Uznesenie – Poriadok vo verejných veciach ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, November 13, 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 5To/20/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2324010701
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 11. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Kristína Ferencziová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:2324010701.4

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kristíny Ferencziovej a sudcov
JUDr. Martina Žovinca a JUDr. Mgr. Martina Floriša, PhD., v trestnej veci veci obžalovaného: A. B.,
pre prečin marenie výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Trestného zákona,
o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Galanta sp.zn. 0T/99/2024 zo dňa 18.12.2024,
na verejnom zasadnutí konanom dňa 13.11.2025 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie obžalovaného A. B., nar. XX.XX.XXXX, zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresného súdu Galanta (ďalej aj len ako „okresný súd“) sp. zn. 0T/99/2024
zo dňa 18.12.2024 bol obžalovaný A. B. uznaný za vinného nasledovne:
„Obžalovaný A. C. D. E. F. G. B. E. H. F. I. , J. B., nar. XX.XX.XXXX v K., trvale bytom všeobecne
K., okr. Šaľa, Slovenská republika,

sa uznáva za vinného, že
dňa 09.06.2024 v čase o 08:10 hod. v meste Galanta na Ulici Bratislavskej ako vodič viedol osobné
motorové vozidlo značky Peugeot 206, zelená metalíza, evidenčné číslo L., kde bol zastavený a
kontrolovaný hliadkou Obvodného oddelenia PZ Galanta, pričom vozidlo viedol napriek tomu, že nie je
držiteľom vodičského oprávnenia a rozhodnutím o priestupku Okresného dopravného inšpektorátu Šaľa
č. ORPZ-SA-OPDP52-48/2021-P zo dňa 19.05.2021, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 09.06.2021,

ktoré mu bolo doručené do vlastných rúk dňa 25.05.2021, mu bola okrem iného uložená sankcia
spočívajúca v zákaze činnosti viesť motorové vozidlá na dobu 48 mesiacov odo dňa právoplatnosti
rozhodnutia, trestným rozkazom Okresného súdu Galanta sp. zn. 0T/154/2022 zo dňa 24.06.2022,
ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 24.06.2022, mu bol okrem iného uložený trest zákazu činnosti viesť
motorové vozidlá každého druhu na dobu 2 rokov a rozsudkom Okresného súdu v Galante sp. zn.
0T/35/2023 zo dňa 13.03.2023 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trnave sp. zn. 5To/103/2023,

právoplatného07.03.2024mubolokreminéhouloženýďalšítrestzákazučinnostiviesťmotorovévozidlá
každého druhu na dobu 3 rokov,
teda
maril výkon rozhodnutia súdu a iného orgánu verejnej moci tým, že vykonával činnosť, na ktorú sa
vzťahuje rozhodnutie súdu a iného štátneho orgánu o zákaze činnosti,
čím spáchal

úmyselný prečin marenie výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Trestného zákona.
Za to sa odsudzuje:
Podľa § 348 ods. 1 Trestného zákona a § 61 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona, s použitím § 38 ods. 2
Trestného zákona a poukazom na § 36 písm. l) Trestného zákona a § 37 písm. m) Trestného zákona, ako
aj s poukazom na § 43 Trestného zákona, na (i) ďalší trest odňatia slobody v trvaní 8 (osem) mesiacov,
ako aj na (ii) ďalší trest zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel v cestnej premávke v trvaní 4 (štyri)

roky.Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona sa na výkon uloženého trestu odňatia slobody zaraďuje
do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.
Podľa§76ods.2a§78ods.1Trestnéhozákonamusúdukladáochrannýdohľadvtrvaní18(osemnásť)

mesiacov.“
2. Obžalovaný podal odvolanie čo do výroku o treste a odôvodnil ho prostredníctvom svojho obhajcu
nasledovne (citácia):
„ Nesprávne ustálený pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností
Prvostupňový súd na hlavnom pojednávaní dňa 18.12.2024 prijal v zmysle S 257 ods. 7 Tr. por.

moje vyhlásenie, že som vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe. Súd zároveň vyhlásil, že
nevykoná dokazovanie v rozsahu, v akom som ako obvinený priznal spáchanie skutku a vykoná iba
dôkazy súvisiace s výrokom o treste.
Pri rozhodovaní o výške trestu mi súd priznal poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l) Tr. zák. (páchateľ
sa priznal k spáchaniu trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval) a priťažujúcu okolnosť podľa § 37
písm. m) Tr. zák. (páchateľ bol už za trestný čin odsúdený).

Ohľadom môjho priznania ku skutku a následného výroku o treste mám za to, že konajúci súd
neprihliadol na všetky okolnosti daného prípadu. Vydaný rozsudok v danej veci nezodpovedá zásadám
ukladania trestov v zmysle § 34 Tr. zák., pričom vydaný trest je neprimerane prísny, nakoľko mi nebola
priznaná jedna poľahčujúca okolnosť, a to poľahčujúca okolnosť podľa § 36 písm. n) Tr. zák., podľa
ktorej páchateľ napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom.

Vyhlásenie obvineného, že je vinný v zmysle § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku (,,je vinný
zo spáchania skutku alebo niektorého zo skutkov uvedených v obžalobe“), možno považovať za dve
poľahčujúce okolnosti. Podľa §38 ods.2 Tr. zák. pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd
prihliadnuť na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností. Úplné a
správne zistenie a ustálenie všetkých poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, určenie ich pomeru a

závažnosti je nevyhnutnou podmienkou na určenie konkrétneho druhu trestu a jeho výmery. V zmysle
Uznesenia Najvyššieho súdu SR zo dňa 25.10.2016, sp. zn. 4 Tdo 63/20 l 6, poľahčujúca okolnosť
v podobe napomáhania pri objasňovaní trestnej činnosti síce vyžaduje, aby páchateľ pomáhal tým
orgánom,ktorésúnatourčené,tedaorgánomčinnýmvtrestnomkonaní(vrámciprípravnéhokonania)a
súdu,tovšakneznamená.žepáchateľtaktomusíbezpodmienečnenapomáhaťvšetkýmtýmtoorgánom,

ktoré sú príslušné na vykonávanie jednotlivých štádií trestného stíhania.
Od počiatku začatia trestného stíhania som sa však k spáchaniu uvedeného skutku priznal, tento som
oľutoval a po celý čas som napomáhal tak orgánom činným v trestnom konaní, ako aj súdu. Podľa § 257
ods.7 Tr. por., ak súd rozhodol, že vyhlásenie obžalovaného prijíma, súčasne vyhlásil, že dokazovanie
v rozsahu v akom obžalovaný priznal spáchanie skutku sa nevykoná. Obžalovaný takýmto postupom

umožní prevziať výsledky dokazovania z prípravného konania bez toho, aby tieto boli konfrontované s
výsledkami dokazovania na hlavnom pojednávaní. Tým, že som pred súdom urobil vyhlásenie o vine,
podstatne som uľahčil súdu dokazovanie mojej trestnej činnosti, preto podľa môjho názoru je takýto
postoj nevyhnutné pri ukladaní trestu tiež zohľadniť.
Konajúci súd mi však napriek uvedenému nepriznal jednu poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. o)

Tr. zák., pričom týmto postupom došlo k nesprávnemu ustáleniu pomeru poľahčujúcich a priťažujúcich
okolností, teda možno konštatovať porušenie § 38 ods. 2 Tr. zák. v neprospech obvineného. Mám za to,
že pri ukladaní trestu je nutné prihliadať nielen na generálnu prevenciu, ale aj na individuálnu a trest má
teda spĺňať nielen represívnu funkciu, ale aj prevýchovnú, pričom tieto majú byť vyvážené.
Mimoriadne zníženie trestu

Podľa §39 ods.1 Tr. zák. platí, že ak súd vzhľadom na okolnosti prípadu alebo vzhľadom na pomery
páchateľa má za to, že by použitie trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom bolo pre páchateľa
neprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany spoločností postačuje aj trest kratšieho trvania, možno
páchateľovi uložiť trest aj pod dolnú hranicu trestu ustanoveného týmto zákonom.
V nadväznosti na uložený trest za skutok uvedený v obžalobe by som v danej veci chcel poukázať na

to, že v danom prípade bolo možné pri ukladaní trestu pristúpiť i k mimoriadnemu zníženiu ukladaného
trestu. Ku skutku kladenému mi za vinu v rozsahu ako som tento spáchal som sa priznal a tento úprimne
oľutoval.Jenutnéuviesť,žeužvpriebehutrvaniaobmedzeniamojejslobodysompreukázalsvojusnahu
po náprave. Uvedené skutočnosti teda môžu, okrem iného, zakladať dôvod pre mimoriadne zníženie
trestu až o l/3 pod dolnú hranicu zákonom stanovenej trestnej sadzby v súlade s §39 ods. 5 Tr. zák.

Mám za to, že \v porovnaní s aktuálnou rozhodovacou praxou súdov v obdobných prípadoch, prichádza
do úvahy, za vzájomného zváženia všetkých skutočností týkajúcich sa mojej osoby, vzhľadom na moje
pomery a okolností prípadu, uloženie miernejšieho trestu. Je síce pravdou, že svojim konaním som
mohol ohroziť iných účastníkov cestnej premávky, čo si plne uvedomujem, avšak k ničomu takémuneprišlo. Nespôsobil som nikomu majetkovú ani inú nemajetkovú ujmu, nebol som pod vplyvom alkoholu
a svoje nerozvážne konanie mimoriadne ľutujem.
Vzhľadom k tomu, že podľa môjho názoru súd mohol použiť ustanovenia o mimoriadnom znížení trestu

tak, ako to vyplýva z tohto odvolania. tak pokiaľ ide o samotnú výmeru trestu, súd mal správne zohľadniť
môj sebakritický postoj, skratové konanie a vyhlásenie o vine. V tomto prípade konajúci súd mohol
prihliadnuť na vyššie citované ustanovenia a uložiť mi trest nižší. S poukazom na uvedené mám za to,
že ide o také okolnosti prípadu, ktoré sú mimoriadne.
Svoje konanie úprimne ľutujem. Nechcem sa vyhýbať prevzatiu zodpovednosti zaň. Do budúcna už

určite nebudem páchať trestnú činnosť. či pokračovať v páchaní trestnej činnosti, ktorej som sa dopustil
len z dôvodu mojej nerozvážnosti.
S ohľadom na vyššie uvedené mám za to, že uložený trest je neprimerane prísny a na zabezpečenie
ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania. Trest má postihovať iba páchateľa tak, aby bol
zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby. Aj s ohľadom na tieto skutočnosti,
najmä že sa sám starám o moje maloleté deti, som toho názoru, že konajúci súd mal prihliadať aj na

vyššie mnou špecifikované okolnosti, ktoré môžu byť predpokladom pre mimoriadne zníženie trestu v
nižšom rozsahu.
Uloženie alternatívneho trestu
Mám za to, že v zmysle restoratívnej justície by súdy mali zvážiť uloženie niektorého z alternatívnych
trestov namiesto nepodmienečného trestu odňatia slobody. V danom prípade mám za to, že trest

povinnej práce alebo trest odňatia slobody s podmienečným odkladom možno považovať za dostatočný
na ochranu spoločnosti a moju nápravu. Pri úvahe o zvolení druhu trestu, ktorý sa má páchateľovi
uložiť, je potrebné najmä zhodnotiť stupeň spoločenskej nebezpečnosti prejednávanej trestnej činností,
pomery páchateľa a možnosti jeho nápravy. Možnosť nápravy páchateľa konkretizuje jeho osobu vo
všetkých zásadných súvislostiach. Primárne ide o stanovenie prognózy budúceho vývoja správania sa

páchateľa na základe objasnenia jeho osobnostných vlastností a ich spojitostí so spáchaným trestným
činom, vrátane vplyvu sociálnej mikroštruktúry. Z hľadiska posúdenia možnosti nápravy páchateľa má
veľký význam celkový spôsob jeho života a jeho správanie pred spáchaním trestného činu a jeho postoj
k spáchanému trestnému činu (Rt 23/1967). Mám za to, že prvostupňový súd pri vydaní rozsudku
neskúmal dostatočne, či by alternatívny trest nespojený s odňatím slobody mohol splniť svoj účel, a či

predstavuje dostatočný trest. Pri zohľadnení stupňa spoločenskej nebezpečnosti mojej trestnej činnosti,
mojich pomerov a možností nápravy a vzhľadom na skutočnosť, že doterajším správaním sa v ÚVTOS
som preukázal snahu o nápravu a vôľu na zbavenie sa svojich negatívnych vlastností, je podľa môjho
názoru odôvodnený záver k možnosti uloženia niektorého z alternatívnych trestov.
Z vyššie uvedeného dôvodu mal preto konajúci súd po zvážení všetkých rozhodných skutočností

dôležitých pre určenie druhu a výmery trestu a s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu, dospieť k
záveru, že niektorý z alternatívnych trestov nespojených s odňatím slobody je pre celkové dosiahnutie
účelu trestu, dostatočným trestom na ochranu spoločnosti a moju nápravu. Mám za to, že súd mal
dospieť k záveru, že alternatívny trest bude mať na mňa dostatočný prevýchovný účinok, že v budúcnosti
sa budem snažiť vyvarovať akejkoľvek ďalšej trestnej činnosti a žiť riadnym životom, a tak nemal uložiť

nepodmienečný trest odňatia slobody.
Závery a návrh obvineného
Vyššie uvedené chyby konania majú, podľa môjho názoru vplyv na skutkový a následne právny stav a
bez ich odstránenia je nutné konštatovať pochybnosti o správnosti uloženého trestu a tým porušenie
ustanovení trestného zákona.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti navrhujem, aby odvolací súd napadnutý rozsudok Okresného súdu
Galanta sp. zn. 0T/99/2024, zo dňa 18.12.2024 vo výroku o treste a uloženom ochrannom opatrení
zrušil podľa § 321 ods. 1 písm. d/ a e/ Tr. por., a postupom podľa § 322 ods. 1 Tr. por. mu vrátil vec na
nové konanie a rozhodnutie, prípadne aby sám odvolací súd rozhodol tak, že mi ukladá trest v nižšom
rozsahu, ktorý by mi podmienečne odložil alebo uloží mi niektorý z alternatívnych trestov.“

3. Krajský súd v Trnave (ďalej aj len ako „krajský súd“) ako odvolací súd rozhodoval o odvolaní na
verejnom zasadnutí, ktoré vykonal za prítomnosti obžalovaného, jeho obhajcu a prokurátora. Prokurátor
považuje odvolanie obžalovaného za nedôvodné, a preto ho navrhuje podľa § 319 TP zamietnuť.
Obhajca obžalovaného poukázal na dôvody odvolania, ktoré uviedol písomne a dodal, že je potrebné
podľa neho postupovať podľa zákona účinného v čase rozhodovania, nie v čase spáchania trestného

činu, nakoľko trestný zákon je potrebné brať ako celok.
4. Podľa § 315 Trestného poriadku o odvolaní proti rozsudku okresného súdu rozhoduje krajský súd. O
odvolaní proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu rozhoduje najvyšší súd.
Podľa § 316 ods. 1, ods. 3 Trestného poriadku:1) Odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene, osobou neoprávnenou ale-bo osobou,
ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie, ktoré v tej istej veci už predtým
výslovne vzala späť alebo bolo podané proti výroku, proti ktorému nie je prípustné.

3) Odvolací súd zruší napadnutý rozsudok a vec vráti súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu
znovu prejednal a rozhodol, ak zistí, že
a) súd rozhodol v nezákonnom zložení,
b) obžalovaný nemal obhajcu, hoci išlo o prípad povinnej obhajoby, alebo
c)hlavnépojednávaniebolovykonanévneprítomnostiobžalovaného,hocinatoneboli splnenézákonné

podmienky.
Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods.
1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť na-padnutých
výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im
predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 ods. 1.

Podľa § 319 Trestného poriadku odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.
Podľa § 321 ods. 1 Trestného poriadku odvolací súd zruší napadnutý rozsudok aj
a) pre podstatné chyby konania, ktoré napadnutým výrokom rozsudku predchádzali, najmä preto, že boli
porušené ustanovenia, ktorými sa má zabezpečiť objasnenie veci alebo právo obhajoby,
b) pre chyby v napadnutých výrokoch rozsudku, najmä pre nejasnosť alebo neúplnosť jeho skutkových

zistení alebo preto, že sa súd nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie,
c) ak vzniknú pochybnosti o správnosti skutkových zistení napadnutých výrokov, na ktorých objasnenie
treba dôkazy opakovať alebo vykonať ďalšie dôkazy,
d) ak bolo napadnutým rozsudkom porušené ustanovenie Trestného zákona,
e) ak je uložený trest neprimeraný, alebo

f) ak je rozhodnutie o uplatnenom nároku poškodeného na náhradu škody v rozpore so zákonom.
5. Krajský súd v Trnave ako odvolací súd podľa § 315 Trestného poriadku preskúmal napadnutý
rozsudok v zmysle § 316 Trestného poriadku a zistil, že nie je dôvod na zamietnutie odvolania v zmysle
§ 316 ods. 1 Trestného poriadku, ani na zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3 Trestného
poriadku. Odvolanie podal obžalovaný ako oprávnená osoba, v zákonnej lehote a proti výroku o treste.

Proti výroku o treste je tento opravný prostriedok prípustný. Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku
odvolací súd preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, ako aj správnosť
postupu konania, ktoré im predchádzalo a dospel k týmto zisteniam a záverom.
6. Krajský súd vzhľadom na dôvody odvolania obžalovaného smerujúce len čo do výroku o treste a
spôsobe jeho výkonu obmedzil svoju prieskumnú povinnosť len na tento výrok.

7. Napadnutým rozsudkom bol obžalovanému uložený jednak ďalší trest odňatia slobody vo výmere
8 mesiacov nepodmienečne, jednak ďalší trest zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel v cestnej
premávke v trvaní 4 roky. Okresný súd zohľadňoval poľahčujúcu okolnosť, že obžalovaný trestnú činnosť
priznal a oľutoval a priťažujúcu okolnosť, teda že už bol za trestný čin odsúdený. Obžalovaného zaradil
na výkon trestu do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia. Zároveň mu

bol uložený ochranný dohľad v trvaní 18 mesiacov
8. V odôvodnení svojho rozhodnutia okresný súd vysvetlil, akými právnymi úvahami sa okresný súd
spravoval, keď rozhodol o existencii poľahčujúcich okolnosti a priťažujúcich okolností. Zohľadnil, že
sa jedná o opakovane trestaného recidivistu, že už vykonával v minulosti aj nepodmienečné tresty za
rovnaký ako prejednávaný trestný čin, a iný ako nepodmienečný trest by u neho nesplnil ani funkciu

generálnej, ani individuálnej prevencie.
9. Okresný súd tiež vysvetlil, že pri ukladaní trestu nepostupoval a neposudzoval trestný čin a jeho
sadzbu podľa novej právnej úpravy, teda v zmysle Trestného zákona účinného od 6.8.2024, keďže
tá nezmenila výmeru trestnej sadzby trestu odňatia slobody prejednávaného trestného činu, ani by
nezmenila nič na konečnej uloženej výmere trestu obžalovaného. Na tomto mieste krajský súd dodáva,

že je pravdou, ako to uviedol obhajca obžalovaného, že z hľadiska posúdenia znenia Trestného
zákona účinného od 6.8.2025 ako celku tento síce vyznieva priaznivejšie vo vzťahu k trestným
sadzbám a okolnostiam ovplyvňujúcim ukladanie trestu, ktoré je potrebné zohľadniť, ako Trestný zákon
účinný do 5.8.2025 vrátane, avšak v prejednávanom prípade pri vyrovnanom počte poľahčujúcich
a priťažujúcich okolností, pri nezmenenej trestnej sadzbe dotknutého trestného činu a v neposlednom

rade pri zohľadnení osoby obžalovaného ako objektu trestu, nepovažoval krajský súd za nevyhnutné
meniť napadnutý výrok o treste len z dôvodu potreby uvedenia novšieho znenia Trestného zákona.
Konečnú výmeru trestu by ani posudzovanie spáchaného trestného činu a osoby jeho páchateľa v optike
Trestného zákona účinného od 6.8.2025 neovplyvnilo (pre obžalovaného) priaznivejším smerom.10. Krajský súd konštatuje, že okresný súd zohľadnil v dostatočnej miere, že sa jedná o recidivistu, ktorý
opakovane, napriek predchádzajúcim odsúdeniam a výkonom podmienečných aj nepodmienečných
trestov, pácha prevažne majetkovú trestnú činnosť a opakovane bol odsudzovaný za trestný čin marenia

výkonu úradného rozhodnutia.
11. Čo sa týka námietky obhajoby, že treba pri výmere trestu zohľadniť obžalovanému, že sa k
spáchaniu skutkov priznal, svoje konania oľutoval a že urobil tzv. vyhlásenie o vine, krajský súd
poukazuje na skutočnosť, že urobenie vyhlásenia o vine a jeho prijatie súdom nepredstavuje zákonnú
podmienku na zohľadnenie poľahčujúcej okolnosti – že obžalovaný napomáhal pri objasňovaní trestnej

činnosti. Na priznanie tejto poľahčujúcej okolnosti sa vyžaduje iná aktivita a prístup obžalovaného,
resp. páchateľa. Táto poľahčujúca okolnosť je založená na aktívnej spolupráci pri objasňovaní jeho
trestnej činnosti, pri vyšetrovaní, najmä vo forme uvádzania dôkazov, ktoré slúžia na objasnenie
skutkových okolností daného trestného činu, teda ide o zohľadnenie miery, ako páchateľ sám svojim
prístupom participuje na objasnení trestného činu. V danom prípade už nemožno považovať za
zákonné a spravodlivé, znižovať trest na výmeru nižšiu ako výmera v ktorej uložil okresný súd trest,

nakoľko tento nemožno pri zohľadnení osoby obžalovaného považovať za neprimerane prísny. A to
napriek námietke obhajoby o nepriznaní benefitov podľa § 39 ods. 5 Trestného zákona (účinného od
6.8.2025) resp. § 39 ods. 1 Trestného zákona. Naviac v prejednávanom prípade nie sú prítomné žiadne
také okolnosti prípadu, ani pomery páchateľa, ktoré by odôvodňovali postup mimoriadneho zníženia
trestu. Tými nie sú ani prípadná starostlivosť o maloleté deti (tak ako to, bez ďalšieho, prezentoval

obžalovaný v podanom odvolaní), ani poukazovanie na „nerozvážnosť“. Obžalovaný si musí po už
niekoľkonásobnom odsúdení byť vedomý, že iným spôsobom sa vyhodnotí a posudzuje „nerozvážne“
konanie s trestnoprávnymi následkami u doposiaľ netrestanej osoby a inak u osoby, na ktorú bolo
opakovane pôsobené podmienečnými trestami a výkonmi nepodmienečných trestov. Okresný súd
postupoval správne pri úvahách o druhu a výmere trestu obžalovanému a uložil tomuto trest, ktorý

zodpovedá všetkým zásadám pre ukladanie trestu. Okresný súd správne zhodnotil závažnosť konania
obžalovaného, osobné pomery obžalovaného, charakter celkovej trestnej činnosti. Obžalovaný bol
doposiaľpätnásťkrátsúdnetrestaný.Aniskutočnosti,žeobžalovanýnespôsobilnikomumajetkovúujmu,
nebol pod vplyvom alkoholu, neohrozil účastníkov cestnej premávky, a podľa odvolacej námietky konal
len pod vplyvom nerozvážnosti, nie sú spôsobilé privodiť priaznivejšie rozhodnutie o uložených trestoch,

pretože ukladanie trestu pri dolnej hranici trestnej sadzby vyjadruje aj okolnosť určitej „satisfakcie“ a
poskytnutého benefitu v kontexte k postoju obžalovaného, ktorý sa k trestnej činnosti priznal a urobil
vyhlásenie o vine. Treba na záver dodať, že v prípade, ak by obžalovaný nevyjadril k prejednávanej
trestnej činnosti postoj, v rámci ktorého sa k trestnej činnosti priznal, oľutoval ju, a zároveň aj urobil
vyhlásenie o vine, nebolo by na mieste ukladať mu trest pri dolnej hranici, ale minimálne v polovici

zákonne možnej výmery. Súd aj podľa Trestného zákona účinného od 6.8.2025 po prijatí vyhlásenia
obžalovaného o vine (rovnako právne rovnocenného vyhlásenia o nepopretí spáchania činu) má
možnosť, nie povinnosť, pristúpiť k mimoriadnemu zníženiu trestu, a to, či ju využije má základ práve v
dôvodoch spočívajúcich v osobe obžalovaného, uvedených vyššie.
12. Správny je aj výrok o zaradení obžalovaného do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom

stráženia, nakoľko obžalovaný bol v predchádzajúcich desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu
vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin. Rovnako tak aj výrok
o uložení ochranného dohľadu.
13. Keďže krajský súd nezistil žiadne dôvody pre zmenu prvostupňového rozhodnutia, odvolanie
obžalovaného v zmysle § 319 Trestného poriadku zamietol. Toto uznesenie bolo prijaté pomerom hlasov

3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.