Uznesenie – Iné práva a slobody ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, December 2, 2025

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 11Tos/42/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8125011392
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 12. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lucia Bašistová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2025:8125011392.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Lucie Bašistovej a sudcov JUDr.
Vladimíra Monoka a JUDr. Gabriely Dubovej, PhD. na neverejnom zasadnutí konanom dňa 02.12.2025,
v trestnej veci odsúdeného A. B. pre prečin násilia proti skupine obyvateľov podľa § 359 ods. 1, ods.
2 písm. b) Tr. zákona a iné, o sťažnosti prokurátora proti uzneseniu Okresného súdu Prešov sp. zn.
33PP/17/2025 zo dňa 15.10.2025, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. poriadku z a m i e t a sťažnosť okresného prokurátora.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením okresný súd podľa § 415 ods. 2 Tr. poriadku s použitím § 66 ods. 1 Tr. zákona
podmienečne prepustil odsúdeného A. B. z výkonu trestu odňatia slobody uloženého mu rozsudkom
Špecializovaného trestného súdu - pracovisko Banská Bystrica sp.zn. 4T/4/2020 zo dňa 27.05.2020
vo výmere 18 mesiacov a rozsudkom Okresného súdu Prešov sp.zn. 4T/4/2022 zo dňa 20.05.2022 v

spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove 5To/18/2022 zo dňa 17.08.2022 vo výmere 5 rokov.
Podľa § 68 ods. 1 Tr. zákona mu určil skúšobnú dobu podmienečného prepustenia z výkonu trestu
odňatia slobody v trvaní 5 rokov a podľa § 68 ods. 1 Tr. zákona nariadil probačný dohľad nad odsúdeným
vo výmere 2 rokov. Podľa § 51 ods. 3 písm. b) Tr. zákona, ods. 4 písm. k) Tr. zákona mu zároveň uložil
zákaz požívania alkoholických nápojov a iných návykových látok a povinnosť zamestnať sa v skúšobnej
dobe alebo preukázateľne sa uchádzať o zamestnanie.

Proti tomuto uzneseniu podal prokurátor ihneď po jeho vyhlásení a poučení o opravnom prostriedku
do zápisnice o verejnom zasadnutí sťažnosť, ktorú následne aj bližšie písomne odôvodnil. V podanej
sťažnosti uviedol, že sa nestotožňuje s názorom okresného súdu v odôvodnení napadnutého
rozhodnutia a podmienečné prepustenie odsúdeného je v tejto veci nezákonné a nesprávne. Poukázal
na podmienky, kedy môže byť odsúdený podmienečne prepustený, pričom tieto skutočnosti okresný súd

podľa prokurátora nezohľadnil. Prokurátor v sťažnosti zdôraznil, že aj sám okresný súd poukázal na
trestnú minulosť odsúdeného, ktorý bol šesťkrát odsúdený k nepodmienečnému trestu odňatia slobody
za páchanie násilnej trestnej činnosti a ani skoršie odsúdenia, a to aj tie, ktorých výkon trestu bol
podmienečne odložený nemali na odsúdeného žiaden vplyv, a preto sa nemožno domnievať, žeby
bolo možné reálne očakávať od odsúdeného polepšenie, preto podľa prokurátora je jediným možným
účelom trestu jeho eliminácia na slobode a jeho izolovanie v ústave na výkon trestu. Prokurátor považuje

správanie odsúdeného vo výkone trestu len za účelové a za prispôsobenie sa podmienkam vo výkone
trestu, a preto je toho názoru, že nie je splnená materiálna podmienka na to, aby mohol byť odsúdený
podmienečne prepustený. Rozhodnutie okresného súdu o podmienečnom prepustení odsúdeného, a to
aj za súčasného stanovenia podmienok, ako ich uviedol okresný súd, nie je v súlade so zákonom,
pretože od odsúdeného nemožno očakávať nápravu, a teda navrhuje, aby krajský súd zrušil napadnuté
uznesenie a žiadosť odsúdeného o podmienečne prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody zamietol.Na základe podanej sťažnosti preskúmal krajský súd v zmysle ust. § 192 ods. 1 Tr. poriadku správnosť
výroku napadnutého uznesenia, proti ktorému sťažovateľ podal sťažnosť, ako aj konanie tomuto výroku
napadnutého uznesenia predchádzajúce a dospel k záveru, že sťažnosť prokurátora nie je dôvodná.

Zobsahuspisovéhomateriálu,akoajzosamotnéhonapadnutéhouznesenia,vyplýva,žeodsúdenýA.B.
vykonáva úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 18 mesiacov, ktorý mu bol uložený Špecializovaným
trestným súdom v konaní pod sp. zn. 4T/4/2020 a trest odňatia slobody uložený rozsudkom Okresného
súdu Prešov sp. zn. 4T/4/2022 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. 5To/18/2022

vo výmere 5 rokov. Špecializovaným trestným súdom bol odsúdenému uložený trest pre prečin násilia
proti skupine obyvateľov podľa § 359 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zákona s poukazom na § 138 písm. a)
Tr. zákona v jednočinnom súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. d)
Tr. zákona a na jeho výkon bol zaradený do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
Vo veci vedenej Okresným súdom Prešov pod sp. zn. 4T/4/2022 v spojení s rozsudkom Krajského súdu
v Prešove bol odsúdený pre zločin ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 Tr. zákona v štádiu pokusu

podľa § 14 Tr. zákona a pre výkon trestu bol zaradený do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom
stráženia.

Trest odňatia slobody uložený Špecializovaným trestným súdom začal odsúdený vykonávať dňa
20.01.2022 s tým, že mu do výkonu trestu boli započítané aj doby strávené vo väzbe od 01.07.2018 do

22.11.2018 a doba výkonu väzby vo veci Okresného súdu Prešov sp. zn. 4T/4/2022 od 22.12.2021 do
20.01.2022. Koniec teraz vykonávaného trestu odňatia slobody má tak predpokladaný dňa 30.01.2028.

Podľa § 66 ods. 1 písm. a) Tr. zákona súd môže odsúdeného podmienečne prepustiť na slobodu, ak
odsúdený vo výkone trestu plnením svojich povinností a svojím správaním preukázal polepšenie a môže

sa od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život, a ak ide o osobu odsúdenú za prečin
po výkone polovice uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody alebo rozhodnutím prezidenta
Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu odňatia slobody.

Z ustanovenia § 66 ods. 1 písm. b) Tr. zákona vyplýva, že súd môže osobu odsúdenú za zločin

podmienečne prepustiť na slobodu po výkone dvoch tretín uloženého trestu odňatia slobody, ak vo
výkone trestu plnením svojich povinností a svojím správaním preukázala polepšenie a môže sa od nej
očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život.

Podľa § 66 ods. 2 Tr. zákona pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení súd prihliadne aj na povahu

spáchaného trestného činu a na to, v akom ústave na výkon trestu odsúdený trest vykonáva.

Zo spisového materiálu je zrejmé, že odsúdený výkonom polovice z úhrnného trestu odňatia slobody
vo výmere 18 mesiacov a dvoch tretín z trestu odňatia slobody vo výmere 5 rokov dňa 01.09.2025 splnil
formálnu podmienku týkajúcu sa možnosti podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody.

Pokiaľ ide o materiálne podmienky, prvou je, že odsúdený vo výkone trestu plnením svojich povinností a
správaním preukázal polepšenie, a druhou je, že môže sa od neho očakávať, že v budúcnosti povedie
riadny život. Prvá materiálna podmienka sa viaže na správanie odsúdeného vo výkone trestu odňatia
slobody a jej plnenie preukazuje príslušný ústav na výkon trestu v hodnotení odsúdeného (§ 62 zák. č.

475/2005 Z. z. o výkone trestu odňatia slobody).

Splnenie druhej materiálnej podmienky súd objasňuje a skúma komplexnejšie. Posudzuje všetky
okolnosti súvisiace s osobou odsúdeného, jeho osobné a charakterové vlastnosti, celkový postoj k
spoločenským normám, prostredie, v ktorom žil, celý doterajší život, povahu a charakter trestnej činnosti,

pre ktorú je vo výkone trestu s cieľom, či všetky tieto skutočnosti umožňujú prijať prognózu, že v prípade
prepustenia na slobodu povedie riadny život, t. j. život v súlade s právnymi, morálnymi a etickými
normami spoločnosti.

Z judikatúry Ústavného súdu SR týkajúcej sa hodnotenia materiálnych podmienok podmienečného

prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody, ktorá bola zhrnutá v náleze Ústavného súdu SR sp. zn.
I. ÚS 36/2022 z 24.05.2022, vyplýva, že zmysel podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia
slobody nie je v tom, aby za dobré správanie bol odsúdený automaticky podmienečne prepustený po
uplynutí stanovenej doby bez zreteľa na účel trestu. Je potrebné vziať do úvahy i samotný účel trestu,ktorý obsahuje viac komponentov, ku ktorým súdy pri svojom rozhodovaní musia prihliadať. Podstatou
ich úvah je potom v konečnom dôsledku dôvodnosť predpokladu, že odsúdený povedie v budúcnosti i
na slobode riadny život s minimalizáciou rizika jeho recidívy (IV. ÚS 85/2011, IV. ÚS 321/2013).

Všeobecný súd rozhodujúci o podmienečnom prepustení z výkonu trestu odňatia slobody však musí
zohľadniť všetky zadovážené dôkazy, ktoré mu poskytnú komplexný obraz o osobe odsúdeného a
jeho celkovom správaní a plnení povinností vo výkone trestu, pretože aj tieto okolnosti vedia do istej
miery ovplyvniť predpoklad o tom, aké správanie možno od odsúdeného očakávať potom, ako opustí

brány väzenia. Pri skúmaní splnenia materiálnych podmienok týkajúcich sa možnosti podmienečného
prepustenia odsúdeného na slobodu je preto pre všeobecný súd dôležité zistiť a vyhodnotiť správanie
odsúdeného počas výkonu trestu odňatia slobody. Pritom správanie odsúdeného je determinované
samotným výkonom trestu odňatia slobody, ako aj plnením jeho účelu, ktorý spočíva v prevencii pred
ďalším páchaním trestnej činnosti a výchove odsúdeného k vedeniu morálneho a slušného života (III.
ÚS 154/09, IV. ÚS 85/2011).

S ohľadom na povahu a účel tohto právneho inštitútu je odôvodneným úsudok, že o takomto polepšení
môže okrem iného svedčiť, ak odsúdený riadne a zodpovedne plní povinnosti, ktoré vo výkone trestu
pre neho vyplývajú z právnych predpisov, ak dodržiava ústavný poriadok a stanovený režim, plní
pokynypríslušníkovZboruväzenskejajustičnejstráže,dodržiavazásadyslušnéhosprávania,iniciatívne

spolupracuje a plní program zaobchádzania, dodržiava povinnosti a zákazy obsiahnuté v zákone o
výkone trestu odňatia slobody a vo vyhláške, ktorou sa vydáva Poriadok výkonu trestu a pod..

Zmyslom podmienečného prepustenia nie je odmeniť odsúdeného za dobré správanie vo výkone trestu
– nejde o dobrodenie pre odsúdeného, a nemôže tak byť ani paušálne vylúčené u niektorých kategórií

odsúdených, napr. recidivistov, ako špecifické sprísnenie trestného postihu. Nariadenie podmienečného
prepustenia z výkonu trestu je namieste vtedy, ak už k náprave, resp. k dosiahnutiu účelu trestu ďalší
pobyt odsúdeného vo výkone trestu nie je nutný, pričom možno vzhľadom na všetky relevantné okolnosti
predpokladať, že odsúdený povedie aj na slobode riadny život. V tomto smere je dôležité mať na pamäti,
že vytvorenie špeciálnej, prísnejšej právnej úpravy podmienečného prepustenia zo strany všeobecného

súdu pre recidivistov, ktorí v minulosti „nevyužili šancu“ v podobe podmienečného prepustenia a vo
výkone trestu sa ocitli znova, nemožno z ústavnoprávneho pohľadu akceptovať (nález Ústavného súdu
Českej republiky I. ÚS 2201/16 z 3.1.2017).

Krajskému súdu je zrejmé, že trestná minulosť je relevantným faktorom pri rozhodovaní o

podmienečnom prepustení odsúdeného. Avšak predpoklad vedenia riadneho života v budúcnosti
nemôže byť založený predovšetkým, či dokonca výlučne na trestnej minulosti konkrétneho jednotlivca.
Je potrebné zohľadniť ďalšie aktuálne poznatky o osobe odsúdeného, stav jeho nápravy i prostredie, v
ktorombysaocitolpoprípadnompodmienečnomprepustenínaslobodu,akoajzaoberaťsaokolnosťami
spáchania trestnej činnosti s ohľadom na mieru prekonania subjektívnych príčin tejto trestnej činnosti

na strane odsúdeného. Trestnú minulosť nemožno hodnotiť formalisticky – koľkokrát bol jednotlivec
odsúdený, koľkokrát vykonával nepodmienečný trest odňatia slobody či koľkokrát porušil podmienky
podmienečného prepustenia. Je potrebné zvážiť, pred akou dlhou dobou a z akých dôvodov došlo k
spáchaniu predchádzajúcich trestných činov a či možno od odsúdeného na základe jeho aktuálneho
výkonu trestu očakávať, že povedenie riadny život (nálezy Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. I.ÚS

2201/16 z 3.1.2017 a sp. zn. II.ÚS 1945/20 z 29.1.2021 a obdobne nález Ústavného súdu SR sp. zn.
I. ÚS 36/2022).

V načrtnutých súvislostiach je potrebné pripomenúť, že jedným z účelov trestu je aj vytvorenie
podmienok na výchovu odsúdeného k tomu, aby viedol riadny život

(§ 34 ods. 1 Tr. zákona), resp. vytvárať podmienky umožňujúce podporovať a rozvíjať pozitívne
osobnostné rezervy pre resocializáciu odsúdených, aby viedli riadny život (§ 1a zákona č. 475/2005
Z. z. o výkone trestu odňatia slobody a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov). Pri posudzovaní žiadostí o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody je tiež
potrebné vziať do úvahy, že § 68 ods. 1 Tr. zákona umožňuje uložiť odsúdenému primerané obmedzenia

alebo povinnosti uvedené v § 51 ods. 3 a 4 Tr. poriadku. Mieru rizika, ktorá je spojená s podmienečným
prepustením odsúdeného, tak možno zmierniť uložením týchto opatrení (I. ÚS 36/2022). Pokiaľ ide o
konkrétne posúdenie okolností tej-ktorej veci, je potrebné poukázať tiež na to, že riaditeľ ústavu na výkon
trestu odňatia slobody disponuje najkomplexnejšími a najrelevantnejšími informá-ciami o odsúdenom,keďže je de facto v priamom kontakte s ním (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Urtos/6/2020 z
18.11.2020).

Z hodnotenia odsúdeného z ÚVV a ÚVTOS Prešov, s miestom výkonu v Sabinove, v kde súčasnosti
vykonávatrestvústavenavýkontrestusminimálnymstupňomstráženia,vyplýva,žeodsúdenýpokynya
príkazy príslušníkov plní, pričom bol aj štyrikrát disciplinárne odmenený a disciplinárne potrestaný nebol.
Oproti dvom negatívnym poznatkom má päť kladných. Jeho správanie viedlo k preradeniu z ústavu zo
stredným stupňom stráženia do ústavu s minimálnym stupňom stráženia a z diferenciačnej skupiny C

na B. Resocializačná prognóza je podľa záverov hodnotenia riaditeľa ústavu menej priaznivá a riziko
recidívy stredné. Vzhľadom na vyššie uvedené riaditeľ konštatoval, že odsúdený preukazuje splnenie
podmienok na podmienečné prepustenie, a preto odporúčal jeho podmienečné prepustenie s dohľadom
a pripojil sa aj k návrhu odsúdeného o podmienečné prepustenie.

V rámci resocializácie sa odsúdený A. B. zúčastňoval organizovaných prednášok a besied na rôzne

spoločenské témy. Udržiava vzťahy s blízkou rodinou formou návštev, telefonicky, či korešpondencie.
Na základe uvedeného je možné v prvom rade konštatovať, že odsúdený jednoznačne vo výkone trestu
plnením svojich povinností a svojím správaním preukázal polepšenie, a že teda splnil prvú materiálnu
podmienku podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody.

Ďalším dôležitým faktorom pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení z výkonu trestu odňatia slobody
je aj postoj samotného odsúdeného k ním spáchanej trestnej činnosti (uznesenie Najvyššieho súdu SR
sp. zn. 4Urtos/7/2020 z 19.11.2020). Odsúdený A. B. má k spáchanej trestnej činnosti kritický postoj,
chce viesť riadny život a zamestnať sa. Vychádzajúc z obsahu vykonaných dôkazov krajský súd v danom
prípade dospel k záveru, že u odsúdeného A. B. je splnená aj druhá materiálna podmienka.

Vhodné predpoklady pre to, aby v prípade podmienečného prepustenia odsúdený A. B. žil riadnym
životom, vytvára aj stabilné rodinné prostredie. Odsúdený uviedol, že bude žiť na adrese trvalého
bydliska a chce ísť so švagrom za prácou do Nemecka, pričom vzhľadom na zamestnanie aj počas
výkonu trestu, aj keď aktuálne z dôvodu nedostatku pracovných miest nepracoval, súd o zamestnaní sa

odsúdeného po prepustení z výkonu nemá pochybnosti.

Vzhľadom na uvedené musí krajský súd konštatovať, že záver okresného súdu v tom smere, že
odsúdenýspĺňazákonompožadovanépodmienkyprepodmienečnéprepusteniezvýkonutrestuodňatia
slobody, je správny.

Podľa krajského súdu odsúdený počas výkonu trestu plnením svojich povinností a svojím správaním
preukázal polepšenie do takej miery, že možno od neho očakávať, že povedie v budúcnosti riadny život.
Pozitívne pôsobí aj kontakt odsúdeného s blízkou rodinou, z ktorého možno vyvodiť žiadúcu a trvalú
existenciu sociálneho zázemia odsúdeného po jeho prepustení na slobodu. Taktiež za adekvátne,

zákonné a správne považoval krajský súd uloženie skúšobnej doby odsúdenému A. B. aj uložený
probačný dohľad a primerané povinnosti a obmedzenia uvedené vo výroku napadnutého rozhodnutie.
Tie sú jednoznačne spôsobilé znížiť mieru rizika, ktorá je spojená s podmienečným prepustením
odsúdeného.

Krajský súd poukazuje na formálnu chybu vo výroku napadnutého rozhodnutia, keď okresný súd uviedol,
žeodsúdenéhopodmienečneprepustilpodľa§415ods.2Tr.poriadku.Predmetnéustanovenieupravuje
podmienečné prepustenie na návrh riaditeľa väznice po vykonaní polovice trestu uloženého za zločin,
avšak za splnenia podmienky v zmysle § 66 ods. 1 písm. c) Tr. zákona, že takáto osoba ešte vo
výkone trestu pred spáchaním zločinu nebola. V danom prípade sa síce riaditeľ väznice pripojil k žiadosti

odsúdeného o podmienečné prepustenie, avšak odsúdený A. B. bol podmienečne prepustený jednak
z výkonu trestu uloženého mu za prečin aj za zločin, a to po vykonaní príslušnej polovice za prečin
a dvoch tretín pre zločin. Uvedený nedostatok, vzhľadom na splnenie formálnych aj materiálnych
podmienok na podmienečné prepustenie odsúdeného, nepovažoval krajský súd za podstatný.

S poukazom na uvedené potom krajský súd sťažnosť prokurátora jednomyseľne zamietol.
jednomyseľnePoučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.