Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Levice
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Viktória Bagala Vrabelová
Oblasť právnej úpravy – Občianske právo – Ostatné
Forma rozhodnutia – Uznesenie
Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Okresný súd Levice
Spisová značka: 11Pu/14/2025
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4325203914
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 12. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viktória Bagala Vrábelová
ECLI: ECLI:SK:OSLV:2025:4325203914.3
Uznesenie
Okresný súd Levice vo veci prípustnosti prevzatia A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. D. XX,
E., F. G., do ústavu zdravotníckej starostlivosti – Psychiatrickej nemocnice Hronovce (PN), v konaní
zast. opatrovníčkou H. I., súdnou tajomníčkou Okresného súdu Levice, za účasti ústavu zdravotníckej
starostlivosti – Psychiatrickej nemocnice Hronovce, takto
r o z h o d o l :
I. K prevzatiu A. B., nar. XX.XX.XXXX do ústavu zdravotníckej starostlivosti – Psychiatrickej nemocnice
Hronovce došlo zo zákonných dôvodov.
II. Konanie sa z a s t a v u j e .
III. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Súd bez návrhu z úradnej povinnosti na základe oznámenia Psychiatrickej nemocnice Hronovce
dňa 11.12.2025 začal konanie o vyslovenie prípustnosti prevzatia A. B., nar. XX.XX.XXXX do ústavu
zdravotníckej starostlivosti, nakoľko k prevzatiu menovaného došlo dňa 10.12.2025 bez jeho písomného
súhlasu s liečbou a hospitalizáciou v PN Hronovce.
2. Pacient dňa 12.12.2025 podpísal dohodu o liečbe v Psychiatrickej nemocnici Hronovce.
3. Dňa 12.12.2025 bola vypočutá ošetrujúca lekárka MUDr. Tamara Tsinyk, ktorá uviedla, že pacient
bol do Psychiatrickej nemocnice Hronovce prijatý po vyšetrení na internom urgente v Leviciach s tým,
že mal suicidálne myšlienky a mali informáciu, že chcel skočiť z mosta, zanechal rozlúčkový list, volal
na 112-tku s tým, že to chce skončiť. Stalo sa to už opakovane aj v minulosti. Pri príjme bol v ebriete,
psychomotorické tempo bolo instabilné, v obsahoch depresívne myšlienky. Opakovane písal matke
rozlúčkové SMS správy. Pacient nebol nikdy v ich ani v inej psychiatrickej nemocnici hospitalizovaný,
jedenkrát bol v ich nemocnici ambulantne vyšetrený s diagnózou ťažká depresia bez psychotických
príznakov. Bol nastavený na liečbu avšak na ďalšie kontroly sa nedostavoval. K tomu či nastavenú liečbu
užíval sa vyjadriť nevedela. Mala za to, že pacientova liečba je jednoznačne nevyhnutná vzhľadom na
opakované suicidálne proklamácie pacienta. V prípade nezaliečenia pacienta jestvuje vysoké riziko
toho, že by ohrozil seba alebo aj svoje okolie.
4. Súd dňa 12.12.2025 bol vypočutý pacient A. B.. Menovaný bol pred samotným výsluchom poučený
zákonnou sudkyňou o začatí konania, jeho dôvodoch a priebehu, ako aj o jeho procesných právach
a povinnostiach v zmysle príslušných ustanovení Civilného mimosporového poriadku. Pacient uviedol
nasledovné: „V ten deň keď som bol sem prijatý do nemocnice som si kúpil alkohol Jack Daniels, popíjal
som doma, cítil som, že mi alkohol stúpa do hlavy, začala mi chýbať priateľka s ktorou sme sa predtým
rozišli tak som odišiel z domu, sestra mi videla v parku a išla za mnou. Keďže som mal vypitý v podstate
omylom som zavolal 112-tku kde som oznámil, že už tu nechcem byť a uviedol som miesto kde budem.Prišli za mnou policajti, bola tam aj moja sestra, zobrali ma na oddelenie, nepamätám si, čo som im
hovoril, oni pravdepodovne zavolali RZP ktorí ma zobrali do levickej nemocnice. Vtedy som zbadal, že
sa niečo deje a začal som panikáriť. Následne ma priviezli sem, neviem čo som hovoril, avšak ak som
aj uvádzal, že sa chcem zabiť nikdy by som to neurobil a nikdy by som si neublížil. Ja veľmi ani nepijem,
nemám ani veľmi kamarátov. Dohodu s nemocnicou som nepodpísal pretože som bol opitý a chcel som
si to riadne prečítať keď budem triezvy. Už na druhý deň som si to rozmyslel, dohodu som chcel podpísať
ale primár mi už oznámil, že to podali na súd. Nikdy som sa psychiatricky neliečil, ani ambulantne, nebol
som ani hospitalizovaný beriem len lieky na tlak“.
5. Podľa § 253 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“), zdravotnícke zariadenie,
v ktorom je osoba umiestnená z dôvodov uvedených v osobitnom predpise (ďalej len „umiestnený“),
je povinné oznámiť súdu do 24 hodín prevzatie umiestneného bez jeho informovaného súhlasu.
Oznamovaciu povinnosť má zdravotnícke zariadenie aj vtedy, ak umiestnený svoj informovaný súhlas
odvolá, a to do 24 hodín od odvolania informovaného súhlasu.
6. Podľa § 253 ods. 2 CMP, ak je umiestnený, ktorý bol prijatý do zdravotníckeho zariadenia s
informovaným súhlasom, obmedzený vo voľnom pohybe alebo styku s vonkajším svetom, je toto
zdravotnícke zariadenie povinné urobiť oznámenie podľa odseku 1 do 24 hodín od takého obmedzenia.
7. Podľa § 6 ods. 9 písm. d/ zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich
s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov, informovaný súhlas sa nevyžaduje v prípade ambulantnej starostlivosti alebo ústavnej
starostlivosti, ak ide o osobu, ktorá v dôsledku duševnej choroby alebo s príznakmi duševnej poruchy
ohrozuje seba alebo svoje okolie, alebo ak hrozí vážne zhoršenie jej zdravotného stavu.
8. Podľa § 9 ods. 4 cit. zákona, ak ide o ústavnú starostlivosť, na ktorú sa nevyžaduje informovaný súhlas
podľa § 6 ods. 8 písm. d/, poskytovateľ je povinný prevzatie osoby do ústavnej starostlivosti oznámiť
do 24 hodín súdu, v obvode ktorého sa zdravotnícke zariadenie ústavnej starostlivosti nachádza.
O zákonnosti dôvodov prevzatia do ústavu zdravotníckej starostlivosti rozhodne súd. Do rozhodnutia
súdu možno vykonávať len také zdravotné výkony, ktoré sú nevyhnutné na záchranu života a zdravia
osoby alebo na zabezpečenie jej okolia.
9. Podľa § 262 ods. 1, 2 CMP, súd rozhodne o prípustnosti prevzatia do zdravotníckeho zariadenia
uznesením bez nariadenia pojednávania. Súd vydá uznesenie do piatich dní od obmedzenia osobnej
slobody umiestneného.
10. Podľa § 23 ods. 3 CMP, ak sa konanie začalo bez návrhu, súd konanie zastaví, ak odpadli dôvody,
pre ktoré bolo začaté.
11. Detenčné konanie je ovládané princípom oficiality, čo do začatia konania, ale pri určení okruhu
účastníkov konania má prednosť právna úprava zákonného vymedzenia účasti na konaní, uvedená v
ustanovení § 255 CMP. V zmysle tohto ustanovenia postavenie účastníkov konania má zdravotnícke
zariadenie, ide o poskytovateľa zdravotníckej starostlivosti, ďalším účastníkom konania je umiestnený,
t. j. fyzická osoba, na ktorej strane sú dôvody zdravotníckej detencie (osoba chorá, zadržaná v ústave,
prevzatá do ústavu).
12. Článok 17 ods. 6 Ústavy Slovenskej republiky určuje, že prípady, kedy možno prevziať osobu do
ústavnej starostlivosti alebo ju v nej držať bez jej súhlasu, ustanovuje zákon. Aby nedochádzalo k
zneužitiu ústavnej starostlivosti tým, že by niekto bol v rozpore so zákonom bez jeho súhlasu prijímaný
do takéhoto ústavu, v ňom zadržiavaný a ponechávaný, upravuje Civilný mimosporový poriadok v
ustanoveniach § 252 až 271 osobitné konanie o prípustnosti prevzatia a držania v zdravotníckom
zariadení.
13. Civilný mimosporový poriadok rozlišuje dve štádia detenčného konania, ktoré na seba vzájomne
nadväzujú, a to posudzovanie prípustnosti prevzatia do zdravotníckeho zariadenia a v druhom štádiu
posudzovanie držania osoby v zdravotníckom zariadení už umiestnenej. Pre obidve fázy je zásadná
skutočnosť, že zdravotnícke zariadenie môže umiestneného vždy prepustiť, aj keď súd rozhodol, že
existovali zákonné dôvody na prevzatie osoby do zariadenia.14. V prípade prevzatia pacienta do zdravotníckeho zariadenia (psychiatrickej liečebne) bez súhlasu
umiestneného, musí byť dôvod umiestnenia zrejmý a bez akýchkoľvek pochybností, pričom musí ísť o
konanie a správanie pacienta, ktorým ohrozoval seba alebo svoje okolie alebo ktorým by si mal privodiť
zhoršenie jeho zdravotného stavu.
15. Predmetom konania o prípustnosti prevzatia umiestneného do zdravotníckeho zariadenia je súdny
prieskum, či k tomuto prevzatiu došlo zo zákonných dôvodov (podľa § 6 odsek 9 zákona o zdravotnej
starostlivosti) alebo nie. Z výpovede lekárky ako aj z predloženej prijímacej správy zo dňa 10.12.2025 má
súd preukázané, že ide o pacienta ktorý bol do Psychiatrickej nemocnice Hronovce prijatý pre suicidálne
tendencie. Jedná sa o jeho prvú psychiatrickú hospitalizáciu. V minulosti psychiatricky liečený nebol
ani ambulantnou formou. Bol jedenkrát vyšetrený v ambulancii v Psychiatrickej nemocnici Hronovce.
Pacient je slobodný, bezdetný, má ukončené stredoškolské vzdelanie, je zamestnaný. Ako vyplynulo
z výsluchu ošetrujúcej lekárky, pacient bol prijatý z dôvodu opakujúcich sa suicidálnych proklamácii,
v čase prijatia bol v ebriete. Vzhľadom na vyššie uvedené, poukazujúc na skutočnosť, že pacient v čase
jeho prijatia do zdravotníckeho zariadenia nepodpísal dohodu o liečbe (k podpísaniu dohody o liečbe
došlo 12.12.2025) má súd za to, že prepustenie pacienta v čase od jeho prevzatia do zdravotníckeho
zariadenia bez jeho súhlasu do času než podpísal dohodu o liečbe by mohlo viesť k vážnemu zhoršeniu
jeho zdravotného a psychického stavu vysokopravdepodobne vedúceho k možnému ohrozeniu seba.
Z uvedeného dôvodu má súd za to, že k prevzatiu pacienta do Psychiatrickej nemocnice Hronovce bez
jeho súhlasu došlo zo zákonných dôvodov. Vzhľadom na to, že pacient dňa 12.12.2025 podpísal so
zdravotníckym zariadením dohodu o liečbe, odpadol dôvod ďalšieho konania vo veci držania pacienta
v zdravotníckom zariadení a z uvedeného dôvodu súd konanie zastavil. Napriek tomuto rozhodnutiu
však Psychiatrická nemocnica Hronovce môže pacienta z ústavnej starostlivosti prepustiť a pacient má
možnosť kedykoľvek podpísať dohodu o liečbe.
16. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku tak, že žiaden
z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
podpísaného súdu na Krajský súd v Trnave, v troch písomných vyhotoveniach. Odvolanie musí
obsahovať označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí, označenie mena, zamestnania a bydliska
účastníkov, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie
alebo postup súdu opovažuje za nesprávny, čoho sa odvolateľ domáha, musí byť podpísané a datované.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť
okrem iného tým, že :
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci.
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a prekladať nové dôkazné návrhy.Odvolací súd nie je odvolacími dôvodmi viazaný.
Odvolací súd nie je viazaný rozsahom odvolania vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez
návrhu.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.