Rozsudok – Ostatné ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 1. december 2025

Súd: Okresný súd Bardejov
Spisová značka: 4C/48/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8225201725
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 12. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Gombárová

ECLI: ECLI:SK:OSBJ:2025:8225201725.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bardejov, sudkyňou JUDr. Janou Gombárovou, v spore žalobkyne: A. B., C. D., nar.

XX.XX.XXXX, trvale bytom E. XX, XXX XX B., občan F., zastúpená advokátom JUDr. Marekom
Bujdošom, so sídlom Hlinky 262/6, 091 01 Stropkov, IČO: 37 874 675, proti žalovaným: 1/ A. G.,
(neznáma), 2/ H. G., (neznáma), 3/ G. G., (neznáma), 4/ I. G., (neznámy), všetci žalovaní zastúpení:
Slovenský pozemkový fond, so sídlom Búdková 36, 817 15 Bratislava, IČO: 17 335 345, o zrušenie
a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, takto

r o z h o d o l :

I. Zrušuje podielové spoluvlastníctvo strán sporu k pozemku, parcela KN registra „E“, parcelné číslo 41
– záhrada vo výmere 1793 m2, zapísanému na liste vlastníctva č. XXX, katastrálne územie E., obec

E., okres Stropkov.

II. Prikazuje pozemok, parcelu KN registra „E“, parcelné číslo 41 – záhrada vo výmere 1793 m2,
zapísaný na liste vlastníctva č. XXX, katastrálne územie E., obec E., J. B., do výlučného vlastníctva
žalobkyne.

III. Žalobkyňa je povinná zaplatiť, ako náhradu za spoluvlastnícky podiel, žalovanej 1/ sumu 119,91

eura, žalovanej 2/ sumu 119,91 eura, žalovanej 3/ sumu 119,91 eura a žalovanému 4/ sumu 119,91
eura, na depozitný účet Slovenského pozemkového fondu, vedený v Štátnej pokladnici, č. ú. IBAN: B.
XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, VS: XXXXXXX, v lehote do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.

IV. Náhradu trov konania stranám sporu n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou podanou na tunajšom súde dňa 30.06.2025 sa žalobkyňa domáhala zrušenia podielového
spoluvlastníctva žalobkyne a žalovaných k parcele KN registra „E“ evidovanej na mape určeného
operátu pod č. 41, záhrada, vo výmere 1793 m2, okres B., obec E., katastrálne územie E. tak, ako je

vedená v katastri nehnuteľností na liste vlastníctva č. XXX, katastrálne územie E.. Súčasne navrhla, aby
súdprikázalpredmetnúparceludovýlučnéhovlastníctvažalobkyneažalobkyniuložilpovinnosťnahradiť
za spoluvlastnícky podiel žalovanej 1/ sumu 67,23 eura, žalovanej 2/ sumu 67,23 eura, žalovanej 3/
sumu 67,23 eura a žalovanému 4/ sumu 67,23 eura na depozitný účet Slovenského pozemkového fondu
v lehote 30 dní od právoplatnosti rozsudku s tým, že stranám sporu náhradu trov konania neprizná.

2. Žalobu odôvodnila tým, že je podielovou spoluvlastníčkou v podiele 32/240 a 49/60 na pozemku,

parcela KN registra „E“ evidovaný na mape určeného operátu pod č. 41, záhrada vo výmere 1793 m2,
okres B., obec E., katastrálne územie E. tak, ako je tento vedený v katastri nehnuteľností Okresného
úradu Stropkov, katastrálny odbor na liste vlastníctva č. XXX, katastrálne územie E.. Žalovaná 1/
vlastní spoluvlastnícky podiel 3/240, žalovaná 2/ vlastní spoluvlastnícky podiel 3/240, žalovaná 3/ vlastníspoluvlastnícky podiel 3/240 a žalovaná 4/ vlastní spoluvlastnícky podiel 3/240 na vyššie označenom
pozemku. Hodnota pozemku, parcela KN registra „E“, parcelné číslo 41, záhrada vo výmere 1793 m2,
v katastrálnom území E. je podľa miestnych pomerov v sume 5.379,- eur (3,- eurá/1 m2). Výmera

spoluvlastníckehopodielužalovanej1/je22,41m2,pričomhodnotaspoluvlastníckehopodielužalovanej
1/ predstavuje 67,23 eura, výmera spoluvlastníckeho podielu žalovanej 2/ je 22,41 m2, pričom hodnota
spoluvlastníckeho podielu žalovanej 2/ predstavuje 67,23 eura, výmera spoluvlastníckeho podielu
žalovanej 3/ je 22,41 m2, pričom hodnota spoluvlastníckeho podielu žalovanej 3/ predstavuje 67,23
eura a výmera spoluvlastníckeho podielu žalovanej 4/ je 22,41 m2, pričom hodnota spoluvlastníckeho

podielu žalovanej 4/ predstavuje 67,23 eura, Z potvrdenia obce E. a D. vyplýva, že obec nemá vedomosť
o žalovaných, tieto osoby sú pre obec neznáme, taktiež nemá vedomosť, či tieto osoby žijú, či majú
právnych nástupcov.

3. Slovenský pozemkový fond, ako zástupca žalovaných „nezistených vlastníkov“, sa k žalobe písomne
vyjadril tak, že pokiaľ ide o samotné zrušenie podielového spoluvlastníctva, uznáva zásadu vyplývajúcu

z ustanovenia § 140 Občianskeho zákonníka, že nikoho nemožno nútiť zotrvávať v podielovom
spoluvlastníctve. Pokiaľ ide o spôsob vyporiadania podielového spoluvlastníctva, mal zástupca
žalovaných za to, že reálna deľba v danom prípade nie je dobre možná, vzhľadom na veľkosť
spoluvlastníckych podielov jednotlivých podielových spoluvlastníkov, umiestnenie spornej parcely a jej
tvar. Spoluvlastnícky podiel žalovaných nezistených vlastníkov na predmetnej parcele je u každého

3/240 k celku, čo predstavuje výmeru 22,40 m2, čo je spolu sčítajúc podiely nezistených vlastníkov
výmera 89,40 m2. Sporná parcela je bez prístupu z obecnej komunikácie, prístup na spornú parcelu je
možný len cez parcelu vo vlastníctve žalobkyne. Z dôvodu funkčnosti a účelnosti ďalšieho využívania
pozemku sa javí vhodnejším druhý zákonný spôsob vyporiadania podielového spoluvlastníctva, a to
prikázanie veci za náhradu žalobkyni do jej výlučného vlastníctva. Pokiaľ ide o výšku primeranej

náhrady zdôraznil, že je potrebné vychádzať z trhovej ceny spornej parcely. Primeraná finančná náhrada
pre ustupujúcich spoluvlastníkov má predstavovať taký ekvivalent, za ktorý je možné nadobudnúť
porovnateľný pozemok v danej obci. Na preukázanie tvrdenia, že primeraná náhrada má byť vyššia
ako 3,- eurá/m2, navrhovaná v žalobe žalobkyňou, predložil zástupca žalovaných kúpnu zmluvu
č. 03533/2019-PKZ-K40881/19.00, ktorej predmetom je prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnosti

v katastrálnom území D., kde kúpna cena bola stanovená na sumu 5,35 eura/m2. Poukázal tiež
na kúpnu zmluvu, kde ako kupujúci vystupuje obec D., ktorej predmetom je prevod vlastníckeho
práva k nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v katastrálnom území D., pričom kúpna cena bola medzi
zmluvnými stranami dohodnutá na sumu 5,- eur/m2. Pretože žalobkyňa nadobudla spoluvlastnícke
podiely k nehnuteľnosti tvoriacej predmet tohto sporu na základe viacerých kúpnych zmlúv, čo vyplýva

z výpisu z LV č. XXX, navrhol, pre objektívne zistenie trhovej ceny predmetného pozemku v katastrálnom
území E., vyžiadať z Okresného úradu Stropkov, katastrálny odbor, kópie kúpnych zmlúv zapísaných
ako titul nadobudnutia pod V 55/2025, V109/2025, V 117/2025 a V 158/2025, prípadne aby tieto kúpne
zmluvy predložila samotná žalobkyňa, ktorá bola účastníčkou zmluvného vzťahu. Súhlasil preto so
zrušením a vyporiadaním podielového spoluvlastníctva spornej parcely jej prikázaním do výlučného

vlastníctva žalobkyne za primeranú finančnú náhradu, ktorá bude zodpovedať trhovému princípu
ocenenia.

4. Žalobkyňa v písomnej replike uviedla, že za primeranú peňažnú náhradu z titulu náhrady za
spoluvlastníckepodielyprežalovanýchpovažujesumu5,35eur/m2,predložilatiežkópiekúpnychzmlúv,

na základe ktorých došlo k odkúpeniu spoluvlastníckych podielov v prospech žalobkyne.

5. Súd na prejednanie sporu nariadil pojednávanie, na ktoré sa napriek riadnemu a včasnému
predvolaniu neodstavil zástupca žalovaných. Slovenský pozemkový fond, ako zástupca žalovaných,
ospravedlnil neúčasť svojho povereného zástupcu s tým, že súhlasí, aby súd pojednával v ich

neprítomnosti vzhľadom na nesporné skutkové tvrdenia strán sporu k meritu veci. Pokiaľ ide o výšku
premeranej náhrady pre ustupujúcich spoluvlastníkov za ich spoluvlastnícke podiely, s poukazom na
predložené dôkazy, súhlasil so sumou 5,35 eura/m2 tak, ako to navrhla žalobkyňa vo svojom vyjadrení
zo dňa 23.10.2025. V súlade s § 180 CSP preto súd rozhodol, že pojednávanie vykoná v neprítomnosti
zástupcu žalovaných, pretože nebol daný návrh ani dôvody odročenia pojednávania v zmysle § 183 a

§ 184 CSP.

6. Žalobkyňa, prostredníctvom svojho právneho zástupcu, na pojednávaní uviedla, že trvá na podanej
žalobe v zmysle jej písomného vyhotovenia, poukazujúc tiež na súhlasné stanovisko zástupcužalovaných k žalobe s tým rozdielom, že navrhla, aby ju súd zaviazal nahradiť všetkým štyrom
žalovaným, každému zvlášť, sumu 119,91 eura, ako náhradu za ich spoluvlastnícke podiely.

7. Súd sa oboznámil s obsahom žaloby a všetkých písomných vyjadrení strán sporu. Vo veci vykonal
dokazovanie oboznámením sa s obsahom všetkých listinných dôkazov predložených stranami a zistil
tento skutkový stav:

8. Z listu vlastníctva č. XXX, katastrálne územie E., obec E., okres B., vyplýva, že podielovými

spoluvlastníkmi parcely registra „E“ evidovanej na mape urečeného operátu pod parcelným číslom 41,
druh pozemku záhrada, vo výmere 1793 m2 sú: pod B9 žalovaná 1/ v podiele 3/240 (výmera pripadajúca
na podiel je 22,41 m2), pod B10 žalovaná 2/ v podiele 3/240 (výmera pripadajúca na podiel je 22,41 m2),
pod B11 žalovaná 3/ v podiele 3/240 (výmera pripadajúca na podiel je 22,41 m2), pod B12 žalovaný
4/ v podiele 3/240 (výmera pripadajúca na podiel je 22,41 m2) a pod B24 a B25 žalobkyňa v podiele
32/240 a 49/60 (výmera pripadajúca na podiel je 1703,35 m2).

9. Z kúpnej zmluvy, predloženej Slovenským pozemkovým fondom, č. 03533/2019-PKZ-K40881/19.00,
vyplýva, že kúpna cena nehnuteľnosti KN „C“, parcelné číslo 492/8 – zastavaná plocha vo výmere 287
m2, nachádzajúca sa v katastrálnom území D., bola stanovená na sumu 5,35 eura/m2.

10. Z kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi predávajúcou H. K. a kupujúcim Obec D., vyplýva, že kúpna
cena pozemku, parcela KN registra „C“, parcelné číslo 267 – záhrada vo výmere 383 m2, nachádzajúca
sa v katastrálnom území D., bola dohodnutá na sumu 5,- eur/m2.

11. Z kúpnych zmlúv predložených žalobkyňou, v ktorých žalobkyňa vystupuje ako kupujúca

vyplýva, že žalobkyňa odkúpila od pôvodných podielových spoluvlastníkov ich spoluvlastnícke podiely
k nehnuteľnosti, ktorá je predmetom tohto sporu za dohodnutú kúpnu cenu 5,- eur/m2. Ide o kúpne
zmluvy uzavreté dňa 22.03.2025, 10.03.2025 a 03.12.2024.

12. Žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva

k nehnuteľnosti, preto pri právnom posúdení veci vychádzal súd predovšetkým z príslušných ustanovení
Občianskeho zákonníka o podielovom spoluvlastníctve.

13.Podľa§136ods.1a2Občianskehozákonníka,vecmôžebyťvspoluvlastníctveviacerýchvlastníkov.
Spoluvlastníctvo je podielové alebo bezpodielové. Bezpodielové spoluvlastníctvo môže vzniknúť len

medzi manželmi.

14. Podľa § 141 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spoluvlastníci sa môžu dohodnúť o zrušení
spoluvlastníctva a o vzájomnom vyporiadaní; ak je predmetom spoluvlastníctva nehnuteľnosť, dohoda
musí byť písomná.

15. Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná
vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné
využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému
alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné

správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov
nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.

16. Z povahy podielového spoluvlastníctva, ako spoločenstva vlastníckych práv, založeného na zásade
dobrovoľnosti vyplýva, že ak nedôjde k dohode, ktorýkoľvek zo spoluvlastníkov môže požiadať súd

o zrušenie podielového spoluvlastníctva a jeho vyporiadanie. Toto právo vyplýva zo zásady, že nikto
nemôže byť spravodlivo nútený k tomu, aby zotrval v spoluvlastníckom vzťahu, ak mu to z akýchkoľvek
dôvodov nevyhovuje.

17. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že žalobkyňa a žalovaní 1/ až 4/ sú ku dňu

vyhlásenia rozsudku podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti zapísanej na liste vlastníctva č. XXX,
katastrálne územie E., a to pozemku, parcela KN registra „E“, parcelné číslo 41, druh pozemku záhrada,
vo výmere 1793 m2. Žalobkyňa podala návrh na zrušenie podielového spoluvlastníctva, s ktorým
Slovenský pozemkový fond, ako zástupca žalovaných, súhlasil. Zároveň v spore neboli tvrdené anipreukázanéžiadneokolnosti,ktorébyzrušeniupodielovéhospoluvlastníctvabránili.Pretosúdpodielové
spoluvlastníctvo strán sporu k vyššie označenej nehnuteľnosti zrušil.
18. Pri vyporiadaní podielového spoluvlastníctva, riadiac sa poradím uvedeným v ustanovení § 142 ods.

1 Občianskeho zákonníka, sa súd zaoberal tým, či je rozdelenie nehnuteľnosti dobre možné. Prihliadal
pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci. Žalobkyňa ani žalovaní tento spôsob vyporiadania
podielového spoluvlastníctva nenavrhovali. Parcela číslo 41, pokiaľ ide o druh pozemku, je záhradou
a nachádza sa v zastavanom území obce. Spoluvlastnícky podiel žalovaných nezistených vlastníkov na
predmetnej parcele je u každého 3/240 k celku, čo predstavuje výmeru 22,41 m2, čo je spolu sčítajúc

podiely nezistených vlastníkov výmera 89,40 m2. Sporná parcela je bez prístupu z obecnej komunikácie,
prístup na spornú parcelu je možný len cez parcelu vo vlastníctve žalobkyne. Súd má za to, že rozdelenie
pozemku medzi jednotlivými spoluvlastníkmi tak, aby v zásade vznikli nehnuteľnosti samostatné a s
približnerovnakýmivlastnosťamizhľadiskaúčelnostiďalšiehovyužívaniaaprístupu, niejedobremožné
ani účelné.

19. Súd preto pristúpil k druhému spôsobu vyporiadania podielového spoluvlastníctva, a to prikázaním
veci za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom. V danom prípade prejavila
záujem stať sa výlučnou vlastníčkou spornej nehnuteľnosti len žalobkyňa, ktorá má súčasne najväčší
spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnosti oproti ostatným spoluvlastníkom, ktorí majú navyše postavenie
„nezistených vlastníkov“, preto možno predpokladať, že práve žalobkyňa bude sporné nehnuteľnosti

účelne využívať. S týmto spôsobom vyporiadania súhlasil aj Slovenský pozemkový fond, ktorý zo zákon
zastupuje žalovaných, preto súd prikázal nehnuteľnosť do výlučného vlastníctva žalobkyne.

20. Podmienkou prikázania veci jednému spoluvlastníkovi je poskytnutie primeranej náhrady
druhému spoluvlastníkovi, ktorý stratil svoj spoluvlastnícky podiel. Pojem „primeraná náhrada“ je

v súlade s konštantnou judikatúrou potrebné vykladať tak, že je to hodnotový ekvivalent vyjadrený
v peniazoch, umožňujúci podľa miestnych podmienok obstaranie podobnej veci, predstavovaný
podielom spoluvlastníka, ktorý bol prisúdený ostatným spoluvlastníkom. Primeranou náhradou je
teda príslušný podiel zodpovedajúci všeobecnej cene veci. (stanovisko Občiansko-právneho kolégia
Najvyššieho súdu SR z 20.10.1997 Cpj 30/97)

21. Pri určovaní primeranej náhrady za spoluvlastnícky podiel žalovaných vychádzal súd zo sumy 5,35
eura za m2, na ktorej sume sa žalobkyňa a zástupca žalovaných dohodli. Súd považuje túto výšku
náhrady za spoluvlastnícke podiely žalovaných za primeranú, vzhľadom na dôkazy predložené stranami
sporu, najmä kúpne zmluvy predložené zástupcom žalovaných a žalobkyňou. Žalobkyni preto uložil

povinnosť zaplatiť žalovaným ako náhradu za ich spoluvlastnícky podiel sumu vypočítanú podľa veľkosti
ich podielov a tomu zodpovedajúcej výmere pripadajúcej na podiel, teda žalovanej 1/ sumu 119,91 eura,
žalovanej 2/ sumu 119,91 eura, žalovanej 3/ sumu 119,91 eura a žalovanému 4/ sumu 119,91 eura,
všetko na depozitný účet Slovenského pozemkového fondu, v lehote 30 dní od právoplatnosti rozsudku,
ktorá sa javí súd ako primeraná, s prihliadnutím na výšku celkovej sumy, ktorú má žalobkyňa zaplatiť.

22. Podľa § 262 ods.1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

23. Podľa § 255 ods.1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

24. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

25. O trovách konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 2 CSP tak, že ich náhradu stranám sporu

nepriznal.Poukazujepritomnasúdnuprax(vrátaneústavnéhosúdu),vzmyslektorejvkonaníozrušenie
a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, ak nie je žaloba zamietnutá, spravidla nie je možné určiť,
ktorý účastník mal vo veci plný úspech, pretože rozhodnutie v tomto konaní je v záujme všetkých
sporových strán, každá zo strán mohla začať konanie podaním žaloby, pričom súd v tejto veci nie je
viazaný žalobným návrhom. Je preto všeobecným východiskom pre rozhodovanie o trovách konania,

aby žiadnej strane nebola priznaná náhrada trov konania, ibaže by preto existovali mimoriadne dôvody.
Okrem toho žiadna zo strán si náhradu trov konania neuplatnila.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na Okresnom
súde Bardejov.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 CSP)

Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť len tým, že:

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods.1

CSP)

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 2 CSP)

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania. (§ 365 ods. 3 CSP)

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. (§ 366 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania. (§ 364 CSP)

Žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť a nemožno uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou
žalobou. (§ 371 a § 372 CSP)

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.