Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, November 26, 2025

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 11Co/110/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123446071
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 11. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Topoľančík

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2025:6123446071.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu

JUDr. Vladimíra Topoľančíka a členov senátu JUDr. Evy Malíkovej a JUDr. Romana Tichého, v spore
žalobcu: Náhradné vozidlo, s.r.o., so sídlom Tolstého 1201/20, 010 01 Žilina, IČO: 50 496 166, právne
zastúpeného spoločnosťou ADVOKÁTI Müller § Dikoš, s.r.o., so sídlom Tolstého 1201/20, 010 01 Žilina,
IČO: 36 864 455, proti žalovanému: KOMUNÁLNA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom
Štefánikova 17, 811 05 Bratislava, IČO: 31 595 545, právne zastúpeného spoločnosťou Advokátska
kancelária Legal Cases s.r.o., so sídlom Alžbetínske námestie 328, 929 01 Dunajská Streda, IČO: 36
720 097, v konaní o zaplatenie sumy 510,91 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku

Okresného súdu Žilina č. k. 7C/4/2024-95 zo dňa 17. júna 2025 v spojení s opravným uznesením
Okresného súdu Žilina č. k. 7C/4/2024-118 zo dňa 30.07.2025, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie potvrdzuje.

Žalobcovi voči žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Žilina (ďalej aj „súd prvej inštancie“ prípadne „okresný súd“) odvolaním napadnutým
rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 510,91 Eur spolu s 9,25 % ročným
úrokom z omeškania od 07.09.2023 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku (výrok I.

odvolaním napadnutého rozsudku) a uložil žalovanému povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania
v plnom rozsahu (výrok II. odvolaním napadnutého rozsudku).
1.1 Z odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie vyplýva, že medzi stranami nebolo sporné, že dňa
23. apríla 2023 vo Varíne pri dopravnej nehode bolo poškodené vozidlo poškodenej A. B. poistencom
žalovaného.
1.2 Súd prvej inštancie právne posúdil žalobcom uplatnený nárok ako nárok na náhradu škody podľa §
15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú

prevádzkoumotorovéhovozidlaaozmeneadoplneníniektorýchzákonov(ďalejaj„zákonč.381/2001Z.
z.“) priamo voči žalovanému (poisťovni), hoci poškodený mohol nárok uplatniť voči osobe zodpovednej
za vznik škody (poistenému), prípadne voči obom spoločne.
1.3 Z odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie ďalej vyplýva, že opravu poškodenia motorového
vozidla A. B. vykonal autorizovaný servis spoločnosť ALTERIA MOTOR, s.r.o., ktorý cenu opravy
vo výške 2.612,50 Eur vyúčtoval poškodenej faktúrou č. 2023220311 zo dňa 19.07.2023 s tým, že
fakturovaná suma bola splatná dňa 26.07.2023.

1.4 Z priložených listín súd prvej inštancie zistil, že poškodená A. B. splnomocnila servis ALTERIA
MOTOR,s.r.o.nakomunikáciuspoisťovňoustým,žepožadovalazaslanieukončovacejsprávy/krycieho
listu na email: C., C.. Mal preukázané, že dňa 01.08.2023 bolo opravené motorové vozidlo vydanépoškodenej A. B. s tým, že v uvedený deň uhradil žalovaný ako poisťovňa škodcu dohodnutú cenu
opravy priamo na účet spoločnosti ALTERIA MOTOR, s.r.o.. Poukázal na to, že spoločnosť ALTERIA
MOTOR,s.r.o.uviedla,ženebolopotrebnézabezpečeniepohľadávkyzaopravuvozidla,pretožepriebeh

opravy, komunikácia
s poisťovňou a úhrada prebehli v prijateľnom časovom slede a že vydanie opraveného vozidla ihneď po
zaplatení opravy je podľa tejto spoločnosti obvyklým postupom, kedy sa zákazka považuje za definitívne
uzatvorenú. Z výpisu z bankového účtu D. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX spoločnosti ALTERIA
MOTOR, s.r.o. mal súd prvej inštancie preukázané, že predmetná spoločnosť prijala dňa 01.08.2023

platbu vo výške 2.612,50 Eur od spoločnosti KOMUNÁLNA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group pod
v. s. 8007392445 a špecifický symbol 2023220311.
1.5 Aktívnu legitimáciu mal súd prvej inštancie preukázanú Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa
07.11.2023 medzi poškodenou a žalobcom, pričom poukázal na to, že aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu
v obdobných súdnych sporoch ustálila súdna prax,
v zmysle ktorej zmluva o postúpení pohľadávky predstavuje to, že došlo k úhrade faktúry a zároveň k

postúpeniu pohľadávky, ktoré postúpenie poškodený ako postupca oznámil poisťovni.
1.6 Zo Zmluvy o nájme dopravného prostriedku č. 869/2023 zo dňa 10.07.2023 mal súd prvej inštancie
preukázané, že žalobca prenajal poškodenej motorové vozidlo značky Hyundai i20, MT, EČV: E. s tým,
že nájom náhradného vozidla trval od 10.07.2023 do 01.08.2023 a pri dennom nájomnom vo výške
45,- Eur bolo dohodnuté zmluvné nájomné 37,- Eur a poplatok za pristavenie vozidla 30,- Eur s tým, že

nájom motorového vozidla vyúčtoval žalobca poškodenej faktúrou č. 9872023 splatnou dňa 16.08.2023
na sumu 880,91 Eur s DPH, spolu za 23 dní.
1.7 Vo vzťahu k účelnosti nájmu náhradného vozidla poškodeným poukázal na žalobcom prezentovanú
judikatúru, a to rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 05.05.2015 sp. zn. 2Cob/134/2014,
rozhodnutie Krajského súdu v Žiline zo dňa 12.12.2018 sp. zn. 13Cob/116/2018, rozhodnutie Krajského

súdu v Bratislave sp. zn. 1Cob/85/2015. Vychádzajúc z uvedeného považoval preukázanú škodu
spojenú so zabezpečením náhradného vozidla počas opravy poškodeného vozidla za škodu priamo
súvisiacu so samotným poškodením vozidla ako následnú škodu vyvolanú touto udalosťou, a potom
uzavrel, že je
v priamej príčinnej súvislosti s porušením povinnosti osoby a poškodením vozidla a jej zavinením.

1.8 Konštatoval, že ak vlastník či užívateľ vozidla nemôže užívať motorové vozidlo na uspokojovanie
vlastných potrieb, ktoré uspokojoval predtým prostredníctvom poškodeného vozidla a na účel
zabezpečenia prepravy si prenajal, vypožičal či inak obstaral iné vozidlo, je dôvodné predpokladať, že
slúži k rovnakému zabezpečeniu potrieb ako poškodené vozidlo, pričom v prejednávanom spore mal
túto potrebu zabezpečenia nájmu iného vozidla (náhradného vozidla) preukázanú jednak samotným

vyhlásením poškodenej, ako aj rozsahom prejazdenej vzdialenosti podľa stavu tachometra pri prevzatí
28 341 a odovzdaní 29 058 km, t. j. spolu 717 km.

1.9 V súvislosti s celkovou dĺžkou prenájmu poukázal na judikatúru krajských súdov, ako aj Ústavného
súdu Slovenskej republiky, vzťahujúcu sa na obdobné prípady.

1.10 Nepovažoval za nevyhnutné v spore vykonať dokazovanie, či daná spoločnosť autoopravovňa
mala v čase nehody či opravy so žalovaným uzavretú zmluvu o spolupráci, nakoľko v iných sporoch
túto skutočnosť zistil. Uviedol, že spoločnosť ALTERIA MOTOR, s.r.o., Žilina vystupuje ako autorizovaný
dealer vozidiel Hyundai, Mazda, Ford, Honda a zároveň ako autorizovaný servis pre dané značky

vozidiel, a teda sa jedná o autoopravovňu odporúčanú priamo výrobcom či výhradným dovozcom alebo
zástupcom značky
s požadovanými znalosťami a kvalitou pre opravu. Preto považoval obvyklé odporúčanie opravy
v autorizovanom servise za racionálne, a to aj samotným uvedením spolupracujúceho servisu na
webovom sídle žalovaného. Uviedol, že pokiaľ poškodený nepreferuje určitý „neznačkový“ servis alebo

servis inej značky, tak súd prvej inštancie považoval za racionálnu voľbu požiadať o opravu práve
autorizovaný servis danej značky. Taktiež poukázal na to, že aj samotná dcérska spoločnosť žalovaného
SLOVEXPERTA s.r.o. priamo odporúča pre opravu v rámci poistných udalostí aj danú opravovňu.
Konštatoval, že ani v jednom z predchádzajúcich sporov ani v prejednávanom spore nezistil, že by
sám žalovaný či spoločnosť určená na ohliadku poškodenia odporučili poškodenej inú opravovňu,

ktorá by v požadovanej kvalite a za kratší čas vykonala opravu poškodenia na vozidle poškodenej,
pričom zdôraznil, že práve poisťovňa, ktorá spolupracuje v meste Žilina s 28 autoopravovňami,
má viac možností zistiť zaťaženosť autoopravovní, schopnosť vykonať opravu v primeranom čase
a podobne. Akcentoval, že dĺžku zotrvania motorového vozidla v autoopravovni nemohla poškodenánijako ovplyvniť, keď predmetné motorové vozidlo jej bolo vydané v deň, kedy poisťovňa uhradila
autoopravovni cenu opravy. V danej súvislosti poukázal na závery vyplývajúce z rozsudku Krajského
súdu v Žiline sp. zn. 11Co/88/2023 zo dňa 26.03.2024, ako aj závery vyplývajúce z nálezu Ústavného

súdu SR sp. zn. III. ÚS 602/2022 zo dňa 16. februára 2023.
1.11 Vo vzťahu k sume nájmu vo výške 37,- Eur/deň a poplatku za pristavenie vozidla 30,- Eur (všetko
vrátane DPH) konštatoval, že táto suma nebola sporná, a teda spornou ju neurobil žalovaný popretím
skutkových tvrdení a nepreukazoval jej neprimeranosť. Za nesporné považoval to, že poškodenej bol
faktúrou vyúčtovaný nájom vo výške 880,91 Eur, splatný 16.08.2023, za nájom vozidla Hyundai i20 MT,

EČ: E. od 10.07.2023 do 01.08.2023, pričom vyúčtovanie zodpovedalo obsahu Zmluvy o nájme zo dňa
10.07.2023.
1.12 Súd prvej inštancie považoval dobu nájmu vozidla poškodenej od 10.07.2023 do 01.08.2023,
zodpovedajúcu oprave poškodeného motorového vozidla od prevzatia na opravu do jeho vydania, za
primeranú, ktorú poškodená nemohla ovplyvniť s tým, že zdôraznil, že žalovaný nepreukázal svojvoľné
konanie autoopravovne, porušenia práv poškodenej či už záväzkových alebo zmluvných.

1.13 Žalobcovi priznal aj nárok na úroky z omeškania v žalobcom uplatnenej výške, pričom poukázal na
ustálenú judikatúru, ako aj závery Ústavného súdu Slovenskej republiky vyslovené v náleze Ústavného
súdu SR zo dňa 14.10.2021 sp. zn. III. ÚS 309/2020-33, ktorým bol zrušený rozsudok Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky zo dňa 22.10.2018 sp. zn. 3Cdo/145/2017, ako aj následné nálezy Ústavného súdu
Slovenskej republiky vo veciach vedených pod sp. zn. III. ÚS 214/2020 a III. ÚS 215/2020.

1.14 O práve na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného
sporového poriadku (ďalej aj „CSP“) a priznal žalobcovi, ktorý mal v konaní voči žalovanému v plnom
rozsahu úspech, právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie v celom rozsahu podal žalovaný odvolanie z dôvodov
prezumovaných ust. § 365 ods. 1 písm. h), f), d) CSP. Namietal, že ak súd prvej inštancie vychádzal
z toho, že poškodená nemala možnosť domáhať sa vydania svojho vozidla po ukončení jeho opravy
(t. j. dňa 19.07.2023), a preto nemohla ovplyvniť dĺžku opravy jej vozidla v servise, tak takýto záver
zo zisteného skutkového stavu nebol preukázaný. Podľa názoru žalovaného v konaní nebolo vôbec

preukázané, že sa poškodená domáhala vydania svojho opraveného vozidla a servis jej opravené
vozidlo nevydal, a taktiež v konaní nebolo preukázané ani zo strany žalobcu preukazované, že
poškodená sa zaujímala o opravu svojho vozidla v servise a o dĺžku zotrvania jej vozidla v servise,
pričom za tento čas užívala náhradné vozidlo, ktoré malo byť hradené žalovaným. Súčasne mal za to,
že rozhodnutie súdu prvej inštancie o oprávnenosti nároku poškodenej na náhradné vozidlo za celý čas

zotrvania jej vozidla v servise, nakoľko táto nemohla ovplyvniť dĺžku opravy a ani to, či bude poisťovňou
oprava zaplatená, vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a je tiež arbitrárne, nakoľko
súd prvej inštancie neuviedol, z akého dôvodu považoval túto skutočnosť za relevantnú v súvislosti
s priznaním nároku žalobcovi za celý čas zotrvania vozidla v servise bez ohľadu na to, či je alebo nie
je vozidlo opravené. Podľa žalovaného bez preukázania konkrétnych okolností, že poškodená nemôže

ovplyvniť dĺžku zotrvania jej vozidla v servise, je uvedený záver nesprávny, pričom namietal, že na
neoprávnené predlžovanie zotrvania vozidla v servise má vplyv na správanie sa klienta, či prejavuje
záujem o priebeh opravy jeho vozidla. V okolnostiach prípadu mal za to, že bolo preukázané, že
poškodená nejavila záujem o dĺžku zotrvania svojho vozidla v servise, pričom za tento čas užívala na
ťarchu poisťovne náhradné vozidlo. Súčasne namietal záver súdu prvej inštancie o obave poškodenej,

či bude oprava vozidla zaplatená poisťovňou, keď táto skutočnosť nebola vôbec preukazovaná a takéto
konštatovanie môže byť subjektívnym pohľadom na vec. Z uvedených dôvodov považujoval žalovaný
rozhodnutie súdu prvej inštancie za arbitrárne a nepreskúmateľné. Žalovaný zdôraznil, že poisťovňa
je spoločnosťou podnikajúcou pod dohľadom NBS a jej majetok nad všetky pochybnosti postačuje
na úhradu svojich záväzkov voči servisom vykonávajúcim opravu vozidiel spadajúcich pod poistné

krytia žalovaného, a preto neexistuje žiadna objektívna okolnosť, ktorá by mohla odôvodniť zadržanie
opraveného vozidla do času úhrady plnenia poisťovňou. Súčasne poukázal na to, že v čase ukončenia
opravy, t. j. 19.07.2023, nebola pohľadávka servisu voči poisťovni splatná a neexistovala preto žiadna
obava, či bude poisťovňou uhradená zákazka servisu ani zákonná možnosť servisu zadržať opravené
vozidlo do času úhrady opravy. Zdôraznil, že uvedená skutočnosť v konaní ani nebola preukazovaná, že

servis odmietol poškodenej vydať opravené vozidlo po ukončení opravy a že sa poškodená domáhala
vydania svojho vozidla.
2.1Podľa názoru žalovanej nie je možné považovať bez ďalšieho nájom náhradného vozidla za účelný
za celý čas, po ktorý sa vozidlo nachádza v servise a takýto záver žalobcu nemá oporu v zákonnom
poistení motorových vozidiel, ktorý slúži na ochranu poškodených pri dopravných nehodách a jeho

prostredníctvom sa majú likvidovať náklady vynaložené na odstránenie vzniknutej ujmy (materiálne
a imateriálne). Poukázal na závery vyplývajúce z nálezu Ústavného súdu ČR zo 14. februára 2018,
sp. zn. IV. ÚS 2043/17, podľa ktorého sa nedá pripustiť, aby boli účelovým navyšovaním nákladov na
odstraňovanie škôd čerpané finančné prostriedky, ktoré by pri poctivom jednaní čerpané neboli, čo by
nakoniec mohlo ísť na ťarchu všetkých poistníkov.

2.2
V daných súvislostiach poukázal aj na rozsudok Mestského súdu Bratislava III B1-33Cb/13/2022
z 28.05.2024.

2.3
Z uvedených dôvodov potom sa nestotožnil s názorom žalobcu a súdu prvej inštancie, že čakanie na

krycí list po ukončenej oprave je potrebné považovať za účelný nájom náhradného vozidla súvisiaci
s poistnou udalosťou.

2.4
V súvislosti s poukazom súdu prvej inštancie na rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn. 11Co/88/2023

zo dňa 26.03.2024 poukázal žalovaný na rozsudky Krajského súdu v Žiline sp. zn. 7Co/187/2022 zo dňa
22.03.2023, sp.zn. 8Co/46/2024 z 27.06.2024, a tiež sp.zn. 8Co/136/2024 zo dňa 26.11.2024, v ktorých
sa súdy podľa žalovaného podrobne vysporiadali s otázkou účelnosti nájmu súvisiacou s doručovaním
krycieho listu.
2.5

Podľa názoru žalovaného servis nie je oprávnený zadržať motorové vozidlo do vykonania úhrady opravy
a takýto záver považuje za priamo rozporný s kogentnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka
vzťahujúcimi sa na zádržné právo. V tejto súvislosti poukázal na § 151s Občianskeho zákonníka,
z ktorého vyplýva možnosť realizácie takéhoto jednostranného právneho úkonu len pri existencii splatnej
peňažnejpohľadávkyveriteľavočidlžníkovi,pričomvčasezadržaniavozidlaservisomačakanianakrycí

list od poisťovne jeho faktúra nebola splatná. Mal za to, že ak takto servisy konajú vzhľadom na ich bežnú
prax, ktoré sa týmto spoločným postupom dohodli na zadržaní vozidiel v čase, keď ich faktúra splatná
nie je, takýto spoločne dohodnutý postup servisu je nezákonný a nemôže preto požívať právnu ochranu,
nakoľko servis nemôže zadržať za účelom zabezpečenia svojej pohľadávky, ktorej splatnosť ešte
nenastala, vec, ktorú má v držbe ako zábezpeku a tiež v hodnote neprimerane vyššej, než je výška jeho

záväzku. Zdôraznil, že zákonodarca v žiadnom svojom ustanovení nepodmienil prevzatie opraveného
vozidla oproti úhrade odplaty, zabezpečeniu pohľadávky a podobne, a preto je takéto spoločné konanie
servisov protiprávne, nemajúce oporu v zákone a navyše takýto postup ani nesleduje žiaden oprávnený
cieľ. Podľa žalovaného takýto postup servisov vedie k neoprávneným, neúčelným a neprimeraným
odčerpávaniam zdrojov vo fondoch povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú

prevádzkou motorových vozidiel. V daných súvislostiach poukázal žalovaný na závery vyplývajúce
z rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp. zn. 12C/72/2024 zo dňa 29.10.2024, prípadne závery
vyplývajúce z rozsudku Krajského súdu v Žiline sp. zn. 7Co/187/2022 zo dňa 22.03.2023.
2.6
Mal zato, že žalobca v konaní nepreukázal potrebu nájmu náhradného vozidla po 19.07.2023, kedy bola

oprava poškodeného motorového vozidla ukončená.
2.7
Podľa žalovaného potom nebola v konaní preukázaná existencia príčinnej súvislosti medzi škodovou
udalosťou a vznikom škody spočívajúcej v nájomnom za prenájom náhradného vozidla za čas, po ktorý
sa nachádzalo opravené vozidlo v servise po ukončení opravy.

2.8
Na základe uvedeného žalovaný navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a nárok
žalobcu voči žalovanému zamietol a zaviazal žalobcu na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

3. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu považoval rozhodnutie súdu prvej inštancie za vecne správne,
pričom mal za to, že súd prvej inštancie sa dôsledne vysporiadal s predmetom konania. Žalobca sa
potom v celom rozsahu stotožnil s názorom súdu prvej inštancie obsiahnutým v odôvodnení rozhodnutiaa nevzhliadol dôvod na jeho zrušenie alebo zmenu a navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie
súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správne.

3.1
Podľa žalobcu sa súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia dostatočne zaoberal spornými
skutočnosťami, argumentáciou a dôkazmi strán, pričom jednotlivé dôkazy a námietky strán sporu
vyhodnotilpodľasvojejúvahyazároveňsavysporiadalsoskutkovýmiaprávnymiokolnosťamižalobcom
uplatneného nároku. Zdôraznil, že skutočnosť, že súd nevyhodnotil dôkazy podľa predstáv žalovaného,

nezakladá automaticky záver o nesprávnosti týchto skutkových zistení.

3.2
Vo vzťahu k námietke nevyhnutnosti doby prenájmu náhradného vozidla zdôraznil, že poškodená sa
dostala do situácie, kedy bola nútená si prenajať náhradné motorové vozidlo za poškodené vozidlo
v dôsledku poistnej udalosti zavinenej klientom žalovaného, a teda tento stav nebol výsledkom jej

dobrovoľného rozhodnutia a slobodného vôľového konania, ale bol v priamej príčinnej súvislosti so
škodovou udalosťou a vzniknutou škodou. Poškodená prenájmom náhradného motorového vozidla len
riešila dôsledky zapríčinené poistnou udalosťou a odstraňovala nepriaznivý stav. V daných súvislostiach
žalobca zotrval na svojej argumentácii, že nájom náhradného vozidla je účelný a dôvodný až do
doručenia krycieho listu zo strany žalovaného, resp. do úhrady poistného plnenia, nakoľko až v tento

deň sa dostáva opravené vozidlo najskôr do dispozičnej sféry poškodeného na jeho ďalšie používanie.
Zdôraznil, že v predmetnej veci poškodená užívala náhradné vozidlo po dobu od 10.07.2023 do
01.08.2023, keď k úhrade poistného plnenia pristúpila poisťovňa dňa 01.08.2023 a bezprostredne
k tomuto dátumu si poškodená vyzdvihla svoje opravené vozidlo po výzve zo strany autoservisu
a zároveň ukončila nájom náhradného vozidla. Podľa žalobcu bolo preukázané, že až poskytnutím

peňažného plnenia, ktoré zo sféry vplyvu poisťovne prejde do sféry vplyvu poškodeného, resp.
autoservisu, je škoda na poškodenom vozidle reparovaná, pretože samotným vystavením faktúry za
opravu poškodeného vozidla poškodený ešte nemá okamžitú možnosť prevziať si svoje vozidlo a vrátiť
tak náhradné vozidlo. Zdôraznil, že tieto skutočnosti boli preukázané predloženými listinnými dôkazmi,
a to jednak prostredníctvom vyjadrenia autoservisu ALTERIA MOTOR, s.r.o. zo dňa 28.04.2025,

preukázanými potvrdeniami o bežnej obchodnej praxi, ako i informáciou poskytnutou autoservisom
o poskytnutí peňažných prostriedkov na účet zo dňa 01.08.2023. Žalobca na posilnenie svojej
argumentácie poukázal na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky
sp. zn. III. ÚS 322/2025 zo dňa 17.07.2025, v ktorom sa Ústavný súd SR zaoberal spornou otázkou,
či je nájom náhradného vozidla dôvodný do dňa vykonania opravy poškodeného vozidla alebo tak,

ako tvrdil žalobca, do dňa vystavenia krycieho listu, resp. do úhrady poistného plnenia zo strany
poisťovne, pričom vyslovil, že skutočnosti podstatné pre posúdenie toho, že nájom náhradného vozidla
po ukončení opravy – vystavení faktúry bol neúčelný, mala tvrdiť a preukazovať žalovaná poisťovňa
a za rozhodujúcu v danom prípade považoval dostatočne preukázanú bežnú obchodnú prax servisu
a žalovanej poisťovne, ktorá spočívala v tom, že servis – zmluvný partner poisťovne poškodeného

o vykonaní opravy informuje a na prevzatie vozidla ho vyzýva až po doručení krycieho listu poisťovne.

3.3
Súčasne poukázal žalobca na to, že Ústavný súd SR sa v predmetnom náleze zaoberal aj postavením
samotného poškodeného ako osoby, ktorej bola situácia, v ktorej sa ocitol, vnútená. Podľa žalobcu, ak

autoservis vydá opravené vozidlo po úhrade nákladov na opravu motorového vozidla, resp. doručení
krycieho listu zo strany poisťovne a žalobca preukáže súdu, kedy poškodený odovzdal poškodené
vozidlo autoservisu a kedy mu bolo opravené motorové vozidlo vrátené, ide o unesenie dôkazného
bremena zo strany žalobcu na preukázanie účelu náhradného vozidla, a teda nároku na náhradu
nákladov spojených s jeho prenájmom. V kontexte uvedeného záveru potom považoval žalobca za

nesprávnu interpretáciu žalovaného týkajúcu sa nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 602/2022
zo dňa 16.02.2023.

3.4
Vo vzťahu k argumentácii žalovaného ohľadne nemožnosti aplikácie zádržného práva poisťovňou

poukázal žalobca na to, že treba vychádzať z toho, že vozidlo poškodeného by neskončilo
v autorizovanom servise, nebyť konania poistenca žalovaného a inštrukcií poisťovne a v tejto súvislosti
poukázal na synalagmatický charakter právneho vzťahu medzi autoservisom a poisťovňou, v zmysle
ktorého autorizovaný servis neinformuje poškodeného o tom, že bola vystavená faktúra za opravu jehomotorového vozidla, túto zasiela rovno poisťovni a opravené motorové vozidlo vydáva poškodeného
doručením krycieho listu od poisťovne, resp. vykonaním úhrady zo strany poisťovne (podľa toho, ktorá
skutočnosť nastane skôr), kedy sa reálne dostáva opravené vozidlo do dispozičnej sféry poškodeného

a odpadá potreba a účel užívania náhradného motorového vozidla. Vo vzťahu k uvedenej argumentácii
poukázal žalobca na rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn. 9Co/107/2023 zo dňa 26.03.2024,
v zmysle ktorého je opodstatnenou dobou prenájmu náhradného vozidla doba do vybavenia poistnej
udalosti v rozsahu náhrady nákladov za opravu poškodeného vozidla, pričom táto poistná udalosť je
v zmysle ust. § 11 ods. 6 a 7 zákona č. 381/2001 Z. z. vybavená skončením šetrenia oznámenia výšky

poistného plnenia poškodenému a poskytnutím plnenia v zákonom stanovenej lehote.

3.5
Vychádzajúc z uvedeného mal žalobca za to, že deň ukončenia opravy nemožno považovať za
rozhodujúci deň, ku ktorému by mala poškodená ukončiť nájom náhradného vozidla, ak nemá objektívnu
možnosť upravené vozidlo týmto dňom užívať. Táto nastáva až momentom vydania opraveného vozidla

autoservisom poškodenému, ku ktorému autoservis pristupuje v čase, keď mu poisťovňa zrealizovala
úhradu poistného plnenia, resp. keď má aspoň deklarované krytie nákladov na vykonanú opravu zo
strany poisťovne prostredníctvom krycieho listu. Zdôraznil, že moment vydania opraveného vozidla
poškodenému tak závisí od konania poisťovne, preto je podľa názoru žalobcu daný ním uplatnený
nárok voči žalovanému na náhradu nákladov za prenájom náhradného vozidla po dobu zotrvania

opravovanéhovozidlavautoservise.Nazákladeuvedenéhožalobcanavrhol,abyodvolacísúdrozsudok
súdu prvej inštancie potvrdil a priznal mu voči žalobcovi trovy odvolacieho konania.
4. Strany sporu v odvolacom konaní ďalšie podania neprodukovali.

5. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 ods. 1 CSP), po zistení, že odvolanie proti rozsudku súdu

prvej inštancie bolo podané oprávneným subjektom (§ 359 CSP), t. j. žalovaným, v neprospech ktorého
bolo rozhodnuté, keďže súd prvej inštancie žalobe v celom rozsahu vyhovel, včas (§ 362 ods. 1 CSP)
a proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný [§ 355 ods. 1 a 2 v spojení s
§ 357 písm. m) CSP], preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379
CSP viazaný odvolacími dôvodmi podľa ust. § 380 CSP a bez nariadenia pojednávania postupom podľa

§ 385 ods. 1 CSP a contrario v spojení s § 219 ods. 3 CSP rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku
I., ako aj v závislom výroku II. o nároku na náhradu trov konania podľa ust. § 387 ods. 1 a 2 CSP ako
vecne správny potvrdil.
6. Rozsudok súdu prvej inštancie bol odvolaním napadnutý z dôvodov prezumovaných
§ 365 ods. 1 písm. h), f), a d) CSP.

7. Vo všeobecnosti odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že v zmysle ust. § 380 CSP je viazaný
odvolacími dôvodmi (odsek 1) s výnimkou vád týkajúcich sa podmienok konania, na ktoré je povinný
prihliadať, aj keby neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené (odsek 2). Z uvedeného vyplýva, že na iné
pochybenia súdu prvej inštancie mimo tých, ktoré namietol odvolateľ v odvolacej lehote, ktoré by inak
mohli byť odvolacím dôvodom v zmysle ust. § 365 CSP, prihliadať nemôže, aj keby takéto pochybenia

zistil. Odvolací súd konštatuje, že nevzhliadol žiaden nedostatok naplnenia podmienok konania.
8. Odvolateľ v odvolaní vzhľadom na obsah odvolania a charakter odvolacích námietok primárne
namietal nepreskúmateľnosť, arbitrárnosť a nedostatočnú odôvodnenosť rozhodnutia súdu prvej
inštancie.
8.1

Krajský súd posúdil relevantnosť týchto konkrétnych odvolacích dôvodov, teda to, či súd prvej inštancie
na správne a v úplnosti zistený skutkový stav aplikoval príslušné právne normy a či riadne svoje
rozhodnutie odôvodnil, a to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná
odpoveď na každú otázku alebo argument sporovej strany, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam
pre rozhodnutie (porovnaj rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 78/2005).

8.2
V kontexte vyslovených súvislostí odvolací súd v prvom rade pripomína, že právo na určitú kvalitu
súdneho rozhodnutia, ktorej súčasťou je aj právo strany na dostatočné odôvodnenie súdneho
rozhodnutia, je jedným z aspektov práva na spravodlivý proces. Účelom odôvodnenia rozhodnutia
je vysvetliť postup súdu a dôvody jeho rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia prvoinštančného súdu

musí byť aj dostatočným podkladom pre uskutočnenie prieskumu v odvolacom konaní. Súd sa teda
musí účinne zaoberať námietkami, argumentmi a dôkaznými návrhmi strán (avšak) s výhradou, že
majú význam pre rozhodnutie (I. ÚS 46/05, II. ÚS 76/07, podobne Kraska c/a Švajčiarsko z 29. apríla
1993, Séria A, č. 254-B, strana 49, § 30). Inak povedané, judikatúra Európskeho súdu pre ľudsképráva nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný,
bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie
zásadný, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija c. Španielsko, Hiro

Balani c. Španielsko, Georgiadis c. Grécko, Higgins c. Francúzsko). Ak rozhodnutie súdu prvej inštancie
neobsahuje náležitosti uvedené v § 220 CSP, je nepreskúmateľné. K porušeniu práva na spravodlivý
proces môže teda dôjsť aj nepreskúmateľnosťou napadnutého rozhodnutia (porovnaj I. ÚS 105/06, III.
ÚS 330/2013, III. ÚS 47/2019, 4Cdo/34/2018, 4Cdo/3/2019, 5Cdo/57/2019, 8Cdo/152/2018). V zmysle
judikatúry Ústavného súdu SR pritom platí, že súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym

názorom strany sporu, je však povinný na zákonom predpokladané a umožnené procesné úkony
strany primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom reagovať v súlade s platným
procesným právom (II. ÚS 675/2014, IV. ÚS 252/04, IV. ÚS 329/04, III. ÚS 32/07). Vecná spojitosť
odôvodnenia rozhodnutia s princípom práva na spravodlivý proces garantuje každej strane konania,
že vydaný rozsudok musí spĺňať limity zrozumiteľného, určitého a logicky odôvodneného rozsudku.
Z odôvodnenia súdneho rozhodnutia musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami

pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej. Všeobecný súd by
mal vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení svojho rozhodnutia dbať tiež na jeho celkovú
presvedčivosť, a teda na to, aby premisy zvolené v rozhodnutí rovnako ako závery, ku ktorým na ich
základe dospel, boli pre širšiu právnickú (ale aj laickú) verejnosť prijateľné, racionálne a v neposlednom
rade aj spravodlivé a presvedčivé. V konaní na súde je teda potrebné dôsledne trvať na požiadavke

úplnosti, výstižnosti a presvedčivosti odôvodnenia rozhodnutia súdu. V odôvodnení svojho rozhodnutia
sa súd musí vysporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí
byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen s poukazom na všetky skutočnosti zistené vykonaným
dokazovaním, ale tiež s poukazom na právne závery, ktoré prijal.
8.3

Vychádzajúc z vyššie vyslovených východísk odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie
svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ust. § 220 ods. 2 CSP, keď uviedol rozhodujúci skutkový stav
a primeraným spôsobom opísal výsledky vykonaného dokazovania a svoje právne závery náležite
vysvetlil a uspokojivo objasnil, z akých úvah vychádzal. Jeho rozhodnutie tak nemožno považovať za
také, ktoré by bolo v rozpore s čl. 46 ods. 1 Ústavy SR. I keď nepreskúmateľnosť rozhodnutia pre

nedostatok jeho riadneho odôvodnenia je takým nesprávnym procesným postupom, ktorý je spôsobilý
znemožniť sporovej strane, aby uskutočňovala svoje procesné práva v takej miere, že to má za následok
porušenie práva na spravodlivý proces, podľa názoru odvolacieho súdu v prejednávanej veci o taký
prípad nešlo, keď súd prvej inštancie náležitým a zrozumiteľným spôsobom prezentoval svoje skutkové
a právne závery, z ktorých pri svojom rozhodnutí vychádzal. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia

preto nemožno in globo považovať za rozporné s požiadavkou vyplývajúcou z práva na spravodlivý
proces, keďže je z neho zreteľné, z akého skutkového stavu súd prvej inštancie pri rozhodnutí vychádzal
a o aké ustanovenia právnych predpisov sa jeho rozhodnutie opieralo a ako boli tieto relevantné
ustanovenia ním interpretované.
9. Koncentrujúc odvolacie námietky, žalovaný nesúhlasil so záverom súdu prvej inštancie, že nájom

náhradného vozidla zo strany poškodenej bol dôvodný až do úhrady faktúry č. 2023220311, ktorú
vystavila spoločnosť ALTERIA MOTOR, s.r.o. dňa 19. júla 2023 (splatnú dňa 26.07.2023) za opravu
predmetnéhomotorovéhovozidla,nakoľkoaždňomtejtoúhradymohlapoškodenáA.B.prevziaťvozidlo
do svojej dispozície, a tak ho aj následne užívať a súčasne namietal záver súdu prvej inštancie, že
poškodená nemohla ovplyvniť vydanie vozidla autoservisom a že postup servisov, ktoré zadržiavajú

motorové vozidlo poškodeného do vykonania úhrady opravy, je v priamom rozpore s kogentnými
ustanoveniami Občianskeho zákonníka vzťahujúcimi sa na zádržné právo, a taktiež je svojvoľný,
naplňujúcirozporsdobrýmimravmi.Podľažalovanéhosúčasnezvykonanéhodokazovanianevyplynula
žiadna nevyhnutnosť autoservisu zadržiavať opravené vozidlo až do úhrady faktúry za opravu, ktoré
by navyše v zmysle ustálenej rozhodovacej praxe súdov nebolo prípustné, nakoľko autoservis nemal

voči poškodenej splatnú pohľadávku. Mal za to, že tvrdenie o nejakej obchodnej praxi neobstojí, keď
uvedené tvrdenie je navyše v rozpore so zákonom.
10. Vo vzťahu k uvedeným odvolacím námietkam odvolací súd východiskovo považuje za potrebné
vyjadriť sa k samotnému účelu povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú
prevádzkou motorového vozidla, tak ako ju prezumuje zákon č. 381/2001 Z. z. Účelom uvedeného

zákona je poskytnutie právnej ochrany poškodeného škodovými následkami zapríčinenými motorovým
vozidlom škodcu. Právnu ochranu poškodeného zákon zabezpečuje jednak tým, že poškodenému
priznáva právo na náhradu škody priamo proti poistiteľovi, s ktorým škodca uzavrel poistnú zmluvu
a jednak tým, že v rámci združenia zodpovednostných poistiteľov zakladá vznik poistného garančnéhofondu, z ktorého sa odškodňujú obete dopravných nehôd, ktorým škodu spôsobilo nepoistené alebo
neznáme motorové vozidlo. Účelom povinného zmluvného poistenia je teda zabezpečiť čo najväčšie
zmiernenie príkorí poškodeného, ktoré mu vznikli v súvislosti so škodovou udalosťou spôsobenou

prevádzkovateľom motorového vozidla, a to nielen vo sfére materiálnej vychádzajúc z ust. § 4 ods. 1
a ods. 2 zákona č. 381/2001 Z. z., ktoré upravuje právo poisteného (škodcu), aby poisťovateľ z poistenia
zodpovednosti za neho nahradil poškodenému uplatnené preukázané nároky na náhradu škody ale aj
vo sfére rozsahu ingerencie poškodeného spočívajúcej vo vykonaní úkonov potrebných na to, aby mu
bola nahradená škoda, ktorá mu vznikla následkom škodovej udalosti. Inak povedané, práve inštitút

povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla
má slúžiť na to, aby sa poškodenému čo najviac zjednodušil postup smerujúci k uplatneniu nároku
na náhradu škody a k jeho uspokojeniu. V kontexte uvedeného je potom potrebné vnímať aj samotné
zabezpečenie náhradného motorového vozidla poškodeným po dobu, po ktorú z dôvodu poškodenia
jeho motorového vozidla nemôže toto svoje vozidlo užívať. Ústavný súd SR v (už stranami sporu
uvádzanom) náleze sp. zn. III. ÚS 602/2022 zo dňa 16. februára 2023 poukázal na to, že „účelom

náhradného motorového vozidla je eliminovať škodlivý následok spôsobenej dopravnej nehody, ktorý
zasahuje do bežného života poškodeného, až do momentu, keď môže opätovne užívať svoje vlastné
motorové vozidlo. V týchto prípadoch výška škody nekorešponduje iba rozsahu zničeného vozidla
ale aj primeraným nákladom, ktoré poškodený vynaložil s cieľom eliminovať škodový následok...“.
V prejedávanom spore bolo potom zásadné zodpovedanie otázky, či poškodenej (právnej predchodkyni

žalobcu) vzniká nárok na náhradu škody spočívajúcej v nájme náhradného motorového vozidla do
vykonania opravy poškodení motorového vozidla, ktoré boli spôsobené škodcom (poisteným), alebo až
do doby, po ktorú poškodená nemohla predmetné motorové vozidlo užívať.
11. Zo skutkových záverov súdu prvej inštancie vyplýva, že dňa 23.04.2023 došlo k dopravnej nehode
vo Varíne, pričom v dôsledku tejto nehody nastala škodová udalosť na motorovom vozidle poškodenej

A. B., t. j. osobnom motorovom vozidle Mitsubishi ASX, EČV: E., ktorá bola spôsobená prevádzkou
motorového vozidla poisteného v poisťovni žalovaného. Motorové vozidlo si dala poškodená opraviť
v zmluvnom autoservise ALTERIA MOTOR, s.r.o. (ďalej aj „autoservise“) dňa 10.07.2023, pričom
po dobu opravy vozidla si prenajala na základe Zmluvy o nájme č. 869/2023 zo dňa 10.07.2023
u žalobcu vozidlo značky Hyundai i20, MT, EČV: E., a to v rozsahu 23 dní nájmu v období od

10.07.2023 do 01.08.2023, pričom nájom skončil dňa 01.08.2023. V tejto súvislosti odvolací súd
akcentuje v spore nespornú skutočnosť, že žalovaný je subjektom, ktorý podniká ako poisťovateľ
v oblasti poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel, a teda v rámci
svojej činnosti poskytuje poistné plnenia za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, keď
nezriedka poskytuje poistné plnenia za škodu, ktorú zavinil jeho poistník na motorovom vozidle

poškodeného pri strete prevádzok ich motorových vozidiel. Poškodenia motorového vozidla sa spravidla
opravujú v opravovniach/servisoch, v danom prípade autorizovanom servise spoločnosti ALTERIA
MOTOR, s.r.o.. Z vyjadrenia predmetnej spoločnosti jednoznačne vyplynulo, že táto v posudzovanom
prípade postupovala obvyklým spôsobom, kedy opravené vozidlo vydala poškodenej ihneď po zaplatení
opravy a vtedy považovala zákazku za definitívne uzatvorenú. Uvedený postup predmetnej spoločnosti

potom vyplýva aj zo splnomocnenia, ktorým poškodená A. B. splnomocnila servis, t. j. spoločnosť
ALTERIA MOTOR, s.r.o. na komunikáciu s poisťovňou a požadovala zaslanie ukončovacej správy/
krycieho listu na vymedzené emaily s tým, že poistné plnenie žiadala zaslať v podobe krycieho listu.
Z výpisu z bankového účtu spoločnosti ALTERIA MOTOR, s.r.o. vyplýva, že úhrada opravy poškodeného
motorového vozidla bola vykonaná priamo zo strany žalovaného, čo žalovaný ani v samotnom odvolaní

nijako nepopiera a výslovne deklaruje vedomosť o tejto praxi autoservisov, ktorú považuje za rozpornú
so zákonom, dobrými mravmi, prípadne zásadami poctivého obchodného styku. V tejto súvislosti
odvolací súd poukazuje na to, že z potvrdenia spoločnosti ALTERIA MOTOR, s.r.o. vyplýva, že bežnou
obchodnou praxou uplatňovanou pri oprave poškodeného vozidla v prípadoch, kedy náklady za opravu
poškodeného vozidla uhrádza poisťovňa z povinného zmluvného poistenia vinníka nehody, je postup,

že v deň ukončenia prác súvisiacich s opravou poškodeného motorového vozidla servis vystaví faktúru,
v ktorej sú vyčíslené náklady za opravu. Túto faktúru servis v deň jej vystavenia automaticky odosiela
príslušnej poisťovni, ktorá z PZP vinníka nehody je povinná faktúru zaplatiť. V prípade, že poisťovňa
je zmluvným partnerom dotknutého autoservisu, ako náhrada úhrady faktúry sa využíva tzv. krycí list.
Krycí list vystavuje príslušná poisťovňa, a tento doručuje autoservisu. Autoservis vydá poškodenému

opravené vozidlo bezodkladne po doručení krycieho listu na úhradu faktúry za opravu poškodeného
motorového vozidla zo strany poisťovne. Vychádzajúc z vyššie uvedených východísk odvolací súd
dospel k záveru, že za daných okolností nedochádza na strane poškodeného k zmene jeho postavenia
už tým, že došlo k vykonaniu opravy jeho motorového vozidla, ale k tomu dochádza až vtedy, keďuvedené motorové vozidlo mohol reálne užívať, t. j. dňom, kedy došlo v danom prípade k úhrade ceny
opravy poškodeného motorového vozidla.
12. V spojitosti s vysloveným záverom odvolací súd zdôrazňuje, že v prejednávanom prípade

neboli zistené žiadne skutočnosti, ktoré by zakladali záver o omeškaní autoservisu s opravou
motorového vozidla poškodenej a na to nadväzujúcim vyhotovením a zaslaním faktúry za opravu
vozidla žalovanému, prípadne o omeškaní poškodenej s prevzatím opraveného motorového vozidla. Zo
zistených skutočností, t. j. že poškodená si dala opraviť poškodené motorové vozidlo v autorizovanom
servise, v kontexte skutočností vyplývajúcich z potvrdenia o odovzdaní a prevzatí motorového vozidla

z autoservisu zo dňa 01.08.2023, ako aj potvrdenia o bežnej obchodnej praxi vydaného autoservisom
dňa 30.03.2022, možno vyvodiť, že poškodená vstupovala do právneho vzťahu s autoservisom
založeného zmluvou o dielo s tým, že ona nebude uhrádzať cenu diela a že úhrada ceny diela bude
zabezpečená vydaním krycieho listu zo strany poisťovateľa škodcu, t. j. žalovaného. O uvedenom
svedčí aj postup samotného žalovaného, ktorý faktúru za opravu motorového vozidla poškodenej
uhradil priamo autoservisu. V kontexte uvedeného muselo byť žalovanému zrejmé, že pri bežnom

(očakávanom) chode udalostí (s poukazom na vyššie uvedené vyjadrenie spoločnosti ALTERIA
MOTOR, s.r.o) bude predmetné motorové vozidlo poškodenému vydané až po vydaní krycieho listu,
prípadne úhrady fakturovanej sumy, a teda že ukončenie tohto „procesu“ bude podmienené úhradou
(prípadne zabezpečením úhrady), ktorú mal vykonať samotný žalovaný. Argumentácia žalovaného
potom prinajmenšom ignoruje existujúci faktický stav založený poškodenou a autoservisom, pričom

bol to práve žalovaný, ktorý svojvoľným určením termínu vykonania úhrady objektívne oddialil vydanie
motorového vozidla poškodenej.
13. Vyššie vyslovené závery podľa názoru odvolacieho súdu nachádzajú do určitej miery oporu
v existujúcich inštitútoch súkromného práva, a to v zádržnom práve, tak ako je prezumované
§ 151s Občianskeho zákonníka, na ktoré (aj keď v úplne odlišných súvislostiach a súčasne

v konkrétnom prípade odhliadnuc od toho, že žalovaný vykonal úhradu až po splatnosti faktúry,
ktorou bola autoservisom vyúčtovaná cena opravy) poukazoval aj žalovaný. Zádržné právo vzniká na
základe jednostranného právneho úkonu zadržiavateľa (veriteľa), ktorým je faktické zadržanie veci.
Predpokladomnarealizáciujednostrannéhoprávnehoúkonujeexistenciasplatnejpeňažnejpohľadávky
veriteľa voči dlžníkovi, ako aj to, že hnuteľná vec, ktorá má byť zadržaná, je v reálnej dispozícii veriteľa,

t. j. veriteľ má nad ňou faktickú moc. Zádržné právo je potom inštitútom, ktorý sa veľmi často využíva
napríklad pri zmluve o úschove, zmluve o dielo, ale aj pri uplatnení nároku zo zodpovednosti za vady
a podobne. V kontexte vyššie uvedeného je potrebné podľa názoru odvolacieho súdu nahliadať na
proces odškodňovania škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla tak, ako ho prezumuje zákon
č. 381/2001 Z. z., čo v reálnom živote sa prejavuje napríklad v tom, že poškodený si dá vykonať opravu

svojho motorového vozidla v autorizovanom servise komunikujúcim priamo s poisťovateľom škodcu
a že autorizovaný servis zasiela faktúru, ktorou vyúčtuje cenu opravy poisťovateľovi škodcu, a tento
následne vykoná úhradu opravy, za splnenia čoho dôjde k vydaniu motorového vozidla poškodenému.
Napriek tomu, že žalovaný sa v prejednávanom spore snaží navodiť dojem, že on nijakým spôsobom
nezasahuje do realizácie práv a povinností, ktoré sú obsahom právneho vzťahu založeného zmluvou

o dielo medzi poškodenou a autorizovaným servisom, jeho ingerencia (daná prinajmenšom faktickou
spoluprácou s autorizovaným servisom na báze likvidovania škody vzniknutej prevádzkou motorového
vozidla; v prejednávanom spore navyše nepopretou skutočnosťou, že servis vykonávajúci opravu je
partnerským servisom žalovaného) je tým jednoznačne daná. V tejto súvislosti je potrebné si uvedomiť
rozdielnosť postavenia žalovaného (ako poisťovateľa škodcu), ktorého si poškodený sám neurčuje,

nakoľko povinnosti žalovaného vznikajú v dôsledku škodovej udalosti zavinenej škodcom (poisteným),
a ktorý tým vstupuje do vzťahu s vymedzeným rozsahom práv a povinností s poškodeným „nútene“
v dôsledku vzniku poistnej udalosti (tak ako ich prezumuje zákon č. 381/2001 Z. z.) a postavením
autoservisu, ktorý vstupuje do vzťahu s poškodenou na „dobrovoľnom“ zmluvnom základe (na základe
voľby poškodenej), ktorý je výsledkom kontraktačného procesu s určitým obsahom. V kontexte

uvedeného by potom úvaha, ktorá by pripúšťala rozlišovanie dôvodnosti (prípadne rozsahu) nároku
na náhradu škody súvisiacej s nájmom náhradného vozidla poškodenou aj vo vzťahu k dĺžke doby
medzi ukončením opravy motorového vozidla a vydaním krycieho listu/vykonaním úhrady zo strany
poisťovne výlučne v závislosti od toho, či by bol príslušný autoservis oprávnený uplatniť voči poškodenej
zádržné právo, vyznievala nesystematicky, nakoľko dôvodnosť nároku by bola podmienená tým, aké

zmluvné podmienky by si poškodená v rámci kontraktačného procesu s autoservisom vyjednala.
Akceptujúc výklad žalovaného by si potom poškodená „musela“ dojednať so servisom také zmluvné
podmienky, ktoré by ukladali servisu povinnosť vydať jej motorové vozidlo po oprave aj bez zaplatenia
ceny opravy/vydania krycieho listu (uvedený výklad by potom napríklad de facto vylučoval možnosťuplatneniazádržnéhoprávazostranyservisu),čobyservispriuzatváranízmluvyoopravenebolpovinný
akceptovať a prípadné nevyjednanie takýchto podmienok opravy zo strany poškodenej, s ktorými
poisťovateľ škodcu súhlasil, by potenciálne viedlo k ďalším sporom medzi poškodenou a poisťovateľom,

týkajúcich sa námietok voči voľbe toho ktorého servisu zo strany poškodenej a poškodená by sa
stala do určitej miery „rukojemníkom“ poisťovateľa škodcu na strane jednej a servisu na strane druhej.
Uvedené nachádza oporu aj v záveroch Ústavného súdu SR III.ÚS 322/2025-31 zo dňa 17.07.2025.
Odvolací súd potom v základe nevzhliadol dôvod, aby zo strany poisťovne škodcu nedošlo k nahradeniu
dodatočných nákladov spojených s nájmom náhradného vozidla poškodenej až do úhrady náhrady

škody, nakoľko až týmto dochádza k ukončeniu procesu odškodnenia poškodenej a vzniku objektívnej
možnosti poškodenej užívať opravené motorové vozidlo.
14. Vychádzajúc z vyššie uvedeného podľa názoru odvolacieho súdu je potom existencia príčinnej
súvislosti medzi škodovou (poistnou) udalosťou (dopravnou nehodou zo dňa 23.04.2023) a vznikom
súvisiacej škody spočívajúcej v nájomnom za prenájom náhradného motorového vozidla až do
úhrady vykonanej zo strany žalovaného daná. Podľa názoru odvolacieho súdu vyššie prezentovaný

výklad zodpovedá účelu zákona č. 381/2001 Z. z., ktorým je dosiahnutie čo najväčšieho zmiernenia
následkov vzniknutých poškodenému v súvislosti s prevádzkou motorového vozidla, tak v materiálnej
ako aj imateriálnej sfére. Práve naopak, rozlišovanie jednotlivých zložiek nároku na náhradu
škody poškodeného a s tým súvisiacu následnú potrebu rôznej „kontraktačnej“ aktivity zo strany
poškodeného odvolací súd nepovažuje za súladné s primárnym účelom povinného zmluvného poistenia

zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla.
15. Na základe uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.

16. V nadväznosti na uvedené odvolací súd konštatujúc nedôvodnosť odvolania žalovaného napadnutý
rozsudok potvrdil aj v závislom výroku II. o práve na náhradu trov konania, ktorý vo vzťahu k výroku vo

vecisamejvykazujevecnúsprávnosť(žalovanývovzťahukpredmetnémuvýrokunijakonekonkretizoval
odvolaciu námietku).

17. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 262 ods. 1
v spojení s § 255 ods. 1 CSP a § 396 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi voči žalovanému priznal nárok

na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %, nakoľko žalovaný nemal v odvolacom konaní
ani len čiastočný úspech, keďže odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu potvrdil.
V súlade s § 262 ods. 2 o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.
18. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa

rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
(§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za nej koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)
V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba

oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa
osobitného zákona [zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov].
V Žiline, dňa 26. novembra 2025.
JUDr. Vladimír Topoľančík

predseda senátu

JUDr. Eva Malíková

člen senátu

(z dôvodu čerpania rehabilitácie JUDr. Eva Malíková nemohla písomné vyhotovenie rozhodnutia
podpísať/§ 394 ods. 2 Civilného sporového poriadku/)

JUDr. Roman Tichý

člen senátu

(z dôvodu čerpania rehabilitácie JUDr. Roman Tichý nemohol písomné vyhotovenie rozhodnutia
podpísať/§ 394 ods. 2 Civilného sporového poriadku/)