Rozsudok – Obchodné záväzkové vzťahy ,
Potvrdené Judgement was issued on Friday, August 30, 2024

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 10Cb/39/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6122506882
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 08. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr., PhD. Lenka Müllerová

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2024:6122506882.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou JUDr. Lenkou Müllerovou, Ph.D., v právnej veci

žalobcu: De Vries Group Slovakia s.r.o., so sídlom Tallerova 4, Bratislava – mestská časť Staré Mesto
811 02, IČO: 47 243 368, právne zastúpený: Malata, Pružinský, Hegedüš & Partners s. r. o., so sídlom
Twin City Tower, Mlynské nivy 10, Bratislava – mestská časť Staré Mesto 821 09, IČO: 47 239 921, proti
žalovaným: v rade 2/ A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. XXX/XX, XXX XX E. – D. F., v rade 3/ A.
B., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XXX/XX, XXX XX E., obaja právne zastúpení: Advokátska kancelária
AŠTARY, s. r. o., so sídlom Mariánske námestie 29/6, Žilina 010 01, IČO: 53 588 452, o zaplatenie
32.663,- eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalobu voči žalovaným v rade 2/ a 3/ z a m i e t a .

Žalovaní v rade 2/ a 3/ m a j ú voči žalobcovi n á r o k na plnú náhradu trov konania, o výške ktorých
rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením do 60 dní po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 15.12.2022 domáhal
v upomínacom konaní voči žalovanému 1/ bauliner s. r. o., so sídlom Veľká Okružná 17, 010 01 Žilina,
žalovanému 2/ A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. XXX/XX, XXX XX E. – D. F. a žalovanému v rade
3/ A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G. XXX/XX, XXX XX E., zaplatenia sumy 32.663,- eur s úrokom

z omeškania vo výške 14% ročne zo sumy 32.663,- eur od 23.07.2020 do zaplatenia, paušálnej náhrady
nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- eur a náhrady trov konania. Uplatnený
nárok žalobca skutkovo vymedzil tým, že žalovaný uzatvoril so spoločnosťou UniCredit Bank Czech
Republic and Slovakia, a.s. Zmluvu o úvere č. XXXXXX/XXX/XXXX (ďalej tiež „ Úverovej zmluvy“
v príslušnom gramatickom tvare), na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý úver vo výške 40.000,-
eur. Neoddeliteľnou súčasťou Úverovej zmluvy boli Obchodné podmienky pre úvery podnikateľom.
V nadväznosti na žalobcom citované zákonné ust. § 497 Obchodného zákonníka žalobca uviedol, že

zmluvné strany sa dohodli, že veriteľ je oprávnený za poskytnutie peňažných prostriedkov požadovať
zaplatenie odplaty vo forme úrokov. Podľa bodu 4.1 Úverovej zmluvy sa klient zaviazal vrátiť istinu
postupne v 60 mesačných splátkach, z toho 59 splátok vo výške 667,- eur a poslednú splátku vo
výške 647,- eur. Deň splatnosti prvej splátky je určený dňom 30.04.2019 a poslednej splátky dňom
splatnosti istiny úveru podľa bodu 2.3 Úverovej zmluvy. Splatnosť ostatných splátok bola dojednaná
vždy v posledný deň kalendárneho mesiaca. Žalobca ďalej uviedol, že veriteľ uzatvoril so žalovanými
v rade 2/ a 3/ ručiteľské listiny, na základe ktorých sa žalovaní zaviazali uspokojiť veriteľa, ak žalovaný

v rade 1/ nesplní svoje záväzky riadne a včas. Nakoľko žalovaný v rade 1/ nedodržal platobnú disciplínu,
veriteľ určil predčasnú splatnosť úveru ku dňu 22.07.2020. Žalobca nadobudol žalovanú pohľadávku
Zmluvou o odplatnom postúpení pohľadávok, pričom celková výška dlhu predstavuje istinu 32.663,- eur
a úrok 1.127,01 eur. S poukazom na ust. § 369 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka žalobca uplatňujedohodnutý úrok z omeškania vo výške 18,9% ročne a vzhľadom na úpravu zákona o upomínacom
konaní tento vymedzuje sadbou 14% ročne od 23.07.2020, t. j. odo dňa nasledujúceho po predčasnom
zosplatnení úverovej pohľadávky. Žalobca súčasne žiada zaviazať žalovaných na paušálnu náhradu

nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- eur v súlade s ust. § 369c Obchodného
zákonníka v spojení s § 2 Nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z. z. a na náhradu trov konania.

2. Prílohou podanej žaloby žalobca učinil Zmluvu o úvere zo dňa 27.03.2019 vrátane jej príloh č. 1,
2 a 3, Dohody o ručení zo dňa 27.03.2019, Oznámenie o predčasnej splatnosti úveru s výzvou na

úhradu celého zostatku úveru zo dňa 17.07.2020, Obchodné podmienky pre úvery podnikateľom účinné
od 01.11.2014, fotokópie doručeniek k oznámeniu o zosplatnení úveru jednotlivých žalovaných, výzvu
ručiteľom na úhradu záväzku spolu s doručenkami, Zmluvu o odplatnom postúpení pohľadávky zo dňa
14.12.2021.

3. Na výzvu upomínacieho súdu zo dňa 16.01.2023, ktorou súd vyzval žalobcu na predloženie platobnej

histórie k výške žalovanej sumy a súčasne špecifikáciu žalovanej sumy čo do istiny a úroku za účelom
verifikovania uplatneného nároku, žalobca predložil súdu úrokové sadzby uplatňované pôvodným
veriteľom ako podklad pre jednotlivé prepočty a následne interný výpis z úverového účtu žalovaného
k čerpaniu úveru žalovaným.

4. V zmysle predložených dôkazov Okresný súd Banská Bystrica v upomínacom konaní vyhovel podanej
žalobe vydaním platobného rozkazu zo dňa 15. marca 2023, proti ktorému podali žalovaní v rade 2/
a 3/ včasný a vecne odôvodnený odpor. Vo vzťahu k žalovanému v rade 1/ platobný rozkaz nadobudol
právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 18.04.2023.

5. Žalovaní v rade 2/ a 3/ zhodne založili procesnú obranu na procesnej námietke
nedostatku preukázania zastúpenia žalobcu v konaní a na absencii dostatočne substancovaných
a konkretizovaných skutkových tvrdení v žalobe. Žalovaní namietli, že z vymedzenia uplatneného
nároku nemožno usudzovať unesenie bremena tvrdenia a dôkazného bremena, keďže v žalobe nie
je vymedzená a preskúmateľná výška uplatneného nároku tak čo do istiny ako aj úroku a úroku

z omeškania, ktorý mal byť podľa tvrdení žalobcu dojednaný vo výške 18,9% ročne, čo žalovaní
popierajú. Žalovaní namietajú, že žaloba neobsahuje označenie navrhovaných dôkazov, pričom
nahrádzanie absentujúcich rozhodných žalobných tvrdení s odkazom na označené dôkazy je v zmysle
ust. § 132 ods. 2 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) neprípustné.

6. Žalovaní namietajú nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v konaní, a to s poukazom na
ust. § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení neskorších predpisov, tvrdiac, že v danej veci neboli splnené zákonné podmienky pre odplatné
postúpenie pohľadávok, a to v časti, v ktorej sa malo postúpenie týkať pohľadávky voči žalovanému
v rade 1/ pre rozpor so zákonom podľa § 39 Občianskeho zákonníka, opierajúc sa o judikatúru

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 7Cdo 26/2017 zo dňa 28. marca 2018 a tiež uznesenie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 1Obdo/92/2018 zo dňa 20. novembra 2019. Žalovaní namietajú,
že z čitateľného obsahu Zmluvy o postúpení nie je možné ustáliť, či žalobcom predložená Zmluva
o odplatnom postúpení pohľadávok sa mala vzťahovať aj na spornú pohľadávku voči žalovanému
v rade 1/ a v akom rozsahu. Žalovaní namietajú, že neboli ani informovaní žiadnym zo zúčastnených

subjektov o postúpení pohľadávky. Nebola dodržaná zákonná podmienka, v zmysle ktorej banka môže
svoju pohľadávku voči klientovi postúpiť inej osobe, ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky
zahraničnej banky klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo i
len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky. Podľa tvrdení
žalovaných písomná výzva banky podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. musí byť urobená v čase,

keď je klient už v omeškaní, t. j. v čase splatnosti peňažného záväzku, resp. jeho zodpovedajúcej
časti. Žalobkyňa nepreukázala písomnú výzvu urobenú po splatnosti peňažného záväzku, čiže v čase
omeškania žalovaného v rade 1/, zaslanú a adresovanú žalovanému v rade 1/. Oznámenie o predčasnej
splatnosti úveru a výzva na úhradu celého zostatku úveru, ktoré malo byť doručené žalovanému 1/ podľa
pripojenej doručenky zo dňa 20. júla 2020, uvádza, že úver sa stane splatným v súlade s odsekom

9.4.3. Obchodných podmienok dňom 22.07.2020. Uvedené korešponduje skutkovým tvrdeniam žalobcu
uvedeným v žalobe a to tak, že veriteľ určil predčasnú splatnosť úveru k 22. júlu 2020. Oznámenie
o predčasnej splatnosti úveru nemožno stotožňovať s výzvou na úhradu záväzku po splatnosti, a teda
žalovaný v rade 1/ nebol a nemohol byť v omeškaní so zaplatením žalovanej istiny v čase doručeniaoznámenia zo dňa 17. júla 2020. Žiadna písomná výzva veriteľa voči žalovanému v rade 1/ na zaplatenie
splatného záväzku po zosplatnení úveru, t. j. po dni 22. júla 2020 urobená nebola. V nadväznosti na
citované zákonné ustanovenie § 306 ods. 1 Obchodného zákonníka žalovaní uviedli, že v podmienkach

prejednávanej veci musela byť písomná výzva veriteľa na splnenie splatného záväzku voči žalovanému
v rade 1/ uskutočnená najskôr dňa 23. júla 2020, k čomu nedošlo. Vzhľadom na uvedené nenastúpil
a nemohol nastúpiť akcesorický ručiteľský záväzok žalovaných v rade 2/ a 3/. Žalovaní preto navrhli
žalobu v celom rozsahu zamietnuť a priznať žalovaným nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi.

7. V reakcii na procesnú obranu žalovaných žalobca z dôvodu právnej istoty opakovane predložil plnú
moc na zastupovanie v konaní pre vyvrátenie akýchkoľvek pochybností o dôvodnosti podanej žaloby.
Uviedol, že Úverová zmluva predstavuje absolútny obchodný záväzok, ktorý bol uzatvorený medzi
podnikateľskými subjektami, a preto aj ručiteľský záväzok podlieha zákonnému režimu Obchodného
zákonníka. Žalobca má za to, že predloženými dôkazmi žalobca preukázal výzvu žalovaných ako
ručiteľov, ako aj hlavného dlžníka. K námietke nepreukázanej aktívnej vecnej legitimácie žalobca sa

nestotožnil so žalovanými prezentovaným výkladom ustanovenia § 89 ods. 2 zákona o bankách, pričom
žalobca poukázal na ust. čl. 11.5.4 Obchodných podmienok pre úver podnikateľom, v zmysle ktorého
ustanovenia banka bola oprávnená postúpiť svoju pohľadávku voči klientovi alebo jej časť, a to pred
splatnosťou i po splatnosti pohľadávky, s čím klient vyjadril súhlas podľa obchodných podmienok.
Žalovanývrade1/sasuvedenýmipodmienkamioboznámil,nadôkazčohoichpodpísal,atovzastúpení

žalovaným v rade 2/. Medzi pôvodným veriteľom a hlavným dlžníkom tak došlo k dohode podľa § 89 ods.
1 zákona o bankách, a preto argumentáciu žalovaných o neplatnosti postúpenia pohľadávky žalobca
považuje za vyvrátenú vlastnou Úverovou zmluvou. K žalovaným označeným súdnym rozhodnutiam
žalobca uviedol, že tieto vychádzajú zo spotrebiteľských sporov, ktoré upravujú podmienky postúpenia
pohľadávky bankou v zmysle ust. § 92 ods. 8 zákon o bankách nejednotne. Podľa názoru žalobcu

podmienky ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách pre platné postúpenie bankovej pohľadávky na tretiu
osobu požadujú výzvu na splnenie peňažného záväzku a súčasne v čase postúpenia pohľadávky
trvajúce omeškanie dlhšie ako 90 kalendárnych dní so splnením čo i len časti svojho peňažného
záväzku. Opierajúc sa o rozhodovaciu prax krajských súdov (napríklad uznesenie Krajského súdu
Prešov 10Co/76/2016 zo dňa 07.12.2016) žalobca uvádza možnosť zmluvne upraviť stranami povinnosti

z obchodov odchýlne od zákona alebo osobitného predpisu, a to v nadväznosti na obsah zákonného
ustanovenia § 89 ods. 1 zákona o bankách. Žalobca napokon poukázal na rozhodnutie Ústavného
súdu Slovenskej republiky, sp. zn. I. ÚS 242/07 zo dňa 03.07.2008 a v ňom upravenú prioritu
výkladu, ktorý nezakladá neplatnosť zmluvy pred takým výkladom, ktorý neplatnosť zmluvy zakladá,
ak sú možné obidva výklady. Žalobca poukazuje na v rozhodnutí vyjadrený a podporovaný princíp

autonómie zmluvných strán s prihliadnutím na povahu súkromného práva a s tým spojenú spoločenskú
a hospodársku funkciu zmluvy. K námietke nedoručených výziev žalobca poukázal na výzvy ručiteľom
na úhradu záväzku a súčasne ustálenú doktrínu, v zmysle ktorej sa za výzvu na zaplatenie považuje tiež
doručenie žaloby. V nadväznosti na obsah dohody o ručení žalobca zdôraznil, že žalovaní v rade 2/ a 3/
vedome previedli svoje obchodné podiely aj výkon funkcie konateľov na osobu rumunskej národnosti,

pričom na spoločnosť bauliner s. r. o. (dlžníkovi z Úverovej zmluvy - žalovaný v rade 1/ pozn. súdu) je
aktuálne vedených 7 exekučných konaní. Vo vzťahu k povinnosti procesných strán tvrdiť rozhodujúce
skutočnosti a predložiť alebo označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení žalobca má za to, že
v prípade, ak žalobca preukázal právny titul uplatneného nároku, je na žalovaných, aby preukázali, že
vzniknutý dlh zaplatili, alebo že dlh mal byť stanovený v inej výške.

8. Žalovaní vo vzťahu k povahe ust. § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. uviedli, že v danom prípade
i o kogentné ustanovenie, čo bolo priamo konštatované v uznesení Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 3Obdo 12/2019 zo dňa 23. októbra 2019. Teda jedná sa o ustanovenie, od ktorého sa
nemožno odchýliť, pričom záver o kogentnej povahe tohto ustanovenia vyplýva z ustálenej judikatúry

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ako dovolacieho súdu z rozsudku 7Cdo 26/2017 zo dňa
28. marca 2018, z rozsudku sp. zn. 1Cdo 147/2017 zo dňa 24. apríla 2018, ktorého právna veta
bola publikovaná v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky
pod R 60/2018 a z uznesenia sp. zn. 1Obdo 92/2018 zo dňa 20. novembra 2019, sp. zn. 3Obdo
12/2019 zo dňa 23. októbra 2019. Teda jedná sa o ustálenú rozhodovaciu prax dovolacieho súdu

ako jednej z najvyšších súdnych autorít s poukazom na čl. 2 ods. 2 Základných princípov CSP.
Ustanovenie obchodných podmienok banky, ktoré umožňuje postúpenie bankovej pohľadávky bez
splnenia podmienok stanovených v § 92 ods. 8 zákona o bankách, žalovaní považujú za rozporné
so zákonom. Rozhodnutia uvádzané žalobcom v písomnom vyjadrení k procesnej obrane žalovanýchžalovaní označujú za prekonané neskoršími súdnymi rozhodnutiami, pričom žalovaní zdôrazňujú, že
nimi označené rozhodnutia sa netýkali len prípadov spotrebiteľských úverov, ale v rozhodnutiach
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 1Obdo/92/2018 a 3Obdo 12/2019 išlo o obchodnoprávne

spory, kde na strane žalovaných vystupoval podnikateľ vykonávajúci podnikateľskú činnosť na základe
živnostenského oprávnenia. Ustanovenie bodu 11.5.4 Obchodných podmienok pre úvery podnikateľom
žalovaní považujú za neplatné ustanovenie pre rozpor so zákonom podľa § 39 Občianskeho zákonníka,
a to pre rozpor s ust. § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. V nadväznosti na vyjadrenia žalobcu
žalovaní uviedli, že žalovaní nikdy nepopreli, že v čase uzavretia Úverovej zmluvy a dohôd o ručení

boli spoločníkmi a konateľmi žalovaného v rade 1/. Žalovaní už v podanom odpore namietli, že žalobca
nekonkretizoval a nepreukázal to, kedy mal byť žalovanému úver poskytnutý vo výške 40.000,- eur,
pričom uvedenú skutočnosť žalovaní popierajú.

9. Okresný súd Žilina postupom podľa § 150 ods. 2 CSP vyzval žalobcu na doplnenie rozhodujúcich
skutkových tvrdení v časti žalobou uplatnenej pohľadávky a na jej špecifikáciu tak, aby žalobcom

uplatnený nárok bol vo väzbe na konkrétne zmluvné ustanovenia a konkrétne skutkové okolnosti
preskúmateľný, verifikovateľný.

10. Na výzvu konajúceho súdu žalobca doplnil už uvedené skutkové tvrdenia o skutočnosť, že k termínu
17.07.2020 žalovaný v rade 1/ neuhradil 4 splátky istiny úveru splatné 31.03.2020, 30.04.2020,

29.05.2020 a 30.06.2020 a 5 splátok úrokov a poplatkov úveru splatných dňa 28.02.2020, 31.03.2020,
30.04.2020, 29.05.2020 a 30.06.2020 na základe Úverovej zmluvy. Žalovaní si oznámenie o predčasnej
splatnosti úveru a výzvu na úhradu celého zostatku úveru prevzali, pričom výzvu ručiteľom na úhradu
záväzku v odbernej lehote neprevzali. Žalobca ďalej konštatoval, že v zmysle čl. I a čl. II Zmluvy
o odplatnom postúpení pohľadávky sa novým vlastníkom pohľadávky stal žalobca.

11. Vzhľadom na to, že žalobca dôsledne nesplnil povinnosť, na ktorú bol súdom vyzvaný, súd
opakovane vyzval žalobcu prostredníctvom splnomocneného právneho zástupcu na riadnu špecifikáciu
uplatneného nároku tak, aby z obsahu žaloby vyplýval nárok uplatnený žalobcom v celkovej sume
žalovanej istiny z hľadiska špecifikácie jednotlivých dlžných splátok úveru, úrokov, poplatkov a úrokov

z omeškania, a to k termínu splatnosti jednotlivých splátok, to znamená jednotlivých pohľadávok veriteľa
ku konkrétnemu dňu splatnosti pohľadávky v členení splátka úveru, úroky, úroky z omeškania, poplatky
(v špecifikácii druhu poplatku) tak, aby žalobcom uplatnený nárok bol preskúmateľný.

12. Žalobca v reakcii na výzvu súdu zopakoval doterajšie skutkové tvrdenia, ktoré doplnil o skutočnosť,

že výška úrokov z omeškania bola medzi veriteľom a dlžníkom dohodnutá v sadzbe 18,9% ročne, pričom
žalobca si v zmysle upomínacieho konania uplatnil voči žalovaným úrok z omeškania vo výške 14%
ročne odo dňa nasledujúceho po predčasnom zosplatnení úverovej pohľadávky, t. j. od 23.07.2020.
Uvedený spôsob špecifikácie nároku a jeho preukázania žalobca považuje za postačujúci a žalovaný
nárok za nespochybniteľný s poukazom na existujúci zmluvný vzťah a dojednané zmluvné podmienky.

13. Žalovaní vo vyjadrení na doplnenie žaloby uviedli, že ani doplňujúce skutkové tvrdenia nevysvetľujú
dôvodnosť podanej žaloby. Žalovaní popierajú nesplnenie akýchkoľvek oprávnených záväzkov voči
žalobcovizÚverovejzmluvy.Žalovanípopierajúžalobcomtvrdenúdohoduosadzbeúrokovzomeškania
a namietajú, že by žalobca uniesol bremeno tvrdenia a z neho vyplývajúce dôkazné bremeno.

14. Na prejednanie veci súd nariadil pojednávanie, na ktorom vykonal dokazovanie tak, že po
prednesoch právnych zástupcov procesných strán súd vykonal listinné dôkazy, ktoré žalobca učinil
obsahom spisového materiálu so záverom, že žalobca v konaní dôsledne nesplnil povinnosť tvrdenia
a neho vyplývajúcu dôkaznú povinnosť, čoho dôsledkom bolo zamietajúce rozhodnutie v danej veci.

15. S prihliadnutím na postavenie subjektov záväzkovo-právneho vzťahu a predmet ich záväzkov súd
daný skutkový stav posudzoval podľa nasledujúcich zákonných ustanovení:

16.Podľaustanovenia§261ods.6písmenod)Obchodnéhozákonníkač.513/1991Zb.vzneníúčinnom

ku dňu uzavretia Úverovej zmluvy dňa 27.03.2019 /ďalej len Obchodný zákonník/, touto časťou zákona
sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o predaji podniku alebo
jeho častí ( § 476), zmluvy o úvere ( § 497), zmluvy o kontrolnej činnosti ( § 591), zasielateľskej zmluvy
( § 601), zmluvy o prevádzke dopravného prostriedku ( § 638), zmluvy o tichom spoločenstve ( § 673),zmluvy o otvorení akreditívu ( § 682), zmluvy o inkase ( § 692), zmluvy o bankovom uložení veci ( §
700), zmluvy o bežnom účte ( § 708) a zmluvy o vkladovom účte ( § 716).

17. Podľa ustanovenia § 261 ods. 7 Obchodného zákonníka, touto časťou zákona sa spravujú aj vzťahy,
ktoré vznikli pri zabezpečení plnenia záväzkov v záväzkových vzťahoch, ktoré sa spravujú touto časťou
zákona podľa predchádzajúcich odsekov, ako aj záložné právo k nehnuteľnostiam pri zabezpečení práv
spojenýchsdlhopismiazáložnéprávokcennýmpapieromvrozsahuustanovenomosobitnýmzákonom.

18. Podľa ustanovenia § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na
požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje
poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

19. Podľa ustanovenia § 303 Obchodného zákonníka, kto veriteľovi písomne vyhlási, že ho uspokojí, ak
dlžník voči nemu nesplnil určitý záväzok, stáva sa dlžníkovým ručiteľom.

20. Podľa ustanovenia § 306 ods. 1 Obchodného zákonníka, veriteľ je oprávnený domáhať sa splnenia
záväzku od ručiteľa len v prípade, že dlžník nesplnil svoj záväzok v primeranej dobe po tom, čo ho na
to veriteľ písomne vyzval. Toto vyzvanie nie je potrebné, ak ho veriteľ nemôže uskutočniť alebo ak je
nepochybné, že dlžník svoj záväzok nesplní, najmä pri vyhlásení konkurzu.

21. Podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov
(ďalej len „zákona o bankách“), ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej
klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného
záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky

svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe,
a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez súhlasu klienta; týmto nie sú dotknuté
pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o spotrebiteľskom úvere podľa osobitného predpisu
87ac) ani pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o úveroch na bývanie podľa osobitného
predpisu. 87ad) Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred

postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v
celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením
čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol
jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať
postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka;

banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných
záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok
a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.

22. Podľa § 89 ods. 1 zákona o bankách, banka a pobočka zahraničnej banky pri vykonávaní bankových

činností na území Slovenskej republiky uzatvárajú a vykonávajú obchody so svojimi klientmi na
zmluvnom základe v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky. Klient má právo na uzavretie
zmluvy o obchode v slovenskom jazyku, ako aj na poskytovanie informácií od banky a pobočky
zahraničnej banky, na predkladanie podaní banke a pobočke zahraničnej banky a na uskutočňovanie
inej komunikácie s bankou a pobočkou zahraničnej banky v slovenskom jazyku; týmto nie je dotknutá

možnosť súbežného používania iných jazykov, ak to ustanovuje osobitný zákon alebo ak sa na tom
banka alebo pobočka zahraničnej banky so svojim klientom písomne dohodnú, pričom klient má právo
vybrať si rozhodujúci jazyk pre znenie zmluvy, ak osobitný zákon neustanovuje inak. 72b) Banka
alebo pobočka zahraničnej banky si so svojim klientom môžu zmluvne upraviť práva a povinnosti z
obchodov odchylne od zákona alebo osobitného predpisu, ak to zákon ani osobitný predpis výslovne

nezakazuje alebo ak z povahy ich ustanovení nevyplýva, že sa od nich nemožno odchýliť; 72c) takáto
zmluva musí mať formu a podobu vyžadovanú zákonom alebo dohodou účastníkov, pričom banka a
pobočka zahraničnej banky zodpovedá za jej preukázateľné vyhotovenie v listinnej podobe alebo na
inom trvanlivom médiu 72d) najneskôr pri uzavretí obchodu a za jej uchovávanie a ochranu podľa §
42 ods. 1.

23. Podľa § 524 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka
postúpiť písomnou zmluvou inému.
S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.24. Podľa § 525 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, postúpiť nemožno pohľadávku, ktorá zaniká
najneskôr smrťou veriteľa alebo ktorej obsah by sa zmenou veriteľa zmenil. Postúpiť nemožno ani

pohľadávku, pokiaľ nemôže byť postihnutá výkonom rozhodnutia.
Nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie odporovalo zákonu alebo dohode s dlžníkom.

25. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

26. Predmetom konania v prejednávanej veci je nárok žalobcu voči žalovaným v rade 2/ a 3/ ako
ručiteľom úverovej pohľadávky, voči ktorým sa žalobca domáha zaplatenia žalovanej istiny 32.663,- eur
s úrokom v sume 1.127,01 eur a úrokom z omeškania v sadzbe 14% ročne zo sumy 32.663,- eur od
23.07.2020 do zaplatenia, paušálnej náhrady nákladov spojených a uplatnením pohľadávky a náhrady
trov konania, pričom žalobca svoje postavenie nositeľa žalovaného práva opiera o obsah Zmluvy

o odplatnom postúpení pohľadávok zo dňa 14.12.2021 písomne uzatvorenej medzi pôvodným veriteľom
UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a.s. ako postupcom a žalobcom ako postupníkom (pod
pôvodným obchodným menom Friendly Finance Slovakia s.r.o.

27. Medzi stranami nespornou skutočnosťou je uzatvorenie Úverovej zmluvy medzi spoločnosťou

UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a.s. ako veriteľom a žalovaným P&P Bau Group SK s. r. o.
(pôvodné obchodné meno spoločnosti bauliner s. r. o.), IČO: 50 213 032 ako dlžníkom na strane druhej
a rovnako nespornou skutočnosťou je vyhlásenie žalovaných v rade 2/ a 3/ ako ručiteľov veriteľovi, že
ak dlžník voči veriteľovi nesplní záväzok určený v ustanoveniach Dohody o ručení uzatvorenej medzi
ručiteľmi, t. j. žalovanými v rade 2/ a 3/ a veriteľom dňa 27.03.2019, uspokoja ručitelia veriteľa v celom

rozsahu dlžníkom nesplneného záväzku.

28. Medzi stranami spornou skutočnosťou je platné postúpenie pohľadávky voči žalovanému v rade 1/,
t.j. pohľadávky, ktorá mala byť zabezpečená ručením žalovaných v rade 2/ a 3/, a to s poukazom na
zákonom stanovené podmienky platného postúpenia pohľadávok banky podľa § 92 ods. 8 zákona č.

483/2001 Z. z.. Za spornú skutočnosť žalovaní označili porušenie platobnej disciplíny žalovaným 1/.
Žalovaní namietli, že žalobca nekonkretizoval a nepreukázal poskytnutie žalobcom tvrdeného úveru vo
výške40.000,-eur,čožalovanípopreli,namietlinepreskúmateľnosťžalobcomuplatnenéhonárokučodo
istiny, úroku a úrokov z omeškania a súčasne učinili spornou dohodu zmluvných strán o sadzbe úrokov
z omeškania vo výške 18,9% ročne, z ktorých žalobca uplatňuje v konaní nárok v sadzbe 14% ročne.

Žalovaní namietajú existenciu písomnej výzvy veriteľa uskutočnenú po splatnosti peňažného záväzku
dlžníkovi, keď po zosplatnení úverovej pohľadávky dňa 22. júla 2020 žiadna písomná výzva veriteľa
voči žalovaným, t. j. po 22. júli 2020 urobená nebola, pričom písomná výzva veriteľa dlžníkovi podľa §
306 ods. 1 Obchodného zákonníka po splatnosti záväzku je predpokladom pre domáhanie sa splnenia
záväzku od ručiteľa, a preto žalovaní namietajú vznik akcesorického ručiteľského záväzku žalovaných

v rade 2/ a 3/.

29. Základné podmienky poskytnutia úveru boli dojednané v článku II. Zmluvy o úvere, pričom v
zmysle dojednania v článku II. bod 2.5 časť obsahu tejto zmluvy, pokiaľ nie je dojednané inak,
určujú obchodné podmienky banky pre úvery podnikateľom (ďalej len „obchodné podmienky“), ktoré

sú súčasťou spisovného materiálnu na č. l. 18 a nasledujúce spisu. Vykonaným dokazovaním bolo
preukázané, pričom uvedené rovnako nebolo medzi stranami sporné, že Úverovú zmluvu uzatváral za
žalovaného v rade 1/ žalovaný v rade 3/, ktorý bol v čase uzatvorenia Úverovej zmluvy spoločníkom
a konateľom žalovaného v rade 1/. Záväzkovo-právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným v rade 1/
založený Úverovou zmluvou zo dňa 27.03.2019 je vzťahom obchodno-právnym v zmysle ustanovenia §

261 ods. 6 písm. d/ Obchodného zákonníka, založený zmluvou o úvere uzatvorenou podľa ustanovenia
§ 497 a nasledujúce Obchodného zákonníka.

30. Z Úverovej zmluvy vyplýva v článku VI. stranami dohodnuté zabezpečenie pohľadávky veriteľa
ručiteľským záväzkom ručiteľov – žalovaných v rade 2. a 3 v podobe vyhlásenia ručiteľov o ručení

za záväzky dlžníka, ktoré sú obsahom Dohôd o ručení zo dňa 27.03.2019, na základe ktorých každý
zo žalovaných v rade II. a III. v postavení ručiteľov, podpísaním dohody prevzali ručiteľský záväzok
za uspokojenie pohľadávky veriteľa voči žalovanému v rade 1/ ako dlžníkovi z Úverovej zmluvy. V
zmysle dojednania článku III. bod 3.1 ručiteľ vyhlásil, že v, ak dlžník voči veriteľovi nesplní záväzokurčený v úvodných ustanoveniach tejto dohody, uspokojí veriteľa ako ručiteľ v celom rozsahu dlžníkom
nesplneného záväzku. Zmluvné strany sa dohodli, že vyzvanie dlžníka na splnenie splatného záväzku
pred domáhaním sa splnenia záväzku od ručiteľa nie je potrebné, ak je zrejmé, že dlžník nesplní svoj

záväzok najmä po vyhlásení konkurzu na jeho majetok čl. IV. bod 4.3. Úverovej zmluvy). Žalovaní
v rade 2. a 3. ako ručitelia túto dohodu uzatvorili ako konatelia a spoločníci právnickej osoby, ktorá je
dlžníkom. Zabezpečovaná pohľadávka bola definovaná v článku II. Dohody o ručení v nadväznosti na
obsah Úverovej zmluvy.

31. Záväzok žalovaných v rade 2/, 3/ ako ručiteľov za splnenie pohľadávok žalovaného v rade 1/ zo
Zmluvy úvere uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným v rade 1/ dňa 27.03.2019 súd v nadväznosti na
ustanovenie § 261 ods. 7 Obchodného zákonníka posudzoval podľa ustanovenia § 303 a nasledujúce
Obchodného zákonníka. Na základe uvedeného súd konštatuje, že obsahom dojednania v článku
III. bod 3.1. Dohody o ručení je platný ručiteľský záväzok žalovaných v rade 2/ a 3/, ktorí v čase
ručiteľského vyhlásenia dňa 27.03.2019 mali postavenie spoločníkov a konateľov žalovaného 1/.

Uvedená skutočnosť vylučuje postavenie žalovaných v rade 2/ a3/ ako spotrebiteľov vo vzťahu k
žalobcovi a to s odkazom na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 09. novembra 2016
sp .zn. 5Ndc 10/2016, v zmysle záverov ktorého fyzická osoba, ktorá ako konateľka a spoločníčka
má úzke väzby k obchodnej spoločnosti, sa nepovažuje za spotrebiteľku v ručiteľskom vzťahu, v
ktorom zabezpečuje záväzok tejto obchodnej spoločnosti, zaplatiť kúpnu cenu z kúpnej zmluvy medzi

podnikateľmi. Pre posúdenie charakteru právneho vzťahu medzi žalobcom a žalovanými v rade 2/ a 3/
založeného dohodou o ručení a ručiteľským vyhlásením žalovaných v rade 2/ a 3/ je právne relevantným
okamih uzatvorenia Úverovej zmluvy a Dohody o ručení, obe podpísané dňa 27.03.2019. Vo väzbe na
uvedené súd konštatuje, že ručiteľský záväzok žalovaných v rade 2/ a 3/ uspokojiť veriteľa, ak dlžník
voči nemu nesplní svoj určitý záväzok, vznikol momentom uzatvorenia Dohody o ručení, obsahom ktorej

je ručiteľské vyhlásenie žalovaných zodpovedajúce ustanoveniu § 303 Obchodného zákonníka

32. Medzi stranami spornou skutkovou okolnosťou v konaní bolo, či a v akej výške došlo k
reálnemu poskytnutiu úveru veriteľom dlžníkovi na základe Úverovej zmluvy. Skutočnosť čerpania úveru
žalovaným v rade 1/ a výšku jeho čerpania žalobca preukazoval predloženým výpisom z úverového účtu

žalovaného v rade 1/ ako dlžníka č. XXXXXXXXXX (č. l. 50) spracovaný ku dňu 27.01.2023 bez bližšej
špecifikácie údajov v listine obsiahnutých a bez nadväznosti na žalobcom uvádzané doterajšie skutkové
tvrdenia a predložené dôkazy. Označenie úverového účtu v záhlaví listiny nekorešponduje s ostatnými
údajmi, ktoré sú obsahom Úverovej zmluvy. Žalobcom predložený výpis nie je verifikovaný podpisom
konajúcej osoby zodpovednej za jeho správnosť a vyhotovenie. Relevantnosť predloženej listiny je

spochybnená aj samotným obsahom listiny, ktorý nezodpovedá skutkovým tvrdeniam žalobcu v časti
vymedzenia dlžných splátok istiny, poplatkov a úrokov, učinené podaním žalobcu zo dňa 07.03.2024 (č.
l. 112 súdneho spisu).

33. Ďalšou spornou okolnosťou, ktorá má zásadný vplyv na posúdenie povinností žalovaných plniť

vo vzťahu k žalobcovi ručiteľský záväzok je preukázanie aktívnej vecnej legitimácie žalobcu a otázka
platného postúpenia žalovanej pohľadávky, t.j. pohľadávky, ktorá mala byť zabezpečená ručením
žalovaných v rade 2/ a 3/, a to s poukazom na zákonom stanovené podmienky platného postúpenia
pohľadávok banky podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z..

34. Za spornú skutočnosť žalovaní označili porušenie platobnej disciplíny žalovaným 1/. Žalovaní
okrem toho, že žalobca nekonkretizoval a nepreukázal poskytnutie žalobcom tvrdeného úveru vo výške
40.000,- eur, čo žalovaní popreli, žalovaní namietli nepreskúmateľnosť žalobcom uplatneného nároku
čo do istiny, úroku a úrokov z omeškania a súčasne učinili spornou dohodu zmluvných strán o sadzbe
úrokov z omeškania vo výške 18,9% ročne, z ktorých žalobca uplatňuje v konaní nárok v sadzbe 14%

ročne. Žalovaní namietajú existenciu písomnej výzvy veriteľa uskutočnenú po splatnosti peňažného
záväzku dlžníkovi, keď po zosplatnení úverovej pohľadávky dňa 22. júla 2020 žiadna písomná výzva
veriteľa voči žalovaným, t. j. po 22. júli 2020 urobená nebola, pričom písomná výzva veriteľa dlžníkovi
podľa § 306 ods. 1 Obchodného zákonníka po splatnosti záväzku je predpokladom pre domáhanie
sa splnenia záväzku od ručiteľa, a preto žalovaní namietajú vznik akcesorického ručiteľského záväzku

žalovaných v rade 2/ a 3/.

35. Z vykonaných listinných dôkazov vyplynulo, že Úverovou zmluvou zo dňa 27.03.2019 sa banka
zaviazala za podmienok dojednaných v zmluve poskytnúť v prospech klienta (žalovaného v rade 1/)peňažné prostriedky v dojednanej výške a dlžník sa zaviazal použiť poskytnutý úver za dohodnutých
podmienok na dojednaný účel a tieto vrátiť, zaplatiť úroky a dojednané odplaty, a splniť súvisiace
záväzky podľa tejto zmluvy. Výška úveru bola stranami dojednaná v sume 40.000,- eur na účel

financovania prevádzkových potrieb klienta s dobou čerpania úveru do 29.04.2019 a s dohodnutým
dňom splatnosti istiny úveru 27.03.2024. Strany dojednali úrokovú sadzbu úročenia úveru 8,9% ročne
s dohodnutou prirážkou pre určenie sadzby úrokov z omeškania v sadzbe 10% ročne. Zmluva ďalej
upravuje podmienky čerpania úveru a splácania úveru v zhode so skutkovými tvrdeniami žalobcu
uvedenými v žalobe a zabezpečenie úverovej pohľadávky ručiteľským záväzkom žalovaných v rade 2/

a 3/.

36. V Dohode o ručení sa žalovaní v rade 2/ a 3/ ako ručitelia vyhlásili, že ak dlžník nesplní svoj záväzok
voči veriteľovi určený v dohode, uspokoja veriteľa v celom rozsahu dlžníkom nesplneného záväzku.
Podľa čl. IV bod 4.2 Dohody o ručení veriteľ je oprávnený domáhať sa splnenia záväzku od ručiteľa len
v prípade, že dlžník nesplnil svoj záväzok. Ak je záväzok splatný v splátkach, ručiteľ ručí z celý záväzok,

aj za každú splátku a veriteľ môže požadovať splnenie splátky, ktorá nebola splnená riadne a včas alebo
celého záväzku, ak sa stal splatným.

37. Podrobná úprava práv a povinností účastníkov úverového vzťahu je obsahom Obchodných
podmienok pre úvery podnikateľom účinných od 01.11.2014, z obsahu ktorých žalobca poukázal na čl.

IX Prípady neplnenia a predčasná splatnosť úveru bod 9.2.1, podľa ktorého ustanovenia predčasná
splatnosť úveru na základe oznámenia o predčasnej splatnosti nastáva v prípade, ak viac ako 3
pracovné dni trvá omeškanie klienta s platením splatnej sumy istiny alebo čo aj len jednej splátky
istiny alebo splatnej sumy úrokov podľa Zmluvy o úvere uzatvorenej medzi klientom a bankou alebo
z iného zmluvného vzťahu medzi klientom a bankou. Podľa odseku 9.4.3 ak nastane niektorý z prípadov

neplnenia, ktorý nie je dôvodom automatickej predčasnej splatnosti a banka oznámi klientovi, že trvá
na predčasnej splatnosti úveru pre niektorý z týchto prípadov neplnenia, tieto záväzky sú splatné dňom,
keď je klientovi doručené písomné oznámenie o predčasnej splatnosti alebo iným dňom po odoslaní
tohto oznámenia, určeným v tomto oznámení.

38. Podľa časti XI Spoločné a záverečné ustanovenia odsek 11.5.4., na ktoré ustanovenie žalobca
poukázal v rámci uplatnených prostriedkov procesného útoku, banka môže postúpiť inému pohľadávku
voči klientovi alebo jej časť, a to pred splatnosťou i po splatnosti, s čím klient vyjadruje súhlas
podpisom týchto Obchodných podmienok. Klient súhlasí s tým, aby banka poskytla osobám, s ktorými
rokuje o postúpení pohľadávok voči klientovi zo Zmluvy o úvere, všetky údaje a informácie týkajúce

sa obchodného vzťahu založeného zmluvou o úvere vrátane tých, ktoré tvoria predmet bankového
tajomstva, avšak iba v rozsahu, ktorý je potrebný pre dosiahnutie uvedeného účelu.

39. Z oznámenia o predčasnej splatnosti úveru a výzvy na úhradu celého zostatku úveru zo dňa
17.07.2020 (č. l. 17 súdneho spisu) vyplývajú skutočnosti, na základe ktorých veriteľ využil svoje

zmluvné oprávnenie vyhlásiť predčasnú splatnosť úverovej pohľadávky s určením konkrétneho dňa
predčasnej splatnosti úveru dňa 22.07.2020, s vyčíslením celkovej dlžnej pohľadávky v členení istina,
úroky, úroky z omeškania a poplatky ku dňu 17.07.2020 a v nadväznosti na označené ustanovenie
časti IX odsek 9.2.1 Obchodných podmienok veriteľ využil oprávnenie požadovať okamžité zaplatenie
celého zostatku úveru s termínom predčasnej splatnosti úveru v súlade s odsekom 9.4.3 Obchodných

podmienok dňom 22.07.2020. Veriteľ súčasne požiadal dlžníka (žalovaného v rade 1/) o vyrovnanie celej
pohľadávky vyplývajúcej zo Zmluvy o úvere na označený účet veriteľa v lehote 3 dní odo dňa doručenia
výzvy s oznámením povinnosti platiť úroky z omeškania vo výške 18,9% z celého zostatku nesplatenej
istiny úveru až do zaplatenia, ako aj ďalších poplatkov a nákladov spojených s vymáhaním nesplateného
úveru. Oznámenie zo zosplatnení úveru s výzvou na zaplatenie bolo doručené dlžníkovi a žalovaným

v rade 2/ a 3/ ako ručiteľom (podľa pripojených doručeniek) dňa 20.07.2020.

40. Veriteľ vyzval ručiteľov na úhradu záväzku výzvou zo dňa 03.08.2020, ktorú výzvu však žalovaní
v rade 2/ a 3/ v odbernej lehote neprevzali.

41. Zmluvou o odplatnom postúpení pohľadávky zo dňa 14.12.2021 veriteľ odplatne postúpil pohľadávky
špecifikované v bode 2.1 Zmluvy o odplatnom postúpení ako pohľadávky v celkovej výške 1.407.583,70
eur v špecifikácii prílohy č. 1 tejto zmluvy.42. Vo všeobecnosti súd konštatuje, že ručiteľský záväzok žalovaných v rade 2/ a 3/ sa vyznačuje vo
vzťahukhlavnémuzáväzkuzúverovéhovzťahujehoakcesoritouasubsidiaritou.Pokiaľideoakcesoritu,
táto znamená, že ručiteľský záväzok ako vedľajší záväzok je závislý čo do svojho vzniku, zániku,

platnosti a obsahu od záväzku medzi veriteľom a dlžníkom, ktorý je hlavný a určujúci. Ručiteľský
záväzok je súčasne záväzkom subsidiárnym, lebo povinnosť ručiteľa splniť záväzok má vo vzťahu
k primárnej povinnosti dlžníka podpornú povahu. Teda žalovaní ako ručitelia sú povinní plniť až vtedy,
keď dlžník nesplnil svoj splatný záväzok napriek písomnej výzve veriteľa, aby plnil. Z ust. § 304
ods. 1 Obchodného zákonníka vyplýva, že ručením možno zabezpečiť len platný záväzok, príp. aj

záväzok, ktorý ešte neexistuje (§ 305 ods. 2 Obchodného zákonníka), pričom ide spravidla o záväzok,
ktorý vznikne v budúcnosti, príp. o záväzok podmienený. Z ust. § 306 ods. 1 Obchodného zákonníka
vyplývajú predpoklady uplatnenia nároku veriteľom voči ručiteľom, pričom pohľadávka veriteľa musí byť
splatná. Len v prípade, ak dlžník nesplní svoj záväzok v zákonnej lehote, príp. v primeranej dobe od
výzvy veriteľa, veriteľ sa môže domáhať splnenia svojej pohľadávky od ručiteľa. Obchodný zákonník
ustanovuje aj výnimky, keď veriteľ nie je povinný vyzvať dlžníka na plnenie a so svojim nárokom sa

v takom prípade môže primárne obrátiť na ručiteľa, pričom sa jedná o situácie, kedy výzva na plnenie
buď nie je možná, alebo je nadbytočná. Ust. § 306 ods. 2 Obchodného zákonníka poskytuje ručiteľom
ochranu v čase, kedy sú ručitelia povinní splniť pohľadávku veriteľa za hlavného dlžníka. Ručitelia tak
môžu proti veriteľovi uplatniť všetky námietky, ktoré je oprávnený použiť proti veriteľovi dlžník, pričom ak
za ten istý záväzok ručí viac ručiteľov, ručí každý z ručiteľov za celý záväzok v súlade s ust. § 307 ods.

1 Obchodného zákonníka, pričom pri postúpení zabezpečenej pohľadávky prechádzajú práva z ručenia
na postupníka v čase, keď postúpenie oznámil ručiteľovi postupca alebo preukázal postupník (§ 307
ods. 3 Obchodného zákonníka).

43. Hypotéza uvedených hmotnoprávnych noriem, ktorá dopadá na právny pomer procesných strán,

vymedzuje okruh rozhodujúcich skutočností, ktoré sa týkajú povinnosti tvrdenia a dôkaznej povinnosti
na preukázanie týchto tvrdení, čím je určený rozsah dôkazného bremena a jeho nositeľ. Až na povinnosť
tvrdenia nadväzuje povinnosť označiť dôkazy preukazujúce tvrdené skutočnosti a len v prípade, ak sú
tieto skutočnosti preukázané, možno konštatovať, že žalobca uniesol bremeno tvrdenia ako aj dôkazné
bremeno. V takom prípade je aj žalovaná strana zaťažená označenými procesnými povinnosťami, pokiaľ

sa v konaní chce úspešne brániť, keďže dochádza k tzv. presúvaniu dôkazného bremena.

44.Zmluvaoúverejeabsolútnymobchodnýmzáväzkovýmvzťahom,ktorýpodlieharežimuObchodného
zákonníka bez ohľadu na to, kto je subjektom tohto právneho vzťahu. Úverová zmluva je súčasne
zmluvou konsenzuálnou, nakoľko vzniká už samotnou dohodou zmluvných strán o jej obsahu. Na jej

vznik sa teda nevyžaduje faktické poskytnutie úverových prostriedkov rozdielne od zmluvy o pôžičke.
Podstatnou časťou úverovej zmluvy je záväzok veriteľa poskytnúť na požiadanie dlžníka peňažné
prostriedky, pričom tento záväzok sa spravidla nekryje s momentom uzatvorenia úverovej zmluvy.
Povinnosť veriteľa poskytnúť dlžníkovi úverové prostriedky je spojená s požiadavkou dlžníka, pričom
samotné poskytnutie peňažných prostriedkov môže byť uskutočnené rôznym spôsobom, či už na účet

dlžníka, príp. na účet dlžníkovho veriteľa, preplatením tovarových faktúr a pod. Z dikcie ust. § 497
Obchodného zákonníka potom vyplýva, že záväzok vrátiť peňažné prostriedky veriteľovi a zaplatiť
z nich úroky je spojená so skutočnosťou ich poskytnutia do určitej sumy veriteľom dlžníkovi. V rámci
povinnosti tvrdenia a dôkaznej povinnosti tak bolo preto procesnou povinnosťou žalobcu a najmä
v situácii, ak uvedenú okolnosť žalovaní učinili spornou, uviesť tvrdenia a k týmto tvrdeniam označiť

dôkazy, kedy a v akej sume boli úverové prostriedky na žiadosť dlžníka poskytnuté veriteľom dlžníkovi.
Napriek tomu, že žalobca na výzvu upomínacieho súdu predložil interný výpis z úverového účtu dlžníka
bauliner s. r. o., označenie úverového účtu (č. XXXXXXXXXX) ako už bolo uvedené vyššie, nie je
žalobcom špecifikované v nadväznosti na ostatné žalobcom uvádzané skutkové tvrdenia alebo ním
označené dôkazy. Stav úverového účtu vyčíslený ku dňu 27.01.2023 nezodpovedá údajom obsiahnutým

veriteľom v oznámení o predčasnej splatnosti úveru a výzve na úhradu celého zostatku úveru vykonané
listom žalobcu zo dňa 17.07.2020. Napriek opakovaným výzvam zo strany konajúceho súdu na presnú
špecifikáciu uplatneného nároku žalobcom tak, aby tento bol súdom preskúmateľný, žalobca napriek
existujúcemu právnemu zastúpeniu kvalifikovane svoju povinnosť tvrdenia dôsledne nesplnil. Pritom
zodpovednosť za zistenie skutkového stavu spočíva na procesných stranách.

45.Kspornejotázkefaktickéhoposkytnutiaúverudlžníkovijemožnévychádzaťzreálnehopredpokladu,
žepokiaľdošlovznikuúverovejzmluvyavsúvislostisňouboliuzatvorenéajDohodyoručenížalovanými
v rade 2/ a 3/, ktorí v čase vzniku tohto záväzkovo-právneho vzťahu mali postavenie spoločníkova ručiteľov dlžníka, t.j. osôb so znalosťou veci, bez uvedenia konkrétnych skutkových okolností, ktoré
sa týkali ich vlastného vnímania a konania v čase bezprostredne nasledujúcom po uzatvorení týchto
dohôd, pre ktoré by nedošlo k naplneniu hospodárskeho účelu uzatvorenej Úverovej zmluvy, žalovaní

neuviedli žiadne skutočnosti a z uvedeného pohľadu nemožno hodnotiť ich obranu a popretie ako účinné
(§ 151 ods. 1, 2 CSP). Rovnako je nelogické, že by po doručení oznámenia o predčasnej splatnosti úveru
ostali na takéto výzvy veriteľa žalovaní nečinní, a že by sa voči domnelým nárokom veriteľa žiadnym
spôsobom nebránili. Uvedený záver súdu však bez ďalšieho neumožňuje preniesť bremeno tvrdenia
a dôkazné bremeno na žalovaných pri vymedzení ostatných hypotézou právnej normy predpokladaných

rozhodných skutkových tvrdení, ktoré v danej veci absentovali pre možnosť súdu vyhodnotiť nárok
žalobcu ako nesporný a dôvodný.

46. V situácii, že žalobca opiera svoje postavenie postupníka a tzv. aktívnu legitimáciu v spore od
uzatvorenej Zmluvy o odplatnom postúpení pohľadávky zo dňa 14.12.2021, platné postúpenie žalovanej
pohľadávky v konaní žalobca nepreukázal. Procesnou povinnosťou žalobcu bolo tvrdiť a preukázať, že

napriek písomnej výzve banky adresovanej dlžníkovi dlžník bol nepretržite viac ako 90 kalendárnych
dní v omeškaní so splnením čo i len časti jeho peňažného záväzku. Žalobca bol preto povinný
tvrdiť a preukázať podmienky vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru, nesplnenie splatného záväzku
dlžníkom na výzvu veriteľa a zákonom kvalifikované trvanie omeškania dlžníka so splnením čo i len
časti jeho peňažného záväzku. Len pri splnení takto určených podmienok v súlade s ust. § 92 ods. 8

zákona o bankách je banka oprávnená svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku
postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou aj bez súhlasu klienta. Žalobca
v podanej žalobe ani na dodatočné výzvy súdu nešpecifikoval, v akom rozsahu bol dlžníkom úver
splatený, ktoré splátky boli dlžníkom uhradené a v akom rozsahu a ktoré splátky zaplatené dlžníkom
neboli a to tak, aby nárok uplatnený žalobcom bol preskúmateľný nielen v rozsahu žalovanej istiny,

ale tiež v rozsahu uplatnených úrokov, poplatkov a uplatneného úroku z omeškania. Napriek námietke
žalovaných, že žalobca v konaní nepreukázal reálne poskytnutie úveru a skutočnosť, v akej výške
bol úver žalovanému v rade 1/ poskytnutý, v akej výške bol dlžníkom splatený, žalobca opätovne ani
k tejto námietke žalovaných neuviedol substancované tvrdenia a k nim neoznačil relevantný dôkaz. Až
v záverečnom prednese žalobca uviedol úhradu 11 splátok a vznik omeškania s úhradou úveru dňa

30.03.2020. Je možné stotožniť sa s námietkou žalovaných, v zmysle ktorej listina označená ako výpis
z úverového účtu nemá dostatočnú dôkaznú relevanciu a autenticitu, nakoľko nie je nikým autorizovaná,
teda z jej obsahu nie je zrejmé, kto listinu vyhotovil, kto za jej obsahovú správnosť zodpovedá, pričom
uvedená listina ani obsahovo nezodpovedá ostatným tvrdeniam žalobcu alebo obsahu oznámenia
o predčasnej splatnosti úveru a v ňom vymedzeným dlžným splátkam ku dňu 17.07.2020.

47. Napriek námietke žalovaných k otázke čitateľnosti Prílohy č. 1 Zmluvy o postúpení pohľadávky,
ktorá má bližšie konkretizovať pohľadávku veriteľa voči dlžníkovi, ktorá tvorila predmet postúpenia
pohľadávok,anipovykonanípredmetnéhodôkazusúdomaskonštatovaníslabejčitateľnostipredloženej
listiny, žalobca adekvátne procesne nereagoval, zostal pasívny a uvedený nedostatok predloženého

dôkazu neodstránil.

48. Nad rámec vyššie uvedeného súd poznamenáva, že postúpením pohľadávky banky na inú osobu
nepochybne dochádza k zmene obsahu záväzkovo-právneho vzťahu, pričom uvedená zmena je
vyvolaná postavením subjektov tohto záväzku, keď povinnosť banky zachovávať bankové tajomstvo sa

viaže k subjektu banky, nie však na iný subjekt, ktorému je pohľadávka bankou postúpená. Rovnako
bankamápostavenieregulovanéhosubjektu,apretospoukazomnaobsahzákonnéhoust.§524anasl.
Občianskeho zákonníka bolo nevyhnutné možnosť postúpenia pohľadávky bankou na inú osobu upraviť
osobitnou právnou úpravou, ktorou je zákon o bankách, a to účinnosťou zákona č. 252/1999, t. j. od
16.09.1999. Napriek tomu, že novela zákona o bankách s účinnosťou od 10.06.2013 v zmysle ust. §

89 ods. 1 zakotvila možnosť účastníkov zmluvne si upraviť práva a povinnosti z obchodov odchýlne
od zákona alebo osobitného právneho predpisu, pokiaľ to zákonná úprava explicitne nezakazuje
alebo odchýlenie sa od zákonných ustanovení nevylučuje, otázka povahy zákonného ustanovenia §
92 ods. 8 zákona o bankách bola judikovaná viacerými rozhodnutiami Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky a ustálená stanoviskom Najvyššieho súdu zverejneným v Zbierke stanovísk Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky pod R 60/2018 (obdobne rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
1Cdo 147/2017 zo dňa 24.04.2018, uznesenie 1Obdo 92/2018 zo dňa 20.11.2019 a rozhodnutie
3Obdo 12/2019 zo dňa 23.10.2019, a to aj pre oblasť obchodnoprávnych vzťahov). Stranami nastolenú
otázku povahy ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách z hľadiska je kogentnosti alebo dispozitívnosti,resp. otázky, či si banka so svojim klientom môže dojednať vzájomné práva a povinnosti odchýlne
od tohto ustanovenia, dovolací súd opakovane skonštatoval, že záujmom zákonodarcu bolo určitým
zákonompredpokladanýmspôsobomupraviťpodmienky,zasplneniaktorýchmôžebankapostúpiťsvoju

pohľadávkuinémusubjektuabezsplneniaktorýchkpostúpeniuprísťnesmie.Najvyššísúdskonštatoval,
že nerešpektovanie tejto úpravy má za následok neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky pre rozpor
so zákonom podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Zákonným dôsledkom rozporu právneho úkonu so
zákonom podľa stanoviska Najvyššieho súdu je skutočnosť, že v takom prípade neexistuje žiadny
priestor pre inú interpretáciu zákonného ustanovenia § 92 ods. 8 vety prvej zákona o bankách ako tú,

že podmienky, za splnenia ktorých môže banka postúpiť svoju pohľadávku inému subjektu, sú z povahy
vecami podmienkami, bez splnenia ktorých k postúpeniu prísť nesmie (je zakázané). V situácii, ak
žalobcom v konaní nebolo tvrdené a preukázané, že predmetom postúpenia bola pohľadávka právneho
predchodcu žalobcu, ku ktorej zosplatneniu došlo platne v súlade s ustanoveniami Zmluvy a zákonom,
nemožnoprijaťanizáverotom,žepredmetnápohľadávkaspĺňapredpokladyprejejpostúpenievzmysle
ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách a za stavu, že žalobca nepreukázal podmienky zosplatnenia úveru,

nemožno prijať ani záver o splatnosti celého úveru s úrokmi a na tom základe aj platné postúpenie
pohľadávky vzhľadom na kogentnú povahu zákonného ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách.

49. Rovnako v konaní nebolo spoľahlivo preukázané, že žalobca nadobudol odplatnou zmluvou
o postúpení pohľadávok pohľadávku, ktorá je predmetom tohto konania, keďže listinný dôkaz v kvalite,

v akej bol súdu predložený, prijatie takéhoto záveru konajúcemu súdu neumožňuje. Odhliadajúc od
vyššie uvedených skutočností súd poznamenáva, že spôsob, ktorým žalobca napriek opakovaným
výzvam súdu špecifikoval uplatnený nárok, neumožňuje súdu tento spoľahlivo verifikovať a preskúmať
tak, aby súd mohol o uplatnenom nároku rozhodnúť s významnými hmotno-právnymi a procesnými
dôsledkami pre účastníkov záväzkovo-právneho vzťahu.

50. Posúdenie ostatnej časti žalovanými uplatnenej procesnej obrany by následne malo právnu
relevanciu v prípade pozitívneho vyhodnotenia platného zosplatnenia úverovej pohľadávky veriteľa a jej
platného nadobudnutia žalobcom ako postupníkom, čo v konaní preukázané nebolo. Vzhľadom na
vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia súd vyhodnotil nárok uplatnený žalobcom

ako dostatočne nepreukázaný, a preto žalobu v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietol.

51. Podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej
úspechu vo veci.

52. Podľa ustanovenia § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu
súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

53. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol na základe princípu úspechu strán v spore tak, že
žalovaným v rade 2/ a 3/ priznal voči žalobcovi nárok na plnú náhradu trov konania s tým, že o výške
týchto trov súd rozhodne samostatným uznesením podľa § 262 ods. 1, 2 CSP v lehote 60 dní po
právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Žilina ku Krajskému súdu v Banskej Bystrici.

Odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo
veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne

doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa
dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie
podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov
s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší
subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd

vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 Civilného sporového poriadku).V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa

napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ
domáha (odvolací návrh) (363 Civilného sporového poriadku).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 Civilného

sporového poriadku).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č. 65/2001 Z.z.
o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).