Rozsudok – Spotrebiteľské zmluvy ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, December 12, 2024

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 17Csp/57/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4120207240
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 12. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Denisa Mesárošová

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2024:4120207240.19

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra, sudkyňou Mgr. Denisou Mesárošovou, v spore žalobkyne: A. B., nar. XX.X.XXXX,

trvale bytom C. XXX/X, XXX XX B., proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., Pribinova 25,
824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, v zast. Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so
sídlomKubániho16,81104Bratislava-mestskáčasťStaréMesto,IČO:47233516,ourčenieneplatnosti
právneho úkonu, vydanie bezdôvodného obohatenia a priznanie primeraného zadosťučinenia, takto

r o z h o d o l :

I. Súd určuje, že Zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru číslo 8500043379 vo výške 1.500 eur
- písomné oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníkovi - Zmluva o revolvingovom úvere číslo
8500043379 zo dňa 18.3.2014 na základe žiadosti žalobkyne zo dňa 14.3.2014 medzi žalobkyňou ako

dlžníčkou a spotrebiteľom a žalovaným ako veriteľom a dodávateľom, je absolútne neplatná.

II.Žalovanýjepovinnýzaplatiťžalobkynisumuvovýške1.062,33eurotitulombezdôvodnéhoobohatenia
a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku na účet žalobkyne.

III. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni sumu vo výške 265,58 eur titulom finančného zadosťučinenia
a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

IV. Žalobkyni sa priznáva náhrada trov konania v rozsahu 100%, ktoré je povinný zaplatiť žalovaný.

V. O výške náhrady trov bude rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku samostatným rozhodnutím.

o d ô v o d n e n i e :

1./ Žalobkyňa sa voči žalovanému domáhala o určenie neplatnosti právneho úkonu, o vydanie
bezdôvodného obohatenia a priznania primeraného zadosťučinenia. Žalobu odôvodnila tým, že dňa
23.10.2013 požiadala žalovaného o poskytnutie úveru. Žiadosť je označená variabilným symbolom
VS 8500043379. V písomnosti „Žiadosť“ žiadala žalobkyňa o poskytnutie úveru vo výške 1.500,- euro

splatného v mesačných splátkach s počtom 36 po 85,15 eur. V žiadosti sa ďalej uvádza „poskytnutá
čiastka revolvingu 858,31 eur“, bez ďalších údajov, akým spôsobom a kedy bude revolvingový úver
poskytnutý, resp. akým spôsobom a kedy ho žiada žalobkyňa poskytnúť. Predpokladaná sadzba úveru
je 70 %, predpokladaná RPNM 70 %, predpokladaná sadzba RPNM pri revolvingu 60,27 % a ročná
úroková sadzba revolvingu v % je 68,44. V časti žiadosti, ktorá je označená predtlačou „nevypĺňajte“, sa
uvádza, ako „údaje o schválenom revolvingovom úvere“: poskytnutá čiastka úveru (úverový limit) v EUR
1500, splatnosť úveru (počet splátok) 36, mesačná splátka vrátane úrokov 85,15 eur, celková čiastka na

zaplatenie 3065,40 eur, RPNM 67,04 %, ročná úroková sadzba 70,0 %, poskytnutá čiastka revolvingu
858,31 eur, celková čiastka pri revolvingu 2043,60 eur, predpokladaná RPNM po poskytnutí revolvingu
62,79 %, ročná úroková sadzba 68,44 %, ročná úroková sadzba úrokov z omeškania 5,25 %.Žalovaná poukázala na to, že uvedené údaje boli do žiadosti doplnené ručne, bez účasti žalobkyne,
z písomnosti nie je zrejmé, kto a kedy tieto údaje doplnil, s určitosťou však neboli obsahom žiadosti
predtým, ako žalobkyňa žiadosť podpísala.

Dňa 18.3.2014 žalovaný oznámil žalobkyni, že jej úver schválil vo výške 1500 eur, so splatnosťou 36
mesiacov s výškou mesačnej splátky úveru 85,15 eur, pri splatnosti prvej splátky 1.5.2014 a poslednej
splátky 1.4.2017, RPNM úveru vyčísľuje na 67,03 %, celkovú výšku nákladov spotrebiteľa vyčísľuje na
3065,40 eur. Naviac v žiadosti uviedol „odplatu za poskytnutie služby“ vo výške 222,95 eur.
Titulom „splatenia úveru“ poskytnutého vo výške 1500 eur žalobkyňa zaplatila žalovanému sumu

2129,38 eura. Napriek tomu žalovaný tvrdil, že žalobkyňa mu ku dňu 17.2.2017 dlžila 1254,32 eur, hoci
v tom istom podaní potvrdzuje, že žalobkyňa už zaplatila sumu 2129,38 eur (25 splátok po 81,15 + 1
splátka 60.63 eura).
Žalobkyňa tvrdí, s oporou v rozhodovacej praxi súdov, že zmluva nebola uzavretá v písomnej forme.
Žiadosť o poskytnutie úveru bola doplnená spôsobom vylučujúcim jej platnosť ako úverovej zmluvy,
a samostatný jednostranný písomný úkon veriteľa o schválení úveru nie je dvojstranným písomným

právnym úkonom potrebným k platnosti zmluvy.
Žalobkyňa namieta tiež absolútnu neplatnosť úverovej zmluvy (okrem nedostatku písomnej formy) z
dôvodu rozporu výšky ročnej úrokovej miery (úver 70 %, revolving 62,79 %) s dobrými mravmi, keďže
takto vyčíslený úrok je možné definovať ako civilnoprávnu úžeru. V dôsledku uvedených pochybení
žalovaného pri uzatváraní zmluvy o spotrebiteľskom úvere žiada žalobkyňa súd, aby určil, že zmluva

o poskytnutí spotrebiteľského úveru č. 85000433793 - písomné oznámenie veriteľa o schválení úveru
dlžníkovi – zmluva o revolvingovom úvere č. 8500043379 zo dňa 18.3.2014, na základe žiadosti
žalobkyne zo dňa 18.4.2014, medzi žalobkyňou ako dlžníčkou a spotrebiteľom, a žalovaným ako
veriteľom a dodávateľom a) je neplatná pre nedodržanie písomnej formy, b) je neplatná pre naplnenie
podmienok civilnoprávnej úžery, a teda pre rozpor s dobrými mravmi, c) je neplatná pre obchádzanie

zákona.
Pretože žalovaný žalobkyni poskytol úver vo výške 1500 eur, a titulom jeho plnenia zaplatila žalobkyňa
sumu 2129,38 eur, vzniklo na strane žalovaného bezdôvodné obohatenie vo výške 629,38 eur.
Žalobkyňa sa preto domáha proti žalovanému vydania bezdôvodného obohatenia vo výške 629,38 eur.
Zároveň žalobkyňa požaduje primerané finančné zadosťučinenie vo výške 157 eur.

2./Akodôkazynapreukázaniesvojichtvrdenížalobkyňapredložilažiadosťoposkytnutieúveru,Zmluvné
dojednania Zmluvy o revolvingovom úvere, oznámenie o schválení úveru dlžníkovi, odpoveď na žiadosť
zo dňa 17.2.2017,

3./ Súd prvej inštancie v predmetnej veci rozhodol rozsudkom Okresného súdu Nitra č.k.
17Csp/57/2020-219 a zo dňa 17.02.2022 tak, že
I. Súd určuje, že Zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru číslo 8500043379 vo výške 1.500 eur
- písomné oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníkovi - Zmluva o revolvingovom úvere číslo
8500043379 zo dňa 18.3.2014 na základe žiadosti žalobkyne zo dňa 14.3.2014 medzi žalobkyňou ako

dlžníčkou a spotrebiteľom a žalovaným ako veriteľom a dodávateľom, je absolútne neplatná.
II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni sumu vo výške 629,38 eur titulom bezdôvodného obohatenia
a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku na účet žalobkyne.
III. Vo zvyšnej časti súd nárok žalobkyne na vydanie bezdôvodného obohatenia zamieta.
IV. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni sumu vo výške 265,58 eur titulom finančného zadosťučinenia

a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
V. Žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania
Voči predmetnému rozsudku bolo podané odvolanie a Krajský súd Nitra ako odvolací súd Uznesením
č.k. a 12CoCsp/42/2022-269 zo dňa 31.08.2023 rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch I, II, IV a V
zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

4./ Podľa § 391 ods. 2 CSP, ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

5./ Súd prvej inštancie v zmysle intencií Krajského súdu v Nitre v predmetnej veci vytýčil termín

pojednávania.6./ Podľa § 180 Civilného sporového poriadku súd pojednával v neprítomnosti právneho zástupcu
žalovaného, ktorý mal doručenie riadne vykázané, svoju neúčasť ospravedlnili, pričom súhlasil, aby súd
vec pojednával a rozhodol v jeho neprítomnosti.

7./ Na pojednávaní právna zástupkyňa žalobkyne uviedla, že zotrváva na všetkých doterajších
vyjadreniach, ktoré boli v priebehu konania písomne, alebo ústne na pojednávaniach vyjadrené, zároveň
si žalobkyňa dovolí dať do pozornosti uznesenie NS SR zo dňa 29.2.2024 pod sp. zn. 5Cdo/23/2023,
ktorým bolo uznesenie KS v Nitre zo dňa 16.6.2022 v spojení s uznesením OS Nitra z 25.4.2022 a

uznesenie OS Nitra zo dňa 4.1.2023 č.k. 7Csp/26/2020-464 zrušené a vec vrátená OS Nitra na ďalšie
konanie. Ide o obdobnú vec, ktorá bola právoplatne skončená na OS Nitra.
Žalobkyňa má za to, že uzavretá rozhodcovská zmluva predstavovala neprijateľnú zmluvnú podmienku,
z ktorého titulu je neplatná a preto na ich základe rozhodcovský rozsudok je neplatný.
Aj podľa vyššie uvedeného rozhodnutia NS SR, rozhodcovský rozsudok vydaný v spotrebiteľskej veci
je ako exekučný titul v rozpore so zákonom, ak rozhodcovská zmluva aj vo forme osobitnej zmluvy, na

ktorej sa zakladá právomoc rozhodcovského súdu nebola vôbec uzavretá, alebo bola uzavretá neplatne,
preto nie je založená existencia právoplatného a vykonateľného rozhodnutia a prekážky právoplatne
rozsúdenej veci, keďže nulitný titul žiadnu prekážku následného prejednania a tiež rozhodnutia veci
všeobecným súdom nepredstavuje.
Na základe všetkých skutočností a po preskúmaní rozhodcovskej zmluvy má za to, že rozhodcovský

rozsudok nezakladá prekážku res judicata. V obdobnom prípade z odôvodnenia spomínaného
uznesenia NS SR zo dňa 29.2.2024 vyplýva, že v rozhodcovskom konaní ohľadne zmluvy o
revolvingovom úvere č. 8500043377, v ktorom bolo právoplatne rozhodnuté rozsudkom z 2.7.2017,
ktorý nadobudol právoplatnosť 4.11.2017 pod sp. zn. 246/09/16 vedenom pred Slovenským arbitrážnym
súdom, sa rozhodlo z titulu spotrebiteľskej zmluvy, teda ide o dve rozličné konania. Nie je tu založená

totožnosť predmetu konania ako žalobný nárok spolu so skutkovým odôvodnením, z ktorého by mal
žalovaný nárok vyplývať. Z uvedeného je zrejmé, že sa v žiadnom prípade nemôže jednať o prekážku
rozsúdenej veci.
Rozhodcovská zmluva č. 8500043379 nie je výsledkom štandardného kontraktačného procesu, ale vo
svojichdôsledkochideoneprípustnýdiktátdodávateľasprevádzanýmneadekvátnymnátlakomnadruhú

stranu. Žalobkyni nebola poskytnutá reálna možnosť voľby pre spotrebiteľa.
Žalobkyňa považuje za neprimerané zmluvné podmienky aj dojednania o rozhodcovskej zmluve,
uzavretej medzi stranami v rovnaký deň, ako bola uzavretá zmluva o revolvingovom úvere.
Rozhodcovskú zmluvu na základe uvedených skutočností považuje v celosti za neprijateľnú podmienku
spôsobujúcu značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán, v neprospech

spotrebiteľa a považujeme ju za nekalú, postihujúcu sankciou absolútnej neplatnosti v zmysle § 53 ods.
5 Občianskeho zákonníka.
Dojednaný úrok vo výške 70 % ročne je úrok odporujúci dobrým mravom, požadovaný úrok z
úveru spôsobil značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach účastníkov zmluvy, úrok z úveru vo
výške odporujúcej dobrým mravom, s ktorým zákon spája absolútnu neplatnosť, nemožno obhajovať

ani princípom zmluvnej slobody. Žalobkyňa si uplatnila primeraný nárok na primerané finančné
zadosťučinenie vo výške poskytnutého úveru morálnej a majetkovej ujme a to po zmene žaloby v sume
265,58 eur.

8./ Súd na základe vykonaného dokazovania a to oboznámením sa s listinnými dôkaznými prostriedkami

nachádzajúcimi sa v spise dospel k nasledovným skutkovým a právnym zisteniam.

8a./ Nebolo sporné, že strany sporu uzavreli dňa 18.3.2014 zmluvu s označením Žiadosť o poskytnutie
revolvingového úveru / Zmluva o revolvingovom úvere ( č.l. 27), na základe ktorej žalovaný poskytol
žalobkyni úverový limit vo výške 1.500,- eur, s ročnou úrokovou sadzbou vo výške 70,00 %, RPMN

vo výške 67,04 %, priemerná RPMN vo výške 46,30 %, so splatnosťou úveru / počet splátok / 36, v
mesačných splátkach vo výške 85,15 eur vrátane úrokov. V predmetnej zmluve sa žalobkyňa zaviazala
vrátiť žalovanému celkovú sumu vo výške 3.065,46 eur.
S oznámenia veriteľa o schválení úveru - zmluva o revolvingovom úvere č. 8500043379 ( č.l.31) bolo
zistené, že žalobkyni bola schválená výška úveru 1.500, 00 eur, so splatnosťou úveru 36 mesiacov,

výška mesačnej splátky 85,15 eur, dátum splatnosti prvej splátky 01.05.2014, dátum splatnosti poslednej
splátky 01.04.2017, priemerná RPMN ku dňu úveru 46,30 %, RPMN úveru vo výške 67,03%, schválená
výška revolvingu 993,43 eur, úrokový limit 1.500,00 eur, ročná úroková sadzba 70,00 %.8b./ V konaní nebolo sporným, že žalobkyňa spočiatku pravidelne platila splátky úveru, neskôr splátky
neuhrádzala. Žalovaný voči žalobkyni inicioval konanie pred rozhodcovským súdom, ktorý pod sp. zn.
247/09/16 vydal dňa 02.07.2017 rozhodcovský rozsudok, v ktorom žalobkyňu (v rozhodcovskom konaní

žalovanú) titulom zmluvy o revolvingovom úvere č. 8500043379 zo dňa 18.3.2014 zaviazal k zaplateniu
sumy vo výške 936,02 eur spolu so zmluvnou pokutou a úrokmi z omeškania a zároveň žalobkyňu
zaviazal k náhrade trov spojených s mimosúdnym uplatnením pohľadávky ako aj k náhrade trov
rozhodcovského konania. V rozhodcovskom rozsudku sa konštatuje, že žalobkyňa uhradila žalovanému
titulom uvádzanej zmluvy o revolvingovom úvere sumu vo výške 2129,38 eur.

Žalovaný nerozporoval, že žalobkyňa uhradila 27 splátok v plnej výške ( 85,15 euro) a 28 splátku len
čiastočne vo výške 40,22 euro, pričom z uvedeného vyplýva, že žalobkyňa na úverovom prípade celkovo
uhradila sumu vo výške 2.339,38 euro.

8c./ Žalobkyňa z výpismi banky ČSOB ( č.l. 147) preukázala, že žalovanému bola na účet zo strany
poukázaná čiastka vo výške 1.277,05 eur, čo nebolo sporným.

9./ Súd pri rozhodovaní o návrhu vychádzal najmä z týchto ustanovení zákona :

10./ Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ,
že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa

zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

11./ Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzavretia
zmluvy o úvere (ďalej len „Občiansky zákonník“) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu
na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

12./ Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky
iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to
na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

13./ Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia
alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

14./ Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

15./ Podľa § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie

peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na
finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Pri posudzovaní obdobnosti prípadov
sa prihliada najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem
poskytnutých peňažných prostriedkov a lehotu splatnosti.

16./ Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou
sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred
vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

17./ Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí

výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

18./ Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. účinného v čase uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom úvere
(ďalej len zák. č. 129/2010 Z. z.) spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie
peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej

platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.19./ Podľa § 9 ods. 1 zák. č. 129/ 2010 Z. z. zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú
formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom
trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

20./ Podľa § 9 ods. 2 zák. č. 129/ 2010 Z. z. zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných
náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:
a) druh spotrebiteľského úveru,
b) obchodnémeno,sídloaidentifikačnéčísloveriteľa,akideoprávnickúosobu,alebomeno,priezvisko,

miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu;
ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom
finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u
veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu,
c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,

e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa
okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva
k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,
f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,
g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,

h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo
služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo
ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere,
i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo
referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,

ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,
podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové
sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových
sadzbách spotrebiteľského úveru,
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané

na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,
k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,

l) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa
amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek
počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
m) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a
nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny,

n) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú
platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie
platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy
o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť,
o) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej

úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
p) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,
q) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,
r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe,
s) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia,

t) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení
spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred
lehotou splatnosti podľa § 16
u) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
v) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

w) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo
uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť
čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3 , ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej
výpočtu,x) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23
y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu
podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;

platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver
pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej
hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota
ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny
štvrťrok.

21./ Podľa § 11 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z. z. poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný
a bez poplatkov, ak
a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti
podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k) a y) a § 10 ods. 1
b) je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v

neprospech spotrebiteľa.

22./ Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať.

23./ Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka bezdôvodným obohatením je majetkový prospech
získanýplnenímbezprávnehodôvodu,plnenímzbeplatnéhoprávnehoúkonualeboplnenímzprávneho
dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

24./ Podľa § 456 Občianskeho zákonníka predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na

úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

25./ Podľa § 458 Občianskeho zákonníka musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným
obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa
poskytnúť peňažná náhrada.

26./ Podľa § 290 CSP, spotrebiteľský spor je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo
spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou.

27./ Podľa § 3 ods. 5 zákona, posledná veta zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa,

spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom
aosobitnýmipredpismi,máprávonaprimeranéfinančnézadosťučinenieodtoho,ktozaporušeniepráva
alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.

28./ Podľa § 43a ods. 1,2,3 a 4 Občianskeho zákonníka prejav vôle smerujúci k uzavretiu zmluvy, ktorý

je určený jednej alebo viacerým určitým osobám, je návrhom na uzavretie zmluvy (ďalej len "návrh"), ak
je dostatočne určitý a vyplýva z neho vôľa navrhovateľa, aby bol viazaný v prípade jeho prijatia. Návrh
pôsobí od doby, keď dôjde osobe, ktorej je určený. Návrh, aj keď je neodvolateľný, môže navrhovateľ
zrušiť, ak dôjde prejav o zrušení osobe, ktorej je určený, skôr alebo aspoň súčasne s návrhom. Dokiaľ
nebola zmluva uzavretá, môže byť návrh odvolaný, ak odvolanie dôjde osobe, ktorej je určený, skôr, než

táto osoba odoslala prijatie návrhu. Návrh nemôže byť odvolaný a) počas lehoty, ktorá je v ňom určená
na prijatie, ibaže z jeho obsahu vyplýva právo ho odvolať aj pred uplynutím tejto lehoty, alebo b) ak je
v ňom vyjadrená neodvolateľnosť.

29./ Podľa § 44 ods. 1,2 a 3 Občianskeho zákonníka (1) zmluva je uzavretá okamihom, keď prijatie

návrhu na uzavretie zmluvy nadobúda účinnosť. Mlčanie alebo nečinnosť samy o sebe neznamenajú
prijatie návrhu. (2) Prijatie návrhu, ktoré obsahuje dodatky, výhrady, obmedzenia alebo iné zmeny, je
odmietnutím návrhu a považuje sa za nový návrh. Prijatím návrhu je však odpoveď, ktorá vymedzuje
obsah navrhovanej zmluvy inými slovami, ak z odpovede nevyplýva zmena obsahu navrhovanej zmluvy.
(3) Ak je návrh určený dvom alebo viacerým osobám, a z jeho obsahu vyplýva, že úmyslom navrhovateľa

je, aby všetky osoby, ktorým je návrh určený, sa stali stranou zmluvy, je zmluva uzavretá, ak všetky tieto
osoby návrh prijmú.30./ Podľa § 46 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka (1) Písomnú formu musia mať zmluvy o prevodoch
nehnuteľností, ako aj iné zmluvy, pre ktoré to vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov. (2) Pre uzavretie
zmluvy písomnou formou stačí, ak dôjde k písomnému návrhu a k jeho písomnému prijatiu. Ak ide o

zmluvu o prevode nehnuteľnosti, musia byť prejavy účastníkov na tej istej listine.

31./ Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

32./ Súd prvej inštancie v predmetnej veci postupoval v zmysle intencií Krajského súdu v Nitre, ktorý
vo svojom zrušujúcom Uznesení sp. zn. 12CoCsp/42/2022-269 zo dňa 31.08.2023 rozsudok súdu
prvej inštancie vo výrokoch I, II, IV a V zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie
a vyslovil predbežný právny názor, že v prejednávanej veci bude prioritou posúdiť, či žalovaným
namietaný rozhodcovský rozsudok predstavuje prekážku právoplatne rozhodnutej veci. Rozhodcovský
súd si totiž mohol odvodiť svoju právomoc na rozhodnutie sporu len na základe platnej rozhodcovskej

zmluvy, pri neplatnej rozhodcovskej zmluve nemal právomoc konať a rozhodovať spor účastníkov a
jeho rozhodnutie je tak nulitným aktom. Ďalej uviedol, že v prípade, že súd dospeje k záveru o splnení
procesných podmienok konania, bude sa ďalej zaoberať nárokmi žalobkyne na vydanie bezdôvodného
obohatenia a priznanie finančného zadosťučinenia v závislosti od posúdenia otázky platnosti, respektíve
neplatnosti zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru.

33./ V zmysle intencií Krajského súdu v Nitre, si súd prvej inštancie ako prioritné vyriešil otázku, či
právoplatný rozhodcovský rozsudok netvorí prekážkou právoplatne rozhodnutej veci.
Vzhľadom na skutočnosť, že od rozhodnutia Krajského súdu v Nitre v obdobnej veci a to medzi tými
istými stranami sporu, týkajúce sa inej zmluvy rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodnutím

sp. zn. 5Cdo/23/20203 zo dňa 29.02.2024, v ktorom sa zaoberal práve spornou otázkou a uviedol,
že teória procesného práva vymedzuje prekážku právoplatne rozhodnutej veci dvoma kritériami a to,
totožnosťou osôb (sporových strán) a totožnosťou predmetu konania. O totožnosť osôb ide vtedy, ak sa
v konaní zúčastňujú tie isté osoby ako v konaní ukončenom právoplatným rozhodnutím súdu. Procesné
postavenie týchto osôb (žalobca a žalovaný) je v tejto súvislosti bez významu. Inak povedané, ak by sa

žalobca stal žalovaným a žalovaný žalobcom, pričom by sa nevyskytla žiadna nová skutočnosť, ktorá
by zmenila skutkový stav žaloby, ešte stále bude trvať prekážka právoplatne rozhodnutej veci.
Výklad pojmu ,, tá istá vec “je pomerne jednotný v tom zmysle, že musí ísť o tie isté subjekty práva,
ktoré vystupovali v pôvodnom konaní ako sporové strany, a ten istý predmet konania a to znamená, že
ide o totožný nárok uplatnený z totožného skutkového základu medzi totožnými subjektmi - nie je pritom

rozhodujúce, či pôvodné strany vystupujú v pôvodných procesných postaveniach .

34./ Vychádzajúc z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/23/20203 zo dňa 29.02.2024, súd
prvej inštancie uvádza, že rozhodcovským súdom, ktorý pod sp. zn. 247/09/16 vydal dňa 02.07.2017
rozhodcovský rozsudok, v ktorom žalobkyňu (v rozhodcovskom konaní žalovanú) titulom zmluvy o

revolvingovom úvere č. 8500043379 zo dňa 18.3.2014 zaviazal k zaplateniu sumy vo výške 936,02
eur spolu so zmluvnou pokutou a úrokmi z omeškania a zároveň žalobkyňu zaviazal k náhrade trov
spojených s mimosúdnym uplatnením pohľadávky ako aj k náhrade trov rozhodcovského konania, sa
rozhodlo z titulu spotrebiteľskej zmluvy a v tomto konaní sa žalobkyňa domáha určenia neplatnosti
spotrebiteľskej zmluvy, vydania bezdôvodného obohatenia a zaplatenia finančného zadosťučinenia, z

čoho jednoznačne vyplýva, že ide o dve rozdielne konania, nie je tu založená totožnosť predmetu
konania ako žalovaný nárok spolu so skutkovým odôvodnením, z ktorého by mal žalobný návrh vyplývať,
čiže z uvedeného je zrejmé, že sa v danom prípade nemôže jednať o prekážku veci rozsúdenej a
preto súd prvej inštancie sa v danej veci opätovne zaoberal otázkou platnosti neplatnosti spotrebiteľskej
zmluvy, vydania bezdôvodného obohatenia ako aj zaplatenia finančného zadosťučinenia.

35./ Súd prvej inštancie uvádza, že zmluvný vzťah strán sporu založený na základe predmetnej
zmluvy o úvere spadá pod úpravu zákona o spotrebiteľských úveroch a Občianskeho zákonníka,
uzavretú úverovú zmluvu teda súd posúdil ako spotrebiteľskú zmluvu. Žalovaný mal v zmluve
postavenie dodávateľa, pretože pri uzatváraní zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti

(poskytovanie úverov), žalobkyňa mala status spotrebiteľa, pretože zmluvu uzatvárala ako fyzická
osoba, nepodnikateľ.
Základnú charakteristiku spotrebiteľských zmlúv upravuje Občiansky zákonník v ustanovení § 52
a nasledujúcich. Občiansky zákonník špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok vspotrebiteľských zmluvách. Výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú
nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné a neplatné. Vychádza
sa z toho, že spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva, že

vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne v súlade s poctivým
prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa tiež, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti
spotrebiteľovi vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou
zmluvou.

36./ Podľa § 137 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP) žalobou možno
požadovať, aby sa rozhodlo najmä o
a) splnení povinnosti,
b) nárokunausporiadanieprávapovinnostístrán,akurčitýspôsobusporiadaniavzťahumedzistranami
vyplýva z osobitného predpisu,
c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem

nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo
d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

37./ Podľa § 11 ods. 4 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a
pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.1.2018

spotrebiteľ sa môže pred súdom domáhať určenia neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo
určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého spotrebiteľského úveru žalobou.

38./ Predmetom sporu po úprave petitu bolo určenie, že :
I. Zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru č. 8500043379 vo výške 1.500,- EUR - písomné

oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníkovi - zmluva o revolvingovom úvere č. 8500043379 zo
dňa 18.03.2014, na základe žiadosti žalobkyne zo dňa 14.03.2014, medzi žalobkyňou ako dlžníčkou a
spotrebiteľom, a žalovaným ako veriteľom a dodávateľom je absolútne neplatná.
II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalovanej sumu 1.062,33 EUR titulom bezdôvodného obohatenia, do
troch dní po právoplatnosti rozsudku.

III. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni sumu 265,58 EUR titulom finančného zadosťučinenia. IV. Súd
priznáva žalobkyni voči žalovanému nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %, o ktorých výške
rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

39./ Čo sa týka I. petitu uplatneného žalobkyňou, ktorým sa domáhala určenia neplatnosti zmluvy o

úvere zo dňa 18.03.2014, súd žalobu v tejto časti posúdil v zmysle ust. § 137 písm. d) CSP.
Pri rozhodovaní súd vzal do úvahy vyššie citované ustanovenia. V zmysle právnej úpravy § 11 ods. 4
zákona č. 129/2010 Z. z., ktorý spotrebiteľovi s účinnosťou od 1.1.2018 umožnil domáhať sa určenia
neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere ako aj určenia, že poskytnutý úver je bez poplatkov a bez
úrokov, je možné podať v zmysle § 137 písm. d) CSP určovaciu žalobou bez podmienky preukazovania

naliehavého právneho záujmu. Možno konštatovať, že podmienky prípustnosti žaloby tomto prípade sú
splnené a súd v konaní skúmal, či je možné považovať zmluvu o úvere uzavretú medzi stranami sporu
za neplatný právny úkon.

40./ Žalobkyňa namietala neplatnosť zmluvy o úvere z dôvodu nedostatku jej písomnej formy ako a

z dôvodu rozporu výšky úrokov s dobrými mravmi. Vzhľadom na uvedené námietky súd preskúmal, či
zmluva o úvere obsahuje všetky obligatórne náležitosti v zmysle právnych predpisov platných v čase
uzavretia zmluvy.

41./ Z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie za preukázané, že žalobkyňa a žalovaný

uzavreli dňa 18.03.2014 Zmluvu s označením Žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru ( Zmluva
o revolvingovom úvere č.l. 27), na základe ktorej žalovaný poskytol žalobkyni úverový limit vo výške
1.500,- eur, s ročnou úrokovou sadzbou vo výške 70,00 %, RPMN vo výške 67,04 %, priemerná RPMN
vo výške 46,30 %, so splatnosťou úveru / počet splátok / 36, v mesačných splátkach vo výške 85,15
eur vrátane úrokov. V predmetnej zmluve sa žalobkyňa zaviazala vrátiť žalovanému celkovú sumu vo

výške 3.065,46 eur.
S oznámenia veriteľa o schválení úveru - zmluva o revolvingovom úvere č. 8500043379 ( č.l.31) bolo
zistené, že žalobkyni bola schválená výška úveru 1.500, 00 eur, so splatnosťou úveru 36 mesiacov,
výška mesačnej splátky 85,15 eur, dátum splatnosti prvej splátky 01.05.2014, dátum splatnosti poslednejsplátky 01.04.2017, priemerná RPMN ku dňu úveru 46,30 %, RPMN úveru vo výške 67,03%, schválená
výška revolvingu 993,43 eur, úrokový limit 1.500,00 eur, ročná úroková sadzba 70,00 %.

42./ Úlohou súdu prvej inštancie v predmetnom konaní bolo primárne posúdiť platnosť respektíve
neplatnosť predmetnej zmluvy, či predmetná zmluva v danom prípade obsahuje všetky obligatórne
náležitosti vyžadované § 9 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení v čase uzavretia
zmlúv, ktorých absencia je spojená so sankciou bezúročnosti a bezpoplatkovosti, následne posúdiť, či
došlo zo strany žalovaného k bezdôvodnému obohateniu a ako aj zaoberať sa dôvodnosťou vznesenej

hmotnoprávnej námietky zo strany žalovaného.

43./ Z obsahu predmetnej zmluvy mal súd prvej inštancie za preukázané, že v danej veci išlo
o poskytnutie úveru, čo vyplýva zo skutočnosti, že žalobkyni boli zo strany žalovaného poukázané
finančné prostriedky v hotovosti na účet, čiže nešlo o poskytnutie úveru s možnosťou opakovaného
čerpania úveru - revolving.

Súd prvej inštancie hodnotiac vec i z pohľadu noriem spotrebiteľského práva dospel tiež k záveru, že
predmetná zmluva o revolvingovom úvere neobsahovala náležitosti vyžadované § 9 ods. 2 zák. č..
129/2010 Z. z., čo má za následok, že úver je bezúročný a bez poplatkov, ktoré vzhliadol v absencii
uvedenia doby trvania zmluvy (§ 9 ods. 2 písm. f/ zák. č.129/2010 Z. z.), z nesprávnej výške úrokovej
sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú

úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové
obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a
spôsob vykonania tejto zmeny (§ 9 ods. 2 písm. i/ zák. č.129/2010 Z. z.), ročnej percentuálnej miere
nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v
čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto

ročnej percentuálnej miery nákladov (§ 9 ods. 2 písm. j/ zák. č.129/2010 Z. z.).

44./ Zo žalobkyňou predloženej Žiadosti o poskytnutie spotrebiteľského úveru zmluvy č. 8500043379 zo
dňa18.03.2014akobolovyššiekonštatované,absentujetermínsplátokistinyaúrokovainýchpoplatkov,
absentuje tam splatnosť jednotlivých splátok, je tam nesprávne uvedená výška RPMN ako aj úrokov,

čo v zmysle ustanovovania § 11 ods. 1 písm. b) zákona číslo 129/2010 Z.z spôsobuje bezúročnosť a
bezpoplatkovosť úveru.
Čo sa týka absencie jednotlivých splátok, v danom prípade vlastne spotrebiteľ tak nemal vedomosť,
do ktorého dňa musia byť splátky z poskytnutého úveru uhradené a z toho dôvodu tento podstatný
nedostatok zmluvy spôsobuje, že predmetný úver, ktorý poskytol žalovaný žalobkyni na základe vyššie

citovaných zmlúv treba považovať za bezúročný a bez poplatkov
To znamená, že doba trvania zmluvy pri jej vzniku je ohraničená časovo. V danom prípade však obsah
úverovej zmluvy dokladuje, že tento údaj v nej uvedený nebol a zo zmluvy nebolo možné vyvodiť dobu
jej trvania a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. Samotné uvedenie, že úver bude splatný
v 36-ich mesačných splátkach, bez bližšieho určenia splatnosti prvej splátky, príp. poslednej, nenapĺňa

kritérium podľa § 9 ods. 2 písm. f/ zák. č. 129/2010 Z. z., pre splnenie zákonom vyžadovanej náležitosti
zmluvy o spotrebiteľskom úvere.
Nič na tomto závere nemení ani písomné oznámenie žalovaného adresované žalobkyni, ktoré netvorilo
súčasť zmluvy, išlo len o jednostranný úkon žalovaného, ktorý žalobkyňu nezaväzuje, oznámenie má
charakter informácie veriteľa pre dlžníka o schválenom úvere, nie je ani podpísané žalobkyňou a preto

súd vychádzal z toho, že žalobkyňa neprejavila svoju vôľu.
45./ Ďalej súd poukazuje aj na skutočnosť, ohľadom nesprávnej výšky RPMN. Predmetná zmluva
o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať aj ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku,
ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť vypočítanú na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy
o spotrebiteľskom o úvere, pričom sa uvedú všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej

percentuálnejmierynákladovapretosúdprvejinštanciepoukazujenaskutočnosť,žežalovanývžiadosti
o poskytnutie spotrebiteľského úveru v bode 5 Údaje o požadovanom spotrebiteľskom úvere uviedol
výškuRPMN70,00%avšak včastibode6predmetnejžiadostívÚdajochoschválenomspotrebiteľskom
úvere uviedol výšku RPMN 67,03%, z čoho vyplýva, že v danej veci ide o nesprávne uvedenú výšku
RPMN, čo v danom prípade spôsobuje, že aj z dôvodu absencie tejto obligatórnej náležitostí predmetná

zmluva sa považujú za bezúročnú a bezpoplatkovú.

46./ Zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov
v znení ku dňu uzatvárania zmluvy medzi žalobkyňou a žalovaným obsahuje jasne a určito definovanépovinné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Zároveň vyžaduje, aby zmluva o spotrebiteľskom
úvere mala písomnú formu a preto, ak majú byť akékoľvek náležitosti zmluvy (označované tiež ako
povinné, obligatórne) obsiahnuté vo viacerých listinách, tak povinná písomná forma sa týka každej tejto

listiny (tu pozri aj rozhodnutie Súdneho dvora C-42/15, v zmysle ktorého Smernica nevyžaduje, aby boli
zmluvy o úvere vyhotovené ako jeden dokument).
Pokiaľ však takáto zmluva odkazuje na iný dokument, pričom spresňuje, že tento posledný uvedený
dokument je jej neoddeliteľnou súčasťou, potom musí byť tento dokument rovnako ako samotná zmluva
vyhotovený písomne, alebo na inom trvalom nosiči a musí sa skutočne odovzdať spotrebiteľovi pred

uzatvorením zmluvy, aby sa mohol oboznámiť so všetkými svojimi právami a povinnosťami.
Postup žalovaného v kontraktačnom procese v tejto veci je preto v príkrom rozpore s takouto
požiadavkou, najmä ak spotrebiteľ - dlžník podpisuje žiadosť o úver, zástupca veriteľa vypĺňa ním
požadované parametre úveru, potom dochádza ku schváleniu úveru, a teda aj k podpisu zmluvy zo
strany veriteľa, pričom je zrejmé, že od počiatku spotrebiteľ - dlžník nemal a ani nemohol mať k dispozícii
všetky tie údaje, ktoré ako spotrebiteľovi majú byť poskytnuté pred uzatvorením zmluvy o úvere, a ktoré

zároveň majú byť uvedené ako povinná náležitosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere.
Súd na záver uvádza, že ak mala žalovaná v úmysle poskytnúť žalobkyni na základe iných podmienok,
ako boli uvedené v žiadosti žalobkyne o poskytnutie úveru, mala uzavrieť so žalobkyňou novú zmluvu
s obsahom, ktorý by bol jej nové podmienky. Nemohlo sa to teda udiať iba formou vyplnenia údajov
v bode 6 predmetnej žiadosti s označením údaje o schválenom revolvingovom úvere respektíve formou

oznámenia veriteľa o schválení úveru.
Je zrejmé, že žalobkyňa vlastne v čase podpisu žiadosti o poskytnutie úverov a to ( 18.03.2014 ) nemala
vedomosť o výške RPMN ako aj o priemernej výške RPMN, ani o výške úrokov.

47./ Ďalej predmetom preskúmania bola aj dohoda o výške úrokov, ktorá musí byť v súlade s §

39 Občianskeho zákonníka, teda nesmie sa priečiť dobrým mravom, inak je právny úkon absolútne
neplatný.Otakýtostavpôjdevtedy,akdohodnutéúrokypresiahnumieruúrokovposkytovanúpeňažnými
ústavmi v čase uzavretia zmluvy (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 1MCdo 1/2009 zo dňa 31.7.2009).
Pri dojednávaní úrokov pri peňažnej pôžičke koná v súlade s dobrými mravmi len ten veriteľ, ktorý
požaduje primeraný úrok bez ohľadu na to, že dlžník uzatvára zmluvu o pôžičke v situácii pre neho

nepriaznivej. Neprimeranou, a preto odporujúcou dobrým mravom, je taká výška úrokov dojednaná
podľa § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru v dobe dojednania
obvyklú, určenú najmä s prihliadnutím k najvyšším úrokovým sadzbám, uplatňovaným bankami pri
poskytovaní úverov alebo pôžičiek (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 26. apríla 2012, sp. zn. 5 Cdo
26/2011). Občiansky zákonník a ani iné právne predpisy výslovne neustanovujú, do akej výšky možno

pri peňažnej pôžičke dojednať úroky. Z tejto skutočnosti však nemožno úspešne vyvodzovať, že by
výška úrokov závisela len na dohode účastníkov zmluvy o pôžičke a že by teda nepodliehala žiadnemu
obmedzeniu. Rovnako aj u dohody o úrokoch pri peňažnej pôžičke totiž platí ustanovenie § 3 ods.
1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych
vzťahov nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi (rozsudok Najvyššieho súdu ČR z 15. decembra 2004,

sp. zn. 21 Cdo 1484/2004).
V danom prípade teda ide o neprimerané vysoké úroky, ktoré boli dojednané v rozpore dobrými mravmi,
preto je s poukazom na ust. § 39 Občianskeho zákonníka zmluva o úvere v časti dohody o výške úrokov
neplatným právnym úkonom (§ 41 Občianskeho zákonníka).

48./ Ďalej súd prvej inštancie uvádza, že k platnosti uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom úvere sa
vyžaduje písomná forma podľa § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch.
Pre vznik zmluvy sa vyžaduje podpis oboma zmluvnými stranami, teda veriteľom a dlžníkom. Návrh
žalobcu na uzavretie zmluvy vyplnený v bode 6. žiadosti alebo navrhnutý obsah zmluvy uvedený
v Oznámení veriteľa o schválení úveru dlžníkovi, neboli totožné so žiadosťou žalobkyne zo dňa

18.03.2014 a žalobkyňa ako spotrebiteľ tieto nové návrhy na uzavretie zmluvy o spotrebiteľskom úvere
neprijala, neakceptovala ani nepodpísala.
Žalobkyňa nepodpísala ani Zmluvné dojednania Zmluvy o spotrebiteľskom úveru revolvingového typu
žalovaného, ktoré mali byť neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere.
V konaní nemal za preukázané, že žiadosť o poskytnutie spotrebiteľského úveru revolvingového typu

predloženého a podpísaného dlžníkom dňa 18.03.2014 bol prijatý veriteľom, nakoľko prijatie návrhu,
ktoré obsahuje iné doplnenia, dodatky, výhrady, obmedzenia alebo iné zmeny, je odmietnutím návrhu
a považuje sa za nový návrh.Žiadosť dlžníka o poskytnutie spotrebiteľského úveru je jednostranný právny úkon, ktorý nie je zmluvou
a neobsahuje dohodu strán sporu o výške úveru, splátkach a iných náležitostiach zmluvy.
Oznámenie o schválení úveru nie je súčasťou dvojstranného právneho úkonu žiadosti o poskytnutie

spotrebiteľského úveru, ktoré žalobkyňa považovala iba za rekapituláciu, potvrdenia údajov zo zmluvy
o úvere. Konštatoval, že dlžník predložil žalobcovi formulárovú žiadosť o poskytnutie revolvingového
úveru podľa § 43a Obč. zák. a dal návrh na uzatvorenie zmluvy veriteľovi.
Podmienkou vzniku zmluvy je, aby návrh na jej uzavretie bol prijatý v celom rozsahu bez akýchkoľvek
zmien a výhrad. Podľa § 44 Občianskeho zákonníka by bola zmluva uzatvorená okamihom prijatia jeho

návrhu, avšak ak prijatie návrhu obsahuje zmeny, dodatky, výhrady, obmedzenia, alebo iné zmeny, je
odmietnutím návrhu, ktorý sa považuje za nový návrh podľa § 44 ods. 2 Obč. zák.
Uvedenie údajov úveru poskytovaného za iných podmienok, ako navrhla v žiadosti žalobkyňa, zo
strany žalovaného ako veriteľa, považoval za nové návrhy na uzavretie úverovej zmluvy, ktoré zo
strany žalobkyne ako dlžníka však neboli akceptované, ani podpísané, preto v danom prípade nedošlo
k uzavretiu zmluvy o spotrebiteľskom úvere písomnou formou podľa § 9 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z.z.

o spotrebiteľských úveroch a ide o neplatný právny úkon podľa § 40 ods. 1 Obč. zák. (súd poukazuje na
rozsudok Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 07.02.2018, sp.zn. 7Co/93/2017, na rozhodnutie Krajského
súdu v Banskej Bystrici sp.zn. 41Co/17/2018).
Poskytnutý spotrebiteľský úver súd považoval za bezúročný a bez poplatkov, keďže zmluva
o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 11 ods. 1 písm. a) zák. č. 129/2010 Z.z.

49./Hocisúdniejezástancomteóriezneplatňovaniazmlúvalenaopakteóriezachovaniaplatnostizmlúv
v záujme právnej istoty účastníkov zmluvy („favor contractus“), v danom prípade bola medzi stranami
sporu uzavretá zmluva o úvere, ktorá je odplatnou zmluvou a vady zmluvy sa týkajú jej podstatných
obsahových náležitostí. Vzhľadom na uvedené tieto vady zakladajú absolútnu neplatnosť zmluvy ako

celku s poukazom na ustanovenie § 39 Občianskeho zákonníka. Súd preto musí konštatovať neplatnosť
právneho úkonu v celom rozsahu, a preto žalobe v časti určenia neplatnosti zmluvy o úvere vyhovel.

50./ S poukazom na posúdenie zmluvy o úvere ako neplatného právneho úkonu vznikla žalobkyni
povinnosť zaplatiť žalovanému len sumu skutočne požičaných peňažných prostriedkov. Pokiaľ

žalobkyňa žalovanému zaplatila viac peňazí než jej žalovaný poskytol, plnila bez právneho dôvodu a na
strane žalovaného vzniklo bezdôvodné obohatenie. Aj v prípade, ak by súd uzavretú zmluvu vyhodnotil
ako platný právny úkon, žalobkyňa mala povinnosť žalovanému vrátiť len požičanú istinu, pretože z
dôvodu absencie obligatórnych náležitostí zmluvy o úvere ide o úver bezúročný a bez poplatkov.

51./ Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že žalobkyni bola skutočne poskytnutá suma
peňažných prostriedkov vo výške 1.277,05 euro, túto skutočnosť mal súd preukázanú z tvrdení
žalobkyne ako aj žalovaného ( č.l.146), žalobkyňa žalovanému zaplatila 2.339,38 eur, uhradila tak
žalovanému o 1.062,33 eur viac ako bola vzhľadom na vyššie uvedené právne posúdenie zmluvy
povinná, čím na strane žalovaného vzniklo bezdôvodné obohatenie.

Žalobkyňa sa predmetnou žalobou domáhala vydania bezdôvodného obohatenia sa voči žalovanému
vo výške 629,38 eur písomným podaním zo dňa 25.05.2021 sa domáhala vydania bezdôvodného
obohatenia vo výške 1.062,33 eur ako rozdiel medzi sumou, ktorú uhradila a ktorá jej bola poskytnutá,
pričom zároveň požiadala aj o rozšírenie petitu o, ktorom súd rozhodol uznesením zo dňa 23.06.2021.

52./ Keďže žalovaný namietol premlčanie žalovaného nároku nad sumu 130,- euro, nakoľko v ostatnom
rozsahu ide o žalovaný nárok zahrňuje sumy uhradené v období viac ako tri roky pred podaním žaloby
na súd. Tvrdenia žalobkyne o úmyselnom obohatení sú zavádzajúce a nedôvodné, pričom aj samotné
vydanie rozhodcovského rozsudku popiera údajnú vedomosť žalovaného o zámere získať obohatenie.

53./ Súd prvej inštancie sa zaoberal vznesenom hmotnoprávnou námietkou zo strany žalovaného, ktorá
má zásadný význam pre posúdenie vydania bezdôvodného obohatenia zo strany žalovaného žalobkyni .

54./ Právo na vydanie bezdôvodného obohatenia je právom majetkovým, a preto sa premlčuje podľa
ustanovenia § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Právo na vydanie získaného bezdôvodného

obohatenia sa teda môže premlčať tak v subjektívnej dobe (§ 107 ods. 1), ako aj v objektívnej dobe
(§ 107 ods. 2). Ak sa povinný subjekt premlčania dovolá, nemožno oprávnenému právo na vydanie
získaného bezdôvodného obohatenia priznať, ak márne uplynula aspoň jedna z uvedených lehôt.Pri postupnom pokračujúcom získavaní majetkových hodnôt, treba z hľadiska premlčania za samostatné
nároky na vydanie bezdôvodného obohatenia považovať nároky, ktoré vznikli zo samostatných
oddeliteľných prípadov bezdôvodného obohatenia, aj keď ide o rovnaké subjekty a rovnaké skutkové

podstaty zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie. Na uplatnenie každého takéhoto nároku začína
plynúť premlčacia doba osobitne. Ak však nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia tvorí jeden celok,
premlčacie doby začínajú plynúť až po skončení bezdôvodného obohacovania sa. O tom, že došlo k
získaniu bezdôvodného obohatenia a kto ho získal, sa oprávnený dozvie vtedy, keď pozná skutkové
okolnosti, z ktorých možno usudzovať na získanie bezdôvodného obohatenia na jeho úkor, a to aspoň

v takej výške (objektívne vyčíslenej v peniazoch), že právo na jeho vydanie možno dôvodne uplatniť
na súde. Aj v tomto prípade rozhoduje skutočná, a nie predpokladaná znalosť okolností uvedených v
ustanovení § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
Najvyšší súd v uznesení z 28. septembra 2021, sp. zn. 5Cdo/29/2021, ktoré bolo publikované v Zbierke
stanovískNajvyššiehosúduarozhodnutísúdovSlovenskejrepublikyč.2/2022,podR14/2022judikoval,
že pre určenie začiatku plynutia subjektívnej premlčacej doby v prípade bezdôvodného obohatenia

získaného plnením na základe spotrebiteľskej úverovej zmluvy, ktoré je bezúročné a bez poplatkov je
podstatná skutočná vedomosť spotrebiteľa o tom, že nemá (nemal) plniť splátky spotrebiteľského úveru
vo výške dohodnutej v úverovej zmluve.
Pri posudzovaní začiatku plynutia subjektívnej premlčacej doby je potrebné vychádzať
zo skutočnej, nie z predpokladanej vedomosti oprávneného o tom, že na jeho úkor k získaniu

bezdôvodného obohatenia došlo a kto ho získal (. R 37/1982). Touto vedomosťou sa v zmysle § 107
ods. 1 Občianskeho zákonníka nemieni znalosť právnej kvalifikácie, ale skutkových okolností, z ktorých
možno zodpovednosť za bezdôvodné obohatenie vyvodiť. Nie je rozhodujúce, že oprávnený sa mohol
o získaní tohto bezdôvodného obohatenia dozvedieť pri vynaložení potrebnej starostlivosti prípadne aj
skôr.

Občiansky zákonník pre začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby nepredpokladá čas, kedy sa
oprávnená osoba o bezdôvodnom obohatení mala a mohla dozvedieť s poukazom na to, že mala poznať
právo, ale čas, kedy sa o bezdôvodnom obohatení a o osobe obohateného dozvedela.

55./ Právna zástupkyňa žalobkyne ohľadom premlčania tvrdila, že žalobkyňa sa o bezdôvodnom

obohatenídozvedelaažzodpovedeMinisterstvaspravodlivostiSlovenskejrepublikyzodňa04.03.2019,
keď získala vedomosť o neprijateľných zmluvných podmienkach a odvtedy t.j. o tejto odpovedi jej
začala plynúť subjektívna premlčacia doba. Na základe odpovede z MN SR sa dozvedela, že došlo k
bezdôvodnému obohateniu a o tom, kto ho získal, a že sa na jej úkor niekto obohatil a o tom, v čí
prospech k tomuto obohateniu došlo, vedomosť musí byť skutočná, preukázaná, nielen predpokladaná

a poukázala na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3Cdo/167/2017.

56./ Súd prvej inštancie uvádza, že podstatnou skutkovou okolnosťou, ktorú by sa mal spotrebiteľ
dozvedieť, aby mu začala plynúť subjektívna premlčacia lehota, je vedomosť o tom, že úver sa
považuje za bezúročný a bez poplatkov. Pri skúmaní momentu, kedy spotrebiteľ nadobudol vyžadovanú,

skutočnú, preukázanú vedomosť, o tejto podstatnej skutkovej okolnosti je potrebné si uvedomiť, že ide
o subjektívny okamih, v ktorom sa spotrebiteľ dozvie také skutkové okolnosti, ktoré mu umožnia uplatniť
svoje práva v súdnom konaní žalobou o vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia.

57./ Premlčanie (inveteratio) je kvalifikované uplynutie času, v dôsledku ktorého nárok možno odvrátiť

námietkou premlčania. Použitie tohto spôsobu obrany má za následok zánik nároku patriaceho k
obsahu práva. Súd sa môže zaoberať vznesenou námietkou premlčania bez toho, aby skúmal samotnú
existenciu subjektívneho práva veriteľa.
Premlčaním (na rozdiel od preklúzie) právo samo osebe nezaniká, len sa oslabuje v tej svojej zložke,
ktorá predstavuje nárok. Subjektívne právo aj po aplikácii námietky premlčania trvá ďalej vo forme

naturálneho záväzku, ktorého uplatniteľnosť je ale obmedzená na dobrovoľné splnenie povinným. Pri
premlčaní práva na vydanie bezdôvodného obohatenia zákon ustanovuje kombinované premlčacie
doby, a to subjektívnu dvojročnú a objektívnu trojročnú, v prípade úmyselného bezdôvodného
obohatenia desaťročnú.
Pre začiatok plynutia objektívnej premlčacej doby je rozhodujúci okamih, kedy k získaniu bezdôvodného

obohatenia skutočne došlo. Pri posudzovaní začiatku plynutia subjektívnej premlčacej doby je potrebné
vychádzaťzoskutočnej,niez predpokladanejvedomostioprávnenéhoo tom,ženajehoúkork získaniu
bezdôvodného obohatenia došlo a kto ho získal. Touto vedomosťou ustanovenie §-u 107 ods. 1
Občianskeho zákonníka nemieni znalosť právnej kvalifikácie, ale skutkových okolností, z ktorých možnozodpovednosť za bezdôvodné obohatenie vyvodiť. Začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby
možno spájať s okamihom, v ktorom si žalobca musel byť vedomý toho, že bez existujúceho právneho
dôvodu plnenia previedol na účet žalovaného vyššiu čiastku. Významné nie je, či oprávnený subjekt má

právne znalosti, aby bol subjektívne schopný posúdiť tieto skutkové okolnosti a zistiť, že zmluva, podľa
ktorej plnil, je neplatná. Nejde o vedomosť právnej kvalifikácie podľa § 107 Občianskeho zákonníka, ale
o znalosť skutkových okolností, z ktorých možno zodpovednosť za bezdôvodné obohatenie vyvodiť.
Nie je rozhodujúce, že oprávnený sa mohol o získaní tohto bezdôvodného obohatenia dozvedieť pri
vynaložení potrebnej starostlivosti prípadne aj skôr.

Za skutkovú okolnosť (skutkové okolnosti), ktorá je (sú) podstatná pre nadobudnutie vedomosti
spotrebiteľa o vzniku bezdôvodného obohatenia a o tom, kto sa na jeho úkor bezdôvodne obohatil,
potrebnej pre začatie plynutia subjektívnej premlčacej doby, je podľa názoru dovolacieho súdu potrebné
považovať skutočnú vedomosť spotrebiteľa o tom, že nemá (nemal) plniť splátky spotrebiteľského úveru
vo výške dohodnutej v úverovej zmluve. Bez tejto vedomosti je spotrebiteľ v presvedčení, že jeho
povinnosťou je (bolo) plniť zmluvne dohodnutý záväzok a splácať dlh splátkami vo výške dohodnutej

v zmluve, ktorej návrh riadne a podľa dôvery spotrebiteľa v súlade so zákonom vypracoval veriteľ -
dodávateľ ponúkajúci svoj produkt.
Žalobkyňa sa o bezdôvodnom obohatení dozvedela z odpovede Ministerstva spravodlivosti SR zo dňa
04.03.2019 a od tohto dátumu jej plynie trojročná premlčacia doba , ktorá končí 04.03.2021, pričom
žalobkyňa si podala žalobu na súd dňa 26.06.2020, čiže v čase plynutia 3 ročnej premlčacej doby z čoho

jednoznačne vyplýva, že žalobkyňou uplatnený nárok nie je premlčaný.

58./ Vzhľadom na skutočnosť, že súd prvej inštancie posúdil, že sa jedná o úver bezúročný a bez
poplatkový, z čoho vyplýva, že žalovaný mal nárok len na vrátenie skutočne poskytnutých finančných
prostriedkov, pričom žalobkyňa žalovanému titulom úhrady úveru zaplatila sumu vo výške 2.339,38 euro,

žalobkyni vznikol nárok na vrátenie poskytnutých finančných prostriedkov nad výšku poskytnutého úveru
( 2.339,38 euro – 1.277,05 euro) titulom vydania bezdôvodného obohatenia sumu vo výške 1062,33
euro, na ktorú zaviazal žalovaného tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku .

59./ Žalobkyňa sa voči žalovanému dožadovala i zaplatenia sumy primeraného finančného

zadosťučinenia vo výške 157,- eur a v priebehu konania svoj nárok rozšírila a žiadala, aby jej súd priznal
primerané finančné zadosťučinenie v sume 265,58 eur.
Ustanovenie § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. upravuje právo spotrebiteľa žiadať primerané finančné
zadosťučinenie v prípade, ak na súde úspešne uplatní porušenie svojho práva, a to od toho, kto za toto
porušenie práva zodpovedá. Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného práva

spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany. Hypotéza tejto právnej normy vyžaduje
splnenie predpokladov, ktorými sú úspešné uplatnenie porušenia práv alebo povinností ustanovených
zákonom o ochrane spotrebiteľa alebo osobitnými predpismi a spôsobilosť takéhoto porušenia práva
alebo povinnosti privodiť spotrebiteľovi ujmu. Samotná povaha primeraného finančného zadosťučinenia
neumožňuje jeho priame vyčíslenie, preto súdu nemusia byť predložené dôkazy o existencii ujmy,

pretože stačí, ak táto ujma tu je. Bez právneho významu je, či ujma spotrebiteľovi reálne vznikla,
pretože postačuje iba možnosť vzniku ujmy. Inštitút primeraného zadosťučinenia môže na účely ochrany
spotrebiteľa naplniť požiadavku účinného a odradzujúceho prostriedku ochrany. Právo na ochranu
spotrebiteľa si žalobkyňa voči žalovanému úspešne uplatnila, keďže súd týmto rozhodnutím rozhodol
o neplatnosti spornej zmluvy o úvere a týmto je splnená základná podmienka pre úspešné uplatnenie

práv žalobcu podľa ust. § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. a základ nároku je tak nepochybne daný.

60./ Titulom finančného zadosťučinenia sa žalobkyňa domáha zaplatenia sumy vo výške 265,58 eur,
čo podľa žalobkyne predstavuje 25% zo sumy, ktorú uhradila žalovanému .
Priznanú finančnú náhradu nemožno považovať za „výhodu“ žalobkyne, ale za nárok vyplývajúci zo

zákonných ustanovení. Niet pochýb o tom, že medzi stranami sporu došlo na základe zmluvného
vzťahu zo zmluvy o úvere k založeniu takých práv a povinností, ktoré boli dojednané v rozpore so
zákonom. Ako už bolo skôr uvedené, žalobkyňa ako slabšia zmluvná strana nemohla ovplyvniť obsah
zmluvy. Zo strany žalovaného došlo k porušeniu jej spotrebiteľských práv, preto takéto konanie bolo
spôsobilé privodiť žalobkyni ujmu spočívajúcu v nezákonnom preplatení pôžičky a následnej strate

finančných prostriedkov, čo možno považovať za dôvod pre priznanie finančného zadosťučinenia vo
výške požadovanej žalobkyňou vo výške 265,58 euro, ktorú súd prvej inštancie považoval za primeranú
vzhľadom na výšku bezdôvodného obohatenia 1.062,33 euro.61./ Podľa § 232 ods. 3 CSP, lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže
v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.
62./ Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v

rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote 60 dní
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.
Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Vzhľadom na skutočnosť, že žalobkyňa bola v konaní úspešná v celom rozsahu, súd žalobckyni
priznal voči žalovanému nárok na plnú náhradu trov konania. Súd nezistil existenciu dôvodov hodných
osobitného zreteľa, pre ktoré by mal postupovať podľa § 257 CSP a náhradu trov konania žalobkyni
nepriznať.

Poučenie:

Proti rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Nitra v dvoch

vyhotoveniach.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie (§ 127 CSP) , proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len

tým, že ( § 365 ods. 1 CSP)
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej ( § 365 ods. 2 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP) .
Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo jej ukladá vykonateľné rozhodnutie, žalobca môže podať návrh na
vykonanie exekúcie.