Rozsudok – Obchodné spoločnosti ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 7. november 2025

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 7Cbi/110/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8123204488
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 11. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lucia Imrich Boroňová

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2025:8123204488.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Luciou Imrich Boroňovou v spore žalobcu: A. B. C., nar.:

XX.X.XXXX, trvale bytom D. XXXX, XXX XX E. F. G., H. B., právne zastúpený: JUDr. Gábor Száraz,
advokát, so sídlom Garbiarska 20, 064 01 Stará Ľubovňa, IČO: 41 986 491, proti žalovanému:
Správcovská a konzultačná, k.s., so sídlom Garbiarska 5, 040 01 Košice – Mestská časť Staré Mesto,
IČO: 53 089 570, správca úpadcu NAŠE FINANČNÉ DRUŽSTVO v konkurze, so sídlom Popradská
17/670, 064 01 Stará Ľubovňa, IČO: 36 477 949, právne zastúpený: JUDr. Tomáš Szalontay, advokát so
sídlom Žižkova 6, 040 01 Košice, IČO: 42 329 388, o určenie právneho dôvodu, výšky, vymáhateľnosti
a poradia popretej pohľadávky, takto

r o z h o d o l :

I. Návrh žalovaného na prerušenie konania z a m i e t a.

II. Žalobu z a m i e t a.

III. Žalovaný m á n á r o k na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100%, o výške ktorých
bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Prešov domáhal, aby súd určil, že pohľadávka
žalobcu prihlásená prihláškou pohľadávky do konkurzného konania úpadcu: NAŠE FINANČNÉ

DRUŽSTVO, so sídlom Popradská 17/670, 064 01 Stará Ľubovňa, IČO: 36 477 494 (ďalej len
„úpadca“), vedeného na Okresnom súde Prešov pod spisovou značkou 2R/1/2021 zapísaná v zozname
pohľadávok, a to pohľadávka pod poradovým číslom 623 z titulu nároku na vyplatenie vyrovnacieho
podielu v časti istina vo výške 5.555,68,- Eur a v časti úrokov z omeškania vo výške 504,58 Eur.
Žalobca súčasne navrhol, aby mu súd priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. Žalobu
odôvodnil tým, že voči úpadcovi bolo začaté konkurzné konanie na základe Okresného súdu Prešov pod
spisovou značkou 2R/1/2021, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 14.09.2022. Základná prihlasovacia

lehota 45 dní začala teda plynúť dňa 15.09.2022 a skončila dňa 31.10.2022. Lehota na popieranie
s poukazom na § 32 odsek 3 písmeno a/ ZKR skončila dňa 30.11.2022. Táto však bola správcovi zo
strany súdu viackrát predĺžená, a to uzneseniami Okresného súdu Prešov zo dňa 09.11.2022, ktorá bola
predĺžená od 01.12.2022 do 30.12.2022, zo dňa 09.12.2022, ktorá bola predĺžená od 31.12.2022 do
29.01.2023, zo dňa 19.01.2023, ktorá bola predĺžená od 30.01.2023 do 28.02.2023, zo dňa 22.02.2023,
ktorá bola predĺžená od 01.03.2023 do 30.03.2023. Ustanovený správca doručil právnemu zástupcovi
žalobcu oznámenie o popretí pohľadávok zo dňa 31.03.2023 doručeným do elektronickej schránky dňa

31.03.2023 o 22:22 hod., teda po uplynutí lehoty na popieranie pohľadávok, keďže táto uplynula dňa
30.03.2023 o 24:00 hod., a teda pohľadávka popretá po lehote sa považuje za zistenú.2. Čo sa týka pohľadávky pod poradovým číslom 623 a dôvody popretia pohľadávky žalobcu, tento sa
domáha vrátenia vkladu, ktorý dal do družstva úpadcu, konkrétne splatenie členského vkladu, ktorú
však veriteľ nepreukázal. Správca popiera právny dôvod uplatnenej pohľadávky pre spornosť zániku

členstva veriteľa v družstve, keď je názoru, že samotný žalobca spochybňuje svoje vylúčenie z členstva
v družstve. Žalobca však bol riadne vylúčený z členstva v družstve rozhodnutím predstavenstva úpadcu,
pričom žalobca sa voči rozhodnutiu o vylúčení z členstva v družstve odvolal a následne bolo žalobcove
odvolanie prerokované na členskej schôdzi družstva konanej dňa 18.11.2020 a žalobca bol vylúčený
uznesením č. 600. Je teda nesporné, že žalobca bol vylúčený z členstva v družstve v roku 2020. Žalobca

preukázal svoj nárok v prihláške certifikátom, ktorý bol podpísaný platnými členmi predstavenstva
úpadcu. Žalobca sa navyše dožadoval u úpadcu aj žalovaného výpočtu svojho vyrovnacieho podielu,
avšak neúspešne, čo nemôže byť na jeho ťarchu. Žalobca si bol preto nútený prihlásiť iba pohľadávku
titulom súčtu svojich členských vkladov, ktorý je však nižší ako je jeho skutočný nárok na vyrovnací
podiel. Z účtovnej závierky úpadcu za rok 2019 nesporne vyplýva hodnota čistého obchodného imania
kladnú hodnotu 5 247 949,- Eur a za rok 2020 vo výške 4 470 083,- Eur. Žalobca nemá k dispozícii

ostatné podklady na výpočet výšky vyrovnacieho podielu zavinením úpadcu, ktorý tieto informácie
žalobcovi nesprístupnil. Žalobca si prihlásil pohľadávku ako inú a nie ako podmienenú. Žalobca bol
vylúčený z členstva v družstve, preto jeho pohľadávka nemôže byť podmienená.

3. K žalobe sa podaním zo dňa 29.6.2023 vyjadril žalovaný, kde uviedol, že žalovaný poprel

pohľadávku žalobcu v lehote stanovenej zákonom. Výklad zákona žalobcom v časti § 32 ZKR je
nesprávny, keďže toto určuje okamih, kedy prvýkrát vznikne právo veriteľa na uplatnenie žaloby
o určenie popretej pohľadávky, neustanovuje však moment hmotnoprávneho práva, v ktorom správca
je povinný poprieť pohľadávku a predmetné oznámenie o popretí zároveň aj doručiť. Je preto potrebné
rozlišovať dve skutočnosti, a to hmotnoprávne účinky lehoty vo vzťahu k správcovi na popretie

pohľadávky a procesnoprávne účinky lehoty vzniku práva veriteľa na podanie žaloby. Účinky popretia
pohľadávky nastávajú zapísaním popretia do zoznamu pohľadávok, pričom tento zápis má účinky
popretiapohľadávky.SprávcatakpoprelpohľadávkyatietozapísaldozoznamuvsúladesoZKR.Okrem
toho posledným dňom lehoty na popieranie pohľadávok bol deň 31.03.2023 a nie deň 30.03.2023,
ako to uviedol žalobca. Uznesenie Okresného súdu Prešov zo dňa 07.09.2022 pod spisovou značkou

2R/1/2021 o vyhlásení konkurzu bolo zverejnené v Obchodnom vestníku dňa 13.09.2022. Lehota
správcovi bola viackrát predĺžená, pričom v prípade lehoty na prihlasovanie pohľadávok táto pripadla na
víkend, preto sa posunula na najbližší pracovný deň a tak aj lehota na popieranie pohľadávok. Rovnako
ajnáslednýmpredlžovanímlehôtsprávcovidošlokpripadnutiulehotynavíkend,čorovnakospôsobilojej
posunutienanajbližšípracovnýdeň.Správcatedapoprelpohľadávkyzákonnýmspôsobomavzákonnej

lehote. Pokiaľ ide o dôvody popretia pohľadávky pod poradovým číslom 623, žalobca nepreukázal výšku
svojej pohľadávky. Žalobcovým hlavným argumentom pre správne určenie výšky pohľadávky je odkaz
na tzv. certifikát. Certifikát nie je možné stotožňovať s členským vkladom a už vôbec nie s výpočtom
výšky členského vkladu podľa § 233 Obchodného zákonníka. Tento je teda bez právneho významu,
keďže nejde o určenie členského vkladu podľa pravidiel určených v ustanovení § 233 Obchodného

zákonníka. Spornosť predstavuje aj to, že suma určená v certifikáte sa minimálne v časti považovala za
jednorazovú sumu určenú na pokrytie služieb spojených s dovolenkovým programom, čo sa nepovažuje
za členský vklad. Akékoľvek iné práva, povinnosti či iné hodnoty spojené s členským vkladom nie je
možné zamieňať s právom na vyrovnací podiel. Pokiaľ ide o poradie prihlásenej pohľadávky, žalovaný je
názoru, že pre vysokú spornosť pohľadávok nie je možné určiť ani poradie tejto pohľadávky. Čo sa týka

právneho dôvodu popretej pohľadávky, vzhľadom na to, že sa vedie viacero konaní o určenie neplatnosti
prijatých uznesení a z dôvodu nepreukázania ukončenia trvania zmluvy. Žalovaný súčasne navrhol
konanie prerušiť do právoplatného skončenia konaní vedených na Okresnom súde Stará Ľubovňa, kde
sa rozhoduje o platnosti členských schôdzí úpadcu, pričom výsledok týchto konaní môže mať význam
pre určenie platnosti úkonov týchto osôb. Žalovaný navrhol žalobu zamietnuť.

4. Žalobca v ďalšom svojom vyjadrení zo dňa 28.8.2023 uviedol, že sa nestotožňuje s názorom
žalovaného ohľadom plynutia lehôt predlžovaných súdom. Žalobca je názoru, že táto lehota plynula
súvisle a neprerušovala sa víkendami, ako to tvrdí žalovaný. Lehota preto žalovanému uplynula dňa
30.03.2023 a nie 31.03.2023, ako to uvádza žalovaný. Pokiaľ ide o prihlásenú pohľadávku, žalobca

nemohol vyčísliť presne vyrovnací podiel, keďže mu neposkytol súčinnosť jednak úpadca ale ani jeho
správca. Pri výpočte výšky vyrovnacieho podielu je nevyhnutné vychádzať z databázy, ktorá vznikla
ešte pôvodným predstavenstvom. Po nezákonnej zmene predstavenstva toto zasahovalo do uvedenej
databázy, čím zmenilo aj parametre pre výpočet výšky vyrovnacích podielov, žalobca preto vychádzalz jemu dostupných podkladov, a tým je fakt, že išlo o sumu ktorú reálne vložil do úpadcu. Žalobca si
dokonca uplatnil nižšiu sumu pohľadávky, ako mu prináleží, keďže úpadca si nesplnil svoju povinnosť
a nevyčíslil vyrovnací podiel úpadcu, pričom člen družstva na to oprávnený nie je. O tomto vklade

svedčí predložený certifikát, ktorý vystavil sám úpadca. Žalobca tak preukazuje výšku prihlásenej
pohľadávky predloženým certifikátom vystaveným úpadcom, ktorý zároveň preukazuje skutočnosť
o splatení členského vkladu žalobcom. Pokiaľ ide o odstúpenie žalobcu od zmluvy, bolo to na základe
toho, že žalobca bol vylúčený z členstva v družstve v roku 2020. Čo sa týka s návrhom na prerušenie
konania, žalobca s týmto nesúhlasí z dôvodu, že síce sú vedené konania o určenie neplatnosti členských

schôdzí, avšak v jednom prípade ide o konanie o určenie neplatnosti členskej schôdze vedené pod
spisovou značkou 6Cb/1/2021, pričom dané konanie sa začalo až po vylúčení žalobcu z družstva
úpadcu. Pokiaľ ide o konanie vedené na Okresnom súde Stará Ľubovňa pod spisovou značkou
5Cb/7/2021, v tomto konaní žalobca nevystupuje, preto nie je vedené žiadne konanie, pre ktoré by bolo
potrebné toto konanie prerušiť. Žalobca preto navrhol, aby súd žalobe vyhovel a priznal mu nárok na
náhradu trov konania v plnom rozsahu.

5. Vo vyjadrení zo dňa 20.9.2023 žalovaný uviedol, že naďalej je názoru, že správca poprel pohľadávky
v lehote stanovenej zákonom. Ustanovenie § 32 odsek 9 ZKR je potrebné vykladať tak, že toto určuje
okamih, kedy vznikne prvýkrát právo veriteľa na uplatnenie žaloby o určenie popretej pohľadávky, ale
nestanovuje moment hmotného práva, v ktorom je správca povinný poprieť pohľadávku a toto zároveň

aj doručiť. Okrem toho žalobca nesprávnym výpočtom určil koniec lehoty na deň 30.03.2023, pričom
poslednýmdňomboldeň31.03.2023.Žalobcaďalejhodnovernýmspôsobomnepreukázalvýškuspornej
pohľadávky, keďže aj samotný žalobca uvádza, že zoznam členov družstva je nesprávny. Žalobca ďalej
poukazujenamanipuláciudatabázyohľadommnožstvačlenov,ichvkladovresp.spôsobuvýpočtutýchto
vkladov, teda už táto samotná skutočnosť spochybňuje výšku jeho pohľadávky. Ak žalobca tvrdí, že

jeho účasť v družstve zanikla, je nevyhnutné posudzovať tento vzťah a nárok podľa § 233 odsek 1
až 5 Obchodného zákonníka spoločne so stanovami družstva. Žalovaný preto navrhol, aby súd žalobu
zamietol.

6. Dňa 3.11.2025 bolo súdu doručené podanie žalovaného, ktorým požiadal o ospravedlnenie neúčasti

na pojednávaní a súhlas s tým, aby súd prejednal a rozhodol vec v jeho neprítomnosti. Súčasne
uviedol, že žalovaný má za to, že správca poprel pohľadávky žalobcu v zákonnej lehote, k čomu
sa vyjadril aj Krajský súd v Košiciach v otázke nepriznania hlasovacích práv. Žalovaný má za to, že
predmet tohto sporu je vopred daný popieracím prejavom správcu, a teda či vo svetle prihlášky a
jej príloh obstojí tento popierací prejav. Žalobca si však prihlasuje to, že do úpadcu vložil (členský

vklad), na to však nemá nárok, keďže sa zakazuje vrátiť vklad. Akýkoľvek výstup z družstva musí byť
vypočítaný cez tzv. vyrovnací podiel, ktorý je uvedený či už v stanovách družstva, alebo v Obchodnom
zákonníku v ust. § 233 a nasl. (teda počet ukončených rokov, počet ostatných členov družstva, stav
čistého obchodného imania a pod.) Keďže žalobca to nesplnil, neodôvodnil a nepreukázal veličiny,
na základe ktorých vychádzal, žalovaný (správca) mal jedinú povinnosť, a to pohľadávku poprieť.

Žalovaný prostredníctvom právneho zástupcu popiera tvrdenia žalobcu, že správca mal s odbornou
starostlivosťou hľadať v účtovníctve rôzne skutočnosti (účtovníctvo správca nemá), dopytovať sa a v
podstate nachádzať právo žalobcu. Práve naopak, správca má podľa výslovnej dikcie ZKR poprieť
to, čo je sporné. Správca ako orgán verejnej moci má povinnosť konať to, čo mu zákon prikazuje,
nie to, čo mu zákon nezakazuje. Nakoľko ZKR prikazuje poprieť sporné pohľadávky, bol žalovaný

povinný tieto poprieť. Všetky ostatné dôkazy, ktoré sú doručované ex post, neobsahujú informácie pre
potreby výpočtu vyrovnacieho podielu. Predložená excelovská tabuľka neobsahuje informácie potrebné
na výpočet vyrovnacieho podielu. Dokument od úpadcu je nielenže bez právneho významu, ale naviac
ani nebol vyhotovený orgánom (osobou), ktorý podľa obchodného registra bol oprávnený konať. Práve
naopak, ak by žalovaný (správca) jednostranne prihliadal na tento dokument, nekonal by s odbornou

starostlivosťou, keďže by túto jednoduchú tabuľku nemohol s ničím porovnať a overiť v nej uvedené
údaje (v tabuľke nie sú uvedené údaje pre výpočet vyrovnacích podielov, tabuľka nereflektuje existenciu
aj tzv. ďalších členských vkladov cez tzv. dovolenkový program alebo dokonca cez nákup zlata – už len
tieto okolnosti vytvárajú vysokú spornosť a hodnovernosť týchto údajov). Žalovaný chápe, že žalobca
nevie tento svoj nárok vypočítať, avšak takisto vzhľadom na rovnosť strán sporu zase ani žalovaný

nemôže niesť zodpovednosť za nároky žalobcu. Žalobca bol členom družstva a o svoje členstvo sa mal
aktívne zaujímať, alebo predložiť znalecký posudok k tomuto výpočtu, keďže certifikát len predstavuje
sumu, čo do družstva žalobca vložil ako členský vklad. Poukazovať na kladné vlastné imanie, a
teda to, že žalobca žiada len to čo vložil do úpadcu, je zjavné neunesenie dôkazného bremena. Naviacerých miestach bolo uvedené, že žalobca sa dopytoval od úpadcu na výpočet svojho vyrovnacieho
podielu, avšak neúspešne, čo je jasným dôkazom toho, že týmito informáciami nedisponuje, čo ešte
viac zvýrazňuje spornosť týchto pohľadávok, nakoľko keď ani samotný žalobca týmito informáciami

nedisponuje, ako môže správca tieto skutočnosti posúdiť. Poukazovať na rôzne dokumenty s tým, aby
si žalovaný (správca) vyberal tieto informácie (účtovníctvo, ktorým nedisponuje; excelovská tabuľka
bez výpovednej hodnoty a pod.) a sám nachádzal právo, je zjavné neunesenie dôkazného bremena.
Žalovaný prostredníctvom právneho zástupcu tak vzniesol námietku koncentrácie konania na všetky
tie dokumenty či prípadné návrhy na vykonanie výsluchu svedkov, ktoré neboli uvedené v prihláške

pohľadávky.

7. Dňa 7.11.2025 bolo vo veci nariadené pojednávanie, ktorého sa nezúčastnili strany konania ani právni
zástupcovia strán konania. Právny zástupca žalovaného svoju neúčasť ako aj neúčasť žalovaného na
pojednávaní ospravedlnil, žalobca a jeho právny zástupca sa pojednávania nezúčastnili a súčasne ani
neospravedlnili svoju neúčasť. Súd preto vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti strán konania a ich

právnych zástupcov.

8. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi, a to predovšetkým s podanou
žalobou zo dňa 2.5.2023 a k nej pripojenými listinnými dôkazmi výpisom z Obchodného vestníka číslo
176/2022 zo dňa 13.09.2022, výpisom z Obchodného vestníka číslo 219/2022 zo dňa 15.11.2022,

výpisom z Obchodného vestníka číslo 240/2022 zo dňa 15.12.2022, výpisom z Obchodného vestníka
číslo 17/2023 zo dňa 25.01.2023, výpisom z Obchodného vestníka číslo 41/2023 zo dňa 28.02.2023,
oznámením o popretí pohľadávok správcom zo dňa 31.03.2023, elektronickou doručenkou, vyjadrením
žalobcu k výzve súdu a pripojenou prihláškou pohľadávky, vyjadrením žalovaného zo dňa 29.6.2023,
vyjadrením žalobcu zo dňa 28.8.2023, vyjadrením žalovaného zo dňa 20.9.2023 a podaním žalovaného

zo dňa 3.11.2025, ktorým ospravedlnil svoju neúčasť na nariadenom pojednávaní. Súd ďalej vykonal
dokazovanie obsahom elektronického súdneho spisu, ktorý nie je súčasťou listinného spisu, a to,
účtovnou závierkou zostavenou k 31.12.2020, certifikátom 280116, potvrdením členstva v družstve NFD
zo dňa 2.3.2020, zmluvou o prevode členského vkladu zo dňa 2.3.2020, stanovami úpadcu NFD zo dňa
28.03.2014 a notárskou zápisnicou číslo N 617/2020.

9. Podľa § 32 odsek 3 písmeno a/ ZKR, pohľadávku možno poprieť do 30 dní od uplynutia základnej
lehoty na prihlasovanie pohľadávok.

10. Podľa § 32 odsek 4 ZKR, z dôvodu vysokého počtu prihlášok alebo iného vážneho dôvodu súd môže

aj opakovane na návrh správcu alebo bez návrhu predĺžiť správcovi lehotu na popretie pohľadávok,
vždy najviac o 30 dní.

11. Podľa § 32 odsek 6 ZKR, popretie pohľadávky správca bez zbytočného odkladu zapíše do zoznamu
pohľadávok a písomne oznámi veriteľovi, ktorého pohľadávka bola popretá.

12. Podľa § 32 odsek 14 ZKR, v žalobe sa veriteľ môže domáhať určenia právneho dôvodu,
vymáhateľnosti, poradia a výšky pohľadávky, ďalej zabezpečenia zabezpečovacím právom alebo
poradia zabezpečovacieho práva. V žalobe sa môže domáhať najviac toho, čo uviedol v prihláške.

13. Podľa § 203a odsek 2 ZKR, ak posledný deň lehoty pripadne na sobotu, nedeľu alebo sviatok,
posledný deň lehoty je najbližší nasledujúci pracovný deň.

14. Podľa § 221 odsek 1 Obchodného zákonníka, družstvo je spoločenstvom neuzavretého počtu osôb
založeným za účelom podnikania alebo zabezpečovania hospodárskych, sociálnych alebo iných potrieb

svojich členov.

15. Podľa § 227 odsek 1 Obchodného zákonníka, členmi družstva môžu byť fyzické i právnické osoby.
Ak podľa stanov je členstvo podmienené pracovným vzťahom k družstvu, môže sa členom stať fyzická
osoba, ktorá skončila povinnú školskú dochádzku a dosiahla 15 rokov svojho veku.

16. Podľa § 229 odsek 1 Obchodného zákonníka, členské práva a povinnosti môže člen previesť na
iného člena družstva, pokiaľ to stanovy nevylučujú. Dohoda o prevode členských práv a povinností na
inú osobu podlieha súhlasu predstavenstva. Stanovy môžu určiť dôvody, ktoré prevod vylučujú. Protizamietavému rozhodnutiu sa môže člen odvolať na členskú schôdzu. Rozhodnutím predstavenstva
alebo členskej schôdze o schválení dohody o prevode členských práv a povinností sa stáva nadobúdateľ
členských práv a povinností členom družstva v rozsahu práv a povinností prevádzajúceho člena.

17. Podľa § 233 odsek 1 Obchodného zákonníka, pri zániku členstva za trvania družstva má doterajší
člen nárok na vyrovnací podiel.

18. Podľa § 233 odsek 2 Obchodného zákonníka, vyrovnací podiel sa určí pomerom splateného
členského vkladu doterajšieho člena násobeného počtom ukončených rokov jeho členstva k súhrnu

splatených členských vkladov všetkých členov násobených ukončenými rokmi ich členstva.

19. Podľa § 233 odsek 3 Obchodného zákonníka, pre určenie vyrovnacieho podielu je rozhodný stav
čistého obchodného imania družstva podľa riadnej individuálnej účtovnej závierky za účtovné obdobie,
ktoré predchádza účtovnému obdobiu, v ktorom členstvo zaniklo. Pri určovaní výšky vyrovnacieho
podielu sa neprihliada na imanie, ktoré je v nedeliteľnom fonde, a ak to vyplýva zo stanov, aj v iných

zabezpečovacích fondoch. Takisto sa neprihliada na vklady členov s kratším ako ročným členstvom
predo dňom, ku ktorému sa ročná účtovná závierka zostavuje.

20. Podľa § 348 odsek 1 Obchodného zákonníka, ohľadne povinnosti, ktorá sa má plniť v budúcnosti,
možno od zmluvy odstúpiť, keď zo správania povinnej strany alebo z iných okolností nepochybne

vyplýva ešte pred časom určeným na plnenie zmluvnej povinnosti, že táto povinnosť bude porušená
podstatným spôsobom, a povinná strana neposkytne po vyzvaní oprávnenej strany bez zbytočného
odkladu dostatočnú zábezpeku.
21.Žalobcasavkonanídomáhaurčenia,žejeveriteľomjehopohľadávkyčíslo623špecifikovanejvbode
1. tohto rozsudku titulom nároku na vyrovnací podiel vo výške istiny 5.555,68,- Eur a úroku z omeškania

vo výške 504,58 Eur, v rámci konkurzného konania vedeného Okresným súdom Prešov pod spisovou
značkou 2R/1/2021 voči úpadcovi čo do právneho dôvodu, výšky, vymáhateľnosti a poradia. Jeho
pohľadávky mali vzniknúť titulom vyrovnacieho podielu, pričom výška pohľadávky vyplýva z certifikátu,
ktorý žalobcovi vystavil samotný úpadca. Okrem toho žalobca je názoru, že žalovaný ako správca
nepoprel pohľadávku žalobcu včas, t.j. v lehote 30 dní odkedy mu skončila lehota na popieranie

pohľadávok. Žalovaný (správca úpadcu) uvedenú pohľadávku poprel z dôvodu, že pokiaľ ide o titul
prihlásenej pohľadávky, žalobca ho uvádza zmätočne, pričom žalobcovi môže patriť nárok na vyrovnací
podiel z titulu jeho členstva v družstve, nie však vrátenie celého členského vkladu na základe certifikátu
bez výpovednej hodnoty. Pokiaľ ide o lehotu na popretie pohľadávky, táto bola popretá včas.

22.Vkonaníakonespornéskutkovétvrdeniabolizistenéčlenstvožalobcuvdružstveúpadcuavylúčenie
žalobcu z členstva v družstve. Naopak sporné skutkové tvrdenia v konaní medzi stranami konania
sú výška pohľadávok žalobcu uplatnených v konkurznom konaní z dôvodu ich nesprávneho výpočtu,
spôsob prihlásenia pohľadávky žalobcu a včasnosť popretia pohľadávok žalobcu žalovaným.

K včasnosti popretia pohľadávok a oznámenia popretia žalobcovi správcom
23. V prvom rade sa súd zaoberal tvrdením žalobcu, že žalovaný ako správca nepoprel pohľadávku
žalobcu v rámci 30-dňovej lehoty, čoho dôsledkom sa jeho pohľadávka považuje za zistenú. V zmysle
§ 32 odsek 3 ZKR pohľadávku možno poprieť do 30 dní od uplynutia základnej lehoty na prihlasovanie
pohľadávok. V § 32 odsek 6 ZKR sa ďalej uvádza, že popretie pohľadávky správca bez zbytočného

odkladu zapíše do zoznamu pohľadávok a písomne oznámi veriteľovi, ktorého pohľadávka bola popretá.
Podľa komentáru Ďurica, M. Zákon o konkurze a reštrukturalizácii. Komentár. 4. vydanie. Praha: C. H.
Beck, 2021, s. 281. k § 32 ZK: „Správca vykoná popretie pohľadávky v zozname pohľadávok, aj keď
to KR v znení účinnom od 1. januára 2012 už neupravuje a v odseku 6 zákon prikazuje správcovi len
zapísaťpopretiepohľadávkyabezzbytočnéhoodkladupísomneoznámiťpopretiepohľadávkyveriteľovi,

ktorému bola pohľadávka popretá. Podľa § 31 vykonávacej vyhlášky sa po uplynutí lehoty na popieranie
pohľadávok v kancelárii správcu v nasledujúcich troch dňoch doplnia v zozname pohľadávok všetky
ďalšie skutočnosti, ktoré sa považujú uplynutím lehoty na popieranie pohľadávok za zistené. Takto
doplnený zoznam pohľadávok s vyznačením popretých pohľadávok sa v zákonnej lehote doručí súdu
(odkaz na § 32 ods. 3 KR je vo vykonávacej vyhláške nesprávny a správne má byť odkaz na § 31 ods. 3

KR).“ Súd je v zmysle uvedeného názoru, že zákon neukladá správcovi v lehote 30 dní poprieť spornú
pohľadávku a toto popretie následne aj oznámiť veriteľovi, ktorému bola pohľadávka popretá. Samotný
zákon pracuje s pojmom bezodkladne oznámiť popretie pohľadávky veriteľovi, neuvádza, že v lehote
stanovenej na popieranie pohľadávok. Okrem toho je súd názoru, že ak by aj správca bol povinnýoznámiť popretie pohľadávky veriteľovi v lehote 30 dní, t. j. v lehote na jej popretie, správca túto lehotu
dodržal. Súd v tomto poukazuje na ustanovenie § 203a odsek 2 ZKR, v zmysle ktorého ak pripadne
koniec lehoty na víkend alebo deň pracovného pokoja, posledný deň lehoty je najbližší pracovný deň.

V tomto súd počítal lehoty nasledovne: základná prihlasovacia lehota 45 dní podľa § 28 odsek 4 ZKR
začala plynúť dňa 15.09.2022 a uplynula dňom 31.10.2022, keďže v zmysle § 203a odsek 2 ZKR
posledný deň 29.10.2022 pripadol na sobotu, t.j. koniec tejto lehoty sa presunul na pondelok 31.10.2022.
Základná lehota 30 dní na popieranie pohľadávok tak začala plynúť dňom 01.11.2022 a skončila dňom
30.11.2022. Správca však požiadal o predĺženie lehoty na popieranie pohľadávok pre ich množstvo,

čomu Okresný súd Prešov vyhovel a uznesením zo dňa 09.11.2022 (publikovaným v obchodnom
vestníku dňa 15.11.2022, t.j. počas plynutia lehoty) pod spisovou značkou 2R/1/2021 predĺžil správcovi
lehotu o ďalších 30 dní. Táto lehota tak začala plynúť dňom 01.12.2022 a skončila dňa 30.12.2022.
Správca však znova požiadal o súd o predĺženie lehoty, čomu súd vyhovel a uznesením zo dňa
09.12.2022 pod spisovou značkou 2R/1/2021 predĺžil lehotu o ďalších 30 dní (uznesenie publikované
v obchodnom vestníku dňa 15.12.2022, t.j. počas plynutia lehoty). Predĺžená lehota tak plynula od

31.12.2022 do 29.01.2023. Uvedený deň je však nedeľou, preto sa postupom podľa § 203a odsek 2
ZKR (rovnako ako v prípade skončenia lehoty na prihlasovanie pohľadávok) koniec lehoty presunul na
najbližší pracovný deň, ktorým bol pondelok 30.01.2023. Správca opätovne požiadal o predlženie lehoty,
čomu súd vyhovel a uznesením zo dňa 19.01.2023 pod spisovou značkou 2R/1/2021 (publikovaným
v obchodnom vestníku dňa 25.01.2023, t.j. počas plynutia lehoty) predĺžil správcovi lehotu o ďalších 30

dní, t.j. do 01.03.2023. Správca ešte raz požiadal súd o predlženie lehoty, čomu súd opätovne vyhovel
auznesenímzodňa22.02.2023podspisovouznačkou2R/1/2021(publikovanýmvobchodnomvestníku
dňa 28.02.2023, t.j. počas plynutia lehoty) predĺžil správcovi lehotu o ďalších 30 dní, t.j. do 31.03.2023.
Súd sa nestotožňuje s názorom žalobcu, že táto lehota bola ako jeden celok s tým, že ak v niektorej
z jej predlžených častí pripadol posledný deň na víkend alebo deň pracovného pokoja, nepredlžovala

sa lehota na najbližší pracovný deň. Bolo by nelogické, ak by v takomto prípade došlo k predĺženiu
lehoty iba vtedy, ak správca nepožiada o predĺženie lehoty a v prípade, ak o jej predĺženie požiada,
koniec tejto pôvodnej lehoty by pripadol aj na víkend alebo štátny sviatok. Súd je teda názoru, že ak
súd predĺžil správcovi lehotu o ďalších 30 dní, táto začala plynúť až nasledujúci deň po skutočnom
konci pôvodnej lehoty, ktorý ak pripadol na víkend alebo štátny sviatok, bol až najbližší pracovný deň.

Takisto sa súd nestotožňuje s názorom súdu, že súd predĺžil lehotu po jej riadnom uplynutí. Z vyššie
uvedeného je zrejmé, že o každej žiadosti o predlženie lehoty bolo rozhodnuté, a toto rozhodnutie bolo
zverejnené v Obchodnom vestníku počas plynutia lehoty na popieranie pohľadávok. V tomto prípade
bol tak posledným dňom lehoty na oznámenie popretia pohľadávky deň 31.03.2023, pričom týmto dňom
bolo zo strany žalovaného ako správcu oznámené žalobcovi ako veriteľovi popretie jeho pohľadávky,

čo uviedol v podanej žalobe sám žalobca. Súd je teda názoru, že žalovaný poprel pohľadávku žalobcu
a oznámil mu jej popretie v zákonnej lehote.
K dôvodom popretia pohľadávky číslo 623 správcom
24. Žalobca si do konkurzného konania prihlásil pohľadávku voči úpadcovi, ktorá mu mala vzniknúť
na základe vyrovnacieho podielu vo výške svojich investičných členských vkladov k 31.12.2019, ktoré

žalobca preukazuje certifikátom vystaveným úpadcom na svoje meno. Zmluvu, ktorú by žalobca uzavrel
titulom uvedenej pohľadávky s úpadcom do konania nepredložil. Žalobca do konania predložil certifikát
číslo 280116, ktorý preukazuje hodnotu 55.555,68,- Eur zo dňa 12.2.2020.

25. Z vykonaného dokazovania je teda zrejmé, že žalobca bol vylúčený z členstva družstva v roku 2020,

voči ktorému sa odvolal, jeho odvolanie bolo prejednané na členskej schôdzi úpadcu dňa 18.11.2020
s tým, že vylúčenie bolo potvrdené uznesením číslo 600. Súd má preukázané, že žalobca bol platne
vylúčený z členstva družstva, preto sa na jeho prípadné vrátenie členského vkladu mal aplikovať postup
podľa § 233 a nasl. Obchodného zákonníka. Súd v tomto konštatuje, že stanovy družstva (úpadcu)
mali zakotvený obdobný výpočet vyrovnacieho podielu v prípade zániku členstva v družstve. Súd je

názoru, že žalobcovi vznikol nárok na vyrovnací podiel, keďže k zániku jeho členstva došlo počas
existencie družstva. Podľa § 233 odsek 2 Obchodného zákonníka, vyrovnací podiel sa určí pomerom
splateného členského vkladu doterajšieho člena násobeného počtom ukončených rokov jeho členstva
k súhrnu splatených členských vkladov všetkých členov násobených ukončenými rokmi ich členstva.
Súd v tejto súvislosti poukazuje na komentár Patakyová, M. a kol. Obchodný zákonník. Komentár.

1. vydanie. Bratislava: C. H. Beck, 2022, s. 1146, 1147 k § 233 Obchodného zákonníka, kde sa uvádza:
„Majetková účasť, ktorú vložil člen do družstva v podobe členského vkladu, je počas trvania jeho
členstva majetkom družstva. Zánikom členstva vzniká bývalému členovi družstva nárok na vyrovnací
podiel. Stanovy nesmú tento nárok vylúčiť. Vyrovnacím podielom sa rozumie majetkový nárok bývaléhočlena, ako aj nárok dediča, ktorý sa nestal členom družstva (§ 232 ods. 3). Nárok na vyrovnací podiel
môže voči družstvu uplatniť aj likvidátor alebo správca konkurznej podstaty bývalého člena družstva.
(...) Kritériami na určenie výšky vyrovnacieho podielu je výška splateného členského vkladu a počet

ukončených rokov členstva. Z ustanovenia však explicitne nevyplýva, či súhrn splatených vkladov
všetkých členov sa má násobiť súčtom rokov členstva všetkých členov alebo priemerom týchto rokov.
Vzhľadom na to, že vyrovnací podiel by sa nemal diametrálne odlišovať od likvidačného zostatku, súhrn
splatených vkladov všetkých členov by sa mal podľa nášho názoru násobiť priemerom súčtu rokov
členstva všetkých členov. (...) Zákon výslovne zakotvuje, že § 233 ods. 2 – 4 má dispozitívnu povahu.

Stanovy teda môžu odchylne od zákona ustanoviť spôsob určenia vyrovnacieho zostatku, pričom ho
nemôžu úplne vylúčiť; § 233 ods. 1 má totiž kogentnú povahu. Pri spôsobe určenia vyrovnacieho podielu
sa však nesmie diskriminovať menšinová skupina členov.“ Žalobca v konaní uviedol, že k vylúčeniu
žalobcu z družstva došlo v roku 2020, čo je nesporné, preto mu vznikol nárok na vyrovnací podiel.
Síce vyzval úpadcu a súčasne aj žalovaného na výpočet jeho vyrovnacieho podielu, tento mu však
nebol žiadnym spôsobom vypočítaný. Napriek tomu žalobca do konania predložil iba certifikát, ktorý má

preukazovať výšku vyrovnacieho podielu žalobcu. Žalobca však k tejto pohľadávke nepredložil žiadnu
zmluvu, ktorá by preukazovala zmluvný základ jeho pohľadávky, samotný výpočet tejto pohľadávky a ani
preukázanie platieb žalobcu v tejto súvislosti. Súd v tomto poukazuje na rozsudok Krajského súdu v Nitre
zo dňa 21.11.2019 pod spisovou značkou 26Cob/33/2019, kde sa uvádza: „Preto obstál právny názor
súdu prvej inštancie, podporený aj judikatúrou napr. uznesenie Najvyššieho súdu SR z 29.06.2016 sp.

zn. 3Obo/15/2016, v rámci ktorého bolo vyjadrené, že účelom inštitútu vyrovnacieho podielu by malo
byť spravodlivé určenie majetku a záväzkov pripadajúcich na spoločníka spoločnosti, ktorého účasť za
trvania spoločnosti zaniká, pri zohľadnení reálnej hodnoty spoločnosti ku dňu zostavenia riadnej
individuálnej účtovnej závierky za účtovné obdobie predchádzajúce účtovnému obdobiu, v ktorom
účasť spoločníka v spoločnosti zanikla. Vyrovnací podiel bolo možné definovať ako majetkovú

hodnotu, ktorá predstavuje podiel na majetku spoločnosti. Určenie vyrovnacieho podielu len na základe
údajov účtovnej závierky, ktorých správnosť bola navyše rozporovaná, bez ďalšieho skúmania
správnosti vedenia účtovníctva, súd prvej inštancie správne považoval za príliš formalistický prístup,
nezohľadňujúci skutočný účel daného inštitútu, preto správne bol zo strany súdu prvej inštancie
pribratý do konania znalec z odboru ekonómia a manažment, odbor účtovníctvo a daňovníctvo.“

Výška prihlásenej pohľadávky žalobcu tak nezohľadňuje aj pohľadávky iných veriteľov prihlásených
v konkurznom konaní voči úpadcovi, ktorých bol enormne vysoký počet, pričom žalobca síce uviedol, že
si prihlásil pohľadávku v nižšej sume, ako je jeho skutočný nárok, toto tvrdenie však žiadnym spôsobom
nepreukázal. Ak by aj pohľadávka číslo 623 mala byť preukázaná vyššie uvedeným certifikátom, z tohto
rovnako nevyplýva, ako došlo k jeho výpočtu, pričom zrejme ide o členské vklady žalobcu a nie výpočet

výšky jeho vyrovnacieho podielu, čo vyplýva aj zo samotného certifikátu, na ktorom je pri výške sumy
uvedené, že ide o členský vklad žalobcu. Súd tak samotný základ ani výšku tejto pohľadávky v konaní
nemal preukázanú.

26. Súd sa ďalej v konaní zaoberal aj samotnou aktívnou vecnou legitimáciou žalobcu. Síce žalobu

z dôvodu jej absencie nezamietol, javí sa ako dôležité uviesť, že z predložených listinných dôkazov
žalobcu je zrejmé, že z obsahu zmluvy o prevode členského vkladu v NFD zo dňa 2.3.2020, vyplýva, že
žalobca previedol svoj členský podiel na subjekt Tradičné družstvo, so sídlom J. Kráľa 21, 960 01 Zvolen,
IČO: 52 945 715 (ďalej len „Tradičné družstvo“), pričom mu ostal podiel jednej akcie vo výške 332,- Eur
na CreditPay. Sám žalobca teda v konaní predložil listinný dôkaz z ktorého vyplýva, že jeho členský

vklad previedol na tretí subjekt, čím tak spochybnil svoju aktívnu vecnú legitimáciu. V rámci vyjadrení
žalobcauviedol,žetýmtolistinnýmdôkazomchcelibapoukázaťnakonaniezostranyúpadcu,ktorýdaný
prevod členského vkladu v zmysle predmetnej zmluvy považuje za neplatný pre neudelenie súhlasu
s prevodom členského vkladu tak, ako si to vyžadujú stanovy NFD. Z uvedeného listinného dôkazu však
vyplýva, že predmetnú zmluvu podpísal žalobca, nadobúdateľ Tradičné družstvo aj samotný úpadca.

Je síce pravdou, že z oznámenia o neexistencii členstva zo dňa 03.08.2020 bolo úpadcom Tradičnému
družstvu oznámené, že nikdy nesplnilo podmienky pre vznik platného členstva v NFD, preto nie je ani
jeho členom. Ak by aj úpadca po tom, čo jeho štatutárny zástupca podpísal predmetnú zmluvu Tradičné
družstvo nepovažoval za člena družstva, uvedené nič nemení na tom, že zmluva medzi jej zmluvnými
stranami (žalobca a Tradičné družstvo) bola naďalej platná, pričom nebolo preukázané aj odstúpenie

od tejto zmluvy, resp. že by bola neplatná z iného dôvodu. Súd teda konštatuje, že aj samotná aktívna
vecná legitimácia žalobcu v konaní sa javí ako pochybná.

K návrhu žalovaného na prerušenie konania27. Podľa § 162 odsek 3 C.s.p., o zamietnutí návrhu na prerušenie konania súd rozhodne spolu
s rozhodnutím vo veci samej.

28. Podľa § 164 C.s.p., ak súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak prebieha súdne
alebo správne konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo
ak súd dal na také konanie podnet.

29. Žalovaný k podanej žalobe v rámci svojho vyjadrenia zo dňa 29.6.2023 uviedol o.i., že z dôvodu
vysokej spornosti prihlásených pohľadávok žalobcom, bol správca povinný tieto poprieť aj čo do poradia
a vymáhateľnosti z dôvodu, že takáto pohľadávka by sa mala spravovať ustanoveniami o podmienených
pohľadávkach, čo odôvodňuje prebiehajúcimi súdnymi konaniami o určenia neplatnosti členských
schôdzí úpadcu. Výsledok týchto sporov bude mať význam predovšetkým pre určenie platnosti úkonov
týchto osôb. Vzhľadom k tomu žalovaný navrhol v zmysle § 164 C.s.p. prerušiť predmetné konanie až

do právoplatnosti skončenia uvedených konaní o určenie neplatností rozhodnutí členských schôdzí.

30. Z uvedeného vyplýva, že predmetom konania vedeného Okresným súdom Prešov pod spisovou
značkou 7Cbi/110/2023 je určenie, či žalobca je veriteľom pohľadávky prihlásenej do konkurzného
konania úpadcu vedeného na Okresnom súde Prešov pod spisovou značkou 2R/1/2021, z titulu

vyrovnacieho podielu vo výške 55.555,68,- Eur, pod poradovým číslom 623. Súd má z úradnej činnosti
vedomosť o ďalších početných konaniach vedených voči úpadcovi, resp. iným veriteľom v rámci
konkurzného konania vedeným Okresným súdom Prešov, v ktorých sa rozhoduje o prihlásených
pohľadávkach jednotlivých žalobcov. Predmetom týchto konaní je rovnako určenie pohľadávky čo do
výšky, vymáhateľnosti a poradia, pričom tieto pohľadávky spočívajú v dohodách o skončení členstva

v družstve, ktoré uzavreli jednotliví veritelia s úpadcom zastúpeným predstavenstvom zvoleným na
členskej schôdzi úpadcu dňa 05.12.2020. O platnosti, resp. neplatnosti uznesení členskej schôdze
úpadcu, na ktorých predmetom bola aj voľba členov predstavenstva úpadcu sa vedie súdne konania na
Okresnom súde Stará Ľubovňa pod spisovou značkou 6Cb/1/2021. Súd prvej inštancie vo veci už raz
rozhodol, avšak toto rozhodnutie bolo zrušené odvolacím Krajským súdom v Prešove zo dňa 10.01.2023

pod spisovou značkou 7Cob/69/2022 a vec vrátil Okresnému súdu Stará Ľubovňa na ďalšie konanie
a rozhodnutie.

31. Súd v tejto súvislosti uvádza, že v iných obdobných konaniach vedených na Okresnom súde
Prešov, kde vystupujú iní veritelia úpadcu prerušil tieto konania až do právoplatného skončenia

konania vedeného na Okresnom súde Stará Ľubovňa pod spisovou značkou 6Cb/1/2021. Voči týmto
rozhodnutiam podali žalobcovia, t.j. iní veritelia odvolania, o ktorých rozhodoval odvolací Krajský
súd v Košiciach. Takýmto prípadom bolo aj konanie vedené Okresným súdom Prešov pod spisovou
značkou 7Cbi/57/2023, kde súd uznesením zo dňa 06.10.2023 pod číslom konania 7Cbi/57/2023
– 62 konanie prerušil. Uznesením zo dňa 31.01.2024 pod číslom konania 4CoKR/57/2023 – 105

odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a uviedol: „Z obsahu vyššie citovaných zákonných ustanovení
vyplýva, že konanie štatutárneho orgánu úpadcu (predstavenstvo družstva) a rovnako ani jeho zloženie
nemá na výšku a opodstatnenosť prihlásenej pohľadávky žalobcu žiadny vplyv, pretože tento nárok
vyplýva priamo zo zákona a jeho výška sa určuje podľa objektívnych skutočností, ktorých sa nijako
nedotýka prípadná následná zmena v štatutárnom orgáne úpadcu. Akákoľvek zmena v zložení

predstavenstva úpadcu dňa 05.12.2020 teda nemá žiadny vplyv na rozhodnutie o opodstatnenosti
prihlásenej pohľadávky žalobcu, ktorá vznikla v súvislosti s jeho predchádzajúcim vylúčením. S ohľadom
na vyššie uvedené (viď body 17 až 19) výsledok konania o platnosti spornej zmeny predstavenstva
úpadcu nemá pre konanie vo veci určenia pravosti pohľadávky žalobcu žiadny právny význam.“

32. Súd prvej inštancie preto považuje otázku potreby prerušenia konania za vyriešenú viacerými
rozhodnutiami Krajského súdu v Košiciach, pričom nevidí dôvod sa od týchto odkloniť a predmetné
konanie prerušiť. Vzhľadom k uvedenému návrh žalovaného na prerušenie konania výrokom I. tohto
rozsudku zamietol.

33. Podľa § 255 odsek 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo
veci.34. Podľa § 262 odsek 1 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

35. Podľa § 262 odsek 2 C.s.p., o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote
do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

36. O trovách konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 255 odsek 1 v spojení s § 262 odsek 1 C.s.p.

Žalovaný mal vo veci plný úspech, preto má právo na náhradu účelne vynaložených trov na bránenie
svojho práva titulom trov právneho zastúpenia v rozsahu 100%. O výške náhrady trov konania rozhodne
v zmysle § 262 odsek 2 C.s.p. vyšší súdny úradník v lehote do 60 dní po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresný súd Prešov v lehote 15 dní odo dňa jeho
doručenia. (§ 355 odsek 1 C.s.p.)

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,

d) čo sa ním sleduje,
e) podpis,
f) spisová značka tohto konania (§ 127 odsek 1 C.s.p.)

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci

( § 365 odsek 1 C.s.p. ).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.)

Odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami
tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal
jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie
odvolania na trovy toho, kto odvolanie podal.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania. (§ 365 odsek 3 C.s.p.)

Pohľadávka určená právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu verejnej moci sa v určenom

rozsahu považuje za zistenú. (§ 32 odsek 18 ZKR)