Uznesenie – Život a zdravie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, November 12, 2024

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 11Tos/15/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8124010959
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 11. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lucia Bašistová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2024:8124010959.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Lucie Bašistovej a sudcov a JUDr.
Vladimíra Monoka a JUDr. Gabriely Dubovej, PhD., na neverejnom zasadnutí konanom dňa 12.11.2024,
v trestnej veci proti odsúdenému A. B. pre obzvlášť závažný zločin vraždy podľa § 145 ods.1, ods. 2
písm. b, c, d/ Tr. zákona a iné, o sťažnosti odsúdeného proti uzneseniu Okresného súdu Prešov sp. zn.
1PP/46/2024 zo dňa 17.09.2024, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. poriadku z a m i e t a sťažnosť odsúdeného A. B..

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením Okresný súd Prešov podľa § 415 ods. 1 Tr. poriadku, § 66 ods. 1, ods. 2 Tr.
zákona a § 67 ods. 1 Tr. zákona návrh odsúdeného A. B., nar. XX.XX.XXXX v C., na podmienečné
prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody v trvaní 23 rokov a 6 mesiacov uloženého rozsudkom
Okresného súdu Nitra sp. zn. 1T/10/2007 zo dňa 13.01.2009 v spojení s rozsudkom Okresného súdu

Nitra sp. zn. 1T/10/2007 zo dňa 09.09.2014 a s rozsudkom Krajského súdu v Nitre sp. zn. 2To/91/2014
zo dňa 22.10.2014, zamietol.

Proti tomuto uzneseniu podal odsúdený priamo do zápisnice sťažnosť, ktorú následne písomne
odôvodnil tým, že odo dňa nástupu na výkon trestu pracovníci ústavu porušovali jeho základné ľudské
práva, nevedel sa dostať do práce 18 mesiacov, chceli ho trestať za to, že stál pri okne, že berie lieky,

je chronickým pacientom a má poškodenú chrbticu, lieky mu odobrali, pokiaľ sa nezačal sťažovať na
psychické a fyzické týranie. Pracovníci ZVJS si na neho zasadli, začal pociťovať voči svojej osobe
nenávisť a z ich strany aj pomstychtivosť. Vadilo im, že má bradu, musel sa každú hodinu postaviť
z postele, a to aj napriek tomu, že trpel a trpí silnými bolesťami. Poukázal na to, že vysoký trest v určitej
dobe už neplní svoj účel. Hodnotenie ústavom, podľa názoru sťažovateľa, nebolo napísané pravdivo, ani
profesionálne a ani objektívne. Tresty vykázané nemá. Bolo mu oddelených 16 disciplinárnych odmien a

preto si nevie predstaviť a vysvetliť, prečo nebol doporučený na podmienečné prepustenie, keď žiadosť
o podmienečné prepustenie podával prvýkrát živote. Má za to, že jeho spisy hovoria o niečom inom,
ako je hodnotenie vypracované ústavom. Trestný čin, ktorý spáchal, úprimne oľutoval, poškodeným
sa ospravedlnil. Následne odsúdený dôvodil poukázaním na odsúdeného D. E. ktorý bol podmienečne
prepustený na slobodu, pričom jeho hodnotenie vyzeralo tak, že viackrát napadol odsúdených, s ktorými
sa aj viackrát pobil, napadol referentov, bol k ním arogantný. Pokiaľ ide o neho, nikdy nevyvolával

konfliktné situácie, autority rešpektuje, nebil sa. Jeho hodnotenie je v každom smere pozitívnejšie
a dokonca sedí dlhšie, ako menovaný odsúdený. V jeho prípade sa pri vypracovaní hodnotenia na
neho hľadelo menej priaznivo. Vo výkone trestu je prvýkrát, je iným človekom, jeho mladosť ostala
v ústave, je už starý a chceš žiť a nie páchať trestné činy, má obrovské ponaučenie. Podľa názoru
sťažovateľa, pedagóg postupoval arbitrárne, zrejme podľa svojich osobných sympatií, resp. antipatií,
nevychádzal z objektívnej skutočnosti, čím došlo ku konaniu, ktoré má znaky priamej diskriminácie. Je

pre neho nepochopiteľné robiť takéto obrovské rozdiely vo vyhodnoteniach v takej istej situácii a pri
rovnakých paragrafoch. Pokiaľ ide o disciplinárny trest zo dňa 27.02.2024, sťažovateľ uviedol, že svojtelevízny prijímač zapožičal inému odsúdenému, ktorý ho o to prosil, pričom nemal vedomosť o tom,
že má poškodenú zámku a plombu USB vstupu, chcel pomôcť spoluväzňovi. Čo sa týka ďalšieho
disciplinárneho trestu zo dňa 08.02.2023, tam svoju vinu uznal, ležal na lôžku v čase osobného voľna.

Poukázal tiež na to, že v ústave v Sabinove trestanie príslušníkov hrozne baví, sú bezohľadní, chovajú
sa ku každému, ako keby boli iba nejaké kusy, ponižujú ich, urážajú a potom píšu úradné záznamy,
do ktorých odsúdení nemajú možnosť nahliadnuť a napokon ich okresný súd podmienečne neprepustí.
Pokiaľ ide o disciplinárny trest zo dňa 24.07.2020, tak bol uznaný vinným, že ako alergik si preniesol
stravu z jedálne do ubytovne bez súhlasu príslušníka a nemal pri sebe preukaz odsúdeného. Nemyslí si,

že niečo porušil, bolo mu zle. Disciplinárny trest zo dňa 06.11.2017 mu bol uložený za to, že prechovával
porno časopis. No už dva a pol roka je porno časopis povolený vo výkone trestu. Disciplinárny trest
zo dňa 12.05.2014 mu bol uložený za to, že porušil zákaz užívať lieky inak, ako mu predpísal lekár.
Sťažovateľ žiada, aby sa krajský súd oboznámil s jeho 16 disciplinárnymi odmenami a aj s tým, za čo
ich dostal. Skoro celý výkon trestu pracuje, dosiahol obrovský progres, nikto si nevie ani len predstaviť
pracovať toľko rokov a snažiť sa o zmenu seba samého, je to veľmi ťažké. Rád by videl kohokoľvek

iného na svojom mieste po toľkých zbytočných rokoch vo väzení. Po 19 rokoch sa zmenil, posudky
nie sú aktuálne, sú staré, a to, že sa zmenil, dokazuje nový posudok vypracovaný po 19 rokoch.
Poukázal aj na závery znaleckého posudku znalkyne A. F. G.. Po dlhých a ťažkých chvíľach strávených
vo výkone trestu má obrovský potenciál a vôľu abstinovať zo strachu, aby sa znova nemusel vrátiť
do tohto zlého a nevhodného prostredia, z ktorého má nočné mory. Alkohol je veľmi zlý a vytvára iba

nešťastie a smútok. Je úplne odhodlaný abstinovať. Prognózu na vedenie riadneho života má veľmi
dobrú v znaleckom posudku a tiež aj iné, veľmi dobré prognózy na prepustenie na slobodu. Čestne a
s plným vedomím prehlasuje, že sa nikdy nedopustí žiadneho trestného činu ani priestupku, nakoľko
jeho strach z väzenia je omnoho väčší, ako urobiť nejakú hlúposť a ľutovať toho navždy, preto žiada o
prepustenie z výkonu trestu na slobodu, je ochotný prijať akékoľvek opatrenie v prípade prepustenia na

slobodu. V písomnom doplnení sťažnosti odsúdený poukázal na vyhlášku č. 368/2008 Z. z., ktorou sa
vykonáva poriadok výkonu trestu odňatia slobody, konkrétne na ustanovenie § 13 písm. a/. Sťažovateľ
zdôraznil, že je v minimálnom stupni stráženia, plní program zaobchádzania, má kritický postoj po celé
roky k spáchanej trestnej činnosti a túto ľutuje. Program zaobchádzania spĺňal aj v strednom stupni
stráženia. Bol diskriminovaný a má za to, že bol porušený zákon o výkone trestu zo strany pedagóga,

ktorývypracovaljehohodnotenienapodmienečnéprepusteniezvýkonutrestu.Ideoabsolútnuzaujatosť
zo strany pedagóga voči jeho osobe. Odmieta záver konštatovaný v hodnotení ohľadne vysokého rizika
recidívy. Skoro celý čas pracuje, bolo mu oddelených 16 disciplinárnych odmien, ale prokurátorovi
zrejme nepostačovali. Ten istý pedagóg, ktorý vypracoval hodnotenie na neho, vypracoval hodnotenie
už aj na menovaného odsúdeného D. E., ktorý bol podmienečne prepustený bez toho, aby bol neho

vypracovaný znalecký posudok. Pedagóg by, podľa jeho názoru, nemal robiť takéto veľké rozdiely
medzi odsúdenými a vyhodnoteniami, čím došlo k diskriminačnému konaniu. Všetko to vedie k možným
úvahám podať žalobu na konkrétnu osobu, ale zároveň aj na vedenie ústavu. Ak bol pedagógovi
nesympatický, neznamená to, že sa môže na ňom vyvršovať a ubližovať mu tým najhorším spôsobom,
aby nemohol byť prepustený na slobodu. Pedagóg bol informovaný dostatočne, že má doma veľmi chorú

invalidnú matku, o ktorú sa chce starať. Po dlhých rokoch má aj on zdravotné problémy a potrebuje sa
liečiť a rehabilitovať na slobode. Riaditeľ ústavu by mal vedieť, že s vyhodnotením určite nie je dosť
vecí v poriadku. Mal preto vrátiť jeho vyhodnotenie ústavu na prehodnotenie alebo napravenie chýb a
vystavenie nového s odporúčacím záverom. Odsúdený má za to, že diskriminácia na jeho osobe zo
strany vedenia ústavu, so zámerom uškodiť mu, je namieste. Má za to, že vedenie zámerne pochybilo vo

vyhodnotení a tiež v závere odporúčania a zároveň mu bolo porušené právo na spravodlivý proces, a to
dôvodu, že nikto nevie ani nevidí, čo tam píše vedenie. Hodnotenie musí byť objektívne, konkrétne, bez
zaujatosti a hlavne pravdivé a nie zveličené. Konfliktné situácie nikdy nevyvolával, autority rešpektoval a
rešpektuje.Dňa30.01.2023dostalzápiszaniečo,čobolopovolenéod01.01.2023,atozaneostrihaniea
neoholenie. Sťažovateľ poukázal aj na to, že nebolo spomenuté, že zachránil život inému odsúdenému,

nebolo to zaevidované ani v jeho osobnej karte. Ústav zámerne nevyužil všetky dostupné informácie,
ktoré by mohli dávať predpoklad na prepustenie na slobodu. Sťažovateľ je toho názoru, že sudca a
prokurátor na okresnom súde porušili zásadu rovnosti strán a obmedzili svoje rozhodovanie len na
dokazovanie v jeho neprospech a zároveň vynechali zhodnotenie skutkového stavu, ktorý hovorí v jeho
prospech, a to znalecký posudok. Po citácii nálezu Ústavného súdu III. ÚS 126/05-55 a nálezu III. ÚS

133/02, sťažovateľ ďalej dôvodil tým, že okresný súd je povinný vo veci rozhodnúť v súlade s dodržaním
právnej normy a poskytnúť mu jedinú a prvú možnosť účinnej nápravy, a to prepustiť ho. Sťažovateľ
poukázal tiež na to, že pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení z výkonu trestu, musí byť splnená
tak formálna podmienka, ako aj materiálne podmienky, pričom zo samotného ustanovenia je zrejmé,že súd môže predpokladať nejakú formu ďalšieho správania sa odsúdeného po prepustení, a to, že
súd vyslovil nejakú pochybnosť, stále neznamená, že istotne nepovedie riadny život. Sťažovateľ dal do
pozornosti, že pred spáchaním skutku bol bezúhonným občanom, nepáchal žiadnu trestnú činnosť, čo

v konečnom dôsledku neguje záver súdu o tom, že sa nedá nateraz predpokladať jeho riadny návrat do
spoločnosti. Z hodnotenia jeho osoby vyplýva, že si svoje pracovné povinnosti plnil riadne a včas, má
dobrúpracovnúmorálkuazprácejehodnotenývýlučnepozitívne.Aktedamásprávnepracovnénávyky,
je to ďalší predpoklad k tomu, že povedie riadny život. Takto si pripravuje podmienky na lepší návrat do
spoločnosti. Jeho postoj k spáchanej trestnej činnosti je kritický, svoje skutky ľutuje a je nastavený tak,

že povedie riadny život. O jeho polepšení svedčí aj udelenie ďalšej disciplinárnej odmeny po uzavretí
hodnotenia.Preferujenajmäšportovozameranéskupinovéaktivityaturnaje.Apelujenasvojevyjadrenie
na pojednávaní, kde uviedol, že na slobode by chcel byť fitness trénerom, alebo vlastniť fitness, s čím má
dlhoročné skúsenosti. Na záver sťažovateľ požiadal krajský súd, aby naplnil elementárnu spravodlivosť
a vykonal účinnú nápravu jeho prepustením na slobodu, pretože takto by to bolo spravodlivé a správne.
K predmetnej sťažnosti odsúdený priložil aj čestné prehlásenie H. I. D., ktorý sa zaviazal ho v prípade

jeho prepustenia na slobodu, zamestnať.

Na základe sťažnosti odsúdeného krajský súd v zmysle ustanovenia § 192 ods. 1 Tr. poriadku
preskúmalsprávnosťvýrokunapadnutéhouznesenia,protiktorémusťažovateľpodalsťažnosťakonanie
predchádzajúce tomuto výroku napadnutého uznesenia a dospel k záveru, že sťažnosť odsúdeného nie

je dôvodná.

Podľa § 415 ods. 1 Tr. poriadku, o podmienečnom prepustení z výkonu trestu odňatia slobody rozhoduje
súd na návrh prokurátora, riaditeľa ústavu na výkon väzby alebo riaditeľa ústavu na výkon trestu
odňatia slobody, v ktorom sa trest vykonáva, záujmového združenia občanov, dôveryhodnej osoby alebo

na návrh odsúdeného, alebo osoby, ktorá môže za odsúdeného podať odvolanie v jeho prospech,
na verejnom zasadnutí. Ak bol návrh odsúdeného o podmienečné prepustenie zamietnutý, môže ho
odsúdený opakovať až po uplynutí jedného roka od zamietnutia okrem prípadu, že návrh bol zamietnutý
len preto, že ho odsúdený podal predčasne.

Podľa § 66 odsek 1 písm. b/ Tr. zákona, súd môže odsúdeného podmienečne prepustiť na slobodu, ak
odsúdený vo výkone trestu plnením svojich povinností a svojím správaním preukázal polepšenie a môže
sa od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život, a ak ide o osobu odsúdenú za zločin po
výkone dvoch tretín uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody alebo rozhodnutím prezidenta
Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu odňatia slobody.

Podľa § 66 odsek 2 Tr. zákona, pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení súd prihliadne aj na povahu
spáchaného trestného činu a na to, v akom ústave na výkon trestu odsúdený trest vykonáva.

Podľa § 67 ods. 1 Tr. zákona, osoba odsúdená za obzvlášť závažný zločin alebo osoba odsúdená na

trest odňatia slobody podľa § 47 ods. 2 okrem osoby odsúdenej na doživotie môže byť podmienečne
prepustená až po výkone troch štvrtín uloženého trestu odňatia slobody.

Okresný súd pri dôslednom dodržaní procesného postupu a rešpektovaní práva odsúdeného na
obhajobu rozhodol na verejnom zasadnutí v súlade s výsledkami vykonaného dokazovania. V tomto

smere dôkazy správne vyhodnotil, a to jednotlivo, ako aj v ich súhrne a odôvodnenie jeho rozhodnutia
zodpovedá všetkým úvahám obsiahnutým v ustanovení § 176 ods. 2 Tr. poriadku. Dostatočným
a zrozumiteľným spôsobom uviedol, ktoré skutočnosti mal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové
zistenia oprel a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov.

Keďže okresný súd napadnuté uznesenie podrobne odôvodnil a krajský súd sa s dôvodmi uvedenými
v napadnutom uznesení v plnom rozsahu stotožnil, na odôvodnenie napadnutého uznesenia
v podrobnostiach poukazuje, keďže opakovať správne a podrobné dôvody zákonného rozhodnutia
by bolo nadbytočné. V širších súvislostiach krajský súd poukazuje na rozhodnutia Ústavného súdu
Slovenskej republiky (II. ÚS 78/05, III. ÚS 264/08, IV. ÚS 372/08) a judikatúru Európskeho súdu pre

ľudské práva, v zmysle ktorej pri zamietnutí odvolania (sťažnosti) sa odvolací súd môže obmedziť
i na prevzatie odôvodnenia nižšieho súdu (rozsudok vo veci Helle v. Fínsko z 19.12.1997, sťažnosť
č. 20772/92, body 59-60).Okresný súd správne zistil, že odsúdený aktuálne vykonáva trest odňatia slobody po povolení obnovy
konania vo výmere 23 rokov a 6 mesiacov uloženého rozsudkom Okresného súdu Nitra sp. zn.
1T/10/2007 zo dňa 13.01.2009 v spojení s rozsudkom Okresného súdu Nitra sp. zn. 1T/10/2007 zo dňa

09.09.2014 a s rozsudkom Krajského súdu v Nitre sp. zn. 2To/91/2014 zo dňa 22.10.2014 za obzvlášť
závažnýzločinvraždypodľa§145ods.1,ods.2písm.b/,c/,d/Tr.zákona.Trestnastúpildňa22.10.2014.
Do výkonu trestu mu bola započítaná doba výkonu väzby od 31.08.2006 do 24.01.2009, od 14.04.2009
do 23.04.2009 a od 10.07.2014 do 22.10.2014, ako aj doba výkonu trestu od 23.04.2009 do 10.07.2014.
Z predloženého spisu vyplynulo, že uložený trest aktuálne vykonáva v ústave na výkon trestu odňatia

s minimálnym stupňom stráženia.

Vo svojej žiadosti o podmienečné prepustenie a vo vlastnej výpovedi pred súdom prvého stupňa
odsúdený prezentoval svoje pomery a zmeny v myslení tak, že si uvedomil spáchanie chýb a skutok
bude ľutovať do konca života. Získal 15 disciplinárnych odmien, má aj niekoľko disciplinárnych previnení,
na ktoré nie je hrdý, avšak myslí, že nie sú závažné a tiež má niekoľko desiatok kladných poznatkov. Vo

väzení je prvýkrát, z čoho má dostatočné ponaučenie a obrovský rešpekt. Po prepustení sa chce uplatniť
na trhu práce, starať sa o svoju chorú matku a viesť riadny život. Má prisľúbený nástup do zamestnania.

Okresný súd podrobne poukázal na podstatnú časť hodnotenia odsúdeného z doterajšieho výkonu
predmetného trestu, v podrobnostiach na tieto odkazuje krajský súd, pričom z neho v podstate vyplývajú

okrem zmeny spôsobu výkonu trestu opakované kladné poznatky o správaní sa odsúdeného, rovnako
tak aj opakované negatívne poznatky, udelenie 15 disciplinárnych odmien (ku dňu rozhodovania 16
disciplinárnych odmien). Z hodnotenia tiež vplýva nekritický postoj odsúdeného k spáchanej trestnej
činnosti. Resocializačná prognóza je u odsúdeného, podľa nástroja hodnotenia rizika trestnej činnosti
CRA, nepriaznivá, riziko recidívy trestnej činnosti je vysoké. Vzhľadom na vyššie uvedené, ústav na

výkon trestu podmienečné prepustenie z výkonu trestu neodporúča.

Zo záverov znaleckého posudku č. 36/2006 znalca A. J. z psychologického vyšetrenia odsúdeného
vyplýva, že tento resocializáciu odsúdeného hodnotil ako spornú, neistú, v prípade pokračovania abúzu
alkoholu je možnosť resocializácie odsúdeného výrazne neistá.

Zo znaleckého posudku z odboru psychológia č. 29/2024 znalkyne F. G. vyplýva, že agresivita
odsúdeného nie je nadmerne potencovaná. Dokáže efektívne zvládnuť bežné aj náročnejšie situácie.
Pod vplyvom alkoholu môže konať neprimerane a maladaptívne. Pobyt vo výkone trestu pozitívne
ovplyvnil postoj menovaného voči spoločenským normám a k právnym predpisom, tie má dobre

zvládnuté a nebadať tendenciu k ich porušovaniu. Jeho prognózu možno hodnotiť ako stredne priaznivú,
so stredným rizikom protispoločenského konania. Ak bude abstinovať, prognóza sa javí byť priaznivá
s nízkym rizikom protispoločenského konania. Je preto potrebné, aby naďalej abstinoval. Odsúdený je
dostatočne dynamický a flexibilný, aby sa dokázal vhodne prispôsobiť na životné podmienky a na život
na slobode. Znalkyňa zároveň uviedla, že osobnosť menovaného je egocentricky zameraná, pozerá sa

cez svoju osobu na situácie na svoj prospech, aby on získal výhody. Má sklon k užívaniu návykových
látok, čo vyplýva z jeho odpovedí. Ústne odpovede, prezentujú osoby, ktoré majú sklon k zneužívaniu
návykových látok, čo vyplýva z Rorschachovho testu, kde osoby, ktoré majú sklon k alkoholu, viackrát
spomínajú slová súvisiace s ústami. Je predpoklad, že aj po prepustení by to mohlo viesť k závislosti
od alkoholu. Pod vplyvom alkoholu je riziko neprimeraného správania, neadekvátneho, sú oslabené

brzdové mechanizmy. V triezvom stave má odsúdený dobré brzdové mechanizmy na ovládnutie seba,
keďže 19 rokov alkohol neužíval.

Okresný súd svoje rozhodnutie, ktorým zamietol návrh odsúdeného na jeho podmienečné prepustenie,
odôvodnil tým, že dosiahnutý stupeň nápravy možno usudzovať tak zo správania sa odsúdeného, k

jeho pomeru k práci počas výkonu trestu, z jeho charakterových vlastností, či osobných pomerov. I keď
odsúdený dosiahol 16 disciplinárnych odmien, nemožno prehliadnuť, že sa dopúšťal tiež disciplinárnych
previnení, a to nielen vo fáze počiatku, či do polovice doby výkonu trestu, ale aj k času blízkom k podaniu
jeho návrhu o podmienečné prepustenie (24.07.2020, 08.02.2023, 27.02.2024), pričom predmetné
rozhodnutia sú právoplatné, teda právne správne. Na podklade posledných dvoch disciplinárnych

potrestaní nemožno, podľa názoru okresného súdu, urobiť záver, že odsúdený preukázal polepšenie,
nakoľko tieto disciplinárne tresty nemožno hodnotiť, že by sa jednalo o nevedomé konanie, či málo
závažné konanie odsúdeného. Práve naopak uvedené konania sú zo svojej podstaty úmyselné,
teda sa jedná o úmyselné porušenie ústavného poriadku, či zákona o výkone trestu. Vedomýzásah do Tv prijímača je, podľa okresného súdu, potrebné hodnotiť ako závažné konanie, keďže
priamo porušuje pravidlá jasne stanovené ústavným poriadkom. Nerešpektovanie pokynu príslušníka
zboru je tiež závažným konaním, nakoľko práve plnením pokynov a príkazov príslušníkov zboru

sa zabezpečuje poriadok a bezpečnosť vo výkone trestu neznižovaním autority príslušníkov. Toto
disciplinárne previnenie svedčí o tom, že ani v budúcnosti odsúdený nemusí rešpektovať právne normy
a autority. Okresný súd tak konštatoval, že odsúdený nepreukázal polepšenie a nemožno mať za to,
že si odsúdený osvojil rešpektovanie právnych noriem do takej miery, že možno dôvodne očakávať, že
bude viesť riadny život. Trestný zákon totiž tým, že v § 66 ods. 2 uvádza, že je potrebné prihliadnuť

aj na povahu spáchaného trestného činu, určuje, do akej miery má byť daná pravdepodobnosť, že
odsúdený v budúcnosti bude viesť riadny, kde pri trestnom čine vraždy, vzhľadom na jeho závažnosť,
musí byť vyššia, ako pri menej závažných trestných činoch. Zároveň okresný súd dôvodil tým, že
odsúdený si musel byť vedomý, že nevhodným správaním zužuje svoje možnosti na podmienečné
prepustenie, avšak ani táto hrozba, naňho nepôsobila dostatočne motivačne na to, aby sa nedopúšťal
týchto úmyselných previnení, teda aj z toho vyplýva, že nie sú dané dostatočné záruky, že povedie

riadny život. Z odôvodnenia napadnutého uznesenia ďalej vyplýva, že na uvedenom závere nemení nič
ani záver znaleckého posudku z odboru psychológie, nakoľko tento záver predstavuje prognózu, t. j.
neistý odhad chovania odsúdeného v budúcnosti, kde predpoklad na to, že bude viesť riadny život, nie
je vzhľadom na nedávne disciplinárne previnenia nateraz v takej miere pravdepodobnosti, aby okresný
súd odsúdeného podmienečne prepustil.

Krajský súd na základe prieskumnej povinnosti dospel k záveru, že odsúdený spĺňa formálnu podmienku
v zmysle § 67 ods. 1 Tr. zákona, z pohľadu výkonu potrebnej výmery (2/3) z uloženého trestu odňatia
slobody. Táto bola splnená uplynutím dňa 06.07.2024.

K sťažnostnej argumentácii odsúdeného, že splnil materiálne podmienky na jeho podmienečné
prepustenie, krajský súd uvádza nasledovné.

Ustanovenie § 66 Tr. zákona vyjadruje predovšetkým požiadavku pozitívnej prognózy budúceho
správania sa odsúdeného, ktorá je nevyhnutným predpokladom pre podmienečné prepustenie a

musí pritom vyplývať zo zhodnotenia páchateľovho polepšenia, pričom očakávanie, že odsúdený
po podmienečnom prepustení povedie riadny život, musí byť dôvodné a založené na všestrannom
zhodnotení páchateľovej osobnosti, doterajšieho pôsobenia výkonu trestu, možností jeho nápravy a
osobných pomerov s prihliadnutím na účel trestu.

Pokiaľ ide o prvú materiálnu podmienku, táto sa viaže, podľa jej gramatického znenia, striktne na
správanie odsúdeného vo výkone trestu. Polepšením v jej zmysle v resocializačnej rovine sa rozumie
vývojový proces vnútornej premeny osobnosti odsúdeného, ktorá sa navonok prejavuje práve v jeho
chovaní a správaní v podmienkach výkonu trestu.

Pokiaľ ide teda o splnenie prvej z dvoch materiálnych podmienok predpokladaných v ustanovení § 66
ods.1 Tr. zákona, túto, podľa názoru okresného súdu, odsúdený nesplnil a k rovnakému záveru dospel
aj krajský súd. Odsúdený vo výkone trestu plnením svojich povinností a svojím správaním nepreukázal
polepšenie, čo je zjavné z jeho hodnotenia vypracovaného ústavom, na ktoré poukázal okresný súd
a jeho obsah podrobne rozviedol v odôvodnení napadnutého uznesenia. Krajský súd v spojení s už

vyslovenými konštatovaniami poukazuje na príslušný záver okresného súdu, ktorý si ako vecne správny
v úplnostiach osvojil bez potreby jeho duplicitného parafrázovania. Z týchto dôvodov sa krajský súd
nestotožnil so sťažnostnými argumentmi odsúdeného, ktorými poukazoval na svoje vzorné správanie
počas výkonu trestu odňatia slobody. S poukazom aj na fakty zistené o osobe odsúdeného, vyplývajúce
z komplexného hodnotenia riaditeľa ústavu na výkon trestu odňatia slobody, negatívne poznatky v jeho

správaní, vrátane hodnotenia rizika sociálneho zlyhania, ani krajský súd nemohol konštatovať, že
odsúdený plnením svojich povinností a predovšetkým svojím správaním vo výkone trestu, preukázal
polepšenie v takej miere, že sa môže od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život, a to aj
napriek dosiahnutým disciplinárnym odmenám.

Aby mohol byť odsúdený podmienečne prepustený z výkonu trestu odňatia slobody, musí teda v zmysle
§ 66 ods.1 Tr. zákona spĺňať aj druhú materiálnu podmienku a to, že je možné od neho očakávať, že
v budúcnosti povedie riadny život.Pokiaľ ide o splnenie tejto druhej podmienky, túto súd objasňuje a skúma komplexnejšie. Posudzuje
všetky okolnosti súvisiace s osobou odsúdeného, jeho osobné a charakterové vlastnosti, celkový postoj
k spoločenským normám, prostredie, v ktorom žil, celý doterajší život, povahu a charakter trestnej

činnosti, pre ktorú je vo výkone trestu, a to v ich vzájomných súvislostiach a nie izolovane. Len tak je totiž
možné spoľahlivo posúdiť, či aktuálne správanie odsúdeného a plnenie jeho povinností vo výkone trestu
odňatia slobody, nie je len vonkajším prejavom jeho prispôsobenia sa prostrediu ústavu na výkon trestu,
ale je výrazom skutočných zmien jeho osobnosti odôvodňujúcich nádej, že v budúcnosti povedie riadny
život (primerane napr. rozhodnutie uverejnené v Zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk Najvyššieho

súdu pod č. 10/1963).

K tomu krajský súd uvádza, že predovšetkým splnenie tejto zákonnej podmienky je predmetom
dokazovania na verejnom zasadnutí a v súlade s ustanovením § 2 ods. 12 Tr. poriadku, preto majú
konajúcesúdyhodnotiťdôkazypodľasvojhovnútornéhopresvedčenia,ktoréjezaloženénastarostlivom
uvážení všetkých okolností prípadu, a to jednotlivo i v ich súhrne. Krajský súd považuje v prvom rade

za potrebné zdôrazniť, že o výmere trestu, teda aj o dĺžke pôsobenia výchovného účinku tohto trestu
na odsúdeného, primárne rozhoduje súd, ktorý vydal právoplatný odsudzujúci rozsudok. Na druhej
strane ale zákonodarca ustanovil možnosť predčasného podmienečného prepustenia odsúdeného z
výkonu trestu odňatia slobody. Z právnej úpravy tohto inštitútu nepochybne vyplýva, že zákonodarca
prezumuje možnosť nápravy páchateľov trestných činov v rámci výkonu trestu odňatia slobody do takej

miery, že i kratším výkonom tohto trestu, než ho uložil súd v odsudzujúcom rozsudku, je možné pri
správnom výchovnom pôsobení a pri nadväzujúcom plnení povinností odsúdeného a jeho správaním
preukazujúcim polepšenie dosiahnuť výchovný účel trestu, teda nápravu páchateľa trestného činu, aby
sa do budúcna už nedopúšťal trestnej činnosti aj pri jeho pobyte na slobode. Zákonodarca však neurčil
povinnosť súdu podmienečne prepustiť každého odsúdeného, ale ponecháva na úvahu súdu na základe

dôkazov posúdiť, či výchovný účel trestu odňatia slobody, aj kratšieho trvania, zapôsobil na toho ktorého
odsúdeného v takom rozsahu, že z hľadiska zabezpečenia ochrany spoločnosti nie je potrebné, aby
vykonal celý uložený trest odňatia slobody.

Krajský súd k tomu ďalej len pripomína, že zmysel podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia

slobody nie je v tom, aby za dobré správanie bol odsúdený automaticky podmienečne prepustený po
uplynutí ustanovenej doby bez zreteľa na účel trestu. Je potrebné vziať do úvahy i samotný účel trestu,
ktorý obsahuje viac komponentov, na ktoré súdy pri svojom rozhodovaní musia prihliadať. Podstatou
úvah je potom v konečnom dôsledku dôvodnosť predpokladu, že odsúdený povedie v budúcnosti aj na
slobode riadny život s minimalizáciou rizika jeho recidívy. Pritom posúdenie otázky možnej recidívy je

vždy len predpokladom vysloveným s väčšou či menšou mierou pravdepodobnosti, no pri skúmaní tejto
miery sa vychádza z objektívnych kritérií, medzi ktoré patrí predchádzajúci spôsob života odsúdeného
i jeho sklony k páchaniu trestnej činnosti. Tieto objektívne kritériá okresný súd správne u odsúdeného
zhodnotil.

Pri podmienečnom prepustení je potrebné prihliadať aj na závažnosť skutku, pre ktorý je odsúdený
vo výkone trestu. V danom prípade sa jedná o obzvlášť závažnejší zločin vraždy podľa § 145 ods. 1,
ods. 2 Tr. zákona. V takýchto prípadoch je potrebné posudzovať splnenie podmienok na podmienečné
prepustenie a najmä okolnosť, či možno od odsúdeného na slobode dôvodne očakávať, že povedie
riadny život, obzvlášť citlivo. Aj keď je pravdou, že v žiadnom prípade nemožno vylúčiť možnosť

prevýchovy a podmienečného prepustenia ani u osôb, ktoré sa dopustili mimoriadne závažnej trestnej
činnosti, krajský súd v tomto smere udáva, že podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody
je namieste len v tom prípade, ak vzhľadom na všetky okolnosti, ktoré môžu mať v rámci konania
o podmienečnom prepustení význam je odôvodnený predpoklad, že odsúdený povedie riadny život.
Vyššie uvedené, nie celkom pozitívne hodnotenie ústavu, z neho najmä vytýkané viaceré porušenia

predpisov upravujúcich výkon trestu odňatia slobody, problematické správanie a vystupovanie vo
vzťahu k väzenskému personálu, vyhodnotenie rizika recidívy ako vysoké, vyhodnotenie resocializačnej
prognózy ako nepriaznivej, ako aj povaha spáchaného trestného činu (čiže skutočnosti, ktoré boli
premietnutéajdovýrokurozhodnutiakrajskéhosúdu),vspojenísozávermiznalcovtotopriamovylučujú.

V danom je potrebné predovšetkým poukázať na vyššie konštatované závery znalkyne A. G., z ktorých
vyplýva, že odsúdený má sklon k užívaniu návykových látok, čo vyplýva z jeho odpovedí, pričom je daný
predpoklad, že aj po prepustení by to mohlo viesť k závislosti od alkoholu. Pod vplyvom alkoholu je riziko
neprimeraného správania, neadekvátneho, sú oslabené brzdové mechanizmy.S ohľadom na vyššie uvedené bude splnenie materiálnej podmienky, t. j. že bude odsúdený viesť riadny
život, skôr veľmi výnimočné. Pokiaľ teda ide o túto druhú materiálnu podmienku, tu sa krajský súd plne

stotožnil s názorom okresného súdu, že od odsúdeného nemožno dôvodne očakávať, že v budúcnosti
povedie riadny život.

K sťažnostnej námietke odsúdeného, že okresný súd pri rozhodovaní o jeho návrhu na podmienečné
prepustenie z výkonu trestu vychádzal z hodnotenia ústavu, ktoré nepovažuje za objektívne a pravdivé,

pričom podstatná časť sťažnostných námietok sa týkala práve nesúhlasu odsúdeného s vypracovaným
hodnotením, má za potrebné krajský súd len dodať, že resocializačná prognóza podľa hodnotenia
rizika sociálneho zlyhania, je len jednou z viacerých častí komplexného hodnotenia odsúdeného počas
výkonu trestu odňatia slobody, v zmysle § 64 ods. 1 Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej
republiky č. 368/2008 Z. z., ktorou sa vydáva poriadok výkonu trestu odňatia slobody v znení neskorších
predpisov. Zároveň je potrebné tiež zdôrazniť, že o podmienečnom prepustení z výkonu trestu odňatia

slobody rozhoduje, ako to vyplýva z vyššie citovaného ustanovenia, súd, teda nie pedagógovia, či
iní pracovníci ústavu na výkon trestu alebo znalci. V danom prípade okresný súd rozhodujúc o tom,
či odsúdený splnil, resp. nesplnil podmienky pre podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia
slobody,sizadovážilvšetkypotrebnépodkladypreobjektívneazákonnérozhodnutie,pričomhodnotenie
vypracované ústavom bolo len jedným z nich, následne vykonané dôkazy vyhodnotil na verejnom

zasadnutí v súlade s ustanovením § 2 ods.12 Tr. poriadku jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach, a tak
dospel k správnym právnym a skutkovým záverom, premietnutým aj v rezultáte napadnutého uznesenia.

Pokiaľodsúdenývsťažnostiakcentoval,žepoprípadnomprepustenízvýkonutrestuodňatiaslobodymá
zabezpečené bývanie, kontakt s rodinou, ako aj zaradenie na trhu práce, tieto skutočnosti nie sú, podľa

názoru krajského súdu, dostatočne spôsobilé rozptýliť obavu z toho, že by v prípade podmienečného
prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody na slobodu pokračoval v trestnej činnosti. Niet preto
racionálneho dôvodu sa domnievať, že odsúdeným akcentované faktory, by u neho do budúcna riziko
recidívy výrazne eliminovali.

Tiež nie je možné akceptovať sťažnostnú námietku odsúdeného, ktorou poukazoval na obdobný
prípad odsúdeného E., ktorého mal okresný súd podmienečne prepustiť z výkonu trestu a v tejto
súvislostiodsúdenýporovnávalajhodnoteniavypracovanéústavomvjehoprípade,shodnotenímvyššie
menovaného odsúdeného. Takejto praxi odporuje predovšetkým skutočnosť, že v slovenskom trestnom
práve nie je možné uplatňovať precedentné právo, a to ani v prípade rozhodovania o podmienečnom

prepustení z výkonu trestu a ako už krajský súd vyššie konštatoval, o podmienečnom prepustení
z výkonu trestu rozhoduje súd po zadovážení všetkých potrebných podkladov nevyhnutných pre
objektívne a zákonné rozhodnutie.

V danom prípade krajský súd konštatuje, že vzhľadom na všetky už vyššie uvedené skutočnosti,

je u odsúdeného riziko recidívy skôr vysoké. Vzhľadom na skutočnosti zistené ohľadne správania
odsúdeného počas výkonu trestu odňatia slobody v jednotlivých ústavoch na výkon trestu odňatia
slobody, kde, okrem udelenia disciplinárnych odmien, boli zaznamenané aj početné negatívne poznatky
týkajúce sa porušovania ústavného poriadku, nerešpektovania autorít, nemožno od neho očakávať, že
bude po podmienečnom prepustení viesť riadny život, a to ani pod dohľadom probačného a mediačného

úradníka za súčasného uloženia primeraných povinností a obmedzení.

Záverom krajský súd uvádza, že účelom trestu je najmä ochrana spoločnosti pred páchateľom trestnej
činnosti a trest má odrádzať aj ostatných členov spoločnosti od páchania trestných činov. Je tak v záujme
dovŕšenia nápravy odsúdeného a splnenia účelu uloženého trestu odňatia slobody, aby ho odsúdený

aj naďalej vykonával.

Z vyššie uvedených dôvodov krajský súd sťažnosť odsúdeného ako nedôvodnú zamietol.

Toto uznesenie bolo prijaté jednomyseľne.

jednohlasnePoučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.