Rozsudok – Ostatné ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 23. máj 2025

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 20Csp/23/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8124201932
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 05. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Bujňák

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2025:8124201932.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov, sudcom JUDr. Marekom Bujňákom, v spore žalobcov 1/ A. B., nar. XX.XX.XXXX,

bytom C. D. XX/X, XXX XX C., 2/ B. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. XX/X, XXX XX C., obaja právne
zastúpení advokátskou kanceláriou VAĽO & PARTNERS s.r.o., so sídlom Konštantínova 3, 080 01
Prešov, IČO: 36 868 434, proti žalovanej Slovenská sporiteľňa, a.s. v skratke SLSP, a.s., Tomášikova
48, 832 37 Bratislava, IČO: 00 151 653 právne zastúpenej Advokátskou kanceláriou Mária Grochová a
partneri s.r.o., so sídlom Bočná 10, 040 01 Košice, IČO: 36 863 017, o zdržanie sa výkonu záložného
práva a určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná je povinná zdržať sa výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou, predmetom ktorej sú

nehnuteľnosti evidované na LV č. XXXX, katastrálne územie C. ako parcela reg. C, č. XXXX zastavaná
plocha a nádvorie o výmere 109 m2, parcela reg. C, č. XXXX zastavaná plocha a nádvorie o výmere 432
m2,parcelareg.C,č.XXXXzáhradaovýmere248m2,parcelareg.E.,D.XXXX/Xzáhradaovýmere925
m2 a stavba rodinný dom, súp. č. XX, stojaci na parcele D. XXXX na vymoženie pohľadávky z úverovej
zmluvy č. 505261492 zo dňa 5.2.2010 a to v tej časti pohľadávky, ktorá bola predčasne zosplatnená
vyhlásením splatnosti úveru zo dňa 7.10.2023.

II. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.

III. Žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobcovia sa žalobou podanou na súde dňa 06.03.2024 domáhali, aby súd uložil žalovanej povinnosť
zdržať sa výkonu záložného práv, predmetom ktorej sú nehnuteľnosti evidované na LV č. XXXX,
katastrálne územie C. ako parcela reg. E., D. XXXX zastavaná plocha a nádvorie o výmere 109 m2,
parcela reg. E., D. XXXX zastavaná plocha a nádvorie o výmere 432 m2, parcela reg. E., D. XXXX
záhrada o výmere 248 m2, parcela F. E., D. XXXX/X záhrada o výmere 925 m2 a stavba rodinný dom,

súp. č. XX, stojaci na parcele č. XXXX na vymoženie pohľadávky z úverovej zmluvy č. 505261492 zo
dňa 05.02.2010. Zároveň sa domáhali určenia neprijateľnosti zmluvnej podmienky v znení: „Omeškanie
dlžníka so splácaním pohľadávky banky viac ako tri mesiace“.

2. Žalobu odôvodnili tým, že súd dal neodkladné opatrenie, ktorým uložil žalovanej, aby sa zdržala
výkonu záložného práva na zabezpečenie Úverovej zmluvy č. 0505261492 zo dňa 05.02.2010, vo
vzťahu k nehnuteľnostiam žalobcov zapísaným na Liste vlastníctva č. XXXX k.ú. C., ako parcela E.

D. XXXX zastavaná plocha a nádvorie o výmere 109m2, parcela E. D. XXXX - zastavaná plocha a
nádvorie o výmere 432 m2, parcela E. D. XXXX záhrada o výmere 248 m2, parcela E. D. XXXX/
X záhrada o výmere 925 m2 a stavba - rodinný dom súpisné číslo XX postavený na parcele E. D.
XXXX, a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej. Žalobcovia ako dlžníci uzavrelidňa 05.02.2010 so žalovaným ako veriteľom úverovú zmluvu č. 0505261492. Na základe úverovej
zmluvy, bol žalobcom poskytnutý úver. V súvislosti so zmluvou o úvere, bola pohľadávka žalovaného
na vrátenie tejto sumy zabezpečená záložným právo k obydliu žalobcov predstavujúcich nehnuteľnosti

vedené Okresným úradom Prešov - katastrálny odbor, zapísané na liste vlastníctva č. XXXX katastrálne
územie C.. Listom zo dňa 07.10.2023, zaslaný na meno žalobcu l/, žalovaná oznámila že vyhlasuje
ku dňu 06.10.2023 mimoriadnu splatnosť pohľadávky zo zmluvy o úvere, pričom pohľadávku vyčíslila
na sumu 72.997,77 eura. V tomto liste žalovaná uviedla, že k tomuto kroku pristúpila, pretože nastal
prípad porušenia v zmysle bodu 8.1. písm. a) produktových obchodných podmienok pre hypotekárne a

splátkové úvery Slovenskej sporiteľne, a.s.. s účinnosťou od 01.01.2015 v aktuálnom znení - omeškanie
dlžníka so splácaním pohľadávky banky o viac ako tri mesiace. Touto žalobou sa žalobcovia domáhajú
určenia neprijateľnosti tejto zmluvnej podmienky z dôvodu, že podstatná zmluvná podmienka týkajúca
sa predčasnej splatnosti úveru, nebola uvedená v samotnej zmluve o úvere, ale iba v obchodných
podmienkach, pričom obchodne podmienky by mali obsahovať iba ustanovenia technického a iného
menej podstatného významu, s čím je spojená nižšia pozornosť spotrebiteľa pri oboznamovaní sa s nimi

a v tomto prípade žalovaná žalobcov žiadnym spôsobom neupozornila na to, že tak závažná právna
skutočnosť je upravená v obchodných podmienkach. Žalobca poukázali na rozhodnutie Súdneho dvora
EÚ vo veci C-598/2021, Ústavného súdu SR, sp.zn. III. ÚS/416/2022 a Najvyššieho súd SR sp. zn.
9Cdo/187/2022. Žalobcovia majú za to, že predčasné zosplatnenie je neplatné a pohľadávka musí byť
nižšia vzhľadom na sumu, ktorú zaplatili a dĺžku trvania zmluvy.

3. Žalovaná s podanou žalobou nesúhlasila. Vo vyjadrení k podanej žalobe uviedla, že žaloba
neobsahuje žiadne tvrdenia, ktoré by boli relevantné vo vzťahu k príslušnej žalobnej požiadavke,
aby vo vzťahu k našej banke bola vyslovená žalobcami tvrdená povinnosť. Žalobcovia netvrdia ani
nepreukazujú žiadnu konkrétnu skutočnosť, ktorá by právne odôvodňovala nimi uplatňovaný záver o

existencii príslušnej povinnosti banky a tvorila by základ pasívnej vecnej legitimácie. Zo žaloby nie
je zrejmé, z čoho mala táto údajná povinnosť vzniknúť (či napr. zo zmluvy alebo iných skutočností
predvídaných právnym poriadkom). Žalobcovia požadujú (deklaratórne) uloženie časovo i vecne
nelimitovanej povinnosti zdržať sa výkonu riadne zriadeného záložného práva, musia nevyhnutne tvrdiť
a preukázať existenciu právneho vzťahu s našou bankou, v rámci ktorého by žalovanú zaťažovala takáto

povinnosť. Z jednotlivých predpisov vyplýva oprávnenie a povinnosť banky na výkon záložného práva
dobrovoľnou dražbou (najmä § 151j ods. 1 a § 53 ods. 10 Občianskeho zákonníka. Rovnako žalobcovia
neprodukovali žiadne skutkové tvrdenie, z ktorého by vyplývalo, že záložné právo platne nevzniklo, resp.
že by došlo k jeho zániku. Jedinou zákonnou podmienkou pre oprávnené začatie výkonu záložného
práva je existencia omeškanej zabezpečenej pohľadávky; ak je táto podmienka splnená, záložný veriteľ

môže iniciovať výkon záložného práva zákonom dovoleným spôsobom. Ak teda žalobcovia uplatňujú
uloženie zákazu výkonu záložného práva ako takého, malo by byť ich hlavnou povinnosťou tvrdiť a
preukázať, že v plnom rozsahu uspokojili zabezpečenú pohľadávku, že táto zanikla inak, resp. že
došlo k zániku záložného práva zriadeného v prospech banky z iného dôvodu podľa § 151md ods. 1
Občianskeho zákonníka. Zároveň by mali predložiť listinné dôkazy potvrdzujúce také prípadné tvrdenie,

napr. kvitanciu alebo doklady o plnom predčasnom splatení úveru. K ničomu z uvedeného však nedošlo.
Poukázali na rozhodnutie Najvyššie súdu Českej republiky, sp. zn. 21 Cdo 1293/99 zo dňa 27. 11.
2000. K neprijateľnosti zmluvnej podmienky uviedli, že ustanovenie § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka
jednoznačne vymedzuje základné, definičné znaky inštitútu neprijateľnosti zmluvných podmienok – a
najmä kľúčovú podmienku kvalifikovanej, značnej nerovnováhy (a rovnako článok 3 Smernice 93/13/

EHS) – na ich splnenie v prípade žalobou napadnutej zmluvnej podmienky neboli prednesené žiadne
tvrdenia. Nerovnováha je žalobcami len genericky konštatovaná, avšak nie je nijako argumentačne
podložená. Len samotný fakt, že zmluvné podmienky zakotvujú určité právo banky, má byť akosi
postačujúci na proklamáciu nevyváženosti príslušného dojednania. Absentuje však objasnenie, v čom
má príslušné ustanovenie zakladať hrubú nerovnováhu medzi zmluvnými stranami, osobitne v kontexte

celého obsahu zmluvného vzťahu (§ 53 ods. 12 Občianskeho zákonníka, článok 4 ods. 1 Smernice
93/13/EHS). Rovnako sú svojvoľne ignorované aj osobitné právne normy, ktoré sa týkajú napadnutej
zmluvnej podmienky. Argumentačná pasivita žalobcov sa najväčšmi týka ústredných prvkov inštitútu
neprijateľnosti zmluvných podmienok – podmienok značnej nerovnováhy v právach a povinnostiach
vzniknutých na základe zmluvy a dôvery medzi zmluvnými stranami. Na ich posudzovanie pritom Súdny

dvor Európskej únie sformuloval v rozsudku zo dňa 14. 03. 2013, vo veci C-415/11 – Aziz. a tieto ďalej
rozvinul jednak v rozsudku zo dňa 16. 01. 2014, vo veci C-226/12 – Constructora Principado a takisto
v rozsudku zo dňa 26. 01. 2017, vo veci C-421/14 – Banco Primus. V žalobe sa však nenachádza nič,
čo by vyhovovalo zreteľným požiadavkám rozsudkov C-415/11, C-226/12 a C-421/14. Nenachádza sa vnej najmä žiadna analýza vnútroštátnej úpravy, v komparácii s ktorou by zmluvné postavenie žalobcov
malo byť zásadne nevýhodnejšie, ani prečo by sme akceptáciu namietanej zmluvnej podmienky nemohli
očakávať pri individuálnej negociácii.

4. Žalobcovia v replike uviedli, že žalovaná je veriteľom úveru poskytnutého žalobcom a zároveň
záložným veriteľom v zmluve o záložnom práve k nehnuteľnostiam, ktorými je jeho pohľadávka
z úverovej zmluvy zabezpečená. Keďže dobrovoľná dražba nehnuteľnosti sa odvíja od osoby
záložného veriteľa, je nepochybné, že uloženie povinnosti zdržať sa výkonu záložného práva nemôže

smerovať voči iného subjektu, ako je žalovaná. Ďalej uviedli, že sa domáhajú zdržania konkrétneho
výkonu záložného práva na základe oznámenia, ktorého predloženie žalovaným žalobcovia požadujú,
vychádzajúc z toho, že žalovaná žalobcom poslala oznámenie o tom, že žalobcovia majú umožniť
ohliadku predmetu dražby a teda poskytnúť súčinnosť v zmysle ust. § 12 ods. 2 zákona č. 527/2002
Z.z. o dobrovoľných dražbách. Žalobcovia netvrdia, že záložné právo platne nevzniklo a netvrdia ani
jeho zánik, ale žiadajú, aby súd vyslovil záver že v súčasnej dobe ho z dôvodov uvedených v žalobe,

žalovaný nemôže vykonať. Ďalej uviedli, že spotrebiteľ musí mať možnosť kedykoľvek namietať nekalú
povahu zmluvnej podmienky, nielen ako prostriedok obrany, ale aj na účely určenia nekalej povahy
zmluvnej podmienky súdom. Dodržanie zásady efektivity a dosiahnutie cieľa sledovaného smernicou
93/13, ktorý spočíva v ochrane spotrebiteľa vyvážením asymetrie medzi postavením predajcu alebo
dodávateľa a postavením spotrebiteľa nemožno zabezpečiť, ak by dôkazné bremeno v súvislosti s

preukázaním jasnej a zrozumiteľnej povahy zmluvnej podmienky v zmysle či. 4 ods. 2 tejto smernice
niesol spotrebiteľ. Nakoniec uviedli, že u žalobcov ako spotrebiteľov je nevyhnutné počítať s určitou
mierou ľahkomyseľnosti, prípadne nezodpovednosti vedúcou k tomu. že nedokážu predložiť platobnú
históriu, z ktorej by vyplývali splátky nimi zaplatené a ich započítanie žalovaným počas 14 ročného
obdobia trvania zmluvného vzťahu. Žalobcovia poukázali na rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie

C-495/19, podľa ktorého dispozičná zásada a zásada ne ultra petita nebránia tomu, aby vnútroštátny súd
vyžadoval od žalovanej, aby predložila jeden alebo viaceré dokumenty, ktoré sú základom pre podanie
jej návrhu, pretože takáto výzva smeruje len k zabezpečeniu procesného rámca dokazovania.

5. Žalovaná v duplike uviedla, že zo žaloby nie je zistiteľné, či sa žalobcovia domáhajú rozsudku

konštitutívneho, ktorým by povinnosť banky bola súdom kreovaná, alebo deklaratórneho, ktorým by
súd autoritatívne skonštatoval existenciu takejto povinnosti voči žalobcom. Ak žalobcovia zamýšľali
dosiahnuť vydanie konštitutívneho rozsudku, ktorým by bola „vytvorená“ povinnosť zdržať sa výkonu
záložného práva, ako je popísaná v žalobnom návrhu, musela by existovať právna norma, ktorá by
zakladala tomu zodpovedajúcu právomoc súdu; žiadna taká norma však nejestvuje, a jej existenciu

žalobcovia ani netvrdia. Žalobný návrh teda smeruje k rozsudku s deklaratórnymi účinkami. Takáto
povinnosť na plnenie by však nevyhnutne musela vyplývať zo žalobcami tvrdeného právneho vzťahu
s bankou. Právo uplatňované žalobou je v takomto prípade už existujúce a súd jeho existenciu
len deklaruje. Žalobcovia však netvrdia ani nepreukazujú žiadne skutočnosti, že banka má voči nim
povinnosť, ktorej sa domáhajú príslušným žalobným návrhom. Ďalej uviedla, že z rozsudku C-766/19

možno vyvodiť prenesenie procesných bremien na dodávateľa výlučne vo vzťahu k požiadavkám
zrozumiteľnosti a transparentnosti zmluvnej podmienky. Ide o logický dôsledok ustáleného prístupu,
že ochrana spotrebiteľa dopadá na zmluvné podmienky, ktoré neboli individuálne dojednané, ale,
naopak, boli vopred pripravené a navrhnuté dodávateľom a spotrebiteľ nemal reálnu príležitosť ovplyvniť
ich obsah. Z rozsudku C-776/19 teda nevyplýva zovšeobecnený záver, ktorý forsírujú žalobcovia, a

to že v sporoch o určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky zaťažujú procesné bremená výlučne
dodávateľa, a to aj vo vzťahu k základnej otázke značnej nerovnováhy v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Naopak, stabilná judikatúra Súdneho dvora potvrdzuje, že v
prípade neexistencie osobitnej právnej úpravy Únie patria podmienky uplatnenia ochrany spotrebiteľov
stanovenej v Smernici 93/13 do pôsobnosti vnútroštátneho právneho poriadku členských štátov

na základe zásady ich procesnej autonómie; tieto podmienky pritom nesmú byť menej priaznivé
než podmienky upravujúce podobné vnútroštátne situácie (zásada ekvivalencie), ani byť upravené
tak, aby výkon práv priznaných právnym poriadkom Únie v praxi znemožňovali alebo nadmerne
sťažovali (zásade efektivity). Žalobcovia nie sú vôbec oslobodení od základných procesných povinností
tvrdenia a dôkazu len preto, že sú spotrebitelia; z prejednacej zásady, ktorou je ovládané civilné

sporové konanie, naopak, rezultuje požiadavka, podľa ktorej je každá strana povinná dokazovať
skutočnosti zodpovedajúce znakom právnej normy, ktorá je pre ňu priaznivá a ktorej sa domáha.
Všeobecný súd je síce v spotrebiteľskom spore oprávnený vykonať aj spotrebiteľom nenavrhnuté
dôkazy, dokazovanie však má nastupovať vždy až po riadnom splnení povinnosti tvrdenia. Zo žiadnehoustanovenia Civilného sporového poriadku ani iného predpisu pritom nevyplýva, že by súd mohol
a mal suplovať pasivitu akejkoľvek, aj slabšej strany pri plnení povinnosti tvrdenia rozhodujúcich
skutočností. V širšom kontexte ide aj o zapojenie kategorického postulátu rovnosti (procesných) zbraní

vyžadujúceho, aby každej strane bola daná primeraná možnosť predniesť svoj prípad za podmienok,
ktoré ju neumiestnia do zjavnej nevýhody voči jej protistrane. V týchto súvislostiach preto vo vyjadrení
k žalobe poukázala na zásadnú judikatúru Súdneho dvora, ktorou boli sformulované veľmi presné
kritériá pre posudzovanie neprijateľnosti zmluvných podmienok. Žalobcovia však na splnenie týchto
kritérií nepredniesli vonkoncom žiadne tvrdenie, a svoju žalobu i repliku zahltili výlučne subjektívnymi

domnienkami a špekuláciami, prečo by napadnutá zmluvná podmienka mala byť neprijateľnou,
pravdepodobne v snahe zastrieť zlyhanie v tvrdení relevantných skutočností. Zmluvná podmienka
označuje za tzv. prípad porušenia výlučne kvalifikované omeškanie spotrebiteľa (napr. s platením
dohodnutých splátok), ktorého trvanie presahuje tri mesiace. Je plne kompatibilná s relevantnou
zákonnou úpravou, najmä v ustanovení § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, podľa ktorej môže
dodávateľ uplatniť právo na „zosplatnenie” dlhu najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania

so zaplatením splátky. Právne postavenie žalobcov kreované touto zmluvnou podmienkou teda nie
je v ničom horšie, než je požiadavka relevantnej reglementácie pôsobiacej práve na úseku ochrany
spotrebiteľ. Ide aj o zapojenie jednej z hlavných zásad prieskumu spotrebiteľskej prijateľnosti zmluvnej
podmienky, ako ju vyjadruje ustanovenie článku 1 ods. 2 Smernice 93/13: „Zmluvné podmienky, ktoré
odrážajú záväzné zákonné alebo regulačné ustanovenia a ustanovenia alebo zásady medzinárodných

dohovorov, ktorých sú členské štáty alebo spoločenstvo zmluvnou stranou, najmä v oblasti dopravy,
nepodliehajú ustanoveniam tejto smernice.“ Nakoniec k informačnému deficitu žalobcov poukázala na §
132 ods. 3 Civilného sporového poriadku a že nepostačuje prosté stanovisko, že príslušným dôkazným
prostriedkom nedisponuje, ale musí súčasne preukázať, že je pre nich aj objektívne nemožné zadovážiť
ho z iného zdroja

6. Súd vykonal dokazovanie listinným dôkazmi a zistil tento skutkový stav:

7. Žalobcovia 1/ a 2/ uzavreli so žalovanou dňa 05.02.2010 Zmluvu o splátkovom úvere č. 0505261492,
na základe ktorej bol žalobcom poskytnutý úver vo výške 39.600,- eur, ktorý sa žalobcovia zaviazali

splácať v 349 mesačných splátkach. Konečná splatnosť úveru bola dňa 20.01.2040.

8.Vkonanínebolosporné,ženazabezpečenievyššieuvedenéhoúverubolauzavretáZmluvaozriadení
záložného práva k nehnuteľnostiam evidovaným na LV č. XXXX, katastrálne územie C. ako parcela reg.
E., D. XXXX zastavaná plocha a nádvorie o výmere 109 m2, parcela reg. E., D. XXXX zastavaná plocha

a nádvorie o výmere 432 m2, parcela reg. E., D. XXXX záhrada o výmere 248 m2, parcela reg. E., D.
XXXX/X záhrada o výmere 925 m2 a stavba rodinný dom, súp. č. XX, stojaci na parcele č. XXXX (ďalej
aj ako „nehnuteľnosti“).

9. Listom zo dňa 07.10.2023 žalovaná vyhlásila mimoriadnu splatnosti úveru ku dňu 06.10.2023,

keďže nastal prípad porušenia v zmysle bodu 8.1 písm. a) Produktových obchodných podmienok pre
hypotekárne a splátkové úvery Slovenskej sporiteľne s účinnosťou od 01.01.2015 v aktuálnom znení –
omeškanie Dlžníka so splácaním Pohľadávky Banky o viac ako 3 mesiace.

10. Žalovaná uzatvorila s dražobníkom LICITOR group, a.s. dňa 08.02.2024 zmluvu o realizácii dražby,

pričom predmetom dražby mali byť vyššie uvedené nehnuteľnosti. Žalovaná ako navrhovateľ dražby
vyhlásila, že pohľadávka zo zmluvy o splátkovom úvere č. 505261492 je ku dňu 07.02.2024 vo výške
74.990,51 eura.

11. Zistený skutkový stav súd takto právne posúdil:

12. Podľa § 52 ods.1,2,3,4 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej aj ako „OZ“),
Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so
spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce
právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej

strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo
účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak
mali použiť normy obchodného práva. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskejzmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická
osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej
činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

13. Podľa § 53 ods. 1, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
„neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu
plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo

ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

14. Podľa § 53 ods. 9 OZ účinného do 31.10.2024, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa
má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov
od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15
dní na uplatnenie tohto práva.

15. Podľa § 151a OZ, záložné právo slúži na zabezpečenie pohľadávky a jej príslušenstva tým, že
záložného veriteľa oprávňuje uspokojiť sa alebo domáhať sa uspokojenia pohľadávky z predmetu
záložného práva (ďalej len „záloh"), ak pohľadávka nie je riadne a včas splnená..

16. Podľa § 151b ods. 1, 2, 3, 4 OZ, záložné právo sa zriaďuje písomnou zmluvou, schválenou dohodou
dedičov o vyporiadaní dedičstva, rozhodnutím súdu alebo správneho orgánu, alebo zákonom. Zmluva
o zriadení záložného práva na hnuteľnú vec sa nemusí uzatvoriť v písomnej forme, ak záložné právo
vzniká odovzdaním veci podľa tohto zákona. V zmluve o zriadení záložného práva sa určí pohľadávka,
ktorá sa záložným právom zabezpečuje, a záloh. V zmluve o zriadení záložného práva sa určí najvyššia

hodnota istiny, do ktorej sa pohľadávka zabezpečuje, ak zmluva o zriadení záložného práva neurčuje
hodnotu zabezpečenej pohľadávky. Záloh môže byť v zmluve o zriadení záložného práva určený
jednotlivo, čo sa týka množstva a druhu alebo iným spôsobom tak, aby kedykoľvek počas trvania
záložného práva bolo možné záloh určiť.

17. Podľa § 151c ods. 1, 2, 3 OZ, záložným právom možno zabezpečiť peňažnú pohľadávku, ako
aj nepeňažnú pohľadávku, ktorej hodnota je určitá alebo kedykoľvek počas trvania záložného práva
určiteľná. Záložným právom možno zabezpečiť aj pohľadávku, ktorá vznikne v budúcnosti alebo ktorej
vznik závisí od splnenia podmienky. Záložné právo prechádza pri prevode alebo prechode pohľadávky
zabezpečenej záložným právom na nadobúdateľa pohľadávky. To platí aj vtedy, ak ide o inú zmenu v

osobe oprávnenej zo zabezpečenej pohľadávky.

18. Podľa § 151j ods. 1,2 OZ, ak pohľadávka zabezpečená záložným právom nie je riadne a včas
splnená,môžezáložnýveriteľzačaťvýkonzáložnéhopráva.Vrámcivýkonuzáložnéhoprávasazáložný
veriteľ môže uspokojiť spôsobom určeným v zmluve alebo predajom zálohu na dražbe podľa osobitného

zákona,3e) alebo domáhať sa uspokojenia predajom zálohu podľa osobitných zákonov,3f) ak tento
zákon alebo osobitný zákon neustanovuje inak. Ak pohľadávka zabezpečená záložným právom nie je
riadne a včas splnená, môže sa záložný veriteľ uspokojiť alebo domáhať sa uspokojenia zo zálohu aj
vtedy, keď zabezpečená pohľadávka je premlčaná.

19. Vykonaným dokazovaním hodnotiac dôkazy jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti súd dospel k záveru,
že žaloba je čiastočne dôvodná.

20. Uzavretú zmluvu o splátkovom úvere č. 0505261492 súd považoval za zmluvu spotrebiteľskú, keďže
žalovaná ako právnická osoba poskytla v rámci svojho podnikania úver žalobcom ako fyzickým osobám,

ktorí nekonali v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

21. Žalobcovia sa podanou domáhali, aby súd uložil žalovanej povinnosť zdržať sa výkonu záložného
práva dobrovoľnou dražbou v tej časti pohľadávky, ktorá bola predčasne zosplatnená vyhlásením
splatnostiúveruzodňa07.10.2023.Žalovanánamietala,žežalobcoviapožadujú(deklaratórne)uloženie

časovo i vecne nelimitovanej povinnosti zdržať sa výkonu riadne zriadeného záložného práva.

22. „Obsah žaloby nie je tvorený výlučne žalobným návrhom (petitum), ale aj rozhodujúcimi skutkovými
tvrdeniami - opísaním skutkového deja (causa petendi). Súd je viazaný petitom žaloby po obsahovejstránke a tento petit je potrebné vykladať v súvislosti so skutkovými tvrdeniami v žalobe. Súd má skúmať
celý obsah podanej žaloby, nielen samotný žalobný návrh“ (rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa
25.11.2020, sp. zn. 7 Cdo 268/2019).

23. Zo samotnej žaloby, ale aj z repliky, jednoznačne vyplynulo, že žalobcovia sa nedomáhajú
paušálneho zákazu výkonu záložného práva na neurčitý čas, ale sa domáhajú zdržania konkrétneho
výkonu záložného práva na základe oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru zo dňa
07.10.2023. Žalobcovia v konaní žiadnym spôsobom nerozporovali, že došlo k platnému uzatvoreniu

záložnej zmluvy medzi nimi a žalovanou. V konaní však tvrdili, že oznámenie o vyhlásení mimoriadnej
splatnosti je neplatný právny úkon, keďže bol vykonaný na základe neprijateľnej zmluvnej podmienky.

24. Pokiaľ ide o prípustnosť takejto žaloby súd poukazuje na rozsudok Krajského súdu v Prešove zo
dňa 10.04.2025, sp. zn. 13Co/16/2024, ktorý uviedol: „Najvyšší súd SR nepovedal, že je neprípustná
žaloba o zdržanie sa výkonu záložného práva na vymoženie pohľadávky, ktorá veriteľovi nepatrí.

Problematickým len videl paušálny zákaz výkonu záložného práva na neurčitý čas. Už vôbec Najvyšší
súd SR nevytvoril prekážku pre to, aby sa rozsudkom ex ante zakázalo vykonať záložné právo na
vymoženie pohľadávky založenej na neprijateľnej zmluvnej podmienke. Ak sa preto veriteľ domáha
výkonu záložného práva na vymoženie plnenia z neprijateľnej zmluvnej podmienky, žaloba o zdržanie
sa výkonu záložného práva je nielen prípustná, ale aj dôvodná. Iba tak sa dá naplniť cieľ vyplývajúci

z čl. 6 odsek 1 a čl. 7 odsek 1 Smernice Rady 93/13 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách zabrániť, aby spotrebiteľ bol viazaný neprijateľnou zmluvnou podmienkou a nenastali jej
účinky. Odvolací súd považuje po zohľadnení eurokonformného výkladu za neudržateľné, aby na jednej
strane dôvodom neplatnosti dobrovoľnej dražby bola veriteľom nesprávne uvedená výška vymáhanej
pohľadávky (uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/149/2020, 2Cdo/110/2021), no na druhej

strane predísť takejto dražbe by sa nedalo. Takýto stav, ak by sa ako podmienka ochrany spotrebiteľa
proti vymáhaniu plnenia z neprijateľnej podmienky stanovilo najprv vykonanie dražby, by bol absurdný.
Strata vlastníctva (príklep) je najzávažnejším zásahom do obydlia spotrebiteľa (C-598/21)“.Obdobný
právny názor zaujal Krajský súd v Prešov v rozsudku zo dňa 19.09.2024, sp. zn. 20Co/99/2019.

25. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalobcovia 1/ a 2/ uzavreli so žalovanou dňa 05.02.2010
Zmluvu o splátkovom úvere č. 0505261492, na základe ktorej bol žalobcom poskytnutý úver vo výške
39.600,- eur, ktorý sa žalobcovia zaviazali splácať v 349 mesačných splátkach. Konečná splatnosť
úveru bola dňa 20.01.2040. V konaní nebolo sporné, že na zabezpečenie vyššie uvedeného úveru bola
uzavretá Zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam evidovaným na LV č. XXXX, katastrálne

územie C. ako parcela reg. E., D. XXXX zastavaná plocha a nádvorie o výmere 109 m2, parcela
reg. E., D. XXXX zastavaná plocha a nádvorie o výmere 432 m2, parcela reg. E., D. XXXX záhrada
o výmere 248 m2, parcela reg. E., D. XXXX/X záhrada o výmere 925 m2 a stavba rodinný dom, súp.
č. XX, stojaci na parcele č. XXXX. Listom zo dňa 07.10.2023 žalovaná vyhlásila mimoriadnu splatnosti
úveru ku dňu 06.10.2023, keďže nastal prípad porušenia v zmysle bodu 8.1 písm. a) Produktových

obchodných podmienok pre hypotekárne a splátkové úvery Slovenskej sporiteľne s účinnosťou od
01.01.2015 v aktuálnom znení – omeškanie Dlžníka so splácaním Pohľadávky Banky o viac ako 3
mesiace.

26. Pre ďalší priebeh konania, najvyšší súd dáva do pozornosti, že v rámci rozhodovacej činnosti sa už

zaoberal otázkou režimu straty výhody splátok, pričom uviedol, že v prípade, ak zo strany veriteľa dôjde
k vyhláseniu úveru za predčasne splatný, a to v súlade s ustanovením § 565 Občianskeho zákonníka a
§ 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, pre platný úkon zosplatnenia je zo strany veriteľa nevyhnutné, aby
v tomto zosplatnení presne špecifikoval konkrétnu splátku, pre ktorú jednorazovo a predčasne zosplatnil
celý dlh (uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 7Cdo/181/2023, zo dňa 19.03.2025)

27.DovolacísúdnadrámecuvedenéhodávadopozornostinedávnoprijatéuznesenieNajvyššiehosúdu
Slovenskejrepublikyz26.júna2024sp.zn.5Cdo/197/2022,vktoromvsúvislostisúpravourežimustraty
výhody splátok uviedol (hoci primárne pri riešení premlčania úveru v spotrebiteľskom právnom vzťahu),
že účinnosť uplatnenia práva veriteľa podľa § 565 OZ je s poukazom na § 53 ods. 9 OZ podmienená tým,

že veriteľ pred uplatnením práva požadovať splnenie celého dlhu upozornil dlžníka v lehote nie kratšej
ako 15 dní na to, že toto právo využije; bez takéhoto včasného upozornenia je uplatnenie uvedeného
práva neúčinné. Z druhej vety ustanovenia § 565 OZ vyplýva, že veriteľ môže žiadosť o jednorazové
vrátenie nesplatenej dlžnej sumy využiť najneskôr do splatnosti najbližšej nasledujúcej splátky, a to ažpo uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením zmeškanej splátky (§ 53 ods. 9 OZ). Ak zo
strany veriteľa dôjde k vyhláseniu úveru za predčasne splatný v súlade s ustanovením § 565 OZ a
§ 53 ods. 9 OZ, pre platný úkon zosplatnenia je zo strany veriteľa nevyhnutné, aby už v tejto výzve

(upozornení spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva) presne špecifikoval
konkrétnu splátku, pre ktorú môže jednorazovo a predčasne zosplatniť celý dlh. Ak veriteľ oznámi iba
dlžnú sumu s upozornením na možnosť zosplatnenia celého úveru, môže byť spotrebiteľ pomýlený a
v dôsledku informačnej asymetrie poškodený. (Rozsudok Najvyššieho súd SR, sp. zn. 5Cdo/188/2023
zo dňa 31.07.2024)

28. Vychádzajúc z uvedeného dovolací súd konštatuje, že napadnutým rozhodnutím nedošlo k odklonu
odustálenejrozhodovacejpraxedovolaciehosúdupririešení(ne)platnostiúkonovveriteľarealizovaných
v zmysle § 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka, preto namietané nesprávne právne posúdenie
nebolo dôvodné. Neuvedenie konkrétnej splátky, pre ktorú veriteľ realizoval výzvu na zaplatenie
neuhradenej splátky v zmysle § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka malo za následok neplatnosť

zosplatnenia úveru v zmysle § 565 Občianskeho zákonníka, ako aj absolútnu neplatnosť zmluvy o
postúpení pohľadávky zo 14. decembra 2020 uzavretej medzi právnou predchodkyňou žalobkyne
Slovenskou sporiteľnou a. s. ako postupcom a žalobkyňou ako postupníkom v zmysle § 39 v spojení s
§ 525 ods. 2 Občianskeho zákonníka z dôvodu nesplnenia zákonných podmienok postúpenia bankovej
pohľadávky zo spotrebiteľského úveru na tretiu osobu v zmysle § 92 ods. 8 prvá veta zákona o bankách,

v dôsledku čoho odvolací súd správne skonštatoval nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobkyne v
spore. (uznesenie Najvyššieho súd SR, sp. zn. 6Cdo/15/2023 zo dňa 25.09.2024)

29. Žalovaná, napriek predbežnému právnemu posúdeniu neplatnosti zosplatnenia, ktoré bolo dané na
pojednávaní dňa 14.04.2025, nepreukázala, že splnila podmienky pre vyhlásenie mimoriadnej splatnosti

úveru. Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru neobsahuje konkrétnu splátku, pre ktorú
bolo vyhlásená mimoriadna splatnosť úveru a výzvu v zmysle § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ktorá
by konkretizovala splátku, žalovaná nepredložila

30. Žalobcom ako spotrebiteľom musí byť zrejmé, pre ktorú konkrétnu omeškanú splátku úveru veriteľ

zvažuje možnosť využiť svoje právo na vyhlásenie splatnosti celého dlhu. Len pri takto objektívne
poznateľnej vôli veriteľa je dlžník schopný verifikovať dĺžku svojho omeškania so zaplatením konkrétnej
splátky a tým aj „vážnosť hrozby" predčasného zosplatnenia a vyhlásenie splatnosti celého dlhu odvrátiť
tým, že konkrétnu omeškanú splátku zaplatí. Ako zdôraznil najvyšší súd, identifikácia splátky je potrebná
pre potrebu vedomosti dlžníka o tom, že zaplatením akej sumy zabráni zosplatneniu úveru. Je to

podstatná informácia najmä v situáciách, pokiaľ predtým došlo k čiastočnému plneniu a dlžná suma
sa mohla kumulatívne tvoriť aj dlhšie, pričom ale neboli naplnené podmienky, kedy by mohol byť úver
zosplatnený celý.

31. Keďže vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru neobsahuje splátku, pre ktorú došlo k vyhláseniu

mimoriadnej splatnosti úveru a žalovaná nepredložila výzvu v zmysle § 53 ods. 9 Občianskeho
zákonníka, ktorá by konkretizovala splátku, súd dospel k záveru o neplatnosti vyhlásenia mimoriadnej
splatnosti a bez platnosti takéhoto právneho úkonu nebolo možné pristúpiť k dobrovoľnej dražbe v tej
časti pohľadávky, ktorá bola predčasne zosplatnená oznámením o vyhlásení mimoriadnej splatnosti zo
dňa 07.10.2023. Súd preto žalobe v časti zdržania sa výkonu dobrovoľnej dražby vyhovel.

32. Žalobcovia sa ďalej domáhali určenia neprijateľnosti zmluvnej podmienky v bode 8.1. písm. a)
produktových obchodných podmienok pre hypotekárne a splátkové úvery Slovenskej sporiteľne, a.s..
s účinnosťou od 01.01.2015 v aktuálnom znení: „Omeškanie dlžníka so splácaním pohľadávky banky
viac ako tri mesiace“. Súd v tejto časti žalobu zamietol. Súd v prvom rade uvádza, že uvedenú

zmluvnú podmienku mohol posudzovať iba v znení ako ju navrhovali žalobcovia, keďže obchodné
podmienkyžalobcovianepredložiliatietonepredložilaanižalovaná.Ktomusúdpoukazujenauznesenie
Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 9Cdo/116/2021, zo dňa 24.10.2022: „Z obsahu spisu vyplýva, že súd prvej
inštancie sa pokúsil úverovú zmluvu zabezpečiť postupom podľa § 189 CSP avšak bez výsledku, z
tohto dôvodu nebolo možné dôkaz navrhovaný žalobkyňou vykonať. Pokiaľ teda žalobkyňa navrhovaný

dôkaz nepredložila a súd prvej inštancie z tohto dôvodu žalobu zamietol, nie je možné mu nesplnenie
povinnosti predložiť dôkaz, či už zo strany žalobkyne alebo žalovanej na výzvu súdu, pričítať ako
nesprávnosť jeho procesného postupu. V tomto prípade neunesenie dôkazného bremena žalobkyňou
ide výlučne na jej ťarchu“ Po jej preskúmaní súd dospel k záveru, že zmluvnú podmienku v znení ako junavrhovali žalobcovia, nie je možné vyhlásiť za neprijateľnú, keďže nespôsobuje značnú nerovnováhu
v práva a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. Táto zmluvná podmienka hovorí iba o omeškaní
dlžníka, pričom z nej neplynú dôsledky, z ktorých žalobcovia vyvodzovali jej neprijateľnosť. Za dôvod

neprijateľnosť nemožno považovať ani to, že sa nachádza v obchodných podmienkach. Navyše ani nie
je zrejme, či sa táto zmluvná podmienka vzťahuje na právny vzťah strán, keďže obchodné podmienky,
v ktorých sa má nachádzať, boli účinné od 01.01.2015, pričom zmluva bola uzatvorená dňa 05.02.2010.

33. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods.2 CSP, podľa ktorého ak mala strana vo veci

úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán
nemá na náhradu trov konania právo. Žalobcovia boli úspešní v časti zdržania sa výkonu dobrovoľnej
dražby a neúspešní v časti určenia neprijateľnosti zmluvnej podmienky. Vzhľadom na čiastočný úspech
a neúspech strán súd rozhodol, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne na

Krajský súd v Prešove cestou tunajšieho súdu.

Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním
sleduje a musí byť podpísané. Odvolanie musí ďalej obsahovať, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a

čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov
tak, aby jeden zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady

súdnehokonania,vediesavýkonrozhodnutiazúradnejmoci(zákonč.65/2001Z.z.ospráveavymáhaní
súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).