Rozsudok – Ostatné ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 26. november 2025

Súd: Okresný súd Levice
Spisová značka: 16C/59/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4324204155
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 11. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Mária Černáková

ECLI: ECLI:SK:OSLV:2025:4324204155.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

16C/59/2024

Okresný súd Levice, sudkyňou Mgr. Máriou Černákovou, v spore žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX,
bytom C. XXX/XX, XXX XX D., zastúpeného Kinstellar, s. r. o., so sídlom Pribinova 34, 811 09 Bratislava
– mestská časť Staré Mesto, IČO: 35 873 833, proti žalovanej: E. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. X, XXX
XX F., zastúpenej JUDr. Laurou Bíróovou, advokátkou so sídlom Advokátskej kancelárie v Bratislave,
Klincová 37/B, 821 08 Bratislava 2, o zaplatenie 27.623,13 eura s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

16C/59/2024

I. Súd žalobu zamieta.

II. Žalovanej sa voči žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 28.11.2024 domáhal voči žalovanej zaplatenia
sumy 27.623,13 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 7 % ročne zo sumy 27.623,13 eura
od 29.11.2022 do zaplatenia. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že strany dňa XX.XX.XXXX uzatvorili
manželstvo, ktoré bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Levice, sp. zn.: 10P/140/2022 – 91 zo
dňa 22.11.2022, právoplatným dňa 28.11.2022. Dôvodil ďalej, že žalovaná niekoľko mesiacov pred

uzatvorením manželstva kúpila za cenu 730.000,- Sk (24.231,56 eura) nehnuteľnosti zapísané na liste
vlastníctva č. XXX, k. ú. F., a to: stavbu – rodinný dom súpisné číslo X, postavený na pozemku parc.
reg. „C“, parc. č. XXX/X, a pozemky reg. „C“, a to parc. č. XXX/X – trvalý trávny porast o výmere 3.241
m2, parc. G. XXX/X – trvalý trávny porast o výmere 460 m2, parc. č. XXX/X – trvalý trávny porast o
výmere 151 m2, parc. č. XXX – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 53 m2, parc. č. XXX/X – záhrada
o výmere 629 m2, parc. č. XXX/X – záhrada o výmere 22 m2, parc. č. XXX/X – zastavaná plocha
a nádvorie o výmere 325 m2, parc. č. XXX/X – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 53 m2, parc.

č. XXX/X – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 133 m2, parc. č. XXX/X – záhrada o výmere 907
m2, a parc. č. XXX/X – záhrada o výmere 19 m2. V čase kúpy bol rodinný dom v dezolátnom stave
a hrozilo preborenie strechy. Po uzatvorení manželstva sa začalo s úplným prebudovaním rodinného
domu, ktoré spočívalo v nasledovnom: výmena všetkých okien a dverí za nové, odstránenie starej
omietky, zateplenie a nová omietka, kompletne nová elektroinštalácia, kompletne nová vodoinštalácia,
nové kúrenie vrátane rozvodov tepla, vstavaná pec – kachle, výmena všetkých podláh za nové, nové
schodisko do podkrovia, od stropu prvého nadzemného podlažia sa všetko vymenilo za nové, odstránil

sa palach a namiesto neho sa položila železo-betónová platňa, odstránila sa strecha a postavila sa
kompletne nová strecha, celé podkrovie sa urobilo nové a zobytnilo sa, nový komín, nová sanita
a všetko zariadenie, maľovanie, odvodnenie domu, nové odkvapové rúry, nová elektrická prípojka,
podstienky okolo celého domu. Žalobca ďalej argumentoval, že v čase uzatvorenia manželstva žalovanánemala žiadne peňažné prostriedky, preto sa na prebudovanie rodinného domu nepoužili žiadne výlučné
prostriedky žalovanej. Prebudovanie sa financovalo zo spoločných prostriedkov manželov a z výlučných
prostriedkov žalobcu. Použité výlučné prostriedky žalobcu boli v sume 12.623,13 eura a to: prostriedky

vybrané z vkladnej knižky č. XXXXXXXXXX/XXXX vedenej v H. H., I. v sume 3.326,86 eura (výbery dňa
26.10.2007 v sume 40.000,- Sk a v sume 60.225,- Sk v období medzi 27.10.2007 – 27.02.2008, vklad
v sume 3.000,- Sk dňa 02.10.2007 pochádzal z daru od matky), prostriedky zo stavebného sporenia č.
zmluvy 0039922 3 01 v A. H. H., I. v sume 3.313,- eur, dar od matky žalobcu z obdobia približne roku
2010 v sume 2.000,- eur, dar od matky žalobcu v sume 3.983,27 eura (120.000,- Sk - suma pochádzala

z výhry matky žalobcu v lotérii B.). Žalobca tiež zariadil vykonávanie stavebných prác na rekonštrukcii
rodinného domu svojimi bratmi a ďalšími svojimi známym, hodnota ktorých prác je v sume 15.000,- eur.
Záverom konštatoval, že vzhľadom na skutočnosť, že žalobca poskytol plnenie do majetku, ktorý nebol
jeho a ani predmetom bezpodielového spoluvlastníctva so žalovanou, má nárok na vrátenie hodnoty
tohto plnenia.

2. Žalovaná vo svojom vyjadrení k žalobe uviedla, že ich manželstvo uzavreté dňa XX.XX.XXXX, zaniklo
dňom 28.11.2022, právoplatnosťou rozsudku Okresného súdu Levice sp. zn.: 10P 140/2022 – 91 zo
dňa 22.11.2022 a dňom 28.11.2022 zaniklo aj ich bezpodielové spoluvlastníctvo manželov. Žalovaná
poukázala na § 150 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého každý z manželov je povinný nahradiť,
čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Argumentovala, že predmetom

vyporiadania BSM nie je vyporiadanie finančných prostriedkov vo výlučnom majetku jedného z manželov
vynaložených na majetok vo výlučnom vlastníctve druhého z manželov. Namietala, že žalovaný sa voči
nej domáha nároku na zaplatenie sumy 27.623,13 eura dôvodiac, že finančné prostriedky v uvedenej
výške, ktoré boli predmetom jeho výlučného vlastníctva, boli použité na financovanie opráv rodinného
domu, ktorý je v jej výlučnom vlastníctve, avšak žalobca v žalobe neuvádza, kedy malo dôjsť k opravám

rodinného domu a kedy a v akej výške (a na aký konkrétny účel, resp. druh opravy) boli finančné
prostriedky v jeho výlučnom vlastníctve vynaložené na financovanie nákladov vynaložených na opravu
jej rodinného domu. K tvrdeniam žalobcu uviedla, že v čase kúpy nebol rodinný dom v dezolátnom
stave. Po nadobudnutí vlastníckeho práva k rodinnému domu začala s jeho opravou a úpravami, pričom
stavebné úpravy prebehli nasledovne: v období 23.07.2006 až 31.08.2006 (elektrická prípojka, úprava

interiéru, výmena okien, akumulačná pec + komínový systém, kachľový šporák, krov), v období október
až november 2007 (kúpeľňa), v období 2012 až 2014 (zobytnenie podkrovia), v období roku 2017
(výmena plechovej strechy na hospodárskej budove), pričom po tomto termíne neboli na rodinnom dome
vykonávané žiadne opravy ani úpravy. Namietala ďalej, že žalobca svoj nárok preukazuje len scanom
vkladnej knižky, z ktorého je zrejmý len výber sumy 40.000,- Sk, na informáciu od I. - H. A., I. o výške

poistného plnenia (list zo dňa 18.11.2010) sa žalobca v žalobe neodvoláva. Namietala, že nárok žalobcu
nie je ani vecne ani právne dôvodný a ani odôvodnený, nárok žalobcu neuznáva a popiera ho v plnom
rozsahu a tiež vzniesla námietku premlčania podľa § 107 Občianskeho zákonníka (pre prípad uplatnenia
nároku žalobcu titulom bezdôvodného obohatenia), resp. podľa § 106 Občianskeho zákonníka (pre
prípad uplatnenia nároku žalobcu titulom náhrady škody). Záverom žalobkyňa navrhla žalobu žalobcu

v celom rozsahu zamietnuť a zaviazať žalobcu na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

3. Žalobca vo svojom ďalšom vyjadrení uviedol, že rekonštrukciu rodinného domu v Uhliskách financoval
zo svojich výlučných prostriedkov v rokoch 2006 a 2007, kedy bolo potrebné rodinný dom uviesť do
obývateľného stavu, keďže rodinný dom bol vo veľmi zlom technickom stave. Konkrétny rozsah ním

financovaných prác je uvedený v bode 2.3 vyjadrenia. Namietal, že taktiež nie je pravdou tvrdenie
žalovanej, že po nadobudnutí vlastníckeho práva k rodinnému domu „začala s jeho opravou a úpravami“.
Dôkazom o tejto skutočnosti je výpis z účtu žalovanej za mesiac 11/2005, kedy k 30. novembru 2005
na svojom účte disponovala sumou 3.649,55 Sk, teda sumou 121,14 eura. Žalovaná teda v tom čase
nedisponovala dostatočnými finančnými prostriedkami, aby rekonštrukciu financovala. Pre vylúčenie

pochybností, z výlučných prostriedkov žalobcu boli financované nasledovné opravy rodinného domu, ku
ktorým žalobca aj uvádza osoby, ktoré sú pripravené prísť podať k uvedeným skutočnostiam svedeckú
výpoveď: elektrická prípojka – svedok J. K., L. K., vymurovanie skrinky na elektromer – svedok M. B.,
N. B., kontrolné merania a revízna správa – svedok M. O. (revízny technik), búranie komínov a strechy
– svedok N. E., M. B., N. B., L. K., N. H., N. N., podstojkovanie izieb – svedok M. B., N. B., zašalovanie

a zabetónovanie venca pod strechou – svedok M. B., N. B., betonáž železobetónovej platne – svedok
M. B., N. B., betonáž podláh a výstavba stien a múrov na poschodí – svedok P. K., výstavba komínov –
svedok M. B., N. B., zabezpečenie dreva na krov a jeho výstavba – svedok H. E., kúpa strešnej krytiny a
jej pokládka – svedok M. B., N. B., montáž vodovodnej prípojky a rozvodov – svedok N. Q., odvodneniea zaizolovanie základov – svedok N. Q., zateplenie a aplikácia škriabanej fasády na dom – svedok M.
B., N. B., omietka vnútorných stien, obkladanie kúpeľne – svedok M. R. N., M. R. starší, montáž okien
na poschodí – svedok E. B., požičanie náradia a techniky na rekonštrukciu – svedok A. B., konateľ B.,

H.. Žalobca ďalej dôvodil, že dokladmi o kúpe použitého stavebného materiálu s výnimkou faktúry č.
OF07/0084 bohužiaľ nedisponuje, keďže všetku ostatnú dokumentáciu žalovaná v júni 2022 zobrala
z rodinného domu po oznámení žalobcovi o jej úmysle rozviesť sa. Ak teda žalovaná tvrdí, že všetky
vyššie uvedené práce na rodinnom dome financovala sama zo svojich výlučných prostriedkov, v tomto
ohľadejeonazaťaženádôkaznýmbremenomúhradutýchtonákladovpreukázať.Vovzťahukvznesenej

námietke premlčania žalobca poukázal na § 114 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého premlčacia
doba počas trvania manželstva medzi manželmi nezačína a ani neplynie. Dôvodil, že premlčacia doba
preto v tomto prípade začala plynúť dňom právoplatnosti rozsudku, ktorým bolo manželstvo žalobcu
a žalovanej rozvedené a ako sama žalovaná vo svojom vyjadrení konštatuje, manželstvo žalobcu a
žalovanej zaniklo dňa 28. novembra 2022, teda dňom právoplatnosti rozsudku Okresného súdu Levice
zo dňa 22. novembra 2022. Investícia výlučných finančných prostriedkov žalobcu do výlučného majetku

žalovanej predstavuje bezdôvodné obohatenie, ktoré je žalovaná povinná žalobcovi vydať, pričom
žalobca poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 11.09.2019, sp. zn.:
8Cdo/115/2018 a tiež na nález Ústavného súdu sp. zn.: I. ÚS 548/2015 zo dňa 17.02.2016. Dôvodil,
že v zmysle § 107 Občianskeho zákonníka platí pre tento prípad dvojročná subjektívna premlčacia
doba, ktorá začína právoplatnosťou rozsudku súdu o rozvode manželstva. Žaloba bola v tomto prípade

podaná dňa 28. novembra 2024, teda v posledný deň dvojročnej subjektívnej premlčacej doby. Nárok
na vydanie bezdôvodného obohatenia preto v tomto prípade premlčaný nie je. Za účelom bližšieho
preukázania a vysvetlenia určitých ním tvrdených skutočností navrhuje vykonať výsluch nasledovných
osôb ako svedkov: J. K., L. K., M. R. mladšieho, M. R. staršieho, N. H., N. N., P. K., H. E., N. Q., E. B.,
A. B., M. B., N. B., M. O. a N. E..

4. Žalovaná vo svojom nasledujúcom vyjadrení vo vzťahu k ňou vznesenej námietke premlčania uviedla,
že ich manželstvo zaniklo dňa 28.11.2022. Žaloba žalobcu je síce datovaná dňom 28.11.2024, avšak
nie je zrejmé, kedy bola žaloba súdu doručená a je potrebné aby súd ustálil, kedy bola žaloba žalobcu
doručená. V prípade ak sa tak stalo po 28.11.2024, nárok žalobcu je premlčaný z dôvodu uplynutia

zákonnej dvojročnej subjektívnej premlčacej lehoty podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Vo
vzťahu k žalobcom predloženej fotokópii vkladnej knižky uviedla, že dátum výberu sumy 60.225,- Sk
nie je možné z predloženého dôkazu jednoznačne ustáliť z dôvodu jeho nečitateľnosti, pričom žalobca
nepreukázal žiadnymi dôkazmi, že tieto peňažné prostriedky použil na zhodnotenie jej rodinného domu.
Vo vzťahu k tvrdeniu, že žalobca na zhodnotenie jej rodinného domu použil prostriedky zo stavebného

sporenia č. zmluvy 0039923 3 01 v A. H. H., I. v sume 3.313,- eur namietala, že žalobca nepreukázal
žiadnymi dôkazmi či, a ak áno, tak kedy mu boli vyplatené prostriedky zo stavebného sporenia a
nepreukázal žiadnymi dôkazmi, či tieto finančné prostriedky použil na zhodnotenie jej rodinného domu.
Vo vzťahu k tvrdeniu, že žalobca približne v roku 2010 obdržal dar od matky v sume 2.000,- eur, ktoré
finančné prostriedky použil na zhodnotenie jej rodinného domu žalovaná uviedla, že žalobca nepredložil

žiadne dôkazy o poskytnutí finančného daru od matky ani žiadne dôkazy o tom, či darované finančné
prostriedky použil na zhodnotenie jej rodinného domu. Namietala ďalej, že žalobca tiež uviedol, že
obdržal dar od matky v sume 120.000,- Sk, ktorú sumu matka obdržala z výhry v lotérii B., ktoré
finančné prostriedky použil na zhodnotenie jej rodinného domu, avšak nepredložil žiadne dôkazy o
poskytnutí finančného daru od matky ani žiadne dôkazy o tom, či darované finančné prostriedky použil

na zhodnotenie jej rodinného domu. Žalobca tiež uviedol, že „zariadil“ vykonávanie stavebných prác na
rekonštrukcii rodinného domu svojimi bratmi a známymi a hodnotu týchto prác vyčíslil sumou 15.000,-
eur,pričomžalovanázdôraznila,žežalobcavýslovneuviedol,ževykonávaniestavebnýchprác„zariadil“,
avšak neuvádza, že by odmenu, resp. cenu za stavebné práce z vlastných finančných prostriedkov
týmto osobám aj uhradil. Nárok žalobcu na úhradu 15.000,- eur tak považovala za nedôvodný, nakoľko

sám žalobca v žalobe priznal, že vykonávanie prác len „zariadil“, teda v tejto časti žalobného návrhu
absentuje aktívna vecná legitimácia žalobcu. Vo vzťahu k uplatňovanému úroku z omeškania vo výške
7 % p. a. od 29.11.2022 žalobkyňa uviedla, že ho uplatňuje bez uvedenia akéhokoľvek skutkového a
právneho zdôvodnenia a nakoľko popiera nárok žalobcu na úhradu žalobou uplatnenej istiny v celosti,
popiera aj nárok žalobcu na príslušenstvo istiny. Za nepravdivé považovala tvrdenie žalobcu o tom, že

bolo potrebné rodinný dom uviesť do obývateľného stavu, keďže vraj bol vo veľmi zlom technickom stave
pričom argumentovala, že rodinný dom sa rozhodla kúpiť v čase, keď sa so žalobcom ani nepoznala.
Zálohu na kúpnu cenu rodinného domu zaplatila dňa 27.08.2005 v sume 50.000,- Sk. Jej výslovná
požiadavka na kúpu rodinného domu bola veľký pozemok a domček v slušnom, obývateľnom stave.Na rekonštrukciu rodinného domu sa podujala v čase, keď so žalobcom čakali dieťa a dieťaťu chcela
zabezpečiť čo najlepšie podmienky pre život. Žalobca jej navrhol, že jeho bratranec A. B. vlastní
stavebnú firmu B., H. a vedel by jej s rekonštrukciou rodinného domu pomôcť. Všetky veľké stavebné

práce ako zaliatie železobetónovej platne a betónového venca, postavenie nového krovu, pokládku
strešnej krytiny, zateplenie domu a novú omietku vykonali profesionálne pracovníci firmy B. H. a ona
firme B. H. za vykonanú prácu zaplatila. O tejto skutočnosti svedčí aj dôkaz založený do spisu žalobcom
a síce faktúra č. OP07/0084 a príjmový pokladničný doklad z 28.12.2007. Oba doklady sú vystavené na
jejmeno,onapráceobjednávala,ichrozsahdohodlaazavykonanéprácezaplatila.FirmaB.H.vykonala

aj práce spojené s vybudovaním a zobytnením podkrovia. Zotrvala na svojom tvrdení, že stavebné
úpravy na rodinnom dome v rokoch 2006 a 2007 boli hradené z jej výlučných finančných prostriedkov a
v roku 2007 i z poskytnutého úveru vo výške 120.000,- Sk. Zdôraznila, že disponovala v čase uzavretia
manželstva finančnými prostriedkami vo výške: 200.000,- Sk mala ešte z roku 2004, získala ich po smrti
svojho otca N. A. (zomrel XX.XX.XXXX), pričom o týchto finančných prostriedkoch žalobca vedomosť
mal, svedčí o tom jeho vyjadrenie na pojednávaní na Okresnom súde Levice dňa 12.05.2025 vo veci

sp. zn.: 14C/13/2024, pričom 300.000,- Sk mala z predchádzajúcich stavebných úverov. Prvý v poradí
jej zakladal ešte jej otec N. A. keď mala cca 16 rokov, po jeho ukončení si ďalšie stavebné úvery už
zakladala a platila sama (v čase pred uzavretím manželstva so žalobcom). Žalobkyňa ďalej dôvodila, že
okrem finančných prostriedkov uvedených vo výpise z účtu vo P., I., predloženého žalobcom (s dátumom
pred uzavretím manželstva), disponovala pred uzavretím manželstva aj finančnými prostriedkami v L. S.

T.P.E.15.05.2002malanaúčtevL.S.T.P.sumu300.000,-Skak01.01.2005sumu251.802,29Sk.Dňa
21.09.2006vložilačasťsvojichvýlučnýchfinančnýchprostriedkovnasvojúčetvoP.,I.,pričomsohľadom
na dátum uzavretia manželstva a finančnú situáciu nešlo o prostriedky patriace do BSM, ale o jej výlučné
finančné prostriedky. Spolu mala tak preukázateľne na najväčšiu časť rekonštrukcie rodinného domu
sumu 500.000,- Sk ako vlastné finančné prostriedky, získané pred uzavretím manželstva. Od 09.11.2007

už boli použité na rekonštrukciu rodinného domu finančné prostriedky vo výške 120.000,- Sk poskytnuté
vo forme úveru zo stavebného sporenia, ktoré sú predmetom vysporiadania v rámci konania vedeného
pod sp. zn.: 14C/13/2024. Žalobkyňa ďalej nesúhlasila s tvrdením žalobcu, že práce uvedené v bode
2.3 jeho vyjadrenia boli financované z jeho výlučných prostriedkov, keď žalobca ani v tabuľke k bodu 2.3
nešpecifikoval stavebné práce financované z jeho výlučných finančných prostriedkov, neuviedol dobu

resp. čas, v ktorom mali byť ním uvádzané práce vykonané a neuviedol ani výšku ním vynaložených
finančných prostriedkov v jeho výlučnom vlastníctve, na úhradu vykonaných prác. Dôkazy predložené
žalobcom (faktúra a príjmový pokladničný doklad) sú vystavené na jej meno, ona práce objednávala, ich
rozsah dohodla a za vykonané práce zaplatila. Predloženie týchto dôkazov priamo spochybňuje tvrdenie
žalobcu o financovaní prác z jeho výlučných finančných prostriedkov. Za rovnako nepravdivé označila

aj tvrdenie žalobcu, že nedisponuje žiadnymi dokladmi o kúpe stavebného materiálu, nakoľko ich v
júni 2022 zobrala z rodinného domu po oznámení svojho úmyslu podať návrh na rozvod manželstva.
Argumentovala, že na množstvo prác vykonaných v roku 2006 totiž faktúry vystavené neboli a naopak
žalobca predložením výpisu z jej účtu vo P., I. z obdobia 11/2005 priamo dokazuje, že to bol on, kto
odcudzil jej doklad, dokonca spadajúci do času pred uzatvorením manželstva (28.07.2006). Záverom

žalobkyňa zhrnula, že ani zo žaloby žalobcu a ani z vyjadrenia žalobcu z 11.06.2025 nie je možné ustáliť,
aké konkrétne stavebné resp. rekonštrukčné práce, v akom rozsahu a v akom konkrétnom období,
boli na jej rodinnom dome vykonané, či žalobca disponoval v čase vykonávania týchto prác finančnými
prostriedkami vo výške špecifikovanej v žalobe, a ak áno, či tieto finančné prostriedky vynaložil (kedy a
v akej výške) na úhradu nákladov za vykonané práce. Vo vzťahu k návrhu žalobcu na výsluch svedkov

žalovaná uviedla, že tento môže byť podľa jej názoru vykonaný až po tom, keď žalobca uvedie, aké
konkrétne práce, v akom čase a v akej cene, uhradené z jeho výlučných finančných prostriedkov, boli
na jej rodinnom dome vykonané.

5. Súd vo veci nariadil pojednávanie, na ktorom vec prejednal. Právni zástupcovia strán sporu na

pojednávaní zotrvali na svojich predchádzajúcich písomných vyjadreniach. Po predbežnom právnom
posúdení veci právny zástupca žalobcu uviedol, že nesúhlasí s predbežným právnym názorom súdu, a
to predovšetkým v oblasti návrhu výsluchu svedkov, keď bolo zo strany súdu konštatované, že žalobca
neuviedol, k akým skutočnostiam chce jednotlivých svedkov vypočuť. Túto skutočnosť žalobca uviedol
v bode 2.3 svojho vyjadrenia zo dňa 11.06.2025, kde jasne označil, akých svedkov chce vypočuť k akým

konkrétnym prácam na rodinnom dome. Nesúhlasil taktiež so skutočnosťou, že žalobca nepreukázal
vznik bezdôvodného obohatenia, keďže tak ako uviedol, s výnimkou faktúry č. OF070084, žalobca
nedisponuje akýmikoľvek inými listinnými dôkazmi o tom, že opravu rodinného domu financoval a to
z toho dôvodu, že žalovaná v júni 2022 zobrala z rodinného domu všetku ostatnú účtovnú ako aj inúdokumentáciu týkajúcu sa opráv rodinného domu. Na otázku súdu, čo konkrétne má byť výsluchom
svedkov preukázané, právny zástupca žalobcu uviedol, že výsluchom svedkov navrhuje preukázať,
že svedkovia práce uvádzané v bode 2.3 vyjadrenia žalobcu vykonali a že ich financoval žalobca. Na

otázku súdu, z čoho vyplýva výber z vkladnej knižky „SPORObonus“ vo výške 60.225,- Sk a s akým
dátumom, žalobca uviedol, že keď si to prefotil a zväčšil, vyplynul mu z toho dátum 27.10.2008. Na
otázku súdu, čo znamená, že žalobca zariadil vykonávanie stavebných prác so svojimi bratmi a známymi
v hodnote 15.000,- eur žalobca uviedol, že so svojimi bratmi svojpomocne zariadil vykonávanie prác
v hodnote 15.000,- eur s tým, že on je vyučený elektrikár a tieto elektroinštalačné, vodoinštalačné

a kanalizačné práce vykonal sám. Žalobca na otázku súdu vo vzťahu k ním navrhovaným svedkom
uviedol, že svedkovia v bode 2.3 vyjadrenia vedia vypovedať ku skutočnostiam, že ktoré konkrétne práce
na spornom rodinnom dome vykonali. Pokiaľ ide o svedkov M. B. a N. B., títo dvaja svedkovia sa vedia
vyjadriť aj k tomu, že väčšinu prác financoval zo svojich finančných prostriedkov, keď napr. priniesli drevo
na krov, peniaze mu priniesol brat z domu, kde vtedy spoločne bývali. Bratia mu peniaze aj požičiavali
aj spolu s matkou.

6. Právna zástupkyňa žalovanej po predbežnom právnom posúdení veci súdom uviedla, že vzhľadom
na predbežný právny názor súdu na výsluchu svedkov netrvá. S predbežným právnym názorom súdu sa
stotožňuje a poukazuje na koncentráciu konania. Stranám sporu bolo umožnené vyjadriť sa podľa CSP,
žaloba, vyjadrenie, replika, duplika. Má za to, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno. Nepreukázal ani
vlastníctvo všetkých finančných prostriedkov, ktoré uvádza vo svojej žalobe a vonkoncom nepreukázal,

že by čo i len časť z týchto finančných prostriedkov použil na zhodnotenie nehnuteľností vo výlučnom
vlastníctve žalovanej. Žalovaná popiera tvrdenie žalobcu, že doklady týkajúce sa rekonštrukcie
rodinného domu, ku ktorej došlo v roku 2006 a 2007, by bola odcudzila, opak je pravdou, veď sám
žalobca predložil výpis z účtu žalovanej z obdobia ešte pred uzavretím manželstva. Počas celej doby
trvania manželstva mal žalobca trvalý pobyt v rodinnom dome Uhliská, ktorý je vo vlastníctve jeho

a jeho dvoch bratov, a preto všetky zásielky boli žalobcovi zasielané aj za trvania manželstva na
túto adresu. Zotrvala na tom, že žalovaná uvádza tak ako vo svojom písomnom vyjadrení, že na
väčšinu prác, ktoré boli vykonané, neboli vyhotovované faktúry a že tieto práce hradila zo svojich
výlučnýchprostriedkov,ktorémalapreduzavretímmanželstva.Akbymalisvedkovianavrhnutížalobcom
vypovedať nielen o vykonaných prácach, ale aj o ich výške a úhrade, ako aj o tom, kto ich uhradil, mal

žalobca dostatočný časový priestor, aby od nimi navrhnutých svedkov tieto doklady vyžiadal a súdu
predložil na podporu svojich skutkových tvrdení. Nakoľko tak žalobca neurobil, dôkazné bremeno aj s
ohľadom na koncentráciu konania neuniesol, a preto navrhuje žalobu zamietnuť.

7. Právny zástupca žalobcu titulom záverečnej reči zotrval na svojich podaniach a tiež na tom, že

žalobca má za to, že žalovaná sa na jeho úkor obohatila o sumu 27.623,13 eura, a preto žiadal, aby súd
žalovanú zaviazal na zaplatenie sumy 27.623,13 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 7 % ročne
od 29.11.2022 až do zaplatenia a tiež na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Právna zástupkyňa
žalovanej titulom záverečnej reči navrhla žalobu v plnom rozsahu zamietnuť a zaviazať žalobcu na
náhradu trov konania z dôvodu, že žalobca v konaní nepreukázal ním tvrdené skutočnosti, ktoré uvádzal

v žalobe.

8. Po oboznámení sa s obsahom listinných dôkazov, a to najmä žalobou, výpisom z listu vlastníctva č.
XXXvedenýmprek.ú.F.sdátumomvyhotovenia01.03.2024,oznámenímI.–H.A.,I.zodňa18.11.2010
o poskytnutí poistného plnenia, vkladnou knižkou č. XXXXXXXXXX/XXXX, vyjadrením žalovanej zo dňa

23.04.2025, vyjadrením žalobcu zo dňa 11.06.2025 spolu s prílohami (výpis z účtu žalovanej vedeného
vo P., I. za 12/2005, faktúra č. OF07/0084, súpis vykonaných prác, príjmový pokladničný doklad č.
56/07 zo dňa 28.12.2007, zápisnica z pojednávania vo veci vedenej na Okresnom súde Levice pod
sp. zn.: 14C/13/2024), vyjadrením žalovanej zo dňa 30.07.2025 spolu s prílohami (výpisy z účtu L.
S. T., výpis z účtu žalovanej vedeného vo P., I. za 09/2006, vyjadrenie žalobcu z 15.05.2025 vo veci

vedenej na Okresnom súde Levice pod sp. zn.: 14C/13/2024), rozsudkom Okresného súdu Levice sp.
zn.: 10P/140/2022 – 91 zo dňa 22.11.2022, výpisom z listu vlastníctva č. XXX vedeného pre k. ú. F. s
dátumom vyhotovenia 21.11.2025, súd ustálil nasledovný skutkový a právny stav:

9. Žalobca a žalobkyňa sú bývalí manželia, ktorí manželstvo uzavreli dňa XX.XX.XXXX. Manželstvo

strán sporu bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Levice sp. zn.: 10P/140/2022 – 91 zo dňa
22.11.2022, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 28.11.2022.10.Zvýpisuzlistuvlastníctvač.XXX,vedenéhopreokresO.,obecF.,katastrálneúzemieF.tiežvyplýva,
že žalobkyňa je výlučnou vlastníčkou spornej nehnuteľnosti, vo vzťahu ku ktorej sa tvrdená investícia
žalobcu týka, pričom ako ďalej nepochybne z listu vlastníctva vyplýva, žalovaná tieto nehnuteľnosti

nadobudla ešte pred uzatvorením manželstva so žalobcom.

11. Z oznámenia o poukázaní poistného plnenia spoločnosťou I. – H. A., I. zo dňa 18.11.2010 vyplýva,
že žalobcovi vznikol nárok na výplatu opčnej poistnej sumy a to dňa 01.11.2010 s tým, že v zmysle
poistných podmienok mu poukazujú sumu vo výške 3.405,38 eura.

12. Z vkladnej knižky „SPORObonus“ č.: XXXXXXXXXX/XXXX vyplýva, že táto vkladná knižka bola
vystavená tak na meno žalobcu ako aj na ďalšiu osobu, a síce M. B. (pravdepodobne brata žalobcu).
Z uvedeného listinného dôkazu ďalej vyplýva, že z predmetnej vkladnej knižky bol dňa 26.10.2007
uskutočnený výber vo výške 40.000,- Sk a následne, niekedy po tomto dátume do 28.02.2008 bol
uskutočnený aj ďalší výber a to vo výške 60.000,- Sk.

13. Z výpisu z účtu žalobkyne vedeného vo P. U. S., I. vyplýva stav účtu žalobkyne ku dňu 30.11.2005
vo výške 3.649,55 Sk.

14. Z listiny označenej ako „Súpis vykonaných prác“ vystavenej spoločnosťou B., H. na meno žalobkyne

vyplýva súpis vykonaných prác za cenu 67.250,- Sk bez DPH, pričom v pravej spodnej časti listiny sa
nachádza podpis „B.“. V tejto súvislosti bola súdu predložená aj faktúra č.: OF07/0084 vystavená dňa
28.12.2007 spoločnosťou B. H. na sumu vo výške 80.027,50 Sk s DPH (67.250,- Sk bez DPH), ktorá je
opäť vystavená na meno žalobkyne. Rovnako na meno žalobkyne je vystavený aj príjmový pokladničný
doklad zo dňa 28.12.2007 ohľadom hotovostnej úhrady tejto faktúry.

15. Z výpisu z účtu žalobkyne vedeného v L. S. T. P. vyplýva stav účtu žalobkyne ku dňu 15.05.2002
vo výške 300.000,- Sk a zostatok k 31.12.2002 vo výške 4.180,85 Sk. Z ďalšieho výpisu predloženého
žalobkyňou vyplýva, že stav na tomto účte žalobkyne predstavoval ku dňu 01.01.2005 sumu vo výške
251.802,29 Sk a ku dňu 31.12.2005 sumu vo výške 164,68 Sk.

16. Podľa § 451 ods. 1 Zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“),
kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

17. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech

získanýplnenímbezprávnehodôvodu,plnenímzneplatnéhoprávnehoúkonualeboplnenímzprávneho
dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

18. Podľa § 454 Občianskeho zákonníka, bezdôvodne sa obohatil aj ten, za koho sa plnilo, čo podľa
práva mal plniť sám.

19. Podľa § 456 Občianskeho zákonníka, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na
úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

20. Podľa § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka, musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným

obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa
poskytnúť peňažná náhrada.

21. Podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia
sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto

sa na jeho úkor obohatil.

22. Podľa § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka, najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného
obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa,
keď k nemu došlo.

23. Podľa § 114 Občianskeho zákonníka, ak ide o právo medzi zákonnými zástupcami na jednej strane
a maloletými deťmi a inými zastúpenými osobami na druhej strane, premlčanie sa ani nezačína ani
neplynie, ak nejde o úroky a opakujúce sa plnenie. To platí aj o právach medzi manželmi.24. Podľa § 151 ods. 1 Zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), skutkové
tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.

25. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že žaloba žalobcu je v celom rozsahu
nedôvodná. Podstata bezdôvodného obohatenia spočíva v tom, že obohatený sa obohatí na úkor
majetku inej osoby o majetkové hodnoty, ktoré sú vyjadriteľné v peniazoch, pričom predmetom
bezdôvodného obohatenia môžu byť jednak veci, práva alebo iné majetkové hodnoty, ktorých hodnotu

možnovyjadriťvpeniazoch.Záväzkovývzťahzbezdôvodnéhoobohateniavzniknezasplneniazákonom
vymedzených predpokladov, a síce: a) vznik bezdôvodného obohatenia objektívne merateľného
v peniazoch na strane obohateného, b) k získaniu tohto prospechu na strane obohateného došlo na
základe niektorej právnej skutočnosti, ktorú predpokladá Občiansky zákonník v § 451 ods. 2 alebo §
454, c) vznik majetkovej ujmy vyjadriteľnej v peniazoch, ktorá postihuje oprávneného z bezdôvodného
obohatenia, pričom táto majetková ujma zároveň zodpovedá bezdôvodnému obohateniu na strane

obohateného. Po splnení uvedených predpokladov tak vzniká v zmysle § 456 Občianskeho zákonníka
jednak povinnosť obohateného vydať to, o čo sa bezdôvodne obohatil, a právo toho, na koho úkor k
obohateniu došlo, požadovať vydanie tohto plnenia.

26. V konaní nebolo sporné, že žalobca a žalobkyňa sú bývalí manželia, ktorí manželstvo uzavreli

dňa XX.XX.XXXX. Manželstvo strán sporu bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Levice sp. zn.:
10P/140/2022–91zodňa22.11.2022,ktorénadobudloprávoplatnosťdňa28.11.2022.Zlistuvlastníctva
č. XXX, vedeného pre okres O., obec F., katastrálne územie F. tiež vyplýva, že žalobkyňa je výlučnou
vlastníčkou spornej nehnuteľnosti, vo vzťahu ku ktorej sa tvrdená investícia žalobcu týka, pričom ako
ďalej nepochybne z listu vlastníctva vyplýva, žalovaná nehnuteľnosti evidované na tomto liste vlastníctva

nadobudla ešte pred uzatvorením manželstva so žalobcom.

27. Judikatúra súdov dospela k záveru, že investícia do majetku inej osoby z dôvodov spoločného
spolužitia, môže za splnenia zákonných predpokladov, napĺňať skutkovú podstatu bezdôvodného
obohatenia získaného plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol. Právnym dôvodom vynaloženia

investícií na cudziu nehnuteľnosť je v takomto prípade vzájomná dohoda o spoločnom užívaní
nehnuteľnosti, na základe ktorej sa tak investujúca osoba podieľa investíciami na skvalitnení resp.
zveľadení spoločného bývania, prípadne aj na zabezpečení takéhoto spoločného bývania. K vzniku
zodpovednostného vzťahu a bezdôvodnému obohateniu v takomto prípade dochádza, keď právny
dôvod poskytnutého plnenia (dodatočne) odpadol, spravidla tak v okamihu ukončenia spoločného

spolužitia. Pre určenie začiatku plynutia premlčacej doby na vydanie bezdôvodného obohatenia tak nie
je rozhodujúci okamih zhodnotenia nehnuteľnosti, ale deň, keď právny dôvod plnenia odpadol, teda deň
ukončeniaspolužitia,nakoľkoažokamihomodpadnutiaprávnehodôvoduplnenia,saposkytnutéplnenie
stáva bezdôvodným obohatením. V tejto súvislosti súd poukazuje na právne závery obsiahnuté v náleze
Ústavného súdu SR, sp. zn.: I. ÚS 548/2015 zo dňa 17.02.2016, podľa ktorých ak účelom vynaloženia

týchto nákladov bolo (spolu)užívanie rodinného domu, ktoré sa skončilo jeho predajom tretej osobe,
lehoty na vrátenie tohto plnenia sa odvíjajú nie od jeho poskytnutia, ale od vzniku zodpovednostného
vzťahu a bezdôvodného obohatenia, t. j. od času, keď právny dôvod plnenia dodatočne odpadol. Na
určeniezačiatkuplynutiapremlčacejdobynavydaniebezdôvodnéhoobohateniataknebolrozhodujúcim
okamih zhodnotenia predmetnej nehnuteľnosti, ale deň, keď sťažovateľke bolo znemožnené predmetný

rodinný dom užívať.

28. V tu prejednávanej veci je však z hľadiska začatia plynutia premlčacej doby okrem vyššie uvedenej
skutočnosti, potrebné zohľadniť aj § 114 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého ak ide o právo medzi
zákonnými zástupcami na jednej strane a maloletými deťmi a inými zastúpenými osobami na druhej

strane, premlčanie sa ani nezačína ani neplynie, ak nejde o úroky a opakujúce sa plnenie. To platí aj
o právach medzi manželmi. V zmysle uvedeného zákonného ustanovenia tak platí, že pokiaľ existuje
právny vzťah manželstva, premlčanie nezačne plynúť vôbec alebo sa jeho plynutie preruší po dobu
trvania tohto vzťahu. Len čo však tento vzájomný vzťah skoční, začne premlčacia doba plynúť alebo
bude jej plynutie pokračovať.

29.Vprípadochhodnôtvynaloženýchnacudziunehnuteľnosť,predstavujepohľadávkazbezdôvodného
obohatenia nie hodnotu vynaložených prostriedkov, ale rozdiel medzi hodnotou nehnuteľnosti pred
adaptáciou a po nej, pretože podľa prvej vety § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka, musí byť vydanévšetko čo bolo bezdôvodne získané (R 26/1975). Najvyšší súd Českej republiky v rozsudku sp. zn.:
32 Cdo 389/2008 zo dňa 30.09.2008 zastal názor, že v prípade investícií do cudzieho majetku, je
pohľadávkou z bezdôvodného obohatenia nie hodnota vynaložených prostriedkov, ale zhodnotenie veci,

ktoré získal obohatený, t. j. rozdiel medzi hodnotou jeho veci (trhovou cenou) pred investíciami a po
nich. Najvyšší súd Českej republiky zastal ďalej názor, že obohatený je povinný vydať len ten majetkový
prospech, ktorý získal obohatením a nie nahradiť majetkovú stratu tomu, na úkor koho bolo obohatenie
získané. Obdobne Najvyšší súd Českej republiky vo svojom rozsudku sp. zn.: 32 Odo 761/2003 zo
dňa 13.10.2004 uviedol, že pri investovaní prostriedkov (bez právneho dôvodu) do nehnuteľnosti sa

vlastník tejto veci bezdôvodne obohatil v rozsahu, v ktorom sa nehnuteľnosť vykonanou investíciou
oproti predchádzajúcemu stavu zhodnotila, nie v rozsahu vynaložených investícií. Z uvedeného teda
nepochybne vyplýva, že bezdôvodné obohatenie v tomto prípade tak predstavuje majetkový prospech
obohateného spočívajúci vo zvýšení hodnoty nehnuteľnosti a nie majetkovú stratu toho, na úkor koho
bolo obohatenie získané.

30. Hoci sa žalobca v konaní snažil preniesť dôkazné bremeno na žalovanú, splnenie predpokladov
vzniku bezdôvodného obohatenia musí jednoznačne preukázať ten, kto tvrdí, že na jeho úkor bolo
bezdôvodné obohatenie získané. Žalobca však bezdôvodné obohatenie žalovanej na svoj úkor
v konaní nijako nepreukázal, keď žalobca nijakým spôsobom nepreukázal ani len to, že by peňažnými
prostriedkami v ním tvrdenom rozsahu poskytnutých investícií vôbec disponoval.

31. Žalobca v tejto súvislosti súdu predložil vkladnú knižku „SPORObonus“ č.: XXXXXXXXXX/XXXX,
ktorou sa snažil preukázať dispozíciu so sumou vo výške 3.326,86 eura (100.225,- Sk), ktorá mala patriť
do jeho výlučného vlastníctva, avšak pozornosti súdu neušlo, že táto vkladná knižka bola vystavená
tak na meno žalobcu ako aj na ďalšiu osobu, a síce M. B. (pravdepodobne brata žalobcu). Ak by

aj súd pripustil, že v dôsledku nepopretých skutkových tvrdení žalobca finančnými prostriedkami vo
výške 3.326,86 eura skutočne disponoval, nijako v konaní nepreukázal, že tieto finančné prostriedky aj
investoval do nehnuteľnosti žalovanej tak, ako to tvrdí. Tu súd dáva ďalej žalobcovi do pozornosti, že
v konaní neuviedol ani len skutkové tvrdenie o tom, na čo konkrétne mala byť táto suma použitá, pokiaľ
bola teda skutočne investovaná do nehnuteľnosti žalovanej.

32. Žalobca súdu tiež predložil oznámenie o poukázaní poistného plnenia vo výške 3.405,38 eura zo
strany I. – H. A., I. v jeho prospech a to zo dňa 18.11.2010, pričom v súvislosti s týmto predloženým
listinným dôkazom žiadne skutkové tvrdenie neučinil. V tejto súvislosti dáva súd žalobcovi do pozornosti,
že opäť nijako v konaní nepreukázal, že sa jedná o jeho výlučné prostriedky, nakoľko aj pri poistných

zmluvách týkajúcich sa poistenia osôb je potrebné vychádzať zo zásad použitých pri iných zmluvách
a plneniach, a síce, že do bezpodielového spoluvlastníctva manželov patrí aj plnenie z poistnej
zmluvy, pokiaľ bolo realizované za trvania manželstva v prospech ktoréhokoľvek z manželov presne
tak, ako to bolo aj prípade žalobcu, nakoľko manželstvo žalobcu a žalovanej v novembri 2010
ešte bezpochyby trvalo (R 42/1972). Tu už súd len poznamenáva, že žalobca vo svojom vyjadrení

doručenom tunajšiemu súdu dňa 11.06.2025 navyše tvrdil, že rekonštrukciu rodinného domu mal zo
svojich výlučných prostriedkov realizovať v rokoch 2006 a 2007, pričom poistné plnenie bolo žalobcovi
poskytnuté v novembri 2010.

33. Rovnako tak predloženie faktúry č.: OF07/0084 vystavenej dňa 28.12.2007 spoločnosťou B. H. na

sumu vo výške 80.027,50 Sk spolu so súpisom vykonaných prác a príjmovým pokladničným dokladom,
bez ďalšieho podľa názoru súdu nepreukazuje, že ide o investíciu žalobcu do nehnuteľnosti žalovanej,
nakoľko žalovaná toto namietala a všetky tieto listinné dôkazy sú navyše vystavené na meno žalovanej,
ktorá zároveň tvrdila, že predmetné práce objednala a aj za ne zaplatila. Tu súd už len pre doplnenie
udáva, že tento prípadný nárok nebolo možné posúdiť ani podľa § 454 Občianskeho zákonníka, nakoľko

žalobca nijako netvrdil ani nepreukázal, že by dlh žalovanej plnil veriteľovi žalovanej sám a súčasne
netvrdil a nepreukázal, že medzi žalobcom a veriteľom žalovanej bolo zrejmé, že je plnené za žalovanú.
34. Žalobca v konaní navrhol vypočuť 15 svedkov, ktorý návrh obsiahol vo svojom vyjadrení zo dňa
11.06.2025, ktorý návrh však nemožno považovať riadny návrh na vykonanie dokazovania, nakoľko
z neho nie je zrejmé, aké skutočnosti majú byť výsluchom navrhnutých svedkov preukázané. Žalobca

vo svojom vyjadrení uvádzal, že pre vylúčenie pochybností, z výlučných prostriedkov žalobcu boli
financované tam označené opravy domu, ku ktorým uvádza aj osoby, ktoré sú pripravené podať
k uvedený skutočnostiam svedeckú výpoveď. V ďalšej časti toho istého vyjadrenia žalobca uvádza,
že výsluch týchto svedkov navrhuje vykonať za účelom bližšieho preukázania a vysvetlenia určitýchskutočností tvrdených žalobcom. Žalobca na otázku súdu na pojednávaní doplnil, že svedkovia v bode
2.3 vyjadrenia vedia vypovedať ku skutočnostiam, ktoré konkrétne práce na spornom rodinnom dome
vykonali. Pokiaľ ide o svedkov M. B. a N. B., títo dvaja svedkovia sa vedia vyjadriť aj k tomu, že väčšinu

prác financoval žalobca zo svojich finančných prostriedkov. Súd napokon takto navrhnuté dokazovanie
uznesením vyhláseným na pojednávaní po dôsledkom posúdení procesnej situácie zamietol majúc za
to, že vykonanie takéhoto rozsiahleho dokazovania by bolo za daných okolností neúčelné a rozpore
so zásadou hospodárnosti konania. Ak by totiž žalobca aj svedeckými výpoveďami preukázal, že boli
vykonané žalobcom tvrdené práce, prípadne aj to, aká suma bola ich titulom vyplatená, uvedené nijako

nepreukazuje, že tieto boli aj uhradené z výlučných prostriedkov žalobcu, keď súd opäť pripomína, že
žalobca nijako v konaní nepreukázal ani len to, že by s takýmito peňažnými prostriedkami disponoval,
okrem súdom ako nesporne vyhodnotenej sumy vo výške 3.326,86 eura. Tu dáva súd ďalej žalobcovi do
pozornosti, že pokiaľ hodlal v konaní preukázať svoju solventnosť výsluchom svedkov, ktorí sú súčasne
jeho súrodencami, na preukázanie svojich tvrdení mal potom predložiť aj iné podporné dôkazy, čo sa
však nestalo.

35. Ani za splnenia všetkých týchto predpokladov by však nebolo možné žalobe žalobcu vyhovieť
a to ani len v rozsahu tvrdených investícií v sume 3.326,86 eura, nakoľko ako už súd uviedol, v
prípadoch hodnôt vynaložených na cudziu nehnuteľnosť, predstavuje pohľadávka z bezdôvodného
obohatenia nie hodnotu vynaložených prostriedkov, ale rozdiel medzi hodnotou nehnuteľnosti pred jej

zhodnotím a hodnotou nehnuteľnosti po jej zhodnotení, keďže titulom bezdôvodného obohatenia sa
musí vydať to, čo získal povinný obohatením a nie nahradiť majetkovú stratu tomu, na úkor koho
bolo obohatenie získané. Keďže žiadny dôkaz na preukázanie rozdielu medzi hodnotou nehnuteľnosti
pred jej zhodnotením a hodnotou nehnuteľnosti po jej zhodnotení nebol súdu v konaní predložený
a ani navrhnutý, žalobca neuniesol dôkazné bremeno ani pokiaľ ide o výšku tvrdeného bezdôvodného

obohatenia.

36. Žalobca ďalej v konaní tvrdil, že „zariadil“ vykonávanie stavebných prác na rekonštrukcii rodinného
domu svojimi bratmi a ďalšími svojimi známymi s tým, že hodnota týchto prác je v sume 15.000,- eur.
Až na pojednávaní na otázku súdu žalobca doplnil, že „zariadením vykonávania stavebných prác“ mal

na mysli, že na nehnuteľnosti žalovanej svojpomocne spolu so svojimi bratmi vykonali určité stavebné
práce. Tu je nutné dodať, že v prípade, ak teda tieto poskytnuté plnenia spočívali vo výkonoch, a tieto
výkony boli v prospech žalovanej poskytnuté aj niekým iným ako samotným žalobcom, potom žalobca
niejeaktívnevecnelegitimovanýmsubjektomnauplatňovanietýchtonárokovvsúdnomkonaní,nakoľko
pre tento prípad by sa žalobkyňa za súčasného splnenia všetkých ostatných zákonných predpokladov,

bezdôvodne obohatila na úkor tých osôb, ktoré tieto plnenia poskytli.

37. Pokiaľ ide o výkony poskytnuté v prospech žalobkyne samotným žalobcom, aj pre prípad, že by
žalobca preukázal rozsah týchto výkonov opäť platí, že v prípadoch hodnôt vynaložených na cudziu
nehnuteľnosť (pričom je z hľadiska žalobcu jedno, či ide o vynaložené finančné prostriedky alebo

výkony, čo však neplatí v prípade výkonov vynaložených tretími osobami) predstavuje pohľadávku
z bezdôvodného obohatenia zvýšenie hodnoty majetku obohateného. Ako však už súd uviedol, žiadny
dôkaz na preukázanie rozdielu medzi hodnotou nehnuteľnosti pred jej zhodnotením a hodnotou
nehnuteľnosti po jej zhodnotení nebol súdu v konaní predložený a ani navrhnutý.

38. Keďže žalobca splnenie predpokladov na vznik bezdôvodného obohatenia na strane žalovanej
na jeho úkor v konaní nepreukázal, keď nepreukázal, že mal finančné prostriedky v rozsahu ním
tvrdenej investície k dispozícii, keď nepreukázal že tieto finančné prostriedky investoval do nehnuteľnosti
patriacej do výlučného vlastníctva žalovanej a súčasne nepreukázal rozdiel hodnoty nehnuteľnosti pred
jej zhodnotením a po jej zhodnotení a to aj pokiaľ ide o žalobcom tvrdené poskytnuté plnenia spočívajúce

vo výkonoch, súd nemal inú možnosť, než žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietnuť.

39. Súd ešte pre doplnenie udáva, že keďže žalobca dôkazné bremeno ohľadom svojich skutkových
tvrdení v konaní nepreukázal, súd sa prostriedkami procesnej obrany žalovanej z dôvodu hospodárnosti
konania nezaoberal (a síce vyhodnocovaním či vôbec a pokiaľ áno, aké množstvo peňažných

prostriedkov mala v rozhodnom období k dispozícii žalovaná). Vychádzajúc ďalej z právneho záveru
o tom, že v konaní nebolo bezdôvodné obohatenie žalovanej na úkor žalobcu preukázané, súd sa nemal
dôvod zaoberať ani otázkou vznesenej námietky premlčania zo strany žalovanej.40. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

41. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.

42.Podľa§262ods.2CSP,ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

43. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP a žalovanej ako strane v
konaní úspešnej v celom rozsahu, priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100
%. O výške náhrady trov konania rozhodne súd samostatným uznesením podľa § 262 ods. 2 CSP po
právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný

súd Levice.

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie

napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).