Rozsudok – Spoluvlastníctvo ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 25. november 2025

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 101C/83/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2124206943
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 11. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Simona Szabó

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2025:2124206943.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudkyňou Mgr. Simonou Szabó v spore žalobkyne: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom

C., C. XXXX/X, zastúpenej: Prosman a Pavlovič advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Trnava, Hlavná
31, IČO: 36 865 281, proti žalovanej: B. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom E., o zrušenie a vyporiadanie
podielového spoluvlastníctva, takto

r o z h o d o l :

I. Súd z r u š u j e podielové spoluvlastníctvo žalobkyne a žalovanej k nehnuteľnostiam nachádzajúcim
sa v okrese C., obci F. G. H., katastrálnom území F. G. H., zapísaným na liste vlastníctva č.
XXX, vedeným Okresným úradom Trnava, katastrálny odbor, ako parcely registra „C“ evidované na
katastrálnej mape, a to k pozemku parcelné číslo XXX/X o výmere 345 m2, druh pozemku záhrada,

k pozemku parcelné číslo XXX/X o výmere 6 m2, druh pozemku záhrada, k pozemku parcelné číslo
XXX/X o výmere 69 m2, druh pozemku záhrada, k pozemku parcelné číslo XXX/X o výmere 12 m2, druh
pozemku záhrada, k pozemku parcelné číslo XXX/X o výmere 4 m2, druh pozemku záhrada.

II. Súd p r i k a z u j e nehnuteľnosti nachádzajúce sa v okrese C., obci F. G. H., katastrálnom území
F. G. H., zapísané na liste vlastníctva č. XXX, vedeným Okresným úradom Trnava, katastrálny odbor,
ako parcely registra „C“ evidované na katastrálnej mape, a to pozemok parcelné číslo XXX/X o výmere

345 m2, druh pozemku záhrada, pozemok parcelné číslo XXX/X o výmere 6 m2, druh pozemku záhrada,
pozemok parcelné číslo XXX/X o výmere 69 m2, druh pozemku záhrada, pozemok parcelné číslo XXX/X
o výmere 12 m2, druh pozemku záhrada, pozemok parcelné číslo XXX/X o výmere 4 m2, druh pozemku
záhrada do výlučného vlastníctva žalobkyne vo veľkosti 1/1 k celku.

III. Žalobkyňa je p o v i n n á zaplatiť žalovanej z titulu vyporiadania podielového spoluvlastníctva
náhradu za podiel žalovanej vo výške 2 900 eur, do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

IV. Žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou Okresnému súdu Trnava dňa 27.08.2024 sa žalobkyňa domáhala zrušenia a
vyporiadania podielového spoluvlastníctva strán sporu k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v okrese
Trnava, obci F. G. H., katastrálnom území F. G. H., zapísaným na liste vlastníctva č. XXX, vedeným
Okresným úradom Trnava, katastrálny odbor, ako parcely registra „C“ evidované na katastrálnej mape,
a to k pozemku parcelné číslo XXX/X o výmere 345 m2, druh pozemku záhrada, k pozemku parcelné
číslo XXX/X o výmere 6 m2, druh pozemku záhrada, k pozemku parcelné číslo XXX/X o výmere 69

m2, druh pozemku záhrada, k pozemku parcelné číslo XXX/X o výmere 12 m2, druh pozemku záhrada,
kpozemkuparcelnéčísloXXX/Xovýmere4m2,druhpozemkuzáhrada.Uvedenénehnuteľnostinavrhla
prikázať do jej výlučného vlastníctva s povinnosťou vyplatenia náhrady žalovanej za jej spoluvlastníckypodiel vo výške 2 900 eur, a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. O trovách konania navrhla
rozhodnúť tak, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobkyni náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. Žalobkyňa žalobu odôvodnila tým, že spolu so žalovanou sú podielovými spoluvlastníčkami vyššie
špecifikovanýchnehnuteľností,oveľkostispoluvlastníckychpodielovžalobkyňa11/12kcelkuažalovaná
1/12 z celku. Žalobkyňa má dlhodobo záujem nehnuteľnosti plnohodnotne užívať a ďalej s nimi
nakladať. Žalovaná, rovnako ako jej právna predchodkyňa p. I. J. o nehnuteľnosti neprejavila žiadny
záujem. Žalobkyňa sa opakovane pokúšala osloviť p. J. a následne aj žalovanú so žiadosťou o

vyporiadanie ich podielového spoluvlastníctva, avšak každá snaha žalobkyne zostala bez akejkoľvek
odozvy. S ohľadom na pasivitu žalovanej žalobkyňa predpokladá, že táto o nadobudnutie výlučného
vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam záujem nemá. Zároveň žalobkyňa ako väčšinová spoluvlastníčka
nehnuteľností má trvalý záujem tieto nadobudnúť a užívať. Z toho dôvodu považovala za najlogickejší
spôsob vyporiadania podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam ich prikázanie do výlučného
vlastníctva žalobkyne, ktorá uhradí žalovanej náhradu za jej spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnostiach.

Za účelom stanovenia hodnoty nehnuteľností oslovila žalobkyňa realitnú kanceláriu NEOREAL, s.r.o.,
ktorá ohodnotila nehnuteľnosti na sumu 34 800 eur. Na základe toho žalobkyňa navrhla, aby súd
priznal žalovanej nárok na vyrovnací podiel vo výške 1/12 celkovej hodnoty nehnuteľností a teda
v sume 2 900 eur. Mala za to, že nie je daný žiaden zákonný, ako ani logický dôvod, pre ktorý
by existovala prekážka zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva v zmysle tejto žaloby.

Ďalej uviedla, že v zmysle citovaných ustanovení je súd oprávnený zrušiť a vyporiadať podielové
spoluvlastníctvo len zákonom uvedenými spôsobmi so zachovaním ich poradia. Rozdelenie veci je
prvým a prednostným spôsobom vyporiadania zrušeného podielového spoluvlastníctva. Súd pritom
skúma, či je vec možné rozdeliť, resp. vychádzajúc z doslovného znenia zákonného ustanovenia
skúma, či je toto rozdelenie „dobre možné“. Máme za to, že predmetné nehnuteľnosti nie je možné

reálne rozdeliť zohľadňujúc veľkosť spoluvlastníckeho podielu žalovanej tak, aby vznikli samostatne
dobre využiteľné celky. Podľa ustanovenia § 142 ods. 1 OZ musí súd pri vyporiadaní podielového
spoluvlastníctva vždy prihliadať najmä na účelné užívanie veci a veľkosť spoluvlastníckych podielov
jednotlivých spoluvlastníkov. Žalobkyňa je jednak vlastníčkou najväčšieho spoluvlastníckeho podielu na
nehnuteľnostiach a zároveň je jediná, kto nehnuteľnosti v súčasnosti aj využíva. S ohľadom na uvedené

skutočnosti bola žalobkyňa presvedčená, že prikázanie nehnuteľností do jej výlučného vlastníctva
za primeranú náhradu predstavuje najoptimálnejší možný spôsob vyporiadania tohto podielového
spoluvlastníctva.

3. Okresný súd Trnava vykonal všetky potrebné úkony na zistenie skutočného pobytu žalovanej, avšak

bezúspešne, preto žalovanej doručil žalobu s prílohami zverejnením na úradnej tabuli súdu a webovej
stránke súdu v súlade s § 116 ods. 1, 2 CSP. Žalovaná sa k žalobe písomne nevyjadrila, v konaní
bola nečinná, skutkové tvrdenia žalobkyne nespochybnila, neuviedla rozhodujúce skutočnosti na svoju
obranu, nepripojila žiadne listiny ani neoznačila dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, ak by uplatnený
nárok v celom rozsahu neuznávala. Súd preto skutkové tvrdenia žalobkyne považoval za nesporné.

4. Súd sa oboznámil s podanou žalobou žalobkyne a vykonal dokazovanie listinami, a to: výpisom z listu
vlastníctva č. XXX pre katastrálne územie F. G. H. a ocenením nehnuteľností realitnou kanceláriou
NOEREAL, s.r.o. a zistil nasledovný skutkový stav:

5. Žalobkyňa a žalovaná sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností nachádzajúcich sa v okrese
Trnava, obci F. G. H., katastrálnom území F. G. H., zapísané na liste vlastníctva č. XXX, vedeným
Okresným úradom Trnava, katastrálny odbor, ako parcely registra „C“ evidované na katastrálnej mape,
a to pozemok parcelné číslo XXX/X o výmere 345 m2, druh pozemku záhrada, pozemok parcelné číslo
XXX/X o výmere 6 m2, druh pozemku záhrada, pozemok parcelné číslo XXX/X o výmere 69 m2, druh

pozemku záhrada, pozemok parcelné číslo XXX/X o výmere 12 m2, druh pozemku záhrada, pozemok
parcelnéčísloXXX/Xovýmere4m2,druhpozemkuzáhrada,pričomžalobkyniprislúchaspoluvlastnícky
podiel o veľkosti XX/XX-XX k celku a žalovanej prislúcha spoluvlastnícky podiel o veľkosti X/XX-XXX
k celku. Všeobecná hodnota nehnuteľností ako celku bola ocenením realitnej kancelárie stanovená
vo výške 34 800 eur. Realitná kancelária pri určení ceny nehnuteľností vychádzala z trhovej hodnoty

nehnuteľností.

6. Podľa § 136 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len Občiansky zákonník),
vec môže byť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov.7. Podľa § 141 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spoluvlastníci sa môžu dohodnúť o zrušení
spoluvlastníctva a o vzájomnom vyporiadaní; ak je predmetom spoluvlastníctva nehnuteľnosť, dohoda

musí byť písomná.

8. Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná
vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné
využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému

alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné
správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov
nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.

9. Podľa § 142 ods. 2 Občianskeho zákonníka, z dôvodov hodných osobitného zreteľa súd nezruší a
nevyporiada spoluvlastníctvo prikázaním veci za náhradu alebo predajom veci a rozdelením výťažku.

10. Podľa § 149 zákona č. 160/2015 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), prostriedkami
procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových
tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov
a hmotnoprávne námietky.

11. Podľa § 150 ods. 1 CSP, strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce
skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.

12. Podľa § 151 ods. 1 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú

za nesporné.

13. V prípade ak je nehnuteľnosť v podielovom spoluvlastníctve viacerých spoluvlastníkov majú k nej
práva a povinnosti v miere, ktorá je určená výškou ich spoluvlastníckeho podielu. Nikto však nemôže byť
spravodlivo nútený, aby zotrval v spoluvlastníckom vzťahu proti svojej vôli, preto má spoluvlastník právo

obrátiť sa na súd s návrhom na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva. Táto zásada
vyplýva z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Cdo 187/2006 zo dňa 20. júla
2007. Predpokladom pre podanie predmetného návrhu je skutočnosť, že nedošlo k dohode o zrušení
a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva.

14. Jednotlivé spôsoby vyporiadania podielového spoluvlastníctva stanovuje Občiansky zákonník, ktorý
súčasne stanovuje aj ich poradie, ktoré je pre súd záväzné. Prvý spôsob zrušenia a vyporiadania
podielového spoluvlastníctva je reálne rozdelenie veci medzi spoluvlastníkov podľa výšky podielov,
pričom prichádza do úvahy iba tam, kde je predmet spoluvlastníctva reálne deliteľný. Rozdelenie veci
je teda prednostným spôsobom vyporiadania zrušeného spoluvlastníctva, súd preto musí v prvom rade

skúmať, či je vec možné reálne rozdeliť. Z praktického hľadiska bude tento spôsob vyporiadania vhodný
najmävtedy,akkaždýzospoluvlastníkovmázáujemudržaťsivlastníckeprávokveci,hocilenkjejurčitej
časti.Oreálnerozdeleniepôjdeibavtedy,akreálnadeľbamázanásledokrozdelenievecipodľapodielov
jednotlivýchspoluvlastníkovapretosavtakomtoprípadeaninevyžadujemajetkovévyporiadanie.Každý
z bývalých spoluvlastníkov sa totiž stáva výlučným vlastníkom reálne rozdelenej veci.

15. V prípade, ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prichádza do úvahy druhý spôsob vyporiadania
podielového spoluvlastníctva a týmto je prikázanie veci za primeranú náhradu jednému alebo
viacerým spoluvlastníkom. Predpokladom tohto spôsobu vysporiadania je záujem jedného alebo
viacerých spoluvlastníkov mať vec vo vlastníctve, pretože súd nemôže rozhodnúť proti vôli jedného zo

spoluvlastníkov. Súd pri rozhodovaní, komu nehnuteľnosť prikáže do výlučného vlastníctva prihliada
na veľkosť spoluvlastníckych podielov, účelné využitie veci (bytovú odkázanosť účastníkov konania),
násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Toto však nie sú jediné
kritéria, nakoľko súd pri posudzovaní komu bude vec prikázaná musí vychádzať zo súhrnu všetkých
okolností, ktoré sú v danej veci relevantné. Súd v tejto súvislosti poukazuje na uznesenie Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Cdo/33/2010 z 28. septembra 2011. Jedným z kritérií, ktoré súd
berie do úvahy je aj zistenie, či je ten, komu bude nehnuteľnosť prikázaná dostatočne solventný zaplatiť
náhradu, ktorá je spojená s takýmto vyporiadaním podielového spoluvlastníctva. Pri prikázaní veci
jednémualeboviacerýmspoluvlastníkomjenutnéprihliadaťajnato,abysavytvorilipriaznivépodmienkyna nerušené využitie veci a vznikom nového spoluvlastníckeho vzťahu nedochádzalo k vzniku nových
sporných situácií. Podmienkou prikázania veci jednému spoluvlastníkovi je poskytnutie primeranej
náhrady. Zákon neuvádza, čo treba považovať za primeranú náhradu. Aplikačná prax dospela k záveru,

že treba vychádzať zo všeobecnej trhovej ceny celej veci v čase jej vyporiadania. Primeranou náhradou
je potom príslušný podiel všeobecnej ceny. Rozhodnutím o zrušení podielového spoluvlastníctva a
prikázaní veci vzniká nový (spolu)vlastnícky vzťah k veci.

16. Z ustanovenia § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka vyplýva, že ak spoluvlastník v dôsledku

prikázanianehnuteľnostidovýlučnéhovlastníctvadruhémuspoluvlastníkoviprídeosvojpodiel,musímu
byť za stratu vlastníctva vyplatená primeraná náhrada. Primeraná náhrada pri vyporiadaní zrušeného
podielového spoluvlastníctva je príslušný podiel zodpovedajúci všeobecnej cene veci (R 43/1997). V
zmysle platnej judikatúry ide o istý hodnotový ekvivalent vyjadriteľný v peniazoch, ktorý umožňuje
podľa miestnych podmienok obstaranie podobnej veci, akú predstavoval podiel prikázaný inému
spoluvlastníkovi. Vplyv na cenu má nie len samotná vec, ale aj ponuka a dopyt po takejto veci na danom

mieste a v danom čase.

17. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že žaloba bola podaná dôvodne, pretože medzi
stranami sporu nedošlo k dohode o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva. Žalobkyňa má
dlhodobo záujem nehnuteľnosti plnohodnotne užívať. Žalovaná a tak isto aj predchodkyňa žalovanej

neprejavili o nehnuteľnosti záujem a aj napriek opakovaným snahám žalobkyne o vyporiadanie
podielového spoluvlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam dohodou, ostali pokusy žalobkyne zo
strany žalovanej bez odozvy. Keďže žalovaná ostala aj v súdnom konaní absolútne pasívna, nevyjadrila
sa k žalobe, nepoprela tvrdenia žalobkyne, ani neprejavila záujem nadobudnúť nehnuteľnosti do svojho
výlučného vlastníctva, súd považoval tvrdenia žalobkyne za nesporné a vyhovel návrhu žalobkyne

na vyporiadanie podielového spoluvlastníctva tak, že podiel žalovanej na nehnuteľnostiach prikázal
žalobkyni do výlučného vlastníctva. Súd pri rozhodovaní zohľadnil aj veľkosť podielu žalovanej na
nehnuteľnostiach, a to X/XX-XXX k celku, a dospel k záveru, že vzhľadom na veľkosť podielu žalovanej,
nie je rozdelenie veci „dobre možné“ a to z dôvodu, že pri veľkosti spoluvlastníckeho podielu žalovanej
na nehnuteľnostiach by nevznikli dva samostatné dobre využiteľné celky. Keďže súd považoval tvrdenia

žalobkyne za nesporné, nemal pochybnosti o prikázaní nehnuteľností nachádzajúcich sa v okrese
Trnava, obci Suchá nad Parnou, katastrálnom území F. G. H., zapísaných na liste vlastníctva č.
XXX, vedeným Okresným úradom Trnava, katastrálny odbor, ako parcely registra „C“ evidované na
katastrálnej mape, a to pozemok parcelné číslo XXX/X o výmere 345 m2, druh pozemku záhrada,
pozemok parcelné číslo XXX/X o výmere 6 m2, druh pozemku záhrada, pozemok parcelné číslo XXX/X

o výmere 69 m2, druh pozemku záhrada, pozemok parcelné číslo XXX/X o výmere 12 m2, druh pozemku
záhrada a pozemok parcelné číslo XXX/X o výmere 4 m2, druh pozemku záhrada, do výlučného
vlastníctva žalobkyne.

18. Primeranou náhradou pri vyporiadaní zrušeného podielového spoluvlastníctva je príslušný podiel

všeobecnej ceny veci (R 43/1997). Podľa tohto rozhodnutia pri primeranej cene musí ísť o náhradu, ktorá
predstavuje objektívnu cenu, za ktorú by vec bolo možné predať. Primeraná náhrada za vec tak v sebe
zahŕňa okrem iného aj záujem o ňu, t. j. dopyt a ponuku v danom mieste a čase. V súlade s ustálenou
súdnou praxou tak "primeranú náhradu" predstavuje príslušný podiel všeobecnej ceny veci, podľa
ktorého "primeranú náhradu" treba chápať ako hodnotový ekvivalent vyjadrený v peniazoch, umožňujúci

podľa miestnych podmienok obstaranie podobnej veci, akú predstavuje podiel spoluvlastníka, ktorý bol
prisúdený ostatným spoluvlastníkom. Musí ísť o náhradu, ktorá predstavuje objektívnu cenu, za ktorú
by bolo možné vec predať.

19. Pokiaľ ide o výšku primeranej náhrady, ktorá taktiež nebola v konaní sporná, tu súd vychádzal

z ocenenia nehnuteľností realitnou kanceláriou, v zmysle ktorého bola určená všeobecná hodnota
nehnuteľností ako celku vo výške 34 800 eur.

20. Následne súd pri určení výšky výplaty primeranej náhrady žalovanej žalobkyňou súd vychádzal z
veľkosti podielov, keď žalovaná bola vlastníkom X/XX-XXX z celku, t. j. 1/12 zo sumy 34 800 eur, a teda 2

900 eur. Na základe uvedeného žalobkyni uložil povinnosť zaplatiť žalovanej náhradu za spoluvlastnícky
podielvovýške2900eur.Uvedenúsumužalobkyňasamanavrhlaajevsúladespredloženýmilistinnými
dôkazmi. Súd s prihliadnutím na výšku finančnej náhrady uložil žalobkyni uvedenú sumu zaplatiť v lehote
do 3 dní od právoplatnosti rozsudku v zmysle § 232 ods. 3 CSP.21. Súd na základe všetkých vyššie uvedených skutočností rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej
časti tohto rozsudku.

22. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

23. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné

osobitného zreteľa.

24. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd s poukazom na § 257 CSP tak, že žiadnej
zo strán nepriznal nárok na náhradu trov konania z dôvodu, že vzhliadol vo veci dôvody hodné
osobitného zreteľa, ktorými sú charakter sporu vyporiadania podielového spoluvlastníctva, kedy ide o
vzájomné vyporiadanie právnych vzťahov medzi stranami sporu, pričom sa nedá hovoriť o úspechu/

resp. neúspechu jednej zo strán. Žalobkyni bol prikázaný do výlučného vlastníctva podiel žalovanej,
naproti tomu, žalovanej bol vyplatený vyrovnací podiel vo výške 2 900 eur. S poukazom na uvedené
skutočnosti súd o nároku na náhradu trov konania rozhodol tak, že ich náhradu nepriznal žiadnej zo
strán sporu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
Okresného súdu Trnava na Krajský súd v Trnave.

Odvolanie musí mať náležitosti podľa § 127 ods. 1 a ods. 2 CSP, podľa ktorého, ak zákon na podanie
nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej

veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní,
náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). ( § 363 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania. (§ 364 CSP)
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne

obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie

vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1 CSP)
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania. (§ 365 ods. 3 CSP)
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.