Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 30. september 2025

Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 5C/48/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6425202087
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Patrik Kukuľa
ECLI: ECLI:SK:OSZH:2025:6425202087.1

Uznesenie

Okresný súd Žiar nad Hronom v spore žalobcov: 1/ A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. D. XXX/XX,
XXX XX E. F. C. a 2/ A. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. D. XXX/XX, XXX XX E. F. C., obaja zastúpení
Mgr. et Mgr. Lívia Šouc Kosťová, advokátka, IČO: 44 465 203, so sídlom Pod Donátom 5, 965 01 Žiar
nad Hronom, proti žalovaným: 1/ H. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. J. XXX, XXX XX G. a 2/ A. K., nar.
XX.XX.XXXX, bytom G. J. XXX, XXX XX G., o určenie vlastníckeho práva, takto

r o z h o d o l :

I. Súd konanie zastavuje.

II. Súd žalovaným nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 02.09.2025 bola Okresnému súdu Žiar nad Hronom (ďalej ako „OS Žiar nad Hronom“ alebo „súd“)
doručená žaloba, ktorou sa žalobcovia 1/ a 2/ domáhali, aby súd určil, že spoluvlastníkmi nehnuteľností

zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie E. F. C., obec E. F. C., L. E. F. C., a
to pozemkov CKN parc. č. XXXX, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X a stavby - rodinného
domu súp. č. XXX, postaveného na pozemku CKN parc. č. XXXX, je žalobca 1/ v podiele 2/3 a žalobkyňa
2/ v podiele 1/3.

2. Súd z podanej žaloby (č. l. 3 p. v.) a súdneho registra zistil, že na OS Žiar nad Hronom prebiehalo pod

sp. zn. 19C/67/2022 konanie s totožnými stranami sporu a s totožným návrhom súdneho rozhodnutia.
Rozsudok OS Žiar nad Hronom sp. zn. 19C/67/2022 zo dňa 16.08.2024 v súvislosti s Rozsudkom
Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 15Co/137/2024 zo dňa 23.04.2025 nadobudol právoplatnosť
dňa 12.05.2025. V predmetnej veci prebieha dovolacie konanie.

3. Žalobcovia v podanej žalobe poukázali na konanie vedené pod sp. zn. 19C/67/2022, v ktorom sa

domáhajú určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam. Zdôrazňujú, že skutkové a právne tvrdenia v
tomto spore sa neprekrývajú s tvrdeniami obsiahnutými v aktuálnej žalobe. Pre uplatnenie litispendencie
(prekážky začatého konania) je potrebné kumulatívne splnenie totožnosti strán a totožnosti predmetu
sporu. Predmet sporu sa podľa žalobcov neurčuje len podľa žalobného petitu, ale aj podľa právneho
dôvodu, teda právneho pomeru vyplývajúceho zo skutkových okolností. Totožnosť predmetu konania
existuje len vtedy, ak ten istý nárok vyplýva z rovnakých skutkových tvrdení a rovnakého právneho

dôvodu (Uznesenie NS SR sp. zn. 5Cdo-280/2010). Žalobcovia dôvodia, že v pôvodnom konaní
absentujeprávnaargumentáciatedapoukazna§39azákonač.40/1964Zb.občianskyzákonníkvznení
neskorších predpisov (ďalej ako „OZ“), čím je litispendencia vylúčená. Pokiaľ ide o prekážku res iudicata,
podľa názoru žalobcov neprichádza do úvahy, pretože vyžaduje totožnosť strán a totožnosť predmetu
konania, ktorý je chápaný ako nárok spolu so skutkovým odôvodnením. V spore vedenom pod sp. zn.:
19C/67/2022 na OS Žiar nad Hronom žalobcovia nikdy nepoužili skutkovú a právnu argumentáciu podľa

§ 39a OZ, a teda totožnosť predmetu konania podľa ich názoru nie je daná.4. Podľa § 159 zákona č. 160/2015 Z. z., Civilného sporového poriadku, v znení neskorších predpisov
(ďalej len „CSP“), začatie konania bráni tomu, aby o tom istom spore prebiehalo na súde iné konanie.
Ak na súde prebieha o tom istom spore iné konanie, súd zastaví konanie, ktoré sa začalo neskôr..

5. Podľa § 230 CSP, ak sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať a rozhodovať znova.

6. Právna istota, ako jeden zo základných prvkov právneho štátu, zaväzuje právny štát - a v prvom
rade zákonodarcu - aby jasne a jednoznačne stanovil pravidlá, za ktorých sa pripúšťajú výnimky z tak

dôležitého právneho inštitútu záväznosti a nezmeniteľnosti súdnych rozhodnutí, akým je nepochybne
inštitút právoplatnosti súdnych rozhodnutí. V tomto zmysle možno považovať zákonom stanovené
procesné záruky za rozhodujúce. Zákon musí jednoznačne stanoviť, za akých podmienok (objektívnych
a subjektívnych) sa môže napadnúť právoplatné rozhodnutie súdu a kedy nastáva ten stav, keď
právoplatné rozhodnutie už nemožno napadnúť žiadnym opravným prostriedkom (napr. stanovením
lehôt, po uplynutí ktorých už mimoriadny opravný prostriedok nie je možné podať). K takýmto procesným

zárukám možno zaradiť aj jasné vymedzenie dôvodov, pre ktoré možno napadnúť právoplatné
rozhodnutie súdu, pričom už samotná závažnosť takto stanoveného dôvodu musí spochybňovať buď,
vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia, resp. splnenie základných podmienok konania (napr.
nedostatok právomoci, prekážka právoplatne rozhodnutej veci, nedostatok spôsobilosti byť účastníkom
konania a pod.). (Z rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky PL. ÚS 43/95)

7. Z rozhodovacej praxe vyplýva, že pri posudzovaní totožnosti predmetu konania je kľúčové zistiť,
či spory vychádzajú z rovnakého jadra skutkových tvrdení. Ak sa napríklad v jednom konaní rieši
zápis vlastníckeho práva a v druhom nárok na zrušenie právneho úkonu z dôvodu neplatnosti, a tieto
nepramenia z rovnakých skutkových okolností, potom predmet konania nie je totožný. (Uznesenie

Najvyššieho súdu SR z 22. februára 2017 sp. zn. 8 Cdo 125/2016 - ktoré poukazuje na prípady, keď
sú konania vzájomne blokujúce pri totožnom skutkovom jadre). Súdy vyšších súdnych autorít sa tiež
zaoberali prekážkou rozhodnutej veci a teda, že: „Táto prekážka nastáva predovšetkým vtedy, ak sa
má v novom konaní prejednať tá istá vec. O tú istú vec ide vtedy, keď v novom konaní ide o ten
istý nárok alebo stav, o ktorom už bolo právoplatne rozhodnuté, a ak sa týka rovnakého premetu

konania a tých istých osôb. Ten istý predmet konania je daný vtedy, ak ten istý nárok alebo stav
vymedzený žalobným petitom vyplýva z rovnakých skutočných tvrdení, z ktorých bol uplatnený (t.j.
ak vyplýva z rovnakého skutku). Pre posúdenie, či je daná prekážka veci právoplatne rozhodnutej,
nie je významné, ako súd po právnej stránke posúdil skutkový dej, ktorý bol predmetom pôvodného
konania. Prekážka veci právoplatne rozhodnutej je daná aj vtedy, pokiaľ určitý skutkový dej (skutok) bol

po právnej stránke v pôvodnom konaní posúdený inak, nesprávne či neúplne. Pokiaľ ide o totožnosť
účastníkov, nie je významné, či rovnaké osoby majú v novom konaní rovnaké alebo rozdielne procesné
postavenie (či ten, kto bol v skoršom konaní žalobcom, je žalobcom aj v novom konaní alebo má
postavenie žalovaného, resp. či ten, kto v skoršom konaní vystupoval ako žalovaný, má alebo nemá v
novom konaní procesné postavenie žalovaného). Konanie sa týka tých istých osôb aj v prípade, ak v

novom konaní vystupujú právni nástupcovia pôvodných účastníkov konania, či už z dôvodu univerzálnej
alebo singulárnej sukcesie.“ (Z uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 5 Cdo 154/2014
z 31.05.2016). Významným v tomto konaní je taktiež rozhodnutie NS ČR: „Prekážka veci právoplatne
rozhodnutej nie je daná v tom prípade, ak síce v novom konaní ide o totožný právny vzťah medzi
totožnými účastníkmi, avšak ak sa novo uplatnený nárok opiera o iné skutočnosti, ktoré tu neboli v

čase pôvodného konania a ku ktorým došlo až neskôr.“ (Rozsudok NS ČR uverejnený pod č. 39/1988).
Praktický dopad rozhodnutí je v tom, že sa bráni duplicitnému prejednávaniu totožných sporov, čo je
základná zásada právnej istoty a efektívnosti súdnictva. Ak už raz súd o niečom právoplatne rozhodol,
účastníci by už nemali byť zaťažovaní opätovným prejednávaním sporu, a to ani v prípade, že by sa
žalobca pokúsil svoju žalobu iba inak právne kvalifikovať.

8. Z predmetných rozhodnutí tak vyplýva, že pre posúdenie, či sú dané dôvody prekážky veci
právoplatne rozhodnutej sú podstatné tvrdené skutočnosti, z ktorých bol uplatnený nárok v jednotlivých
konaniach. Na opačnej strane je nepodstatné ako súd po právnej stránke posúdil skutkový dej.
Prekážka právoplatne rozhodnutej veci je daná aj vtedy ak určitý skutkový dej (skutkové jadro sporu)

bolo po právnej stránke posúdené určitým spôsobom aj nesprávne, či neúplne. Ak obe konania v
konečnom dôsledku konajú o tom istom stave právneho vzťahu na základe rovnakých faktov, môže byť
predmet totožný. Ak však nový právny dôvod vyžaduje nové, odlišné skutkové tvrdenia, ktoré neboli v
predchádzajúcom spise ani naznačené, potom predmety nie sú totožné.9. Skutkové tvrdenia doteraz predložené v konaní pred OS Žiar nad Hronom sp. zn. 5C/48/2025
spočívajú najmä v tom, že a) žalobca 1/ je otcom žalovanej a po úmrtí svojej manželky sa nachádzal

v náročnej životnej situácii, mal byť dôverčivý k vlastnej dcére, ktorá mala zneužiť jeho tieseň,
dôverčivosť a rozrušenie, dcéra svojím konaní mala získať pre seba, resp. tretiu osobu značný prospech
využitím jeho slabosti;
b) zdravotný/psychický stav a tieseň po úmrtí manželky, keď prekonal mozgovú príhodu, mal užívať
lieky s tlmiacimi účinkami – znížená schopnosť rozhodovania; c) finančná situácia žalobcu, kedy nemal

dostatok finančných prostriedkov, čo viedlo k finančnej závislosti; d) splácanie pôžičky bolo dohodnuté
v mesačných splátkach v sume 100,- eur vždy k 20. dňu v mesiaci počnúc dňom 20.09.2015, zriadenie
záložnej zmluvy k nehnuteľnostiam v k. ú. E. F. C.; e) kúpna cena vo výške 29 000 Eur by mala byť v
hrubom nepomere k hodnote nehnuteľností, a to na úkor jediného bývania žalobcu.

10. Obdobné skutkové tvrdenia boli podľa názoru súdu predložené aj v konaní pred OS Žiar nad Hronom

sp. zn. 19C/67/2022, konkrétne: a) blízky vzťah otca a dcéry (bod 36. rozsudku sp. zn. 19C/67/2022
zo dňa 16.08.2024), vzťah založený na dôvere, ktorý mal byť zneužitý získaním prospechu na úrok
oslabeného žalobcu 1/ (bod 3.1. rozsudku sp. zn. 19C/67/2022 zo dňa 16.08.2024); b) zlý zdravotný/
psychický stav a tieseň, keď v konaní
žalobca 1/ uviedol, že mu v roku XXXX zomrela manželka, zhoršil sa mu zdravotný stav, teda v čase

podpísania zmluvy o pôžičke ako aj záložnej zmluvy (bod 22 rozsudku sp. zn. 19C/67/2022 zo dňa
16.08.2024), pričom súd tieto tvrdenia o znížených rozpoznávacích schopnostiach nemal preukázané
(bod 39. rozsudku sp. zn. 19C/67/2022 zo dňa 16.08.2024); c) pokiaľ ide o finančné problémy,
žalobcovia sa snažili preukázať, že svedok mal v tom čase finančné problémy. Súd však v kontexte s
ostatným vykonaným dokazovaním k takýmto skutkovým zisteniam nedospel, považoval za hodnoverne

preukázané, že motívom k pôžičke mali byť finančné záväzky žalobcu 1/, ktorý mal finančné záväzky
voči žalobkyni 2. (body 34. a 40. rozsudku sp. zn. 19C/67/2022 zo dňa 16.08.2024); d) totožné skutkové
okolnosti pri splácaní pôžičky v splátkach, zriadenie záložnej zmluvy k rodinnému domu, identické
pristúpenie k výkonu záložného práva a k uzavretiu kúpnej zmluvy na predaj domu; e) súdu bola zrejmá
výška kúpnej ceny 29 000 Eur, pričom sa ňou zaoberal len okrajovo (body 16. a 17. rozsudku sp. zn.

19C/67/2022 zo dňa 16.08.2024).

11. Inštitút právoplatnosti je významný právny nástroj, ktorý zaručuje, že súdne rozhodnutia sú v
zásade záväzné a nemenné. Prekážka litispendencie a prekážka res iudicata majú účinne zabraňovať
tomu, aby sa ten istý spor prejednával opakovane, čo je nevyhnutné pre právnu istotu občanov a

efektívne fungovanie súdov. Akonáhle súd raz rozhodne a rozhodnutie nadobudne právoplatnosť, spor
je považovaný za uzavretý (prekážka veci rozhodnutej - res iudicata). Res iudicata svojou podstatou
patrí k procesným podmienkam a jej existencia (zistenie) v každom štádiu konania vedie k zastaveniu
konania. Účastníci konania nemôžu byť nútení prejsť si opätovným súdnym konaním, a to ani vtedy, ak
by sa žalobca snažil spor podradiť pod inú právnu kvalifikáciu. Prekážka veci právoplatne rozhodnutej

je daná aj vtedy, pokiaľ určitý skutkový dej bol po právnej stránke v pôvodnom konaní posúdený inak,
nesprávne či neúplne. Podľa názoru súdu žalobcovia v konaní pred OS Žiar nad Hronom v sp. zn.
5C/48/2025 nepredložili tak rozdielne skutkové okolnosti ako v konaní pred OS Žiar nad Hronom v
sp. zn. 19C/67/2022, spôsobilé odôvodniť iný uplatnený nárok alebo preukázať, že ide o iný, doposiaľ
neprejednaný skutkový základ veci, a preto sú splnené podmienky na vyslovenie prekážky právoplatne

rozhodnutej veci (res iudicata) a nové konanie musí byť zastavené. S ohľadom na uvedené súd konanie
zastavil (výrok I.).

12. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

13. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

14. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.

15. Nakoľko žalobcovia zavinili zastavenie konania, vznikol nárok na náhradu trov konania žalovaným. V
tejto súvislosti súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp .zn. 7Cdo/14/2018 z 28.02.2018,podľa ktorého, „ak podľa obsahu spisu strane žiadne trovy nevznikli, je v súlade s čl. 17 základných
princípov CSP (procesná ekonómia) rozhodnúť tak, že sa jej náhrada trov konania nepriznáva.“ Keďže
zo súdneho spisu žalovaným žiadne trovy konania ani nevyplývajú, súd im náhradu trov konania

nepriznal (výrok II.)

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti
ktorého uzneseniu smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti

odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania
uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne

obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie

vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b)
sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní
došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez
svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.