Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 13. november 2025

Súd: Správny súd v Košiciach
Spisová značka: 2Sas/1/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0925100054
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 11. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Raganová

ECLI: ECLI:SK:SpSKE:2025:0925100054.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Košiciach, sudkyňou JUDr. Janou Raganovou, v právnej veci žalobcu: A. B., nar.

XX.XX.XXXX, trvale bytom: ul. C. D. XXX/XX, XXX XX E., právne zastúpený: advokátom: JUDr.
Miroslavom Berešom, AK, ul. Kukučínova 184/1, 075 01 Trebišov, proti žalovanému: Ústredie práce,
sociálnych vecí a rodiny Bratislava, so sídlom: Zádielska 2, Oddelenie peňažných príspevkov na
kompenzáciu ŤZP a posudkových činností Košice, 043 32 Košice, v konaní o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia žalovaného č. UPS/US6/SSVRODPPKPC1/SOC/2024/15294 zo dňa 26.11.2024, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a.

II. Účastníkom konania n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Priebeh administratívneho konania

1. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Trebišov rozhodnutím zo dňa 28.08.2020 č.:
TV1/OOPnKŤZPaPČ/SOC/2020/34076-35 priznal žalobcovi peňažný príspevok na opatrovanie
maloletejA.B.,F.:XX.XX.XXXX,bytom:C.XXX/XX,XXXXXE.vovýške576,74eurmesačne,ktorábola
uznaná za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím. Podkladom pre rozhodnutie bol komplexný

posudok zo dňa 19.03.2020, v zmysle ktorého je miera funkčnej poruchy vo výške 50% a v ktorom boli
posúdené sociálne dôsledky ťažkého zdravotného postihnutia. Podľa bodového hodnotenia na určenie
stupňa odkázanosti na inú osobu pri jednotlivých činnostiach dosiahla maloletá podľa Barthalovej index
stupeň VI s počtom bodov 0 a kompenzovanie tohto stupňa odkázanosti bolo navrhnuté peňažným
príspevkom na opatrovanie.

2. Výpočtovým listom úradu zo dňa 12.07.2024 bola suma peňažného príspevku na

opatrovanie upravená na sumu 715,50 eur s nárokom na vypočítanú sumu za obdobie od 07.2024 do
06.2025.

3. Dňa 17.07.2024 bol na základe žiadosti maloletej A. B., v zastúpení otcom, o priznanie peňažného
príspevku na kompenzáciu – na kúpu osobného motorového vozidla bez automatickej prevodovky,
na kompenzáciu zvýšených výdavkov v súvislosti s hygienou alebo opotrebovaním šatstva, obuvy
a bytového zariadenia a na kompenzáciu výdavkov so zabezpečením prevádzky osobného motorového

vozidla – vypracovaný komplexný posudok č. TV1/OOPnKŤZPaPČ/PČ/SOC/2024/43149-12, podľa
ktorého sa maloletá považuje za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím so stanovenou mierou
funkčnej poruchy vo výške 50%, ale sociálne dôsledky nebolo navrhnuté kompenzovať peňažnýmpríspevkom na opatrovanie. Pri tomto komplexnom posudku išlo o ďalšie posúdenie zdravotného stavu.
Odkázanosť posudzovanej na pomoc inej fyzickej osoby dosahuje III. stupeň.

4. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Trebišov, odbor sociálnych vecí a rodiny na základe tohto
posudku rozhodnutím č. TV1/OPPnKŤZPaPČ/SOC/2024/19234-52 zo dňa 01.08.2024 s účinnosťou od
01.08.2024 odňal peňažný príspevok na opatrovanie fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím
vo výške 715,50 eur mesačne a jeho výplatu od 01.08.2024 zastavil.

5. Z komplexného posudku TV1/ OPPnKŤZPaPČ/PČ/SOC/2024/43149-12 zo dňa 17.07.2024 vyplýva,
že v súčasnosti je ochorenie epilepsie dobre kompenzované liekmi, na základe čoho je počet
epileptických záchvatov znížený, výskyt je len sporadický. Posudzovaná, tak ďalej nie je odkázaná
na celodennú starostlivosť inou fyzickou osobou. V bežných životných a samoobslužných úkonoch je
sebestačná ako každé iné dieťa jej veku, potrebná pomoc je zabezpečovaná rodičmi v rámci rodinných
vzťahov a povinností. Pri predchádzajúcom posúdení v komplexnom posudku vydanom pod č. TVl/

OPPnKŤZPaPČ/ SOC/2020/34179 č.z. 2020/98649 zo dňa 19.03.2020 bola posudzovaná odkázaná
na dohľad a opatrovanie inou fyzickou osobou vzhľadom na frekvenciu záchvatov pri epilepsii s
generalizáciou.

6. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie v lehote stanovenej zákonom, v ktorom

poukazuje na nepriaznivý zdravotný stav posudzovanej a na problémy s tým súvisiace a k odvolaniu
boli doložené lekárske nálezy.

7. Žalovaný rozhodnutím č. UPS/US6/SSVRODPPKPC1/SOC/2024/15294 zo dňa 26.11.2024 (ďalej
aj „napadnuté rozhodnutie“ alebo „preskúmavané rozhodnutie“) zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil

prvostupňové rozhodnutie podľa § 14 ods. 4, § 40 ods. 1, § 45 ods. 3 a § 55 ods. 6 zákona č. 447/2008
Z.z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o peňažných príspevkoch na kompenzáciu“).

8.Vodôvodnenítohtosvojhorozhodnutiauviedol,žeposudzovanánavštevujeŠpeciálnuzákladnúškolu

vG.,bývavdomevspoločnejdomácnostisrodičmiašiestimisúrodencami.Liečisapreepilepsiu,včase
záchvatov je fyzicky indisponovaná, nevládze, závrat trvá cca 10 minút, po jeho pominutí posudzovaná
potrebuje spánok. Pohybuje sa samostatne, bez potreby používania kompenzačných pomôcok. Zrak
si posudzovaná koriguje dioptrickými okuliarmi, funkciu sluchu nemá narušenú. Verbálny prejav je
zachovaný. Ďalej uviedol, že posudzovaná potrebuje pomoc pri väčšine úkonov stravovania a pitného

režimu (úprava jedla pred konzumáciou, rozdelenie potravy na menšie kúsky, zistenie záručnej doby z
obalov potravín a nápojov) a dodržiavania liečebného režimu (pokyny ošetrujúceho lekára, rozoznanie
správneho lieku, dávkovanie liekov) a pri niektorých úkonoch osobnej hygieny (česanie a úprava vlasov,
čistenie a strihanie nechtov na rukách a nohách), obliekania a vyzliekania (výber a farebné zladenie
oblečenia, rozpoznanie čistoty odevov) a orientácie v prostredí (orientácia v neznámom prostredí a v

cestnej premávke, orientácia v čase). Dohľad inej fyzickej osoby vyžaduje pri úkonoch stravovania a
pitného režimu, orientácie v prostredí a dodržiavania liečebného režimu. Je v dispenzárnej starostlivosti
neurológa a psychológa.

9. Posudkový lekár ústredia po preskúmaní zdravotnej dokumentácie vedenej na úrade, vrátane

lekárskych nálezov doložených k odvolaniu, vydal dňa 15.11.2024 lekársky posudok číslo: UPS/
US6/SSVRODPPKPC2/SOC/2024/15374. Následne ústredie dňa 22.11.2024 vydalo komplexný
posudok číslo: UPS/US6/SSVRODPPKPC2/SOC/2024/15374, podľa ktorého miera funkčnej poruchy
posudzovanej je 50% podľa časti V.6.A.c) prílohy č. 3 zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu
pre záchvatové poruchy - epilepsiu (závažnosť postihnutia podľa frekvencie záchvatov a prítomnosti

straty vedomia) - ťažkú poruchu - GM s pauzami týždňov alebo PM s pauzami dní. Miera funkčnej
poruchy bola stanovená na dolnej hranici percentuálneho rozpätia 50%-80%, vzhľadom na zmiernenie
epileptickej aktivity po úprave liečby, EEG záznam je bez epileptickej aktivity, encefalopatický.
Posudzovaná sa považuje za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, je odkázaná na
sprievodcu a termín opätovného posúdenia zdravotného stavu bol stanovený na november 2029. Lieči

sa aj pre mentálnu retardáciu - ľahkú mentálnu retardáciu - horné pásmo 1Q 64- 69 (verbálne schopnosti
na nižšej úrovni, verbálna kapacita zaostáva za fyzickým vekom, reč je dyslalická, málo zrozumiteľná,
správanie je viac utiahnuté na nižšom vývinovom stupni, ako je fyzický vek posudzovanej, bez prejavovinstability a impulzivity, prítomné sú známky negativizmu a vzdorovitosti) s mierou funkčnej poruchy 30%
podľa časti IV.3.a)l. prílohy č. 3 zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu.

10. Žalovaný ďalej uviedol, že posudkový lekár ústredia v lekárskom posudku skonštatoval, že pri
posudzovaní odkázanosti fyzickej osoby na pomoc inej fyzickej osoby podľa prílohy č. 3 zákona o
sociálnych službách posudzovaná dosiahla 80 bodov, preto jej stupeň odkázanosti je III. V zmysle
ustanovenia § 14 ods. 4 zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu nie je odkázaná na
opatrovanie. Posudzovaná potrebuje pomoc pri niektorých úkonoch sebaobsluhy, nie je odkázaná

na permanentný dohľad nad rámec riadnej rodičovskej starostlivosti. Uzavrel, že odňatie peňažného
príspevku na opatrovanie úradom bolo opodstatnené. Na základe vyššie uvedených skutočností,
doposiaľ poskytovaná forma peňažného príspevku na opatrovanie sa už v komplexnom posudku naďalej
nenavrhuje.

11. Žalovaný ďalej poukázal na to, že lekársku posudkovú činnosť na účely zákona o peňažných

príspevkoch na kompenzáciu vykonáva posudkový lekár, ktorý získal odbornú spôsobilosť na výkon
špecializovaných pracovných činnosti v špecializovanom odbore posudkové lekárstvo alebo odbornú
spôsobilosť na výkon certifikovaných pracovných činnosti v certifikovanej pracovnej činnosti posudkové
lekárstvo. Posudkový lekár v prvostupňovom, resp. v druhostupňovom správnom konaní je kompetentný
v odbore posúdiť zdravotný stav a odkázanosť posudzovanej fyzickej osoby na požadovanú formu

kompenzácie, a to na základe doložených lekárskych správ dokumentujúcich objektívne zistenia
odborných lekárov. Lekárske nálezy, ktoré je podľa zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu
povinný doložiť každý účastník konania k žiadosti o poskytnutie peňažného príspevku, sa stávajú
dôkazmi o jeho zdravotnom stave. Len posudkový lekár má odborné kvalifikačné predpoklady pre
posúdenie obsahového významu lekárskych nálezov. Žalovaný uviedol, že po individuálnom posúdení

odkázanosti posudzovanej na pomoc inej fyzickej osoby nie je možné sociálne dôsledky vyplývajúce
z jej ťažkého zdravotného postihnutia kompenzovať požadovanou formou peňažného príspevku na
opatrovanie. Posudkový lekár ústredia na základe predložených odborných lekárskych nálezov stanovil
u posudzovanej stupeň odkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby III., a teda vyplýva, že posudzovaná
v priebehu dňa je síce odkázaná na pomoc inej fyzickej osoby, avšak len v rozsahu 4-6 hodín.

II.
Správna žaloba

12. Včas podanou správnou žalobou sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného, ako
aj rozhodnutia, ktoré napadnutému rozhodnutiu predchádzalo. Napadnuté rozhodnutie považuje za
nezákonné, a to z dôvodu, že zistenie skutkového stavu žalovaným bolo nedostačujúce na riadne
posúdenie veci podľa § 191 ods. 1 písm. e) SSP.

13. Žalobca v správnej žalobe uviedol, že komplexný posudok bol predčasný, nespĺňal podmienku
úplnosti a nebol spôsobilý byť podkladom na spravodlivé rozhodnutie a taktiež nie je správny záver
v posudku, že jej zdravotný stav sa zlepšil oproti roku 2020, kedy bola kompletne posúdená. Žalobca
je presvedčený, že stupeň odkázanosti na fyzickú opateru naďalej dosahuje úroveň IV., lebo v jej
zdravotnom stave sa nič nezmenilo. Naďalej má časté, aj viackrát v týždni nepredvídateľné epileptické

záchvaty, upadá do bezvedomia. Žalobca považuje posúdenie lekárskych nálezov za zľahčované
a nerozumie záveru posudkového lekára, že posudzovaná je odkázaná na pomoc inej fyzickej osoby,
ale len v rozsahu 4 až 6 hodín.

14. Žalobca má za to, že správne orgány rozhodli nezákonne a v rozpore so skutkovým stavom

a skutočnou situáciou, ktoré vyplývajú z lekárskych správ o zdravotnom stave opatrovanej. Poukázal na
vyšetrenie dcéry na neurologickej ambulancii u C. H. v C. dňa 23.09.2024, ktorý preukazuje, že dcéra
má encefalopatiu, mentálnu retardáciu ťažkého stupňa s anxietou, infantilným správaním, dysfáziou,
idiopatickou fokálnou epilepsiou a lekárka mu vysvetlila, že jej stav sa nezlepšil ani v epileptických
záchvatoch, kde je dcéra rezistentná na liečbu. Zároveň ošetrujúca lekárka konštatuje, že dcéra nie je

schopná samostatných aktivít, vyžaduje pomoc a celodenné usmernenie dospelou osobou a odporúča
opatrovateľskústarostlivosť.NaprotitomuLekárskyposudokústrediazodňa15.11.2024nepochopiteľne
konštatuje zmiernenie epileptickej aktivity po úprave liečby, EEG záznam je encefalopatický bezepileptickej aktivity. Taktiež, nerozumie záveru, že dcéra je odkázaná na pomoc, ale len v rozsahu 4
až 6 hodín.

15. Zároveň v správnej žalobe rozporoval aj konkrétne položky hodnotenia jej odkázanosti, ktoré ustálil
posudkový lekár podľa prílohy č. 3 zákona o sociálnych službách na počet bodov 80, položka 1 –
stravovanie počet bodov 0 súhlasil s hodnotením, položka 2 - a 3 vyprázdňovanie – počet bodov 10
nesúhlasil – je podľa neho odkázaná na jeho pomoc, a preto má byť hodnotenie 0 bodov, položka 4
– osobná hygiena 5 bodov je nesprávna podľa žalobcu, nakoľko je odkázaná na jeho pomoc a patrí

jej hodnotenie 0, položka 5 – celkový kúpeľ – počet bodov 10, avšak nakoľko je odkázaná úplne na
jeho pomoc, patrí jej počet bodov 0, položka 6 – obliekanie a vyzliekanie – nesúhlasí s hodnotením 5
bodov, nakoľko sama si nedokáže vybrať oblečenie a ani sa obliecť a vyzliecť, a preto jej patrí 0 bodov,
položka 7 – zmeny polohy, sedenie a státie – nesúhlasí s hodnotením 10 bodov, lebo je minimálne
pri dvoch úkonoch odkázaná na neho, a preto jej patrí 5 bodov, položka 8 – pohyb po schodoch –
nesúhlasí s hodnotením 10 bodov, lebo dcéra nie je schopná pohybu po schodoch samostatne už aj

z dôvodu úzkosti, a preto potrebuje pri pohybe po schodoch posmeľovanie inej osoby, a preto jej patrí
počet dosiahnutých bodov 5, položka 9 – pohyb po rovine – neprislúcha jej 10 bodov, lebo pri dvoch
úkonoch, a to udržanie požadovaného smeru chôdze a chôdza okolo prekážok alebo cez prekážky, je
na neho odkázaná a patrí jej 5 bodov, položka 10 – orientácia v prostredí – nesúhlasí s ohodnotením 5
bodov, nakoľko má obrovský problém orientovať sa na dvore, ako aj v rodinnom dome, teda v známom

prostredí, nie to ešte v cudzom prostredí, a preto jej patrí 0 bodov, položka 11 – dodržiavanie liečebného
režimu – tu súhlasí s ohodnotením 0 bodov a položka 12 – potreba dohľadu – nesúhlasí s ohodnotením
5 bodov, lebo je dcéra odkázaná na väčšinu činností pri položkách 1 až 11, a preto jej patrí 0 bodov.
Spolu podľa žalobcu 15 bodov, čo ju zaraďuje do najvyššieho stupňa odkázanosti, a to do stupňa IV.

16. Komplexné lekárske posudky posudkových lekárov úradu práce na prvom aj druhom stupni
nezohľadnili v plnej miere lekárske správy odborných, ošetrujúcich lekárov a tieto posudky posúdili
nesprávne a príliš formalisticky, lebo nemali výsledky aktuálnych vyšetrení. Zdravotný stav
posudzovanej sa nezlepšil, čiže zistenie skutkového stavu správnymi orgánmi nebolo správne a bolo
nedostačujúce pre riadne posúdenie veci. Na základe uvedeného žalobca žiada zrušiť druhostupňové

rozhodnutie a zároveň zrušiť prvostupňové rozhodnutie.

17. K správnej žalobe žalobca priložil lekársku správu C. H. z neurologickej ambulancie v C. zo dňa
23.09.2021, zo dňa 12.11.2024, ako aj lekársku správu C. I. J. z psychologickej ambulancie v B. zo dňa
03.09.2024.

III.
Vyjadrenie žalovaného

18. K správnej žalobe sa písomným podaním zo dňa 26.03.2025 vyjadril žalovaný. Poukázal na
to, že posúdenie splnenia hmotnoprávnych podmienok pre rozhodnutie o peňažnom príspevku
na opatrovanie je predovšetkým odbornou medicínskou otázkou, a nejde o formálne právne
posúdenie, ale o vysokošpecializované odborné posúdenie zdravotného stavu. Keďže maloletá pri
hodnotení podľa Barthelovej indexu dosahuje 80 bodov, t.j. III. Stupeň, nespĺňa základnú podmienku

odkázanosti. Predmetné posúdenie vykonal posudkový lekár, pričom závery odborných lekárov majú pre
posudkového lekára len odporúčací charakter. Vo vyjadrení žalovaný k námietke žalobcu o neúplnom
zistený skutkového stavu uviedol, že vychádzal z lekárskych nálezov, ktoré boli žalobcom predložené
v rámci prvostupňového a následne aj v rámci druhostupňového správneho konania. Žalobca taktiež
namietal, že žalovaný osobne neposúdil zdravotný stav posudzovanej a z tohto dôvodu je rozhodnutie

žalovaného nezákonné a v rozpore so skutkovým stavom a skutočnou situáciou. V tomto smere
posudkový lekár správneho orgánu zhodnotil jednotlivé druhy odkázanosti na základe aktuálnych
lekárskych nálezov opisujúcich súčasný zdravotný stav posudzovanej osoby. Tieto nálezy sú od
odborných lekárov, ktorých si posudzovaná osoba vyberá sama v rámci slobodnej voľby lekára a ktorí
posudzovanú osobu už fyzicky vyšetrili. Preto nie je nutné vykonať opätovné vyšetrenie posudzovanej

osoby posudkovým lekárom alebo konzultovať už vydaný lekársky nález, pri posudzovaní zdravotného
stavu sú rozhodujúce odborné nálezy doložené účastníkom konania, v prípade potreby si posudkový
lekárvyžiadaďalšieodbornénálezy.Vtejtosúvislostižalovanýdávadopozornostiustanovenie§34ods.
3 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „Správny poriadok“),podľa ktorého „účastník konania je povinný navrhnúť na podporu svojich tvrdení dôkazy, ktoré sú mu
známe“, preto správnemu orgánu nemožno vytýkať ako chybu konania, ak neprihliadol na skutočnosti
jemu neznáme, ktoré mohol uviesť len účastník konania a neuviedol tak pred prvostupňovým správnym

orgánom, ako aj včas v odvolacom konaní. Podľa § 135 ods. 1 zák. č. 162/2015 Správneho súdneho
poriadku na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu
verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy. Lekárske nálezy, ktoré je podľa
tohto zákona každý účastník konania povinný doložiť k žiadosti o poskytnutie peňažného príspevku, sa
stávajú dôkazmi o zdravotnom stave posudzovanej osoby. Pričom žalovaný má za to, že žalobca mal

dostatočný priestor na to, aby v rámci druhostupňového správneho konania zabezpečil cit.: „záverečné
hodnotiace lekárske vyšetrenie“ posudzovanej, ako to uviedol v odvolaní zo dňa 19.08.2024, ako aj v
správnej žalobe, keďže posudzovaná bola, podľa jeho tvrdenia, hospitalizovaná s dobou liečenia cca
10 dní (pričom žalobca toto tvrdenie nepreukázal lekárskym potvrdením, resp. prepúšťacou lekárskou
správou z hospitalizácie) a lekársky posudok žalovaného bol vydaný dňa 15.11.2024, t.j. o takmer 3
mesiace neskôr, preto nebol daný dôvod na prerušenie správneho konania žalovaným podľa § 29 ods.

2 Správneho poriadku.

19. V tejto súvislosti žalovaný tiež uvádza, že v zmysle § 11 ods. 9 zákona o peňažných príspevkoch na
kompenzáciu môže posudkový lekár predvolať fyzickú osobu na posúdenie jej zdravotného stavu, ak
má pochybnosti o správnosti diagnostického záveru vyplývajúceho z predloženého lekárskeho nálezu,

odborného lekárskeho nálezu lekára so špecializáciou v príslušnom špecializačnom odbore alebo z
elektronických zdravotných záznamov v elektronickej zdravotnej knižke fyzickej osoby alebo je potrebné
overiť objektívnosť, alebo úplnosť diagnostického záveru. V ostatných prípadoch posudkový lekár
vykoná posúdenie bez prítomnosti posudzovanej fyzickej osoby. Povinnosť pozvať fyzickú osobu na
posúdenie jej zdravotného stavu podľa § 11 ods. 10 zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu

pre posudkového lekára vyplýva len v prípade, že o to táto fyzická osoba písomne požiada alebo
požiada podaním žiadosti elektronickými prostriedkami podpísanej zaručeným elektronickým podpisom.
V tomto prípade posudkový lekár nemal pochybnosti o správnosti diagnostického záveru vyplývajúceho
z predloženého lekárskeho nálezu alebo odborných lekárskych nálezov lekárov so špecializáciou v
príslušnom špecializačnom odbore a nebolo potrebné overiť objektívnosť alebo úplnosť diagnostického

záveru, pričom sa neuskutočnilo ani osobné posúdenie zdravotného stavu posudzovanej, nakoľko
zákonný zástupca posudzovanej o osobné posúdenie zdravotného stavu vyššie uvedeným spôsobom
nepožiadal ani v prvostupňovom, ani v druhostupňovom správnom konaní. Žalovaný poukázal na
to, že ani on, ani správny súd nie je oprávnený prehodnocovať odborné závery posudkového
lekára žalovaného. Vzhľadom k tomu, že posudzovaná nespĺňala zákonom stanovenú podmienku pre

priznanie peňažného príspevku na opatrovanie podľa § 14 ods. 4 zákona o peňažných príspevkoch na
kompenzáciu v spojení s § 39 ods. 1 a § 40 ods. 1 zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu,
nebolo možné naďalej navrhnúť peňažný príspevok na jej opatrovanie.

20. S poukazom na vyššie uvedené, žalovaný vo vyjadrení uviedol, že v rámci svojej diskrečnej

právomoci vydal napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu v súlade s platnými hmotnoprávnymi, ako
aj procesnoprávnymi predpismi. Rozhodnutie žalovaného nevybočili z medzí a hľadísk ustanovených
zákonom, pričom diskrečná právomoc správneho orgánu predstavuje ponechanie možnosti žalovanému
v týchto intenciách formulovať svoje závery autonómne. Skutkové okolností, z ktorých pri voľnej úvahe
žalovaný vychádzal, boli zistené správnym procesným postupom, rozhodnutie žalovaného bolo z

hľadiska aplikovanej právnej úpravy vecne správne a zákonne a z hľadiska hodnotenia dôkazov úplné,
a preto žalovaný navrhuje, aby súd predmetnú žalobu podľa § 190 v spojení s § 199 ods. 3 SSP ako
nedôvodnú zamietol.

21. Žalovaný k tomuto vyjadreniu pripojil Stanovisko Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny

Bratislava, oddelenia peňažných príspevkov na kompenzáciu ŤZP a posudkových činností Košice
zo dňa 21.03.2023, ktoré vypracovala posudková lekárka C. H. I.. V ňom poukázala na hodnotenie
stupňa odkázanosti druhostupňovým posudkovým lekárom. Poukázala aj na to, že bola hodnotená
odkázanosť posudzovanej maloletej na prevádzku a kúpu osobného motorového vozidla. Vzhľadom na
neprítomnosť postihnutia pohybového aparátu jej nebola uznaná odkázanosť na individuálnu prepravu

motorovým vozidlom. Taktiež jej nebola uznaná odkázanosť na kompenzáciu zvýšených výdavkov
so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla podľa § 14 ods.11 písm. b) zákona č.
447/2008 Z.z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu, nakoľko nie je zaradená do chronického
dialyzačného programu alebo transplantačného programu, neposkytuje sa jej akútna onkologickáliečba ani udržiavacia liečba pri hematoonkologickom ochorení. Poukázala taktiež na to, že stav
maloletej zhodnotila na základe priložených lekárskych nálezov a uzavrela ho ako stabilizovaná,
zlepšený oproti minulosti pri dokladovanej neprítomnosti epileptickej aktivity na EEG zázname v LN

neurologičkyz23.09.2024.Taktiežuviedla,želekárskyposudokbolvypracovanýnazákladepriložených
lekárskych nálezov, vrátane nálezov neurologičky, psychologičky a klinickej psychologičky priložených
k odvolaniu a po zhodnotení Dotazníka na účely spôsobu posudzovania odkázanosti fyzickej osoby
na pomoci inej fyzickej osobe pri jednotlivých činnostiach, ktorý bol vypracovaný na základe osobného
rozhovoru so žalobcom v prítomnosti posudzovanej maloletej dňa 10.10.2024. Pokiaľ žaloba tvrdí,

že neregistruje zmiernenie epileptickej aktivity po úprave liečby, poukázala na nález neurologičky
priloženom k odvolaniu zo dňa 23.09.2024, kde je v závere uvedené, že: „ zvýšenie dávky AE terapie
prechodnezlepšilopriebehaznížilofrekvenciuparoxyzmálnychprejavov.Nedodržanieantiepileptického
režimu spočívajúce v popoludňajšom spánku provokuje manifestáciu epi paroxyzmov pri prebúdzaní.“
Maloletá mala diagnostikovanú epilepsiu v roku veku a je nastavená na dvojkombináciu liekov. Oproti
ranému detskému veku pri upravenej a nastavenej liečbe možno konštatovať stabilizáciu epilepsie.

Súčasne jej však posudková lekárka uznala ťažkú formu epilepsie s miernou funkčnej poruchy
50%, a tým aj ponechala maloletej status ťažko zdravotne postihnutej osoby. Uviedla, že požiadať
o kompenzačný príspevok u osoby ťažko zdravotne postihnutej je možné kedykoľvek po zmene
klinického stavu posudzovanej fyzickej osoby, aj s odstupom času po prípadnom nevyhovení žiadosti.

IV.
Replika

22. V replike doručenej súdu dňa 06.05.2025 žalobca zotrval na svojich žalobných dôvodoch. Ďalej

vo svojom podaní uviedol, že nerozumie z akých dôvodov bol zmenený predchádzajúci Komplexný
posudok, podľa ktorého posudzovaná dosiahla podľa Bartholovej indexu stupeň odkázanosti VI.
s počtom bodov 0 a následne aktualizovaným Komplexným posudkom zo dňa 22.11.2024 dosiahla
80 bodov a jej stupeň odkázanosti je III. Tieto aktualizované Komplexné zhodnotenia považuje za
nepresvedčivé a nedostatočne odôvodnené. Žalobca v replike opätovne poukázal na jednotlivé položky:

Prílohy č. 3 zákona o sociálnych službách a vyslovil, že má za to, že závery posudkového lekára
sú v závere rozporné. Žalobca nesúhlasí so záverečným stanoviskom žalovaného, že posudzovaná
osoba nespĺňa zákonom stanovenú podmienku pre navrhnutie peňažného príspevku na opatrovanie
a že naďalej nespĺňa hmotnoprávne podmienky pre poskytovanie predmetného peňažného príspevku,
považuje ho za nepresvedčivé a nedostatočne odôvodnené. Požiadal o nariadenie pojednávania.

Zároveň k tejto replike priložil lekársku správu zo dňa 12.02.2025 vystavenú lekárkou – C. H. C.,
neurologická amubulancia C., z ktorého poukazuje na stanovené diagnózy u maloletej.

V.

Duplika

23. Replika bola žalovanému doručená dňa 12.05.2025, žalovaný na ňu reagoval duplikou doručenou
súdu dňa 09.06.2025. Žalovaný v duplike uviedol, že novodoložený lekársky nález (z neurologickej
ambulancie zo dňa 12.02.2025), ktorý nebol a ani nemohol byť predmetom posúdenia v danom konaní

nie je relevantný pre posúdenie odkázanosti na predmetnú kompenzáciu. Žalovaný zotrval na svojom
pôvodnom vyjadrení k žalobe zo dňa 26.03.2025.

24. Duplika žalovaného bola žalobcovi doručená na vedomie dňa 27.06.2025. Žalobca na ňu reagoval
podaním zo dňa 03.07.2025, kde zopakoval, že zdravotný stav opatrovanej dcéry sa nezmenil a trvá na

doterajších tvrdeniach. K tomuto vyjadreniu priložil lekársku správu zo dňa 17.06.2025.

VI.
Konanie na správnom súde

25. Dňa 01.06.2023 nadobudol účinnosť zákon č. 151/2022 Z.z. o zriadení správnych súdov a o zmene
a doplnení niektorých zákonov, ktorý dňom svojej účinnosti zriadil Správny súd v Košiciach. Účinnosťou
zákona výkon súdnictva prešiel od 01.06.2023 z Krajského súdu v Košiciach a Krajského súdu v Prešovena Správny súd v Košiciach vo všetkých veciach, v ktorých je od 01.06.2023 daná právomoc správnych
súdov.

26. Správny súd konajúc v súlade s ustanoveniami zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok
(ďalej aj SSP) v konaní o správnej žalobe v sociálnych veciach podľa § 199 a nasl. SSP, preskúmal
žalobou napadnuté rozhodnutia správnych orgánov, ako aj priebeh administratívneho konania, ktoré
predchádzalo ich vydaniu a vo veci rozhodol rozsudkom na pojednávaní konanom dňa 13.11.2025, kde
dospel k záveru, že žaloba je nedôvodná, preto ju zamietol a účastníkom právo na náhradu trov konania

nepriznal.

27. Žalobca na pojednávaní zotrval na podanej žalobe a žalobných dôvodoch, nesúhlasil s posúdeným
skutkovým stavom ani so závermi komplexného posudku. Opätovne, tak ako v žalobe uviedol,
s ktorými položkami hodnotenia nesúhlasí a prečo. Zástupkyňa žalovaného taktiež zotrvala na všetkých
svojich doterajších vyjadreniach. Poukázala na to, že jedine posudkový lekár príslušného správneho

orgánu či už prvostupňového alebo druhostupňového je oprávnený posúdiť zdravotný stav. Posudkový
lekár žalovaného tieto lekárske nálezy spolu so sociálnym prieskumom zhodnotil a skonštatoval tretí
stupeň odkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby, čo je vlastne v značnej diskrepancii so zákonnými
podmienkami, kedy by musela dosahovať piaty alebo šiesty stupeň odkázanosti. Posudkový lekár
žalovaného v Barthelovej indexe aj uviedol činnosti, pri ktorých je posudzovaná odkázaná na pomoc inej

fyzickej osoby a zohľadnil to aj tým bodovým hodnotením, kedy znižoval počet bodov pri jednotlivých
úkonoch, ktoré nie je schopná posudzovaná vykonať samostatne a samozrejme, poukazuje žalovaný aj
na to, že je to maloletá fyzická osoba, ktorej je poskytovaná rodičovská starostlivosť, takže v porovnaní
s inou zdravou fyzickou osobou rovnakého veku pohlavia takisto musí byť tá rodičovská starostlivosť
poskytovaná, aj napriek tomu zdravotnému hendikepu. K hodnoteniu jednotlivých položiek Barthelovej

indexuzostranyžalovanéhozástupkyňažalobcuuviedla,žeideosubjektívnypohľadúčastníkakonania,
ktorý je rodičom posudzovanej osoby, má k nej citové väzby, ináč vníma svoje dieťa. Na druhej strane
sú objektívne lekárske nálezy, z ktorých posudkový lekár pri hodnotení vychádzal, ktoré v podstate
nepreukazujú tie tvrdenia tak, ako to uvádza žalobca.

VII.
Relevantná právna úprava

28. Podľa § 2 ods. 1 a 2 zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len SSP), v

správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej
osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto
zákonom. Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo
dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu
verejnejsprávyaleboinýmzásahomorgánuverejnejsprávy,samôžezapodmienokustanovenýchtýmto

zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

29.Podľa§6ods.1SSP,správnesúdyvsprávnomsúdnictvepreskúmavajúnazákladežalôbzákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej
správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach

ustanovených týmto zákonom.

30. Podľa § 6 ods. 2 písm. c/ SSP, správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v
sociálnych veciach.

31. Podľa § 199 ods. 1 písm. a/ SSP, sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie
sociálnej poisťovne.

32. Podľa § 190 SSP, ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje
k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

33. Podľa § 203 ods. 2 SSP, pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými
bodmi.34. Podľa § 14 ods. 4 zákona č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého
zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov zákona o peňažných príspevkoch
na kompenzáciu (ďalej len „zákon o peňažných príspevkoch na kompenzáciu“), fyzická osoba s ťažkým

zdravotným postihnutím je odkázaná na opatrovanie, ak stupeň jej odkázanosti na pomoc inej fyzickej
osoby je V alebo VI podľa osobitného predpisu.

35. Podľa § 14 ods. 2 zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu, pri posudzovaní odkázanosti
neplnoletej fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím na pomoc inej fyzickej osoby sa neprihliada

na potrebu pomoci pri zabezpečovaní starostlivosti o seba, starostlivosti o domácnosť alebo pri
realizovaní základných sociálnych aktivít, ktoré vyplývajú z rodičovskej starostlivosti poskytovanej
neplnoletej fyzickej osobe rovnakého veku.

36. Podľa § 40 ods. 1 zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu, ak fyzickú osobu s ťažkým
zdravotnýmpostihnutím,ktorádovŕšilašesťrokovvekuajepodľakomplexnéhoposudkuvypracovaného

podľa § 15 ods. 1 odkázaná na opatrovanie, alebo fyzickú osobu podľa § 14 ods. 5, osobne opatruje
fyzická osoba uvedená v odsekoch 4 a 5, možno fyzickej osobe, ktorá opatruje, poskytnúť peňažný
príspevok na opatrovanie.

37. Podľa § 45 ods. 3 zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu, opakovaný peňažný príspevok

na kompenzáciu sa odníme, jeho výplata sa zastaví alebo jeho výška sa zvýši alebo zníži, ak sa zmenia
skutočnosti rozhodujúce na trvanie nároku na opakovaný peňažný príspevok na kompenzáciu alebo
na jeho výplatu. Ak sa zmenia rozhodujúce skutočnosti v priebehu kalendárneho mesiaca a za časť
mesiaca patrí opakovaný peňažný príspevok na kompenzáciu vo vyššej výške, vyplatí sa opakovaný
peňažný príspevok na kompenzáciu vo vyššej výške za celý kalendárny mesiac.

38. Podľa § 55 ods. 6 zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu podkladom na rozhodnutie o
peňažnom príspevku na kompenzáciu je komplexný posudok.

VIII.
Právny názor správneho súdu

39. Predmetom súdneho prieskumu bolo rozhodnutie žalovaného, ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie
prvostupňového správneho orgánu, ktorým bol odňatý príspevok na opatrovanie. Prvostupňový

správny orgán rozhodol, že posudzovaná osoba, ktorú žalobca opatroval (dcéra), je síce osobou s
ťažkým zdravotným postihnutím s mierou funkčnej poruchy 50%, ale nedosahovala príslušný stupeň
odkázanosti podľa Barthelovo indexu v zmysle prílohy č. 3 k zákonu o peňažných príspevkoch na
kompenzáciu. Posudzovaná osoba, na ktorú žiadal žalobca príspevok, dosahovala iba III. stupeň
odkázanosti s počtom bodov 80. Nesporným teda bolo to, že maloletá je osobou s ťažkým zdravotným

postihnutím s mierou funkčnej poruchy 50%, sporným v tomto konaní ostalo to, či je maloletá odkázaná
na opatrovanie, čo je podmienkou priznania tohto príspevku (§ 40 zákona o peňažných príspevkoch na
kompenzáciu).

40. Úlohou správneho súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu

podľa SSP je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok
skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s
účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či
obsahovalozákonompredpísanénáležitosti,tedačirozhodnutiesprávnehoorgánubolovydanévsúlade
s hmotnoprávnymi, ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu

je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúceho vydaniu napadnutého
rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu
namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenia správneho orgánu sú takou vadou konania pred
správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.

41. Správny súd preskúmal v medziach podanej žaloby žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného,
ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci konania skúmal aj rozhodnutie správneho
orgánu prvého stupňa a tiež konanie, ktoré mu predchádzalo najmä z pohľadu, či sa správny orgán
druhého stupňa - žalovaný vysporiadal so všetkými námietkami žalobcu a z takto vymedzeného rozsahuči správne posúdila zákonnosť a správnosť odvolaním napadnutého rozhodnutia. Po oboznámení sa
s obsahom pripojených administratívnych spisov dospel súd k záveru, že rozhodnutie žalovaného je
zákonné a žaloba žalobcu je nedôvodná, a preto správnu žalobu podľa § 190 SSP zamietol.

42. Správny súd úvodom uvádza, že ustanovenie § 39 ods. 1 a 2 zákona o peňažných príspevkoch na
kompenzáciu, opatrovanie na účely tohto zákona ustanovuje podmienky, za ktorých sa poskytuje pomoc
fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá je odkázaná na opatrovanie podľa § 14 ods. 4
zákona. Účelom opatrovania je zabezpečiť pomoc fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím pri

úkonochsebaobsluhy,priúkonochstarostlivostiodomácnosťaprirealizovanísociálnychavzdelávacích
aktivít. Posúdenie splnenia hmotnoprávnych podmienok pre poskytovanie peňažného príspevku na
opatrovanie je upravené v zákone o peňažných príspevkoch na kompenzáciu, a v prílohe č. 3 zákona
o peňažných príspevkoch na kompenzáciu.

43. Súčasne správny súd poukazuje na to, že podľa § 55 ods. 6 zákona o peňažných príspevkoch

na kompenzáciu je podkladom pre rozhodnutie o peňažnom príspevku na kompenzáciu komplexný
posudok, ktorý sa podľa § 15 ods.1 zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu vypracúva na
základelekárskehoposudkupodľa§11ods.11nazákladeposudkovéhozáveruzosociálnejposudkovej
činnosti podľa § 13 ods. 9 zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu. Súčasťou lekárskeho
posudku podľa § 11 ods. 11 sú závery k jednotlivým druhom odkázanosti podľa § 14 ods. 4 zákona

o peňažných príspevkoch na kompenzáciu. Posudzovanie odkázanosti je však súčasťou sociálnej
posudkovej činnosti (§ 13 ods. 1 písm. d) zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu), a preto je
súčasťou aj posudkového záveru podľa § 13 ods. 9 zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu.

44.Správnysúdupriamujepozornosťajnato,žejudikatúraužopakovanevyslovila,želekárskeposudky

a logicky z nich vychádzajúce komplexné posudky predstavujú dôležitý dôkaz v správnom konaní, ktorý
správny orgán vyhodnocuje z hľadiska úplnosti, presvedčivosti a toho, či sa vysporiadal so všetkými
rozhodujúcimi skutočnosťami (pozri rozsudok 6Ssk/2/2022). Žalovaná aj správny súd tak musia skúmať,
či obsah, prípadne odôvodnenia posudkov nie sú v rozpore s obsahom lekárskych správ alebo niektoré
lekárske správy nezohľadňujú, alebo nie sú svojou celkovou skladbou nepreskúmateľné.

45. Súd po preštudovaní administratívneho a súdneho spisu má za preukázané, aj vzhľadom
na odvolacie námietky žalobcu, že zdravotný stav posudzovanej bol v odvolacom konaní nanovo
prehodnotený. Výsledkom opätovného prehodnotenia bol komplexný posudok zo dňa 17.07.2024
vychádzajúci z lekárskeho posudku posudzovanej zo dňa 15.07.2024. Posudkový lekár žalovaného

vychádzal z komplexnej lekárskej dokumentácie predloženej žalobcom ako zákonného zástupcu
posudzovanej, na základe ktorej dospel k určeniu miery funkčnej poruchy dcéry žalobcu 50% podľa
časti V.6.A.c. prílohy č. 3 zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu (t.j. Záchvatové poruchy).
Vzhľadom na uvedené sa posudzovaná dcéra žalobcu považuje za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným
postihnutím. Na základe bodového hodnotenia na účely určenia stupňa odkázanosti fyzickej osoby

na pomoc inej fyzickej osoby pri jednotlivých činnostiach podľa Barthelovho indexu (ktorého hlavným
účelom je stanoviť stupeň nezávislosti od akejkoľvek fyzickej alebo verbálnej pomoci, a to posúdením
12 základných činností: 1. Stravovanie a pitný režim, 2. Vyprázdňovanie močového mechúra, 3.
Vyprázdňovanie hrubého čreva, 4. Osobná hygiena, 5. Celkový kúpeľ, 6. Obliekanie a vyzliekanie, 7.
Zmenapolohy,sedeniaastátia,8.Pohybposchodoch,9.Pohybporovine,10.Orientáciavprostredí,11.

Dodržiavanie liečebného režimu, 12. Potreba dohľadu) posudzovaná dosiahla 80 bodov, čo predstavuje
odkázanosť stupňa III. (v súlade s Prílohou č. 3 zákona č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách a o
zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní [živnostenský zákon] v znení
neskorších predpisov). Pri preskúmaní napadnutého Komplexného posudku súd nezistil pri vykonávaní
lekárskej posudkovej činnosti rozpor so zákonom.

46. Súd tiež ďalej uvádza, že komplexný posudok žalovaného obsahuje náležitosti stanovené v § 15
ods. 1 zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu, a v rámci dokazovania bol vykonaný prieskum
v oblasti mobility a orientácie, v oblasti komunikácie, v oblasti zvýšených výdavkov, ako i v oblasti
sebaobsluhy. Následne bolo vyhodnotené, že dcéra žalobcu nemá taký stupeň odkázanosti na pomoc

inej fyzickej osoby, ktorý by podmieňoval jej odkázanosť na opatrovanie podľa § 14 ods. 4 zákona o
peňažných príspevkoch na kompenzáciu, pričom pri posudzovaní odkázanosti dcéry žalobcu na pomoc
inej fyzickej osoby sa postupovalo aj so zreteľom na ustanovenie § 14 ods. 2 zákona o peňažných
príspevkoch na kompenzáciu, podľa ktorého pri posudzovaní odkázanosti neplnoletej fyzickej osobys ťažkým zdravotným postihnutím na pomoc inej fyzickej osoby sa neprihliada na potrebu pomoci
pri zabezpečovaní starostlivosti o seba, starostlivosti o domácnosť, alebo pri realizovaní základných
sociálnych aktivít, ktoré vyplývajú z rodičovskej starostlivosti poskytovanej neplnoletej fyzickej osobe

rovnakého veku.

47. Vzhľadom na uvedené skutočnosti nie sú splnené podmienky stanovené v § 40 ods. 1 zákona o
peňažných príspevkoch na kompenzáciu, z dôvodu nesplnenia podmienok stanovených v § 14 ods. 4
zákonaopeňažnýchpríspevkochnakompenzáciu.Peňažnýpríspevoknaopatrovaniejepodľa§40ods.

1 zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu možné poskytnúť fyzickej osobe, ktorá opatruje
fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá dovŕšila šesť rokov veku a je podľa komplexného
posudkuvypracovanéhopodľa§15ods.1zákonaopeňažnýchpríspevkochnakompenzáciu,odkázaná
na opatrovanie, čo v danom prípade splnené nebolo.

48. Pre úplnosť, k tvrdeniu žalobcu, že jej zdravotne postihnutá dcéra potrebuje jeho celodennú opateru,

správny súd uvádza, že v súlade s ustanoveniami zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu,
vyhodnotiť odkázanosť na akúkoľvek formu kompenzácie môže len posudkový lekár, nie je to v
kompetencii ošetrujúcich lekárov špecialistov (psychiater, pediater, neurológ, ...). Navyše pochybnosti
žalobcu o tom, že zdravotný stav jeho dcéry bol v konaní nesprávne posúdený a že zdravotný stav jeho
dcéry je horší, než ako ho posúdil žalovaný považuje súd za nedôvodné, vyvolané len jej subjektívnym

presvedčením, čo však nezakladá relevantný dôvod na spochybnenie správnosti skutkových zistení a
záverov vyslovených v správnom konaní.

49. Správny súd konštatuje, že sám nemôže posudzovať odborné otázky medicínskeho charakteru,
ktoré sú podkladom pre ustálenie záveru o miere funkčnej poruchy a jej rozsahu, musí rovnako, ako

správne orgány vychádzať z lekárskych posudkov, vo vzťahu ku ktorým sa posudzuje relevantnosť
ich záverov s prihliadnutím na všetky okolnosti. Lekársky posudok je jedným z dôkazov v správnom
konaní, ktorý hodnotí orgán verejnej správy ako ktorýkoľvek iný dôkaz, pričom však nie je oprávnený
posudzovať správnosť v ňom uvedených záverov, ale hodnotí iba to, či úvahy posudkového lekára
zodpovedajú zásadám logiky a skutkovým záverom vyplývajúcim z dôkazov vykonaných orgánom

verejnej správy. Konajúci orgán ho nemôže označiť ako nesprávny a nahradiť ho vlastným posúdením.
Posudok, ktorý spĺňa požiadavky úplnosti, celistvosti a presvedčivosti, a ktorý sa vysporiada so
všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami, je spravidla rozhodujúcim dôkazom pre posúdenie správnosti a
zákonnosti preskúmavaného rozhodnutia (napr. rozsudok NSS SR sp.zn. 6Ssk/15/2022).

50. Správny súd uvádza, že nemôže nahrádzať posudková činnosť a lekárske posudky, ani ich závery,
ide o odborné medicínske otázky, posudzuje ich však v rozsahu ako podkladu na rozhodnutie, teda či sú
úplné, objektívne, logické a presvedčivé, a či ich závery nie sú v rozpore s nálezmi odborných lekárskych
vyšetrení (rozsudok NS SR sp. zn. 9Sžo/16/2014 zo dňa 28.10.2015). Rovnako to uviedol opakovane
aj NSS SR v rozsudku sp.zn. 6Ssk/149/2023 zo dňa 30.07. 2024 cit.: „V tejto súvislosti najvyšší správny

súd konštatuje, že posudzovanie zdravotného stavu fyzickej osoby a tým aj súvisiaceho zostatkového
pracovného potenciálu je vecou výlučne odbornou - medicínskou, na ktoré súd nemá potrebné odborné
znalosti. Vo veciach dôchodkového poistenia zdravotný stav a pracovnú schopnosť občanov posudzuje
Sociálna poisťovňa vo forme lekárskej posudkovej činnosti pri výkone sociálneho poistenia (§ 153
ods. 1 písm. b/ v spojení s § 153 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z.z.) s tým, že konkrétne túto činnosť

vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho
poistenia ústredia (§ 153 ods. 5 menovaného zákona). Výsledkom posudkovej činnosti je záver
posudkovéholekáraotom,čikonkrétnafyzickáosobaje,aleboniejeinvalidnásurčenoumieroupoklesu
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť s tým, že táto miera poklesu sa určuje v percentách podľa
druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného

stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. Závery posudkového lekára sú
zachytené v lekárskej správe, súčasťou ktorej je odborný lekársky posudok vrátane jeho odôvodnenia,
v ktorom posudkový lekár objasňuje a odôvodňuje všetky skutočnosti, na základe ktorých pristúpil k
prijatiu konkrétneho záveru. Tento posudok je teda v konaní pred správnym súdom kľúčovým dôkazom,
na ktorý je súd (vzhľadom na absenciu odbornej - medicínskej erudovanosti) odkázaný, a preto je nutné

klásť dôraz na jeho jednoznačnosť, úplnosť, určitosť a presvedčivosť.“

51. Súd tiež považuje za potrebné dodať, že posudkový lekár vychádzal z lekárskych nálezov, ktoré mal
v čase vyhotovenia lekárskeho posudku k dispozícii. Posudkový lekár v lekárskom posudku nemoholzohľadniť lekárske nálezy, ktoré žalobca nepredložil, a teda neboli súčasťou spisovej dokumentácie,
resp. ktoré v tom čase ešte ani neexistovali. Správny súd v zásade preskúmava zákonnosť rozhodnutia
vo vzťahu ku skutkovému stavu, ktorý existoval ku dňu rozhodnutia správneho orgánu. Hoci zákon

nevylučuje možnosť, aby správny orgán na základe ďalších dôkazov prehodnotil svoje rozhodnutie;
taká možnosť nie je bez ďalšieho dôvodom na opakované posúdenie zdravotného stavu v prípade
predkladania novších a novších lekárskych nálezov, ani dôvodom na zrušenie rozhodnutia, ktoré v čase
jeho vydania na základe riadneho zistenia skutočného stavu zodpovedalo zákonu.

52. V súvislosti so životnou situáciou žalobcu súd poukazuje na to, že správne orgány ani súdy nemajú
snahu účelovo bagatelizovať závažnosť zdravotného stavu jeho dcéry a následných obmedzení, s
ktorými sa stretáva. Aj napriek tomu neostalo správnym orgánom iné, ako jeho žiadosť o peňažný
príspevok na opatrovanie dcéry zamietnuť z dôvodu, že posudzovaná v komplexnom posudku nesplnila
podmienky uvedené v § 14 ods. 4 a § 40 ods. 1 zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu.
Záver správnych orgánov oboch stupňov o nesplnení podmienok pre priznanie požadovaného príspevku

vyslovený v prvostupňovom, ako aj v napadnutom rozhodnutí žalovaného považoval súd za zákonný
a náležite odôvodnený.

53. Tiež je vhodné dodať, že správny súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi
konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a

právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi
konania. Pozri judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva, Ústavného súdu Slovenskej republiky,
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, týkajúcej sa požiadaviek riadneho odôvodnenia rozsudku súdu
(napr. Kraska c. Švajčiarsko z 29. apríla 1993, García Ruiz c. Španielsko z 21. januára 1999, nález
Ústavného súdu Slovenskej republiky z 22. októbra 2015 sp. zn. II. ÚS 675/2014-40, uznesenie

Ústavného súdu Slovenskej republiky z 03. júla 2003 sp. zn. IV. ÚS 115/03-14, prípadne sp. zn. IV.
ÚS 112/05, alebo sp. zn. I. ÚS 117/05, Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
7Asan/3/2019 zo dňa 29. januára 2020).
54. V závere súd dodáva, že vychádzajúc zo skutkových okolností danej veci a z citovanej právnej
úpravy, závery žalovaného v napadnutom rozhodnutí sú bez nejasností a vnútorných rozporov, sú

komplexné, riadne a logicky zdôvodnené, vzájomne si neodporujúce a nevybočujú z rámca zákona o
peňažných príspevkoch na kompenzáciu. Podľa názoru súdu, žalovaný predmetnú vec správne právne
posúdil a jeho rozhodnutie je tak v súlade so zákonom ako i s medzinárodnými zmluvami, ktorými je
Slovenská republika viazaná.

55. S poukazom na uvedené má správny súd za to, že žalovaný i správny orgán prvého stupňa svoje
rozhodnutia dostatočne odôvodnili a preskúmavanými rozhodnutiami nedošlo k porušeniu zákona ani
chránených záujmov žalobcu. Z uvedených dôvodov považuje súd rozhodnutie žalovaného, ako aj
rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa za právne i vecne správne, a preto žalobu ako nedôvodnú
v súlade s § 190 SSP zamietol.

56.Otrováchkonaniarozhodolsúdpodľa§167anasl.SSP,podľaktoréhoúčastníkomprávonanáhradu
trovkonanianepriznal,pretožežalobcanemalvkonaníúspechcelkomanizčastiažalovanémunevznikli
také dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote jedného mesiaca od
jeho doručenia na Správny súd v Košiciach. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno
odpustiť.

Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané

advokátom. Tieto povinnosť neplatia, ak:
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c) a d),
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania uviesť:
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,

c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil

zákon tým, že:
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,

e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,

i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Dôvod kasačnej
sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g) až i) Správneho súdneho poriadku sa vymedzí tak, že

sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva
nesprávnosťtohtoprávnehoposúdenia.Dôvodkasačnejsťažnostinemožnovymedziťtak,žesťažovateľ
poukáže na svoje podania pred správnym súdom.