Rozsudok – Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, December 11, 2023

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 17C/74/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4113241651
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 12. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Denisa Mesárošová

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2023:4113241651.35

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra, sudkyňou Mgr. Denisou Mesárošovou, v spore žalobcov: 1/ A. B., nar. X.X.XXXX,

bytom C. D., D. XX, 2/ E. A., nar. X.X.XXXX, bytom C. D., A. X, 3/ neb. F. G., nar. XX.XX.XXXX, zomr.
X.X.XXXX, naposledy bytom H., A. XXXX/XX, 3a/ I. J. G., K. G., nar. X.XX.XXXX, bytom H. – K., A.
XXXX/XX, 3b/ K. G., K. G., nar. XX.X.XXXX, bytom H. – K., D. XXX/XX, 3c/ D. G., K. G., nar. XX.X.XXXX,
bytom H. – K., K. XXXX/XX, 3d/ D. L. G., B., K. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. – K., A. XXXX/XX, 3e/
C. G., K. G., nar. X.X.XXXX, bytom H. – K., L. M. XXXX/XXX, 4/ F. K., nar. XX.X.XXXX, bytom C. D., N.
B. XXXX/XX, 5/ D. K., nar. XX.X.XXXX, bytom K. O. L. XX, okr. P., Q. K., 6/ neb. R. S., nar. XX.X.XXXX,
zomr. X.X.XXXX, naposledy bytom T., B. XXX/XX, 6a/ R. S., K. S., nar. XX.X.XXXX, bytom H., E. X/

X, 6b/ E. U., K. S., nar. XX.X.XXXX, bytom T., G. XX/X, 6c/ U. S., K. S., nar. X.XX.XXXX, bytom T., B.
XXX/XX, 7/ neb. U. S., nar. XX.X.XXXX, zomr. XX.X.XXXX, naposledy bytom C. D., B. XX, 7a/ U. S.,
K. S., nar. XX.X.XXXX, bytom C. D., H. XXX/XX, 7b/ D. S., K. S., nar. XX.X.XXXX, bytom L., F. K. XXX,
Q. K., 8/ R. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D., A. D. XXX/XX, 9/ D. V., nar. X.XX.XXXX, bytom C. D.,
L. XXX/XX, 10/ S. L., nar. X.X.XXXX, bytom T. XX, 11/ D. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom A., F. XXXX/
X, 12/ U. B., nar. X.X.XXXX, bytom W. XXX, XX/ D. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D., W. XX, 14/ N.
K., nar. XX.X.XXXX, bytom C. D., V. XX, všetci zastúpení: Advokátska kancelária Mgr. Jana Hoksová,

advokátka, so sídlom 951 87 Volkovce, J. Kalinčiaka 13, proti žalovanému: Pozemkové spoločenstvo
- Lesné družstvo, Prílepy, Kňažice, Opatovce, so sídlom Žitavany, zastúpený: Advokátska kancelária
Gabriel Orlík, s.r.o., so sídlom Topoľčianky, Žitavanská 20, IČO: 36 858 722, v konaní o návrhu žalobcov
o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam a o určenie, že nehnuteľnosti patria do dedičstva, takto

r o z h o d o l :

1./ Súd určuje, že žalobkyňa v 1. rade je podielovou spoluvlastníčkou nehnuteľnosti v podiele 1/2-ci k
nehnuteľnosti v podiele v kat. úz. B. a to na základe Prídelovej listiny č. 1697/48-3 zo dňa 2.4.1948,
v súlade s Grafickým plánom zo dňa 24.2.1948 a to novovytvorenej parc. "C" č. XXX/X-XXXXXX trv.
porast o výmere 8116 m2, zameranej Geometrickým plánom č. 37/2023 zo dňa 12.6.2023 na určenie

vlastníckych práv, vyhotoveným D. A., autorizačne overeným I. K. W. a úradne overeným Ing. Petrom
Čúzim pod č. 385/2023, ktorá vznikla odčlenením ako diel 6 od pôv. parc. "C" č. XXX - trv. trav. porast a
novovytvorenej parc. "C" č. XXX/X - orná pôda o výmere 2963 m2 a novovytvorenej parc. "C" č. XXX/X
- ostatná plocha o výmere 415 m2, zameraných Geometrickým plánom č. 37/2023 zo dňa 12.6.2023 na
určenie vlastníckych práv, vyhotoveným D. A., autorizačne overeným I. K. W. a úradne overeným I. B. Q.
pod č. 385/2023, ktorá vznikla odčlenením ako diel 4 od parc. "E" č. XXX - vodná plocha a diel 5 od pôv.
parc. "E" č. XXX - trv. trav. porast, ktoré boli pôvodne evidované v PKV č. 12, odčlenené od pôvodných

parciel XXX a XXX na základe Grafického plánu zo dňa 24.2.1948 a zidentifikované GP č. 37/2023.

2./ V časti určenia, že žalobkyňa v 1. rade je podielovou spoluvlastníčkou majú žalobkyne v 1. a 2. rade
nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% voči žalovanému.

3./ O výške náhrady trov bude rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku samostatným rozhodnutím.

4./Súd určuje, že nehnuteľnosti v podiele 1 -ici v kat. úz. B. a to na základe Prídelovej listiny č. 1697/48-3
zo dňa 2.4.1948, v súlade s Grafickým plánom zo dňa 24.2.1948 a to novovytvorená parc. "C" č. XXX/X - trvalý trv. porast o výmere 8116 m2, zameranej Geometrickým plánom č. 37/2023 zo dňa 12.6.2023
na určenie vlastníckych práv, vyhotoveným D. A., autorizačne overeným I. K. W. a úradne overeným
Ing. Petrom Čúzim pod č. 385/2023, ktorá vznikla odčlenením ako diel 6 od pôv. parc. "C" č. XXX -

trv. trav. porast a novovytvorenej parc. "C" č. XXX/X - orná pôda o výmere 2963 m2 a novovytvorenej
parc. "C" č. XXX/X - ostatná plocha o výmere 415 m2, zameraných Geometrickým plánom č. 37/2023
zo dňa 12.6.2023 na určenie vlastníckych práv, vyhotoveným D. A., autorizačne overeným I. K. W. a
úradne overeným I. B. Q. pod č. 385/2023, ktorá vznikla odčlenením ako diel 4 od parc. "E" č. XXX -
vodná plocha a diel 5 od pôv. parc. "E" č. XXX - trv. trav. porast, ktoré boli pôvodne evidované v PKV

č. 12, odčlenené od pôvodných parciel XXX a XXX na základe Grafického plánu zo dňa 24.2.1948 a
zidentifikované GP č. 37/2023 patria do dedičstva po neb. X. D. zomr. XX.XX.XXXX.

5./ V časti určenia, že nehnuteľnosti patria do dedičstva po neb. X. D. zomr. XX.XX.XXXX majú
žalobcovia v 1. až 7. rade nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% voči žalovanému .

6./ O výške náhrady trov bude rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku samostatným rozhodnutím.

7./ Súd určuje, že nehnuteľnosti v podiele 1/1 v kat. úz. B. a to na základe Prídelovej listiny č. 1697/48-1
zo dňa 2.4.1948, v súlade s Grafickým plánom zo dňa 24.2.1948 a to novovytvorená parc. "C" č. XXX/
X - trvalý trv. porast o výmere 8116 m2, zameranej Geometrickým plánom č. 37/2023 zo dňa 12.6.2023

na určenie vlastníckych práv, vyhotoveným D. A., autorizačne overeným I. K. W. a úradne overeným
Ing. Petrom Čúzim pod č. 385/2023, ktorá vznikla odčlenením ako diel 3 od pôv. parc. "C" č. XXX -
trv. trav. porast a novovytvorená parc. "C" č. XXX/X - orná pôda o výmere 2710 m2 a novovytvorená
parc. "C" č. XXX/X - ostatná plocha o výmere 662 m2, zameraných Geometrickým plánom č. 37/2023
zo dňa 12.6.2023 na určenie vlastníckych práv, vyhotoveným D. A., autorizačne overeným I. K. W. a

úradne overeným I. B. Q. pod č. 385/2023, ktorá vznikla odčlenením ako diel 1 od parc. "E" č. XXX -
vodná plocha a diel 2 od pôv. parc. "E" č. XXX - trv. trav. porast, ktoré boli pôvodne evidované v PKV
č. 12, odčlenené od pôvodných parciel XXX a XXX na základe Grafického plánu zo dňa 24.2.1948 a
zidentifikované GP č. 37/2023 patria do dedičstva po neb. S. S. K. C. zomr. X.XX.XXXX.

8./ V časti určenia, že nehnuteľnosti patria do dedičstva po neb. S. S. K. C. zomr. X.XX.XXXX majú
žalobcovia v 1. až 7. rade nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% voči žalovanému .

9./ O výške náhrady trov bude rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku samostatným rozhodnutím.

10./ V časti určenia, že nehnuteľnosti patria do výlučného vlastníctva žalobcovi v 8. rade a to R. K. K.
K., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. D. - B., A. D. XXX/XX sa žaloba zamieta.

11./ Žalovanému sa priznáva náhrada trov konania v rozsahu 100% voči žalobcovi v 8. rade.

12./ O výške náhrady trov bude rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku samostatným rozhodnutím.

13./ Súd žalobu o určenie, že nehnuteľnosti patria do podielového spoluvlastníctva každému v podiele
a to žalobcovi v 13. rade D. K., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. D., W. XX a v 14. rade N. K., nar.
XX.X.XXXX, trvale bytom C. D., V. XX, sa zamieta.

14./ Žalovanému sa priznáva náhrada trov konania v rozsahu 100% voči žalobcovi v 13. a v 14. rade.

15./ O výške náhrady trov bude rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku samostatným rozhodnutím.

16./ Súd žalobu o určenie, že nehnuteľnosti patria do výlučného vlastníctva v podiele 1/1 žalobcovi v
12. rade a to U. B. K. B., nar. X.X.XXXX, r.č.: XXXXXX/XXXX, trvale bytom W. Q. XXX, sa zamieta.

17./ Žalovanému sa priznáva náhrada trov konania v rozsahu 100% voči žalobcovi v 12. rade.

18./ O výške náhrady trov bude rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku samostatným rozhodnutím.

19./ Súd žalobu o určenie , že nehnuteľnosti patria do výlučného vlastníctva v podiele 1/1 žalobcovi v
11. rade a to D. K. K. K., nar. XX.XX.XXXX, r.č.: XXXXXX/XXX, trvale bytom A., F. XXXX/X, sa zamieta.20./ V časti určenia, že nehnuteľnosti patria do výlučného vlastníctva v podiele 1/1 žalobcovi v 11. rade a
to D. K. K. K., sa žalovanému priznáva náhrada trov konania v rozsahu 100% voči žalobcovi v 11. rade.

21./ O výške náhrady trov bude rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku samostatným rozhodnutím.

22./ Súd žalobu o určenie, že nehnuteľnosti patria do výlučného vlastníctva v podiele 1/1 žalobkyni v 10.
rade a to S. L., K. V., nar. X.X.XXXX, r.č.: XXXXXX/XXX, trvale bytom T. Q. XX, sa zamieta.

23./ V časti určenia, že nehnuteľnosti patria do výlučného vlastníctva v podiele 1/1 žalobkyni v 10. rade
a to S. L., sa žalovanému priznáva náhrada trov konania v rozsahu 100% voči žalobcovi v 10. rade.

24./ O výške náhrady trov bude rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku samostatným rozhodnutím.

o d ô v o d n e n i e :

1./ Žalobcovia sa žalobným návrhom prostredníctvom právneho zástupcu domáhali určenia vlastníctva
k nehnuteľnostiam špecifikovaným v petite.
Určenia vlastníctva sa domáhali voči žalovanému, ktorý je výlučným vlastníkom nehnuteľností v
katastrálnom území B. a to parcela registra ,,C“, č. XXX, trvalé trávnaté porasty o výmere 64 923 m2,
parcela ,,E“, číslo XXX, orná pôda o výmere 27 881 m2, ktoré sú zapísané na Okresnom úrade Zlaté

Moravce, odbor katastrálny, na LV číslo XXXX, pre Obec C. D., katastrálne územie B..
K nadobudnutiu vlastníckeho práva zo strany žalovaného došlo na základe notárskej zápisnice číslo
N 381/2003, NZ 122639/2003 spísanej na notárskom úrade dňa 07.12.2003 U. D. P., notárom a to
vydržaním vlastníckeho práva.
Podkladom na osvedčenie dobromyseľnej držby a následne nadobudnutie vlastníckeho práva bolo

vyhlásenie žalovaného, že tieto nehnuteľnosti nadobudol ešte v roku 1992 vydaním zo strany povinného
subjektu Štátne lesy Topoľčianky, ktoré pôvodne boli v užívaní a nie vo vlastníctve vtedajšieho Lesného
družstva v Prílepoch, Kňažiciach a Opatovciach, ktorý ich získal do užívania na základe výmeru č. 661
- 12 - 1/49 vydaného Dočasnou Okresnou správnou komisiou v Zlatých Moravciach v roku je 1949.
Žalobcovia vo svojom žalobnom návrhu ďalej uviedli, že žalovaný v žiadnom prípade nie je

právnym nástupcom pôvodného Lesného spoločenstva Prílepy, Kňažice, Opatovce nad Žitavou, ale
novozaložený subjekt bez právneho nástupníctva a preto sa nemôže v súlade so zákonom započítavať
doba užívania, nebola splnená podmienka 10 ročnej lehoty. Podľa žalobcov v žiadnom prípade nebola
splnená zákonná podmienka dobromyseľnosti a oprávnenosti držby nielen žalovaného, ale aj ním
uvádzaným právnym predchodcom Lesné spoločenstvo, nakoľko títo sporné nehnuteľnosti nikdy do dňa

vydržania neužívali a už vôbec nie v dobrej viere, že im vlastnícke právo patrí , keďže aj podľa listiny,
na ktoré sa vo vydržaní odvolávajú a to výmer č. 661 - 12/I – 49 z roku 1949, tieto nadobudli len do
užívania a nie do vlastníctva a rok pred uvedeným výmerom v roku 1948 boli nehnuteľnosti pridelené
do vlastníctva právnych predchodcov všetkých žalobcov.
Prídelové listiny, na ktoré žalobcovia poukazujú na preukázanie ich vlastníckych nárokov mali a aj

v súčasnosti majú charakter verejnej listiny preukazujúcej vlastnícke právo prídelcu k nehnuteľnostiam
a je teda vkladu schopnou listinou pre zápis vlastníckych práv podľa jej obsahu.
Prídelcovia sa na základe uvedeného stali vlastníkmi sporných nehnuteľností a bola rešpektovaná
aj pred súdnym komisárom – notárom v rámci dedičského konania a následného nadobudnutia
vlastníckeho práva dedením, na základe čoho bola žalobkyňa v 1.rade po svojom otcovi právoplatne

zapísaná ako podielová spoluvlastníčka týchto parciel.

2./ Súd prvej inštancie v predmetnej veci rozhodol rozsudkom 17C/74/2013 – 229, zo dňa 19.03.2019,
ktorým určil že :
Žalobkyňa v 1. rade je podielovou spoluvlastníčkou nehnuteľnosti v kat. úz. B. a to na základe Prídelovej

listiny č. 1697/48-3 zo dňa 2.4.1948 v podiele 1 - ica a to parc. č.: XXX/X - les o výmere 8116 m2 a parc.
č. XXX/X - roľa o výmere 3360 m2, ktoré boli pôvodne evidované v PKV č. XX, odčlenené od pôvodných
parciel XXX a XXX na základe Grafického plánu zo dňa 24.2.1948.
Určil, že nehnuteľnosti v kat. úz. B. a to na základe Prídelovej listiny č. 1697/48-3 zo dňa 2.4.1948 v
podiele 1 a to parc. č.: XXX/X - les o výmere 8116 m2 a parc.č. XXX/X - roľa o výmere 3360 m2, ktoréboli pôvodne evidované v PKV č. XX, E. od pôvodných parciel XXX a XXX na základe Grafického plánu
zo dňa 24.2.1948 patria do dedičstva po neb. X. D. zomr. XX.XX.XXXX.
Určil, že nehnuteľnosti v kat. úz. B. a to na základe Prídelovej listiny č. 1697/48-1 zo dňa 2.4.1948 v

podiele 1/1 a to parc. č. XXX/X - les o výmere 8116 m2 a parc. č. XXX/X - roľa o výmere 3360 m2,
ktoré boli pôvodne evidované v PKV č. XX, odčlenené od pôvodných parciel XXX a XXX na základe
Grafického plánu zo dňa 24.2.1948 patria do dedičstva po neb. S. S. K. C. zomr. X.XX.XXXX.
Žalobcom v 1. až 7. rade sa priznal náhrada trov konania v rozsahu 100%, ktoré je povinný zaplatiť
žalovaný, o ktorej bude rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku samostatným rozhodnutím.

Žalobu voči žalobcom v 8. až v 14. rade zamietol a žalovanému priznal náhrada trov konania v
rozsahu 100%, voči žalovaným v 8. až 14. rade., o ktorej bude rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku
samostatným rozhodnutím.

3./VočipredmetnémurozsudkubolopodanéodvolanieaKrajskýsúdvNitreakoodvolacísúdnapadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie Uznesením č.k. 5Co/99/2020-303 zo dňa 8.12.2021 v celom rozsah zrušil

a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

4./ Krajský súd vo svojom rozhodnutí vyslovil názor, že je potrebné zaoberať sa aj komparáciou všetkých
v spise sa nachádzajúcich výmerov, ich obsah, ako aj s obsahom pozemnoknižnej vložky číslo XX a z
tohovyvodiťpríslušnýzáverototožnostiresp. netotožnostivtýchtolistinnýchdôkazoch,nachádzajúcich

sa nehnuteľností podľa čísel parciel.
Zároveň bližšie odôvodní nedostatok právnej subjektivity na strane žalovaného, najmä s prihliadnutím
na genézu pôvodného lesného družstva Prílepy, Kňažice, Opatovce, ktoré predmetné nehnuteľnosti
užívalo od roku 1947 až do roku 1949, ako aj genézu novovzniknutého Lesného družstva, ktoré malo
vstúpiť do užívania nehnuteľností v roku 1992, avšak vzniklo až v roku 2003. Pri tomto posúdení sa

zameria najmä na obdobie od roku 1949 do roku 1992 a tak isto dá odpoveď aj na to, ktoré subjekty v
tomto období t.j. od roku 1949 do roku 1992 predmetné nehnuteľnosti užívali a či na základe ich vzťahu
k týmto nehnuteľnostiam bolo možné hovoriť o ich dobromyseľnosti alebo nie.
Zároveň sa vysporiada s uplatnenou námietkou premlčania žalovaného, ktorý ju vzniesol vzhľadom na
obsah rozhodnutia KS v Trenčíne sp. zn. 4Co//19/2012.

Ďalej sa vysporiada so vznesenou námietkou žalovaného ohľadom nedostatku aktívnej legitimácie
žalobcov v 8. a v 14. rade, zameria sa aj na posúdenie toho, kto zo žalobcov v 8. a v 14. rade je koho
právnym nástupcom, od čoho odvodzuje nadobudnutie určiť spoluvlastnícky podiel, t.j. či na základe
neperfektného právneho úkonu spojeného s vydržaním.
Ďalej bude potrebné sa vysporiadať tak ako v prípade žalobcov v 1. až v 7. rade v tom smere, že

predmetné nehnuteľnosti až do momentu ich vydržania žalovaným mali získať do vlastníctva právni
predchodcovia žalobcov v 8. a v 14. rade a či následný prechod vlastníctva na týchto žalobcov, tak ako
tvrdia v podanej žalobe bol po právnej stránke účinný, alebo nie a svoje stanovisko o nedostatku aktívnej
vecnej legitimácie žalobcov v 8. a v 14. rade odôvodní.

5./ Súd v zmysle intencií Krajského súdu v Nitre v predmetnej veci vytýčil termín pojednávania.

6./ V priebehu konania predmetného sporu došlo k úmrtiu žalobkyni v 3., v 7. a 8. rade, a z toho titulu
súd prvej inštancie Uznesením sp. zn. 17C/74/2013 – 354, zo dňa 20.10.2022 pribral do konania ich
právnych nástupcov, s ktorými pokračoval v predmetnom spore.

6./ Právna zástupkyňa žalobcov v rámci procesného útoku uviedla, že žalovaný do dnešného dňa
trpí nedostatkom právnej subjektivity a rovnako nepreukázal svoje právne nástupníctvo odvodené od
pôvodného Lesného družstva, na základe ktorého si v roku 2003 mal vydržať sporné nehnuteľnosti.
Opätovne uvádza, že žalovaný je novovzniknutá spoločnosť, ktorá vznikla v roku 2003 a v rovnakom

roku bez toho, aby preukázali nejakou listinou prechod práv od nejakej inej spoločnosti, ktorá by bola
oprávnená držbou sporných nehnuteľností, Notárskou zápisnicou vydržali tieto nehnuteľnosti.
V spore preukázali, že od udelenia právnym predchodcom žalobcov vlastníctva na základe prídelových
listín v roku 1948, títo nehnuteľnosti obhospodarovali a užívali ako vlastníci až do momentu roku 1956,
kedy došlo k združstevneniu a predmetná pôda bola zabratá do družstva. Takýto stav trval do roku 1992,

kedy štátny majetok od roku 1956 do roku 1992 tieto nehnuteľnosti užíval, avšak nie dobromyseľne, ale
na základe združstevnenia pôdy pôvodným vlastníkom.
Vroku1992títovlastnícipožiadaliovydaniepôdy,čoajbolozrealizovanéanásledneuzatváralinájomné
vzťahy s družstvom a poberali úžitky. Tieto skutočnosti preukazovali v konaní viacerými listinnýmidôkazmi a preto sú toho názoru, že žalovaný nikdy ani len neužíval sporné nehnuteľnosti tak, ako sa
to snažil uviesť.
V spore žalovaný doložil len akúsi listinu z roku 1992, že Štátne lesy mali vydať nejakú pôdu, ale

nepreukázali, že by Štátne Lesy túto pôdu reálne mali aj v držbe a rovnako nepreukázali, že Lesné
družstvo Prílepy, Kňažice, Opatovce v zastúpení Y. A. bolo právnym predchodcom novovytvoreného
Lesného družstva z roku 2003. Na toto poukazovalo aj Uznesenie KS, ktoré vlastne dalo pokyn,
že žalovaný má povinnosť túto genézu preukázať, ako aj stav užívania. Práve naopak žalobcovia
preukázali jednak vlastníctvo, ale aj reálne užívanie a následne združstevnenie danej pôdy.

Právna zástupkyňa žalobcov k otázke ohľadom aktívnej legitimácie žalobcov v 8. až 14. rade tvrdí, že
žalobcovia 8. až v 14. rade preukázali svoj naliehavý právny záujem na určení, že tieto nehnuteľnosti
patria do vlastníctva.
V tejto súvislosti uvádza, že čo sa týka žalobcov v 8. rade preukázali dedičským konaním po jeho
právnom predchodcovi U. K. ml., že predmetné nehnuteľnosti v dedičskom konaní D 198/75, ktoré boli
pridelené do vlastníctva predmetnou prídelovou listinou prešli do vlastníctva D. K., matky žalobcu v 8.

rade a po jej smrti dedičským konaním D 4042/93, ktoré je tak isto súčasťou spisu bola uzatvorená
dedičská dohoda, ktorou majetok prešiel do vlastníctva žalobcu v 8. rade s tým, že niektorí žalobcovia sa
zriekli povinnosti výplaty a v prípade maloletých žalobcov, žalobca v 8. rade vyplatil adekvátny dedičský
podiel.
Čo sa týka žalobcov v 9. a v 10. rade, tu tak isto navrhovali, že nehnuteľnosti z prídelovej listiny po

G. V. a manželky sú vo vlastníctve žalobkyne v 10. rade, je to dcéra G. V. a manželky, ktorý jej tieto
nehnuteľnosti ako jedinej dcére darovali za života neperfektnou zmluvou, pričom táto ich v danom čase
dala do užívania družstvu a poberala aj úžitky. Vlastníctvo pokiaľ zisťovala nespochybňovali ostatní
spoludedičia a preto aj žalobca v 9. rade vystupuje ako jeden z dedičov a potvrdzuje tieto skutočnosti
v prospech žalobkyne v 10. rade.

V prípade žalobcu v 11. rade D. K., ktorý si nárokuje podiel od pôvodných vlastníkov Z. K. a manželky,
jednalosaorodičov,pričomzosúdnehospisutentodoložil dedičskékonanie,kdetietonehnuteľnostiboli
prededené jednak v jeho prospech a v prospech jeho brata W., ktorý následne nehnuteľnosti darovaním
previedol na žalobcu v 11. rade, pričom sa jednalo o neperfektný právny úkon a dohodu súrodencov,
ktorú potvrdzuje a nespochybňuje W. K., brat žalobcu v 11. rade o čom doložili čestné prehlásenie o

danom právnom úkone, pričom darovacia zmluva nie je v spise.
Ani jeden z vlastníkov nespochybnil tento právny úkon, preto aj v prípade žalobcu v 11. rade sa žalobou
nedovolávajú, že nehnuteľnosti patria do dedičstva, lebo tieto boli prededené a následne určujeme do
vlastníctva žalobcovi v 11. rade na základe neperfektnej darovacej zmluvy a to nie v celosti, pretože
samotný žalobca v 11. rade aj prededil ako zákonný dedič časť nehnuteľnosti, keďže sa jednalo o dvoch

bratov, nič im nebránilo v tom, aby ako jediní zákonní dedičia medzi sebou uzatvorili takúto dohodu a
do dnešného dňa nebola ani spochybnená, práve naopak tento neperfektný právny úkon darovania bol
v konaní potvrdený samotným darcom, ktorý tak isto mal predediť podiel po svojich rodičoch.
To, že nebolo možné zoficiálniť perfektnou darovacou zmluvou a zápisom do KN, bolo v dôsledku
toho, že žalovaný vydržaním v celosti nadobudol tieto nehnuteľnosti a už nebolo možné zapísať nielen

právoplatné dedičské konania tak, ako aj u iných žalobcov ale aj predmet darovacej zmluvy.
Čo sa týka žalobcu v 12. rade, tu tak isto určujú, že to patrí do vlastníctva U. B., na základe neperfektných
dohôd medzi právnymi nástupcami, pričom jediným spoločným synom pôvodného vlastníka U. B. a jeho
manželky bol syn U. B. - otec žalobcu v 12. rade, ktorí mu tieto nehnuteľnosti dali do užívania a tento
ich následne daroval svojmu synovi U..

V prípade žalobcov v 13. a 14. rade jedná sa o dedičov po K. K. a manželke, ktorí sú v núdzi, pričom ich
otec bol dedičom podielu po K. K. a oni sú jedinými právnymi nástupcami po svojom otcovi, ako dvaja
bratia a o tom, či došlo k prededeniu sa vyjadri nevie.
Ďalej uvádza, že trvá na tom, že žalovaný nepreukázal, že by mohol v roku 2003 ako právny nástupca
vydržaním nadobudnúť predmetné nehnuteľnosti, pričom poukazuje na to, že čo sa týka sporných dielov

z daných parciel, ide len o časť nehnuteľnosti, keďže v roku 2003 vydržali z parcely XXX viac ako 64
hektárov a z parcely XXX a XXX viac ako 27 hektárov.
Nárok žalobcov 1. až 14. rade predstavuje zhruba o X/XX-XXX uplatneného nároku, pričom poukazuje
na to, že títo vlastníci, resp. ich právni predchodcovia nikdy neboli členmi urbárskeho spoločenstva a
teda tieto podiely nemohli patriť a byť v užívaní predchádzajúceho Lesného družstva.

Tvrdí, že žalovaný, nepreukázal žiadnymi relevantnými dôkazmi, že by mal byť právnym nástupcom
pôvodného Lesného družstva, z predložených listín, od ktorých si on odvodzoval vydržanie notárskou
zápisnicou svedčí, že síce v roku 1947 Povereníctvo pôdohospodárstva, mu tieto nehnuteľnosti pridelilo
do užívania, avšak v roku 1949 tieto pozemky boli Lesnému družstvu odňaté.Bolo to v dôsledku toho, že ten istý orgán, ktorý v roku 1947 pridelil Lesnému družstvu do úžitku a
držby, následne v roku 1948 rozhodol o vlastníctve danej pôdy na základe prídelových listín, čo je listina
vyššej hodnoty, keďže sa ňou nadobudlo vlastníctvo a preto následne došlo k rozhodnutiu o odňatí

tejto pôdy Lesnému družstvu, nebolo preukázané od roku 1949 do roku 1992, kto nehnuteľnosti užíval,
keďže aj podľa predloženej identifikácie parciel číslo XXXX/XX bolo potvrdené, že tieto pozemky boli
pod Ministerstvom školstva v správe a teda nie Štátnych lesov, rovnako zo strany žalovaného nebolo
preukázané komu mali byť vydané tieto pozemky v roku 1992, keď žalovaný vznikol až v roku 2003 a
nevznikol právnym nástupníctvom, keďže takýto doklad do konania nepredložil ale ako novozaložený

subjekt s registráciou a právnou subjektivitou.

7./ Žalobkyňa v 1. rade v rámci procesného útoku uviedla, že všetky nájomné zmluvy sú v spise,
kde je uvedené, že bez ich vedomia sa nesmie s touto vloženou pôdou, ktorú vložili do školského
majetku obchodovať, ani prepisovať a musia ich o tom informovať, k čomu samozrejme nedošlo, ako aj
vyšetrovateľ, dali si prepísať tieto pridelené listiny na Lesné spoločenstvo vydržaním, došlo k podvodu,

lenže sme premlčali dobu 5 rokov, kedy bolo možné tieto naše požiadavky rešpektovať. Ako som aj
povedala, keď sme mali pojednávanie ako aj rodičia prítomní uviedli, že predmetnú pôdu užívali a v
nijakom prípade ako použili svedkov žalovaní, ktorí tvrdili, že pôdu používalo Lesné spoločenstvo, čo
nie je pravda. Odvolávajú sa na výmer a definujú tu, že nadobudli toto vlastníctvo, ale výmerom dávajú
len do užívania, nie do vlastníctva. V Notárskej zápisnici je uvedené, že nadobudli výmerom.

8./ Žalobca v 3a. rade uviedol, že ako pozostalý, teda jeden zo spoludedičov po neb. F. G., súhlasí s
poslednými vyjadreniami tohto súdu i s priebehom a nesúhlasím s výrokmi žalovanej strany vo vzťahu k
vydržaniu týchto pozemkov. Považuje majetníctvo pôvodných majiteľov t.j. rodičov resp. starých rodičov
mojej manželky za preukázané a nikým nezrušené. V dobe v priebehu posledných 10 rokov došlo aj

k využívaniu týchto pozemkov zo strany družstva, má aj zmluvu jeho manželky s daným družstvom,
Zmluvy o nájme, jedna Zmluva o nájme je uzavretá 16.8.2012, bola uzavretá na dobu určitú do
30.9.2020.

9./ Žalobca v 7a. rade U. S. v rámci procesného útoku uviedol, že súhlasí s právnou zástupkyňou

žalobcov, ako aj s pani B., že tá pôda, les patrila jeho otcovi, ktorý ho tam od malička vodil a nechápali,
keď sa to dozvedeli, že urbári zobrali pôdu, alebo les. Nehnuteľnosť im patrí a nech sa im predmetná
nehnuteľnosť vráti.

10./ Právny zástupca žalovaného v rámci procesnej obrany uviedol, že v spise sa nachádza doklad, na

základe ktorého bola Lesnému družstvu Prílepy, Opatovce, Kňažice, vrátená pôda, resp. nehnuteľnosti
od Lesov SR, teda to je relevantný doklad na základe ktorého je zrejmé, že od vrátenia tejto pôdy Lesné
družstvo všetky nehnuteľnosti v doklade uvedené aj užívalo.
Tak isto dôkaz, ktorý doložili do spisu a to pridelenie všetkých uvedených nehnuteľností ešte v roku
1947 Lesnému družstvu resp. jeho právnemu predchodcovi, teda nie je to len vyjadrenie dvoch ľudí,

ale uvedené preukazujú aj tieto listinné dôkazy.
Ďalej poukazoval na skutočnosť, že petit žaloby je nesprávny, neexistuje naliehavý právny záujem na
určení vlastníckeho práva tak, ako je zažalované a tak isto v tomto prípade ani žiadne listiny, ktoré sú v
spise, to znamená v rámci doterajšieho dokazovania nesvedčia o možnosti zmeniť petit žaloby, pričom
len tento náčrt, ktorý dnes bol doložený nie je podkladom k súčasnému ale ani budúcemu petitu a preto

má za to, že súd by mal túto žalobu bez ďalšieho dokazovania zamietnuť, pretože akékoľvek ďalšie
konanie je a bolo by aj v rozpore s civilným sporovým poriadkom.
Tvrdí, že v roku 1947 boli tieto pozemky dané do užívania Lesnému družstvu Prílepy, Kňažice, Opatovce
a tak isto je preukázané dokladmi založenými v spise, že v roku 1949 boli tieto pozemky odovzdané
späť do štátneho spravovania, teda neboli odovzdané žalobcom, ale štátu. Tak isto je preukázané, že v

rokoch 1992 resp. 1993 boli tieto pozemky na základe dohody, ktorá je tak isto v spise vydané Lesnému
družstvu Prílepy, Kňažice, Opatovce.
Súčasné Lesné družstvo Prílepy, Kňažice, Opatovce je právnym nástupcom po pôvodnom Lesnom
družstve a to s poukazom na zákon 181/1995 o pozemkových spoločenstvách.

11./ Súd posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán sporu a vykonal dokazovanie
listinami, ktoré predložili strany sporu a z ktorých považoval za preukázané nasledovné skutočnosti.12a./ Z výpisu z listu vlastníctva č. XXXX predloženého žalobcom (č.l.6) bolo zistené, že nehnuteľnosti
nachádzajúce sa v okrese C. D., obec C. D., katastrálne území B., a to parcela č. XXX o výmere 64
923 m2, druh pozemku trávnaté porasty, ako aj parcelné číslo XXX o výmere 27 881 m2, druh pozemku

orná pôda, sa v súčasnej dobe nachádzajú vo vlastníctve žalovaného, pričom ako z titul nadobudnutia
je uvedené osvedčenie o vydržaní vlastníckeho práva N 381/2003, NZ 122639/2003, Z 1771/03.

12b./ Z notárskej zápisnice číslo N 381/2003, Nz 122639/2003 ( č.l. 142) bolo zistené, že dňa 17.12.2003
na notárskom úrade U. D. P., notára so sídlom v C. D., M. S. A. Q. XX, bola spísaná zápisnica o

osvedčení o vydržaní vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, pričom predmetná zápisnica bola spísaná
na základe štatutárneho zástupcu Pozemkového spoločenstva - lesné družstvo, Prílepy, Kňažice,
Opatovce, so sídlom Žitavany IČO: 37855794.
Štatutárny zástupca v osvedčení vyhlásil, že nehnuteľnosti nachádzajúce sa v kat. území B., zapísane
v PKV č. XX a to par.č. XXX les o výmere 64923m2 v CKN totožné, parc. č. XXX roľa o výmere 2788
m2 v EKN totožné sú v celosti vlastníctvom Pozemkového spoločenstva – Lesné družstvo, Prílepy.

Ďalej vyhlásil, že vyššie uvedené nehnuteľnosti Pozemkové spoločenstvo – Lesné družstvo, Prílepy,
Kňažice. Qpatovce, IČO : 37855794 nadobudlo v roku 1992 vydaním zo strany povinného subjektu
Štátne lesy Topoľčianky. Pôvodne tieto lesy boli užívané vtedajším Lesným družstvom v Prílepoch,
Kňažiciach a Opatovciach, ktoré zároveň časť vyššie uvedených nehnuteľností nadobudlo výmerom
Dočasnej Okresnej správnej komisie v Zlatých Moravciach č. 661 – 12-1/49. Momentom nadobudnutia

vstúpilo do užívania uvedených nehnuteľností novovytvorené Pozemkové spoločenstvo - Lesné
družstvo Prilepy, Kňažice, Opatovce ako právny nástupca pôvodného lesného družstva.
Uvedené právne úkony však boli po formálno-právnej stránke neperfektné a k prechodu vlastníckeho
práva z nich nedošlo. Od uvedeného času užívajú nehnuteľnosti dobromyseľne a nerušene v dobrej
viere ako svoje vlastné až do súčasnosti, bez existencie akýchkoľvek vlastníckych sporov ohľadom

predmetných nehnuteľnosti. Na základe uvedeného majú účastníci za to, že vzhľadom k dlhodobosti,
dobromyseľnosti a nerušenosti držby uvedených nehnuteľností nadobudli k vlastnícke právo titulom
vydržania podľa § 134 OZ v roku 2002.
Zároveň bolo zistené, že k návrhu na vydanie osvedčenia účastníci predložili LV číslo XXXX v kat. území
L. vložka číslo XXXX a XXX ich identifikácia kat. územia B., potvrdenie obce T. a D. C. D., ako aj čestné

prehlásenie D. G. L., U. M. a to ku skutočnostiam rozhodným pre nadobudnutie vlastníckeho práva
uvedených nehnuteľností titulom vydržania.

12c./ Z predloženej identifikácii parciel (č.l.24) bolo zistené, že nehnuteľnosti nachádzajúce sa v
katastrálnom území B., pozemnoknižná vložka XX, parcela číslo XXX druh pozemok les, o výmere

6.4923 ha a parc.č. XXX roľa o výmere 27881 ha boli zapísané ako užívatelia Československý štát,
Ministerstvo školstva SR, Zlaté Moravce, pričom parcela č. XXX označená ako roľa je uvedená ako
poznámka, že združené v organizácii.

12d./ Z výmeru vydaného dočasnou okresnou správnou komisiou v Zlatých Moravciach číslo 661-12/–

49 ( čl. 21) zo dňa 16.01.1949 bolo zistené, že Lesné spoločenstvo Prílepy, Kňažice, Opatovce nad
Žitavou, v dôsledku výnosu povereníctva poľnohospodárstva a pozemkovej reformy číslo 36.655/47/III/
B zo dňa 14.8.1948 nadobudlo lesný majetok v katastrálnom území obce B., okres C. D. pozostávajúci z
parcelných čísiel XXX, XXX, XXX v celkovej výmere 53 964 ha zo skonfiškovaného majetku bývalého
vlastníctva Z. W. I. a dr. Endrödy.

Podľa výmeru sa predmetný lesný majetok v platnosti od 1. januára 1949 preberá do štátneho
spravovania.

12e./ Zo zápisnice spísanej dňa 3.decembra 1947, ktorú vydalo Povereníctvo pôdohospodárstva a
pozemkovej reformy bolo zistené, že predmetom rokovania bolo prevzatie a odovzdanie lesného

majetku do držby a úžitku Lesnému spoločenstvu v Prílepoch. Predmetný majetok bol rozhodnutím
predsedníctva Slovenskej národnej rady, konfiškačnej komisie Bratislava podľa vznesenia
zkonfiškovaný podľa nariadenia číslo 104/1945 lesné nehnuteľnosti v katastrálnom území B., pričom sa
jedná o parcely zapísané v pozemnoknižnej vložke XXX, parc. č. Q. o výmere 64293 hektárov – les
a parc. č. XXX o výmere 27881 hektárov roľa.

12f./ Z výmeru č.1697/ 48 – 3, vydaného povereníctvom poľnohospodárstva a pozemkovej reformy (čl.
15) o vlastníctve pôdy bolo zistené, že na základe predmetného výmeru D. X. a manželka A., K. S.
nadobudli do vlastníctva poľnohospodárskej nehnuteľnosti v katastrálnom území B. v celkovej výmere1147 hektárov, ktoré v prídelovom pláne sú označené takto vl. číslo XX parc. č. XXX/X les o výmere
0,8116 ha, vl.č.XX parcela č. XXX/X roľa o výmere 0,33602 ha.
Predmetné nehnuteľnosti manželia nadobudli sčasti 1 + 1, predmetný výmer bol vydaný dňa 2. apríla

1948.
Ďalej z predmetného výmeru bolo zistené, že bývalý vlastník predmetných nehnuteľností bol Erdödy
– Migazzy Irma.
12g./ Z výmeru o vlastníctve pôdy č. 1697/48 - 1 vydaného dňa 2 apríla 1948 (č.l. 17) bolo zistené,
že nehnuteľnosti nachádzajúce sa v katastrálnom území B. o celkovej výmere 1.147 ha, , ktoré sú v

prídelovom pláne označené ako vl. č. 12, parcela číslo XXX/X les o výmere 0,8116 ha, vl. č. 12 parcela
číslo XXX/X, roľa o výmere 0,3360 ha, pričom predmetné nehnuteľnosti boli pridelené do vlastníctva
v celosti S. S. vdove, rod. P..

12h./ Z výmeru o vlastníctve pôdy vydaného povereníctvom poľnohospodárska pôda a pozemkovej
reformy v Bratislave číslo 1697/48 - 6 (č. listu 19) bolo zistené, že nehnuteľnosti a to poľnohospodárske

nehnuteľnosti nachádzajúce sa v katastrálnom území B. v celkovej výmere 15664 ha, ktoré v prídelovom
pláne sú označené ako vl. č. XX, parcela číslo XXX/X, les o výmere 0,8115 ha, vl. číslo XX parc.
číslo XXX/X roľa o výmere 0,7549 ha, boli pridelené do vlastníctva v 1 + 1 a to manželom U. K. ml.
a D., K. D., predmetné poverenie bolo vydané dňa 2. apríla 1948 a bývalým vlastníkom predmetných
nehnuteľností bol Erdödy-Migazzy Irma.

12i./ Z pripojeného osvedčenia o dedičstve Dnot 74/98, D 498/98 po neb. A. D., K. S. bolo zistené, že
nehnuteľnosti a to na základe prídelovej listiny číslo 1697/48-3 parc. č. XXX/X les o výmere 8116 m2,
parc. č. XXX/X roľa o výmere 3360 m2, CK neidentické, nadobudla v podiele 1-ica A. B. s povinnosťou
výplaty ustupujúcej spoludedičky E. A.. Predmetné osvedčenie o dedičstve bolo vydané dňa 18. januára

1999.
Z predloženého listinného dokladu nachádzajúceho sa na č.l. 28 bolo zistené, že manželia X. D.
a manželka A. D., K. S. požiadali dňa 13. januára 1992 školský majetok SPTŠ Zlaté Moravce o
uplatnení si vlastníckého práva, pričom vlastníctvo si uplatňovali okrem iného aj k parceliam zapísaným
v pozemnoknižnej vložke číslo XX parc. číslo XXX/X roľa o výmere 0,3360 hektárov, pričom uviedli, že

vo vložke číslo X a XX sú vlastníkmi bezpodielovo, teda v jednej polovici.
Manželia X. D. a A., následne dňa 27.5.1999 uzavreli nájomnú zmluvu o dočasnom užívaní pozemkov
patriacich do poľnohospodárskeho pôdneho R., kde vystupovali v predmetnej zmluve ako prenajímatelia
a nájomcom bolo školské hospodárstvo Zlaté Moravce, zastúpený I. U. W. a predmetom nájomnej
zmluvy boli nehnuteľnosti zapísané v pozemnoknižnej vložke č. XX parcela číslo XXX/X, roľa o výmere

8116 m2, parcela číslo XXX/X o výmere 3360 m2 a nehnuteľnosti zapísané v pozemnoknižnej vložke
číslo XXX parcela číslo XXX/XX roľa o výmere 3860 m2, cena nájmu bola stanovená vo výške 1912,50
eur ročne.
Z nájomnej zmluvy predloženej žalobcami nachádzajúcej sa na č.l. 30 bolo zistené, že žalobkyňa
A. B. uzavrela dňa 10.4.2002 nájomnú zmluvu o dočasnom užívaní pozemkov, kde vystupovala ako

prenajímateľ a nájomcom bola spoločnosť AGROUNION Zlaté Moravce, spol. s r. o., Zlaté Moravce,
pričom predmetom nájomnej zmluvy boli pozemky zapísané v pozemnoknižnej vložke XX a to parcela
číslo XXX/X o výmere 8116 m2, a parcela č. XXX/X o výmere 3360 m2. Podľa predložených dodatkov
k zmluve, v dodatku zo dňa 4.6.2006 bolo zistené, že sa nájom uzavrel na dobu určitú až do 30.9.2011
a z dodatku k zmluve zo dňa 13.11.2009 bolo zistené, že sa predmetná zmluva o prenájme uzatvára

na dobu určitú a to do 30.09.2020.

12j./ Z výmeru o vlastníctve pôdy vydaného Povereníctvom poľnohospodárska pôda a pozemkovej
reformy v Bratislave číslo 1697/48 - 8 (č. listu 108) bolo zistené, že nehnuteľnosti a to poľnohospodárske
nehnuteľnosti nachádzajúce sa v katastrálnom území B. v celkovej výmere 1.1475 ha, ktoré v

prídelovom pláne sú označené ako vl. č. 12, parcela číslo XXX/X, les o výmere 0,8115 ha, vl. číslo
XX parc. číslo XXX/X roľa o výmere 0,3360 ha, boli pridelené do vlastníctva v 1 + 1 a to manželom
K. K. a m. P. K., K. K..
Predmetné poverenie bolo vydané dňa 2. apríla 1948 a bývalým vlastníkom predmetných nehnuteľností
bol Erdödy-Migazzy Irma.

12k./ Z výmeru o vlastníctve pôdy vydaného Povereníctvom poľnohospodárska pôda a pozemkovej
reformy v Bratislave číslo 1697/48 - 4 (č. listu 110) bolo zistené, že nehnuteľnosti a to poľnohospodárske
nehnuteľnostinachádzajúcesavkatastrálnomúzemíB.vcelkovejvýmere1.1475ha,ktorévprídelovompláne sú označené ako vl. č. XX, parcela číslo XXX/X, les o výmere 0,8115 ha, vl. číslo XX parc. číslo
XXX/X roľa o výmere 0,3360 ha, boli pridelené do vlastníctva v 1 + 1 a to manželom K. K. a m. P. K., K. K..
Predmetné poverenie bolo vydané dňa 2.apríla 1948 a bývalým vlastníkom predmetných nehnuteľností

bol Erdödy-Migazzy Irma.

12l./ Z výmeru o vlastníctve pôdy vydaného Povereníctvom poľnohospodárska pôda a pozemkovej
reformy v Bratislave číslo 1697/48 - 5 (č. listu 112) bolo zistené, že nehnuteľnosti a to poľnohospodárske
nehnuteľnostinachádzajúcesavkatastrálnomúzemíB.vcelkovejvýmere1.1475ha,ktorévprídelovom

pláne sú označené ako vl. č. XX, parcela číslo XXX/X, les o výmere 0,8115 ha, vl. číslo XX parc. číslo
XXX/X roľa o výmere 0,3360 ha, boli pridelené do vlastníctva v 1 + 1 a to manželom Z. K. a m. C. K., K. K..
Predmetné poverenie bolo vydané dňa 2. apríla 1948 a bývalým vlastníkom predmetných nehnuteľností
bol Erdödy-Migazzy Irma.

12m./ Z výmeru o vlastníctve pôdy vydaného Povereníctvom poľnohospodárska pôda a pozemkovej

reformy v Bratislave číslo 1697/48 - 5 (č. listu 114) bolo zistené, že nehnuteľnosti a to poľnohospodárske
nehnuteľnostinachádzajúcesavkatastrálnomúzemíB.vcelkovejvýmere1.1475ha,ktorévprídelovom
pláne sú označené ako vl. č. XX, parcela číslo XXX/X, les o výmere 0,8115 ha, vl. číslo XX parc. číslo
XXX/X roľa o výmere 0,3360 ha, boli pridelené do vlastníctva v 1 + 1 a to manželom V. G. a m. D., K. K..
Predmetné poverenie bolo vydané dňa 2. apríla 1948 a bývalým vlastníkom predmetných nehnuteľností

bol Erdödy-Migazzy Irma.

13./ Súd pri rozhodovaní o návrhu vychádzal najmä z týchto ustanovení zákona.

14./ Podľa § 124 OZ, všetci vlastníci majú rovnaké práva a povinnosti a poskytuje sa im rovnaká právna

ochrana.

15./ Podľa § 126 OZ, vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva
neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.

16./ Podľa § 129 ods. 1 Občianskeho zákonníka, držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s
vlastnou alebo kto vykonáva právo pre seba.

17./ Podľa § 129 ods. 2 Občianskeho zákonníka, držať možno veci, ako aj práva, ktoré pripúšťajú
trvalý alebo opätovný výkon.

18./ Podľa § 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti
dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa
predpokladá, že držba je oprávnená.

19./ Podľa § 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vlastníctvo veci možno nadobudnúť
kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných
skutočností ustanovených zákonom.

20./ Podľa § 132 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak sa vlastníctvo nadobúda rozhodnutím štátneho

orgánu, nadobúda sa vlastníctvo dňom v ňom určeným, a ak určený nie je, dňom právoplatnosti
rozhodnutia.

21./ Podľa § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka, oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci,
ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide

o nehnuteľnosť.

22./ Podľa § 138 ods. 1 Občianskeho zákonníka (v znení účinnom do 31.12.1991), bežné veci
týkajúce sa spoločnej veci môže vybavovať každý zo spoluvlastníkov. V ostatných veciach je potrebný
súhlas všetkých; inak je právny úkon neplatný.

23./ Podľa § 137 písm. c ) CSP žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo o určení, či tu právo je alebo
nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem, naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak
vyplýva z osobitného predpisu.24./ Podľa § 460 Občianskeho zákonníka, sa dedičstvo nadobúda smrťou poručiteľa. Predpokladmi
dedenia sú a) smrť fyzickej osoby , b) existencia dedičstva, c) spôsobilý dedič.

25./ Podľa § 77 ods. 1 CSP, nerozlučné spoločenstvo je procesné spoločenstvo, v ktorom ide o také
spoločné práva alebo povinnosti, že sa rozsudok musí vzťahovať na každého, kto vystupuje ako žalobca
alebo žalovaný; procesný úkon jedného z nich platí i pre ostatných.

26./ Podľa § 78 ods. 1 CSP, nútené spoločenstvo je procesné spoločenstvo, v ktorom osobitný predpis
vyžadujepreúspechvsporeúčasťvšetkýchsubjektovprávnehovzťahu.Podľaods.2tohtoustanovenia,
súd žalobu zamietne, ak nie je splnená podmienka účasti všetkých subjektov podľa odseku 1.

27./ Na základe vykonaného dokazovania ako aj z vyššie zisteného skutkového stavu, z listín
nachádzajúcich sa v spise ako aj listinných dôkazov zabezpečených súdov mal súd prvej inštancie

jednoznačne za preukázané, že žalobcami v 1. až 7. rade bol žalobcami uplatnený nárok v celom
rozsahu dôvodný a nárok uplatnený žalobcami v 8. až 14. rade ani po doplnení dokazovania nebol
dôvodný a ani preukázaný.

28./ Po oboznámení sa s obsahom spisu, ako aj z listinných dôkazov nachádzajúcich sa v spise a

z výsluchu strán sporu, mal súd prvej inštancie za preukázané, že predmetom sporu bolo určenie
vlastníctva k sporným nehnuteľnostiam, pričom otázka vlastníctva žalobcov bola sporná a to vzhľadom
na vznesenú hmotnoprávnu námietku premlčania ako aj na vznesenú námietku aktívnej legitimácie zo
strany právneho zástupcu žalovaného .
Súd prvej inštancie sa v prvom rade vysporiadal so vznesenom hmotnoprávnou námietkou právneho

zástupcu žalovaného ohľadom premlčania žalobcami uplatneného nároku a následne sa zaoberal
námietkami vznesenými právnymi zástupcami strán sporu a to námietkami ohľadom aktívnej ako
aj pasívne legitimácie strán sporu a po vyriešení tejto otázky sa zaoberal dôvodnosťou žalobcami
uplatneného nároku .

29./ Súd prvej inštancie v predmetnej veci postupoval v zmysle intencií Krajského súdu a
ohľadom vznesenia hmotnoprávne námietky zo strany právneho zástupcu žalovaného sa oboznámil
s rozhodnutím Krajského súdu v Trenčíne, spisová značka 4Co/19/2012 zo dňa 21.02.2013, na ktoré
poukázal aj Krajský súd v Nitre a z ktorého vyplynulo, že rozsudkom Okresného súdu v Trenčíne, súd
prvej inštancie zamietol návrh žalobcu o určenie vlastníckeho práva, ktorého sa žalobca domáhal a to

z titulu vydržania predmetnej nehnuteľnosti žalovanou.
Okresný súd v Trenčíne predmetnú žalobu o určenie vlastníckeho práva žalobcov v 1. a v 2. rade
zamietol a to z dôvodu, že žalobcovia nepredložili relevantný dôkaz preukazujúci ich výlučné vlastníctvo
k spornej nehnuteľnosti ktorejkoľvek pôvodnej pozemnoknižnej parcely, pričom žalovaná preukázala
vlastníctvo a to nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním formou notárskej zápisnice, pričom zároveň

preukázala, že spornú nehnuteľnosť užívala nerušene pred vydržaním, ako aj po vydržaní nehnuteľností
notárskou zápisnicou.
Žalobcovia v 1. a v 2. rade nepreukázali, že niektorú z týchto nehnuteľností, ktoré boli predmetom sporu
nadobudli do svojho výlučného vlastníctva, ani to akým spôsobom sa tak stalo, čiže neuniesli v tomto
smere dôkazné bremeno a z toho titulu súd žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol, pričom

Krajský súd vo svojom odôvodnení uviedol, že odvolacia námietka žalobcov ohľadom nesprávneho
počítania doby premlčania, je nedôvodná, poukazujúc na to, že notárska zápisnica bola zapísaná do
katastra nehnuteľností dňa 04.02.1997 a žaloba bola podaná ešte v priebehu 10 ročnej premlčacej doby
odo dňa zápisu notárskej zápisnice do katastra nehnuteľností a preto je nepodstatné, vzhľadom na
vykonanie zápisu notárskej zápisnice do katastra nehnuteľností záznamom, pričom vykonanie zápisu

záznamom podľa § 34 katastrálneho zákona má v katastri nehnuteľností evidenčný charakter, ktorý
nemá vplyv na vznik, zmenu a ani zánik práva k nehnuteľnosti a zrejme z tohto právny zástupca
žalovaného vyvodil, že premlčacia doba v danom prípade je 10 ročná a z toho titulu vzniesol hmotno-
právnu námietku a to premlčanie.

30./ Súd prvej inštancie vzhľadom na argumentáciu ako aj vznesenú hmotnoprávnu námietku zo strany
právneho zástupcu žalovaného uvádza, že vznesenie námietky premlčania vo vzťahu k notárskej
zápisnici je právne irelevantné.Notársku zápisnicu nie je možné skúmať, keďže sa jedná o osvedčovaciu listinu. Vyhlásenie o právnej
skutočnosti v notárskej zápisnici nie je právnym úkonom, ale iba záznamom o účastníkom tvrdených
skutočnostiach. Určenia neplatnosti právneho úkonu sa nemožno domáhať tam, kde predmetom určenia

nie je právny úkon. Notárska zápisnica je len formou, ktorou sa právne úkony spisujú, z čoho potom
jednoznačne vyplýva, že určenie neplatnosti formy, respektíve spôsobu spísania právneho úkonu sa
domáhať nemožno.
Súd prvej inštancie uvádza, že osvedčenie vydané notárom o právne významnej skutočnosti má
povahu verejnej listiny (nie povahu právneho úkonu a keďže notárska zápisnica nie je právny úkon,

obrana žalovaného ohľadom premlčania je nedôvodná (rozsudok KS Banská Bystrica spisová značka
15Co/26/19 zo dňa 16.09.2020).
Ďalej súd prvej inštancie uvádza, že v súlade s ustanovením § 100 ods. 2 Občianskeho zákonníka
sa však vlastnícke právo nepremlčuje a obdobne nepremlčateľným je aj právo domáhať sa neplatnosti
právneho úkonu, ktorý je absolútne neplatný (III. Ústavný súd 87/2012 zo dňa 06. marca 2012).
Vzhľadom na vyššie uvedené súd prvej inštancie má za to, že žalobcami uplatnený nárok nie je

premlčaný.
31./ Nebolo sporným, že žalobkyňa v 1.rade ( A. B.) sa domáhala určenia, že je podielovou
spoluvlastníčkou nehnuteľností nachádzajúcich sa v katastrálnom území B. a to na základe prídelovej
listiny číslo 1697/48-3 zo dňa 02.04.1948 v podiele 1 a to k parcele číslo XXX/X - les o výmere 8.116
m2 a parc. č. XXX/X - roľa o výmere 3360 m2, ktoré boli pôvodne evidované v PKV č. XX, odčlenené

od pôvodných parciel XXX a XXX na základe grafického plánu zo dňa 24.02.1948.
Žalobkyňa v 1. rade sa domáhala určenia vlastníckeho práva z toho titulu, že predmetnú
nehnuteľnosť na základe prídelovej listiny č. 1697/1948 – 3 nadobudla na základe Osvedčenia
odedičstveč.Dnot74/98,D498/98zodňa18.01.1999vpodiele 1posvojejmatkeA.D., pričomvstúpila
do už platne uzatvorených nájomných zmlúv a to až do doby, kým žalovaný protizákonne nenadobudol

vlastnícke právo k predmetnej nehnuteľnosti vydržaním.
Ďalším výrokom žalobkyne v 1.rade ( A. B. ) a v 2. rade ( E. A.) žiadali určiť, že nehnuteľnosti
nachádzajúce sa v katastrálnom území B. a to na základe prídelovej listiny č. XXXX/XX - 3 zo dňa
02.04.1948 v podiele 1 a to parcela číslo XXX/X - les o výmere 8116 m2 a parcela číslo XXX/X - roľa
o výmere 3360 m2, ktoré boli pôvodne evidované v PKV č. XX, odčlenené od pôvodných parciel XXX

a XXX na základe grafického plánu zo dňa 24.02.1948 patria do dedičstva po nebohom X. D. zomr.
XX.XX.XXXX.
Predmetné nehnuteľnosti neprešli do dedičského konania a to z dôvodu, že žalovaný predmetné
nehnuteľnostiach nadobudol podvodným spôsobom a to titulom vydržania.
Nebolol sporným, že X. D. spolu so svojou manželkou S. D., K. S. mali dve deti a to žalobkyňu v 1.

rade A. B. a žalobkyňu v 2. rade E. A., ktoré sú právne nástupkyne po nebohom X. D..

32./ Ďalším žalobným petitom za žalobcovia 1. až 7. rade domáhali určenia, že nehnuteľnosť
nachádzajúca sa v katastrálnom území B. a to na základe prídelovej listiny č. 169/7/48 – 1 zo dňa
2.4.1948 v podiele 1/1 a to parc. č. XXX/X - les o výmere 8.116m2 a parcela číslo XXX/X – roľa o

výmere 3360 m2, ktoré boli pôvodne evidované v PKV č. XX, odčlenené od pôvodných parciel číslo
XXX S. XXX, na základe grafického plánu zo dňa 24.02.1948 patria do dedičstva po nebohej S. S. K.
C., zomrelej 5.11.1965.
Žalobcovia v 1.až v 7.rade uviedli, že S. S., K. C. je ich stará mama, ktorá mala 5 detí a to A. D.,
pričom po jej smrti právnymi nástupcami sú žalobkyne v 1. a v 2 rade.

Ďalej mala dcéru D. W., ktorá mala len jednu dcéru a to žalobkyňu v 3. rade, ďalej mala dcéru B. K.,
ktorá mala dve deti F. K. a D. K., ktorí vystupujú ako žalobcovia v 4. a 5. rade, potom mala syna R. S.,
ktorý vystupuje ako žalobca v 6.rade a U. S., ktorý vystupuje ako žalobca v 7. rade.
Nebolo sporným, že žalobcovia v 1. až v 7. rade sú právni nástupcovia po S. S., K. C., ktorá nadobudla
nehnuteľnosti na základe prídelovej listiny číslo 1697/48 - 1 zo dňa 2.4.1948 ako vdova.

Predmetnénehnuteľnostineboliprededenézdôvodu,žežalovanýprotizákonnenenadobudolvlastnícke
právo k predmetným nehnuteľnostiam vydržaním.

33./ Ďalším výrokom žalobca v 8. rade žiadal, aby súd určil, že nehnuteľnosť nachádzajúca sa v
katastrálnom území B. a to na základe prídelovej listiny č. 1697/48 - 6 zo dňa 2.4.1948 v podiele 1/1 a

to parcela číslo XXX/X, les o výmere 8115 m2 a parcela číslo XXX/X roľa o výmere 7549 m2, ktoré boli
pôvodne evidované v PKV č. XX odčlenené od pôvodných parciel XXX a XXX na základe grafického
plánu zo dňa 22.4.1948 patria do výlučného vlastníctva žalobcovi v 8. rade a to R. K., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom C. D. – B., A. D..Žalobcav8.radejeprávnymnástupcomU.K.ml.amanželkyD.K.,K.D.,ktoríbolipôvodnýmivlastníkmi
a to na základe prídelovej listiny č. 1697/48 – 6, zo dňa 02.04.1948, pôvodne evidované v PKV č. XX,
ktorí sporné nehnuteľnosti získali za prídelovú cenu, ktorú aj zaplatili a na základe dedičského konania D

198/75–17poneb.U.K.spornénehnuteľnostivpodiele1prešlidovlastníctvajehomanželkyD.K.,K.D.
v podiele 1 a táto sa následne stala výlučnou vlastníčkou v podiele 1/1 k predmetným nehnuteľnostiam,
ktorá vstúpila už do platne uzatvorených nájmov a pokračovala tak v užívaní a vo výkone vlastníckych
práv až do svojej smrti, pričom predmetné nehnuteľnosti v dedičskom konaní neboli prededené a to
z titulu, že vlastníctvo k predmetnej nehnuteľnosti nadobudol žalovaný a to titulom vydržania .

Právna zástupkyňa žalobcu tvrdila, že aktívnu legitimáciu odvodzujú od dohody dedičov – súrodencov.

34./ Po rozšírení strán sporu a po úprave petitu sa ďalej žalobcovia v 9. rade ( D. V. ) a v 10.rade
( S. L.) ako právni nástupcovia pôvodných vlastníkov G. V. a manželky D. K. K. domáhali určenia,
že nehnuteľnosti v katastrálnom území B. a to na základe prídelovej listiny číslo 1697/48 - 2 zo dňa
02.04.1948 v podiele 1/1 patria do výlučného vlastníctva v podiele 1/1 žalobkyni v 10. rade a to S. L. ,

K. V., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom T. Q.XX.
Právna zástupkyňa žalobcov tvrdila, že právni predchodcovia za svojho života nehnuteľnosti darovali
neperfektnou zmluvou svojej dcére a to žalobkyni 10. rade a nie L., ktorá ich v danom čase dala do
užívania družstva a poberala aj úžitky .
Právna zástupkyňa ďalej potvrdila, že po právnych predchodcoch sú žijúce deti a to U. V., G. V., S. L. a

po nebohom synovi Z. V. boli ako zákonní dedičia vnuci I. D. V., Z. V. D. V., pričom všetci zákonní dedičia
majú vedomosť, že uzavreli dohodu, že táto pôda prešla do vlastníctva žijúcej dcéry S. L., predmetná
nehnuteľnosť nebola prededená, ale existovala dohoda , že táto pôda patrí jej a preto sa domáhajú
určenia vlastníctva .
Vlastníctvo k predmetným nehnuteľnostiam nadobudol žalovaný a to titulom vydržania.

35./ Žalobca v 11. rade (D. K.) ako právny nástupca pôvodných vlastníkov Z. K. a manželky C. K. K.,
ktorí boli pôvodnými vlastníkmi nehnuteľnosti a to na základe prídelovej listiny číslo 1697/48-5 zo dňa
02.04.1948 sa domáhal určenia, že nehnuteľnosti v katastrálnom území B. a to na základe prídelovej
listiny číslo 1697/48-5 zo dňa 02.04.1948 patria do výlučného vlastníctva v podiele 1/1 žalobcovi v 11.

rade a to D. K., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A., F. XXXX/X.
Právna zástupkyňa tvrdí, že predmetná nehnuteľnosť bola riadne prededená na D. K. a W. K., ktorý
nevystupuje na strane žalobcov, pretože títo dvaja ako zákonní dedičia sa dohodli, že táto pôda patrí
práve žalobcovi v 11. rade a následne došlo medzi dedičmi k uzavretiu neplatnej dohody, ktorá nebola
zavkladovaná do katastra, že nehnuteľnosť patrí D. K. a to z dôvodu, že predmetná nehnuteľnosť bola

vydržaná žalovaným.

36./ Žalobca v 12. rade ( U. B. ) ako právny nástupca pôvodných vlastníkov U. B. a manželky D. K. W. sa
domáhal určenia, že nehnuteľnosti nachádzajúce sa v katastrálnom území B. a to na základe prídelovej
listiny číslo 1697/48 - 4 zo dňa 02.04.1948 v podiele 1/1 patria do výlučného vlastníctva v podiele 1/1

žalobcovi v 12. rade a to U. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. Q. XXX.
Právna zástupkyňa tvrdila, že právni predchodcovia mali jediného syna a to U. B. t.j. otca žalobcu,
ktorému tieto nehnuteľnosti dali do užívania a tento ich následne daroval svojmu synovi, pričom
predmetná nehnuteľnosť po právnych predchodcoch nebola pre dedená a zároveň potvrdila, že žalobca
pochádza z piatich detí .

37./ Žalobcovia v 13. rade ( D. K.) a v 14. rade ( N. K.) ako právni nástupcovia pôvodných vlastníkov K.
K. a manželky P. K. K., sa domáhali určenia, že nehnuteľnosti nachádzajúce sa v katastrálnom území B.
a to na základe prídelovej listiny číslo 1697/48 - 4 zo dňa 02.04.1948 v podiele 1/1 a to parc., č. XXX/X
- les o výmere 8115 m2 a parc. č. XXX/X - roľa o výmere 3360 m2, ktoré boli pôvodne evidované v PKV

č. XX, patria do podielového spoluvlastníctva v podiele 1 pre každého a po D. K. , nar. XX.XX.XXXX,
bytom C. D., W. XX a N. K., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. D., V. XX.
Právna zástupkyňa žalobcu potvrdila, že predmetné nehnuteľnosti neboli prededené , súrodenci
uzatvorili dohodu, že nehnuteľnosť prejde do vlastníctva žalobcov 13. a 14. rade a sestra U. Y. sa zriekla
svojho podielu zo spornej nehnuteľnosti .

38./ Podľa § 137 písm. c) CSP, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o c) určení, či tu
právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné
preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.Vzhľadom na obsah uplatňovaného nároku žalobcov bolo jednoznačne preukázané, že ide o určovaciu
žalobu. Určovacia žaloba je spravidla vždy prípustná v prípade právnych vzťahov k nehnuteľnostiam z
dôvodu, že rozsudok vyhovujúci žalobe, môže byť jedným z predpokladov pre zosúladenie evidovaného

a právneho stavu. Pokiaľ ide o preukazovanie naliehavého právneho záujmu na určení vlastníctva, treba
vychádzať zo skutočnosti, že žalobcovia majú naliehavý právny záujem na určenie vlastníckeho práva,
pretože takéto rozhodnutie súdu môže byť podkladom v konaní o dedičstve, ako aj podkladom pre
uskutočnenie zmeny zápisu vlastníckych práv v katastri nehnuteľností.
Čo sa týka vecnej legitimácie ( aktívna, či pasívna ) je stav vyplývajúci z hmotného práva, to znamená,

že účastník konania je nositeľom práva , respektíve povinností , o, ktoré v spore ide a je jedným z
predpokladov úspešnosti žaloby na určenie.
Vecnú legitimáciu v spore o určenie, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, má predovšetkým
ten , kto je zúčastnený právneho vzťahu alebo práva, o, ktoré v spore ide .
Treba zdôrazniť, že vecná legitimácia ( ako naliehavý právny záujem na strane žalobcu) musí existovať
včasne vyhlásenia rozsudku ).

Nepreukázaná existencia naliehavého právneho záujmu v čase rozhodovania súdu vedie k zamietnutiu
určovacieho návrhu .

39./ Predmetom sporu, ak už bolo vyššie konštatované ( bod č. 31 a 32 ), bolo určenie, že žalobkyňa
1. rade je podielovou spoluvlastníčkou nehnuteľnosti v podiele 1 -ci k nehnuteľnosti v podiele v kat. úz.

B. a to na základe Prídelovej listiny č. 1697/48-3 zo dňa 2.4.1948, v súlade s Grafickým plánom zo dňa
24.2.1948 a to novovytvorenej parc. "C" č. XXX/X-XXXXXX trv. porast o výmere 8116 m2, zameranej
Geometrickým plánom č. 37/2023 zo dňa 12.6.2023 na určenie vlastníckych práv, vyhotoveným D. A.,
autorizačne overeným I. K. W. a úradne overeným I. B. Q. pod č. 385/2023, ktorá vznikla odčlenením
ako diel 6 od pôv. parc. "C" č. XXX - trv. trav. porast a novovytvorenej parc. "C" č. XXX/X - orná pôda o

výmere 2963 m2 a novovytvorenej parc. "C" č. XXX/X - ostatná plocha o výmere 415 m2, zameraných
Geometrickým plánom č. 37/2023 zo dňa 12.6.2023 na určenie vlastníckych práv, vyhotoveným D. A.,
autorizačne overeným I. K. W. a úradne overeným I. B. Q. pod č. 385/2023, ktorá vznikla odčlenením
ako diel 4 od parc. "E" č. XXX - vodná plocha a diel 5 od pôv. parc. "E" č. XXX - trv. trav. porast, ktoré boli
pôvodne evidované v PKV č. XX, odčlenené od pôvodných parciel XXX a XXX na základe Grafického

plánu zo dňa 24.2.1948 a zidentifikované GP č. 37/2023.
V tejto časti sa žalobkyňa domáhala určenia vlastníctva k nehnuteľnostiam, ktoré nadobudla
v dedičskom konaní č.k. D 498/98, v ktorom prededila dedičské podiely v 1
po svojej matke ale následne nehnuteľností, ktoré takto nadobudla dedičstvom vydržal žalovaný.

40./Vďalšejčastit.j.vovýrokuč.4,žalobkynev1.av2.radežiadaliurčiť,ženehnuteľnostivpodiele1-ici
v kat. úz. B. a to na základe Prídelovej listiny č. 1697/48-3 zo dňa 2.4.1948, v súlade s Grafickým plánom
zo dňa 24.2.1948 a to novovytvorená parc. "C" č. XXX/X - trvalý trv. porast o výmere 8116 m2, zameranej
Geometrickým plánom č. 37/2023 zo dňa 12.6.2023 na určenie vlastníckych práv, vyhotoveným D. A.,
autorizačne overeným I. K. W. a úradne overeným I. B. Q. pod č. 385/2023, ktorá vznikla odčlenením

ako diel 6 od pôv. parc. "C" č. XXX - trv. trav. porast a novovytvorenej parc. "C" č. XXX/X - orná pôda o
výmere 2963 m2 a novovytvorenej parc. "C" č. XXX/X - ostatná plocha o výmere 415 m2, zameraných
Geometrickým plánom č. 37/2023 zo dňa 12.6.2023 na určenie vlastníckych práv, vyhotoveným D. A.,
autorizačne overeným I. K. W. a úradne overeným I. B. Q. pod č. 385/2023, ktorá vznikla odčlenením
ako diel 4 od parc. "E" č. XXX - vodná plocha a diel 5 od pôv. parc. "E" č. XXX - trv. trav. porast,

ktoré boli pôvodne evidované v PKV č. XX, odčlenené od pôvodných parciel XXX a XXX na základe
Grafického plánu zo dňa 24.2.1948 a zidentifikované GP č. 37/2023 patria do dedičstva po neb. X. D.
zomr. XX.XX.XXXX.
Tu svoj nárok opierali o skutočnosť, že po smrti matky došlo k riadnemu prededeniu jej podielu
k nehnuteľnostiam nadobudnutých na základe prídelovej listiny č. 1697/48-3 zo dňa 2.4.1948, avšak po

smrti otca nedošlo k prededeniu jeho podielu z dôvodu, že ich vydržaním nadobudol žalovaný.

41./ Výrokom č. 7. sa žalobcovia v 1. až 7. rade, ako právni nástupcovia po neb. S. S. K. C. zomr.
z 5.11.1965 domáhali určenia, že nehnuteľnosti v podiele 1/1 v kat. úz. B. a to na základe Prídelovej
listiny č. 1697/48-1 zo dňa 2.4.1948, v súlade s Grafickým plánom zo dňa 24.2.1948 a to novovytvorená

parc. "C" č. XXX/X - trvalý trv. porast o výmere 8116 m2, zameranej Geometrickým plánom č. 37/2023
zo dňa 12.6.2023 na určenie vlastníckych práv, vyhotoveným D. A., autorizačne overeným I. K. W. a
úradne overeným I. B. Q. pod č. 385/2023, ktorá vznikla odčlenením ako diel 3 od pôv. parc. "C" č. XXX
- trv. trav. porast a novovytvorená parc. "C" č. XXX/X - orná pôda o výmere 2710 m2 a novovytvorenáparc. "C" č. XXX/X - ostatná plocha o výmere 662 m2, zameraných Geometrickým plánom č. 37/2023
zo dňa 12.6.2023 na určenie vlastníckych práv, vyhotoveným D. A., autorizačne overeným I. K. W. a
úradne overeným I. B. Q. pod č. 385/2023, ktorá vznikla odčlenením ako diel 1 od parc. "E" č. XXX -

vodná plocha a diel 2 od pôv. parc. "E" č. XXX - trv. trav. porast, ktoré boli pôvodne evidované v PKV
č. XX, odčlenené od pôvodných parciel XXX a XXX na základe Grafického plánu zo dňa 24.2.1948 a
zidentifikované GP č. 37/2023 patria do dedičstva po neb. S. S. K. C. zomr. X.XX.XXXX.
Svoj nárok odôvodňovali tým, že predmetné nehnuteľnosti, ktorých vlastnícke právo odvodzujú od
prídelových listín a to prídelová listina č. 1697/48-1 a prídelová listina č. 1697/48- 3, vydané 02.04.1948,

v dedičskom konaní neboli prededené a v súčasnej dobe sa nachádzajú vo vlastníctve žalovaného, ktorí
vlastníctvo predmetných nehnuteľností nadobudol titulom vydržania.

42./ Čo sa týka aktívnej legitimácie žalobcov v 1. až v 7. rade súd mal za preukázané , že žalobkyne
v 1. a 2. rade sa domáhali určenia vlastníctva po svojich právnych predchodcoch , pričom ich rodičia
X. D. a A. D., K. S. na základe prídelovej listiny č. 1697/ 48 – 3, zo dňa 02.04.1948 nadobudli vyššie

cit. nehnuteľnosti do podielového spoluvlastníctva , pričom žalobkyňa v 1. rade po smrti svojej matky
nadobudla jej podiel k predmetným nehnuteľnostiam, ktoré neskôr nadobudol žalovaný vydržaním, čiže
sa domáhala určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam , ktoré riadne prededila v dedičskom konaní
D 498/ 98.
Po smrti otca žalobkýň v 1. a v 2. rade, ktorý zomrel neskôr, nebolo možné už jeho podiel k predmetným

nehnuteľnostiam predediť z dôvodu, že ich vydržaním už nadobúdal žalovaný a ako právni nástupcovia
po svojich rodičoch prichádzajú do úvahy žalobkyne v 1. a 2. Rade.
V danom prípade mal súd jednoznačne preukázanú aktívnu legitimáciu žalobkýň pri uplatňovaní si
svojho vlastníckeho práva ako aj pri určení, že predmetné nehnuteľnosti patria do dedičstva po neb.
X. D..

43./ Čo sa týka ďalšej aktívnej legitimácie žalobcov v 1. až 7. rade, týkajúcich sa určenia vlastníckeho
práva k nehnuteľnostiam, ktoré nadobudla S. S., K. C. na základe prídelové listiny číslo 1697/48 – 1,
zo dňa 02.04.1948 k nehnuteľnostiam súd mal za preukázané, že žalobcovia v 1. až 7. rade preukázali
aktívnu legitimáciu po svojej právnej predchodkyni, pričom S. S. mala 5 detí a to A. D., kde po jej smrti

nastúpili ako dedičia žalobkyne v 1. a 2/ , ďalej mala dcéru D. W., kde po jej smrti nastúpila jediná dedička
a to jediná dcéra B. G. – žalobkyňa v 3. rade, ďalej mala dcéru B. K., kde po jej smrti nastúpili dvaja
synovia a to žalobca 4. rade F. K. a žalobca 5. rade D. K., a ďalej jej právnymi nástupcami súd dvaja
žijúci synovia a to žalobca v 6. rade R. S. a v 7. rade U. S., čiže aj tu zo strany žalobcov bola riadne
preukázaná aktívna legitimácia žalobcov v 1. až v 7. rade pri uplatňovaní si svojho práva po svojej

právnej predchodkyni S. S..

44./ Žalobcovia v 1. až v 7. rade v predmetnom spore preukázali ako naliehavý záujem, tak aj aktívnu
legitimáciu.

45./ Nebolo sporné, že žalobcovia v 8./ až 12. rade sa domáhali určenia svojho vlastníctva a žalobcovia
v 13. a 14. rade sa domáhali učenia podielového spoluvlastníctva .
V tejto časti bola zo strany žalovaného vznesená námietka ohľadom aktívnej legitimácie a vzhľadom
na podrobnú genézu právneho nástupníctva žalobcov v 8. až v 14. rade mal súd prvej inštancie
jednoznačne za preukázané, že táto námietka je podaná dôvodne a preto žalobu žalobcov v časti

žalobcami uplatnených nárokov zamietol .

46./ Žalobcovia v 8. rade sa domáhali určenia svojho vlastníctva k sporným nehnuteľnostiam, pričom
bolo jednoznačne preukázané, že po smrti právnej predchodkyni D. K. predmetné nehnuteľnosti neboli
prededené a to z titulu, že ich nadobudol žalovaný vydržaním a určenia vlastníctva sa domáhali na

základe dedičskej dohody.
Čo sa týka žalobcov v 9. rade a 10. rade , taktiež bolo jednoznačne preukázané, že sporné nehnuteľnosti
boli ešte za života právnych predchodcov darované žalobkyni v 10. rade, čiže neboli riadne prededené
a pri určení vlastníctva vychádzajú len z existencie dedičskej dohody .
Čo sa týka žalobcu v 11. rade, tento vlastníctvo k sporným nehnuteľnostiam nadobudol na základe

dedičského konania spolu so svojím bratom W., ktorý mu svoj podiel daroval neperfektnou zmluvou,
ktorú nebolo možné zapísať a to z titulu, že predmetnú nehnuteľnosť medzičasom vydržal už žalovaný,
avšak brat W. už nie je uvedený ako žalobca .Čo sa týka žalobcu v 12. rade a v tomto prípade, sa žalobca domáhal určenia vlastníckeho práva a to na
základe skutočnosti, že právni predchodcovia darovali svojmu jedinému synovi sporné nehnuteľnosti,
ktoré on dal následne svojmu synovi, pričom ani v jednom prípade nedošlo k prededeniu spornej

nehnuteľnosti.
Takisto čo sa týka žalobcov 13. a 14. rade aj v tomto prípade nedošlo k prededeniu spornej nehnuteľnosti
po právnych predchodcoch, pričom sa vychádzalo z dohody dedičov, že nehnuteľnosť prejde na
žalobcoch 13. a 14. rade .

47./ Vzhľadom na skutočnosť, že pri žalobcoch v 8. až 10. a v 12 až v 14. rade išlo o určenie vlastníctva,
pričom bolo nesporným, že vlastníctva sa domáhali z toho titulu, že predmetné nehnuteľnosti neboli
prededené a žalovaný predmetné nehnuteľnosti nadobudol vydržaním, v dôsledku čoho bol zapísaný
ako výlučný vlastník sporných nehnuteľností.
Právna zástupkyňa žalobcov si bola vedomá , že žalobcovia v 8. až 14. rade, ktorí si uplatňujú svoje
práva k sporným nehnuteľnostiam, pričom ich vlastníctvo si odvodzujú od prídelovej listiny, v predmetnej

veci nie sú všetci uvedení ako právni nástupcovia po svojich predchodcov.
Zo strany právnej zástupkyne žalobcov v 8. až 14. rade neboli produkované žiadne listinné dôkazy
ohľadom ich aktívnej legitimácie v spore a preto súd pri posudzovaní legitimácie vychádzal len z jej
ústneho prejavu.

48./ K danej veci súd uvádza, že ak poručiteľ zanechal viac dedičov do právoplatného rozhodnutia súdu
sú považovaní za vlastníkov celého majetku patriaceho do dedičstva všetci dedičia (nútené procesné
spoločenstvo).
Za stavu, že v pôvodnom dedičskom konaní nebol určitý majetok známy (teda nebol predmetom
dedičstva), a teda nebol v dedičskom konaní prejednaný, sú až do vyporiadania dedičstva ohľadom

tejto veci všetci dedičia považovaní za vlastníkov tejto veci. Preto určovací návrh spočívajúci v tom, že
vec (hnuteľná alebo nehnuteľná) patrí do dedičstva po poručiteľovi, respektíve, že poručiteľ bol ku dňu
smrti vlastníkom veci, môže uplatňovať len ten, koho práva a povinnosti sa takéto určenie týka. Takouto
osobou môže byť len ten, kto je poručiteľovým dedičom, prípadne jeho právnym nástupcom (pozri bližšie
napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 14.03.2011, sp. zn. 3 Cdo 222/2010).

49./ O nútené procesné spoločenstve ide vtedy, keď priamo zo zákona alebo z povahy veci je z hľadiska
vecnej legitimácie nevyhnutné, aby v konaní vystupovalo spoločenstvo. Inak povedané, existencia
spoločenstvajevtomtoprípadevynútenáhmotnoprávnouúpravou.(pozriŠtevčekakol.:Civilnýsporový
poriadok. Komentár, C.H. Beck, 2016).

50./ Súd prvej inštancie poukazuje na rozhodnutie sp.zn. 3Cdo / 154 / 2010 ( R3/2011), že, ak
nehnuteľnosti, ku ktorým sa domáhajú určenia vlastníctva neboli riadne prededené, nie je možné
takémuto návrhu vyhovieť a preto je potrebné, aby bolo najprv posúdené, či poručiteľ bol v čase smrti
vlastníkom tejto veci teda nehnuteľnosti, pretože ak súd vyhovie žalobe požadujúcej uvedené učenie a

vec je následne prejednaná v konaní o dedičstve ako majetok poručiteľa, toto nepotvrdzuje rozhodnutie
o dedičstve (osvedčenie o dedičstve ), že dedič je v súčasnosti vlastníkom veci, čiže to nemôže vyvolať
zmenu v zápise vlastníkov v katastri nehnuteľností a preto ak dôjde k takémuto určeniu, že daná
nehnuteľnosť patrí do dedičstva, až vtedy sa môžu dedičia domáhať svojich nárokov voči tým subjektom,
ktoré boli alebo sú stále vedené v katastri nehnuteľností ako vlastníci spornej nehnuteľnosti ( I. ÚS

4Cd82/2013).
Z daného jednoznačne vyplýva, že v prvom rade je potrebné, aby došlo u žalobcov v 8. až 10. a v 12 až v
14. rade k prededeniu sporných parciel, kde ako dedičia budú vystupovať všetci právni nástupcovia a to
vzhľadom aj na tú skutočnosť, že došlo síce k uzavretiu dohody dedičov, ale táto dohoda je neperfektná
a v dedičskom konaní sa určí presný okruh dedičov, ktorí sú oprávnení sa následne domáhať svojich

práv k spornej nehnuteľnosti.
Ďalej súd prvej inštancie uvádza, že, nakoľko konanie o určenie, že vec patrí do dedičstva, je celá vec
( prípadne spoluvlastnícky podiel na veci ), a keďže až do rozhodnutia o dedičstve treba za vlastníkov
veci podľa § 460 Občianskeho zákonníka považovať všetkých do úvahy pripadajúcich dedičov ( a teda
nemožno žalovať o určenie, že do dedičstva po poručiteľovi patrí iba dedičský podiel žalobcu k takejto

veci, keďže ho v danom štádiu nemožno vymedziť), musia všetci dedičia v konaní o určenie, že vec patrí
do dedičstva, vystupovať v postavení nútených procesných spoločníkov (§ 78 CSP).Konania o takejto žalobe sa tak musia zúčastniť (ako žalobcovia alebo ako žalovaní) všetci dedičia, inak
je daný nedostatok vecnej legitimácie ( R 49/82 a R 65/2003, a rozhodnutia sp. zn. 3 Cdo 178/2006, 3
Cdo 222/2010, 3 Cdo 197/2010, 4 Cdo 120/2009, 2 Cdo 45/2008 a 8 Cdo 28/2019 ).

Súd prvej inštancie vzhľadom na skutočnosť, žalobcovia v 8. až 10.rade a 12 až v 14. rade nie sú v
danej veci prihliadnuc na vyššie vyslovený právny názor aktívne legitimovaní, z toho dôvodu súd žalobu
voči žalobcom v 8. až 10. rade a v 12. až v 14. v celom rozsahu pre nedostatok aktívnej legitimácie
zamietol ako nedôvodnú.

51./ Čo sa týka uplatneného nároku žalobcu v 11. rade, ktorý sa domáhal určenia vlastníckeho
práva vychádzajúc zo skutočnosti, že v danom prípade došlo k prededeniu spornej nehnuteľnosti na
žalovaného v 11. rade ako aj na jeho brata W. K., ktorý nevystupuje na strane žalobcov a títo dvaja
bratia ako zákonní dedičia sa dohodli, že táto pôda patrí práve žalobcovi v 11. rade a následne došlo
medzi dedičmi k uzavretiu neplatnej dohody, ktorá nebola zavkladovaná do katastra a to práve z
dôvodu, že predmetná nehnuteľnosť bola vydržaná žalovaným, má žalobca naliehavý právny záujem na

požadovanom určení, pretože takéto určovacie rozhodnutie je spôsobilým prostriedkom pre docielenie
zapísania žalobcu ako vlastníka do katastra nehnuteľností namiesto zapísaného žalovaného a preto, ak
chce určiť vlastníctvo k spornej nehnuteľnosti , v predmetnom spore musí vystupovať aj jeho brat a to
W. K. ako strana sporu a nestačí len jeho čestné prehlásenie .
Pretože v predmetnej veci ide o nerozlučné spoločenstvo , kde sa rozsudok musí vzťahovať na každého,

a v takýchto prípadoch treba vydať ohľadom všetkých spoločníkov jediný rozsudok. A v tomto prípade
sa žalobca domáha určenia, že je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti a pri takomto petite je potrebné,
aby bol vecne legitimovaný aj jeho brat W. K. , pretože bol zapísaný pôvodne ako spoluvlastník spornej
nehnuteľnosti a keby vystupoval predmetnom spore , súd prvej inštancie mohol o predmetnom výroku
rozhodnúť , avšak vzhľadom na skutočnosť, že zo strany žalobcu v 11. rade bol neúplný okruh strán

sporu, čo má za následok nedostatok vecnej legitimácie, pre ktorú nebolo možné žalobe vyhovieť,
pretože nikto, kto je zapísaný v katastri nehnuteľností ako vlastník, resp. spoluvlastník nehnuteľnosti,
nemôže byť zbavený vlastníckeho práva v súdnom konaní, ktorého nie je účastníkom (stranou) a preto
žalobu žalobcu v časti uplatneného nároku ako nedôvodnú zamietol .
52./ Právna zástupkyňa žalobcu v rámci procesného útoku tvrdila, že žalovaný žiadnym spôsobom

nepreukázal, že je právnym nástupcom od pôvodného lesného spoločenstva, ktoré existovalo v roku
1947,listinnýmdokladomzaloženýmvspisebolojednoznačnepreukázané,žežalovanýakosamostatný
právny subjekt vznikol až v roku 2003 jeho registráciou .
Právny zástupca žalovaného v rámci procesnej obrany tvrdil, že žalovaný si svoje vlastníctvo odvodzuje
ešte od svojho právneho predchodcu Lesné spoločenstvo Prílepy – Kňažíce - Opatovce nad Žitavou,

ktorému pôvodnému Lesnému spoločenstvu nehnuteľnosti boli pridelené skôr, ako boli pridelené
žalobcom, pričom poukázal na zápisnicu z 03.12.1947 o odovzdaní pozemkov do užívania Lesnému
spoločenstvu Prílepy, Kňazice , Opatovce.

53./ Ďalej sa súd prvej inštancie vysporiadal , či žalovaný mohol vydržať vlastníctvo k sporným

nehnuteľnostiam patriacich žalobcom v 1. až v 7. rade, vzhľadom na ním tvrdené skutočnosti ako aj
argumentáciu právneho zástupcu žalovaného, že žalovaný v čase vydržania bolo legitímnym respektíve
oprávnenou osobou na spísanie notárskej zápisnice, predmetom, ktorej bolo vydržanie sporných
nehnuteľností.
Žalovaný svoj nárok opieral aj skutočnosť uvádzanú v notárskej zápisnici, že sporné nehnuteľnosti

Pozemkové spoločenstvo – Lesné družstvo, Prílepy, Kňažice. Qpatovce, IČO : 37855794 nadobudlo
v roku 1992 vydaním zo strany povinného subjektu Štátne lesy Topoľčianky.
Pôvodne tieto lesy boli užívané vtedajším Lesným družstvom v Prílepoch, Kňažiciach a Opatovciach,
ktoré zároveň časť vyššie uvedených nehnuteľností nadobudlo výmerom Dočasnej Okresnej správnej
komisie v Zlatých Moravciach č. 661 – 12-1/49. Momentom nadobudnutia vstúpilo do užívania

uvedených nehnuteľností novovytvorené Pozemkové spoločenstvo - Lesné družstvo Prilepy, Kňažice,
Opatovce ako právny nástupca pôvodného lesného družstva.
Uvedené právne úkony však boli po formálno-právnej stránke neperfektné a k prechodu vlastníckeho
práva z nich nedošlo. Od uvedeného času užívajú nehnuteľnosti dobromyseľne a nerušene v dobrej
viere ako svoje vlastné až do súčasnosti, bez existencie akýchkoľvek vlastníckych sporov ohľadom

predmetných nehnuteľnosti. Na základe uvedeného majú účastníci za to, že vzhľadom k dlhodobosti,
dobromyseľnosti a nerušenosti držby uvedených nehnuteľností nadobudli k vlastnícke právo titulom
vydržania podľa § 134 OZ v roku 2002.54./ Pokiaľ ide o vydržanie, toto predstavuje jeden zo spôsobov pôvodného nadobudnutia vlastníckeho
práva. V prípade splnenia zákonom určených podmienok dochádza k nemu priamo zo zákona.
Zákonnými podmienkami vydržania, pokiaľ právny poriadok tento spôsob nadobúdania vlastníctva

pripúšťa, vo všeobecnosti sú oprávnená držba, uplynutie zákonom stanovenej vydržacej doby a
spôsobilý predmet vydržania. Pritom a to je potrebné osobitne zdôrazniť, právne následky nastávajú len
vtedy, ak sú zároveň splnené všetky jeho podmienky.
Kto je držiteľom oprávneným upravuje Občiansky zákonník v ustanovení § 130 ods. 1. Podľa tohto
ustanovenia, ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo

patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená.
Dobromyseľnosť ako vnútorný psychický stav nemožno priamo dokázať. Možno o nej usudzovať len
z okolností, v ktorých sa tento psychický stav navonok prejavuje. Základným rozlišujúcim kritériom je,
či držiteľ veci alebo vykonávateľ práva pri normálnej opatrnosti, ktorú možno so zreteľom na okolnosti
daného prípadu rozumne od neho požadovať, mohol alebo nemohol mať pochybnosti o tom, že mu vec,
ktorú fakticky ovláda, alebo právo, ktoré vykonáva, patria. Okolnosti, za ktorých možno usudzovať na

existenciu dobromyseľnosti musí v spore preukázať držiteľ veci, resp. vykonávateľ práva. Dobrá viera
držiteľa sa musí vzťahovať aj k okolnostiam, za ktorých vôbec mohlo vecné právo vzniknúť, teda aj k
právnemu dôvodu, ktorý by mohol mať za následok vznik práva.

55./ Z predloženej notárskej zápisnice N 381/2003, NZ 122639/2003 bolo zistené, že na Notárskom

úrade dňa 17.12.2003 bola spísaná notárska zápisnica o vydržaní vlastníckeho práva k nehnuteľnosti,
z ktorej bolo zistené, že štatutárny zástupca Y. A. vyhlásil, že nehnuteľnosti uvedené v osvedčení o
vydržaní vlastníckeho práva k nehnuteľnosti sú v celosti vlastníctvom Pozemkového spoločenstva -
lesné družstvo, Prílepy, Kňažice, Opatovce, so sídlom v Žitavany.
Z predmetného osvedčenia o vydržaní bolo zároveň zistené, že štatutárny zástupca vyhlásil, že

vyššie uvedené nehnuteľnosti Pozemkové spoločenstvo, lesné družstvo, Prílepy, Kňažice, Opatovce
nadobudlo v roku 1992 vydaním zo strany povinného subjektu Štátne lesy Topoľčianky. Pôvodne
tieto lesy boli užívané vtedajším Lesným družstvo v Prílepoch, Kňažiciach a Opatovciach, ktoré
zároveň nadobudli výmerom dočasnej Okresnej správnej komisie v C. D. Q. XXX- X-X/XX a momentom
nadobudnutia vstúpilo do užívania uvedených nehnuteľností, novovytvorené pozemkové spoločenstvo

- lesné družstvo Prílepy, Kňažice, Opatovce, ako právny nástupca pôvodného lesného družstva. Ďalej
štatutárny zástupca tvrdil, že uvedené právne úkony však boli po materiálno právnej stránke neperfektné
a k prechodu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam nedošlo a od uvedeného času užívajú nehnuteľnosti
dobromyseľne a nerušene v dobrej Viere ako svoje vlastné až do súčasnosti, bez existencie akýchkoľvek
vlastníckych sporov ohľadom predmetných nehnuteľností a na základe uvedených majú účastníci za to,

že vzhľadom k dlhodobosti dobromyseľnosti a nerušenej držby uvedených nehnuteľností nadobudli k
nim vlastnícke právo a to titulom vydržania podľa § 134 Občianskeho zákonníka v roku 2002.
ZároveňbolozistenézpotvrdeniaŠtatistickéhoúraduSlovenskejrepubliky,žePozemkovéspoločenstvo
- lesné družstvo, Prílepy, Kňažice, Opatovce, vzniklo 11.06.2003.

56./ Zo zápisnice (číslo listu 102) spísanej dňa 03.12.1947 v miestnosti úradovne Okresného družstva
JSSR v Zlatých Moravciach, vydanej povereníctvom pôdohospodárstva a pozemkovej reformy - sekcia
pozemková reforma v Bratislave bolo zistené, že predmetom rokovania bolo prevzatie a odovzdanie
lesného majetku v časti do držby a úžitku lesného spoločenstva v Prílepoch, F. G. a spol a predmetný
majetok bol rozhodnutím predsedníctva Slovenskej národnej rady konfiškovanej komisie v Bratislave

podľa konfiškačného uznesenia skonfiškovaný podľa nariadenia číslo 104/1945 v znení nariadenia zo
dňa 12.07.1946 číslo 31/26 - 1946.

57./ Z predloženej zápisnice zo zasadnutia komisie na obnovu evidencie pozemkov a právnych vzťahov
k nim pre katastrálne územie B., konaného dňa 25.05.2010 na Mestskom úrade v C. D. bolo zistené,

že bol riešený problém duplicitného vlastníctva k pozemkom zapísaným na LV číslo XXXX a to z titulu,
že povereníctvom poľnohospodárstva a pozemkovej reformy - sekcia B v Bratislave v úradovni v C. D.
dňa 03.12.1947 bola spísaná zápisnica o prevzatí časti lesného majetku (konfiškovaného rozhodnutím
predsedníctva SR - konfiškačnej komisie zo dňa 14.08.1945 bývalého majiteľa V. F. a spol. Z. W. a spol.
do držby a úžitku lesnému spoločenstvu v Prílepoch F. G. a spol. - výmer číslo 661 - 12 - 1/49 o

nadobudnutí bol vydaný 18.01.1949 (v evidencii KN zapísanej v LV č. XXXX a duplicitne povereníctvom
poľnohospodárstva a pozemkovej reformy SNR v roku 1948 boli vydané výmery prídelcom na základe
prídelového plánu schváleného povereníctvom poľnohospodárstva a pozemkovej reformy SNR.58./ Z predmetnej správy spísanej 25.5.2010 jednoznačne vyplýva, že je tu duplicitné vlastníctvo, sporná
je otázka nehnuteľností a bolo tam odporúčania obrátiť sa na príslušný Okresný súd.

59./ Z dohody o vydaní majetku bývalých urbárnikov predloženej právnym zástupcom žalovaného
bolo zistené, že právny útvar Lesné družstvo Prílepy, Kňažice a Opatovce v zastúpení Y. A. a Lesy
Topoľčianky, š.p. Topoľčianky, došlo k vydaniu nehnuteľností, pričom sa zrušil nájomný vzťah a bolo
dohodnuté fyzické odovzdávanie bude zabezpečené LS Žitavany do 28.02.1992, pričom finančné
vysporiadanie náhrad bude predmetom ďalšieho konania, ťažby za rok 1992 finančne vyčísli I. Y.

a zisk sa odvedie na účet lesného družstva. Z protokolu o preukázaní vlastníctva bolo zistené, že
Lesné družstvo Prílepy, Kňažice, Opatovce ako vlastník predložil doklad o vlastníctve a to výpis z
pozemnoknižnej vložky Kňažice 4 S. Prílepy 3, 4, 12, 367.

60./ V období rokov 1945 – 1989 nastáva v samotnom pozemkovom práve, hlavne v súkromnom
obhospodarovaní vlastníkmi úpadok a úlohu obhospodarovateľa na seba preberá štát . Zákonný

článok X/1913 bol zrušený zákonom SNR č. 81/1949 Zb. o úprave pomerov pasienkového majetku
a zmenu v obhospodarovaní lesov priniesol zákon SNR č. 2/1958 Zb. o úprave pomerov spoločne
obhospodarovaných lesov. Prijatím oboch zákonov došlo k zrušeniu pasienkových a lesných
spoločenstiev a ich obhospodarovanie prešlo pod spoločnosť - štát .
Vlastníctvo pasienkov k spoločným pasienkom prešlo do vlastníctva družstiev a spoluvlastníci sa ex lege

stali členmi družstva, zatiaľ čo spoločné lesné pozemky boli odovzdané do obhospodarovania krajským
správam lesov.
Prechodom spoločných lesov a pasienkov pod správu štátu zanikli pasienkové a lesné spoločenstvá.
Zákon o spoločenstvách z roku 1995 upravuje vznik, právne postavenie, hospodárenie i zánik
pozemkových spoločenstiev, ako aj niektoré práva a povinnosti a vzájomné vzťahy členov

samotného pozemkového spoločenstva. Pozemkovým spoločenstvom sa rozumie tak lesné, ako
aj pasienkové spoločenstvo vlastníkov podielov spoločnej nehnuteľnosti, na ktoré sa vzťahovali právne
predpisy o úprave pomerov majetku bývalých komposesorátov, ktoré sa vydali podľa osobitných
právnych predpisov a boli obnovené ku dňu účinnosti tohto zákona.
Tieto právne vzťahy boli ukončené po účinnosti zákona č. 81/1949 Zb. o úprave právnych pomerov

pasienkového majetku bývalých urbárnikov, komposesorátov a podobných právnych útvarov a zákona
č. 2/1958 Zb. o úprave pomerov a obhospodarovaní spoločne užívaných lesov bývalých urbarialistov,
komposesorátov a podobných útvarov.
61./ Prijatím oboch zákonov došlo k zrušeniu pasienkových a lesných spoločenstiev a ich
obhospodarovanie prešlo pod spoločnosť - štát. Vlastníctvo pasienkov k spoločným pasienkom prešlo

do vlastníctva družstiev a spoluvlastníci sa ex lege stali členmi družstva, zatiaľ čo spoločné lesné
pozemky boli odovzdané do obhospodarovania krajským správam lesov. Prechodom spoločných lesov
a pasienkov pod správu štátu zanikli pasienkové a lesné spoločenstvá.
Pozemkovéspoločenstvásútedazdruženiaspoluvlastníkovaichposlanímjeorganizovaťhospodárenie
na spoločnej nehnuteľnosti. V bežnej reči sa o nich hovorí ako o „urbárskom spolku“, „spolku

urbarialistov“, „urbári“ a pod. Pozemkové spoločenstvo môže existovať ako právnická osoba alebo ako
takzvané „pozemkové spoločenstvo bez právnej subjektivity“.

62./ Súd prvej inštancie ďalej uvádza , že útvary Bývalých urbarialistov, ktoré boli zapísané v
pozemnoknižných vložkách zanikli bez právnych nástupcov, pričom bolo jednoznačne zistené z

predloženého výpisu z pozemnoknižnej vložky , že sporné pozemky nepatrili urbarialistom, lebo je
tam poznámka, že štátny pozemkový úrad v Prahe tieto nemovitosti zamýšľa prevziať a ani v jednej
pozemnoknižnej vložke sa neeviduje poznámka, že by sporné nehnuteľnosti tak, ako tvrdí právny
zástupca žalovaných mali patriť urbarialistom a to na základe ním predloženého listinného dôkazu a to
výmeruč.661–12/i–49,ktorýbolvydanýDočasnouOkresnousprávnoukomisiouvZlatýchMoravciach

zo dňa 18.01.1949 .
Lesné spoločenstvo Prílepy, Kňažice, Opatove n/Ž zast. F. G. a spol. nadobudlo lesný majetok v
katastrálnom území obce Prílepy okres Zlaté Moravce pozostávajúci aj z parciel číslo XXX – XXX, ktoré
pochádzali z skonfiškovaného majetku bývalého vlastníka Z. W. – I. a V. F. Z. .
Z predmetného výmeru bolo jednoznačne zistené, že lesný majetok sa preberá do štátneho spravovania

a zaraďuje sa do evidencií štátom spravovaných lesov a holín .

63./ Právny zástupca žalovaného bol v zmysle intencií Krajského súdu vyzvaný na preukázanie
právneho nástupníctva žalovaného, teda na preukázanie na základe akých skutočností si žalovanýodvodzuje svoje právo , že vstúpil do užívania pozemkov, ktoré kedysi patrili bývalým urbarialistov
Lesného spoločenstva Prílepy, Kňažice, Opatove n/Ž zast.

64./ Právny zástupca žalovaného súdu nepredložil žiadny doklad ohľadom preukázania právneho
nástupníctva a poukazoval len na výmer , pričom súd prvej inštancie uvádza, že keby na liste vlastníctva,
respektíve v pozemnoknižných vložkách bola poznámka, že predmetné sporné nehnuteľnosti prešli na
urbarialistovzastúpenýF.G., mohlibysaurbarialisti,kebymalivlastníctvozapísanévpozemnoknižných
vložkách uplatniť v rámci reštitučných predpisov .

A keďže došlo k zániku lesného spoločenstva bez právnych nástupcov, lebo podľa reštitučných
predpisov mali a mohli právo uplatniť iba dotknuté oprávnené osoby a žalovaný by nemohol byť takouto
osobou, nakoľko sporné nehnuteľnosti nepatrili urbarialistom a novozaložené Pozemkové spoločenstvo
- Lesné družstvo, Prílepy, Kňažice, Opatovce vzniklo až 11.06.2003, z čoho jednoznačne vyplýva, že
v rámci reštitučných predpisov si neuplatňovali navrátení majetku, ale danú situáciu vyriešili tým, že
došlo k vydržaniu spornej nehnuteľností v prospech členov pozemkového spoločenstva, čím sa vlastne

snažili vyriešiť prevod vlastníctva na členov spoločenstva , čiže vydržaním potvrdili, že do okamihu
zápisuvlastníctvavprospechčlenovspoločenstvabolopozemkovéspoločenstvolegálnymalegitímnym
vlastníkom, čím vlastne zhojili nimi tvrdení faktický stav s právnym.
Súd prvej inštancie uvádza, že podľa § 1 ods. 1 nariadenia SNR č. 104/1945Zb. a nariadenia SNR
č. 104/1946 Zb. vydávať výmery o vlastníctve pôdy bolo oprávnené Povereníctvo pôdohospodárstva

a pozemkovej reformy. Výmer definuje ako verejnú listinu dokazujúcu vlastnícke právo prídelcu k
pridelenej poľnohospodárskej nehnuteľnosti, na základe ktorej príslušný knihovný súd urobí záznam
vlastníckeho práva v prospech prídelcov bez podmienky dodatočného ospravedlnenia. Z uvedeného je
zrejmé, že ak výmer bol vydaný k tomu oprávneným subjektom a obsahuje všetky podstatné náležitosti,
má povahu verejnej listiny so všetkými z toho vyplývajúcimi právnymi dôsledkami. Ak výmer nevydal

kompetentnýorgánaprípadnevňomchýbajúzákonompožadovanépodstatnénáležitosti,nejdeolistinu
verejnú.
Z takto zistených skutočností mal súd prvej inštancie za preukázané, že žalovaný v predmetnom spore
nijako nepreukázal právne nástupníctvo poukazujúc na skutočnosť, že si navrátenie nehnuteľností
neuplatnil v rámci reštitučného konania ale situáciu vyriešil vydržaním, z čoho jednoznačne vyplýva,

že žalovaný nemohol predmetné nehnuteľnosti nadobudnúť vydržaním aj napriek skutočnosti, že
nehnuteľnosti boli žalovanému vydané v roku 1992, ako pozemkovému spoločenstvu bez právnej
subjektivity z čoho jednoznačne vyplýva, že pozemkové spoločenstvo bez právnej subjektivity,
nemá žiadne orgány a teda ani orgán, ktorý by prijímal rozhodnutia o hospodárení so spoločnou
nehnuteľnosťou a ani orgán, ktorý by mohol v jeho mene konať, nemajú plnomocenstvo na robenie

právnych úkonov (napr. plnomocenstvo pre podpísanie nájomnej zmluvy aj za ostatných podielnikov).
Ďalej súd poukazuje na skutočnosť, že žalovaný je zapísaný na liste vlastníctva ako výlučný vlastník
sporných nehnuteľností , čo je v rozpore so zákonom, na liste vlastníctva nikdy nemôže byť ako vlastník
zapísané pozemkové spoločenstvo ako právnická osoba , pretože nemalo právnu subjektivitu podľa
§ 6písm.a) zákonač.97/2013Z.z

65./ Ďalej súd prvej inštancie poukazuje na zápisnicu vydanú povereníctvom pôdohospodárstva a
pozemkovej reformy zo dňa 03.12.1947, kde predmetom rokovania bolo prevzatie a odovzdanie lesného
majetku do držby a úžitku Lesnému spoločenstvu v Prílepoch a nie do vlastníctva.
Súd na základe vyššie zistených skutočností je toho názoru, že u žalovaného nebola splnená

podmienka dobromyseľnosti pri držbe pozemkov, pretože žalovaný v konaní neuniesol dôkazné
bremeno, nepreukázal že ako novovytvorené Pozemkové spoločenstvo - Lesné družstvo Prilepy,
Kňažice, Opatovce ako právny nástupca pôvodného lesného družstva vstúpil do užívania uvedených
nehnuteľností a od uvedeného času užívajú nehnuteľnosti dobromyseľne a nerušene.
Strana sporu má jednak povinnosť tvrdenia, jednak dôkaznú povinnosť. Následky spojené s ich

nesplnením v podobe vecne nepriaznivého rozhodnutia nesie strana sporu, ktorá tieto povinnosti
nesplnila.
Medzi povinnosťou tvrdenia a povinnosťou označiť dôkazy na preukázanie tvrdení je vzájomná väzba.
Pokiaľ strana sporu nesplní povinnosť tvrdenia, nemôže ani splniť povinnosť označiť na svoje tvrdenia
dôkazy.

Dôkazné bremeno ako procesný inštitút v civilnom sporovom konaní spočíva v zodpovednosti strany
sporu za to, že v konaní budú preukázané rozhodné skutočnosti, ku ktorým sa dôkazné bremeno viaže.
Ak neboli preukázané tvrdenia strany sporu, táto dôkazné bremeno neuniesla, čoho následkom je
rozhodnutie súdu vo veci samej v jej neprospech.66./ Podľa § 1 ods. 1 nar. SNR č. 104/1946 Sb. Povereníctvo pôdohospodárstva a pozemkovej reformy
môže ešte pred zaplatením prídelovej ceny vydávať prídelcom výmery o vlastníctva pôdy pridelenej im

podľa nariadenia č. 104/1945 Sb. v znení nar. č. 64/1946 n. SNR.

67./ Výmer o vlastníctve pôdy je verejnou listinou dokazujúcou vlastnícke právo prídelcu k pridelenej
poľnohospodárskej nehnuteľnosti, na základe ktorej príslušný knihovný súd urobí záznam vlastníckeho
práva v prospech prídelcu bez podmienky dodatočného ospravedlnenia (§ 1 ods. 2 nar. č. 104/1945

Sb. N SNR).
Nariadenie č. 104/1946 Sb.n. SNR o vydávaní výmerov o vlastníctve pôdy, pridelenej podľa nariadenia
č. 104/1945 Sb.n. SNR v znení nariadenia č. 64/1946 Sb.n. SNR (ďalej len nariadenie) upravovalo, ako
to vyplýva z jeho názvu, vydávanie výmerov o vlastníctve pôdy pridelenej podľa nariadenia č. 104/1945
Sb.n. SNR.

68./ Podľa § 1 ods. 1 nariadenia vydávať prídelcom výmery o vlastníctve pôdy bolo oprávnené
Povereníctvo pôdohospodárstva a pozemkovej reformy. Výmer definuje ako verejnú listinu dokazujúcu
vlastnícke právo prídelcu k pridelenej pôdohospodárskej nehnuteľnosti, na základe ktorej príslušný
knihovný súd urobí záznam vlastníckeho práva v prospech prídelcu bez podmienky dodatočného
ospravedlnenia (§ 1 ods. 2 nariadenia).

Z uvedeného je zrejmé, že ak výmer bol vydaný k tomu oprávneným subjektom a obsahuje všetky
podstatné náležitosti, má povahu verejnej listiny so všetkými z toho vyplývajúcimi právnymi dôsledkami.
Ak výmer nevydal kompetentný orgán, prípadne v ňom chýbajú zákonom požadované podstatné
náležitosti, nejde o listinu verejnú. Právnym následkom vady takejto listiny je skutočnosť, že listina
povahu verejnej listiny nemá, a teda, že nie je spôsobilá vyvolať účinky predpokladané v ustanovení §

1 ods. 2 nariadenia.

69./PovereníctvopôdohospodárstvaapozemkovejreformyvydávalopodľanariadeniaSNRč.104/1945
Zb. a nariadenia SNR č. 104/1946 Zb. výmery o vlastníctve pôdy; okresné národné výbory podľa zákona
č. 142/1947 Zb. a zákona č. 46/1948 Zb. vydávali prídelové listiny. Tieto výmery a prídelové listiny

boli, aj v súčasnosti sú dokladmi o vlastníctve prídelcov k prideleným nehnuteľnostiam a sú v zásade
vkladu schopnými listinami pre zápis nadobudnutého vlastníctva do katastra nehnuteľností. Aby mohli
byť vkladu schopné (so všetkými dôsledkami z toho plynúcimi), museli byť tieto listiny právne perfektné
(rozsudok NS SR sp. zn. 1Cdo 56/2003).

70./ Správnosť výmeru a jeho súlad s vtedy platnými predpismi nie je možné v súčasnosti preskúmavať
a takýto správny akt treba považovať za právny akt bezchybný, z ktorého musí súd v zmysle § 194 ods.
1 CSP vychádzať.
Ani v prípade, ak by rozhodnutie vydané na to oprávneným orgánom vykazovalo vady, nemožno takéto
rozhodnutie označiť za nulitný (neexistujúci) akt. Za nulitný akt totiž možno považovať len taký akt,

ktorý bol vydaný nepríslušným orgánom štátnej správy, teda nad rámec právomoci toho-ktorého orgánu.
Pokiaľ bolo rozhodnutie vydané v rámci právomoci príslušného orgánu, jeho zákonnosť je možné
preskúmavať len procesným postupom v rámci správneho súdnictva; nepodlieha však preskúmaniu
všeobecnýmsúdom.KrovnakémuzáverudospelNajvyššísúdSlovenskejrepublikyajvrozsudkusp.zn.
4Cdo123/2003,ktorýboluverejnenývčasopiseZosúdnejpraxepodč.44/2004,vktoromvyslovilnázor,

že výmery a prídelové listiny, ako verejné listiny, boli aj sú v súčasnosti dokladmi o vlastníctve prídelcov
k prideleným nehnuteľnostiam a sú vkladuschopnými listinami, že mimo rámec správneho súdnictva
všeobecný súd nie je oprávnený skúmať vecnú správnosť správneho aktu, že ho môže preskúmavať
len so zreteľom na to, či ide akt nulitný (ničotný), ako i to, že nulitným aktom je správny akt vydaný
tzv. absolútne vecne nepríslušným správnym orgánom. Ten istý záver zaujal Najvyšší súd Slovenskej

republiky tiež v rozsudku sp. zn. 5 Cdo 110/2000, ktorý bol uverejnený v časopise Zo súdnej praxe pod č.
40/2001, ako aj v rozsudku z 27. novembra 2007 sp. zn. 2 Cdo 337/2006, obdobne aj v uznesení sp. zn.
4 Sž 88/1995, ktoré bolo uverejnené v Zbierke rozhodnutí a stanovísk súdov Slovenskej republiky pod
č. 65/1995 a v uznesení sp. zn. 4 Sž 34/1997, ktoré bolo uverejnené v Zbierke rozhodnutí a stanovísk
súdov Slovenskej republiky pod č. 77/1998.

71./ Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že výmery o vlastníctve pôdy a to výmer
č. 1697/48-3 zo dňa 2.4.1948 ako aj výmer číslo 1697/48-1 zo dňa 02.04.1948, o ktorí žalobcovia v 1.až 7. rade odvodzujú svoj nárok spĺňajú tak po formálnej ako aj po obsahovej stránke všetky zákonné
podmienky a náležitosti.
Z predložených výmerov súd zistil, že predmetné výmery boli vydané Povereníctvom pôdohospodárstva

a pozemkovej reformy v Bratislave, teda orgánom podľa § 1 ods. 1 a nariadenia k tomu kompetentným.
V predmetných povereniach je uvedené kto ich vydal, označenie právneho predpisu, podľa ktorého boli
vydané, akej veci sa týkajú, výmery sú datované a podpísané povereníkom, výmery obsahujú názov a
menoapriezviskobývaléhovlastníka, označenieosoby,vprospech,ktorejsavydáva,presnéoznačenie
nehnuteľnosti, ktorých sa poverenia týkajú a ďalšie podmienky, za ktorých sa uskutočňuje pridelenie k

tam uvedeným nehnuteľnostiam.
Súd mal za to, že ide nepochybne o výmery, ktoré treba považovať za perfektné, ide o výmery, ktoré
majú povahu verejnej listiny spôsobilej preukázať vlastnícke právo prídelcu a to na základe výmeru číslo
1697/48-3 zo dňa 02.04.1948 X. D. a A. D., výmer číslo 1697/48-1 vydaný dňa 02.04.1948 preukázal
vlastnícke právo prídelcu a to S. S. vdova rodená C..
Keďže k nadobudnutiu vlastníctva prídelom nebolo treba intabulácie, nedostatok zápisu nemá vplyv na

vlastníctvo k prídelu a z hľadiska vlastníctva nebola preto ani v danom prípade rozhodujúca skutočnosť,
že v pozemkovej knihe nie je urobený zápis o prídelovom konaní.
Rodičia žalobkýň v 1. a v 2. rade pridelené nehnuteľnosti riadne užívali a to až do roku 1972, kedy ich
odovzdali družstvu, v roku 1992 požiadali o ich vrátenie, pričom následne uzavreli zmluvy s družstvom
Agrounion Zlaté Moravce a časť nehnuteľností zostala v užívaní Školského hospodárstva Zlaté Moravce

na základe nájomnej zmluvy.
Podľa vyjadrenia právnych nástupcov a to žalobcov v 1. až v 7. rade po S. S. bolo zistené, že ich
predchodkyňa nehnuteľnosti užívala až do doby , kedy ich odovzdali družstvu t.j. do roku 1966.
Uvedené skutočnosti nemali za následok stratu vlastníctva prídelcu, nakoľko odnímať pridelený majetok
mohlo iba Povereníctvo SNR pre pôdohospodárstvo a pozemkovú reformu v prípade, že prídelca

nehospodáril so starostlivosťou riadneho hospodára na pridelených pozemkoch (§ 23 ods. 2 Nariadenia
č. 104/1945 Sb. n. SNR).
Vzdanie sa prídelu preto nemohlo vyvolať žiadne právne účinky. V tých časoch bolo bežné vnesenie
majetku do JRD, čo však nikdy neznamenalo vzdanie sa vlastníctva. Vzdanie sa prídelu pôdy umožňoval
zák. č. 141/1950 Zb., Občiansky zákonník s účinnosťou od 01. 01. 1951 v ust. § 132 ods. 1, podľa

ktorého vlastníctvo sa stráca najmä tým, že ho nadobudne niekto iný alebo že sa ho vlastník vzdá, že
ide o jednostranný právny úkon, ktorým vlastník stráca svoje vlastnícke právo a dochádza tak k jeho
prechodu na štát alebo inú právnickú osobu. Pre platnosť právneho úkonu o právach k nehnuteľnostiam
zákon vyžaduje písomnú formu, okrem prípadu, ak ide o nájom rodinného domčeka alebo inej podobnej
stavby alebo len časti budovy (§ 40 ods. 1 v spojení s § 38 OZ) a z právneho úkonu musí vyplývať

bez akýchkoľvek pochybností vôľa vlastníka vzdať sa vlastníctva k určitej veci, nehnuteľnosť musí byť
presne identifikovaná, listina musí byť datovaná a podpísaná.
V spise sa nenachádza žiaden dôkaz o právnom úkone urobenom právnymi predchodcami žalobcov
v písomnej forme, obsahom ktorého by bol ich výslovný prejav vôle vzdať sa vlastníckeho práva k
nehnuteľnosti nadobudnutej výmerom.

Na základe vyhodnotených skutočností mal súd za to, že výmery ,o ktoré žalobcovia v 1. až 7. rade
opierali svoj nárok, spĺňajú všetky náležitosti, ide o výmery, ktoré sú vkladuschopnými a preukazujú
vlastníckeprávoprídelcovanásledneichprávnychnástupcovapretožalobažalobcov v1.ažv7.radeje
podaná dôvodne a preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku, pričom len rozhodnutie
súdu môže byť podkladom pre vykonanie zmeny zápisu v katastri nehnuteľností a bez takéhoto určenia,

by bolo právne postavenie žalobcov v 1. až v 7. rade neistým.
72./ Súd na základe vyššie zistených skutočností má za to, že u žalovaného nebola splnená
podmienka dobromyseľnosti pri držbe pozemkov, pretože žalovaný v konaní neuniesol dôkazné
bremeno, nepreukázal, že je právnym predchodcom novovytvoreného Pozemkového spoločenstvo -
Lesné družstvo Prilepy, Kňažice, Opatovce, nepreukázal, že ako právny nástupca pôvodného lesného

družstva vstúpil do užívania uvedených nehnuteľností a od uvedeného času užívajú nehnuteľnosti
dobromyseľne a nerušene.
Naopak, v spore bolo jednoznačne preukázané, že žalobcovia v 1. až v 7.rade preukázali, že ich
právni predchodcovia nadobudli vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam a to vydanými výmermi č.
1697/48-3 zo dňa 02.04.1948 a číslo 1697/48-1 zo dňa 02.04.1948, pričom podľa Nariadenia 104/1946

výmer je verejnou listinou dokazujúcou vlastnícke právo prídelcu k pridelenej poľnohospodárskej
nehnuteľnosti a je spôsobilý pre zápis vlastníckeho do katastra nehnuteľností, výmery spĺňali všetky
zákonné podmienky a náležitosť a boli vydané príslušným správnym orgánom.Ďalej súd uvádza, že účelom vydržania je uviesť do súladu dlhodobý faktický stav so stavom právnym
a preto je potrebné zároveň konštatovať, že právni predchodcovia žalobcov v 1. až 7. rade sporné
nehnuteľnosti riadne užívali, čo bolo v konaní riadne preukázané a zdokladované zo strany žalobcov.

Za sporné nehnuteľnosti, či už vlastníci alebo právny nástupcovia platili dane, poberali nájom,
predmetné nehnuteľnosti na základe nájomnej zmluvy boli v dočasnom užívaní Školského hospodárstva
Zlaté Moravce, ako aj družstva AGROUNION Zlaté Moravce spol. s r.o., čiže žalovaný predmetné
nehnuteľnosti nemohol vydržať a tobôž ich nemohol vydržať na základe listiny, ktorá bola podkladom
pre spísanie notárskej zápisnice číslo M. XXX/XXX, M. XXXXXX/XXX zo dňa 13.12.2003 spísanej

na notárskom úrade JUDr. Miloša Chválu, kde štatutárny zástupca žalovaného vyhlásil, že sporné
nehnuteľnosti nadobudli v roku 1992, ktoré im boli vydané zo strany povinného subjektu Štátne lesy
Topoľčianky, pričomtototvrdenieniejepravdivé,nakoľkoakobolovyššiespomínané,spornépredmetné
nehnuteľnosti boli v dočasnom užívaní spoločnosti AGROUNION Zlaté Moravce spol. s r.o. a taktiež
boli v dočasnom užívaní Školského hospodárstva Zlaté Moravce, čiže nepatrili a ani ich nevyužívali
Štátne lesy, ako tvrdil právny zástupca žalovaného a taktiež vlastnícke právo vydržaním opieral o výmer

vydaný Dočasnou okresnou správnou komisiou v Zlatých Moravciach, pričom predmetné nehnuteľnosti
na základe výmeru vydaného boli právnemu predchodcovi žalovaného odovzdané len do štátneho
spravovania, boli mu odovzdané do držby a úžitku, pričom je nesporné, že v roku 1958 došlo k zrušeniu
pasienkových a lesných spoločenstiev a ich obhospodarovanie prešlo pod spoločnosť - štát. Vlastníctvo
pasienkov k spoločným pasienkom prešlo do vlastníctva družstiev a spoluvlastníci sa ex lege stali členmi

družstva, zatiaľ čo spoločné lesné pozemky boli odovzdané do obhospodarovania krajským správam
lesov aj, keď ich chcel žalovaný získať poukazujúc na skutočnosť, že patrili jeho právnom predchodcovi ,
pozemkové spoločenstvo si ich navrátenie mohlo uplatniť v rámci reštitučného konania, čo sa nestalo
a vlastníctvo nadobudli vydržaním .
Ďalej súd poukázal na skutočnosť, že žalovaný v predmetnom konaní nepreukázal splnenie zákonnej

podmienky a to dobromyseľnosti, zo žiadnych listinných dôkazov nevyplývalo, že ako novovytvorené
Pozemkové spoločenstvo - Lesné družstvo Prilepy, Kňažice, Opatovce a ako právny nástupca
pôvodného lesného družstva vstúpil do užívania uvedených nehnuteľností, pričom žalovaný vznikol
11.06.2003 z čoho vyplýva, že zo strany žalovaného neboli splnené súčasne všetky zákonné
predpoklady a to, že : 1. nadobúdateľ je oprávneným držiteľom veci po celú vydržaciu dobu, 2.

nepretržitosť vydržacej doby, ktorou je neprerušovaný stav užívania predmetu vydržania počas zákonom
stanovenej doby, 3. spôsobilý predmet vydržania a preto rozhodol tak, že žalobe žalobcov v 1. až v
7.rade ohľadom určenia vlastníctva po právnych predchodcoch X. D. a A. D., K. S. na základe prídelovej
listiny číslo 1697/48-3 zo dňa 02.04.1948 a po právnej predchodkyni S. S., vdova, rodená Zimmermann,
na základe výmeru číslo 1697/48 - 1 zo dňa 2. apríla 1948 vyhovel a rozhodol tak ako je uvedené vo

výroku tohto rozsudku.

73./ Podľa ust. § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Vzhľadom na skutočnosť, že žalobcovia v 1. až v 7. rade boli v spore úspešní, súd im priznal plnú
náhradu trov konania.
Vzhľadom na skutočnosť, že súd žalobu žalobcov v 8. až v 14. rade zamietol, priznal žalovanému
náhradu trov konania v rozsahu 100% voči žalobcom 8. až v 14. rade.

Poučenie:

Proti rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Nitra v dvoch
vyhotoveniach.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie (§ 127 CSP) , proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie

dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len
tým, že ( § 365 ods. 1 CSP)
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej ( § 365 ods. 2 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania ä § 365 ods. 3 CSP) .
Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo jej ukladá vykonateľné rozhodnutie, žalobca môže podať návrh na
vykonanie exekúcie.