mohol nárok uplatniť aj voči osobe zodpovednej za vznik škody

(poistenému), prípadne voči obom spoločne.

51. Podľa faktúry č. 2023220311 zo dňa 19.07.2023 bolo motorové vozidlo A. B. Mitsugishi ASY
1,6MIVEC 2WD EVČ: C. XXXXX v opravené a suma za opravu vo výške 2.612,50 eur, splatná
26.07.2023 bola vyúčtovaná žalovanej. Podľa rozpisu boli vykonané pracovné operácie (demontáž/

montáž nárazníka, blatníka, diagnostika, lakovanie) s celkovou cenou práce 405,50 € a vydaný materiál
(náhradné diely a lakovací materiál) s celkovou cenou 1771,60 €.

52. Podľa vyjadrenia ALTERIA MOTOR s.r.o. zo dňa 28.04.2025 na výzvu súdu zo dňa 10.4.2025
uviedla, že prvá obhliadka poškodeného motorového vozidla A. B., Mitsubishi ASX, EČ: C., bola

vykonaná dňa 5.5.2023 spoločnosťou SLOVEXPERTA a bol o nej vyhotovený Zápis o poškodení
motorového vozidla. Následne spoločnosť ALTERIA MOTOR, s.r.o. otvorila dňa 10.5.2023 zákazku pod
č. TU000769 na opravu tohto vozidla. Vozidlo bolo pristavené na opravu dňa 10.7.2023 a dňa 11.7.2023
boli objednané náhradné diely potrebné k oprave. Dňa 12.7.2023 bola vykonaná doobhliadka vozidla
spoločnosťou SLOVEXPERTA. Finálna kalkulácia ceny opravy vozidla bola vyhotovená spoločnosťou

ALTERIA MOTOR, s.r.o. dňa 18.7.2023, pričom náklady na opravu predstavovali sumu 2 673,42 € s
DPH. Táto suma zahŕňa zoznam náhradných dielov a pracovných úkonov spojených s opravou vozidla.
Motorové vozidlo bolo odovzdané A. B. dňa 1.8.2023, keďže poisťovňa v ten deň uhradila dohodnutú
cenu opravy priamo na účet spoločnosti ALTERIA MOTOR, s.r.o.. Spoločnosť ALTERIA MOTOR, s.r.o.uviedla, že nebolo potrebné zabezpečenie pohľadávky za opravu vozidla, pretože priebeh opravy,
komunikácia s poisťovňou a úhrada prebehli v prijateľnom časovom slede. Vydanie opraveného vozidla
ihneď po zaplatení opravy je podľa spoločnosti ALTERIA MOTOR, s.r.o. obvyklým postupom, kedy sa

zákazka považuje za definitívne uzatvorenú. K svojmu vyjadreniu spoločnosť ALTERIA MOTOR, s.r.o.
priložila Zákazkový list č. TU000769, z ktorého vyplýva, že zákazka na opravu vozidla Mitsubishi ASX,
EČV: C., VIN: D., pre A. B. bola otvorená dňa 10.05.2023, predbežná cena opravy bola stanovená na 5
000 € a predbežný termín na 30.06.2023. Dokladuje poškodenie predného nárazníka (výmena), kontrolu
predného svetlometu a opravu laku pravého predného blatníka. Celkové náklady na opravu boli 2673,42

€. Podľa dodatku, dodávateľ je vlastníkom materiálu a náhradných dielov až do zaplatenia ceny zákazky.
Podľa priloženého zápisu o poškodení motorového vozidla (prvá obhliadka) prvá obhliadka vozidla
Mitsubishi ASX, EČV: C., VIN: D., so stavom tachometra 118 283 km, bola vykonaná spoločnosťou
SLOVEXPERTA dňa 05.05.2023 o 13:33 v Žiline. Boli zaznamenané diely na výmenu (kryt nárazníka
P) a diely na kontrolu/diagnostiku (svetlomet P). Zápis upozorňuje na odhadované vysoké náklady na
opravu a nutnosť kontaktovať poisťovňu pred zahájením opravy. Podľa zápisu o poškodení motorového

vozidla (doobhliadka), nasledujúca doobhliadka vozidla Mitsubishi ASX, EČV: C., VIN: D., so stavom
tachometra 120 524 km, bola vykonaná spoločnosťou SLOVEXPERTA dňa 12.07.2023 o 11:25 v
Žiline. Zaznamenané boli diely na výmenu: kryt nárazníka P, blatník P, svetlomet P kpl. a lakovanie
krytu nárazníka P (nový diel) a blatníka P (nový diel). Tento zápis taktiež upozorňuje na odhadované
vysoké náklady na opravu a potrebu kontaktovať poisťovňu pred začatím opravy. Podľa dokumentu

„POSUDOK/-/KALKULÁCIA“ vyhotovený systémom AUDATEX zo dňa 18.07.2023 boli náklady na
opravu vozidla Mitsubishi ASX, EČV: C., VIN: D. bez DPH boli 2 227,85 € a DPH 20% bola 445,57 €,
čo predstavuje celkové náklady na opravu vrátane DPH vo výške 2 673,42 €. Z toho náhradné diely (1
300,02 €), režijný materiál (26,00 €), mzdu za prácu (148,50 €) a lakovanie (mzdové náklady 231,00 €,
materiál 522,33 €). Celkové náklady na náhradné diely sú 1326,02 € a celkové náklady na lakovanie

sú 753,33 €.

53. Podľa priložených listín súd zistil, že poškodená A. B. splnomocnila servis ALTERIA MOTOR,
s.r.o. na komunikáciu s poisťovňou a požaduje zaslanie ukončovacej správy/krycieho listu na email: E.,
E.. Podľa potvrdenia o prevzatí vozidla a účtovných dokladov zákazníkom, s dátumom 1.8.2023 bolo

vozidlo odovzdané vlastníkovi. Podľa výpisu z bankového účtu F. spoločnosti ALTERIA MOTOR, s.r.o.,
spoločnosť ktorá vykonávala opravu vozidla prijala platbu vo výške 2 612,50 EUR dňa 01.08.2023 od
spoločnosti KOMUNÁLNA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group pod v.s. 8007392445 a špecifický
symbol 2023220311.

54. Aktívnu legitimáciu má súd preukázanú zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 07.11.2023 medzi
poškodenou a žalobcom. Aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu v obdobných súdnych sporoch ustálila
súdna prax, v zmysle ktorej zmluva o postúpení pohľadávky predstavuje to, že došlo k úhrade faktúry a
zároveň k postúpeniu pohľadávky, ktoré postúpenie poškodený ako postupca oznámil poisťovni.

55. Súd v tomto smere, ale aj pre nasledovné právne posúdenia nároku zdôrazňuje, že podľa čl. III
CSP každé ustanovenie tohto zákona je potrebné vykladať v súlade s Ústavou Slovenskej republiky,
verejným poriadkom, princípmi, na ktorých spočíva tento zákon, s medzinárodnoprávnymi záväzkami
Slovenskejrepubliky,ktorémajúprednosťpredzákonom,judikatúrouEurópskehosúdupreľudsképráva
a Súdneho dvora Európskej únie, a to s trvalým zreteľom na hodnoty, ktoré sú nimi chránené. Výklad

tohto zákona nesmie protirečiť tomu, čo je v jeho slovách a vetách jasné a nepochybné. Nikto sa však
nesmie dovolávať slov a viet tohto zákona proti ich účelu a zmyslu podľa odseku 1.

56. Podľa čl. II ods. 1 CSP, ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom chránených záujmov
musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty. Podľa ods. 2 cit. ust. právna

istota je stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s
ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít; ak takej ustálenej rozhodovacej praxe niet,
aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo. Podľa čl.
II ods. 3 CSP ak sa spor na základe prihliadnutia na prípadné skutkové a právne osobitosti prípadu
rozhodne inak, každý má právo na dôkladné a presvedčivé odôvodnenie tohto odklonu.

57. Podľa Nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 275/2018 z 25. júna 2019 Princíp
predvídateľnosti rozhodovania a rozhodnutia znamená, že účastníci právnych vzťahov môžu legitímne
očakávať, že štátne orgány budú v skutkovo a právne porovnateľných prípadoch rozhodovať rovnako.Iba takýto postup rešpektuje princíp právnej istoty a jeho dôsledné dodržiavanie sa významne pozitívne
prejavuje aj v rámci celkového nazerania spoločnosti na význam a úlohu práva. Na druhej strane je
nutné uviesť, že predvídateľnosť práva nemožno vnímať absolútne. Obdobnú vec je možné rozhodnúť

aj inak než v predošlých veciach. V takom prípade je však súd povinný svoje závery riadne, racionálne
a ústavne konformne odôvodniť (čl. 2 ods. 3 Civilného sporového poriadku), a to takým spôsobom, aby
predošlé rozhodnutia neboli ignorované, ale práve naopak, aby sa s nimi súd argumentačne vysporiadal
(obdobne III. ÚS 275/2018).

58. V zmysle vyššie uvedenej právnej úpravy a právnych názorov súdnych autorít je daná minimálne
povinnosť súdu prihliadať na ustálenú rozhodovaciu prax nadriadených súdov a vyšších súdnych autorít
ako aj jeho ustálenú rozhodovaciu prax, kedy odklon je možný len v odôvodnených prípadoch, ktoré
musí súd odôvodniť nie len vo vzťahu k rozhodnutiu v danom spore ale aj vo vzťahu k odklonu.

59. V rámci rovnosti strán v súdom konaní a rovnosti zbraní, súd predovšetkým tak rozhoduje na základe

argumentácie strán sporu, teda je žiadúce, aby strany nie len uvádzali skutkové tvrdenia k predmetu
sporu ale aj pre prípad požadovaného odklonu, najmä ak je možné z portálu MS SR zistiť priebeh
rozhodovacej činnosti sudcu, a to aj ku skutkovo zhodným sporom daných strán rozhodovaných daným
sudcom.

60. Súd zo zmluvy o nájme dopravného prostriedku č. 869/2023 zo dňa 10.07.2023 mal preukázané, že
žalobca prenajal žalovanému motorové vozidlo Hyundai i20, MT, EVČ: C.. Nájom náhradného vozidla
trval od 10.07.2023 do 01.08.2023 a pri dennom nájomnom vo výške 45 eur, bolo dohodnuté zmluvné
nájomné 37 eur a poplatok za pristavenie vozidla 30 eur. Nájom motorového vozidla vyúčtoval žalobca
poškodenému fa. č. 9872023 splatnou dňa 16.08.2023 na sumu 880,91 EUR s DPH, spolu za 23 dní.

61. Vo vzťahu k účelnosti nájmu náhradného vozidla poškodeným súd poukazuje na žalobcom
uvedenú judikatúru rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 05.05.2015, sp. zn. 2Cob/134/2014,
rozhodnutie Krajského súdu v Žiline zo dňa 12.12.2018, sp. zn. 13Cob/116/2018, rozhodnutie Krajského
súdu v Bratislave, sp. zn. 1Cob/85/2015). Súd považuje preukázanú škodu spojenú so zabezpečením

náhradného vozidla počas opravy poškodeného vozidla za škodu priamo súvisiacu so samotným
poškodením vozidla ako následnú škodu vyvolanú touto okolnosťou, teda je v priamej príčinnej súvislosti
s porušením povinnosti osoby a poškodením vozidla a jej zavinením.

62. Súd zdôrazňuje, že u racionálne konajúcej osoby je možné predpokladať, že kúpou jednotlivých vecí

daná osoba sanuje svoje potreby, ktoré nie je spôsobilá plnohodnotne zabezpečiť vlastnou činnosťou.
Kúpou osobného motorového vozidla (s výnimkou investície do veteránov a investičných vozidiel
značnej hodnoty) zabezpečuje riešenie potreby individuálneho presunu a to odlišným spôsobom, ako
je možné dosiahnuť chôdzou, behom, na bicykli či jednostopovom motorovom vozidle, zabezpečuje
týmto plnením určitý životný štandard, preferencie či hospodárnosť (napr. pred využívaním hromadnej

dopravy, využívanie taxi služieb, krátkodobých prenájmov vozidla...). Súd považuje preto za logické, že
poškodením vozidla v rozsahu, že nevyhovuje premávke po pozemných komunikáciách podľa zákona
č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke, si vlastník či užívateľ vozidla bude nútený od okamihu poškodenia
zabezpečiť buď náhradné vozidlo či zvoliť iný spôsob prepravy alebo upustiť od prepravy. V prípade,
že motorové vozidlo je aj po poškodení spôsobilé na premávku na pozemných komunikáciách, sa

zabezpečenie náhradného vozidla alebo iného spôsobu prepravy bude účelné od okamihu odovzdania
vozidla do opravy po vydanie opraveného vozidla. V Slovenskej republike vozidlo nesmie byť
prevádzkované na pozemných komunikáciách, ak jeho technický stav alebo poškodenie ohrozuje
bezpečnosť premávky. Môže sa jednať napr. o závažné poškodenie nosných častí karosérie alebo
rámu, ktoré môžu ovplyvniť pevnosť a bezpečnosť konštrukcie vozidla, poškodenia majú za následok

poruchy stability vozidla, poškodené alebo chýbajúce kolesá, nápravy alebo iné časti podvozku, ktoré
znemožňujú bezpečný pohyb, poškodený brzdový systém, poškodené riadenie, prevodovky riadenia,
nefunkčné osvetlenie alebo signalizáciu, poškodené alebo nefunkčné sklá, najmä prasknuté alebo
chýbajúce čelné sklo, ktoré obmedzuje výhľad vodiča, alebo bočné a zadné sklá, ktoré môžu narušiť
výhľad či stabilitu, poškodenie ovplyvňujúce bezpečnosť pasažierov – nefunkčné bezpečnostné pásy,

airbagy či vážne poškodenie vnútorného priestoru vozidla, ktoré by mohlo ohroziť posádku, únik
prevádzkových kvapalín, poškodenie pneumatiky alebo diskov kolies neumožňujúce bezpečnú jazdu.
Pokiaľ je vozidlo poškodené takým spôsobom, že to nebráni v jeho použití pre bezpečnú prevádzku nakomunikáciách, je možné takéto vozidlo používať. Je však zrejmé, že vozidlo nie je možné používať, ak
bolo dané do opravy, kde sa má odstrániť poškodenie spôsobené nehodou (poistnou udalosťou).

63. Ak vlastník či užívateľ vozidla nemôže používať motorové vozidlo na uspokojovanie vlastných
potrieb, ktoré uspokojoval predtým prostredníctvom poškodeného vozidla a na účel zabezpečenia
prepravy si prenajal, vypožičal či inak obstaral iné vozidlo, je dôvodné predpokladať, že slúži
k rovnakému zabezpečeniu potrieb ako poškodené vozidlo. Teda subjektívnu potrebu držby a možnosti
užívania motorového vozidla súd nepovažuje za účelné preukazovať. Potrebu užívania náhradného

vozidla súd považuje za preukázanú najmä jeho samotným užívaním či riadne odôvodnenou potrebou
mať vozidlo k dispozícii. Na uvedené súd akcentuje najmä pre absenciu súčinnosti aj samotnej
poisťovne (žalovaného), ktorá by sama po vyhodnotení potrieb navrhla poškodenému, aby si zabezpečil
náhradné vozidlo (prípadne aj s odporučením), v prípade len potreby mať vozidlo k dispozícii,
prísľubom úhrady taxislužby a pod.. Samotnú subjektívnu potrebu poškodeného nie je možné potlačovať
možným zvyšovaním nákladovosti PZP. U žalobcu mal súd potrebu zabezpečenia nájmu iného

vozidla (náhradného vozidla) preukázanú jednak samotným vyhlásením poškodeného ako aj rozsahom
prejazdenej vzdialenosti podľa stavu tachometra pri prevzatí 28341 a odovzdaní 29058 km, spolu 717
km.

64. Súd považuje takmer za vylúčené, aby počas prípadného poškodenia vozidla a nájmu náhradného

vozidla poškodený zvyšoval intenzitu využívania tak, aby získaval pre seba neoprávnené výhody (napr.
plánoval rozsiahle jazdy, dovolenky) nakoľko takúto skutočnosť by nedokázal predpokladať, pri nájme
sú stanovené obmedzenia a zväčša nejestvuje ani potreba takýmto spôsobom konať. Zníženie jazdného
výkonu u vozidla v aj v rozsahu tisíc kilometrov je zanedbateľné k jeho cene, potrebe údržby či rozsahu
opotrebenia.

65.Vovzťahukcelkovejdĺžkeprenájmusúdobdobnepoukazujenielennažalobcomcitovanújudikatúru
rozhodnutím Krajského súdu v Žiline zo dňa 25.07.2019, sp. zn.: 14Cob/55/2019 a rozhodnutím zo dňa
12.12.2018, sp. zn.: 13Cob/116/2018, nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 16.02.2023,
sp. zn. III. ÚS 602/2022-34, rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave vyslovené v rozsudkoch zo dňa

24.11.2021 pod sp. zn. 3Cob/202/2020-217, zo dňa 18.10.2023 pod sp. zn. 3Cob/86/2023-145 a zo dňa
15.11.2023 pod sp. zn. 3Cob/94/2023, Krajského súdu v Žiline vyslovené v rozsudku zo dňa 26.01.2023,
sp. zn. 14Cob/89/2022, rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave rozsudkom zo dňa 24.11.2021 sp. zn.
3Cob/202/2020, zo dňa 18.10.2023 sp. zn. 3Cob/86/2023 a zo dňa 15.11.2023 sp. zn. 3Cob/94/2023
ako aj rozhodnutia Krajského súdu v Žiline, a to rozsudok zo dňa 26.03.2024, sp. zn. 11Co/88/2023 a

rozsudok zo dňa 26.03.2024 sp. zn. 9Co/107/2023.

66. Súd priamo v tomto spore nepovažoval za nevyhnutné vykonať dokazovanie, či daná spoločnosť,
autoopravovňa,malavčasenehodyčiopravysožalovanýmuzavretúzmluvuospolupráci,ajkeďviných
sporoch takúto skutočnosť zistil. Spoločnosť ALTERIA MOTORS s.r.o. Žilina vystupuje ako autorizovaný

dealer vozidiel Hyunday, Mazda, Ford, Honda a zároveň ako autorizovaný servis pre dané značky
vozidiel, teda autoopravovňa odporúčaná priamo výrobcom či výhradným dovozcom alebo zástupcom
značky s požadovanými znalosťami a kvalitou pre opravu. Je priamo výhradným zástupcom každej
značkyakoservisodporúčaná.Súdpovažujepretoobvykléodporúčanieopravyvautorizovanomservise
za racionálne a to aj samotným uvedením spolupracujúceho servisu na webovom sídle žalovaného

https://kooperativa.sk/pobocky. Pokiaľ poškodený nepreferuje určitý „neznačkový“ servis alebo servis
inejznačky,súdpovažujezaracionálnuvoľbupožiadaťoopravupráveautorizovanýservisdanejznačky.
Súd tiež nemôže obísť, aj samotnú snahu dcérskej spoločnosti žalovaného SLOVEXPERTA s.r.o., ktorá
priamo odporúča pre opravu v rámci poistných udalostí aj danú opravovňu.

67. Súd preto zdôrazňuje, že racionálnosť konania poškodenej, ktorá poškodený automobil Mitsubishi
ASX, EČV: C., VIN: D. zadala opraviť autorizovanému servisu, nemožno spochybňovať. Súd tak ako ani
v jednom z predchádzajúcich sporov, tak ani v tomto prípade, nezistil, že by sám žalovaný či spoločnosť
určená na ohliadku poškodenia, odporučili poškodenému inú autoopravovňu, ktorá by v požadovanej
kvalite a za kratší čas vykonala opravu poškodenia na vozidle poškodeného. Súd zdôrazňuje, že

práve poisťovňa, ktorá spolupracuje len v meste Žilina s 28 autoopravovňami, má viac možností zistiť
zaťaženosť opravovní, schopnosť vykonať opravu v primeranom čase a pod.. V prípade bežného
spotrebiteľa zistiť, ktorá spoločnosť je schopná v určitej dobe vykonať opravu, vylúčiť vlastnou úvahou
autorizovanú opravovňu a určiť, či bude akceptovaná cena opravy samotným žalovaným pre vystaveniekrycieho listu či bez rizika sporu o úhradu ceny opravy, a následne uvedené tvrdenie preukázať, je
fakticky nemožné. To by poškodený musel realizovať určité výberové konanie vo vzťahu k rýchlosti
opravy, cene, schopnosti vykonať opravu, čo je pre neznalú osobu mimoriadne obťažne a aj časovo

náročné.

68. Tak ako súd viac krát aj v sporoch so žalovaným uviedol, ak by žalovaný vykonal určité odporúčania
opravovne s prehlásením o dĺžke, cene a kvalite opravy, a poškodený by si zvolil inú opravovňu,
v prípadne presahujúcej dĺžky opravy či ceny, by dôvodnosť nároku v presahujúcom rozsahu musel

preukazovať poškodený. Pokiaľ nejestvujú odporúčania žalovaného, jednotný systém sledovania
vyťaženosti vykonávania opráv, musí pri racionalite voľby poškodeného, preukazovať neúčelnosť dĺžky
opravy a tým aj nájmu náhradného vozidla preukazovať žalovaný. Súd za preukázanie neúčelnosti
nepovažuje len vyčíslenie primeranej doby opravy prostredníctvom určitého systému pre výpočet ale aj
vedomosť o neschopnosti opravovne vykonať opravu v primeranej dobe, či minimálne stupeň vedomej
nedbanlivosti pri výbere opravovne na strane poškodeného.

69. Zo samotného vyjadrenia opravovne je zrejmé, že prvá ohliadka bola vykonaná ešte pred prijatím
vozidla na opravu dňa 05.05.2023 spoločnosťou SLOVEXPERTA a bol o nej vyhotovený Zápis o
poškodení motorového vozidla. Následne spoločnosť ALTERIA MOTOR, s.r.o. otvorila dňa 10.5.2023
zákazku pod č. TU000769 na opravu tohto vozidla. Vozidlo bolo pristavené na opravu dňa 10.7.2023,

teda po tom, ako uvoľnené kapacity umožnili pristúpiť k oprave a dňa 11.7.2023 boli objednané
náhradné diely potrebné k oprave. Dňa 12.7.2023 bola vykonaná doobhliadka vozidla spoločnosťou
SLOVEXPERTA. Finálna kalkulácia ceny opravy vozidla bola vyhotovená spoločnosťou ALTERIA
MOTOR, s.r.o. dňa 18.7.2023, pričom náklady na opravu predstavovali sumu 2 673,42 € s DPH,
podľa faktúry č. 2023220311 bola oprava ukončená 19.07.2023. Fakturovaná bola suma 2.612,50 eur

splatná 26.07.2023. Podľa tvrdenia opravovne motorové vozidlo bolo odovzdané A. B. dňa 1.8.2023,
keďže poisťovňa v ten deň uhradila dohodnutú cenu opravy priamo na účet spoločnosti ALTERIA
MOTOR, s.r.o... Uvedenú dĺžku nemohla poškodená ovplyvniť. V tomto rozsahu súd poukazuje aj
na závery odvolacieho súdu Krajského súdu v Žiline, ktorý rozsudkom sp.zn. 11Co/88/2023 zo dňa
26.03.2024 zmenil rozsudok Okresného súdu Žilina č. k. 14C/48/2022-66 zo dňa 23. mája 2023

v rozsahu zamietnutej žaloby z dôvodu, že súd prvej inštancie nepovažoval čas od ukončenia opravy
do vystavenie krycieho listu za čas súvisiaci s opravou vozidla a znemožňujúci užívanie opravovaného
vozidla, nakoľko uplatnenie takého zádržného práva zo strany autoopravovne považoval za konanie
v rozpore so zákonom a nekalú zmluvnú podmienku, teda nemožnosť užívať vozidlo po danú dobu
nemôže zodpovedať poisťovňa ale výlučne autoopravovňa (Alteria Morors s.r.o.). Súd druhej inštancie

konštatoval, že v tejto súvislosti je potrebné si uvedomiť rozdielnosť postavenia žalovaného (ako
poisťovateľa škodcu), ktorého si poškodený sám neurčuje, nakoľko povinnosti žalovaného vznikajú
v dôsledku škodovej udalosti zavinenej škodcom (poisteným), a ktorý tým vstupuje do vzťahu s
vymedzeným rozsahom práv a povinností s poškodeným „nútene“ v dôsledku vzniku poistnej udalosti
(tak ako ich prezumuje zákona č. 381/2001 Z.z.) a postavenia autoservisu, ktorý vstupuje do vzťahu s

poškodeným na (dobrovoľnom) zmluvnom základe (na základe voľby poškodeného), ktorý je výsledkom
kontraktačného procesu s určitým obsahom. V kontexte uvedeného by potom úvaha, ktorá by rozlišovala
dôvodnosť (príp. rozsah) nároku na náhradu škody súvisiacej s nájmom náhradného motorového vozidla
poškodeným aj vo vzťahu k dĺžke doby medzi ukončením opravy motorového vozidla poškodeného
a vydaním krycieho listu/vykonaním úhrady zo strany poisťovne výlučne v závislosti od toho, či by

bol príslušný autoservis oprávnený uplatniť voči poškodenému zádržné právo, vyznela nesystematicky,
nakoľko dôvodnosť nároku by bola podmienená tým, aké zmluvné podmienky by si poškodený v rámci
kontraktačného procesu s autoservisom vyjednal. .... prípadné nevyjednanie takých podmienok opravy
zo strany poškodeného, s ktorými by poisťovateľ škodcu súhlasil, by potenciálne viedlo k ďalším sporom
medzi poškodeným a poisťovateľom, týkajúcim sa námietok voči voľbe toho ktorého servisu zo strany

poškodeného a poškodený by sa stal do určitej miery „rukojemníkom“ poisťovateľa škodcu na strane
jednej a servisu na strane druhej. V kontexte uvedenej (všeobecnej) úvahy je potom potrebné o to viac
nahliadať na prípady, kedy si poškodený dá opraviť motorové vozidlo v partnerskom servise poisťovateľa
škodcu (tak ako to bolo aj v prejednávanom prípade). Odvolací súd má za to, že práve „partnerský“
vzťah poisťovateľa škodcu a servisu, ktorého reálnym vyjadrením (okrem iného) je aj vydanie krycieho

listu „zmluvnou/partnerskou poisťovňou“, má byť tou skutočnosťou, ktorá poskytne zhotoviteľovi -
partnerskému autoservisu poisťovateľa škodcu dostatočnú garanciu na to, aby vydal poškodenému
jeho opravené motorové vozidlo, a tým sa v konečnom dôsledku vo vzťahu k poškodenému skrátila
nevyhnutná doba, po ktorú bude z jeho strany potrebné užívanie náhradného vozidla. Z uvedenéhopotom možno jednoznačne vyvodiť záujem poisťovateľa škodcu (ak nevzniknú dôvodné pochybnosti
o rozsahu škody) bezodkladne vydať krycí list, príp. partnerskému servisu škodu uhradiť, aby tým
nedochádzalo k ďalšiemu vzniku škody z dôvodu nájmu náhradného vozidla zo strany poškodeného,

príp. v rámci spolupráce s partnerským servisom vyjednať také podmienky, na základe ktorých by
zmluvný servis vydal vozidlo poškodenému ihneď po vykonaní opravy.

70. Obdobne súd poukazuje aj na závery Ústavného súdu SR v náleze sp. zn. III.ÚS 602/2022 zo
dňa 16. februára 2023 poukázal na to, že „...Účelom náhradného motorového vozidla je eliminovať

škodlivý následok spôsobenej dopravnej nehody, ktorý zasahuje do bežného života poškodeného, až do
momentu, keď môže opätovne užívať svoje vlastné motorové vozidlo. V týchto prípadoch výška škody
nekorešponduje iba rozsahu zničeného vozidla ale aj primeraným nákladom, ktoré poškodený vynaložil
s cieľom eliminovať škodový následok...“.

71. Vo vzťahu k sume nájmu, podľa zmluvy o nájme a faktúry č. 9872023 zo dňa 01.08.2023 vo výške

37,- eur/deň a poplatku za pristavenie vozidla 30,- eur (všetko vrátane DPH) súd zdôrazňuje, že táto
nebola sporná, teda spornou ju neurobil žalovaný popretím skutkových tvrdení a nepreukazoval jej
neprimeranosť. Súd tiež nepovažoval za sporné, že poškodenej bol faktúrou vyúčtovaný nájom vo výške
880,91 eur splatný 16.08.2023 za nájom vozidla Hyundai i20 MT, EČ: C. od 10.07.2023 do 01.08.2023,
pričom vyúčtovanie zodpovedá obsahu zmluvy o nájme zo dňa 10.007.2023.

72. Súd preto v konaní po vyhodnotení dokazovania ustálil, že v dôsledku škodovej udalosti zavinenej
klientom žalovaného nemohol poškodený používať svoje motorové vozidlo a na dobu jeho opravy si
musel zapožičať náhradné vozidlo. Je nepochybné, že nájom motorového vozidla vznikol v príčinnej
súvislosti so škodou, ktorá bola spôsobená poistencom žalovaného, ktorý za škodu zodpovedá. Pri

posudzovaní nutnosti a účelnosti nákladov vzniknutých z titulu nájmu náhradného vozidla súd vychádzal
z celkovej doby, počas ktorej bolo vozidlo poškodeného z dôvodu jeho opravy (vrátane času pre
vykonanie doobhliadky, objednania dielov, vykonania úkonov, kalkuláciu) v autoservise, a tiež zo
skúmania reálnej možnosti poškodeného užívať svoje motorové vozidlo v súvislosti s časom likvidácie
poistnej udalosti.

73. Súd mal preukázané, že opravovňa ALTERIA MOTOR, s.r.o. odovzdala poškodenej motorové
vozidlo dňa 01.08.2023. Do uvedeného času poškodenú autoopravovňa neinformovala o postupe
opravy. Na základe splnomocnenia, opravovňa zastupovala poškodenú v rámci poistnej udalosti. Súd
nezistil reálnu možnosť poškodenej, ako mohla vlastnou činnosťou skrátiť dĺžku opravy či následnej

dobe po oprave do vydania vozidla poškodenej. O ukončení opravy nebola informovaná ani opravovňou
ani poisťovňou, pričom poisťovni opravca zasielal kalkuláciu vykonanej opravy pre fakturáciu a
úhradupoistnéhoplnenia.Tedapoškodenánemalažiadnumožnosťdomáhaťsavydaniavozidlaapodľa
predbežnéhoposúdenia,nemávčaserozhodovaniasúduanižiadnynároknanáhraduškody,ktorýbyjej
vznikol krátením poistného plnenia za prenájom náhradného vozidla, nakoľko ani žalovaný nepreukázal

svojvoľné konanie autoopravovne, porušenie práv poškodenej či už záväzkových alebo zmluvných
a pod..

74. Súd preto považoval celkovú dobu nájmu vozidla Hyundai i20 MT, EČ: C. od 10.07.2023 do
01.08.2023 zodpovedajúcu oprave poškodeného vozidla Mitsubishi ASX, EČV: C., VIN: D. od prevzatia

na opravu do jeho vydania za primeranú, ktorú nemohla poškodená ovplyvniť. Rovnako súd považoval
za primeranú aj odplatu, pri dennom nájme 37 eur s DPH ako aj poplatok za pristavenie a odobratie
vozidla. Súd poplatok považuje za primeranú v rámci obchodnej stratégie žalobcu, ktorý poplatkom
zabezpečuje úhradu úkonov spojených s nájmom, pristavenie vozidla, odovzdanie vozidla, kontrolu,
čistenie, pričom z hľadiska súdu je irelevantné, či daný poplatok je zahrnutý do výšku denného

nájmu (napr. vyššou cenou nájmu za určité kratšie obdobie) alebo je účtovaný osobitne. Dokonca
súd je presvedčený, že úhrada služieb spojených s nájmom je aj pre žalovaného vhodnejšia úhradou
paušalizovaným poplatkom ako zvýšením ceny nájmu alebo inou formou úhrady. Napokon, nárok na
úhradu poplatku za užívanie náhradného vozidla vyriešila súdna prax jeho priznávaním, nakoľko je v
priamej príčinnej súvislosti s poistnou udalosťou, v dôsledku ktorej vznikla škoda na vozidle, ktoré bolo

predmetom opravy, a keby nebolo tejto poistnej udalosti, ku vzniku týchto nákladov by vôbec nedošlo.

75. V zmysle uvedeného súd považoval nárok poškodeného za nájom náhradného vozidla dôvodný
aj v rozsahu poisťovňou kráteného obdobia nad rozsah priznaných 10 dní a nad sumu 370 eur, tedav časti, ktorá je predmetom sporu v rozsahu 510,91 eur. Nárok zodpovedá škode priamo súvisiacej
s poškodením jeho vozidla poistencom žalovaného, ktorý za žalovaného podľa § 15 ods. 1 ZoPZP je
povinný poškodenému uhradiť priamo poisťovateľ. Nakoľko žalovaný nárok pri likvidácii poistnej udalosti

uspokojil len v časti úhradou dňa 23.08.2023 vo výške 370,- eur na základe šetrenia ukončeného dňa
22.08.2023.

76. Podľa § 11 ods. 7 zák. č. 381/2001 Z.z. poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní
po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné

plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody vrátane inej ujmy
poisťovateľovi, ak z tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia.

77. Podľa § 11 ods. 8 zák. č. 381/2001 Z.z. ak poisťovateľ nesplní povinnosť podľa odseku 6, je povinný
zaplatiť poškodenému úroky z omeškania podľa osobitného predpisu. (§15a).

78. Podľa § 11 ods. 9 zák. č. 381/2001 Z.z. odseky 6 až 8 sa použijú rovnako aj vtedy, ak nárok na
náhradu škody vrátane inej ujmy uplatnil poškodený proti likvidačnému zástupcovi (§ 15a).

79. Podľa odôvodnenia rozhodnutia v konaní pred Najvyšším súdom SR v rozhodnutí zo dňa 23.02.2022
sp.zn. 3Obdo/27/2021 odvolací súd v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že sa v otázke

žalobcovi nepriznaných úrokov z omeškania stotožňuje s odôvodnením rozsudku súdu prvej inštancie,
ktorý zamietol žalobu v časti príslušenstva s poukazom na ust. § 11 ods. 6 a 8 zákona č. 381/2001 Z.
z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, keď žalovaný povinnosť podľa
§ 11 ods. 6 zákona o PZP neporušil, preto nemá povinnosť platiť úroky z omeškania v zmysle § 11

ods. 8 zákona o PZP a povinnosť platiť úrok z omeškania mu vznikne až (a jedine) v prípade, ak
neuhradí žalobcovi škodu v lehote určenej súdom po právoplatnosti rozhodnutia súdu o výške náhrady
škody. Na doplnenie odvolací súd poukázal na uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.
zn. II. ÚS 184/2019 z 3. júla 2019 a sp. zn. I. ÚS 567/2020 z 8. decembra 2020, ktorými boli ústavné
sťažnosti v obdobných veciach odmietnuté ako neprípustné a rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky sp. zn. 7Cdo/109/2018 z 27. mája 2020, sp. zn. 3Cdo/145/2017 z 22. novembra 2018 a sp.
zn. 1Cdo/212/20107 z 26. februára 2019. Súd zdôraznil, že pokiaľ si žalovaný splnil svoju povinnosť
podľa § 11 ods. 6 zákona o PZP, nemal povinnosť uhradiť žalobcovi úroky z omeškania a do omeškania
by sa žalovaný dostal až vtedy, ak by po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady
škody neuhradil v lehote určenej súdom priznanú náhradu škody v zmysle § 11 ods. 7 zákona o PZP.

Dovolací súd s poukazom na rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky v Nálezoch Ústavného
súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 309/2020 a III. ÚS 214/2020 zo 14. októbra 2021 a sp.
zn. III. ÚS 215/2020 z 28. októbra 2021, v ktorých ústavný súd zhodne skonštatoval, že výklad ust.
§ 11 ods. 6 až 8 zákona o PZP prijatý všeobecnými súdmi v zrušovaných rozhodnutiach vylučuje
poskytnutie poistného plnenia, ktoré by zahŕňalo aj úroky z omeškania z náhrady škody a dostáva sa

tak do ostrého konfliktu s racionálnym účelom právnej úpravy. Súdy neaplikovali eurokonformný výklad
v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2009/103/ES zo 16. septembra 2009 o poistení
zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel a o kontrole plnenia povinnosti
poistenia tejto zodpovednosti (kodifikované znenie), keď všeobecné súdy sú zároveň súdmi Európskej
únie, ktoré sú povinné aplikovať úniové právo (rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie C-106/77

vo veci Simmenthal). Ústavný súd Slovenskej republiky v odôvodnení nálezu III. ÚS 215/2020 z 28.
októbra 2021 uviedol, že poisťovňa bola poškodeným priamo žalovaná, a preto sa na priznanie úroku
z omeškania vzťahujú ustanovenia, podľa ktorých sa poisťovňa dostáva do omeškania bezprostredne
po tom, ako si poškodený u nej uplatní svoj priamy nárok na náhradu škody s tým rozdielom, že na
úrok z omeškania nemá nárok za obdobie troch mesiacov na šetrenie poistnej udalosti a 15 dní na

výplatu, ak k výplate žiadanej náhrady skutočne došlo. Tým však zrejme nemá byť dotknutý rozsah
poistného plnenia, ktorým je krytie nárokov poškodeného na náhradu škody spôsobenej prevádzkou
dopravného prostriedku, ktorá pre plné (štandardné) odškodnenie na seba viaže aj povinnosť platenia
úrokov z omeškania. Zo žiadneho ustanovenia zákona nevyplýva, že by zákonodarca pri pohľadávkach
vzniknutých z ublíženia na zdraví (oproti iným škodám) sledoval zvýhodnenie škodcu do takej miery,

žeby jeho omeškanie a s tým spojené úroky z omeškania sa viazali nie na výzvu na plnenie, ale
na rozhodnutie súdu. Každý škodca by mohol logicky oddialiť riešenie škody „odkazom na súd“ a
neprijateľnosť takejto konštrukcie umocňuje aj predstava, že „čím dlhší súdny proces, tým lepšie pre
škodcu“. Trojmesačná lehota na vybavenie poistného plnenia a na to nadväzujúca 15-dňová lehotana plnenie podľa zákona o PZP má svoje opodstatnenie v záujme dôsledného vyšetrenia poistnej
udalosti, no nepredstavuje žiadnu liberáciu škodcu od platenia príslušenstva pohľadávky (úrokov z
omeškania; § 121 ods. 3 OZ) vzniknutej z ublíženia na zdraví. S tým úzko súvisí aj potreba zamyslieť (a

neustále sa zamýšľať) nad dôsledkami, dopadmi (akéhokoľvek) výkladu, ktorý prijíma všeobecný súd.
Pokiaľ by skutočne poistiteľ (terminológia Občianskeho zákonníka) či poisťovateľ (terminológia zákona
o PZP) prakticky nemal poskytnúť aj úroky z omeškania skôr ako po uplynutí 15 dní od právoplatnosti
rozsudku (keď by sa zjavne vyžadovalo iniciovanie ďalšieho súdneho konania, čo sa nejaví ako práve
efektívne), potom sa poisťovateľovi jednoducho oplatí viac súdiť sa a odkladať okamih jeho plnenia

(keď pri pokračujúcej devalvácii hodnota peňazí neustále klesá). Účelom zákona o PZP je však zlepšiť
postavenie poškodeného - veď aj na tento účel zákonodarca vykreoval osobitný priamy žalovateľný
nárok poškodeného voči poistiteľovi (bez potreby žalovať aj škodcu). Toho si je vedomý aj krajský súd,
ktorý si uvedomuje, že je povinnosťou poistiteľa prešetriť poistnú udalosť a poskytnúť plnenie. Rovnaký
postup pri výklade predmetných ustanovení ohľadom úroku z omeškania aplikoval odvolací súd a súd
prvej inštancie aj v tu preskúmavanej veci. Odvolací súd a aj súd prvej inštancie pri výklade ust. § 11 ods.

6 až 8 zákona o PZP vychádzali výlučne z gramatického výkladu uvedených ustanovení, nezohľadnili
účel prijatej právnej normy a výklad neuskutočnili eurokonformným spôsobom. Prijatým nesprávnym
výkladom následne spôsobili, že žalobcovi odopreli časť uplatneného nároku (úrok z omeškania), a to s
odôvodnením, ktoré nedalo logické a udržateľné odpovede na podstatné otázky výkladu predmetných
ustanovení. Preto pokiaľ bol Ústavným súdom Slovenskej republiky označený ako ústavne nesúladný

spôsob, akým všeobecné súdy dospeli k záveru o vzniku práva poškodeného na úrok z omeškania
až po uplynutí lehoty na plnenie určenej súdom po právoplatnosti rozhodnutia súdu o výške škody,
je potrebné rovnaký záver prijať aj v tejto veci. Najvyšší súd dal do pozornosti aj predchádzajúce
rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave v obdobných veciach, konkrétne rozsudok z 21. mája 2020,
sp. zn. 1Cob/100/2019, rozsudok z 29. septembra 2020, sp. zn. 2Cob/200/2019 a rozsudok z 27. apríla

2017,sp.zn.1Cob/109/2016,vktorýchužKrajskýsúdvBratislaveprijalzáver,žepovinnosťpoisťovateľa
platiť úroky z omeškania podľa § 11 ods. 8 zákona o PZP sa vzťahuje výlučne na nesplnenie nepeňažnej
povinnosti poisťovateľa upravenej v ust. § 11 ods. 6 zákona o PZP, avšak nezbavuje poisťovateľa
povinnosti platiť úroky z omeškania za oneskorené plnenia podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka,
a to aj v prípade, ak poisťovateľ splnil povinnosti uvedené v § 11 ods. 6 zákona o PZP včas.

80. Súd prvej inštancie má za to, že povinnosť poisťovateľa platiť úrok z omeškania podľa § 11 ods. 6
zák. o PZP v spojení s ust. § 517 ods. 2 Obč. zák. a § 3 nar. vl. č. 87/1995 Z.z. je v súdnej praxi ustálená.

81. Vo vzťahu k uplatneným úrokom z omeškania súd rozhodol podľa § 517 ods. 2 Obč. zák. a § 3

nar. vl. č. 87/1995 Z.z. s tým, že omeškanie stanovil v zmysle ust. § 11 ods. 8 a § 11 ods. 6 písm.
a/ zák. č. 381/2001 Z.z. dňom nasledujúcim po uplynutí 15 dňovej lehoty od ukončenia šetrenia. Súd
sa v tomto rozsahu poukazuje na svoju rozhodovaciu prax potvrdenú nadriadeným súdom ako aj
odôvodnením vysloveným v náleze Ústavného súdu Slovenskej republiky Ústavného súdu SR sp. zn. III.
ÚS 309/2020-33 zo dňa 14.10.2021, ktorým bol zrušený Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Cdo

145/2017 zo dňa 22.11.2018, ktorým aj zaujal zjednocujúce stanovisko vo vzťahu k výkladu ustanovení
§ 11 ods. 6, 7 a 8 zákona o PZP v spojení s legislatívou Európskej únie. Rovnakým spôsobom rozhodol
Ústavný súd SR nálezmi vo veciach sp. zn. III. ÚS 214/2020 a III. ÚS 215/2020. Súd prvej inštancie
nezistil dôvody pre odchýlenie sa od ustálenej súdnej praxe.

82. Súd pri nároku na zaplatenie úroku z omeškania vo vzájomnom súvise na vznik omeškania
uvádza, že v prípade rozsudku v spore o náhradu škody sa jedná o deklaratórny, nie konštitutívny
rozsudok, teda súd rozsudkom potvrdzuje existujúci nárok. Nárok na náhradu škody súd nestanovuje
podľa vlastnej úvahy ako napr. náhradu nemajetkovej ujmy, teda nárok nevzniká rozhodnutím súdu.
Nárok na náhradu škody vznikom nákladov na užívanie náhradného vozidla predstavuje nárok, kde

je zrejmé kto škodu spôsobil a v akej výške, teda povinnosť uhradiť škodu vzniká vtedy, keď sa ten
kto škodu spôsobil dozvie, v akej výške škodu spôsobil a komu. Ak je možné uplatniť nárok priamo
voči poisťovni, tak poisťovňa je povinná plniť v určenej lehote po ukončení šetrenia. Ak poisťovňa
ukončí šetrenie tak, že nárok na poistné plnenie nevznikol alebo vznikol v nižšom, než uplatnenom
rozsahu (škoda nebola preukázaná) avšak v súdnom konaní za rovnakých skutkových tvrdení a dôkazov

súd dospel k inému zisteniu, poisťovňa si nemohla riadne splniť svoju povinnosť podľa § 11 ods. 6
zákona o PZP, ibaže by nárok nebol riadne uplatnený, teda v konaní pred súdom by bol skutkovo
vymedzený alebo preukázaný iným spôsobom. Ust. § 10 ods. 7 zákona o PZP je potrebné vykladať tak,
že poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po skončení prešetrovania potrebnéhona zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie, teda poisťovňa je povinná plniť
do 15 dní od skončenia prešetrovania na zistenie jej povinnosti plniť a to aj vtedy, ak svoju povinnosť
stanovila nesprávne. Povinnosť plniť po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady

škody poisťovateľovi, ak z tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia, je
len vtedy, ak by poistenec popieral zodpovednosť za škodu a táto bola deklarovaná až rozhodnutím
súdu. Povinnosť plnil podľa rozsudku sa nevzťahuje na prípad, keď poškodený uznal zodpovednosť za
vznik škody a požiadal poisťovňu o plnenie a poisťovňa nesprávne zistil jeho rozsah povinnosti plniť.
Tomuto tvrdeniu zodpovedá povinnosť poisťovne v prípade sporu ustanoviť poistenému zástupcu (§ 10

ods. 5 zák. o PZP). Poisťovňa nemôže mať výhodnejšie postavenie ak odmietne plniť až do doby pokiaľ
jej povinnosť nie je stanovená súdom, ako keby riadne vykonala šetrenie a za poisteného nahradila
škodu. Tiež ak má poisťovňa povinnosť vykonať šetrenie, musí šetrenie vykonať riadne tak, aby na
základe jeho výsledkov nahradila celú spôsobenú a preukázanú škodu. V takomto prípade ad absurdum
by každého poškodeného mohla odkázať na konanie pred súdom s písomným odkazom, že rozsah
povinnosti plniť nebol riadne preukázaný (§ 10 ods. 6 písm. b/ zák. o PZP). Nesplnenie povinnosti podľa

§ 10 ods. 6 zák. o PZP riadne vykonať šetrenie poistnej udalosti a rozhodnúť o nároku je potrebné
posúdiť tak, že v danej časti poisťovňa šetrenie nevykonala riadne. To, že súd dospel pri stanovení
náhrady škody k iným zisteniam ako poisťovňa – žalovaný, značí porušenie povinnosti poisťovne riadne
vykonať šetrenie a priznať zodpovedajúci nárok na poistné plnenie (ibaže by nárok v súdnom konaní bol
inak skutkovo odôvodnený či preukázaný inými dôkazmi, ktoré boli pre rozhodnutie poisťovne podstatné

a nemohla ich predpokladať). Preto súd podľa § 10 ods. 8 zák. o PZP stanovil omeškania žalovaného
s náhradou škody od uplynutia 15 dní po ukončení šetrenia podľa § 10 ods. 6 zák. o PZP vo výške podľa
§ 517 ods. 2 Obč. zák. a § 3 nar. vl. č. 87/1995 Z.z.

83. Súd preto priznal žalobcovi aj nárok na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo

sumy 510,91 eur od 07.09.2023 do zaplatenia v súlade s ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka
v spojení s ust. § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z.. V súvislosti s uplatneným nárokom na úrok
z omeškania súd poukazuje na ustálenú judikatúru ako aj závery Ústavného súdu Slovenskej republiky
vyslovené v Náleze Ústavného súdu SR zo dňa 14.10.2021, sp. zn. III. ÚS 309/2020-33, ktorým bol
zrušený Rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 22.11.2018, sp. zn. 3 Cdo 145/2017. Ústavný súd SR

sa v odôvodnení predmetného nálezu zaoberal otázkou povinnosti poisťovne zaplatiť poškodenému
úroky z omeškania podľa osobitného predpisu, konkrétne podľa § 11 ods. 8 zákona o PZP. Rovnakým
spôsobom rozhodol Ústavný súd SR nálezmi vo veciach sp. zn. III. ÚS 214/2020 a III. ÚS 215/2020.
Preto súd podľa § 10 ods. 8 zák. o PZP stanovil omeškania žalovaného s náhradou škody od uplynutia
15 dní po ukončení šetrenia podľa § 10 ods. 6 zák. o PZP vo výške podľa § 517 ods. 2 Obč. zák. a §

3 nar. vl. č. 87/1995 Z.z..

84. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
85. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

86. Nakoľko žalobca mal úspech v konaní voči žalovanému v plnom rozsahu, súd priznal žalobcovi nárok
na náhradu trov konania proti žalovanému v rozsahu 100%.

87. O samotnej výške tejto náhrady trov konania rozhodne súd podľa ustanovenia § 262 ods. 2 CSP,

o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Žilina.

Podľa ust. § 125 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len
„CSP“), odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.
Podľaust.§125ods.2CSP,odvolanieurobenévelektronickejpodobebez autorizáciepodľaosobitného
predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa
osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd

na dodatočné doručenie podania nevyzýva.Podľa ust. § 125 ods. 2 CSP, odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte
rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby
každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a

príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Podľa ust. § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovej značky konania) uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ust. § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.
Podľa ust. § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces,

b) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
c) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
d) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
e) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
f) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
g) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ust. § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa ust. § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať
len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa ust. § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).