Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, November 25, 2025

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 11CoCsp/26/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5125207749
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 11. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Topoľančík
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2025:5125207749.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu
JUDr. Vladimíra Topoľančíka a členov senátu JUDr. Evy Malíkovej a JUDr. Romana Tichého, v právnej
veci žalobkyne: A. B., C. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. F. G., právne zastúpenej JUDr. Martinom
Gavuliakom, advokátom,
sosídlomKlincová37,82108Bratislava–Ružinov,IČO:42364761,protižalovanému:Stredoslovenská

energetika, a. s., so sídlom Pri Rajčianke 8591/4B, 010 47 Žilina, IČO: 51 865 467, o návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalobkyne proti uzneseniu Okresného súdu Žilina č. k.
46Csp/59/2025-66 zo dňa 12.08.2025, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie súdu prvej inštancie potvrdzuje.

Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Žilina (ďalej aj „súd prvej inštancie“, prípadne „okresný súd“) odvolaním napadnutým
uznesením zamietol návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa domáhala
uloženia povinnosti žalovanému plniť Zmluvu o združenej dodávke elektriny pre odberné miesto EIC
XXXXXXXXXXXXXXXX uzatvorenú medzi žalobkyňou a žalovaným dňa 27.12.2021 do právoplatného
skončenia konania vo veci samej (výrok I. odvolaním napadnutého uznesenia) a žalovanému náhradu

trov konania nepriznal (výrok II. odvolaním napadnutého uznesenia).
1.1 Súd prvej inštancie po posúdení návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia dospel
k záveru, že táto neosvedčila zákonné skutočnosti svedčiace o pravdepodobnosti nároku, ktorému
sa má poskytnúť neodkladná ochrana, a to existenciu právneho vzťahu medzi stranami sporu, ako
aj existenciu nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy, ku ktorej by došlo v prípade, ak by súd
dočasne neupravil pomery k nariadeniu navrhovaného neodkladného opatrenia. Nemal osvedčené také

skutočnosti, z ktorých mohol vyvodiť záver o existencii právneho vzťahu medzi žalobkyňou a žalovaným,
pričom mal za to, že žalobkyňa neosvedčila žiadne užívacie právo k nehnuteľnosti, ktorá mala byť
odberným miestom pre dodávku elektriny žalobkyni žalovaným ako dodávateľom. Poukázal na to, že z
listu vlastníctva č. XX pre k. ú. H. E. vyplýva, že vlastníkmi nehnuteľnosti, ktorá by mala byť predmetným
odberným miestom (a ktorú žalobkyňa ani presne neoznačila v petite navrhovaného neodkladného
opatrenia) sú tretie osoby. Taktiež mal osvedčené, že na predmetnom liste vlastníctva nie je vyznačená

žiadna poznámka
o prebiehajúcich súdnych konaniach, na ktoré žalobkyňa odkazovala v návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia. Súčasne poukázal na vyjadrenie žalovaného k podanému návrhu, z ktorého
vyplynulo, že žalovaný opakovane vyzýval žalobkyňu na preukázanie užívacieho práva k nehnuteľnosti
ako odbernému miestu, ktoré však žalobkyňa žalovanému nepreukázala a v rámci návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia tieto skutočnosti súdu nijako neosvedčila. Uviedol, že z vyjadrenia žalovaného

vyplynulo, že súčasní vlastníci dotknutej nehnuteľnosti výslovne nesúhlasili s trvaním pôvodnej zmluvy
o združenej dodávke elektriny pre odberné miesto uvádzané v návrhu na nariadenie neodkladnéhoopatrenia, pričom elektronicky požiadali o odpojenie predmetného (totožného) odberného miesta s
označením EIC XXXXXXXXXXXXXXXX. Z oznámenia žalovaného zo dňa 09.06.2025 mal súd prvej
inštancie rovnako osvedčené, že žalovaný odstúpil od zmluvy o združenej dodávke elektriny pre dané

odberné miesto z dôvodu, že žalobkyňa nepreukázala vlastnícke či iné užívacie právo k nehnuteľnosti.
Z dôvodu, že žalobkyňa sa v prejednávanej veci domáhala nariadenia neodkladného opatrenia
dočasného charakteru, mal súd prvej inštancie za to, že nemôže byť predmetom súdneho prieskumu
skúmanie neprijateľných podmienok v (teraz už skončenej) zmluve o združenej dodávke elektriny, ale
musel vyhodnocovať dôvodnosť návrhu vo vzťahu k preukázaniu bezprostredne hroziacej ujmy na

právach a právom chránených záujmoch žalobkyne. Nemal osvedčené také skutočnosti, z ktorých
by mohol vyvodiť jednoznačný záver o bezprostredne hroziacej ujme žalobkyni, ktorá by vyžadovala
dočasnú a neodkladnú úpravu pomerov strán sporu, nakoľko z predložených listinných dôkazov zistil,
že žalobkyňa má už odo dňa 29.04.2024 vystavené potvrdenie od ošetrujúceho lekára o tom, že je
závislým odberateľom, t. j. že používa prístroj na domácu liečbu oxygenoterapiou (DDOT) závislý od
elektrickej energie, pričom túto skutočnosť žalovanému ako dodávateľovi elektrickej energie oznámila

až v liste zo dňa 09.05.2025, t. j. rok po vystavení lekárskeho potvrdenia. Súčasne mal osvedčené, že k
totožnému odbernému miestu bola dňa 07.05.2025 uzavretá nová zmluva o združenej dodávke elektriny
odberateľom I. B., t. j. súčasným vlastníkom dotknutej nehnuteľnosti, a preto tvrdenie žalobkyne, že
by jej hrozilo nebezpečenstvo spočívajúce v nedodávaní elektrickej energie do miesta jej súčasného
bydliska, zostalo podľa názoru súdu prvej inštancie iba v rovine tvrdení a nebolo zo strany žalobkyne

právne ani skutkovo podložené. V nadväznosti na uvedené súd prvej inštancie uzavrel, že žalobkyňou
navrhované neodkladné opatrenie by bolo v prípade jeho nariadenia nevykonateľné, keďže
kpredmetnémuodbernémumiestujevsúčasnostiuzavretáplatnázmluvaozdruženejdodávkeelektriny
s aktuálnym vlastníkom dotknutej nehnuteľnosti, pričom z vyjadrenia žalovaného a listinných dôkazov
mal za preukázané, že k odbernému miestu, na ktorom má žalobkyňa evidovaný pobyt a v ktorom podľa

údajov v návrhu na neodkladné opatrenie reálne aj býva, je uzavretá zmluva o dodávke elektriny medzi
žalovaným a súčasným vlastníkom nehnuteľnosti (v zmysle údajov na liste vlastníctva). Uviedol, že
žalobkyňa netvrdila ani nepreukázala, že by hrozilo odpojenie odberného miesta od elektrickej energie
zo strany aktuálnych vlastníkov nehnuteľnosti a že v tomto smere nevzniesla žiaden relevantný návrh na
zamedzenie takémuto konaniu. Preto s ohľadom na reálnu nevykonateľnosť žalobkyňou navrhovaného

neodkladného opatrenia a skutočnosť, že k danému odbernému miestu je platne uzavretá zmluva
o dodávke elektriny s vlastníkom nehnuteľnosti, mal za to, že ak žalobkyňa má dôvodné obavy o
odpojenie od elektrickej energie, jej návrh na nariadenie neodkladného opatrenia mal smerovať voči
vlastníkovi nehnuteľnosti. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd prvej inštancie dospel k záveru,
že neboli splnené predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia, a preto návrh na nariadenie

neodkladného opatrenia zamietol.
1.2 Vo vzťahu k argumentácii žalobkyne odkazujúcej na rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. I.
ÚS 13/2000 súd prvej inštancie poukázal na to, že v danej veci bola posudzovaná otázka vypratania
nehnuteľnosti a práva na obydlie, a teda uvedené nemá súvis s predmetným neodkladným opatrením.
Pokiaľ žalobkyňa poukazovala na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo/134/2018, tak toto

vzmyslezáverovsúduprvejinštancieneriešiobdobnúsituáciu,aleposudzujeotázkuzdržaniasavýkonu
záložného práva, ktorá nie je predmetom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v uvedenej veci,
a preto túto argumentáciu žalobkyne odkazujúcu na predmetné rozhodnutia nepovažoval za náležitú.
1.3 O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 Civilného
sporového poriadku (ďalej „CSP“) a § 262 ods. 1 CSP, pričom poukázal na to, že v prejednávanej veci

bol v celom rozsahu úspešný žalovaný, nakoľko návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia
bol zamietnutý, a preto by žalovaný mal nárok na náhradu trov konania voči žalobkyni v plnom rozsahu.
Z dôvodu, že žalovanému v konaní preukázateľne žiadne trovy konania nevznikli, rozhodol tak, že
žalovanému nepriznal náhradu trov konania.

2. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podala v plnom rozsahu odvolanie žalobkyňa z dôvodov
prezumovaných ust. § 365 ods. 1 písm. b), f) a h) CSP.

2.1
Žalobkyňa sa nestotožnila so záverom súdu prvej inštancie, že neosvedčila existenciu právneho vzťahu

medzi stranami sporu, pričom zdôraznila, že ona so žalovaným uzatvorila dňa 27.12.2021 Zmluvu
o združenej dodávke elektriny na odberné miesto F. J. XX, XXX XX E. F. G., kde má svoje bydlisko. Preto
má za to, že medzi ňou a žalovaným bol založený predmetnou zmluvou právny vzťah. Ďalej zopakovala,
žeonatvrdilaaosvedčilatúskutočnosť,žeodstúpenieoddanejzmluvyzostranyžalovanéhojeneplatnéa dané bolo uvedené aj v bode 6. a 7. jej návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Podľa žalobkyne
súd prvej inštancie ani len náznakom nevyhodnocoval ňou namietanú neplatnosť odstúpenia od zmluvy,
keď súd prvej inštancie odignoroval jej tvrdenia o neplatnosti odstúpenia a vôbec sa s nimi nevysporiadal

a ani sa k nim nevyjadril. Zdôraznila, že súd prvej inštancie tak nedal odpoveď na základnú otázku,
či odstúpenie bolo platné alebo neplatné a pokiaľ by bolo odstúpenie neplatné, nemohlo byť možné
platne uzatvoriť ďalšiu zmluvu na odber elektriny na to isté odberné miesto s domnelými vydražiteľmi
nehnuteľnosti. Preto mala za to, že súd prvej inštancie nevyhodnotením námietky neplatnosti odstúpenia
nesprávnym procesným postupom jej znemožnil, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej

miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, keď súčasťou práva na spravodlivý proces je
aj právo na riadne odôvodnenie rozsudku. V danej súvislosti poukázala na závery vyplývajúce z nálezu
Ústavného súdu SR I. ÚS 342/2010, III. ÚS 209/04 a I. ÚS 236/06-59 zo dňa 28.06.2007, ako aj na
závery judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva a to konkrétne na rozhodnutie vo veci Helle c.
Fínsko z 19. decembra 1997.

2.2
Žalobkyňa ďalej namietala, že súd prvej inštancie dospel k nesprávnemu záveru, že neprebiehajú
konania týkajúce sa predmetnej veci, pričom mala za to, že skutočnosť, že na LV nie je vyznačená
poznámka, je právne bezvýznamná a ona preukázala, že prebiehajú súdne konania, a to uznesením
OkresnéhosúduNámestovoč.k.5C/40/2024zo17.marca2025apotvrdenímsúduosporeoneplatnosť

dobrovoľnej dražby, keď túto skutočnosť potvrdil aj žalovaný vo svojom vyjadrení.

2.3
V týchto súvislostiach žalobkyňa namietala, že súd prvej inštancie odignoroval aj právnu úpravu
vymedzenú § 70 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv

v znení neskorších predpisov. Mala za to, že v konaní bolo preukázané a aj osvedčené, že medzi ňou
a manželmi B. prebiehajú súdne konania ohľadne nehnuteľností - o vypratanie, o neplatnosť dražby
a iné, s ktorými žalovaný uzatvoril zmluvu o dodávke elektrickej energie po tom, čo žalovaný neplatne
odstúpil od zmluvy so žalobkyňou.

2.4
Žalobkyňa mala súčasne za to, že súd prvej inštancie dospel k nesprávnemu záveru neosvedčenia
bezprostredne hroziacej ujmy, keď uviedla, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie lekárskym
potvrdením, z ktorého vyplýva, že ona je pacientkou s výraznými dýchacími problémami a že je
napojená na dýchacie prístroje, bez ktorých neprežije a napriek tomu vyslovil záver, že pri jej hroziacom

odpojení od prístrojov a jej hroziacej smrti nie je osvedčená existencia bezprostredne hroziacej ujmy,
keď podľa žalobkyne daný záver súdu prvej inštancie postráda elementárnu logiku. Namietala, že súd
prvej inštancie sa uspokojil s konštatovaním, že dodávka elektriny do posudzovanej nehnuteľnosti je
zabezpečená na základe zmluvy (ktorá môže byť/je neplatná) s vydražiteľmi, čím ju aj jej život ponechal
napospas osobám, ktoré na ňu podali trestné oznámenie na základe neprávoplatného neodkladného

opatrenia a ktoré vedú voči nej viac ako tri súdne konania, čo je konštatované aj v napadnutom uznesení
a jedná sa o osoby, ktoré sa ju usilovne snažia dostať z predmetnej nehnuteľnosti.

2.5
Taktiež poukázala na to, že vydražitelia požiadali o odpojenie nehnuteľnosti od elektriny, čím dôjde

k nefunkčnosti jej dýchacích prístrojov a k poškodeniu zdravia a/alebo smrti. Na základe uvedeného
navrhla, aby odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvej inštancie tak, ako sa toho domáhala v návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia.

3. Proti odvolaniu žalobkyne podal žalovaný vyjadrenie, v ktorom sa stotožnil s uznesením súdu prvej

inštancie a považoval ho za vecne správne. Primárne namietal, že žalobkyňa pri identifikácii žalovaného
neuviedla správnu adresu sídla žalovaného v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a ani
v odvolaní proti uzneseniu súdu prvej inštancie.

3.1

Ďalej argumentoval tým, že v prípade vydania neodkladného opatrenia by neodkladné opatrenie bolo
pre neho nevykonateľné a to z dôvodu, že nie je technicky a ani právne možné, aby mal žalovaný
uzavretú zmluvu o združenej dodávke elektriny so žalobkyňou, pokiaľ žalobkyňa nemá uzavretú zmluvu
o pripojení s prevádzkovateľom distribučnej sústavy, čo je právny vzťah, ktorého žalovaný nie jeúčastníkom a pokiaľ má k danému odbernému miestu uzavretú zmluvu o pripojení s prevádzkovateľom
distribučnej sústavy iná osoba (vlastník odberného miesta), nemôže dodávku elektriny pre rovnaké
odberné miesto zabezpečovať žalovaný zmluvou so žalobkyňou. Rovnako prípadnú nevykonateľnosť

nariadeného neodkladného opatrenia vzhliadal v tom, že Zmluva o združenej dodávke elektriny zo
dňa 27.12.2021, ktorá nadobudla účinnosť dňa 28.12.2021, a ktorá bola uzatvorená so žalobkyňou
pre odberné miesto EIC XXXXXXXXXXXXXXXX s adresou odberného miesta F. J. XX, XXX XX E.
F. G., už zanikla odstúpením od zmluvy o združenej dodávke elektriny s účinnosťou od 12.06.2025.
Zdôraznil,ževprípadenariadenianeodkladnéhoopatreniabynemoholtotoneodkladnéopatreniesplniť,

nakoľko by nevedel nariadené neodkladné opatrenie pre právnu ani technickú nemožnosť vykonať, t. j.
ani žalobkyňa by takýmto neodkladným opatrením nedosiahla želaný stav.

3.2
Žalovaný mal za to, že neodkladné opatrenie by malo smerovať voči vlastníkom nehnuteľnosti zapísanej
na liste vlastníctva č. XX v k. ú. H. E. a to v súlade s § 39 ods. 12 zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike

a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o energetike“),
keď práve otázka „oprávnenia na užívanie nehnuteľnosti“ je medzi vlastníkmi nehnuteľnosti, kde sa
odberné miesto nachádza, a žalobkyňou evidentne sporná a obdobie do rozhodnutia (ak nejaké spory
medzi žalobkyňou a vlastníkmi skutočne sú) by malo byť preklenuté prípadným neodkladným opatrením,
ktoré by zaviazlo vlastníkov nehnuteľnosti umožniť žalobkyni odber elektriny v danom odbernom mieste.

Žalovaný namietal tvrdenie žalobkyne, že táto nebola informovaná, resp. jej neboli predložené obchodné
podmienky dodávky elektriny pre odberateľa elektriny v domácnosti pri uzatvorení Zmluvy o združenej
dodávke elektriny zo dňa 27.12.2021, keďže obchodné podmienky dodávky elektriny pre odberateľa
elektriny v domácnosti boli neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy o združenej dodávke elektriny zo dňa
27.12.2021 ako jedna z jej príloh. V súvislosti so zmenou obchodných podmienok poukazoval žalovaný

na § 34 ods. 2 písm. k) bod 4 zákona o energetike.

3.3
Ďalej poukázal na to, že dňa 14.02.2025 obdržal od vlastníkov odberného miesta EIC
XXXXXXXXXXXXXXXX s adresou odberného miesta F. J. XX, XXX XX E. F. G., teda vlastníkov

rodinného domu so súp. č. XX, ktorý je zapísaný na liste vlastníctva č. XX v k. ú. H. E., obec E. F. G., G.
K., „Nesúhlas s uzatvorením zmluvy o združenej dodávke elektriny“ pre predmetné odberné miesto na
menožalobkyneakpredmetnémunesúhlasudoložililistvlastníctvač.XXprek.ú.H.E.,obecE.F.G.,na
ktorom bol ako vlastník rodinného domu súp. č. XX vedený pán B. spolu s manželkou. Taktiež poukázal
na to, že na predmetnom liste vlastníctva nebola uvedená v poznámke žiadna informácia o akomkoľvek

prebiehajúcomsporemedzipánomB.,paniB.ažalobkyňouazuvedenéholistuvlastníctvajednoznačne
vyplývalo, že vlastníkmi danej nehnuteľnosti sú pán B. a pani B..

3.4
Taktiež uviedol, že aj podľa súčasného listu vlastníctva č. XX na danom liste vlastníctva nefiguruje

žalobkyňa ako vlastník a súčasne nie je na ňom uvedená žiadna zmienka o akomkoľvek prebiehajúcom
súdnom spore medzi žalobkyňou a aktuálnymi vlastníkmi.

3.5
Ďalej poukázal na to, že dňa 20.02.2025 v nadväznosti na nesúhlas doručený zo strany pána B. a pani

B. zaslal žalobkyni výzvu na doloženie dokladov preukazujúcich trvanie užívacieho práva žalobkyne
k dotknutej nehnuteľnosti, kde sa nachádza odberné miesto, a to v lehote 20 dní od doručenia výzvy,
pričom žalobkyňa bola súčasne vo výzve upozornená, že nepredloženie požadovaných dokladov
predstavuje podstatné porušenie Zmluvy o združenej dodávke elektriny zo dňa 27.12.2021, v dôsledku
čoho je žalovaný oprávnený odstúpiť od tejto zmluvy v zmysle príslušných ustanovení obchodných

podmienok. Mal za to, že on postupoval v súlade s čl. III. bod 10, čl. V. bodom 2.9 a čl. XIII. bodom 3.4
obchodných podmienok o dodávke elektriny pri poskytovaní univerzálnej služby odberateľom elektriny
v domácnosti účinných od 01.01.2023 aj pri vybavovaní požiadavky manželov B. súvisiacej s ich
nesúhlasom s uzatvorenou Zmluvou o združenej dodávke elektriny zo dňa 27.12.2021 a v súlade
s čl. V. bod 2.9 obchodných podmienok žalobkyni dňa 20.02.2025 zaslal výzvu na doloženie dokladov

preukazujúcich trvanie oprávneného vzťahu k nehnuteľnosti, kde sa nachádza odberné miesto a to
v lehote 20 dní od doručenia výzvy. Zdôraznil, že ustanovenia jeho obchodných podmienok vychádzajú
zo vzorových obchodných podmienok, ktoré vytvoril Úrad pre reguláciu sieťových odvetví (ďalej aj
„URSO“) a poukázal aj na čl. III. bod 6 a čl. XII. bod 2 vzorových obchodných podmienok ÚRSO. Mal zato, že dohodnuté obchodné podmienky medzi ním a žalobkyňou sú miernejšie ako samotná úprava vo
vzorovýchobchodnýchpodmienkachÚRSO,podľaktorýchsazmluvaukončujesamotnýmpreukázaním
skutočnosti potvrdzujúcej zánik oprávneného vzťahu k nehnuteľnosti, a naproti tomu v jeho obchodných

podmienkach je smerovaná výzva na odberateľa, aby svoj oprávnený vzťah k nehnuteľnosti v lehote
20 dní preukázal napríklad (oproti zápisu na LV) nájomnou zmluvou alebo inou zmluvou s vlastníkmi
nehnuteľnosti s tým, že až následne sa pristupuje k odstúpeniu od zmluvy. Z uvedeného mal za to, že
jeho obchodné podmienky chránia spotrebiteľa v zmluvnom vzťahu so žalovaným viac.

3.6
Vychádzajúc z uvedeného poprel tvrdenia žalobkyne, že niektoré ustanovenia jeho obchodných
podmienok sú neprijateľnými zmluvnými podmienkami. Ďalej uviedol, že dňa 02.04.2025 mu bol
doručený list žalobkyne, v ktorom vyjadrila nevôľu s ukončením Zmluvy o združenej dodávke elektriny
zo dňa 27.12.2021, keď v žalobe uviedla, že je osobou so zlým zdravotným stavom. V tejto súvislosti
žalovaný poukázal na to, že žalobkyňa v lehote danej obchodnými podmienkami, ktoré sú pre ňu

ako odberateľku elektriny v domácnosti záväzné, nijakým spôsobom nepreukázala oprávnený vzťah
k nehnuteľnosti a to k dotknutému odbernému miestu, a teda porušila Zmluvu o združenej dodávke
elektriny zo dňa 27.12.2021. Pritom zdôraznil, že žalobkyňa nijakým spôsobom nepreukázala svoje
tvrdenie o zlom zdravotnom stave.

3.7
Taktiež poukázal na to, že dňa 23.04.2025 mu bol doručený email od pána B. a pani B., v rámci
ktorého informovali žalovaného o rozhodnutí Okresného súdu Námestovo vo veci návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia, ktorým súd uložil žalobkyni a pánovi B. povinnosť umožniť manželom B. vstup
na dotknuté nehnuteľnosti a zároveň uložil povinnosť zdržať sa konania, ktorým by povolili iným osobám

než manželom B. vstup na dotknuté nehnuteľnosti, pričom manželia B. v predmetnom emaile ďalej
informovali o podaní trestného oznámenia na žalobkyňu vo veci podozrenia zo spáchania trestného
činu neoprávneného zásahu do práva k domu, bytu alebo nebytovému priestoru a predmetné súdne
rozhodnutie ako aj trestné oznámenie tvorili prílohu predmetného emailu.

3.8
Žalovaný uviedol, že dňa 30.04.2025 zaslal nad rámec svojich povinností žalobkyni v snahe postupovať
voči nej citlivo, ústretovo a prozákaznícky, opätovne výzvu na doloženie dokladov preukazujúcich jej
tvrdenia z listu doručeného žalovanému dňa 02.04.2025 s tým, že následne dňa 07.05.2025 pán B.
navštívil zákaznícke centrum žalovaného v H. L. a požiadal o uzatvorenie zmluvy o združenej dodávke

elektriny pre dotknuté odberné miesto na svoje meno. V danej súvislosti žalovaný poukázal na § 17 ods.
9 zákona o energetike a § 34 ods. 2 písm. k) bod 1 zákona o energetike, v zmysle ktorých postupoval a s
pánom B. ako aktuálnym vlastníkom odberného miesta, ktorý splnil obchodné podmienky žalovaného
a požiadal dňa 07.05.2025 o uzatvorenie zmluvy o združenej dodávke elektriny, uzavrel Zmluvu
o združenej dodávke elektriny a to s účinnosťou od 13.06.2025. Uviedol, že nesplnenie tejto povinnosti

uzatvoriť zmluvu o združenej dodávke s pánom B. by bolo správnym deliktom sankcionovaným zo
strany ÚRSO v zmysle platnej legislatívy. Zdôraznil, že na základe vyššie uvedených skutočností Zmluva
o združenej dodávke elektriny zo dňa 27.12.2021 uzavretá medzi žalobkyňou ako odberateľkou elektriny
a ním ako dodávateľom elektriny zanikla v súlade s podmienkami definovanými v zmluve v súlade
s obchodnými podmienkami, ako aj v súlade s energetickou legislatívou a ostatnými právnymi predpismi,

a keďže táto zmluva zanikla, nie je reálne možné na základe nej dodávať elektrinu do odberného miesta.

3.9
Žalovaný ďalej poukázal na to, že dňa 12.05.2025 (po uzavretí zmluvy s pánom B.) doručila žalobkyňa
žalovanému doklady a to preukaz fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím z roku 2012, ako

aj potvrdenie od lekára – špecialistu I. L., ktorého navštevuje v súvislosti s chronickým ochorením pľúc
a respiračnou insuficienciou zo dňa 29.04.2024, pri ktorom podľa vyjadrenia žalobkyne potrebuje ku
každodennej liečbe oxygenoterapiu, resp. prístroj, ktorý je závislý od elektrickej energie, a súčasne
požiadala o pokračovanie v plnení podľa uzatvorenej zmluvy. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na
to, že žalobkyňa ani 12.05.2025 nedoručila žiadne doklady, ktorými by preukázala oprávnený vzťah

k nehnuteľnosti, t.j. odbernému miestu EIC XXXXXXXXXXXXXXXX s adresou odberného miesta F. J.
XX,XXXXXE.F.G.,atedapodstatneporušilaZmluvuozdruženejdodávkeelektrinyzodňa27.12.2021.
V tejto súvislosti zdôraznil, že on neposudzuje a neposudzoval spornosť vlastníckeho práva, ako sa
snažila v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a odvolaní podsunúť súdu žalobkyňa a onv tomto prípade iba musel rešpektovať stav zápisu na LV č. XX svedčiaci o vlastníctve inej osoby
ako žalobkyne k predmetnej nehnuteľnosti, prípadne inú právnu skutočnosť, ktorá by preukazovala zo
strany žalobkyne oprávnený vzťah k nehnuteľnosti (napríklad nájomná zmluva uzatvorená s vlastníkmi

nehnuteľnosti). Žalovaný súčasne poukázal na to, že zdravotný stav žalobkyne nemohol mať vplyv
na plnenie jej povinností podľa Zmluvy o združenej dodávke elektriny zo dňa 27.12.2021, nakoľko
energetická legislatíva nepristupuje k závislým odberateľom elektriny v domácnosti odlišne od ostatných
odberateľov a v prípade, ak odberateľ podstatne poruší Zmluvu o združenej dodávke elektriny a
nepreukáže oprávnený vzťah k nehnuteľnosti, má dodávateľ elektriny právo odstúpiť od zmluvy

o združenej dodávke elektriny a to bez ohľadu na skutočnosť, či ide o „bežného“ alebo závislého
odberateľa elektriny v domácnosti. V danej súvislosti žalovaný poukázal na to, že žalobkyňa ho
informovala o skutočnosti, že je jej život a zdravie ohrozené až cca rok po tom, ako jej bolo vystavené
potvrdenie od ošetrujúceho lekára a nie hneď po tom, ako vedela, že je závislým odberateľom.
Z uvedeného potom vyvodil, že v posudzovanom prípade nie je daná situácia ohrozujúca život alebo
zdravie žalobkyne, ako sa to snaží ona navodiť. Súčasne zdôraznil, že on nad rámec svojich zmluvných

povinností v snahe pomôcť žalobkyni jej dal oveľa dlhší čas na to, aby mohla preukázať oprávnený vzťah
k odbernému miestu a zabrániť tak ukončeniu Zmluvy o združenej dodávke elektriny zo dňa 27.12.2021,
prípadne sa zariadiť iným spôsobom.

3.10

Žalovaný mal potom za to, že odvolanie žalobkyne je nedôvodné, keď žalobkyňa v ňom neuvádza žiadne
nové skutočnosti či dôkazy oproti tým, ktoré už uviedla v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.
Podľanázoružalovanéhožalobkyňanedokázalapreukázať,žejejboloznemožnenéuplatňovaťjejpráva
v takej miere, aby došlo k porušeniu jej práva na spravodlivý proces. Vo vzťahu k skutkovým zisteniam
a tvrdeniam žalobkyne, že súd prvej inštancie nevykonal všetky navrhované dôkazy a nevychádzal

zo správnych skutkových zistení, žalovaný podotkol, že súd prvej inštancie konštatoval, že žalobkyňa
nepreukázala užívacie právo k dotknutej nehnuteľnosti po dobrovoľnej dražbe, na základe výsledku
ktorej nový vlastník požiadal o ukončenie dodávky elektriny. Žalovaný sa stotožnil so zisteniami
prvostupňového súdu, že žalovaný postupoval v súlade s obchodnými podmienkami a právnymi
predpismi,keďukončilZmluvuozdruženejdodávkeelektrinyzodňa27.12.2021,pričomžalovanýmalza

to, že súd prvej inštancie v tomto smere presvedčivo a zrozumiteľne svoje rozhodnutie odôvodnil, a teda
záver súdu prvej inštancie, že žalobkyňa neosvedčila existenciu právneho vzťahu medzi stranami sporu,
nakoľko takýto vzťah medzi stranami sporu neexistuje, je správny. Zdôraznil, že k ukončeniu Zmluvy
o združenej dodávke elektriny zo dňa 27.12.2021 v žiadnom prípade nedošlo na základe jeho svojvôle
a bez právneho dôvodu ale ako následok konania samotnej žalobkyne, keď žalobkyňa neosvedčila

žiadne užívacie právo k nehnuteľnosti.

3.11
Nestotožnil sa s námietkou žalobkyne, že súd prvej inštancie nesprávne posúdil právny vzťah medzi
ním a žalobkyňou, keď žalobkyňa považuje Zmluvu o združenej dodávke elektriny zo dňa 27.12.2021

za spotrebiteľskú, čo podľa nej znamená, že žalovaný nemôže odstúpiť od zmluvy a takéto odstúpenie
od zmluvy je neplatné. V danej súvislosti zopakoval, že pri odstúpení od zmluvy postupoval v súlade
s právnymi predpismi a obchodnými podmienkami, a to že ide o spotrebiteľský spor, ešte neznamená, že
len na základe tohto tvrdenia by súd nemal akceptovať preukázané práva ostatných zúčastnených strán
v spore, predovšetkým žalovaného, ktorého postup súd prvej inštancie vyhodnotil ako súladný s platnou

právnou úpravou. Podľa žalovaného žalobkyňa v odvolaní nesprávne tvrdí, že ustanovenia VOP
obchádzajú zákon a pri odstúpení nestanovujú primeranú výpovednú lehotu, keď podľa platnej úpravy
sú výpoveď zmluvy a odstúpenie od zmluvy dva odlišné právne inštitúty, ktoré žalobkyňa nezmyselne,
nelegitímne a nesprávne spája do jedného celku. Poukázal taktiež na nesprávne tvrdenia žalobkyne
v odvolaní, že odstúpenie od zmluvy je v rozpore s dobrými mravmi a v rozpore s platnou právnou

úpravou na úseku ochrany spotrebiteľa, keď zopakoval, že dohodnuté obchodné podmienky medzi
žalovaným a žalobkyňou sú miernejšie ako samotná úprava vo vzorových obchodných podmienkach
ÚRSO. Žalovaný má potom za to, že jeho obchodné podmienky chránia žalobkyňu ako spotrebiteľku
v zmluvnom vzťahu so žalovaným viac.

3.12
Žalovaný sa súčasne nestotožnil s argumentáciou žalobkyne, že odstúpenie od zmluvy je neplatné pre
porušenie právnej úpravy závislého odberateľa podľa zákona o energetike, keď on postupoval v súlade
so zákonom o energetike a vyhláškou ÚRSO č. 207/2003 Z. z., a po doručení relevantných podkladovod žalobkyne zaradil žalobkyňu medzi závislých odberateľov elektriny v domácnosti, pričom o tejto
skutočnosti informoval aj príslušného prevádzkovateľa distribučnej sústavy. Žalovaný súčasne poukázal
na závery rozhodnutia Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 15Co/20/2024.

3.13
Na základe uvedeného žalovaný navrhol, aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne
správne potvrdil.
4. Žalobkyňa v odvolacej replike poukázala na to, že žalovaný nerozporoval odvolacie dôvody, a práve

naopak podporoval jej argumentáciu týkajúcu sa naliehavého záujmu na neodkladnej úprave pomerov
vo forme neodkladného opatrenia, pričom nepoprel, že prebiehajú súdne konania medzi žalobkyňou a
vydražiteľmi predmetných nehnuteľností. Žalobkyňa mala potom za to, že preukázala skutočnosť, že
prebiehajú súdne konania uznesením Okresného súdu Námestovo č. k. 5C/40/2024 z 17. marca 2025,
ako aj potvrdením súdu o spore o neplatnosť dobrovoľnej dražby.

4.1
Podľa žalobkyne bolo preukázané a nesporné, že medzi ňou a vydražiteľmi je sporné vlastnícke a teda
aj užívacie právo k predmetným nehnuteľnostiam a nakoľko Okresný súd Námestovo prerušil konanie
o vypratanie tak je evidentné, že ona bude obývať dané nehnuteľnosti ako bydlisko po dobu najbližších
rokov trvania 3 súdnych konaní (čo je pri priemernej dĺžke prvostupňových a odvolacích konaní min cca

5 rokov) a po danú dobu existuje potreba upraviť neodkladne pomery týkajúce sa dodávky elektriny.

4.2
Opätovne zdôraznila, že je pacientkou napojenou na dýchacie prístroje, od ktorých závisí jej život
a naproti tomu je žalovaný subjektom, ktorý je oprávnený dodávať elektrinu do daného domu.

Zopakovala, že výpoveď zmluvy, ktorú jej žalovaný doručil, ako aj uzatvorenie novej zmluvy medzi
žalovaným a vydražiteľmi, je sporná do skončenia sporov o určenie vlastníctva a o určenie neplatnosti
dobrovoľnej dražby. Mala za to, že potom do daného momentu nie je možné prejudikovať, kto je
vlastníkom, kto má užívacie právo, či žalobkyňa podstatne porušila zmluvu/VOP a ani kto má platne
uzatvorenú zmluvu o dodávke elektriny (o čom má byť vedený spor nadväzujúci na tento návrh na

neodkladné opatrenie a čo bolo uvedené v prvotnom návrhu vo veci samej).
4.3
Uviedla, že pokiaľ žalovaný vo vyjadrení odkazuje na uznesenie č. k. 19C/17/2025, tak uvedené
uznesenie nie je právoplatné, keďže voči nemu bolo podané odvolanie ešte 29.04.2025. Zdôraznila,
že v prílohe priložila výpis z elektronického spisu, z ktorého vyplýva, že súd vo veci ďalej koná - aj

keď prvostupňový súd – Okresný súd Námestovo svojou nečinnosťou zatiaľ nezvládol predložiť spis
odvolaciemu súdu.
4.4
Mala za to, že predložené trestné oznámenie vydražiteľov na základe neprávoplatného uznesenia iba
dokresľuje ich malicherný postoj a postup voči zdravotne ťažko postihnutej pacientke. Jedná sa o výkon

práva v rozpore s dobrými mravmi, ktorému nie je možné poskytnúť ochranu, keďže je šikanózny. Postup
vydražiteľov pri pokuse o odpojenie žalobkyne od elektriny počas trvania súdnych sporov považuje
za postup v rozpore s dobrými mravmi a šikanózny výkon práva, voči ktorému je potrebné poskytnúť
ochranu.
4.5

Pokiaľ žalovaný poukázal na rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 15Co/20/2024, tak
žalobkyňa uviedla, že sa nejedná o rozhodnutie najvyšších súdnych autorít, ktoré by malo právnu
záväznosť.
4.6
Podľa žalobkyne súčasne dochádza k prehliadaniu a ignorovaniu ústavou garantovaného práva na

nerušené užívanie jej obydlia ako bolo uvedené v predošlých konaniach. Odkaz na ust. § 29 ods. 12
zák. o energetike zo strany žalovaného považovala za účelový, keď vyššie užívacie (a vlastnícke) právo
k nehnuteľnosti sú sporné a budú rozhodnuté súdmi v horizonte viacerých rokov. Súčasne tvrdenie
o technickej nemožnosti napojenia nehnuteľnosti na elektrinu považuje za skutkový nezmysel, keď
žalovaný aj v období medzi dražbou/po uzatvorení zmluvy s vydražiteľmi istú dobu ponechal v platnosti

zmluvu so žalobkyňou a dodával jej elektrinu.
4.7
Rovnako tvrdenia žalovaného o snahe pomôcť jej a miernosti jeho VOP považuje za ďalší skutkový
nezmysel. Zdôraznila, že žalovaný je ochotný podporiť vydražiteľov, ktorí zistili, že s konaním ovypratanie zatiaľ neuspejú, a tak sa jej snažia znepríjemniť život odpojením od elektriny s účelom vyštvať
ju z jej obydlia. Podľa žalobkyne je otázne, aké záujmy žalovaný (resp. niektorí jeho zamestnanci)
sledujú, keď podporujú, aby daná nehnuteľnosť bola odpojená od elektriny na dobu najbližších rokov.

Podľa žalobkyne sa zrejme nejedná o záujem/účel žalovaného dodávať elektrickú energiu a generovať
tým zisk, na ktorý bol žalovaný zriadený.

4.8
Podľa žalobkyne žalovaný nevyvrátil žalobné dôvody ňou prezentované. Mala za to, že je sporné/

nepreukázané, či ona porušila podstatne zmluvu/VOP. V tejto súvislosti uviedla, že pokiaľ súd ustáli,
že je vlastníkom, resp. dražba je neplatná, tak k podstatnému porušeniu nedošlo. Taktiež zdôraznila,
že žalovaný si nemôže svojvoľne uzurpovať právo jednostranne posudzovať, či došlo alebo nedošlo k
podstatnému porušeniu spotrebiteľom.
4.9
Vzhľadom na spornosť vyššie uvedených otázok je podľa žalobkyne potrebné do súdneho rozhodnutia

o týchto sporných otázkach neodkladne upraviť pomery.

5. Žalovaný v odvolacej duplike zotrval na svojich vyjadreniach v konaní a mal za to, že uznesenie
súdu prvej inštancie, ktorým bol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietnutý, je správne a
neexistujú dôvody na nariadenie neodkladného opatrenia.

5.1
Zopakoval, že nie je technicky a ani právne možné, aby mal žalovaný uzavretú Zmluvu o združenej
dodávke elektriny so žalobkyňou, pokiaľ žalobkyňa nemá uzavretú Zmluvu
o pripojení s prevádzkovateľom distribučnej sústavy, čo je právny vzťah, ktorého žalovaný nie je
účastníkom. Pokiaľ má k danému odbernému miestu uzavretú Zmluvu o pripojení

s prevádzkovateľom distribučnej sústavy iná osoba (napr. vlastník odberného miesta), nemôže dodávku
elektriny pre rovnaké odberné miesto zabezpečovať žalovaný zmluvou
so žalobkyňou. Taktiež zopakoval, že zmluva o združenej dodávke elektriny uzatvorená
so žalobkyňou už zanikla odstúpením od Zmluvy o združenej dodávke elektriny s účinnosťou k
12.06.2025.

5.2
Podľa žalovaného v prípade nariadenia neodkladného opatrenia by nemohol toto neodkladné opatrenie
splniť, nakoľko by nevedel nariadené neodkladné opatrenie pre právnu ani technickú nemožnosť
vykonať, t. j. ani žalobkyňa by takýmto neodkladným opatrením nedosiahla želaný stav. V tejto súvislosti
opätovne poukázal na záver súdu prvej inštancie, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia mal

smerovať voči vlastníkovi nehnuteľnosti, nie voči nemu. Podľa žalovaného súd prvej inštancie správne
uviedol, že nie sú splnené predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia, nakoľko žalobkyňa
neosvedčila existenciu právneho vzťahu medzi stranami sporu, ani nebezpečenstvo bezprostredne
hroziacej ujmy. Podľa žalovaného by malo neodkladné opatrenie smerovať voči vlastníkom dotknutej
nehnuteľnosti, a to v súlade s § 39 ods. 12 zákona o energetike, podľa ktorého: „Vlastník nehnuteľnosti

alebo správca nehnuteľnosti je povinný umožniť dodávku elektriny odberateľovi elektriny v domácnosti,
ktorý sa v nehnuteľnosti nachádza a má oprávnenie na užívanie tejto nehnuteľnosti". Mal za to, že ak je
medzi žalobkyňou a vlastníkmi dotknutej nehnuteľnosti, spor o vlastnícke právo k danej nehnuteľnosti
akotvrdížalobcaa/alebosporooprávnenienaužívanietejtonehnuteľnosti,práveneodkladnéopatrenie,
ktoré by bolo vydané voči vlastníkom nehnuteľnosti evidovaným na liste vlastníctva s povinnosťou

napr. zabezpečiť dodávku elektriny do predmetnej nehnuteľnosti, je spôsobilé preklenúť obdobie, počas
ktorého bude takýto spor medzi nimi právoplatne ukončený, tobôž ak zo zákona o energetike má vlastník
nehnuteľnosti zákonnú povinnosť umožniť dodávku elektriny odberateľovi elektriny v domácnosti,
ktorý sa v nehnuteľnosti nachádza. Takáto povinnosť uložená vlastníkovi nehnuteľnosti neodkladným
opatrením je aj riadne exekučne vykonateľná.

5.3
Podľažalovanéhožalobkyňavosvojomvyjadrenízodňa28.10.2025neuviedlažiadnenovéarelevantné
skutočnosti či dôkazy. Odmietol jej tvrdenia, že on, prípadne jeho zamestnanci (ako tvrdí žalobkyňa),
podporujú, aby odberné miesto bolo odpojené od elektriny, a rovnako odmietol tvrdenia žalobkyne, že on
akokoľvek podporuje aktuálnych vlastníkov odberného miesta. Vo vzťahu k žalobkyni musel postupovať

a aj postupoval
v súlade s energetickou legislatívou, ako aj v súlade platnými Obchodnými podmienkami dodávky
elektriny pre odberateľa elektriny v domácnosti, keď odstúpil od Zmluvyozdruženejdodávkeelektrinyzodňa27.12.2021sožalobkyňou,nakoľkotátopodstatneporušilaZmluvu
o združenej dodávke elektriny zo dňa 27.12.2021 tým, že nepreukázala vlastnícke, či užívacie právo
k odbernému miestu. Opätovne zdôraznil, že žalobkyňa nesprávne tvrdí, že k ukončeniu Zmluvy o

združenej dodávke elektriny zo dňa 27.12.2021 došlo výpoveďou zo jeho strany. Odstúpenie od zmluvy
a výpoveď zmluvy sú dva úplne odlišné a samostatné spôsoby ukončenia zmluvy, ktoré nemožno
zamieňať, ako to opakovane vo svojich podaniach robí žalobkyňa.
5.4
Žalovaný opakovane poukázal na rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn.15Co/20/2024.

5.5
Navrhol, aby odvolací súd uznesenie okresného súdu ako vecne správne potvrdil, nakoľko žalobkyňa
nepreukázala dôvody na jeho zrušenie, či zmenu.
6. Strany sporu v odvolacom konaní ďalšie podania neprodukovali.
7. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 ods. 1 CSP), po zistení, že odvolanie podala
subjektívne legitimovaná strana (§ 359 CSP), t. j. žalobkyňa, keďže súd prvej inštancie zamietol jej

návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP) a proti
rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný [§ 357 písm. d) CSP v spojení s § 357
písm. m) CSP], preskúmal uznesenie súdu prvej inštancie v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 CSP,
viazaný odvolacími dôvodmi podľa § 380 CSP a bez nariadenia pojednávania postupom podľa § 385
ods. 1 CSP a contrario v spojení

s § 219 ods. 3 CSP uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP vo výroku I. ako aj
v závislom výroku II. o nároku na náhradu trov konania ako vecne správne potvrdil.
8. Žalobkyňa vymedzila odvolacie dôvody svojho odvolania ust. § 365 ods. 1 písm. b), f) a h)
CSP. Vo vzťahu k žalobkyňou vymedzeným odvolacím dôvodom je zo strany odvolacieho súdu
východiskovo nevyhnutné poukázať na principiálnu zodpovednosť žalobkyne (odvolateľky) za obsahové

vymedzenie svojho odvolania a súvisiacu viazanosť odvolacieho súdu odvolacími dôvodmi (§ 380
CSP). Z uvedeného vyplýva, že odvolací súd nemôže v sporovom/kontradiktórnom konaní nahrádzať
nevyhnutnú procesnú aktivitu odvolateľa a formulovať namiesto neho odvolacie dôvody, resp.
preskúmavaťrozhodnutienazákladeinýchnežstranousporuvodvolanívznesenýchnámietok.Výnimku
z tohto pravidla tvoria vady týkajúce sa podmienok konania, na ktoré je súd povinný prihliadať, aj keby

neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené (§ 380 ods. 2 CSP). V rámci prieskumu odvolací súd uvedené
vady nevzhliadol.
9. Súčasne odvolací súd akcentuje, že v súdnom konaní rozhodnutia súdu prvej a druhej inštancie tvoria
jeden celok, a preto je nadbytočné, aby odvolací súd opakoval vo svojom rozhodnutí správne skutkové
a právne závery súdu prvej inštancie.

10. Odvolací súd súčasne prízvukuje, že pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania
uznesenia súdu prvej inštancie (§ 329 ods. 2 CSP).
11. Dokazovanie v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia nie je dokazovaním v rozsahu
požadovanom v základnom konaní. Toto je pojmovo vylúčené. Toto dokazovanie preto teória
práva označuje ako osvedčovanie. Na rozdiel od dokazovania, osvedčovanie znamená, že súd

prostredníctvom označených dôkazov zisťuje ním najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie
o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Pri zisťovaní súd neprihliada a ani nemusí prihliadať na
všetky procesné formality, ako je to pri riadnom procesnom dokazovaní. Výsledkom takéhoto postupu
je to, že osvedčované skutočnosti sa súdu so zreteľom na všetky okolnosti prípadu javia ako nanajvýš
pravdepodobné. Všetky zásady dokazovania platné v civilnom procese sa však nemôžu uplatniť v celej

šírke s ohľadom na potrebu poskytnutia rýchlej a účinnej ochrany práv, ktoré majú byť predmetom
nariadeného neodkladného opatrenia.
12. Z charakteru neodkladného opatrenia súčasne vyplýva, že jeho nariadenie je podľa zákonných
predpokladov prípustné a opodstatnené vtedy, ak sa tvrdí a osvedčí, že sú tu právne vzťahy medzi
stranami a tieto právne vzťahy vyžadujú neodkladnú úpravu. Zároveň sa v právnych vzťahoch medzi

stranami nesmie vytvoriť nenávratný stav a nesmie sa neprimeraným spôsobom zasahovať do vzťahov
medzi stranami.
13. V intenciách vyššie uvedených východísk odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce
námietky, ktoré boli v odvolaní vznesené (a v rámci limitov stanovených odvolacími dôvodmi) a dospel
k záveru, že súd prvej inštancie mal v dostatočnom rozsahu osvedčené skutočnosti rozhodné pre

posúdenie danej veci, ktorým po vykonaní odvolacieho prieskumu nemožno v zásade v podstatných
črtách nič vytknúť.
14. Žalobkyňa namietala arbitrárnosť a nedostatočné odôvodnenie uznesenia súdu prvej inštancie,
keď namietala, že súd prvej inštancie ani len náznakom nevyhodnocoval namietanú neplatnosťodstúpenia žalobkyne od zmluvy o združenej dodávke elektriny. V kontexte vyslovenej odvolacej
námietky odvolací súd primárne pripomína, že právo na určitú kvalitu súdneho rozhodnutia, ktorého
súčasťou je aj právo strany na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia, je jedným z aspektov

práva na spravodlivý proces. Účelom odôvodnenia rozhodnutia je vysvetliť postup súdu a dôvody jeho
rozhodnutia, v neposlednom rade aj z toho dôvodu, že odôvodnenie rozhodnutia prvoinštančného súdu
musí byť aj dostatočným podkladom pre uskutočnenie prieskumu v odvolacom konaní. Súd sa teda musí
účinne zaoberať námietkami, argumentmi, dôkazmi, návrhmi strán (avšak) s výhradou, že majú význam
pre rozhodnutie (I. ÚS 46/05, II. ÚS 76/07, podobne Kraska c/a Švajčiarsko z 29. apríla 1993, Séria A,

č. 254-B, strana 49, § 30). Inak povedané, judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva nevyžaduje,
aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď
v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje
sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija c. Španielsko, Hiro Balani c. Španielsko,
Georgiadis c. Grécko, Higgins c. Francúzsko). V danej súvislosti však odvolací súd zdôrazňuje, že
v zmysle judikatúry Ústavného súdu SR platí, že súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým

a právnym názorom strany sporu, je však povinný na zákonom predpokladané a umožnené procesné
úkony strany primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom reagovať v súlade
splatnýmprocesnýmprávom(II.ÚS675/2014,IV.ÚS252/04,IV.329/04aIII.ÚS32/07).Vecnáspojitosť
odôvodnenia rozhodnutia s princípom práva na spravodlivý proces garantuje každej strane konania, že
vydanie rozhodnutia musí spĺňať limity zrozumiteľného, určitého a logicky odôvodneného rozhodnutia.

Tak ako už bolo uvedené, podľa názoru odvolacieho súdu súd prvej inštancie v odôvodnení odvolaním
napadnutého uznesenia náležitým spôsobom opísal výsledky osvedčeného skutkového stavu, z ktorých
vyvodil svoje závery, ktoré náležite vysvetlil a uspokojivo objasnil, z akých úvah vychádzal. Jeho
rozhodnutie potom nemožno považovať za také, ktoré by bolo v rozpore s čl. 46 ods. 1 Ústavy SR.
14.1

Vo vyslovených súvislostiach sa odvolací súd zaoberal tým, či posúdenie, príp. zodpovedanie
otázky platnosti odstúpenia od Zmluvy o združenej dodávke elektriny na odbernom mieste EIC
XXXXXXXXXXXXXXXX zo dňa 27.12.2021 na základe oznámenia žalovaného zo dňa 09.06.2025 je
tak významné, aby malo relevantný význam pri súdom prvej inštancie správne osvedčenom skutkovom
stave na vyslovenie záveru ne/dôvodnosti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.

14.2
Vychádzajúc zo súdom prvej inštancie správne osvedčeného skutkového stavu dospel odvolací súd
k záveru, že zodpovedanie uvedenej otázky vo vzťahu k dôvodnosti návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia v prejednávanom prípade nie je rozhodné. Odvolací súd upriamuje pozornosť na účel
neodkladného opatrenia, ktorým je rýchle a pružné riešenie tej situácie, ktorá vyžaduje okamžitý zásah

súdu, t. j. potrebu bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami sporu, resp. v prípade, že je daná
obava ohrozenia prípadnej exekúcie. Predpokladmi pre vyhovenie návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia sú opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov
alebo obava, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť
a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného

opatrenia sa navrhovateľ/žalobca domáha. Vychádzajúc zo zákonných predpokladov pre nariadenie
neodkladného opatrenia je toto prípustné a opodstatnené vtedy, ak: a) sa tvrdí a osvedčí, že sú tu
právne vzťahy medzi stranami, b) tieto právne vzťahy vyžadujú úpravu, c) táto úprava je potrebná a d)
neprimeraným spôsobom nezasahujú do právnych vzťahov medzi stranami (strana nie je obmedzená
spôsobom neprimeraným povahe veci) a e) sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím

opatrením. Nariadením neodkladného opatrenia nesmie dôjsť k nevyváženému zásahu do vzťahov
strán. Je potrebné si súčasne uvedomiť, že neodkladné opatrenie nie je konečné rozhodnutie, ale
jeho účelom je iba dočasná úprava pomerov strán sporu, pričom nariadením neodkladného opatrenia
navrhovateľ/žalobca nenadobúda práva, o ktorých bude rozhodnuté rozhodnutím vo veci samej. Preto
neodkladné opatrenie plní predovšetkým zaisťovaciu funkciu a jeho cieľom je zabezpečiť efektívnosť

konania, resp. vytvoriť pokojný stav, aby sa navrhovateľ/žalobca mohol nerušene domáhať svojho práva.

14.3
Konkretizujúc dôvody návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, t. j. zabezpečenie dodávky
elektrickej energie na odbernom mieste F. J. XX, XXX XX E. F. G. odvolací súd v zhode so závermi

súdu prvej inštancie uvedenými v bode 10. odôvodnenia odvolaním napadnutého uznesenia poukazuje
na to, že žalovaný opakovane vyzýval žalobkyňu na preukázanie užívacieho práva k dotknutým
nehnuteľnostiam ako odbernému miestu, ktoré však žalobkyňa žalovanému nepreukázala s tým, že
v rámci návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia tieto skutočnosti súdu nijako neosvedčila. V danejsúvislosti súd prvej inštancie poukázal na to, že aktuálni (vo význame v súčasnosti na LV intabulovaní)
vlastníci dotknutej nehnuteľnosti výslovne nesúhlasili s trvaním pôvodnej zmluvy o združenej dodávke
elektriny pre dotknuté odberné miesto, pričom požiadali o odpojenie predmetného (totožného)

odberného miesta, následkom čoho žalovaný dňa 09.06.2025 odstúpil od Zmluvy o združenej dodávke
elektriny pre dané odberné miesto uzavretej so žalobkyňou z dôvodu, že žalobkyňa nepreukázala
vlastnícke či iné užívacie právo k nehnuteľnosti. V danej súvislosti odvolací súd poukazuje na záver
súdu prvej inštancie, ktorý mal osvedčené, že k totožnému odbernému miestu bola dňa 07.05.2025
uzavretá nová Zmluva o združenej dodávke elektriny odberateľom I. B., t. j. jedným zo súčasných

bezpodielových spoluvlastníkov dotknutej nehnuteľnosti. Súd prvej inštancie potom správne vyhodnotil,
že v súčasnom mieste je dodávka elektrickej energie na predmetnom odbernom mieste zabezpečená
práve na základe novej Zmluvy o združenej dodávke elektriny uzavretej medzi žalovaným a odberateľom
I. B. dňa 07.05.2025.
14.4
V daných súvislostiach odvolací súd poukazuje na to, že samotná žalobkyňa v návrhu na nariadenie

neodkladného opatrenia poukázala na to, že v súčasnosti prebieha na Okresnom súde Námestovo
konanie pod sp. zn. 5C/40/2024, ktorého predmetom je spor o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby
a kúpnej zmluvy, ohľadne ktorého predložila ako prílohu svojho návrhu uznesenie dotknutého súdu č. k.
5C/40/2024-65zodňa17.marca2025(viďč.l.4spisu).Zuvedenéhopotommožnonepochybnevyvodiť,
že v súčasnosti (v čase rozhodnutia súdu prvej inštancie) je zabezpečená dodávka elektrickej energie

do nehnuteľností, ktoré tvoria bydlisko žalobkyne na základe Zmluvy o združenej dodávke elektriny
uzavretej medzi žalovaným a I. B. ako odberateľom dňa 07.05.2025, a teda je na dotknutom mieste
aktuálnezabezpečenádodávkaelektrickejenergie.Pritomvpriebehukonaniaanijednazostránkonania
neuviedla také skutočnosti, ktoré by viedli k záveru, že by tomu tak nebolo.
15. Odvolací súd pripúšťa, že v prípade vykonávania úkonov zo strany odberateľa I. B. (ktorý je

okrem iného stranou v spore vedenom na Okresnom súde Námestovo pod sp. zn. 5C/40/2024,
a to ako žalovaný 4/; stranou tohto sporu je aj druhá bezpodielová spoluvlastníčka A. B. ako
žalovaná 5/) smerujúcich k odpojeniu predmetného odberného miesta od dodávky elektrickej energie,
by mohlo dôjsť k reálnemu ohrozeniu potrieb žalobkyne, ktorá má v nehnuteľnosti, ktorá tvorí
predmetné odberné miesto, svoje obydlie. V prípade osvedčenia vykonávania takýchto úkonov (rozumej

smerujúcich k odpojeniu predmetného odberného miesta od elektrickej energie) by vyvstala potreba
neodkladnej úpravy pomerov, a to z dôvodu ohrozenia (príp. až zamedzenia) poskytovania súvisiacich
(nevyhnutných) plnení tvoriacich neoddeliteľnú (materiálnu) súčasť zabezpečenia elementárneho práva
na ochranu obydlia žalobkyne. Uvedené právo žalobkyne za splnenia ďalších podmienok by mohlo
vo vzťahu k (žalobkyňou namietanému) vlastníckemu právu súčasných intabulovaných vlastníkov

vykazovaťajsúladsprincípomproporcionality.Nejednalobysavšakoúkonyžalovaného,ktorývzásade
nenamieta, aby bolo predmetné odberné miesto pripojené na elektriku (zjednodušene povedané jemu je
v zásade jedno, kto bude odberateľom elektriky, či žalobkyňa alebo aktuálne intabulovaní spoluvlastníci,
pričom vychádzal z prezumpcie hodnovernosti zápisu vlastníctva dotknutých nehnuteľností v prospech
vydražiteľov tak ako to prezumuje § 70 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z.z.), ale úkony súčasných

intabulovaných spoluvlastníkov, s ktorými je žalobkyňa v spore o vlastníctvo dotknutých nehnuteľností
(pričom práve tieto spory s konečnou platnosťou vyriešia aj otázku s kým má byť uzatvorená zmluva
o združenej dodávke elektriny). Je potom zrejmé, že pôvod žalobkyňou vnímaného ohrozenia tkvie
v spore medzi ňou a intabulovanými vlastníkmi a podaním návrhu na riadenie neodkladného opatrenia
sa snaží „vtiahnuť“ do tohto sporu aj samotného žalovaného, ktorý pri objektívnej nemožnosti súčasne

uzatvoriť zmluvy o združenej dodávke elektriny tak s intabulovanými vlastníkmi ako aj žalobkyňou podľa
názoru odvolacieho súdu adekvátne poukazuje na § 39 ods. 12 zákona o energetike. Žalobkyni pritom
nič nebráni v tom, aby v prípade, ak má za to, že jej takýto stav (odpojenia od elektriny) hrozí, aby sa
dočasnej úpravy pomerov domáhala (priamo) voči pôvodcom tohto ohrozenia. Iba okrajovo je potrebné
podotknúť, že v prípade ohrozenia obydlia žalobkyne (ktorá si v predmetných nehnuteľnostiach doposiaľ

realizovala svoje právo na obydlie) by obmedzenia vzniknuté aktuálnym intabulovaným vlastníkom
bez preukázania relevantných dôvodov spravidla nedosahovali intenzitu ujmy, ktorú by mohla utrpieť
žalobkyňa pri takom znížení reálnej užívateľnosti jej obydlia (v danom prípade umocnenej potrebou
používania prístroja na generovanie kyslíka), ktorá by vykazovala prvky zásadného zásahu do práva na
rešpektovanie obydlia (k tomu porovnaj aj uznesenie Ústavného súdu SR III.ÚS 601/2024-21 zo dňa

07.11.2024). V danej súvislosti krajský súd dopĺňa, že nariadenie neodkladného opatrenia by v takom
prípade bolo v zásade prípustné aj v situácii, že by sa ním obmedzil vlastník aktuálne zapísaný v katastri
nehnuteľností.
15.1V konkrétnostiach prejednávanej veci sa teda jedná o inú situáciu. Ako už bolo uvedené, primárnym
sporom, ktorý ohrozuje právo bývania žalobkyne, je práve spor o neplatnosť dobrovoľnej dražby, ktorý
okrem iného žalobkyňa (v rovnakom procesnom postavení) vedie (okrem iných) aj voči intabulovaným

spoluvlastníkom dotknutej nehnuteľnosti (v danom spore ako žalovaným 4/ a 5/). Vzhľadom na to, že
aktuálne intabulovaní spoluvlastníci dotknutej nehnuteľnosti, konkrétne I. B. uzatvoril so žalovaným
Zmluvu o združenej dodávke elektriny dňa 07.05.2025, je dodávka elektriny na predmetnom odbernom
mieste zabezpečená (strany sporu netvrdili opak), pričom je potrebné si uvedomiť, že primárny spor
ohľadne vlastníckeho práva k dotknutej nehnuteľnosti je vedený na Okresnom súde Námestovo a jeho

predmetom je určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby. Práve tento spor v konečnom dôsledku je
spôsobilý vyriešiť otázku vlastníckeho práva k dotknutej nehnuteľnosti, od čoho nadväzne bude možné
zodpovedať otázku, kto je vlastníkom nehnuteľnosti na dotknutom odbernom mieste. Za súčasného
stavuvšaknemožnokonštatovaťpotrebudočasnejúpravypomerovmedzižalobkyňouažalovaným,keď
na danom odbernom mieste je zabezpečený odber energie a v prípade, ak by aktuálny odberateľ (pán
B.) vykonával úkony smerujúce k odpojeniu tohto odberného miesta od elektrickej energie, žalobkyni

nič v zmysle vyššie uvedených úvah odvolacieho súdu nebráni v tom, aby sa dočasnej úpravy vzťahov
neodkladným opatrením domáhala práve v konaní o neplatnosť dobrovoľnej dražby.
16.Ibanadoplnenie,pokiaľžalobkyňapoukazovalananeplatnosťvýpovede,príp.odstúpeniaodzmluvy
o združenej dodávke elektriny, ktorú mala na dotknutom odbernom mieste uzavretú so žalovaným
(okrem iného aj z dôvodu ňou namietaných neprijateľných zmluvných podmienok), nič jej nebráni

v tom, aby sa svojich nárokov domáhala žalobou v (riadnom) civilnom sporovom konaní, pričom
otázka posúdenia zániku zmluvného vzťahu založeného touto zmluvou, pri už vyššie vyslovených
záveroch odvolacieho súdu, presahuje (v neposlednom rade aj pri potrebe zodpovedania žalobkyňou
učinenej spornej otázky, kto je vlastníkom nehnuteľností na dotknutom mieste) potrebný rámec konania
o žalobkyňou navrhovanom neodkladnom opatrení.

17. V nadväznosti na uvedené potom odvolací súd, konštatujúc nedôvodnosť odvolania žalobkyne,
napadnuté uznesenie potvrdil aj v závislom výroku II. o práve na náhradu trov konania, ktorý vo vzťahu
k výroku vo veci samej vykazuje vecnú správnosť (súd prvej inštancie žalovanému, ktorý mal vo veci
plný úspech, právo na náhradu trov konania nepriznal, nakoľko žalovanému v konaní preukázateľne

žiadne trovy nevznikli).
18. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovenia § 396 ods.
1 CSP pri aplikácii ustanovenia § 262 ods. 1 a ustanovenia § 255 ods. 1 CSP. Žalovaný bol v odvolacom
konaní v celom rozsahu úspešný a vznikol mu tak nárok na náhradu trov odvolacieho konania, ktoré
mu v súvislosti s odvolacím konaním vznikli (§ 255 ods. 1 CSP), a to v rozsahu 100 %. Odvolací súd

však žalovanému nepriznal náhradu trov odvolacieho konania, keďže mu preukázateľne žiadne účelne
vynaložené výdavky ako trovy v odvolacom konaní nevznikli. Práve to bol dôvod, pre ktorý súd povolaný
k vydaniu rozhodnutia, ktorým sa konanie končí (odvolací súd), mohol rozhodnúť nielen o nároku na
náhradu, ale už aj o nepriznaní náhrady (napriek tomu, že pri striktnom riadení sa textom v rozhodnej
právnej úprave by sa mohlo zdať, že tomu tak nie je). Dvojfázové rozhodovanie o trovách konania,

predpokladajúce prvé rozhodnutie súdu povolaného skončiť konanie vo veci len o nároku na náhradu
a druhé až následné rozhodnutie súdu prvej inštancie o výške náhrady (porovnaj § 262 ods. 1 a 2 CSP)
má totiž zmysel len pri pozitívnom vyriešení otázky nároku na náhradu, a naopak, taký zmysel nemá, ak
výsledkom uvažovania o nároku na náhradu je záver o neexistencii takéhoto nároku u žiadnej zo strán
sporu (u jednej preto, že ju na to neoprávňuje pre ňu nepriaznivý, či ňou zavinený výsledok konania

a u druhej preto, že tu buď niet trov majúcich sa nahradiť, alebo sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa
odôvodňujúce nepriznanie náhrady). Prezentovaný právny názor vyplýva aj z uznesení Najvyššieho
súdu SR sp. zn. 6Cdo/166/2016 zo dňa 26.10.2016 a sp. zn. 7Cdo/14/2018 zo dňa 28.02.2018.
19. Toto uznesenie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému

súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
(§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak jea) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou

a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)

V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba
oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa
osobitného zákona [zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov].
V Žiline, dňa 25. novembra 2025.

JUDr. Vladimír Topoľančík

predseda senátu

JUDr. Eva Malíková

člen senátu

JUDr. Roman Tichý

člen senátu