Rozsudok – Rodina a mládež ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 10. september 2025

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 5T/57/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6725010254
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 09. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Svoreňová

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2025:6725010254.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen samosudkyňou JUDr. Michaelou Svoreňovou v trestnej veci obžalovanej A. B. pre

zločin týranie blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), ods. 3 písm. d) Trestného
zákona s poukazom na § 138 písm. b) Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní dňa 05. septembra
2025 vo Zvolene, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaná A. B., nar. XX.XX.XXXX C. D., trvale bytom A. XXX/X, D., toho času vo väzbe v ÚVV
a ÚVTOS Banská Bystrica,

j e v i n n á , ž e

od presne nezistenej doby najneskôr od leta roku 2024 do 12.02.2025 v meste D., na adrese A. XXX/
X, v byte na 4. poschodí bytového domu, ako aj na iných miestach, spôsobovala psychické a fyzické
utrpenie blízkej osobe - svojej matke A. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. C. XX, s ktorou bývala do
dňa 12.02.2025 v spoločnej domácnosti, a to takým spôsobom, že opakovane najmä v ranných hodinách
na poškodenú kričala a vulgárne jej nadávala, pričom jej hovorila slová „kurva“, „veď počkaj stará“, „čo
robíš ty piča“, „ty piča prosím ťa zožer to“, „piča vrbovská kurva“, „ty suka, obliekaj sa ty suka“, „ty

kurva, ty suka, čo si ma kopla“, počas spoločných prechádzok s poškodenou ju neprimerane ťahala za
ruku, mykala ňou, na čo jej poškodená hovorila, že už nevládze, taktiež poškodenú opakovane fyzicky
napádala tak, že ju pred bytovým domom na G. A. X C. D. udrela do tváre - pravou rukou na ľavé líce jej
vylepila zaucho, v priestoroch výťahu bytového domu ju niekoľkokrát udrela päsťou do tváre, následne
začiatkom roka 2025 v byte po tom, ako poškodená prosila obžalovanú, aby ju nebila, obžalovaná na
ňu kričala a vyhrážala sa jej so slovami „budem ťa biť, pokým budem vládať, ty kurva jedna vrbovská“,
pričom poškodenej spôsobila hematómy na tvári, čím takýmto svojím správaním a konaním ohrozovala
fyzické a psychické zdravie a obmedzovala bezpečnosť poškodenej A. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale

bytom F. C. XX,

t e d a

- blízkej osobe spôsobila fyzické utrpenie a psychické utrpenie bitím, údermi, ponižovaním, pohŕdavým
zaobchádzaním, vyhrážaním, vyvolávaním strachu a stresu a uvedený čin spáchala závažnejším
spôsobom konania - po dlhší čas,

č í m s p á c h a l a

- zločin týranie blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), ods. 3 písm. d) Trestného
zákona s poukazom na § 138 písm. b) Trestného zákona.

Z a t o s a o d s u d z u j ePodľa § 208 ods. 3 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 2 Trestného zákona, § 36 písm. j) Trestného
zákona, § 39 ods. 1, ods. 3 písm. d) Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere 2 (dva) roky
nepodmienečne.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona súd obžalovanú na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje
do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku súd obžalovanej ukladá povinnosť nahradiť poškodenej A. E.,

nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. C. XX škodu vo výške 286 €.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Zvolen podal dňa 11.06.2025 obžalobu na obžalovanú A. B., nar.
XX.XX.XXXX pre zločin týranie blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), ods. 3 písm.
d) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b) Trestného zákona, na tom skutkovom základe, že
od presne nezistenej doby najneskôr od leta roku 2024 do 12.02.2025 v meste D., na adrese A. XXX/

X, v byte na X. H. bytového domu, ako aj na iných miestach, spôsobovala psychické a fyzické utrpenie
blízkej osobe - svojej matke A. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. C. XX, s ktorou bývala do dňa
12.02.2025vspoločnejdomácnosti,atotakýmspôsobom,žeopakovanevrannýchhodináchmedzi6:00
hodinou a 7:00 hodinou na poškodenú kričala a vulgárne jej nadávala, pričom jej hovorila slová "kurva,
kurvahnusná,budešmaposlúchať",počasspoločnýchprechádzokspoškodenoujuneprimeraneťahala

zaruku,ataktiežjuopakovanefyzickynapádalatak,ževletevroku2024predbytovýmdomomjuudrela
jedenkrát do tváre - vylepila jej zaucho, následne v mesiaci január 2025 v priestoroch výťahu bytového
domu na ulici A. X C. D. udrela poškodenú asi trikrát päsťou do tváre so slovami “a budeš ma poslúchať“,
následne začiatkom mesiaca február 2025 v byte, po tom ako sa poškodená bránila slovami „prečo ma
biješ, nebi ma“ obvinená na ňu kričala a vyhrážala sa jej slovami „ty kurva, budem ťa biť, dokým budem

vládať, ty kurva jedna vrbovská, zdochneš ty jedna kurva vrbovská“, dňa 03.02.2025 poškodenej v byte
v presne nezistenom čase opakovane vulgárne nadávala a vyhrážala sa slovami „kurva, zdochnutá,
vytrtkaná, neboj sa, veď ty zdochneš prvá, veď zdochneš ty, zdochneš ty suka, vypadni z môjho života!“,
pričom poškodená sa bránila slovami „Čo ma biješ?“ na čo ju obvinená opätovne vulgárne napadla
slovami „Budem ťa biť a úmorne mlátiť a vypadni z môjho života odo mňa. Pôjdeš do piči. Zdochni,

zdochi! Čo ma kopeš ty kurva! Kurva! Suka! Vytrtkaná, suka pojebaná. Choď do piči odo mňa. Nechcem
ťatuvidieť.Nechcemťatuvidieť!Akeďprídem,abysitunebola.Zdochniazdochni!Tykurvavyjebaná!“,
a následne ju opätovne napadla úderom do tváre a spôsobila jej hematóm na tvári, čím takýmto svojím
správaním a konaním ohrozovala fyzické a psychické zdravie a obmedzovala bezpečnosť poškodenej
A. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. C. XX,

Na hlavnom pojednávaní obžalovaná po poučení podľa § 257 ods. 1 Trestného poriadku urobila
vyhlásenie, že je nevinná.

Na základe vyššie uvedeného vykonal súd dokazovanie výsluchom obžalovanej A. B., výsluchom

svedkov D. D., I. B., J. E., A. C., E. D., I. K., L. K., A. C., H. M., E. B. a prečítal zápisnicu o výpovedi
svedkov I. B., N. O. a J. A. H.. Ďalej súd vykonal dokazovanie čítaním znaleckých posudkov A. A. H.,
A. P. N. a A. K. Q. a prečítal listiny obsiahnuté v spise.

Obžalovaná A. B. na hlavnom pojednávaní uviedla, že svoju matku nikdy neudrela. Matke chcela len

dobre, hoci odmietala lieky, stravu a nechcela chodiť von na prechádzky. Mali kvôli tomu konflikty, ale
pokiaľ sa pohádali, matke veci len hlasnejšie vysvetľovala. Poprela, že by matke nadávala, použila
voči nej vulgárne výrazy, alebo na ňu fyzicky zaútočila tak, ako je to uvedené v obžalobe. Hádky
v domácnosti boli bežné, a to aj medzi ňou a manželom, ktorý si vypil a potom ju bil. Manžel nechcel,
aby matku opatrovala. Ďalej uviedla, že matka sa správala ako malé dieťa. Modriny, ktoré mala na

tele boli spôsobené chorobami, ktorými trpela. Mala schizofréniu, Alzheimerovu chorobu, Parkinsonovu
chorobu a chodila aj k psychiatrovi. S matkou bývala v spoločnej domácnosti od júla 2022 spolu s dcérou
a manželom, pričom dcéra odišla zo spoločnej domácnosti v lete roku 2023. Ďalej vypovedala, že
matku počas prechádzok len potiahla za ruku, aby začala chodiť. Potom ju držala, aby nespadla. Matka
jej počas prechádzok odporovala. Poukázala na to, že jej správanie voči matke nikdy nebolo riešené

políciou ani žiadnym úradom a všetko bolo v poriadku. Prvé podanie na políciu prišlo až od pani N. O.dňa 03.02.2025, kedy k nim domov prišla polícia. Svedkyňa N. O. podala trestné oznámenie preto, lebo
počula hádku medzi ňou a jej matkou. Následne k nim policajti prišli 12.02.2025 ráno a vzali ju. Mala
vedomosť o tom, že policajtov zavolala svedkyňa N. O. a J. E.. Záverom výpovede podotkla, že v ten

deň, kedy ju vzali policajti sa nič neudialo, nebola žiadna hádka.

Svedkyňa D. D. na hlavnom pojednávaní uviedla, že poškodená sa k obžalovanej prisťahovala možno
pred dvoma rokmi. Ona býva na šiestom poschodí a poškodená na štvrtom poschodí. Obžalovanú
s poškodenou denne vídala na prechádzkach. Vždy sa pri nej pristavili a rozprávali sa. Nepostrehla,

že by mali nejaký konflikt. Žiadne hádky medzi nimi nepočula. Akurát obžalovanú upozornila, nech
chodí s poškodenou pomalšie, lebo táto nestačí jej rýchlemu tempu. Raz videla pod okom poškodenej
modrinu, ale poškodená jej povedala, že spadla. Vypovedala, že starostlivosť obžalovanej o poškodenú
bola dobrá, poškodenú nikdy nevidela špinavú. Od pani N. O. sa potom, ako obžalovanú vzali policajti,
dozvedela, že obžalovaná poškodenú bije, je to strašné a musela to riešiť, lebo sa to už nedalo počúvať.
Na to sa jej ona ešte opýtala, či ju to nebije manžel obžalovanej, lebo iba jeho počula nadávať a videla

ho chodiť domov opitého.

Svedok I. B., manžel obžalovanej, na hlavnom pojednávaní vypovedal, že poškodená s ním
a s obžalovanou bývala v spoločnej domácnosti asi dva roky. Vzali si ju k sebe preto, lebo obžalovaná
nechcela byť doma sama. V prípravnom konaní vypovedal pravdu, keď povedal, že obžalovaná

a poškodená sa stále hádali a on musel medzi nimi robiť rozhodcu, lebo sa na to už nemohol pozerať.
Hádali sa za každú somarinu, napríklad kvôli tomu, že poškodená nechodila pravidelne na stolicu.
Nadávali si a trvalo to aj hodinu a celá bytovka bola hore nohami. Žiadne fyzické útoky nevidel. Pamätal
si, že poškodená raz obžalovanú kopla. Poškodená mala pod pravým okom a na rukách modriny a keď
s ňou šli k lekárovi, ten povedal, že poškodená je už starý človek a tak to býva. Poškodená raz spadla

z gauča, kde správala a spadla aj keď išla zo záchodu. Raz spadla aj dozadu na hlavu. Obžalovaná sa
o poškodenú starala, varila jej jedlo a chodila s ňou na prechádzky aj po lekároch, lebo mala všelijaké
zdravotné problémy. Poškodená sa pritom s nikým nezniesla, bola „šibnutá“, a to aj v čase, keď bývala
v obci Zemiansky Vrbovok. V čase spolužitia s poškodenou chodil na brigády, lebo zo sociálnej dávky
sa nedalo vyžiť. Obžalovanú ani poškodenú nikdy neudrel. Občas sa slovne pohádali tak, ako to býva

vkaždejdomácnosti.Svedokdodal,žepokiaľpoškodenánebývalasnimi,bolkľud,alepojejpríchode„to
začalo“. Občas k nim na návštevu prišla švagriná E. B. a dcéra I. B. sa každý deň na obed prišla najesť.

Svedkyňa J. E. na hlavnom pojednávaní uviedla, že býva o poschodie vyššie než obžalovaná, v byte
v strede chodby. Obžalovanú spočiatku poznala ako dobrú dcéru, ktorá sa stará o svoju matku. Chválila

ju,ajkeďišlispolunaprechádzku.Keďsanáslednenasťahovaladobytovky,vktorejbývaajobžalovaná,
situácia bola celkom iná a bola zhrozená. Obžalovaná každý druhý alebo tretí deň v čase medzi 05.30
a 06.00 hodinou asi hodinu kričala, lebo manžel ju vymkol z bytu. Obžalovaná sa vadila s poškodenou,
vykrikovala jej nepekné veci, veľakrát bola aj „kurva“. Uviedla, že hádky ju budili aj v sobotu ráno „a
počul by ich aj hluchý“. Hádky počula, aj keď bola na návšteve u N. O., ktorá býva v byte oproti bytu

obžalovanej. Keď obžalovaná s poškodenou zostupovala výťahom na prízemie bytovky, jasne videla,
ako obžalovaná dáva poškodenej päste do tváre (názorne ukazuje priame údery päsťou). Poškodená ju
prosila, aby ju nebila. Akonáhle ju obžalovaná pri vystupovaní z výťahu zbadala, začala sa poškodenej
pekne prihovárať. Všimla si, že poškodená bola modrá, ale nechcela sa do toho starať. Počas hádky
bola poškodená ticho, prosila, aby ju obžalovaná nebila. Keď šla v bytovke dole po schodoch, z bytu

obžalovanej počula, ako poškodená prosila, nech idú do obchodu, lebo je hladná, na čo jej obžalovaná
odpovedala, „veď počkaj stará, pôjdeme.“ Hádky trvali asi pol roka od času, kedy si obžalovaná do bytu
nasťahovala poškodenú. Poškodenú vídala smutnú, chodila ako bez duše a väčšinou mala modrú tvár
aj ruky. Videla ju s modrinami možno tri až štyrikrát, pričom vždy to boli nové modriny, väčšinou na tvári,
ale aj na rukách a predlaktiach. Aj na prechádzkach obžalovaná ťahala poškodenú dookola, na čo jej

ona hovorila, že už nevládze. Hádky medzi obžalovanou a jej mužom neregistrovala. Mala vedomosť
o tom, že o situáciu v rodine obžalovanej sa zaujímala aj sociálka.

Svedok A. C. na hlavnom pojednávaní uviedol, že všetko sa začalo po tom, ako si obžalovaná
nasťahovala do bytu poškodenú a vybavila si, že ju bude opatrovať. Dovtedy s rodinou obžalovanej

nebol žiadny problém, starali sa o okolie bytovky. V sobotu alebo aj v nedeľu ráno začal veľký krik, na
ktorý sa prebudil. On býva na prvom poschodí a obžalovaná s rodinou na štvrtom poschodí. Počul hádky,
rozbíjanie nábytku a bolo to strašné. Keď sa uvedené stalo druhýkrát, upozornil manžela obžalovanej
I. B. na to, že ak sa to bude opakovať, zavolá políciu. Tiež mu povedal, že ak sa chcú doma biťa mlátiť, mali zostať bývať v rodinnom dome. Keď sa veľký krik zopakoval a chcel ísť výťahom na
štvrté poschodie, videl obžalovanú s veľkým plačom utekať dole schodmi z bytovky. Od susedov sa
potom dozvedel, že matka obžalovanej nechce jedávať a muž obžalovanú vymkol z bytu. Ďalej svedok

vypovedal, že obžalovaná chodila s poškodenou na prechádzky a keď raz vychádzal von z bytovky videl,
ako obžalovaná vypálila poškodenej zaucho (svedok názorne ukázal úder predpaženou pravou rukou).
Poškodená sa po údere ohradila so slovami k obžalovanej „prečo ma biješ“. Bol len pár metrov od nich
a skríkol na obžalovanú, čo to robí a prečo bije svoju matku. Obžalovaná sa len zasmiala. Okrem toho
videl, ako poškodená chodievala s modrinami. Obžalovaná mu na to vždy povedala, že mama spadla.

Mal vedomosť o tom, že do bytu obžalovanej chodila kontrola z úradu práce. Dopočul sa tiež, že hádky
v byte obžalovanej vznikali kvôli tonu, že poškodená nechcela jesť a nechcela ísť na záchod. Po prvom
vypočúvaní na polícii sa mu manžel obžalovanej I. B. vyhrážal zabitím, preto mu dôrazne vysvetlil, že ak
sa to zopakuje, zavolá naňho políciu. Na jeho správanie upozornil aj políciu. Správanie obžalovanej sa
v bytovke neriešilo, lebo každý sa bál ísť do bytu obžalovanej. Mal vedomosť, že susedom - konkrétne
pani O., pani E. a pánovi M. krik a hádky v byte obžalovanej vadili.

Svedkyňa E. D. na hlavnom pojednávaní uviedla, že v bytovke býva na ôsmom poschodí a obžalovaná
s rodinou na štvrtom poschodí. Obžalovanú pozná už dlhšie, lebo s jej dcérou chodila na základnú školu.
Sú susedia a vedela, aká sú rodina. V byte stále prebiehali nejaké hádky. Tie bolo počuť aj vo výťahu.
V byte s obžalovanou bývala aj poškodená, ktorá vyzerala byť utrápená. Hádky boli kvôli poškodenej.

Sama počula, že poškodená nechce jesť a je hluchá. Z bytu počula krik obžalovanej. Obidve videla
na prechádzke, obžalovaná s poškodenou vzhľadom na jej vek chodila rýchlo, mykala ňou, ťahala ju
a poškodená mala na celej tvári a najmä pod očami modriny. Raz ju obžalovaná požiadala o odvoz
poškodenej na pohotovosť a aj vtedy videla, že poškodená mala na tvári modriny. Celá sa triasla a bola
zadýchaná. Záchranári po príchode skonštatovali, že to bolo zo stresu. Keď sa na modriny poškodenej

pýtala I. B., povedala jej, že poškodená má takú chorobu a obžalovaná jej na modriny kúpila krém.
Veľa vecí sa potom podozvedala od pani N. O., ktorá krik z bytu obžalovanej počula najviac. Správanie
obžalovanej sa v bytovke neriešilo.

Svedkovia I. K. a L. K. sa ku skutku na hlavnom pojednávaní nevedeli vyjadriť. Svedkyňa L. K. videla

len to, že obžalovaná sa s poškodenou prechádza a vyjadrila obdiv, ako sa obžalovaná o poškodenú
pekne stará.

Svedok A. C. (bývajúci v byte priamo pod bytom obžalovanej) a svedok H. M. (bývajúci v byte priamo nad
bytom obžalovanej) na hlavnom pojednávaní vypovedali, že z bytu obžalovanej bolo počuť krik a hádky.

Cez deň ale neboli doma, ráno odchádzali do práce a domov prišli podvečer. Obžalovanú s poškodenou
vídali cez víkend, ako sa spolu prechádzajú a poškodená obžalovanú podopiera.

Svedkyňa E. B., švagriná obžalovanej, na hlavnom pojednávaní uviedla, že raz alebo dvakrát týždenne
prišla do bytu na návštevu k obžalovanej a poškodenej. V byte sa zdržala aj niekoľko hodín. Poškodená

bola čistá, najedená a nič jej nechýbalo. Spontánne uviedla, že starý človek má všelijaké muchy a keďže
ona sama je profesionálna sestra a robila opatrovateľku starému človeku, vie, čo takáto starostlivosť
obnáša. Poškodenú a celú jej rodinu poznala aj predtým ako sa poškodená prisťahovala do bytu
k obžalovanej a nikdy nebola svedkom konfliktov. Obžalovaná sa s poškodenou rozprávali pekne, chodili
spolu na prechádzky, kedy sa pekne viedli za ruku. Poškodená bola vždy primerane oblečená a mala

obutú pevnú obuv, aby nespadla. Poškodená bola dobrý pacient a nikdy sa na nič nesťažovala. Dodala,
ževkaždejrodinedôjdeajkvýmenenázorovavrodineobžalovanejtoboloskôrmedziobžalovanouajej
manželom I. B.. Nebolo to ale nič vážne. Nestretla sa s tým, že by v rodine niekto nadával poškodenej
a nevidela žiadne týranie, ubližovanie, ataky alebo nadávky. Práve naopak, všetci hovorili, ako sa
v rodine o poškodenú pekne starajú. Raz na poškodenej videla zranenie na ruke, ktoré utrpela pri páde.

Súd na hlavnom pojednávaní (po využití práva odoprieť výpoveď) oboznámil zvukový a obrazový
záznam o výsluchu svedkyne I. B., dcéry obžalovanej, z prípravného konania zo dňa 06.03.2025.
Svedkyňa vypovedala, že k rodičom chodieva každý deň pre obed. Poškodená býva s obžalovanou vyše
dvoch rokov v dvojizbovom byte. Predtým bývala poškodená v F. C., ale už sa o seba nevládala sama

postarať. Obžalovaná sa starala o poškodenú, ktorá bola chorá. Chodila s ňou k lekárom, k psychiatrovi.
Dosť často sa hádali, lebo poškodená sa správala ako malé dieťa a nechcela urobiť to, čo jej povedala
obžalovaná. Mala problémy so stolicou alebo nechcela jesť. Obžalovaná musela poškodenú nútiť, aby
sa išla prejsť, aby sa dala obliecť, aby sa napila vody, aby jedla alebo si dala lieky, ktorých mala plnúkrabicu. Snažila sa jej vyhovieť, ale potom je praskli nervy, mala toho plné zuby a neslušne nadávala
napríklad „ty piča prosím ťa zožer to“. Na poškodenej si nevšimla žiadne modriny. Riadne sa na ňu ale
nepozerala a v byte u rodičov sa zdržala vždy maximálne hodinu. Poškodená nemala dobrý zdravotný

stav, psychicky sa trápila, schudla a veľakrát hovorila, že na tomto svete už nechce byť. Obžalovaná
musela poškodenú často kŕmiť lyžicou. Poškodená obžalovanú kopala do nohy, keď sa jej niečo nepáčilo
a obžalovaná jej na to povedala „čo robíš ty piča“ alebo jej povedala nadávky „piča, vrbovská kurva“.
Potom obžalovanej nadávala aj poškodená. Obžalovaná sa s poškodenou chodila prechádzať, hoci
poškodená to nechcela a nespolupracovala. Obžalovaná sa už o poškodenú nevládala starať a doma

sa rozprávali, že jej skúsia vybaviť dom dôchodcov. Od otca I. B. počula, že hádky medzi obžalovanou
a poškodenou vadili susede, ktorá bývala na tej istej chodbe oproti.

Súd na hlavnom pojednávaní (po odopretí výpovede bez oprávnenia) prečítal zápisnicu o výpovedi
svedkyne N. O. z prípravného konania zo dňa 13.02.2025. Svedkyňa vypovedala, že býva v bytovke
na ulici A. X, D., na štvrtom poschodí, kde sú tri byty a v byte oproti nej býva obžalovaná, jej manžel

I. B. a matka obžalovanej. V tomto zložení bývajú spolu už rok a pol. Dovtedy obžalovanú matka len
navštevovala a bolo všetko v poriadku. Problémy začali, keď sa poškodená k obžalovanej nasťahovala.
Dovtedy evidovala len občasné hádky a bitky medzi obžalovanou a jej manželom ale potom obžalovaná
začal biť aj poškodenú. Najprv začal na poškodenú vulgárnymi nadávkami útočiť manžel obžalovanej
a potom sa k nemu pridala aj obžalovaná. Zmienila sa o hádke medzi obžalovanou a poškodenou, ku

ktorej došlo v novembri roku 2024. Zdalo sa jej, že poškodená nechce ísť vonku a potom počula údery
akoby rukou a poškodená na to reagovala slovami „čo si mi to pod tým okom spravila“. Obžalovaná
potom začala nadávať „ty suka, obliekaj sa ty suka“. Keď počula tie údery, na byte obžalovanej
zazvonila, ale nikto jej neotváral. V ten deň o nejakú polhodinu neskôr stretla pred výťahom obžalovanú
a poškodenú, ktorá mala na celej tvári modriny, bola dobitá. Poškodená len sklopila hlavu a obžalovaná

povedala, že má zlú zrážanlivosť krvi a usmiala sa. Hádky v byte obžalovanej sú pravidelné, aj dvakrát
týždenne a začínajú už ráno o 06.00 hodine tým, že obžalovanú bije jej manžel I. B.. Počuť, ako
obžalovaná začne kričať na poškodenú napríklad pri jedení. Ďalej svedkyňa vypovedala, že poškodená
jej dňa 19.12.2024 zaklopala na dvere a keď jej otvorila, povedala jej „že ju bije obžalovaná, lebo sa jej
nedá kakať“. Bola prekvapená, že poškodená prišla, nikdy predtým to neurobila. Videla, že má monokel

pod ľavým okom. Poškodená jej tiež povedala, že obžalovaná je chorá a keď sa nahnevá, je taká.
Obžalovanásapotomdozvedela,žepoškodenáunejklopalanadvereapoškodenejtoskrikomvyčítala.
Svedkyňa ďalej opísala incident z januára 2025, kedy počula krik obžalovanej so slovami „ty kurva,
ty kurva“, a keď vyšla von na chodbu, zreteľne počula nadávky „ty kurva, ty suka, čo si ma kopla“ .
Okrem toho počula aj údery, ktoré sa zintenzívňovali a prosby poškodenej, aby ju obžalovaná nebila.

Obžalovaná potom povedala, „budem ťa biť, pokým budem vládať ty kurva jedna vrbovská“. Vtedy
zobralamobilazavolalanapolíciu.Ďalejsvedkyňauviedla,žeobžalovanásavovzťahukpoškodenejlen
pretvaruje a správa sa k nej bezcitne. Keď je s poškodenou von, ťahá ju ako psa. Ataky voči poškodenej
sa zo strany obžalovanej stupňujú a poškodená upadá. Záverom svedkyňa uviedla, že krik museli počuť
viacerí susedia, lebo tento krik sa šíril celou bytovkou.

Súd na hlavnom pojednávaní so súhlasom prokurátorky a obžalovanej prečítal zápisnicu o výpovedi
svedkyne J. A. H. z prípravného konania zo dňa 06.03.2025. Svedkyňa vypovedala, že pracuje ako
zamestnankyňa Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Krupina na oddelení peňažných príspevkov
na kompenzáciu ŤZP posudková činnosť. Obžalovaná dňa 30.11.2022 požiadala o peňažný príspevok

na opatrovanie svojej matky A. E.. Po vykonaní kontroly v rámci posudkovej činnosti neboli zistené
žiadne závažné nedostatky. V lekárskom posudku bolo uvedené, že posudzovaná trpí funkčnou
poruchou 70 % ťažkého zdravotného postihnutia, je v dlhodobej liečbe psychiatra pre stredne ťažkú
duševnú zaostalosť a schizofréniu s ťažkým postpsychotickým defektom osobnosti s konštatovaním
odkázanosti na celodenný dohľad inou fyzickou osobou. Obžalovanej bol priznaný opatrovateľský

príspevok v tom čase okolo 560 €, čo je teraz 615,50 €. Obžalovaná v čase podania žiadosti o príspevok
nejavila známky potreby posudzovať ju. Šetrenie v jej domácnosti sa vykonalo až 06.02.2025 na podnet
polície. Poškodená počas neho uviedla, že sa k nej doma správajú dobre, s opatrovaním je spokojná
a nikto ju nebije. Žiadane zranenia si na tvári obžalovanej nevšimla. S obžalovanou bol následne
vykonaný pohovor na úrade práce. Svedkyňa uviedla, že obžalovaná je takej povahy, že ak sa s ňou

človek normálne rozpráva, tak aj odpovedá, ale ak sa na ňu kričí, je ustráchaná a nekomunikuje.
Počas pohovoru obžalovaná uviedla, že sa o matku stará, varí, nakupuje a určite ju nebije. Ona
sama obžalovanú s poškodenou vída na prechádzkach, pričom nič neprirodzené alebo neprimerané
nepostrehla.Zo znaleckého posudku znalkyne MUDr. Marty Pavlíkovej z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie
psychiatria č. 25/2025 zo dňa 21.04.2025 (č. l. 231 - 260) ohľadom duševného stavu poškodenej súd

zistil, že znalkyňa u poškodenej diagnostikovala viaceré duševné poruchy, a to mentálnu retardáciu
ľahkého stupňa, nešpecifikovanú schizofréniu a nešpecifikovanú demenciu. Vo všetkých prípadoch ide
o trvalú duševnú poruchu. Mentálna retardácia sa prejavuje nedostatočným rozvojom intelektu a liečbou
sa nedá ovplyvniť. Nešpecifikovaná schizofrénia sa u poškodenej vyvinula v mladom veku a prejavuje
sa poruchami myslenia, vnímania, emotivity a správania. V prípade nešpecifikovanej demencie je

prítomný úbytok kognitívnych funkcií, najskôr pamäte, k čomu sa postupne pridávajú poruchy emotivity,
poruchy správania a celkový úpadok osobnosti so stratou funkcie sebestačnosti. Znalkyňa u poškodenej
nediagnostikovala posttraumatickú stresovú poruchu ani inú duševnú poruchu, ktorá by bola v príčinnej
súvislosti s vyšetrovaným trestným činom, respektíve s konaním obžalovanej voči nej a ktorej
podkladom by bola psychotrauma. Diagnostikované duševné poruchy poškodenej mohli spôsobiť
prehnanéemocionálneprežívanieupoškodenejakoajzľahčovanie,prípadneospravedlňovaniekonania

obžalovanej voči nej, pretože sú alertované myslenie, kritickosť, úsudok, emotivita, pamäť ako aj celková
osobnosť poškodenej. Poškodená nie je schopná plnohodnotne chápať zmysel trestného konania ani sa
adekvátnezúčastňovaťúkonovsnímsúvisiacich,nakoľkotrpízávažnýmiduševnýmiporuchamitrvalého
charakteru. Na základe týchto duševných porúch sú poškodenou podávané a reprodukované informácie
nízkej validity.

Zo znaleckého posudku znalkyne MUDr. Marty Pavlíkovej z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie
psychiatria č. 26/2025 zo dňa 21.04.2025 (č. l. 292 - 319) ohľadom duševného stavu obžalovanej
súd zistil, že znalkyňa u obžalovanej diagnostikovala duševnú poruchu - ľahkú mentálnu retardáciu,
ktorá nie je liečbou ovplyvniteľná. Ide o nedostatočný rozvoj intelektu. Konštatovala, že obžalovaná

v čase spáchania trestného činu vzhľadom na svoj duševný stav vedela rozpoznať závažnosť svojho
konania pre spoločnosť v ľahko zníženej miere, jej rozpoznávanie schopnosti boli ľahko znížené.
V čase spáchania trestného činu mohla svoje konanie ovládať v podstatne zníženej miere, jej ovládacie
schopnosti boli podstatne znížené, nie však vymiznuté. Obžalovaná chápe zmysel trestného konania
na úrovni svojho intelektu, nedokáže však adekvátne zhodnotiť svoje správanie sa k matke v trestno -

právnomkontexte.Ťažkochápevzťahyasúvislostiajejlogickémysleniejenarušené.Pobytobžalovanej
na slobode nie je z psychiatrického hľadiska nebezpečný a znalkyňa obžalovanej nenavrhla ochranné
opatrenie.

Znalec A. P. N. z odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia detí, klinická psychológia dospelých

v znaleckom posudku č. 8/2025 zo dňa 27.03.2025 (č. l. 265 - 284) konštatoval, že osobnosť
poškodenej je jednoducho štruktúrovaná a v súčasnosti sa prejavuje zvýraznená degradácia osobnosti
a hlbšia deteriorácia kognitívnych a inteligenčných schopností. V popredí klinického stavu je stredne
závažný dementný proces na základe neurokognitívneho postihnutia, ktorý determinuje fungovanie
poškodenej. U poškodenej sú významne oslabené pamäťové schopnosti, zvládacie a ovládacie

mechanizmy, nestabilná je emočná zložka osobnosti a narušená je najmä orientácia časom a miestom.
Orientácia situáciou a vlastnou osobou je relatívne zachovaná. Obmedzený je kontakt s realitou,
prevažujú stereotypy v myslení, konaní a správaní. V sebaobsluhe sú deficity, pre ktoré jej súčasný
stav vyžaduje asistenciu inej osoby. V prežívaných situáciách môže byť dráždivá, na negatívne
podnety reaguje podráždenosťou, napätím a nervozitou, vzťahovačnosťou. Výrazne ubúda kapacita

pamäťových funkcií, problematické je podržanie nových informácií v krátkodobej pamäti, oslabuje sa
jej reprodukcia z dlhodobej pamäti, udalosti obtiažne umiestňuje v čase a vo vzájomných súvislostiach.
Je len obmedzene schopná reprodukovať udalosti prežité v minulosti formou opisu základných
a podstatných skutočností, opis detailov týchto skutočností je nespoľahlivý. Z hľadiska vierohodnosti
výpovedí poškodenej je významným faktorom obmedzenie vychádzajúce z postihnutia kognitívnych

schopností, najmä pamäte, myslenia a spracovania informácií v ich kontexte. Z prejavu a správania
poškodenej pri prvom výsluchu, na ktorom bol znalec prítomný, v porovnaní s podávaním informácií
v rámci znaleckého vyšetrenia je zrejmé, že poškodená mala tendenciu pri prvotnom výsluchu podávať
informácie aj bez položenia otázky, stereotypnou formou, čo možno indikovať ako vyhlásenia na
základe inštrukcie. Postupom času na cielené otázky a konfrontáciu s výpoveďami svedkov poškodená

nezotrváva na pôvodných formuláciách a tvrdeniach, ale uvádza také informácie, ktoré pravdepodobne
viac smerujú k popisu situácií tak, ako sa skutočne odohrali. Znalec konštatoval, že vzhľadom na
nízku spôsobilosť poškodenej popisovať situácie počas spolužitia s obžalovanou, ktoré sú narušené
dementným procesom, nie je možné jednoznačne určiť dosah prežívaných udalostí na trvalé následkyna psychickom stave, najmä v oblasti emócií a afektivity. Je však zrejmé, že poškodená správanie
obžalovanej voči sebe vnímala ako príkorie a ujmu, čo sa dialo aj preto, že nebola schopná a spôsobilá
brániť sa a oponovať negatívnemu správaniu voči sebe vzhľadom na svoj psychický a telesný

stav a z tohto vyplývajúcu závislosť na starostlivosti obžalovanej ako dcéry. Preto bol jej postoj
skôr rezignovaný. Znalec konštatoval, že z psychologického hľadiska poškodená nie je schopná
plnohodnotne chápať zmysel trestného konania ani sa adekvátne zúčastňovať úkonov s ním súvisiacich,
nakoľko nie je dostatočne schopná mentálne uchopiť dôvody a procesy konania. Vzťah poškodenej
s obžalovanou ako dcérou znalec z vyjadrení poškodenej zhodnotil ako menej citovo sýtený, poškodená

sa k nemu vyjadruje stroho, stručne, bez vyjadrenia citovej náklonnosti. Vo vzťahu medzi poškodenou
a manželom obžalovanej I. B. ide o formálny vzťah, poškodená ho akceptuje ako partnera obžalovanej,
alepravdepodobneknemunemácitovúnáklonnosť.KosobevnučkyI.B.sapoškodenávyjadrilastručne
a bez potreby ďalšieho popisu uviedla, že sa nestretávajú a vnučka sa s ňou nekontaktuje. Záverom
znalec konštatoval, že poškodená si uvedomuje závislosť od obžalovanej, pretože vníma vlastné
obmedzenia v sebestačnosti. Preto je pravdepodobne ochotná ospravedlňovať aj prípadné negatívne

správanie obžalovanej voči sebe, a preto aj jej reprodukcia týchto udalostí môže byť popisovaná
miernejšie, než sa udalosti skutočne diali. Z rozhovoru počas znaleckého vyšetrenia je však zrejmé,
že správanie obžalovanej voči sebe vnímala ako negatívne. Znalec tiež konštatoval, že nie je možné
jednoznačne ustáliť, že správanie obžalovanej voči sebe poškodená prežívala ako ťažké príkorie a ujmu
vzhľadom na to - ako to vyplýva zo záznamov v zdravotnej dokumentácii, často sama aj v minulosti

produkovala konfliktné správanie a pravdepodobne bola na takéto situácie a konflikty navyknutá. Na
strane druhej znalec uviedol, že svojim neprispôsobivým správaním ovplyvneným psychickou a telesnou
chorobou, starostlivosť o svoju osobu výrazne sťažovala a komplikovala, a teda je do určitej miery
pochopiteľné, že reakcie na jej správanie mohli byť zo strany osôb poskytujúcich starostlivosť negatívne
emočne sýtené.

Znalec A. P. N. z odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia detí, klinická psychológia dospelých
v znaleckom posudku č. 9/2025 zo dňa 31.03.2025 (č. l. 320 - 336) z psychologického hľadiska
vyslovil predpoklad, že prípadné uloženie trestu obžalovanej by malo z výchovného hľadiska len
obmedzený efekt v zmysle upustenia od protiprávneho konania v budúcnosti, pretože ak by obžalovaná

pokračovala v starostlivosti o matku, dostávala by sa pravdepodobne do podobných situácií, v ktorých
by podobne zlyhávala. Osobnosť obžalovanej zhodnotil ako jednoducho štruktúrovanú, introvertovanú,
málo flexibilnú a pasívnu, s rigidnými vzorcami v správaní a v riešení situácií. Menej sú u nej
rozvinuté vyššie city (sociálne, intelektuálne, etické a estetické), v ovplyvnení správania a v motivácii
sa viac uplatňujú nižšie city vychádzajúce zo základných potrieb a primárne emócie. V rámci štruktúry

osobnosti sú menej rozvinuté zvládacie a ovládacie mechanizmy osobnosti. Prežívanie je prevažne
pokojné, ale tlak a záťaž pri nahromadení najmä negatívnych emócií nie sú dostatočne zachytené
slabými zvládacími a ovládacími mechanizmami osobnosti, preto v takýchto situáciách môže nastupovať
impulzivita, výbušnosť a voľba neadekvátnych riešení. V sebaobraze je zrejmé zníženie jednotlivých
zložiek, najmä sebavedomia, sebahodnotenia a sebadôvery. Znalec konštatoval, že za bežných

podmienokobžalovanáfungujeprispôsobivo,alevzáťažovýchanáročnýchsituáciáchzlyháva.Sociálne
kompetencie a adaptabilita sú na nízkej úrovni, obžalovaná preferuje menej kontaktov a vzťahov, tieto
sú však dostatočne emočne a citovo sýtené. Vo vzťahoch s dominantnejšími osobami má tendenciu
byť submisívna, nepresadzovať sa a prispôsobovať sa situácii. Myslenie je jednoduché, vytvára
len jednoduché úsudky a inteligenčný potenciál sa pohybuje orientačne v pásme ľahkej duševnej

zaostalosti v porovnaní s populačnou normou. Emotivita a afektivita sú chudobné, pôsobí skôr tlmene,
bezemočne, svoje prežívanie internalizuje a nedáva najavo navonok. Pri nahromadení napätia sa
prejavujú impulzívne reakcie, ktoré sú málo racionálne brzdené. Z dlhodobého hľadiska je schopnosť
zvládania záťaže na nižšej úrovni.

Znalec A. K. Q. z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria č. 7/2025 v znaleckom
posudku zo dňa 04.05.2025 (č. l. 339 - 372) konštatoval, že podľa zadokumentovaných lekárskych správ
obžalovaná v období najneskôr od leta roku 2024 do 12.02.2025 utrpela pomliaždenie tváre nad ľavým
okom a pomliaždenie tváre pod pravým okom, ktoré modriny mohli vzniknúť dvoma spôsobmi, a to
pádom a narazením hlavy na tupý predmet (stena, nábytok, zem) alebo úderom tupým predmetom,

prípadne inou časťou tela (ruka, päsť, noha) do oblasti tváre poškodenej. Znalec uviedol, že vo
všeobecnosti, ak je útočník pravák a v čase útoku stojí tvárou oproti poškodenému, je tendencia
smerovať útok na ľavú časť tváre poškodeného. Predmetné krvné podliatiny sa nachádzali na ľavej
strane tváre poškodenej, čo vyjadruje podozrenie, že v prípade fyzického napadnutia poškodenej byboli dominantne poranené práve tieto oblasti v okolí ľavého oka poškodenej. Vzhľadom na to, že
poškodená trpela ochorením sprevádzaným poruchou koordinácie pohybov a pádmi a užívala lieky,
ktoré spôsobujú krvácavosť aj pri pôsobení sily nižšej intenzity na povrch tela a taktiež vzhľadom na

to, že užívala lieky, pri ktorých sa vyskytujú závraty a poruchy rovnováhy, nie je vylúčený ani vznik
krvných podliatin pádom poškodenej bez zavinenia druhej osoby. Spôsobenými ľahkými zraneniami
nebola poškodená v nebezpečenstve smrti ani nejavila vážne poruchy zdravia a poškodenú okrem
estetického hendikepu v podobe modrín na tvári neobmedzovali v obvyklom spôsobe života. Bodové
hodnotenie zranení poškodenej podľa zákona č. 4374/2004 Z. z. o náhrade za bolesť a o náhrade za

sťaženie spoločenského uplatnenia a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 273/1994 Z. z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej
zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných
poisťovní v znení neskorších predpisov ustálil znalec na 10 bodov (pri hodnote bodu 28,60 €).

Z lekárskych správ Nemocnice AGEL Zvolen, a. s. (chirurgická ambulancia, ortopedická ambulancia),

všeobecnej lekárky pre dospelých A. N. A. a neurologickej ambulancie A. I. B. vyplynulo, že poškodená
absolvovala niekoľko vyšetrení s popisom rôznych zdravotných ťažkostí a diagnóz. Z objektívnych
zistení je v správach zo dňa 11.06.2024, 18.06.2024 a 04.09.2024 (o. i.) zmienka o „periokulárnom
hematóme vľavo“, resp. o „modrine naľavo nad okom“ (č. l. 387 - 398). Boli zadokumentované aj
fotografie tela a zranení poškodenej (č. l. 384 - 386).

Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Zvolen vykonal dňa 06.02.2025 šetrenie v domácom prostredí
u obžalovanej za účelom zistenia kvality a rozsahu pomoci opatrovanej osoby s ťažkým zdravotným
postihnutím, ktorou je A. E. (č. l. 399). K šetreniu došlo na podklade anonymného podania, že
v domácnosti obžalovanej býva často krik, hádky, buchot a plač medzi opatrovanou osobou A. E.

a opatrovateľkou - obžalovanou. V čase vykonania kontroly bola poškodená doma sama, pričom pokojne
a zrozumiteľne uviedla, že s opatrovaním je spokojná, dcéra sa o ňu dobre stará, nebije ju a nekričí
po nej. Obžalovaná v čase šetrenia nebola doma a po príchode na pracovisko úradu práce v Krupine
uviedla, že matku nebije a neháda sa s ňou. Z dôvodu, že poškodená slabšie počuje sa medzi sebou
rozprávajú hlasnejšie. O poškodenú sa dôkladne stará, chodí s ňou na lekárske vyšetrenia a každý

deň aj na vychádzky. V správe bolo konštatované, že neboli zistené žiadne nedostatky pri poskytovaní
opatrovania.

Šetrením Okresného riaditeľstva Policajného zboru vo Zvolene, odbor kriminálnej polície v bytovom
dome na ulici A. XXX/X, D. bolo dňa 15.05.2025 zistené, že v bytovom dome sa nachádza výťah s dvermi

so sklenenou priehľadnou výplňou po celej svojej šírke a výške s jednou vodorovnou priečkou v strede
dverí. Výťah bol fotograficky zadokumentovaný najprv prázdny (č. l. 420) a následne s osobou vo vnútri
(č. l. 420 p.v. ač. l. 421). Cez sklenenú výplň bolo možné vidieť do výťahu s rozpoznaním osoby v ňom.

Na základe zmluvy o poskytovaní nepretržitej, komplexnej starostlivosti na oddelení samoplatcov vo

Všeobecnej nemocnici s poliklinikou, n. o. Veľký Krtíš zo dňa 18.03.2025 v znení dodatku č. 1 zo
dňa 19.03.2025 a dodatku č. 2 zo dňa 30.04.2025 bola poškodenej A. E. v období od 18.03.2025
do 14.05.2025 poskytovaná nepretržitá ošetrovateľská a opatrovateľská starostlivosť vo Všeobecnej
nemocnici s poliklinikou, n. o. Veľký Krtíš.

ZariadeniesociálnychslužiebSenium,sosídlomJilemnického1710/48,BanskáBystrica(ďalejajlenako
„zariadenie sociálnych služieb“) dňa 23.07.2025 oznámilo, že poškodená A. E. je v zariadení umiestnená
na základe žiadosti o prednostné umiestnenie občana do zariadenia sociálnych služieb obcou F. C.
zo dňa 21.05.2025 na dobu určitú od 21.05.2025 do 21.11.2025 s predpokladom predĺženia zmluvy
na dobu neurčitú. V správe zo dňa 11.08.2025 zariadenie sociálnych služieb oznámilo, že poškodená

je pri podávaní stravy, pitného režimu a pri všetkých obslužných úkonoch súvisiacich so stravovaním
odkázaná na pomoc druhej osoby. Stravu jej podávajú opatrovateľky a poškodená spolupracuje. Pri
podávaní stravy neboli spozorované žiadne agresívne prejavy. Poškodená sa nedokáže sama o seba
postarať ani pri vykonávaní toalety. Pomoc inej osoby je nevyhnutná vo všetkých aspektoch hygieny,
avšak poškodená spolupracuje bez prejavov odmietavého správania. Poškodená je inkontinentná

a imobilná, prechádzky s ňou nie je možné absolvovať. V sede dokáže vydržať pár minút, inak je úplne
ležiaca.Vočipersonáluavočiostatnýmprijímateľomsociálnejslužbyneprejavuježiadneznámkyodporu
a agresivity, naopak, je veľmi milá, tichá a vďačná za každú pomoc. Od 09.08.2025 je poškodenáhospitalizovanávNemocniciAgelvoZvolenenainternomoddelenízdôvodunepriaznivéhozdravotného
stavu.

Správanie obžalovanej v Ústave na výkon väzby a Ústave na výkon trestu odňatia slobody Banská
Bystrica je na požadovanej úrovni (správa zo dňa 14.05.2025).

Obžalovaná doposiaľ nebola súdne trestaná ani priestupkovo postihovaná.

Podľa § 208 ods. 1 Trestného zákona kto blízkej osobe alebo osobe, ktorá je v jeho starostlivosti
alebo výchove, spôsobí fyzické utrpenie alebo psychické utrpenie, bitím, kopaním, údermi, spôsobením
rán a popálenín rôzneho druhu, ponižovaním, pohŕdavým zaobchádzaním, neustálym sledovaním,
vyhrážaním, vyvolávaním strachu alebo stresu, násilnou izoláciou, citovým vydieraním alebo iným
správaním, ktoré ohrozuje jej fyzické alebo psychické zdravie alebo obmedzuje jej bezpečnosť potrestá
sa odňatím slobody na tri roky až osem rokov.

Podľa § 208 ods. 3 písm. d) Trestného zákona odňatím slobody na sedem rokov až pätnásť rokov sa
páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 závažnejším spôsobom konania.

Súd vyhodnotil všetky vykonané dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na

starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu, jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach tak, ako to
predpokladá ustanovenie § 2 ods. 10 Trestného poriadku, pričom dospel k záveru, že skutok uvedený
vo výroku rozsudku sa stal a tento spáchala obžalovaná A. B..
Na obžalovanú bola prokurátorom podaná obžaloba pre zločin týranie blízkej osoby a zverenej osoby
podľa § 208 ods. 1 písm. a), ods. 3 písm. d) Trestného zákona. Fyzická osoba naplní znaky skutkovej

podstaty predmetného trestného činu, ak konaniami popísanými v odseku 1 v bode a) skutkovej vety
spôsobíblízkejosobefyzickéalebopsychickéutrpenie.Utrpenímtrebarozumieťstav,ktorýsavyznačuje
telesnými alebo duševnými bolesťami, ktoré ovplyvňujú obvyklý spôsob života týranej osoby a netrvajú
celkom krátky, prechodný čas. Týraním sa rozumie také konanie, ktoré sa vyznačuje vyšším stupňom
hrubosti a bezcitnosti, určitou vytrvalosťou, ktoré táto osoba pre jeho krutosť, bezohľadnosť alebo

bolestivosť pociťuje ako ťažké príkorie. Prísnejšia právna kvalifikácia tohto konania podľa § 208
ods. 3 písm. d) v spojení s § 138 písm. b) Trestného zákona je daná závažnejším spôsobom konania -
trvaním po dlhší čas. Týmto konaním je naplnená objektívna stránka skutkovej podstaty trestného činu.
Z hľadiska subjektívnej stránky sa vyžaduje úmyselné zavinenie páchateľa.

Zo žalovaného skutku je obžalovaná usvedčovaná predovšetkým výpoveďami svedkov N. O., J. E. a A.
C., ale aj výpoveďami svedkov A. C. a H. M., ktorí svedkovia uviedli, že v byte obžalovanej bolo počuť
krik,hádkyavulgárnenadávky,atoodobdobialetaroku2024,vktoromčaseužpoškodenábývalavbyte
s obžalovanou a najneskôr do 12.02.2025, kedy bola obžalovaná policajnou hliadkou obmedzená na
osobnej slobode. Hádky bolo počuť už v skorých ranných hodinách, trvali niekoľko hodín a svedkovia ich

opisovali ako strašné, sprevádzané buchotom a zvukmi, ktoré pripomínali rozbíjanie nábytku. Svedkovia
zhodne vypovedali, že obžalovaná poškodenú niekoľkokrát fyzicky inzultovala, a to vo svojom byte, ktoré
úderypočulasvedkyňaN.O.,potomvovýťahu,ktoréúderyvidelasvedkyňaJ.E.anapokonnaverejnom
priestranstve pred bytovým domom, ktorý fyzický útok - zaucho videl svedok A. C.. Z neprimeraného
ťahania poškodenej za ruku a mykania počas spoločných prechádzok usvedčujú obžalovanú svedecké

výpovede E. D., N. O., J. E. a D. D..

Obžalobnúverziuskutkunepriamopotvrdzujúajsvedeckévýpovederodinnýchpríslušníkovobžalovanej
- I. B. a I. B.. Svedkovia zhodne potvrdili, že medzi obžalovanou a poškodenou boli neustále hádky
sprevádzané vulgárnymi nadávkami, pričom intenzitu týchto hádok svedok I. B. opísal tak, že „celá

bytovka bola hore nohami“.

Obžalovaná na hlavnom pojednávaní poprela, že by matke nadávala. Obhajovala sa tým, že matke
chcela dobre a robila všetko pre to, aby jej vyhovela. Obhajoba obžalovanej bola na hlavnom
pojednávaní vyvrátená celým radom svedeckých výpovedí. Rozhodujúcim dôkazom v prejednávanej

trestnej veci bola výpoveď svedkyne N. O., ktorá bývala v najbližšom susedstve s obžalovanou
a poškodenou (v byte oproti) a na obžalovanú podala trestné oznámenie. Súd preto túto výpoveď
starostlivo vyhodnotil nielen jednotlivo ale aj v súhrne s ostatnými vykonanými dôkazmi. Svedkyňa N.
O. síce na hlavnom pojednávaní odmietla vypovedať a súd čítal zápisnicu o jej výpovedi z prípravnéhokonania, opis správania sa obžalovanej voči poškodenej v jej prvotnej výpovedi, vrátane popisu
jednotlivých čiastkových útokov (údery, vulgárne nadávky, neprimerané ťahanie počas prechádzok) boli
v súlade s výpoveďami svedkov na hlavnom pojednávaní. Z dokazovania svedeckými výpoveďami mal

súd preukázané, že obžalovaná sa voči poškodenej správala vulgárne a mimoriadne ponižujúco, keď
na túto pokrikovala so slovami „kurva“, „veď počkaj stará“ (svedectvo J. E.), „ty piča prosím ťa zožer to“,
„čo robíš ty piča“, „piča, vrbovská kurva“ (svedectvo I. B.), „ty suka, obliekaj sa ty suka“, „ty kurva, ty
suka, čo si ma kopla“ (svedectvo N. O.).

Tvrdenia obžalovanej, že poškodenú nikdy neudrela vyvracajú svedecké výpovede J. E., N. O. a A.
C., ktorí svedkovia na hlavnom pojednávaní totožne uviedli, že buď počuli alebo videli fyzický útok zo
strany obžalovanej voči poškodenej. Konkrétne svedkyňa N. O. počula obžalovanú kričať na poškodenú
„budem ťa biť, pokým budem vládať, ty kurva jedna vrbovská“, pričom z bytu obžalovanej počula údery,
ktoré sa zintenzívňovali, J. E. bola svedkom priamych úderov obžalovanej päsťami do tváre poškodenej
vo výťahu bytového domu a svedok A. C. pri vychádzaní z bytovky videl, ako obžalovaná „vypálila“

poškodenej pravou rukou zaucho. Z výpovedí menovaných svedkov vyplynulo, že poškodená sa po
úderoch vždy ohradila, prečo ju obžalovaná bije, čo jej to spravila pod okom a prosila obžalovanú,
aby ju už nebila. Obhajobná argumentácia, že obžalovaná poškodenej buď utierala slzy na tvári alebo
odháňala osu je v kontexte vykonaných dôkazov len snahou obžalovanej vyviniť sa zo žalovaného
skutku klamstvom. Skutkové tvrdenia o fyzických útokoch obžalovanej voči poškodenej dotvárajú aj

vyjadrenia svedkov na hlavnom pojednávaní o tom, že poškodenú videli utrápenú, chodiacu ako bez
duše a na jej tvári - najmä pod očami videli modriny (svedectvo D. D., J. E., A. C., E. D., N. O.). Keby boli
zranenia poškodenej v zmysle obhajobnej argumentácie spôsobené chorobami poškodenej, respektíve
zlou zrážanlivosťou krvi, boli by lokalizované na rôznych častiach tela poškodenej a nie takmer výlučne
najejtvári.Výpovedesvedkovomodrináchnatváripoškodenejvkonečnomdôsledkuverifikujúajzávery

lekárskych správ z absolvovaných vyšetrení poškodenej, ktoré obsahujú zmienku o tom, že poškodená
má na tvári v oblasti oka hematómy.

Vykonaným dokazovaním bolo vyvrátené aj obhajobné tvrdenie obžalovanej, že poškodenú počas
prechádzok iba podopierala a pomáhala jej rozbehnúť sa do chôdze. Takmer všetci vypočutí svedkovia

na hlavnom pojednávaní uviedli, že obžalovaná sa s poškodenou pravidelne prechádzala, pričom
niektoríznichpopísalineprimeranosťvedeniapoškodenejakoťahaniezarukuamykanie,rýchlachôdza
obžalovanej a prosby poškodenej, že už nevládze (svedectvo N. O., E. D., J. E. a D. D.).

Pokiaľ ide o výpoveď poškodenej oboznámenú na hlavnom pojednávaní, súd konštatuje, že v prejave

poškodenej nejde o ospravedlňovanie konania obžalovanej. Znaleckým dokazovaním bolo preukázané,
že poškodená správanie obžalovanej voči sebe vnímala negatívne, ako ujmu a príkorie. Vzťah
poškodenej s obžalovanou znalec - psychológ Mgr. František Nociar zhodnotil ako menej citovo
sýtený bez vyjadrovania citovej náklonnosti. Preto pokiaľ poškodená reprodukovala prežité udalosti
miernejšie (aj konštatovaním, že dcéra sa o ňu dobre starala), bolo to v prvom rade z dôvodu, že si

uvedomovala závislosť od obžalovanej vnímajúc vlastné obmedzenia v sebestačnosti. Znalec v prípade
poškodenej konštatoval narušenú orientáciu časom a miestom, kedy je reprodukcia udalostí z dlhodobej
pamäti oslabená a poškodená nie je schopná spoľahlivo opísať udalosti prežité v minulosti. Naopak,
poškodená je schopná krátkodobo podržať nové informácie. S ohľadom na znalecké závery potom
vierohodnejšie než prejav poškodenej na videozázname (s odstupom času od skutku) vyznieva tvrdenie

poškodenej o tom, že obžalovaná ju bije (v čase bezprostredne po prežitom útoku), o ktorom tvrdení
poškodenej sa zmienila svedkyňa N. O.. V prejave poškodenej na videozázname ide skôr o prejav
rezignovanej osoby, ktorá odpovedá stroho, bez emócie, s privyknutím na konfliktné situácie v rodine.
Závery znaleckého dokazovania znalkyňou - psychiatričkou A. A. H. a znalcom - psychológom Mgr.
Františkom Nociarom preukázali, že konaním obžalovanej bolo ohrozené psychické a fyzické zdravie

poškodenej, ktorá správanie obžalovanej voči sebe vnímala ako príkorie a ujmu, čo sa dialo aj preto,
že nebola schopná a spôsobilá brániť sa a oponovať negatívnemu správaniu voči sebe vzhľadom na
svoj psychický a telesný stav (závery psychologického posúdenia) a diagnostikované duševné poruchy
poškodenej-mentálnaretardácia,nešpecifikovanáschizofréniaanešpecifikovanádemenciasozávermi
o funkčnej poruche 70 % ťažkého zdravotného postihnutia, vplývali na jej prehnané emocionálne

prežívanie (závery psychiatrického posúdenia).

Vypočutí svedkovia na hlavnom pojednávaní zhodne uviedli, že správanie obžalovanej sa v bytovke
neriešilo a nebolo predmetom žiadneho zasadnutia, a to jednak z dôvodu, že každý sa bál ísť do bytuobžalovanej a zároveň preto, že manžel obžalovanej I. B. sa voči susedom, ktorí sa o situáciu v rodine
obžalovanej zaujímali (svedok A. C., svedkyňa N. O.) správal útočne, s vyhrážkami zabitím. Práve
tvrdené správanie sa manžela obžalovanej voči svedkyni N. O. bolo dôvodom, pre ktorý svedkyňa na

hlavnom pojednávaní odmietla vypovedať.

Súd nesúhlasí s námietkou obhajoby, že v prečítanej zápisnici o výpovedi svedkyne N. O. z prípravného
konania ide o nezákonný dôkaz z dôvodu nedostatku súhlasu obžalovanej respektíve obhajcu k čítaniu
zápisnice. V ustanovení § 263 ods. 3 Trestného poriadku ide totiž o špeciálne ustanovenie k § 263

ods. 1 Trestného poriadku, kedy na prečítanie zápisnice nie je potrebný súhlas obžalovaného ani
súhlas prokurátora a jedinou podmienkou pre čítanie zápisnice o skoršej výpovedi svedka na hlavnom
pojednávaní, je vykonanie výsluchu v prípravnom konaní spôsobom zodpovedajúcim ustanoveniam
Trestného poriadku.

Súdnahlavnompojednávanípodľa§272ods.3Trestnéhoporiadkuodmietolvykonaťdôkaznavrhovaný

prokurátorom,atouznesenieOkresnéhosúduZvolensp.zn.0Tp/31/2025zodňa11.02.2025,vzhľadom
na to, že ide o uznesenie majúce procesnú povahu, ktorým bolo rozhodnuté o ustanovení opatrovníka
poškodenej. Dôkaz čítaním takéhoto rozhodnutia sa týka okolnosti nepodstatnej pre rozhodnutie.

Na hlavnom pojednávaní súd podľa § 272 ods. 3 Trestného poriadku odmietol prečítať aj záznam

o prepise zvukových nahrávok vrátane fotodokumentácie a spolu s ním odmietol oboznámiť zvukový
záznam na technickom zariadení vyhotovený svedkyňou N. O. v jej byte, respektíve pred bytom
obžalovanej z dôvodu, že ide o nezákonné dôkazy, ktoré nie sú procesne použiteľné. Dôkaz, ktorý
sa navrhoval vykonať bol vyhotovený svedkyňou ako súkromnou osobou, utajovaným spôsobom,
bez súhlasu nahrávaných osôb. Súd pritom môže vykonávať iba dôkazy, ktoré boli získané v súlade

s Trestným poriadkom, resp. osobitným zákonom. Pre posúdenie zákonnosti vyhotovenia obrazového
záznamu (fotografie) a zvukového záznamu na DVD nosiči nie je podstatné, či tieto záznamy boli
vyhotovené na verejnom priestranstve alebo v súkromní nahrávanej osoby. Podstatné je to, že
išlo o zachytenie súkromného prejavu a zobrazenie podobizne utajovaným spôsobom bez súhlasu
nahrávanej osoby. Nezákonnosť vyhotovenia takýchto záznamov a od nej odvíjajúca sa procesná

nepoužiteľnosť záznamov vyhotovených súkromnou osobou v trestnom konaní vyplýva z § 119 ods. 3
Trestného poriadku, a to z dôvodu rozporu s ustanoveniami § 12 Občianskeho zákonníka o ochrane
prejavov osobnej povahy.

Dôkazy vykonané na hlavnom pojednávaní tak podľa názoru súdu spoľahlivo a bezpečne vyvrátili

obhajobu obžalovanej. Súd mal skutok preukázaný tak, že obžalovaná od presne nezistenej doby
najneskôr od leta roku 2024 do 12.02.2025 v meste D., na adrese A. XXX/X, v byte na 4. poschodí
bytového domu, ako aj na iných miestach, spôsobovala psychické a fyzické utrpenie blízkej osobe
- svojej matke A. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. C. XX, s ktorou bývala do dňa 12.02.2025
v spoločnej domácnosti, a to takým spôsobom, že opakovane najmä v ranných hodinách na poškodenú

kričala a vulgárne jej nadávala, pričom jej hovorila slová „kurva“, „veď počkaj stará“, „čo robíš ty piča“,
„ty piča prosím ťa zožer to“, „piča vrbovská kurva“, „ty suka, obliekaj sa ty suka“, „ty kurva, ty suka,
čo si ma kopla“, počas spoločných prechádzok s poškodenou ju neprimerane ťahala za ruku, mykala
ňou, na čo jej poškodená hovorila, že už nevládze, taktiež poškodenú opakovane fyzicky napádala tak,
že ju pred bytovým domom na ulici A. X C. D. udrela do tváre - pravou rukou na ľavé líce jej vylepila

zaucho,vpriestorochvýťahubytovéhodomujuniekoľkokrátudrelapäsťoudotváre,následnezačiatkom
roka 2025 v byte po tom, ako poškodená prosila obžalovanú, aby ju nebila, obžalovaná na ňu kričala
a vyhrážala sa jej so slovami „budem ťa biť, pokým budem vládať, ty kurva jedna vrbovská“, pričom
poškodenej spôsobila hematómy na tvári, čím takýmto svojím správaním a konaním ohrozovala fyzické
a psychické zdravie a obmedzovala bezpečnosť poškodenej A. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F.

C. XX.

Oproti podanej obžalobe súd tento skutok upravil tým spôsobom, že z neho vypustil tie čiastkové konania
obžalovanej, ktoré z dokazovania na hlavnom pojednávaní nemal preukázané (kopanie, spôsobenie
rán, popálenín, vulgárne nadávanie “zdochneš ty jedna kurva vrbovská“, „kurva, zdochnutá, vytrtkaná,

neboj sa, veď ty zdochneš prvá, veď zdochneš ty, zdochneš ty suka, vypadni z môjho života”, „budem
ťa biť a úmorne mlátiť a vypadni z môjho života odo mňa, pôjdeš do piči, zdochni, zdochi”, “vytrtkaná,
suka pojebaná, choď do piči odo mňa, nechcem ťa tu vidieť, nechcem ťa tu vidieť a keď prídem,
aby si tu nebola”, “zdochni a zdochni, ty kurva vyjebaná“). Zároveň súd do skutkovej vety rozsudkudoplnil tie skutkové okolnosti, ktoré vyšli najavo vykonaním dokazovania na hlavnom pojednávaní. Ide
o špecifikáciu alebo precizovanie jednotlivých čiastkových konaní, ktorých sa obžalovaná v rozhodnom
období preukázateľne dopúšťala voči poškodenej, respektíve použitie vulgarizmov (“veď počkaj stará“,

„čo robíš ty piča“, „ty piča prosím ťa zožer to“, „piča vrbovská kurva“, „ty suka, obliekaj sa ty suka“, „ty
kurva, ty suka, čo si ma kopla“). Úprava skutkovej vety o špecifikáciu preukázaných čiastkových konaní
nemala pritom žiadny vplyv na právne posúdenie skutku.

Z hľadiska právnej kvalifikácie skutku, obžalovaná konaním popísaným v skutkovej vete rozsudku

naplnila zákonné znaky skutkovej podstaty zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208
ods. 1 písm. a), ods. 3 písm. d) Trestného zákona, keď blízkej osobe (matke) spôsobila fyzické a
psychické utrpenie bitím, údermi, ponižovaním, pohŕdavým zaobchádzaním, vyhrážaním a vyvolávaním
strachu a stresu. Uvedený čin spáchala závažnejším spôsobom konania - po dlhší čas (§ 208 ods. 3
písm. d) Trestného zákona) v spojení s § 138 písm. b) Trestného zákona, minimálne od leta roku 2024 a
najneskôr do 12.02.2025. Obžalovaná pritom konala v priamom úmysle podľa § 15 písm. a) Trestného

zákona, keď vedela, že svojim vulgárnym a násilným konaním donúti poškodenú k želanému správaniu,
a to aj za cenu, že jej týmto privodí fyzické a psychické utrpenie.

Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery prihliadol súd na zásady ukladania trestov vymedzené v §
34 Trestného zákona. Prihliadol najmä na spôsob spáchania činu - dlhodobé tyranizujúce správanie

sa obžalovanej voči poškodenej a taktiež na jeho následok vo forme negatívneho emocionálneho
prežívania poškodenej. Obžalovanej poľahčovalo, že pred spáchaním trestného činu viedla riadny
život (§ 36 písm. j) Trestného zákona). Nepriťažovalo jej nič. Závažnosť spáchaného trestného činu
spočíva najmä v tom, že obžalovaná svojim konaním po dlhší čas spôsobovala poškodenej fyzické
a psychické utrpenie, pričom poškodená sa vzhľadom na svoj vek a nepriaznivý zdravotný stav voči

verbálnym a fyzickým útokom nemohla účinne brániť a tieto dôvodne pociťovania ako ujmu a príkorie.
Súd pri ukladaní trestu prihliadol na osobu obžalovanej, jej pomery a možnosti nápravy, keď z hľadiska
osoby obžalovanej vzal do úvahy skutočnosť, že táto doposiaľ nebola súdne trestaná ani priestupkovo
postihovaná. Vzhľadom na okolnosti prípadu a pomery obžalovanej vychádzajúc zo zásady personality
trestu mal súd za to, že osobitosti prejednávanej veci odôvodňujú vo vzťahu k obžalovanej mimoriadne

zníženie trestu podľa § 39 ods. 1, ods. 3 písm. d) Trestného zákona. Hoci obžalovaná bola uznaná za
vinnú zo zločinu týrania blízkej a zverenej osoby, kde podľa § 208 ods. 3 Trestného zákona prichádza do
úvahy uloženie trestu odňatia slobody v rozmedzí trestnej sadzby od 7 do 15 rokov, súd prihliadnuc na
okolnosti prípadu a pomery obžalovanej, považoval uloženie trestu v zákonom určenej výmere trestnej
sadzby za neprimerane prísne.

Ako okolnosti odôvodňujúce mimoriadne zníženie trestu súd v prejednávanej veci vzhliadol skutočnosť,
že obžalovaná aj poškodená sú osobami so závažnými psychiatrickými diagnózami, ktoré v rozhodnom
obdobídeterminovaliichsprávanievzáťažovýchsituáciách.Poškodenejboladiagnostikovanámentálna
retardácia ľahkého stupňa a nešpecifikovaná schizofrénia a demencia. Obžalovaná trpí ľahkou

mentálnou retardáciou. Ide o trvalé duševné poruchy, ktoré nie sú liečbou ovplyvniteľné. V kontexte
nedostatočne rozvinutého intelektu poškodenej a obžalovanej bolo potom potrebné hodnotiť aj okolnosti
skutku, keď aj v zmysle záverov znaleckého posudku A. A. H. obžalovaná vzhľadom na svoj duševný
stav vedela rozpoznať závažnosť svojho konania v ľahko zníženej miere. Závery znalca Mgr. Františka
Nociara o jednoduchom myslení a schopnosti vytvárať len jednoduché úsudky súhlasia so závermi

znalkyne MUDr. Marty Pavlíkovej v tom, že obžalovaná na úrovni svojho intelektu nedokázala adekvátne
zhodnotiť svoje správanie k matke v trestnoprávnej rovine. Tým možno vysvetliť aj skutočnosť, že
obžalovanánahlavnompojednávanánebolaschopnáprejaviťkritickýpostojksvojmukonaniu.Znalecké
dokazovanie psychologickým a psychiatrickým vyšetrením obžalovanej viedlo k záveru, že hoci je
prežívanie obžalovanej pokojné, tlak a záťažové situácie pri nehromadení negatívnych emócií nie sú

dostatočne zachytené slabými zvládacími a ovládacími mechanizmami osobnosti obžalovanej. Preto
v takýchto situáciách môže u obžalovanej nastať impulzivita a voľba neadekvátnych riešení. Aj v
čase spáchania trestného činu boli ovládacie schopnosti obžalovanej podstatne znížené, nie však
vymiznuté. Z dokazovania vyplynulo, že obžalovaná za bežných podmienok funguje prispôsobivo, ale
v záťažových a náročných situáciách zlyháva. Takouto záťažovou situáciou bola pre obžalovanú aj

starostlivosť o poškodenú ako svoju matku, pričom poškodená svojim neprispôsobivým správaním
ovplyvneným psychickou a telesnou chorobou, starostlivosť o svoju osobu výrazne sťažovala a
komplikovala. O náročnosti opatery o poškodenú vypovedala aj svedkyňa E. B.. V neposlednom
rade o problematickosti vzťahu a vzájomného spolužitia obžalovanej a poškodenej svedčí fakt, žepoškodená počnúc od vymanenia sa z domácnosti obžalovanej - jej umiestnením do zariadenia
sociálnych služieb, pri poskytovaní opatery spolupracuje bez prejavov odmietavého správania, bez
odporu a agresivity. Vypočutí svedkovia potvrdili, že obžalovaná sa vždy správala slušne, bola tichá a

starala sa o okolie bytovky. K zmene došlo až po nasťahovaní sa poškodenej do jej domácnosti. Súd
preto dospel záveru, že primeraným a postačujúcim trestom odňatia slobody je v prípade obžalovanej
trest odňatia slobody pod dolnou hranicou trestnej sadzby, vo výmere 2 (dva) roky nepodmienečne.
Takto uložený mierny trest podľa presvedčenia súdu postačí na zabezpečenie ochrany spoločnosti, ako
aj na prevýchovu obžalovanej. Trest navrhovaný prokurátorkou súd považoval za neprimerane prísny

a z výchovného hľadiska majúci len obmedzený efekt v zmysle upustenia od protiprávneho konania
obžalovanej v budúcnosti, pretože ak by obžalovaná pokračovala v starostlivosti o matku, dostávala
by sa pravdepodobne do podobných situácií, v ktorých by pre neschopnosť zvládania záťaže podobne
zlyhávala.

Na výkon uloženého trestu odňatia slobody súd obžalovanú podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona

zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia vzhľadom na to, že obžalovaná
v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu nebola vo výkone trestu odňatia slobody,
ktorý jej bol uložený za úmyselný trestný čin.

Súd podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku priznal poškodenej A. E. bolestné vo výške 286 € v zmysle

záverov znaleckého posudku znalca MUDr. Tomáša Hriňa č. 7/2025 zo dňa 04.05.2025 pri určení
bodovéhohodnoteniazraneníutrpenýchvdôsledkukonaniaobžalovanejvrozhodnomobdobívrozsahu
10 bodov. Uvedené je v súlade s Opatrením Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky z 20.
mája 2024 č. S17143-2024-OL o ustanovení výšky náhrady za bolesť a výšky náhrady za sťaženie
spoločenského uplatnenia na rok 2024, kde v § 1 opatrenia je stanovená výška náhrady za bolesť za

jeden bod 28,60 €.