Rozhodnutie – Žaloby proti právoplatným… ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 29. október 2025

Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: 6Sf/1/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0824100009
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 10. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Kochan Morová
ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2025:0824100009.3

Rozhodnutie

Správny súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Kochan
Morovej a členov senátu Mgr. Andreja Maukša a JUDr. Aleny Majerovej, v právnej veci žalobkyne: A.
B. C., nar. XX. XX. XXXX, bytom D. XXXX/XX, XXX XX D., podnikajúca pod obchodným menom Mária
Sihelská – QUS Univerzálne služby pre kvalitu, s miestom podnikania Budovateľská 27, 977 03 Brezno,
IČO: 40 864 669, zast.: Prosman a Pavlovič advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Hlavná 31, 917

01 Trnava, IČO: 36 865 281, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná
63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí žalovaného č.
102702365/2023 zo dňa 27. 10. 2023 a č. 102702455/2023 zo dňa 27. 10. 2023, takto

r o z h o d o l :

I. Správnu žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 102702365/2023 zo dňa
27. 10. 2023 zamieta.

II. Správnu žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 102702455/2023 zo dňa
27. 10. 2023 zamieta.

III. Žalobkyni ani žalovanému právo na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Administratívne konania a napadnuté rozhodnutia

1. U žalobkyne ako u daňového subjektu boli Daňovým úradom Banská Bystrica (ďalej aj len „správca
dane“ alebo „prvostupňový orgán“) vykonané daňové kontroly na dani z pridanej hodnoty (ďalej len
„DPH“) za zdaňovacie obdobia máj 2021 a jún 2021. O výsledku každej daňovej kontroly vyhotovil
správca dane protokol, v ktorom neuznal žalobkyni právo na odpočítanie DPH z dodávateľských
faktúr od dodávateľa Profiklima, spol. s r.o., Medený Hámor 15, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36

041 106 (ďalej len „Profiklima“), pretože správca dane skutočností zistené počas oboch daňových
kontrol vyhodnotil tak, že spoločnosť Profiklima nebola skutočným dodávateľom fakturovaných služieb
(sprostredkovanie dopravy, spracovanie časti podkladov pre vykonanie ISO noriem a vypracovanie
materiálov a podkladov k zavedeniu systému manažérstva PQM), z ktorých si žalobkyňa túto daň
odpočítala a takisto skutočný dodávateľ nebol identifikovaný, teda nebolo preukázané, že predmetné
práce žalobkyni dodala zdaniteľná osoba, preto nebola splnená zákonná hmotnoprávna podmienka pre

odpočítanie dane podľa § 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty (ďalej len „zákon
o DPH“). Správca dane prerokoval so splnomocneným zástupcom žalobkyne pripomienky k protokolom.

2. Správca dane v každom vyrubovacom konaní vyhodnotil dôkazy získané počas daňovej kontroly
a vyrubovacieho konania a vydal rozhodnutie č. 100918299/2023 zo dňa 31. 03. 2023 (ďalej len
„prvostupňové rozhodnutie máj“), ktorým žalobkyni na DPH za zdaňovacie obdobie máj 2021 vyrubil

rozdiel dane v sume 6 498,00 EUR a rozhodnutie č. 101233367/2023 zo dňa 09. 05. 2023 (ďalej len
„prvostupňové rozhodnutie jún“), ktorým žalobkyni na DPH za zdaňovacie obdobie jún 2021 vyrubilrozdiel dane v sume 5 768,00 EUR. Správca dane zotrval na záveroch uvedených v protokoloch
z daňových kontrol, teda na základe skutočností zistených z vykonaných dôkazov a detailne popísaných
v prvostupňových rozhodnutiach uzavrel, že spoločnosť Profiklima nebola skutočným dodávateľom

fakturovaných služieb, z ktorých si žalobkyňa túto daň odpočítala a takisto skutočného dodávateľa
nebolo možné identifikovať. Zistenia správcu dane nepreukázali, že by skutočný dodávateľ zdaniteľných
plnení, ktorého identita nebola preukázaná, mal postavenie zdaniteľnej osoby a platiteľa DPH, pričom
ani žalobkyňa neoznačila iných dodávateľov ako spoločnosť Profiklima. Vychádzajúc z rozsudku
Súdneho dvora Európskej únie (ďalej aj „SD EÚ“) vo veci C-154/20 zo dňa 09. 12. 2021 Kemwater

ProChemie s.r.o. (ďalej aj „rozsudok vo veci Kemwater ProChemie“) správca dane skonštatoval, že
nemá k dispozícii hodnoverné a spoľahlivé údaje potrebné jednak na overenie, či osoba E. F. mala
postavenie platiteľa dane, ale ani na overenie, či akákoľvek iná neidentifikovaná osoba, ktorá bola
skutočným dodávateľom služieb fakturovaných spornými dodávateľskými faktúrami, mala postavenie
platiteľa dane. Preto žalobkyni nevzniklo právo na odpočítanie dane v zmysle § 49 ods. 1 zákona o DPH.

3. Voči prvostupňovým rozhodnutiam správcu dane podala žalobkyňa odvolania, o ktorých rozhodol
žalovaný rozhodnutím č. 102702365/2023 zo dňa 27. 10. 2023 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie máj“)
tak, že prvostupňové rozhodnutie máj potvrdil a rozhodnutím č. 102702455/2023 zo dňa 27. 10. 2023
(ďalej len „napadnuté rozhodnutie jún“) tak, že prvostupňové rozhodnutie jún potvrdil. Žalovaný sa
stotožnil so závermi správcu dane a odvolacie námietky vyhodnotil ako neopodstatnené. V odôvodnení

napadnutýchrozhodnutískonštatoval,žežalobkyňanepreukázalasplneniehmotnoprávnychpodmienok
pre odpočítanie dane, neuniesla dôkazné bremeno a nevzniklo jej tak právo na odpočítanie DPH
z preverovaných dodávateľských faktúr od dodávateľskej spoločnosti Profiklima.

Správne žaloby – žalobné body

4. Žalobkyňa sa dvomi správnymi žalobami domáhala preskúmania zákonnosti napadnutého
rozhodnutia máj (vec vedená pod sp. zn. 6Sf/1/2024) a napadnutého rozhodnutia jún (vec vedená pod
sp.zn.6Sf/2/2024),zrušenianapadnutýchrozhodnutížalovanéhoajprvostupňovýchrozhodnutísprávcu
dane, a to na základe rovnakých žalobných bodov, podľa § 191 ods. 1 písm. c), d), e) a g) zákona č.

162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“). Zároveň si uplatnila náhradu trov konania.

5. Žalobkyňa namietala, že správca dane neoveril dostatočne a úplne, resp. objektívne všetky
skutočnosti týkajúce sa predmetných obchodných transakcií, nehodnotil dôkazy v ich vzájomnej
súvislosti, a tak neprihliadol v konaní na všetko, čo vyšlo najavo, čo spôsobilo nepreskúmateľnosť

preskúmavaných rozhodnutí a ich arbitrárnosť. Žalovaný zlyhal ako odvolací orgán v rámci ochrany
práv žalobkyne, keďže odvolacie námietky žalobkyne zostali žalovaným nepovšimnuté, resp. sa k nim
žalovaný vyjadril len povrchne a okrajovo.

6. Žalobkyňa, citujúc pasáže preskúmavaných rozhodnutí správcu dane i žalovaného, vyjadrila

presvedčenie, že správca dane sa zameral na preukazovanie, že zdaniteľné plnenia nedodala
spoločnosť Profiklima, s čím nesúhlasila, nakoľko zákonnou úlohou správcu dane nemalo byť
preukazovanie tejto skutočnosti, ale objektívne posúdenie, či daňový subjekt uniesol alebo neuniesol
svoje dôkazné bremeno vo vzťahu k jeho predloženým tvrdeniam a dôkazom. Esenciálnou úlohou
a povinnosťou správcu dane, pokiaľ mal pochybnosti o dodávateľovi Profiklima, malo byť preverenie

statusu osoby dodávateľa, či bol alebo nebol v postavení zdaniteľnej osoby. Súdny dvor EÚ v bode
38 rozsudku vo veci Kemwater ProChemie uviedol, že zdaniteľnej osobe prináleží, aby na základe
objektívnych dôkazov preukázala, že dodávateľ alebo poskytovateľ má postavenie zdaniteľnej osoby,
okrem prípadu, že daňový úrad má k dispozícii údaje potrebné na overenie, či je táto hmotnoprávna
požiadavka práva na odpočítanie DPH splnená. Zo znenia článku 9 ods. 1 smernice 2006/112/ES

vyplýva, že pojem „zdaniteľná osoba“ je vymedzený široko a vychádza zo skutkových okolností,
takže postavenie dodávateľa alebo poskytovateľa ako zdaniteľnej osoby môže vyplývať z okolností
prejednávanej veci (s odkazom na rozsudok vo veci C-281/20 Ferimet, EU:C:2021:910, bod 43). Ide
najmäosituáciu,kedyčlenskýštátvyužilmožnosťstanovenúvčlánku287smernice2006/112/ESoDPH
priznať oslobodenie od dane zdaniteľným osobám, ktorých ročný obrat neprekračuje určitú sumu. Toto

je podstatné aj v kontexte slovenskej úpravy DPH, ktorá využíva možnosť danú smernicou a stanovuje
hranicu obratu pre povinnú registráciu pre DPH vo výške 49 790 EUR za 12 predchádzajúcich po sebe
nasledujúcich kalendárnych mesiacov. Nie je teda možné automaticky pri každom plnení predpokladať,že bolo poskytnuté platiteľom DPH. Ak však daňový subjekt toto dôkazné bremeno unesie, nie je pre
vznik nároku na odpočet nutné, aby bol identifikovaný skutočný dodávateľ.

7. Podľa názoru žalobkyne je nesprávny záver správcu dane, že neidentifikovaný skutočný dodávateľ
nebol platiteľom dane, nakoľko správca dane na účely posúdenia povinnej registrácie na DPH izolovane
posudzoval len jedno zdaňovacie obdobie, pričom žalobkyňa posudzované zdaniteľné plnenia od
dodávateľa prijala minimálne v dvoch po sebe nasledujúcich zdaniteľných obdobiach (obidve boli
predmetom daňovej kontroly), a to v mesiacoch máj 2021 a jún 2021, preto správca dane bol povinný

na účely povinnej registrácie posúdiť hranicu obratu pre povinnú registráciu pre DPH minimálne za
obdobie máj 2021 a jún 2021 a vtedy by prišiel k záveru, že dodávateľ dodal žalobkyni zdaniteľné plnenia
celkovo v sume 61 330 EUR (suma nad zákonnú hranicu), a to v máji 2021 v sume 32 490 EUR a v
mesiaci jún 2021 v sume 28 840 EUR. Zákon o DPH stanovuje nielen hranicu na povinnú registráciu,
ale aj posudzované obdobie, a to 12 predchádzajúcich po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov.
Preto argumentácia správcu dane o tom, že tzv. neidentifikovaný dodávateľ nepresiahol hranicu na

povinnú registráciu platiteľa DPH, nemôže v žiadnom prípade obstáť, práve naopak je preukázané, že
tzv. neidentifikovaný dodávateľ mal postavenie platiteľa dane (zdaniteľnej osoby), keďže minimálne v
dvoch po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacoch dosiahol pri dodaní posudzovaných prijatých
zdaniteľných plneniach hranicu obratu vo výške 61 330 EUR, teda dosiahol zákonom definovanú hranicu
povinnej registrácie na DPH. S týmito námietkami žalobkyne sa žalovaný nevysporiadal vôbec, resp.

absolútne nedostatočne.

8. Žalobkyňa uviedla, že správca dane v prvostupňových rozhodnutiach citoval vyjadrenie zástupcu
žalobkyne zaznamenané v zápisnici o ústnom pojednávaní zo dňa 08. 03. 2023, ale nijako sa
nevysporiadal so vznesenými námietkami a tvrdeniami žalobkyne, a to najmä v súvislosti s unesením

dôkazného bremena na strane žalobkyne, ktorá predložila správcovi dane všetky potrebné doklady,
s ktorými disponovala a ktoré preukazovali jej tvrdenia. Žalobkyňa zdôraznila, že predložila všetky
zákonom požadované doklady viažuce sa na ňu a vyčerpala tým vlastné dôkazné bremeno, pričom
poukázala na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 259/2022-37 zo dňa 12. 10. 2022.

9. Žalobkyňa zdôraznila, že správca dane a žalovaný síce spochybňujú v preskúmavaných
rozhodnutiach identitu dodávateľa aj jeho status, no už len z tvrdení a zistených skutočností uvedených
v prvostupňových rozhodnutiach na str. 13 je preukázané, že dodávateľ bol platcom dane (podával KV,
DP, a pod.), teda bol zdaniteľnou osobou a riadne si plnil svoje zákonné povinnosti vo vzťahu k DPH a
taktiež správca dane identifikoval konkrétnu osobu, ktorá daňové priznania a kontrolné výkazy podávala.

Žalobkyňa poukázala na právne závery uvedené v rozsudku NSS SR sp. zn. 4Sžfk/2/2021 zo dňa 26. 08.
2022 vo vzťahu k vyhodnoteniu relevancie dôkazného prostriedku, ktorým sú kontrolné výkazy na DPH
askonštatovala,žesprávcadanekontrolnévýkazy,ktorémákdispozícii,privyhodnotenídôkazovnebral
nijako do úvahy a náležite ich nevyhodnotil, pritom tieto sú taktiež relevantným dôkazom. Uvedené je
dôležité v súvislosti s tvrdením správcu dane, že preverované dodávateľsko-odberateľské vzťahy nebolo

možné overiť v účtovníctve spoločnosti Profiklima, v dôsledku čoho sú doklady predložené žalobkyňou
a skutočnosti v nich uvedené nepreukazné.

10. Ďalej žalobkyňa namietala, že jej nie sú známe žiadne dôkazy, ktoré mal zaistiť správca dane
a ktoré by preukazovali, že dodávateľ uvedený na faktúrach nedodal fakturované služby, ako to

uvádza správca dane v rozhodnutiach, pričom absentuje označenie konkrétneho dôkazu, preto ide
čisto o správcom dane vyslovenú tézu bez argumentov, resp. fabuláciu, ktorá nemá žiadnu oporu vo
vykonaných dôkazoch. S uvedenou odvolacou námietkou sa žalovaný v napadnutých rozhodnutiach
vôbec nevysporiadal.

11. Žalobkyňa zdôraznila, že vo vyrubovacom konaní navrhla výsluch svedkov G. H. a I. J., pričom
správca dane sa na jednej strane síce stotožnil s nevyhnutnosťou výsluchu uvedených svedkov, a to
minimálne vo vzťahu k svedkovi p. J., no správca dane nepochopiteľne a neakceptovateľne upustil
od tohto úkonu. Správca dane vo vzťahu k svedkovi p. H. učinil len jeden úkon v snahe zabezpečiť
jeho výsluch, a to zaslanie predvolania, ktoré však bolo neúspešné, pričom správca dane má zákonnú

možnosť predvedenia svedka, no žiaľ túto možnosť zabezpečenia svedka k výsluchu správca dane
nevyužil, čo je pre žalobkyňu len dôkazom, že správca dane v podstate ani nemal záujem o výsluch tohto
svedka, čím vlastne správca dane prispel k tomu, že skutkový stav nie je objektívne a dostatočne zistený
a správcom dane neboli odstránené pochybnosti vo výpovediach, čo len umocňuje nepreskúmateľnosťjeho rozhodnutia a jeho nezákonnosť. Ani s touto odvolacou námietkou sa žalovaný v napadnutých
rozhodnutiach nevysporiadal.

12. Žalobkyňa uviedla, že správca dane ďalej v rozhodnutiach spochybnil pravosť faktúr a dokladov
prijatých od spoločnosti Profiklima, avšak toto spochybnenie nijako nepreukázal, hoci bola jeho
povinnosť nielen vysloviť svoje pochybnosti, ale aj ich kvalifikovane preukázať. V tomto smere bolo na
správcu dane presunuté dôkazné bremeno, ktoré neuniesol. Aj s odvolacími námietkami v tomto smere
sa žalovaný vysporiadal len okrajovo a nedostatočne.

13. Podľa názoru žalobkyne sa javí postup správcu dane v rámci dokazovania a vyhodnotenia
dôkazov ako tendenčný a neobjektívny, ktorý je len súčasťou vopred prijatého rozhodnutia a prejavu
svojvôle zo strany správcu dane. V rozhodnutiach absentujú úvahy správcu dane o tom, prečo
na niektoré dôkazy pri rozhodovaní neprihliadol, resp. ich nevykonal a pokladal ich z hľadiska
výpovednej hodnoty za druhoradé, pričom však povinnosťou správcu dane bolo práve posúdiť všetky

zabezpečené dôkazy, preskúmať a vyhodnotiť všetky skutočnosti týkajúce sa deklarovaného obchodu
v takom rozsahu, aby boli jednoznačným dôkazom a podkladom pre vyvodenie záveru vo veci,
či už v prospech alebo v neprospech daňového subjektu. Daňové konanie je ovládané zásadou
objektívnej pravdy a povinnosťou správcu dane v prvostupňovom konaní, ako aj v odvolacom konaní
je dať odpoveď na ťažiskové argumenty a relevantné námietky účastníka konania prostredníctvom

odôvodenia rozhodnutia, kde sa správca dane vysporiada s jednotlivými argumentmi a tvrdeniami
účastníka (uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 106/2019 zo dňa 06. 06. 2019). Napadnuté
rozhodnutia tieto atribúty nespĺňajú. Takéto zistenie správcu dane nemôže byť samo osebe postačujúce
na prijatie formálneho finálneho záveru, že ak nedošlo k dodaniu tovaru medzi dodávateľom daňového
subjektu a jeho subdodávateľom, nemohlo dôjsť ani k dodaniu toho istého tovaru od dodávateľa

daňovému subjektu, ale je potrebné vyhodnotiť dôkazne ich obchodný vzťah samostatne. Kasačný
súd opakovane zdôvodňuje, že je nutné rozlišovať dôkazné bremeno daňového subjektu a správcu
dane v každej konkrétnej veci, pričom ak správca dane vyslovil pochybnosti o reálnom charaktere
deklarovaných zdaniteľných plnení, teda že išlo len o formálne vystavenie faktúr od dodávateľa, bolo
jeho povinnosťou svoje závery preukázať, a teda vykonať dokazovanie, či tieto plnenia sú fiktívne. Iba

samotné spochybnenie deklarovaných plnení bez existujúceho reálneho základu vytvoreného správcom
dane je nutné považovať za neakceptovateľné. V rámci postupu podľa § 46 ods. 5 daňového poriadku
teda správca dane nesmie pred daňovým subjektom tajiť zdroje svojich pochybností, tak ako je to
aj v posudzovanom prípade, kedy správca dane neuviedol jediný dôkaz, ktorý by bez pochybností
odôvodňoval správcom dane vyššie uvádzané tézy bez argumentov a v konečnom dôsledku správca

dane pred žalobkyňou zamlčal aj svoje úvahy o údajnej účasti žalobkyne na daňovom podvode, ktoré
správca dane uviedol až v rozhodnutí bez toho, aby s touto skutočnosťou žalobkyňu oboznámil a dal
jej možnosť sa k tejto skutočnosti vyjadriť.

14. Žalobkyňa mala za to, že v napadnutých rozhodnutiach absentuje spôsob, akým sa správca

dane vysporiadal s jej návrhmi a námietkami, preto odôvodnenie napadnutých rozhodnutí sa javí
ako nepresvedčivé a nepreskúmateľné. Z viacerých konštatácií správcu dane v rozhodnutí je možné
vyvodiť neprípustnú neobjektivitu, čo malo logicky negatívny a nezákonný vplyv na proces, druh,
relevantnosť a rozsah zhromaždených dôkazov, na samotné vyhodnotenie dôkazov a prijaté nelogické
závery. Žalobkyňa považuje za dôležité uviesť, že správca dane neúplne a nedostatočne zistil skutkové

okolnosti,pretotaktonazhromaždenédôkazyneposkytujúdostatočnýpodkladpreprijatézáverysprávcu
dane. Na správcu dane ako subjekt vykonávajúci verejnú moc v oblasti správy daní sa primárne vzťahuje
zásada zákonnosti, ktorá je nesporne najvýznamnejšou zásadou daňového konania, pričom jej základ
nevychádza len z ustanovenia § 3 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok)
v znení neskorších predpisov (ďalej len „daňový poriadok“), ale primárne z článku 2 ods. 2 Ústavy

Slovenskej republiky. Ústavný súd SR v náleze sp. zn. I. ÚS 540/2012 prízvukuje, že na zistený stav
veci sa musí použiť ústavne konformným spôsobom interpretovaná platná a účinná právna norma v
rámci právneho poriadku SR. V súvislosti so splnením materiálnych podmienok v súvislosti s uplatnením
práva na odpočítanie dane, rozložením dôkazného bremena, nekontaktnosťou dodávateľa, žalobkyňa
poukázala na uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 86/2022 zo dňa 15. 02. 2022 (body 21. až

28. odôvodnenia).

15. Žalobkyňa vyjadrila presvedčenie, že preukázala splnenie všetkých materiálnych a formálnych
podmienok, ktoré ju oprávňujú uplatniť si nárok na odpočítanie dane z prijatých zdaniteľných plnení, ato najmä existenciu zdaniteľných plnení (prijaté tovary), status dodávateľa ako zdaniteľnej osoby a že
tovary alebo služby, na ktorých je založené právo na odpočítanie dane, následne použila na účely
svojich vlastných zdaniteľných plnení. Uviedla, že sa v ďalšom pridržiava všetkých svojich vyjadrení

poskytnutých správcovi dane počas daňovej kontroly, vyrubovacieho konania a odvolania, ktoré z
dôvodu rozsahu tejto žaloby nebude opätovne opakovať, a ktoré sú súčasťou administratívneho spisu.

Vyjadrenie žalovaného k správnym žalobám a ďalšie vyjadrenia účastníkov konania

16. Žalovaný vo vyjadreniach k správnym žalobám navrhol žaloby ako nedôvodné zamietnuť, pričom
argumentovalrovnakoakovnapadnutýchrozhodnutiach.Vovzťahuknámietkežalobkyne,žedodávateľ
mal postavenie zdaniteľnej osoby, keďže v dvoch po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacoch
dosiahol pri dodaní posudzovaných prijatých zdaniteľných plnení zákonom stanovenú hranicu obratu
povinnej registrácie na DPH, žalovaný uviedol, že celkový základ dane na preverovaných faktúrach
je síce nad stanovenú hranicu obratu povinnej registrácie DPH, avšak vzhľadom na charakter

poskytovaných služieb tieto služby mohol vykonať aj iný dodávateľ, resp. viacero dodávateľov. Ak
neidentifikovaný skutočný dodávateľ nemal v čase dodania služieb postavenie (status) platiteľa dane
a nevznikla mu daňová povinnosť, tak pri odpočítaní dane žalobkyňou nebola splnená hmotnoprávna
podmienka podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH. Zo spisu jasne vyplýva, že správca dane nemal k dispozícii
hodnoverné a spoľahlivé údaje potrebné jednak na overenie, či osoba E. F. mala postavenie platiteľa

dane, ale ani na overenie, či akákoľvek iná neidentifikovaná osoba, ktorá bola skutočných dodávateľom
služieb, mala postavenie platiteľa dane.

17. Žalobkyňa v replike uviedla, že ustálená rozhodovacia činnosť súdov SR aj SD EÚ identifikovala
rad okolností, ktoré samy osebe (bez ďalších okolností) nie sú spôsobilé vyvolať dôvodnú pochybnosť

správcu dane o preukázaní splnenia materiálnych podmienok pre priznanie práva na odpočet DPH
(zvlášť ak nie je sporná existencia dodaného tovaru alebo služby). Jedná sa napr. o nekontaktnosť
dodávateľa či subdodávateľov ako výlučná okolnosť (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn.
1Sžfk/44/2020 zo dňa 25. 05. 2022), nedostatok potrebných materiálnych a ľudských zdrojov
pre vyrobenie alebo dodanie tovaru na strane dodávateľa či subdodávateľov (rozhodnutia SD

EÚ vo veci Vikingo C- 610/19, Maks Pen EOOD C-18/13, Gábor Tóth, C-324/11), pochybnosti
na subdodávateľských stupňoch obchodného reťazca (rozhodnutia SD EÚ veci Vikingo C-610/19,
Mahagében a Dávid C-80/11 a C-142/11). Materiálne podmienky priznania práva na odpočet dane sa
v zásade týkajú len individuálneho obchodného vzťahu medzi dodávateľom - daňovým subjektom -
odberateľom daňového subjektu. Žalobca poukázal na časť odôvodnení prvostupňových rozhodnutí

a konštatoval, že tieto skutkové zistenia nemohli spochybniť osobu a status dodávateľa (Profiklima).
Nekontaktnosť dodávateľa (Profiklima) najmä v čase daňovej kontroly, ktorý na výzvu správcu dane
nepredložil požadované dôkazy týkajúce sa dodania služby pre žalobkyňu, nie je dostatočným
spochybnením žiadnej z hmotnoprávnych podmienok odpočtu DPH, pretože ide o nekontaktnosť
dodávateľa v čase výkonu daňovej kontroly, ktorá prebieha s časovým odstupom po uskutočnení

predmetných zdaniteľných plnení. Správca dane nesplnil svoju dôkaznú povinnosť a v takomto prípade
nedošlo k opätovnému prechodu dôkazného bremena na žalobkyňu. Správca dane nesprávne právne
posúdilrozloženiedôkaznéhobremena.Žalobkyňauviedla,žetvrdeniežalovanéhoorôznomcharaktere
poskytovaných služieb a o možnosti existencie viacerých dodávateľov je určité „argumentačné nóvum“
žalovaného, ktoré netvorí obsah napadnutých rozhodnutí, preto táto argumentačná línia žalovaného

nemôže obstáť. Uvedená argumentácia žalovaného vyznieva „ad absurdum“, nakoľko pokiaľ žalovaný
smeruje svoje úvahy v napadnutom rozhodnutí k „nepreukázaniu statusu neidentifikovaného dodávateľa
ako zdaniteľnej osoby“, tak úvahy o viacerých neidentifikovaných dodávateľoch logicky nemôžu obstáť
a sú založené na absolútnej abstrakcii žalovaného v predstave priebehu posudzovaného skutkového
deja vo vzťahu k posúdeniu prijatých predmetných zdaniteľných plnení.

18. Na pojednávaní sa žalobkyňa aj žalovaný vyjadrili v zhode s obsahom svojich písomných podaní.

Posúdenie veci správnym súdom

19. Správny súd veci žalobkyne sp. zn. 6Sf/1/2024 a sp. zn. 6Sf/2/2024 spojil na spoločné konanie
uznesením zo dňa 31. 07. 2025, keďže spolu skutkovo a právne súvisia a žalobkyňa v nich formulovala
totožné žalobné body, ktorými napádala napadnuté rozhodnutia a prvostupňové rozhodnutia, ktorými jej
bol vyrubený rozdiel na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia máj 2021 a jún 2021. Správnysúd preskúmal zákonnosť správnymi žalobami napadnutých rozhodnutí žalovaného aj prvostupňových
rozhodnutí správcu dane, vrátane postupu, ktorý ich vydaniu predchádzal, v rozsahu a z dôvodov
správnej žaloby (§ 134 SSP), na pojednávaní dňa 29. 10. 2025 a dospel k záveru, že správne žaloby

žalobkyne nie sú dôvodné. Keďže správne žaloby obsahovali totožné žalobné body, odôvodnenie tohto
rozsudku sa vzťahuje na obe správne žaloby.

20. Správny súd vo všeobecnosti uvádza, že odpočítanie dane z pridanej hodnoty môže byť obmedzené
v prípadoch, ak 1/ zdaniteľná osoba nesplní hmotnoprávne podmienky na odpočítanie dane, ak 2/ došlo

k daňovému podvodu alebo 3/ k zneužitiu práva. Splnenie hmotnoprávnych podmienok na odpočítanie
dane preukazuje osoba, ktorá si právo na odpočítanie dane uplatňuje. V zmysle § 19 ods. 1 a 2, § 49 ods.
1,§49ods.2písm.a)zákonaoDPH,akoajčl.168písm.a)SmerniceRady2006/112/ESz28.11.2006o
spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty, ako aj v zmysle judikatórnych záverov Súdneho dvora EÚ,
hmotnoprávnymi podmienkami na odpočítanie dane, resp. pre uznanie odpočtu dane z pridanej hodnoty
sú: a) tovar alebo služby, na ktorých sa zakladá právo na odpočítanie dane, musia byť dodané alebo

poskytnuté inou zdaniteľnou osobou (status dodávateľa), b) predmetné plnenie fakticky existuje a nejde
o fiktívne plnenie (tzv. materiálna existencia plnenia), c) zdaniteľná osoba dotknuté tovary alebo služby
následne použila na účely svojich vlastných zdaniteľných plnení. Pokiaľ vyššie uvedené hmotnoprávne
podmienky na odpočítanie dane nie sú splnené, pričom dôkazné bremeno je na osobe, ktorá si právo na
odpočítaniedaneuplatňuje,právonaodpočítaniedanemôžebyťodopreté.Účelomdaňovéhokonaniaje

zistenie, či si daňové subjekty splnili svoje zákonné povinnosti voči štátnemu rozpočtu. Je nepochybné,
ženeoddeliteľnousúčasťoumechanizmuDPHjeprávodaňovéhosubjektunajejodpočítanie,čojejedna
zo zásad fungovania systému DPH a vyplýva zo smernice Rady 2006/112/ES, ktorá bola transponovaná
do nášho vnútroštátneho právneho poriadku. Právo daňového subjektu na odpočet DPH ale nemožno
chápať ako absolútne právo bez preukazovania splnenia zákonom stanovených podmienok, ktoré sú

jednak hmotnoprávne – stanovené zákonom o DPH, a jednak procesnoprávne – stanovené daňovým
poriadkom.

21. V preskúmavanom prípade správca dane aj žalovaný založili svoje rozhodnutia o nepriznaní
uplatneného odpočtu dane z pridanej hodnoty na závere, že žalobkyňa nepreukázala splnenie

hmotnoprávnych podmienok pre odpočet dane v zmysle § 49 zákona o DPH z faktúr od dodávateľa
Profiklima za dodanie služieb (sprostredkovanie dopravy, spracovanie časti podkladov pre vykonanie
ISO noriem a vypracovanie materiálov a podkladov k zavedeniu systému manažérstva PQM)
v zdaňovacích obdobiach máj 2021 a jún 2021 s odôvodnením, že žalobkyňa nepreukázala, že služby
jej boli dodané zdaniteľnou osobou (platiteľom DPH), t. j. založili nepriznanie odpočtu DPH na prvej

hmotnoprávnej podmienke – spochybnení postavenia dodávateľa ako zdaniteľnej osoby. Materiálnu
existenciu plnenia ani to, že žalobkyňa služby ďalej použila na účely svojich zdaniteľných plnení, správca
dane ani žalovaný výslovne nespochybnili.

22. Správny súd uvádza, že sa nemožno stotožniť s námietkou žalobkyne, že jej nie sú známe

žiadne dôkazy (absentuje označenie konkrétneho dôkazu), ktoré mal zaistiť správca dane a ktoré
by preukazovali, že dodávateľ uvedený na faktúrach jej nedodal fakturované služby. Správca dane
najmä v priebehu daňovej kontroly za zdaňovacie obdobie máj 2021 vykonal v dostatočnom rozsahu
dokazovanie, výsledky ktorého prevzal v zmysle § 19 ods. 7 daňového poriadku aj do daňovej
kontroly za zdaňovacie obdobie jún 2021, nakoľko išlo o skutkové okolnosti týkajúce sa oboch

preverovaných zdaňovacích období. Z predložených administratívnych spisov jasne vyplýva, že správca
danevpriebehukaždejdaňovejkontrolydodržalzásadusúčinnostiskontrolovanýmdaňovýmsubjektom
(žalobkyňou), oboznámil žalobkyňu so zistenými skutočnosťami a umožnil jej vyjadriť sa k nim
a predložiť dôkazy na preukázanie jej tvrdení, pričom na predloženie dôkazov ju aj opakovane vyzval,
čo žalobkyňa v konkrétnostiach ani nespochybnila. Na základe pripomienok žalobkyne k protokolom

z daňových kontrol správca dane doplnil dokazovanie, pričom s jeho výsledkami oboznámil žalobkyňu
prostredníctvom jej splnomocneného zástupcu na ústnom pojednávaní. Jednotlivé vykonané dôkazy
a skutočnosti z nich vyplývajúce popísal správca dane podrobne vo svojich rozhodnutiach (str. 4-10,
12-15 prvostupňového rozhodnutia máj; str. 4-10, 12-15 prvostupňového rozhodnutia jún) aj žalovaný
ich zhrnul vo svojich rozhodnutiach (str. 4-11 napadnutého rozhodnutia máj; str. 4-12 napadnutého

rozhodnutia jún). Keďže žalobkyňa nesmerovala žalobné námietky konkrétne k jednotlivým dôkazom
vykonaným správcom dane a skutočnostiam z nich správcom dane vyvodených, nebude správny súd
opakovať to, čo v preskúmavaných rozhodnutiach uviedli daňové orgány. Žalovaný na stranách 15
a nasl. napadnutých rozhodnutí sa venoval aj vyhodnoteniu jednotlivých dôkazov a z nich zistenýchskutočností, ktoré preukazovali, že dodávateľ uvedený na faktúrach (Profiklima) nedodal fakturované
služby žalobkyni. Správny súd všetky tieto skutočnosti nebude opakovať, keďže sú obom účastníkom
konania známe. Na niektoré však poukáže, keďže žalobkyňa namietala, že správca dane pochybnosti

o identite dodávateľa fakturovaných služieb kvalifikovane nepreukázal, s čím sa správny súd nestotožnil.

23. Z vyjadrení svedka I. J. pred správcom dane dňa 27. 01. 2022 vyplynulo, že bol konateľom
spoločnosti Profiklima v období od 14. 12. 2020 do 05. 08. 2021 na základe ponuky pána
E. F.. Nevystavoval, nevyhotovoval a ani nepodpisoval žiadne doklady za spoločnosť Profiklima,

nezabezpečoval ani vedenie účtovníctva pre túto spoločnosť, počas trvania jeho funkcie nepoveril
ani nesplnomocnil žiadnu osobu na jeho zastupovanie alebo zastupovanie spoločnosti Profiklima.
Nevedel nič o vyhotovení sporných faktúr, o dodaní služieb, ktoré sú na nich uvedené, ani o
vykonávaní fakturovaných prác.; nevyhotovil sporné faktúry ani nepodpísal, asi ich vyhotovoval E. F.. I.
J. nedisponoval účtovníctvom, nakoľko všetky firemné doklady odovzdal G. H. (dve krabice firemných
dokumentov; nevedel o aké doklady sa jednalo, neprezeral si ich). Dňa 24. 05. 2022 bolo správcovi dane

doručené čestné vyhlásenie od I. J., v ktorom čestne prehlasuje, že po oboznámení sa s predmetom
výsluchu zrejme nedostatočne porozumel otázkam a následne nedostatočne popísal obchodnú
spoluprácu so žalobkyňou, ako aj fungovanie spoločnosti Profiklima. Správca dane z vypočutia svedka I.
J. v rámci kontroly dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie jún 2021 u iného daňového subjektu
zistil: Za I. J. v čase, keď bol bezdomovec, prišiel pán E. F., ktorý ho oslovil, aby ho za peniaze zastupoval

na Slovensku. Nevykonával nič pre spoločnosť Profiklima, ani nevedel o tom, že bol konateľom
spoločnosti. Nepozná bývalého konateľa spoločnosti K. A. A. K. ani neskoršieho konateľa G. H.. I. J.
nevedel uviesť, akým spôsobom sa stal konateľom, vedel len, že pán F. mu dal podpísať generálnu
plnú moc (nevedel uviesť čoho všetkého sa týkala), bola iba jedna a zobral si ju pán F.. Žiadne doklady
týkajúce sa spoločnosti Profiklima nemal. Nevedel, aký bol prevažujúci predmet podnikateľskej činnosti

spoločnosti Profiklima, kde bolo sídlo spoločnosti, kto viedol účtovníctvo, kto podával daňové priznania
a kontrolné výkazy za spoločnosť, kto vystavoval faktúry za spoločnosť Profiklima. Správca dane ďalej
dopytom na Okresný súd Banská Bystrica ako registrový súd zistil, že generálne splnomocnenie, ktoré
mal pán J. udeliť osobe menom E. F., sa nenachádza v dokumentoch, ktoré sú založené v zbierke listín
spoločnosti Profiklima. Z informačného systému finančnej správy správca dane zistil, že spoločnosť

Profiklima nemá v ORSR zapísaného žiadneho konateľa; naposledy bola uložená schválená účtovná
závierka spoločnosti za rok 2020; spoločnosť Profiklima od roku 202l nepodáva daňové priznania k dani
z príjmov právnickej osoby ani k dani z pridanej hodnoty a nemá žiadnych zamestnancov; spoločnosť
Profiklima sa reálne nenachádza na sídle podnikania (Medený Hámor 15, Banská Bystrica) - zistené na
základe miestneho zisťovania. Z vyššie uvedených skutočností (aj v spojení s ďalšími skutočnosťami

bližšie popísanými v preskúmavaných rozhodnutiach) správca dane nadobudol relevantné pochybnosti
o pravdivosti údajov uvedených v preverovaných dodávateľských faktúrach od dodávateľa Profiklima
o tom, že fakturované služby dodala spoločnosť Profiklima.

24. Pokiaľ žalobkyňa poukazovala na to, že za spoločnosť Profiklima boli podané daňové priznania

a kontrolné výkazy pod menom osoby I. J., tieto skutočnosti s ohľadom na vyššie uvedené skutočnosti
o činnosti spoločnosti Profiklima v čase, keď bol konateľom I. J., nemožno považovať za preukazujúce
reálnu ekonomickú činnosť spoločnosti Profiklima v kontrolovaných zdaňovacích obdobiach (ako
správne konštatovali aj daňové orgány). Nie je preto pravdivé tvrdenie žalobkyne, že kontrolné výkazy
správca dane pri vyhodnotení dôkazov nebral nijako do úvahy.

25. Podstatnou námietkou žalobkyne bolo, že správca dane a žalovaný nesprávne a v rozpore
s rozsudkom Súdneho dvora Európskej únie vo veci Kemwater ProChemie vyhodnotili to, či
neidentifikovaný, neznámy dodávateľ mal postavenie platiteľa dane a či bola splnená hmotnoprávna
podmienka, že žalobkyni fakturované plnenia (keď ich nedodala spoločnosť Profiklima) dodala iná

osoba, ktorá mala postavenie zdaniteľnej osoby a platiteľa dane. Súdny dvor EÚ v bode 39 rozsudku
vo veci Kemwater Prochemie nepožaduje preukázanie postavenia dodávateľa ako zdaniteľnej osoby
subjektom uplatňujúcim si odpočítanie DPH, ak možno zo skutkových okolností, akými sú objem a cena
nadobudnutých tovarov alebo služieb, s istotou vyvodiť, že ročný obrat dodávateľa prekračuje sumu, do
ktorej členský štát v súlade s článkom 287 Smernice Rady 2006/112/ES z 28. 11. 2006 o spoločnom

systémedanezpridanejhodnotypriznaloslobodenieodDPHzdaniteľnýmosobám.Slovenskárepublika
uvedený článok využila a v § 4 ods. 1 zákona o DPH (v prejednávanej veci v znení účinnom v roku
2021) stanovila, že povinnosť registrovať sa pre DPH má, a teda platcom DPH je (okrem iných)
osoba, ktorá dosiahla za najviac 12 predchádzajúcich po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacovobrat 49 790 EUR. Žalobkyňa namietala, že pokiaľ správca dane tvrdil, že neznámy dodávateľ nemal
obrat v požadovanej výške, pretože rozčleňoval posudzovanie tohto obratu na obdobie máj 2021
a na obdobie jún 2021 samostatne, že tento postup bol nesprávny, pretože správca dane mal vyhodnotiť

obdobie oboch zdaňovacích období (mesiacov) spoločne, kedy v zmysle fakturovaných plnení by obrat
neidentifikovaného dodávateľa prekročil limit obratu, pri ktorom je osoba povinne registrovaná pre DPH
akoplatiteľ.Stoutonámietkousasprávnysúdnestotožnil,nakoľkojednotlivéplnenia,ktoréboližalobkyni
dodané, spočívali v sprostredkovaní dopravy, spracovaní časti podkladov pre vykonanie ISO noriem a
vypracovaní materiálov a podkladov k zavedeniu systému manažérstva PQM, teda ide zjavne o rôzne

(svojím charakterom nesúvisiace) plnenia a z vykonaného dokazovania nebolo preukázané, že všetky
tieto plnenia v oboch preverovaných zdaňovacích obdobiach dodala jedna a tá istá osoba (čo logicky
vyplýva aj z toho, že reálny dodávateľ služieb identifikovaný nebol). Preto nemožno ako nezákonný
hodnotiť postup správcu dane a žalovaného, ktorí posudzovali obrat neidentifikovaného dodávateľa
za každé zdaňovacie obdobie, t. j. za obdobie máj 2021 a za obdobie jún 2021 samostatne a dospeli tak
k záveru, že zo zistených skutkových okolností v jednotlivých daňových konaniach nemožno s istotou

vyvodiť, že ročný obrat dodávateľa služieb fakturovaných žalobkyni spornými preverovanými faktúrami
prekročil sumu 49 790 EUR (nakoľko v zdaňovacom období bola suma fakturovaných služieb 32 490
EUR a v zdaňovacom období bola suma fakturovaných služieb 28 840 EUR). Hoci je potrebné prisvedčiť
žalobkyni, že žalovaný v napadnutých rozhodnutiach neargumentoval tým, že s ohľadom na rozmanitosť
fakturovaných dodaných služieb mohlo ísť o viacerých dodávateľov, správny súd to nepovažuje za

pochybenie, ktoré by malo za následok nezákonnosť napadnutých rozhodnutí (a žalobkyňa sama ani
nekonkretizovala ujmu na svojich právach v súvislosti s absenciou tejto argumentačnej línie, doplnenej
žalovaným vo vyjadrení k žalobe). Podstatné totiž je, že žalovaný v napadnutých rozhodnutiach
reagoval na odvolaciu námietku žalobkyne ohľadne posúdenia statusu neidentifikovaného dodávateľa
ako zdaniteľnej osoby v zmysle záverov rozsudku SD EÚ vo veci Kemwater ProChemie, pričom uzavrel

(na str. 20 napadnutého rozhodnutia máj a na str. 21 napadnutého rozhodnutia jún), že správca dane
nemal k dispozícii hodnoverné a spoľahlivé údaje potrebné jednak na overenie, či osoba E. F. mala
postavenie platiteľa dane, ale ani na overenie, či akákoľvek iná neidentifikovaná osoba, ktorá bola
skutočným dodávateľom služieb, mala postavenie platiteľa dane, pričom tieto údaje správcovi dane
neposkytol ani sám daňový subjekt (žalobkyňa).

26. Správny súd sa stotožnil so záverom správcu dane i žalovaného, vychádzajúcim zo skutočností
zistených v priebehu daňových kontrol a vyrubovacích konaní, že žalobkyňa nepreukázala, že jej vznikol
nárok na odpočítanie DPH z preverovaných faktúr od dodávateľa Profiklima, keďže nepreukázala, že
skutočným dodávateľom bola spoločnosť Profiklima, ani že skutočný dodávateľ fakturovaných služieb

mal postavenie platiteľa DPH, t. j. vznik daňových povinností v zmysle § 49 ods. 1 v spojení s § 19 ods.
2 a § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH.

27. Vo vzťahu k namietanej otázke nesprávneho posúdenia rozloženia dôkazného bremena
správny súd uvádza, že správca dane je v procese dokazovania splnenia alebo nesplnenia

hmotnoprávnych podmienok odpočtu zaťažený povinnosťou preukázateľne spochybniť vierohodnosť
dokladov predložených daňovým subjektom a súčasne povinnosťou tieto skutočnosti uviesť
v odôvodnení svojho rozhodnutia. V predmetnej veci žalobkyňa predložila formálne doklady (faktúry
a ďalšie doklady uvedené a podrobne opísané v prvostupňových rozhodnutiach), ktorými preukazovala
reálne dodanie fakturovaných služieb dodávateľom Profiklima. Vo vyjadrení k protokolom navrhla

vykonanie dôkazov na preukázanie svojich tvrdení (popísaných v preskúmavaných rozhodnutiach
– dopyt na registrový súd, výsluchy svedkov, odtajnenie daňových priznaní na DPH a kontrolných
výkazov spoločnosti Profiklima), ktoré však nepreukázali jej tvrdenia, vzhľadom aj na ďalšie zistenia
správcu dane. Žiadne ďalšie dôkazy na preukázanie svojich tvrdení o uskutočnení obchodov nenavrhla.
V priebehu daňovej kontroly za každé preverované zdaňovacie obdobie správca dane vo vzťahu

k žalobkyni formuloval pochybnosti o statuse reálneho dodávateľa služieb fakturovaných spoločnosťou
Profiklima, a to pri oboznámení žalobkyne so skutočnosťami zistenými v priebehu daňovej kontroly.
Keďže žalobkyňa, na ktorú sa prenieslo zo správcu dane dôkazné bremeno v okamihu, kedy správca
dane relevantne spochybnil žalobkyňou tvrdené skutočnosti, nenavrhla na preukázanie svojich tvrdení
dôkazy, správca dane vyhotovil protokol, v ktorom podrobne zhrnul zistené skutočnosti a z nich

vyplývajúce závery. Žalobkyňa sa k protokolu vyjadrila a po doplnení dokazovania na základe jej návrhov
správca dane vydal prvostupňové rozhodnutia. Ak na strane žalobkyne došlo k vyčerpaniu dôkazných
prostriedkov,eštetoneznamená,žeuniesladôkaznébremeno,keďsprávcadanedostatočnespochybnil
skutočnosť,žefakturovanéslužbybolidodanézdaniteľnouosobou.Zoskutočnostípodrobneuvedenýchv prvostupňových rozhodnutiach, ktoré vyplývajú zo správcom dane zisteného skutkového stavu,
je zrejmé, že žalobkyňa nedokázala uviesť dostatočne konkrétne okolnosti realizácie obchodných
transakcií, ani identifikovať osobu, ktorá jej fakturované služby reálne dodala. Dôkazná situácia

nenasvedčuje splneniu hmotnoprávnych podmienok uplatnenia odpočtu dane tak, ako tvrdila žalobkyňa.

28. Pri dôkaznom bremene je v daňovom konaní potrebné rozlišovať medzi dvoma zásadnými situáciami
(i) preukazovaním materiálnych podmienok odpočtu DPH a (ii) preukazovaním daňového podvodu
alebo zneužitia práva ako dôvodu na neuznanie uplatneného odpočtu. Pri preukazovaní materiálnych

podmienok odpočtu DPH primárne leží dôkazné bremeno na daňovom subjekte. V uvedenom prípade
bol žalobkyni odopretý odpočet dane práve z dôvodu, že nebola preukázaná jedna z hmotnoprávnych
podmienok – dodanie služieb žalobkyni zdaniteľnou osobou (platiteľom dane). Vzhľadom na vyššie
uvedené skutočnosti záver žalovaného i správcu dane, že žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno pri
preukazovaní splnenia hmotnoprávnych podmienok, je správny a pochybnosti vyjadrené správcom dane
súdostatočnejintenzitynato,abydôvodnespochybnilivierohodnosťdokladovpredloženýchžalobkyňou

pri uplatnení odpočtu DPH. Správca dane teda v preskúmavanom prípade splnil svoju povinnosť
relevantne spochybniť žalobkyňou deklarované skutočnosti a v takomto prípade došlo k opätovnému
prechodu dôkazného bremena na žalobkyňu. Námietka žalobkyne, že správca dane nesprávne posúdil
rozloženie dôkazného bremena a že ho neuniesol, je preto nedôvodná.

29. Dokazovanie je procesný postup, na základe ktorého správca dane získa poznatky a informácie
o všetkých skutočnostiach dôležitých pre správne a objektívne rozhodnutie. Správca dane nie je pri
dokazovaní viazaný iba návrhmi daňových subjektov, je však povinný zistiť skutkový stav veci čo
najúplnejšie. Daňové konanie nie je konaním vyhľadávacím. Pri správe daní platí prejednávacia zásada,
preto správca dane nie je povinný vyhľadávať dôkazy svedčiace v prospech platiteľa. Uskutočňovanie

zdaniteľných plnení je ekonomická činnosť plne pod kontrolou daňového subjektu. Daňový subjekt ako
platiteľ dane má možnosť si obstarať dostatočný počet dôkazov, ktoré zabezpečia preukázateľnosť
určitej daňovej transakcie správcovi dane, ktorý v rámci daňovej kontroly preveruje skutočnosti
rozhodujúce pre určenie dane. Správca dane nepreberá na seba dôkazné bremeno daňového subjektu,
ale preveruje skutočnosti deklarované daňovým subjektom. Žalobkyňa nemôže očakávať, že správca

danebudevyhľadávaťdôkazy,ktorébyprípadnemohlinasvedčovaťvjejprospech,resp.žebudeamusí
čakať, kým si žalobkyňa také dôkazy zabezpečí. Správca dane nie je povinný vykonávať dokazovanie
dovtedy, kým sa preukážu tvrdenia žalobkyne. Ním vykonávané dokazovanie slúži len na verifikáciu
žalobkyňou tvrdených skutočností. Žalobkyňa je tým subjektom, ktorý musí preukázať, že dodávateľ
fakturovanýchslužiebmalpostavenieplatiteľadanevčaseuskutočneniazdaniteľnéhoplnenia,zktorého

si uplatňuje právo na odpočet DPH.

30. Pokiaľ žalobkyňa namietala, že správca dane vo vzťahu k ňou navrhovaným dôkazom, teda
výsluchu svedkov G. H. a I. J. nevyužil inštitút predvedenia týchto svedkov pred správcu dane a len
ich predvolal, správny súd v takomto postupe správcu dane nevzhliadol nezákonnosť. Obaja svedkovia

boli predvolaní z adries, ktoré majú evidované ako adresy pobytu, pričom správca dane aj zisťoval,
či sa tieto osoby na evidovaných adresách trvalého pobytu zdržiavajú, prípadne či majú evidované iné
adresy pobytu, avšak iné adresy pobytu neboli zistené. Nebolo by teda účelné predvádzať uvedené
osoby z adresy, na ktorej sa nezdržiavajú. Predvedenie je inštitútom, ktorý správca dane využiť nemusí,
ak má za to, že z ostatných skutočností zistených z iných vykonaných dôkazov môže dospieť udržateľne

k záveru, ktorý prijal. Navyše, žalobkyňa neuviedla, prečo podľa jej názoru bolo nevyhnutné svedkov
vyslúchnuť. Vo vzťahu k svedkovi G. H. len skoštatovala, že má vo svojej dispozícii účtovné doklady
spoločnosti Profiklima, avšak z pôvodného vyjadrenia svedka I. J. vyplynulo, že žiadne doklady tejto
spoločnosti nemal k dispozícii ani teda neodovzdal G. H. a účtovné doklady samé osebe nie sú spôsobilé
preukázať, že plnenie dodala spoločnosť Profiklima. Vo vzťahu k svedkovi I. J. uviedla, že má ísť

o odstránenie rozporov, ktoré vyplynuli z jeho svedeckej výpovede a neskoršieho čestného vyhlásenia,
pričomsprávcadanesapreskúmateľnealogickyvysporiadalstýmitorozpormivosvojichrozhodnutiach,
preto vykonanie opakovaného výsluchu menovaného nepovažoval za potrebné.

31. K námietke žalobkyne, týkajúcej sa nepredvolania ako svedka osoby E. F., správny súd

uvádza, že správca dane počas daňovej kontroly aj v priebehu vyrubovacieho konania žalobkyňu
ako kontrolovaný daňový subjekt opakovane žiadal, aby oznámila identifikačné údaje tejto osoby,
abybolomožnétútoosobukontaktovaťapreveriť,čitátoosobamohlabyťdodávateľomslužiebačimala
postavenie zdaniteľnej osoby (platiteľa DPH). Žalobkyňa žiadne údaje o uvedenej osobe neposkytlaa identifikačné údaje E. F. sa nepodarilo správcovi dane zistiť ani z iných vykonaných dôkazov, a to
ani z dôkazov navrhnutých žalobkyňou. Išlo o dopyt na Okresný súd Banská Bystrica ako registrový
súd, od ktorého správca dane vyžiadal listiny evidované v registrovom spise spoločnosti Profiklima za

účelom zistenia, či sa tam nachádza splnomocnenie pre E. F. alebo iné listiny, z ktorých by ho bolo
možné identifikovať, avšak existencia takýchto listín sa nepreukázala. Nie je preto dôvodná žalobná
argumentácia,žesprávcadanenedostatočnezistilskutkovýstavvdôsledkutoho,ženanávrhžalobkyne
nevykonal výsluch svedkov, čím žalobkyni znemožnil uniesť dôkazné bremeno. Správca dane vykonal
dokazovanie v dostatočnom rozsahu na prijatie záverov uvedených v prvostupňových rozhodnutiach, aj

v napadnutých rozhodnutiach žalovaného.

32. Žalobkyňa v správnej žalobe a v replike všeobecne odkazovala na závery viacerých rozhodnutí
Najvyššieho súdu SR, Najvyššieho správneho súdu SR, Ústavného súdu SR, SD EÚ bez toho, aby
v konkrétnostiach rozviedla súvislosti s prejednávanou vecou. Žalobkyňa uviedla časť argumentácie
z týchto rozhodnutí, avšak bez toho, aby konkretizovala, ako bola v prejednávanej veci ukrátená na

svojich právach v súvislosti s uvedenými závermi vyplývajúcimi z iných súdnych rozhodnutí. Takáto
žalobná argumentácia je všeobecná a nie je spôsobilá preukázať nezákonnosť napadnutých rozhodnutí.

33. Súdny prieskum zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy je ovládaný dispozičnou zásadou
a jeho rozsah je zásadne daný žalobnými dôvodmi nezákonnosti (s výnimkou prípadov uvedených

v § 134 ods. 2 SSP). Správny súd nie je oprávnený za žalobcu všeobecne uplatnené dôvody
nezákonnosti napadnutého rozhodnutia konkretizovať podľa zistení z obsahu administratívneho spisu a
napadnutých rozhodnutí, ani žalobné dôvody nezákonnosti podľa týchto zistení dopĺňať. Z toho plynie,
že všeobecne uplatnené námietky nezákonnosti v rámci žalobných bodov neumožňujú správnemu
súdu uskutočniť prieskum zákonnosti napadnutého rozhodnutia, pretože práve rozsahom a dôvodmi

žaloby je súd pri prieskume limitovaný a súčasne aj vedený (§ 134 ods. 1 SSP). V správnych žalobách
žalobkyňa opakovane namietala, že žalovaný sa vôbec, resp. nedostatočne vysporiadal s jej odvolacími
námietkami bez toho, aby ozrejmila, v čom vo vyhodnotení konkrétnej odvolacej námietky žalovaným
spočíva nesprávnosť a aký vplyv to malo na zákonnosť napadnutých rozhodnutí a práva žalobkyne.
Žalobkyňa v žalobe uplatnila aj viacero ďalších všeobecne formulovaných námietok nezákonnosti, keď

namietala, že správca dane neoveril dostatočne a úplne, resp. objektívne všetky skutočnosti týkajúce
sa predmetných obchodných transakcií; nehodnotil dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, a tak neprihliadol
v konaní na všetko, čo vyšlo najavo; hodnotil dôkazy v neprospech žalobkyne; zistenie správcu dane
nemôže byť samo o sebe postačujúce na prijatie formálneho finálneho záveru, že ak nedošlo k dodaniu
tovaru medzi dodávateľom daňového subjektu a jeho subdodávateľom, nemohlo dôjsť ani k dodaniu

toho istého tovaru od dodávateľa daňovému subjektu, ale je potrebné vyhodnotiť dôkazne ich obchodný
vzťah samostatne; správca dane nesmie pred daňovým subjektom tajiť zdroje svojich pochybností;
správca dane pred žalobcom zamlčal aj svoje úvahy o údajnej účasti žalobcu na daňovom podvode.
Takto formulované žalobné námietky sú nekonkrétne, keďže žalobkyňa netvrdí, aké skutočnosti správca
dane neoveril, v čom je vo vykonaní a vyhodnotení a ktorých konkrétnych dôkazov chyba, ani ktoré

skutkové zistenia sú nesprávne. Nekonkretizuje svoje tvrdenie o pochybnom závere správcu dane
o nedodaní tovaru a o daňovom podvode (čo ani nebolo predmetom zistení a záverov správcu dane).
Neuvádza, čo mal pred ňou správca dane tajiť ako zdroj svojich pochybností. Žalobkyňa namietala
aj nepreskúmateľnosť a arbitrárnosť preskúmavaných rozhodnutí, ale bez bližšieho ozrejmenia tohto
tvrdenia. Žalobkyňa v uvedených žalobných bodoch predložila všeobecné konštatovania a vlastné

názory týkajúce sa niektorých záverov žalovaného v odôvodnení napadnutých rozhodnutí. Samotný
fakt, že tieto závery nie sú v súlade s jej názormi, však nepreukazuje ich nezákonnosť. Uvedené
konštatovania a názory žalobkyne na nastolené otázky sú len vyjadrením všeobecného nesúhlasu s
posúdením, aké žalovaný vykonal v napadnutom rozhodnutí, resp. nepodloženými tvrdeniami. Námietky
žalobkyne neboli nijako bližšie ozrejmené. Nemôže obstáť ani odkaz žalobkyne na obsah jej vyjadrení

počas administratívnych konaní, nakoľko úlohou správneho súdu nie je vyhľadávať žalobné body za
žalobkyňu, ale preskúmanie konkrétnych a podstatných žalobných námietok formulovaných v správnej
žalobe, resp. ďalších podaniach žalobkyne podaných v lehote na doplnenie alebo rozšírenie správnej
žaloby (§ 183 SSP). Žalobkyňa v značnej časti správnych žalôb uviedla závery svojho vlastného
hodnotenia niektorých záverov žalovaného, čo bez vyjadrenia jasného súvisu týchto námietok so

zákonnosťou napadnutého rozhodnutia (teda k otázke v čom sa žalovaný mýlil a z akých dôvodov, pokiaľ
rozhodol spôsobom uvedeným v napadnutom rozhodnutí), vo svojej podstate taktiež nie je ničím iným
len vyjadrením nesúhlasu s hodnotením žalovaného. Vyjadrenie nesúhlasu, resp. tvrdenia bez právneho
významu vo vzťahu k napadnutému rozhodnutiu, resp. bez navrhnutia dôkazu, ktorý by ho preukázal,v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy nemôže zakladať nezákonnosť
napadnutého rozhodnutia. Takto uplatnené žalobné dôvody neumožňovali súdny prieskum zákonnosti,
pretože žalobné námietky sú nekonkrétne a všeobecné.

34. Vo vzťahu k námietkam vzneseným v replikách žalobkyne (zhrnutým v odseku 17. tohto rozsudku)
správny súd konštatuje, že takáto argumentácia nebola súčasťou správnych žalôb a bola žalobkyňou
prezentovaná až po uplynutí lehoty na doplnenie a rozšírenie žalobných bodov (§ 183 SSP v spojení
s § 181 ods. 1 SSP), ktorá v oboch spojených veciach uplynula dňa 08. 01. 2024, nakoľko napadnuté

rozhodnutia boli žalobkyni doručené dňa 08. 11. 2023 a žalobkyňa podala obidve repliky až dňa 22. 03.
2024. Preto sa neskoro uplatnenými námietkami žalobkyne správny súd nezaoberal.

35. Správny súd sa nestotožnil s námietkou žalobkyne o nedostatočne zistenom skutkovom stave veci
správcom dane, nakoľko správca dane vykonal dostatočne rozsiahle dokazovanie, podrobne popísané
v prvostupňových rozhodnutiach, za účelom preverenia, či reálne došlo k dodaniu služieb žalobkyni

platiteľom dane v zmysle dokladov predložených žalobkyňou. Z administratívneho spisu nevyplynulo,
že by správca dane nezohľadňoval dôkazy, ktoré by svedčili v prospech žalobkyňou tvrdených
skutočností. Dokazovanie bolo vykonané v dostatočnom rozsahu na prijatie záveru vysloveného
v preskúmavaných rozhodnutiach. Z obsahu administratívneho spisu nemožno vyvodiť, že by správca
dane zaťažil žalobkyňu znášaním dôkazného bremena vo väčšom rozsahu, než vyplýva z § 24 ods.

1 daňového poriadku. Správca dane aj žalovaný vo svojich rozhodnutiach identifikovali také konkrétne
zistenia vyplývajúce z vykonaných dôkazov, ktoré vo svojom súhrne v dostatočnej miere odôvodňujú
záver, že žalobkyňou deklarované obchody sa reálne neuskutočnili, tak ako to žalobkyňa tvrdila.
Správca dane aj žalovaný v danom prípade vychádzali zo zisteného skutkového stavu vyplývajúceho
z administratívneho spisu a vec správne právne posúdili. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti

správny súd po preskúmaní napadnutých rozhodnutí v spojení s prvostupňovými rozhodnutiami z
dôvodov uplatnených v správnych žalobách dospel k záveru, že správne žaloby nie sú dôvodné a preto
ich zamietol podľa § 190 SSP.

36. Správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP a contrario tak, že žalobkyni, ktorá v konaní nebola

úspešná, nepriznal právo na náhradu trov konania. Zároveň správny súd nezistil, že by boli splnené
podmienky pre priznanie práva na náhradu trov konania žalovanému podľa § 168 SSP, preto mu
nepriznal právo na náhradu trov konania.

37. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom hlasov 3:0.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je potrebné podať na Správny súd v Banskej
Bystrici v lehote jedného mesiaca od doručenia rozsudku. O kasačnej sťažnosti rozhoduje Najvyšší
správny súd Slovenskej republiky.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania (ktorému správnemu súdu je
určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka - spisová značka, čo sa ním sleduje a podpis) uviesť:
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,

c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
SSP sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom. To neplatí, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na

kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,b) ide o konania o správnej žalobe v sociálnych veciach alebo vo veciach azylu, zaistenia a
administratívneho vyhostenia podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) SSP,
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.