Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, January 30, 2024

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5Co/18/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6120234206
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 01. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Slávka Zborovjanová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2024:6120234206.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Slávky Zborovjanovej a členiek

senátu JUDr. Adriany Murínovej a JUDr. Aleny Mikovej, v spore žalobcu 1/ A. B., nar. XX.XX.XXXX, C.
- D., E. F. X, 2/ A. B., nar. XX.XX.XXXX, C. - D., E. F. X, 3/ G. H., nar. XX.X.XXXX, C. - D., E. F. X, 4/
I. J., nar. XX.XX.XXXX, C. - D., E. F. X, 5/ I. K., nar. XX.XX.XXXX, L. XX, L., právne zastúpených JUDr.
JCLic. Tomášom Majerčákom, PhD., s.r.o., advokátom, Košice, Južná trieda 28, proti žalovanému Mesto
Košice, Košice, Trieda SNP 48/A, IČO: 06 911 35, o zaplatenie 215,76 eur s príslušenstvom, o odvolaní
žalobcov v 1. – 5. rade proti rozsudku 26C/14/2020-255 z 12.10.2022, Okresného súdu Košice II

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok.

II. Žalovanému priznáva proti žalobcom náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1.Súd prvej inštancie (ďalej len súd) odvolaním napadnutým rozsudkom rozhodol, že I. žalobu zamieta,
a II. žalobcovia v 1. až 5. rade sú povinní nahradiť žalovanému trovy konania v rozsahu 100%.

2.1.V odôvodnení svojho rozhodnutia súd uviedol, že žalobcovia sa domáhali, aby súd zaviazal
žalovaného zaplatiť istinu vo výške 155,94 eur rozšírenú podaním zo 6..3.2020 na sumu 215,76
eur s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 215,76 eur od 12.2.2020 do zaplatenia

anáhradutrovkonania,atosodôvodnením,žežalobcoviasúpodielovýmispoluvlastníkminehnuteľností
nachádzajúcich sa v k.ú. J. I., obec C., M. C. N., zapísaných na LV X. A. B., O. B., nar. XX.XX.XXXX,
bytom E. F. X, C. XXX XX, SR:
a) LV XXXXX, parcela KN-E č. 10528, druh pozemku - orná pôda o výmere 388 m2, vlastník B11 a B67
veľkosť spoluvlastníckeho podielu je 6/6912 a 36/138240, spolu 13/11520, t.j. 0,44 m2, parcela KN-E č.
10529/502, druh pozemku - orná pôda o výmere 72 m2, B11 a B67 veľkosť spoluvlastníckeho podielu
je 6/6912 a 36/138240, spolu 13/11520, t. j. 0,08 m2

b) LV XXXXX, parcela KN-E č. 10355, druh pozemku - orná pôda o výmere 2590 m2, vlastník B18 a
B37, veľkosť spoluvlastníckeho podielu je 1/1080 a 6/21600, spolu 13/10800, t.j. 3,12 m2.
2. A. B., O. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. F. X, C. XXX XX, SR:
a) LV XXXXX, parcela KN-E č. 10528, druh pozemku - orná pôda o výmere 388 m2, vlastník B15 a B70
veľkosť spoluvlastníckeho podielu je 6/6912 a 36/138240, spolu 13/11520, t.j. 0,44m2, parcela KN-E č.
10529/502, druh pozemku - orná pôda o výmere 72 m2, vlastník B15 a B70 veľkosť spoluvlastníckeho
podielu je 6/6912 a 36/138240, spolu 13/11520, t.j. 0,08 m2,

b) LV XXXXX, parcela KN-E č. 10355, druh pozemku - orná pôda o výmere 2590 m2, vlastník B22 a
B40, veľkosť spoluvlastníckeho podielu je 1/1080 a 6/21600, spolu 13/10800, t.j. 3,12 m2.
3. G. H., O. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. F. X, C. XXX XX, SR:a) LV XXXXX, parcela KN-E č. 10528, druh pozemku - orná pôda o výmere 388 m2, vlastník B69 veľkosť
spoluvlastníckeho podielu je 36/138240, t.j. 0,1 m2, parcela KN-E č. 10529/502, druh pozemku - orná
pôda o výmere 72 m2, vlastník B69 veľkosť spoluvlastníckeho podielu je 36/138240, t.j. 0,02 m2,

b) LV XXXXX, parcela KN-E č. 10355, druh pozemku - orná pôda o výmere 2590 m2, vlastník B39,
veľkosť spoluvlastníckeho podielu je 6/21600, t.j. 0,72 m2.
4. I. J., O. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. F. X, C. XXX XX, SR:
a) LV XXXXX, parcela KN-E č. 10528, druh pozemku - orná pôda o výmere 388 m2, vlastník B10 a B14
veľkosť spoluvlastníckeho podielu je 6/6912 a 6/6192, spolu 91/49536, t.j. 0,71 m2, parcela KN-E č.

10529/502, druh pozemku - orná pôda o výmere 72 m2, vlastník B10 a B14 veľkosť spoluvlastníckeho
podielu je 6/6912 a 6/6192, spolu 91/49536, t.j. 0,13 m2,
b) LV XXXXX, parcela KN-E č. 10355, druh pozemku - orná pôda o výmere 2590 m2, vlastník B17 a
B21, veľkosť spoluvlastníckeho podielu je 1/1080 a 1/1080, spolu 1/540, t.j. 4,8 m2.
5. I. K., O. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. XX, C. XXX XX, SR:
a) LV XXXXX, parcela KN-E č. 10528, druh pozemku - orná pôda o výmere 388 m2, vlastník B68 veľkosť

spoluvlastníckeho podielu je 36/138240, t.j. 0,01 m2, parcela KN-E č. 10529/502, druh pozemku - orná
pôda o výmere 72 m2, vlastník B68 veľkosť spoluvlastníckeho podielu je 36/138240, t.j. 0,02 m2,
b) LV XXXXX, parcela KN-E č. 10355, druh pozemku - orná pôda o výmere 2590 m2, vlastník B38,
veľkosť spoluvlastníckeho podielu je 6/21600, t.j. 0,72 m2.
2.2.Odplata za vecné bremeno za obdobie od 7.2.2017 do 7.2.2020 vyčíslená súhrne vo výške 215,76

eur takto:
- A. B. spolu výmera 3,64 m2 (3,64 x 3,56 = 12,96 x 3 = 38,88 Eur)
- A. B. spolu výmera 3,64 m2 (3,64 x 3,56 = 12,96 x 3 = 38,88 Eur)
- G. H. spolu výmera 0,84 m2 (0,84 x 3,56 = 2,99 x 3 = 38,88 Eur)
- I. J. spolu výmera 5,64 m2 (5,64 x 3,56 = 20,08 x 3 = 60,24 Eur)

- I. K. spolu výmera 0,84 m2 (0,84 x 3,56 = 2,99 x 3 = 38,88 Eur).
2.3.Žalovaný sa k žalobe vyjadril v odpore proti platobnému rozkazu, v ktorom nepoprel, že na
pozemkoch žalobcov sa nachádza Park Anička ako verejná zeleň v jeho vlastníctve, avšak do pozornosti
súdu dal § 4 z. č. 66/2009 Z.z, z ktorého vyplýva, že vecné bremeno žalovaného zakladajúce mu právny
titulkužívaniupozemkov,zaktorépatrížalobcomnáhrada.Zákonodarcanestanovilpovinnosťposkytnúť

za zákonom zriadené vecné bremeno náhradu a je nemysliteľné, aby všeobecný súd nahradil vôľu
zákonodarcu a nárok priznal. Žalovaný neuznal nárok žalobcov a navrhol súdu žalobu zamietnuť.
2.4.Súd po vykonanom dokazovaní vec právne posúdil podľa § 123 OZ, § 1 ods.1,2, § 2 ods.1,2, § 4
ods.1,2 z. č. 66/2009 Z. z., § 43a ods.1, § 43a ods. 3 z. č. 50/1976 Zb., § 151n ods.1, § 151o ods.1,
§ 128 ods.2 OZ, čl. 20 ods.1, 4 Ústavy SR a nestotožnil s argumentáciou strany žalobcov, že na túto

právnu vec nie je možné aplikovať z. č. 66/2009 Z.z., jednak z dôvodu, že Park Anička je verejná zeleň,
pričom zákon sa primárne vzťahuje na stavby a primeranosť použitia na športový areál, cintoríny, či
verejnú zeleň nie je možné brať automaticky. Z pohľadu súdu vychádzajúc z § 1 ods. 2 z. č. 66/2009
Z. z. vyplýva, že tento sa vzťahuje aj na cintorín s výnimkou pozemkov vo vlastníctve cirkvi, športový
areál alebo verejnú zeleň.

2.5.V tomto prípade sa jedná o pozemky určené ako plochy verejnej zelene pre športovo-rekreačné
využitie a plochy komunikácii. Pozemky sú porastené trávnatým porastom a drevinami, sú na nich
vybudované spevnené plochy slúžiace ako chodníky, ale aj plochy slúžiace športovým aktivitám ako
tenisové kurty, cyklotrasy. Na sporných pozemkoch sa nachádza prírodný Park Anička užívaná právnym
predchodcom žalovaného od 80-tych rokov, kedy začala na uvedených pozemkoch výstavba verejnej

zelene. Podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán sporu súd posúdil tak, že PKO Anička
predstavuje plochu verejnej zelene, ale aj spevnené plochy chodníkov a športovísk, v zmysle ustanovení
stavebného zákona je oddychovým parkom, teda inžinierskou stavbou a žalovanému vzniklo zákonné
vecné bremeno vo verejnom záujme k pozemkom pod stavbou dňom účinnosti zákona č. 66/2009
Z. z., ktorý nadobudol účinnosť 1.7.2009. Obsahom tohto práva zodpovedajúceho vecnému bremenu

je držba a užívanie pozemku pod stavbou. Je teda zrejmé, že na strane žalovaného sa nejedná o
bezdôvodné obohatenie, nakoľko žalovaný, resp. obyvatelia ako verejnosť, užívajú sporné parcely v
súlade s právnym poriadkom na základe právneho dôvodu, ktorým je zákonné vecné bremeno.
2.6.Podľa názoru súdu nie je sporné, že vlastníkom PKO Anička ako mestského parku je žalovaný a
tento park sa nachádza na pozemkoch vo vlastníctve žalobcov. Pre posúdenie, či žalovanému vzniklo

1.7.2009 právo zodpovedajúce vecnému bremenu v zmysle § 4 ods.1 z. č. 66/2009 Z. z. považoval
súd za relevantný spôsob nadobudnutia vlastníctva tejto inžinierskej stavby žalovaným. Podmienkou
vzniku zákonného vecného bremena je, že stavba prešla do vlastníctva žalovaného z vlastníctva štátu
na základe zákona o majetku obci. Tieto skutočnosti neboli medzi stranami sporné.2.7.Súd sa nestotožnil s výkladom z. č. 66/2009 Z. z. tak, ako ho vyložila strana žalobcov. Cieľom
zákona je usporiadať doteraz neusporiadané vlastnícke vzťahy k pozemkom pod stavbami, ktoré boli
delimitované na obce a vyššie územné celky v rámci reformy verejnej správy. Podľa z. č. 138/1991 Zb.

o majetku obci, z. č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách, z. č. 446/2001 Z.z. o majetku vyšších
územných celkov sa obce a vyššie územné celky stali vlastníkmi stavieb. Primerane podľa tohto zákona
budú môcť byť usporiadané aj pozemky, na ktorých sa nachádza cintorín, športový areál vo vlastníctve
obce alebo verejná zeleň.
2.8.Z uvedeného, je podľa názoru súdu zrejmé, že zákon nevylučuje ex lege zriadenie zákonného

vecného bremena aj na pozemkoch na ktorých sa nachádza cintorín, športový areál, alebo verejná
zeleň. Zákon hovorí, že aj takto zaťažené pozemky je možné usporiadať v zmysle z.,č. 66/2009 Z. z..
Súd ustálil, že PKO Anička je oddychový park, na ktorom sa okrem iného nachádza aj verejná zeleň,
spĺňa definíciu inžinierskej stavby, a teda stavby ako takej, čím by mali byť pochybnosti o aplikácii z.
č. 66/2009 Z. z. vylúčené.
2.9.Súd sa nestotožnil ani s ďalšou námietkou zo strany žalobcov a to, že vecné bremeno nemohlo

vzniknúť aj z dôvodu, že Park Anička nespĺňal podmienku povolenia platných právnych predpisov
a súd nemôže automatický predpokladať, že ide o legálny park, keďže žalovaný nepredložil stavebné
povolenie a kolaudačné rozhodnutie.
2.10.Súd konštatoval, že je pravdou, že žalovaný nepredložil súdu stavebné povolenie inžinierskej
stavby PKO Anička s odôvodnením, že nevie vzhľadom na časový odstup uvedené dohľadať.

S vzhľadom na to, že ide o stavbu riadne a dlhodobo užívanú ako oddychový park možno usudzovať, že
stavba je povolená. Žalobcovia neuviedli žiadne konkrétne námietky, pre ktoré by bol dôvod domnievať
sa, že PKO Anička je nelegálnou stavbou, vznikla a užíva sa bez potrebných povolení. V tejto súvislosti
súd dal do pozornosti rozsudok Najvyššieho súdu SR 5Cdo/71/2008.
2.11.Otázku odplatnosti za zriadené zákonné vecné bremeno z. č. 66/2009 Z. z. nerieši, je možné to

odvodiť zo všeobecne uznávaných právnych predpisov na ochranu základných práv a slobôd, teda
základného práva vlastník a užívať pozemok.
2.12.Vychádzajúc z aktuálnej rozhodovacej praxe súdov, predovšetkým Najvyššieho súdu SR je
finančná náhrada za vznik vecného bremena zásadne jednorazová a nemá charakter opakujúceho sa
plnenia. Do pozornosti dal rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo/194/2018 z 26.8.2019,

1Cdo/99/2019 z 26.1.2022.
2.13.Vychádzajúc z argumentácie obsiahnutej z citovaných rozhodnutí súd prijal záver o nemožnosti
priznania náhrady za nútené obmedzenie vlastníckeho práva opakovane až do usporiadania
vlastníckych vzťahov spôsobom upraveným z. č. 66/2009 Z.z.
2.14.Žalovaná vzniesla voči nároku uplatnenému v žalobe námietku premlčania. Súd túto posúdil podľa

§ 100 ods.1,2, § 101 OZ a konštatoval, že ak odplata za zriadenie vecného bremena má povahu
jednorazového plnenia a zákonné vecné bremeno vzniklo v zmysle z. č. 66/2009 z.z. 1.7.2009 v súlade
s § 101 OZ si vlastník pozemku nárok na odplatu mohol uplatniť v lehote 3 rokov od jeho vzniku, t. j.
do 1.7.2012 v prípade, že tak neurobil jeho právo sa premlčalo a po vznesenej námietke premlčania
žalovanou stranou súd nemohol nároku žalobcov vyhovieť. Pokiaľ zákonné vecné bremeno vzniklo „in

rem“ s vecou prešlo na nového vlastníka a nový vlastník vstúpil do práva povinnosti predchádzajúceho
vlastníka.Navznesenúnámietkupremlčanianebolomožnéžalobouuplatnenýnárokpriznať,súdžalobu
ako nedôvodnú zamietol.
2.15.O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods.1, § 262 ods.1,2 CSP tak, že žalovanému priznal
nárok na náhradu trov konania v plnej výške voči neúspešným žalobcom.

3.1.Žalobcovia napadli rozsudok včas podaným odvolaním, a to voči všetkým jeho výrokom z odvolacích
dôvodov podľa § 365 ods.1 písm. d/, f/, h/ CSP.
3.2.Poukázalinatoskutočnosť,žesúdžalobuzamietolzdôvodu,žežalobcovianemajúnároknaodplatu
za užívanie ich nehnuteľností žalovaným, pretože tento nárok je premlčaný.

3.3.Namietali, že súd skutkovo vec posúdil podľa z. č. 66/2009 Z. z. napriek tomu, že na pozemkoch,
ktoré sú predmetom tohto konania sa vecné bremeno nevzťahuje. V priebehu konania požadovali
vydanie bezdôvodného obohatenia a obdobne dôvodili, prečo vecné bremeno na žalovaných
pozemkoch nevzniklo.
3.4.Súd nesprávne právne vec posúdil a dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym

skutkovým zisteniam.
3.5.Zdôraznili, že žaloba bola podaná v čase konštantnej rozhodovacej praxe súdov, ktorá tu už bola
10 rokov, podľa ktorej odplata za vecné bremeno podľa z. č. 66/2009 Z.z. patrí vo forme opakujúcehosa plnenia. Platí princíp právnej istoty a legitímneho očakávania, ktoré žalobcovia mali, že spor bude
rozhodnutý v súlade s konštantnou rozhodovacou praxou, ktorá bola pred podaním žaloby.
3.6.V právnom štáte žalobca musí vedieť ako budú súdy v obdobných prípadoch rozhodovať.

3.7.Cieľom z. č. 66/2009 Z.z. je vysporiadať vlastnícke vzťahy k pozemkom, na ktorých majú obce a
samosprávne kraje postavené stavby. Ak sa budú rozhodovať spory tak, že odplata za vecné bremeno
je jednorazová (premlčaná) už nič nedonúti obce a samosprávne kraje vysporiadať pozemky, teda nikdy
nedôjde k usporiadaniu vlastníckych vzťahov k pozemkom. Rozhodovacou činnosťou súdov sa úplne
popiera účel a význam z. č. 66/2009 Z.z.

3.8.Pozemky, ktoré sú predmetom tohto konania žalobcovia zdedili po svojich právnych predchodcoch.
Ide o rodinný majetok, ktorý im štát v dobe neslobody zabral, bez akéhokoľvek povolenia, či súhlasu.
Dnes v demokracii, v právnom štáte im tento majetok de facto vyvlastnený, a to bez nároku na akúkoľvek
odplatu, v prípade ak by odplata za vecné bremeno bola jednorazová.
3.9.Žalobcovia trvajú na tom, že na parcely, ktoré sú predmetom tohto konania nemožno aplikovať z.
č. 66/2009 Z.z. z viacerých dôvodov.

a)všetky rozhodnutia, na ktoré sa súd odvoláva, sa vzťahujú k pozemkom pod cestami, nie parkom
a verejnej zeleni,
b) najvyšší súd vo svojich rozhodnutiach sa vôbec nevysporiadal s otázkou, prečo odplata za vecné
bremeno podľa z. č. 66/2009 Z. z. z. by nemohla byť opakujúca sa, teda neodôvodnil to, čo je tam iba
strohá konštatácia o jednorazovej odplate,

c) je nelogické tvrdenie uvedené v bode 41. rozhodnutia, že je potrebné rozlišovať vznik vecného
bremena a trvanie vecného bremena, teda aj trvanie obmedzenia vlastníckeho práva. Ak hovoríme o
opakovanej odplate, tak sa hovorí o trvaní vecného bremena a o trvaní obmedzenia, za ktoré by mala
byť odplata opakujúca sa vo forme nájmu. Nárok na túto odplatu by mal mať každý vlastník pozemku. V
konečnom dôsledku aj samotný vlastník stavby môže pozemok odkúpiť a nevyplatil by žiadnu odplatu,

d) súd sa nevysporiadal s otázkou s dobrých mravov,
e) súd sa nevysporiadal ani s tým, že takúto situáciu a stav bezprávia vytvoril štát a nie žalobcovia.
3.10.Žalobcovia poukázali na skutočnosť, že na žalovaných pozemkoch nestojí žiadna stavba a vydanie
odplaty žiadali titulom bezdôvodného obohatenia podľa § 451 a nasl. OZ, nie podľa z. č. 66/2009 Z.z.
Majú za to, že na žalovaných pozemkoch vecné bremeno podľa § 4 z. č. 66/2009 Z. z. nikdy nevzniklo.

3.11.Ak predmetom konania sú parcely, na ktorých je verejná zeleň a nie stavby, teda vecné bremeno
na žalovaných parcelách nikdy nevzniklo ani vzniknúť nemohlo.
3.12.Žalovaný v priebehu konania nepredložil žiadne stavebné povolenie ani územné rozhodnutie
týkajúce sa Parku Anička, teda dôkaz o tom, že Park Anička bol zriadený v súlade s právnymi predpismi.
Navyše nepredložil nič, preto majú za to, že Park Anička nespĺňa podmienku povolenia podľa právnych

predpisov. Ak by aj odvolací súd mal za to, že Park Anička je stavbou, jednoznačne nie je povolená
podľa právnych predpisov, nakoľko táto skutočnosť preukázaná nebola.
3.13.V priebehu konania žalobcovia poukázali na rozhodnutie o využití územia z 15.3.1985, týkajúce
sa Borovicového hája v Košiciach. V predmetnom rozhodnutí je explicitne uvedené, že pred vydaním
stavebného povolenia je nutné pozemok majetkoprávne usporiadať a predložiť list vlastníctva.

Z uvedeného je zrejme, že aj v prípade Parku postaveného za bývalého režimu sa predpokladá vydanie
stavebného povolenia. V prípade, ak takéto rozhodnutie neexistuje nemožno hovoriť o stavbe povolenej
podľa platných právnych predpisov.
3.14.Ak žalovaný tvrdí, že na predmetných pozemkoch sa nachádzajú stavby povolené podľa platných
právnych predpisov mal predložiť stavebné povolenia a tiež kolaudačné rozhodnutia. Žalovaný ich

nepredložil, a teda nepreukázal vznik vecného bremena.
3.15.Nemožno sa stotožniť s odôvodnením súdu v bode 37. rozsudku. Súd sa priklonil k argumentu
žalovaného, že stavebné povolenie žalovaný nepredložil, lebo ho nevie vzhľadom na časový odstup
dohľadať.VtejtosúvislostidalsúddopozornostirozsudokNajvyššiehosúduČR,ktorývnašomprávnom
poriadku nie je záväzný a rozsudok Najvyššieho súdu SR týkajúci sa úplne iných skutkových okolností.

3.16.Argument o časovom odstupe je absurdný. Žalovaný v archíve našiel a v tomto konaní predložil
rozsiahle historické dokumenty. Je zrejme, že v prípade, ak by existovalo stavebné povolenie týkajúce
sa Parku Anička, žalovaný by ho v archíve dohľadal a v konaní predložil. Tak dôležité rozhodnutie sa
nemôže stratiť, zároveň jeho existenciu nemožno prezumovať.
3.17.Odôvodnenie rozsudku je v rozpore s negatívnou dôkaznou teóriou. Žalobcovia v konaní namietali,

že Park Anička nie je stavbou povolenou podľa platných právnych predpisov. Ak žalovaný tvrdí, že ide
o stavbu povolenú podľa právnych predpisov, dôkazné bremeno tohto tvrdenia leží na žalovanom.
3.18.Súd v rozpore s vykonaným dokazovaním svojvoľne usúdil, že riadne a dlhodobé užívanie Parku
Anička ako oddychový park znamená, že ide o stavbu povolenú podľa platných právnych predpisov.Takýto postup súdu je neprípustný. Zákonodarca v § 4 z. č. 66/2009 Z. z. stanovil ako podmienku pre
vznik vecného bremena povolenie stavby podľa platných právnych predpisov, a to nemožno ignorovať.
3.19.Všeobecne známou skutočnosťou aj súčasťou tuzemského právneho poriadku je konštatovanie

že, komunistický režim v dobe 1948 až 1989 porušoval základné ľudské práva a svoje vlastné zákony.
Samotná skutočnosť, že Park Anička bol zriadený na cudzích pozemkoch bez súhlasu vlastníkov, čo súd
absolútne opomenul a opomína a prezumuje, že aj keď niet dokladov, tak štát a štátne orgány predsa
len museli postupovať podľa platných právnych predpisov. Poukázali pritom na rozhodnutie Najvyššieho
súdu SR 3Cdo/263/2018 z 25. februára 2021.

3.20.V súvislosti s argumentáciou žalovaného o časovom odstupe a skartácii dokumentov je potrebné
zdôrazniť, že skartáciu dokumentov nie je možné pričítať na ťarchu vlastníkov pozemkov. K tomu sa už
vyjadril Ústavný súd SR napr. v náleze ÚS SR z 22.6.2010, č. k. III.ÚS/127/2010.
3.21.Analogicky poukázali, že aj v tomto prípade súd pokiaľ nemá preukázané, že ide o stavbu povolenú
podľa právnych predpisov na základe listinných dôkazov, tak nemôže prezumovať legálnosť stavby.
3.22.Vecné bremeno podľa § 4 z. č. 66/2009 Z.z. na verejnej zeleniny nikdy nevzniklo. Žalobcovia

poukázali na znenie § 4 citovaného zákona a konštatovali, že z vyššie uvedeného je zrejmé, že
zákonodarca zriadil vecné bremeno len k pozemkom pod stavbou, ktorá spĺňa ďalšie zákonom
stanovené kritériá.
3.23.Predmetom tohto konania sú parcely, na ktorých je verejná zeleň a nie stavby, teda vecné bremeno
na žalovaných parcelách nikdy nevzniklo a ani vzniknúť nemohlo.

3.24.Zákonodarca priamo v zákone vymedzuje pojmové spojenie, čo je pozemok pod stavbou. Pre účely
tohto zákona za stavbu sa nepovažuje cintorín, športový areál alebo verejná zeleň, nakoľko o týchto
veciach hovorí v § 1 ods. 2 citovaného zákona. Zákonodarca v zákone stanovil rozdiel medzi stavbami
uvedenými v § 1 ods.1 a cintorínmi, športovým areálom a verejnou zeleňou, ktoré sú uvedené v § 1
ods. 2 zákona.

3.25.Právo zodpovedajúce vecnému bremenu v zmysle citovaného zákona vzniklo iba k pozemkom
pod stavbami, ktoré sú uvedené v § 1 ods.1 z. č. a nie k takým pozemkom, na ktorých sa nachádza,
cintorín, športový areál alebo verejná zeleň, teda ktoré sú uvedené v § 1 ods.1 z. č. 66/2009 Z.z.
Tento záver vychádza z jazykového výkladu, logického výkladu aj systematického výkladu z. č. 66/2009
Z.z. § 1 ods.2 citovaného zákona sa primerane vzťahuje aj na usporiadanie vlastníckych vzťahov

k pozemkom, na ktorých je umiestnený cintorín okrem pozemkov vo vlastníctve cirkvi, športový
areál alebo verejná zeleň, ak tento cintorín, športový areál alebo verejná zeleň prešli do vlastníctva
obce podľa osobitného predpisu. Zákonodarca tieto veci nenazýva stavbami. ..to viaceré slovné
spojenie, ktoré je potrebné taktiež vysvetliť čo znamená, že tento zákona sa primerane vzťahuje, čo
znamená usporiadanie vlastníckych vzťahov k pozemkom. Zákonodarca použil slovné spojenie zákon

sa primerane vzťahuje. „Primerane“ znamená nie rovnako, ale vhodne, teda nie identicky, ale vhodne
v primeranom rozsahu. Zákonodarca ale hneď dopĺňa, že zákon sa primerane vzťahuje len na určitú
oblasť a to usporiadania vlastníckych vzťahov. Z uvedeného vyplýva, že z. č. 66/2009 Z.z. sa použije
primerane iba na usporiadanie vlastníckych vzťahov k cintorínom a k pozemkom, ktoré sú verejnou
zeleňou alebo športoviskami.

3.26.K pojmu usporiadania vlastníckych vzťahov zákon hovorí, v § 2 a § 3, kde zákonodarca výslovne
použil slovné spojenie ak sa neuplatní postup podľa ods.1 „usporiadanie vlastníckych vzťahov“
k pozemku pod stavbou sa vykoná v konaní o nariadení pozemkových úprav podľa osobitného
predpisu. Pod usporiadanie vlastníckych vzťahov zákonodarca nezahŕňa zriadenie vecného bremena,
táto skutočnosť explicitne vyplýva zo zákona.

3.27.Vzhľadom na vyššie uvedené žalobcovia tvrdia, že majú nárok na vydanie bezdôvodného
obohatenia v zmysle § 451 a nasl. OZ. Majú za to, že vecné bremeno na základe z. č. 66/2009 Z. z.
na parcelách, ktoré sú predmetom tohto konania, nikdy nevzniklo a preto ani nemožno v tomto konaní
aplikovať spomínaný zákon a poukázali na odlišné stanoviská sudcov ústavného súdu.
3.28.Odvolaciemu súdu navrhli zrušiť napadnutý rozsudok a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie

konanie na nové rozhodnutie.

4.Žalovaný sa k odvolaniu žalobkyne nevyjadril.

5.Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalobcov ako podané

včas, oprávnenými osobami, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia
odvolacieho pojednávania v zmysle § 385 ods.1 CSP a v rozsahu vyplývajúcom z § 379 a § 380 CSP
a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov (§ 365 ods.1 písm. d/, f/ a h/ CSP) a dospel k záveru, žeodvolaniu nie je možné vyhovieť. Rozsudok je vo výroku vecne správny, preto ho odvolací súd v zmysle
§ 387 ods.1 CSP potvrdil.

6.1. Odvolací súd dospel k záveru, že žiaden z uplatnených odvolacích dôvodov nie je naplnený.
6.2.Správne, presvedčivé a zákonu zodpovedajúce je aj odôvodnenie napadnutého rozsudku, s ktorými
sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 387 ods.2 CSP), ktoré dáva odpoveď
na všetky relevantné otázky súvisiace s predmetom konania.

7.Na zdôraznenie správnosti dôvodov napadnutého rozsudku (§ 387 ods.2) možno doplniť nasledovné:

8.1.Medzi stranami sporu nebol sporný skutkový stav ohľadne vlastníctva pozemkov žalobcami, ich
výmery a skutočnosti, že patria do lokality Parku Anička so zadefinovaným funkčným využitím územia
ako verejnej zelene, ale aj spevnených plôch, chodníkov a športovísk, majúc charakter oddychového
parku v zmysle §43a ods.3 písm. p) z. č. 50/1976 Zb., čo vyplynulo z delimitačného protokolu o prevode

(vyčlenení) Správy mestskej zelene v pôsobnosti Technických služieb mesta Košice do pôsobnosti
Záhradníckeho a sadovníckeho podniku mesta Košice a z opisu registra základných prostriedkov –
verejnej zelene vyplýva ako inventárny predmet pod inventárnym číslom 2/79 PKO Anička.
8.2.V konaní rovnako nebolo sporné, že vlastníkom PKO Anička je žalovaný (delimitačný protokol
z 28.6.1991), a že sa nachádza na pozemkoch vo vlastníctve žalobcov. Z vykonaného dokazovania

možno považovať za nesporné aj užívanie predmetných pozemkov žalovaným, nakoľko sa na
nich nachádza park Anička, ktorý žalovaný nadobudol na základe zák. č. 138/1991 Zb. v zmysle
delimitačného protokolu z 28.6.1991.
8.3.Súdsvojeúvahyvecneasprávnevyhodnotilvbode35.rozhodnutiavychádzajúcpritomzozisteného
skutkového stavu (body 15 – 17 rozhodnutia), niet v nich žiadneho logického rozporu a odvolací súd sa

s nimi v plnom rozsahu stotožňuje a na tomto mieste ich neopakuje.

9.Žalobca v odvolaní, v podstatnej časti už len opakuje argumenty uvádzané v konaní pred súdom prvej
inštancie, s ktorými sa súd náležite a správne vysporiadal pri rozhodovaní daného sporu, a preto jeho
odvolacie námietky nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku a neumožňujú

prijať iné závery.

10.1.Odvolací súd sa stotožňuje so správnymi skutkovými zisteniami a právnym záverom súdu prvej
inštancie o vzniku vecného bremena v prospech žalovaného k pozemkom v podielovom spoluvlastníctve
žalobcu, na ktorých sa nachádza park Anička, v zmysle § 4 ods.1 zák. č. 66/2009 Z.z., za ktoré žalobcovi

patrí jednorazová náhrada a túto si mohol uplatniť do troch rokov od účinnosti zákona, t.j. do 1.7.2012.
10.2.Rovnakosaodvolacísúdstotožňujeajsozáveromsúduodôvodnevznesenejnámietkepremlčania
uplatneného nároku zo strany žalovaného, vrátane jeho záveru, že z obsahu spisu nevyplynuli žiadne
okolnosti, pre ktoré by sa na takto vznesenú námietku premlčania nemalo prihliadať.

11.1.Podstatou odvolacích námietok žalobcov je nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej
inštancie, keď aplikoval v prejednávanej veci zák. č. 66/2009 Z.z., ktorý sa podľa neho na prejednávanú
vec nevzťahuje, pretože k pozemkom v jeho podielovom spoluvlastníctve nevzniklo vecné bremeno,
keďže na nich nie je žiadna stavba. Argumentuje tým, že na dotknutých pozemkoch je verejná zeleň a
vo vzťahu k pozemkom, na ktorých sa nachádza verejná zeleň (§ 1 ods. 2 zák. 66/2009 Z.z.), nevzniklo

vecné bremeno podľa § 4 ods. 1 cit. zák., ktoré vzniklo iba k pozemkom zastavaným stavbami v zmysle
§ 1 ods. 1 cit. zákona. Uplatňuje si preto vydanie bezdôvodného obohatenia od žalovaného, ktoré vzniká
užívaním jeho pozemkov bez právneho dôvodu a bez akejkoľvek finančnej úhrady.
11.2.Pre prípad, že by odvolací súd mal za to, že park Anička je stavbou, argumentujú tým, že nejde
o stavbu povolenú, pretože žalovaný nepredložil územné rozhodnutie, ani stavebné povolenie, či

kolaudačné rozhodnutie.
11.3.Nakoniec argumentujú tým, že aj keby išlo o priznanie náhrady za vzniknuté vecné bremeno, táto
má byť opakovaná, poukazujúc na konštantnú, viac ako desať rokov pretrvávajúcu prax okresných a
krajských súdov.

12.Na zdôraznenie vecnej správnosti napadnutého rozsudku a k odvolacím námietkam žalobcu odvolací
súd uvádza nasledovné:13.1.Vzhľadom na spornosť charakteru žalobou uplatneného nároku súd správne skúmal, či k
pozemkom v podielovom spoluvlastníctve žalobcov vzniklo vecné bremeno v zmysle zák. č. 66/2009
Z.z. a z vykonaného dokazovania správne uzavrel, že na dotknutých pozemkoch sa nachádza park

Anička,slúžiacinašportovorekreačnévyužitie,ktorýjeinžinierskoustavbou-oddychovýmparkompodľa
§ 43a ods.3 písm. p/ zák. č. 50/1976 Zb. Ide teda o stavbu v zmysle § 1 ods.1 zák. č. 66/2009 Z.z., z
vykonaného dokazovania uzavrel, že ide o stavbu povolenú, a preto k pozemkom pod touto stavbou
vzniklo v prospech žalovaného vecné bremeno v zmysle § 4 ods. 1 zák. č. 66/2009 Z.z. Nesporným v
konaní bolo, že žalovaný nadobudol túto stavbu - park Anička v zmysle zák. č. 138/1991 Zb. na základe

delimitačného protokolu.
13.2.Zároveň sa súd správne vyporiadal aj s otázkou, že v prípade, že by park Anička nebolo možné
považovať za stavbu v zmysle § 1 ods.1 zák. č. 66/2009 Z.z., ale išlo by o verejnú zeleň podľa § 1 ods.2
zák. č. 66/2009 Z.z., aj k pozemkom podľa § 1 ods.2, teda k pozemkom, na ktorých je verejná zeleň a
prešla do vlastníctva obce podľa osobitného predpisu, vzniklo zákonné vecné bremeno podľa § 4 ods.1
zák. č. 66/2009 Z.z.

14.1.Aj podľa názoru odvolacieho súdu primeranú aplikáciu z. č. 66/2009 Z.z. na pozemky podľa § 1
ods.2 nemožno zúžiť iba na usporiadanie vlastníckych vzťahov k pozemkom, keďže zákon nevylučuje
zriadenie zákonného vecného bremena aj k pozemkom podľa § 1 ods.2 cit. zákona.
14.2.Usporiadaním vlastníckych vzťahov v zmysle § 2 zák. č. 66/2009 Z.z. je poskytnutie náhradného

pozemku vlastníkovi pozemku pod stavbou zámennou zmluvou alebo usporiadanie v konaní o
pozemkových úpravách. Do času takéhoto definitívneho usporiadania vlastníckych vzťahov však
zákonodarca usporiadal vlastnícke vzťahy k pozemkom v zmysle § 1 ods.1,2 cit. zák. tak, že k nim zriadil
v zmysle § 4 cit. zák. vecné bremeno.
14.3.Niet žiadneho rozumného dôvodu, prečo by do času trvalého usporiadania vlastníckych vzťahov

nemalo vzniknúť zákonné vecné bremeno aj k pozemkom v zmysle § 1 ods.2 zák. č. 66/2009 Z.z. a
prečo by mal vo vzťahu k nim existovať odlišný režim oproti pozemkom podľa § 1 ods.1 cit. zák. Uvedené
nevyplýva výkladu citovaného ustanovenia a ani zo zámeru zákonodarcu. Keďže zákonodarca v § 1 ods.
2 cit. zák. upravil primerané použitie zákona aj na pozemky, na ktorých je umiestnený cintorín, športový
areál alebo verejná zeleň, postavil ich tak na roveň pozemkov, na ktorých sa nachádzajú stavby v zmysle

§ 1 ods.1 cit. zák., a teda niet dôvodu pre iný režim pozemkov, na ktorých sa nachádza verejná zeleň
oproti pozemkom, na ktorých sa nachádza stavba.
14.4.Aj vo vzťahu k pozemkom, na ktorých sa nachádza verejná zeleň, teda vzniklo po splnení ostatných
zákonom stanovených podmienok zákonné vecné bremeno v zmysle § 4 ods.1 cit. zák., ako to správne
uzavrel súd prvej inštancie.

15.Otázka náhrady za zákonné vecné bremeno bola už opakovane jednotne riešená v rozhodnutiach
odvolacích súdov (6Co/78/2022, 6Co/197/2022) a v prejednávanej veci niet dôvodu sa od tejto
rozhodovacej praxe odkloniť.

16.1.Zákon č. 66/2009 Z. z. nerieši formu náhrady za zákonom zriadené vecné bremeno. V súlade s čl.
20 ods.4 ústavy upravuje právo na náhradu za obmedzenie vlastníckeho práva OZ v § 128 tak, že vo
verejnom záujme možno vec vyvlastniť alebo vlastnícke právo obmedziť, ak účel nemožno dosiahnuť
inak, a to len na základe zákona, len na tento účel a za náhradu.
16.2.Odvolací súd rešpektuje ustálenú rozhodovaciu prax dovolacieho súdu, ktorá je založená

na priznávaní jednorazovej náhrady. Judikát R 71/2018 patrí do pojmu „ustálená rozhodovacia
prax dovolacieho súdu“. Súčasťou ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu je tiež prax
vyjadrená opakovane vo viacerých nepublikovaných rozhodnutiach najvyššieho súdu, alebo dokonca
aj v jednotlivom, dosiaľ nepublikovanom rozhodnutí, pokiaľ niektoré neskôr vydané (nepublikované)
rozhodnutia najvyššieho súdu názory obsiahnuté v skoršom rozhodnutí nespochybnili, prípadne tieto

názory akceptovali a z hľadiska vecného na ne nadviazali (3 Cdo 158/2017, 4 Cdo 95/2017, 5 Cdo
87/2017, 6 Cdo 21/2017).
16.3.S prihliadnutím na vývoj rozhodovacej praxe dovolacieho súdu odvolací súd konštatuje, že v
prípade náhrady za nútené obmedzenie vlastníckeho práva podľa zák. č. 66/2009 Z.z. patrí žalobcom
jednorazová náhrada.

16.4.Vychádzajúc z rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a
rozhodnutí súdov SR č. 8/2016 je uverejnené rozhodnutie najvyššieho súdu zo 14. apríla 2016, sp. zn.
3Cdo/49/2014, ktoré rieši nárok na finančnú náhradu za obmedzenie vlastníckeho práva podľa § 23 ods.
5 z. č. 182/1993 Z. z., pričom na tento nárok má právo iba pôvodný vlastník pozemku, v súdnom konaního môže úspešne uplatniť iba v zákonom stanovenej premlčacej dobe, ktorá začína plynúť od účinnosti
tohto zákona. Aj podľa § 4 ods.1 z. č. 66/2009 Z. z. takisto zo zákona vzniká aj vlastníkovi pozemku
povinnosť strpieť výkon práva zodpovedajúceho vecnému bremenu, a to do vykonania pozemkových

úprav v príslušnom katastrálnom území. Finančná náhrada za vznik vecného bremena je jednorazová
a nemá charakter opakujúceho sa plnenia. Vlastníci predmetných pozemkov si mohli uplatniť náhradu
za uvedené vecné bremeno, avšak len v zákonom stanovenej lehote, a to do troch rokov (§ 101 OZ) od
nadobudnutia účinnosti zákona č. 66/2009 Z. z., t. j. od 1. septembra 2009 (do 01.septembra 2012).
16.5.Aj v tejto časti je napadnuté rozhodnutie je plne v súlade s rozhodovacou praxou všeobecných

súdov.
16.6.Žalobcovia si uplatnili nárok na náhradu za nútené obmedzenie vlastníckeho práva žalobou
doručenou súdu dňa 17.6.2020, teda po uplynutí stanovenej lehoty, preto odvolací súd potvrdil
rozhodnutie prvoinštančného súdu, ktorý prihliadol na žalovaným vznesenú námietku premlčania, a
žalobu žalobcov v celom rozsahu 215,76 eur s príslušenstvom z dôvodu premlčania zamietol.

17.Odvolací súd rovnako potvrdil aj závislý výrok o trovách konania, lebo je vecne správny.

18.O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods.1 CSP v
spojení s § 255 ods.1 CSP a § 262 ods.1 CSP. Žalovaný bol v odvolacom konaní plne úspešný, preto
má nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania voči neúspešnej žalobcom v rozsahu 100%.

19.Pomer hlasov, akým bolo rozhodnutie prijaté: 3 hlasy za (§ 393 ods.2 druhá veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).