Rozsudok – Ostatné ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 11. august 2025

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 9Csp/58/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8125204187
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 08. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Sikorjak

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2025:8125204187.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Rastislavom Sikorjakom v právnej veci žalobcu: A. B., nar.

XX.XX.XXXX, bytom B. XXX/X, XXX XX C. právne zastúpený: JUDr. Igor Šafranko, advokát, so sídlom
Sovietskych hrdinov 66, 089 01 Svidník, IČO: 31 954 448 proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia,
s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752 právne zastúpený: Advokátska
kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO: 47 233 516
o primerané finančné zadosťučinenie vo výške 1700 Eur, takto

r o z h o d o l :

I.Žalovanýjepovinnýzaplatiťžalobcovisumu1150€atodo3dníododňaprávoplatnostitohtorozsudku.

II. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.

III. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100%, počítanú z prisúdenej
sumy, a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti uznesenia súdu I. inštancie o výške týchto trov.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou došlou súdu dňa 02.06.2025 sa žalobca domáhal na žalovanom zaplatenia primeraného
finančného zadosťučinenia vo výške 1700 €.
1.1. Žalobca v žalobe uviedol:
„ V konaní vedenom na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 9Csp/140/2024, o určenie, že úver

je bezúročný a bez poplatkov, o vydanie bezdôvodného obohatenia a o určenie neprijateľnosti
šiestich zmluvných podmienok, som bol ako žalobca v postavení spotrebiteľa úspešný vo všetkých
uplatňovaných nárokoch, rozsudkom Okresného súdu Prešov, sp. zn. 9Csp/140/2024, z 5.12.2024,
ktorý nadobudol právoplatnosť 24.4.2025, v spojení s rozsudkom Krajského súdu Prešov, sp. zn.
10CoCsp/4/2025, z 13.3.2025 (ďalej len Základné konanie).
Ak má PFZ reálne plniť svoj účel, tak je to možné len priznaním PFZ v takej výške aby mala, nielen
deklarovanú sankčnú, odradzujúcu a relutárnu funkciu, ale aby mala tieto funkcie aj reálne, čo PFZ

priznané v symbolickej výške spĺňať nemôže. Aj keď výška PFZ sa nedokazuje a súd ju stanovuje
voľnou úvahou, tak kritéria z ktorých by mala voľná úvaha vychádzať, vyplývajú z intenzity porušenia
spotrebiteľského práva zo strany dodávateľa.
PFZ vo vzťahu k určeniu bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru uplatňujem vo výške 100,-- eur.
PFZ vo vzťahu k bezdôvodnému obohateniu si uplatňujem vo výške 1 000,-- eur, to je vo výške cca 50
% zo sumy, o ktorú sa žalovaná na môj úkor bezdôvodne obohatila.
Vo vzťahu ku šiestim, v Základnom konaní judikovaným neprijateľným zmluvným podmienkam, si

uplatňujem PFZ za každú vo výške 100,-- eur, spolu vo výške 600,-- eur. Žalovaná v súdnych konaniach
opakovane zotrváva na platnosti predmetných zmluvných podmienok.
Spolu si za osem porušení spotrebiteľského práva žalovanou v Základnom konaní, uplatňujem 1 700,--
eur.“2. Žalovaný sa k žalobe vyjadril nasledujúco:
- neuznáva vznesený nárok ani čo do dôvodu ani čo do výšky,

- požadované PFZ je z hľadiska výšky neprimerané.

3. V replike žalobkyňa zotrvala na skutočnostiach uvedených v žalobe.

4. Súd z listín tvoriacich súdny spis zistil nasledujúce:

4.1. Žalobca na OS Prešov podala žalobu voči žalobcovi, ktorou sa domáhala určenia neprijateľnosti
zmluvných podmienok.
4.2. OS Prešov rozsudkom č.k. 9Csp/140/2024 zo dňa 05.12.2024 takto právoplatne rozhodol:
I. Určuje, že úver poskytnutý na základe Zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, z 11.12.2014,
je bezúročný a bez poplatkov.
II. Žalovaný je povinný vydať žalobcovi bezdôvodné obohatenie vo výške 2.093,58 Eura spolu s úrokom

z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 2.093,58 Eura od 27.09.2024 do zaplatenia, a to všetko
do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
III. Určuje, že zmluvná podmienka uvedená v Zmluve o revolvingovom úvere č. 8500095658 z
11.12.2014 v bode 6. v znení: „Poplatok za poskytnutie úveru/revolvingu: 150 EUR“, je neprijateľnou
zmluvnou podmienkou.

V.Určuje,žezmluvnápodmienkauvedenávZmluveorevolvingovomúvereč.8500095658z11.12.2014
v bode 8. v znení: „8.1. V prípade omeškania Dlžníka (Spoludlžníka 1, Spoludlžníka 2) s úhradou
mesačnejsplátkyalebojejčastialebozáväzkupodľaDohodyoposkytovaníslužieb,akbudeuzavretá,je
Dlžník (Spoludlžník 1, Spoludlžník 2) povinný zaplatiť Veriteľovi zmluvnú pokutu vo výške 0,04 % dlžnej
sumy za každý deň omeškania (t. j. 14,6 % p.a.). Ak sa z dôvodu omeškania Dlžníka (Spoludlžníka 1,

Spoludlžníka 2) s úhradou mesačnej splátky o viac ako tri mesiace stali podľa článku 13. ods. 13.1. písm.
a) tejto Zmluvy o RÚ okamžite splatnými všetky záväzky Dlžníka (Spoludlžníka 1, Spoludlžníka 2) podľa
tejto zmluvy a/alebo Dohody o poskytovaní služieb, je Dlžník (Spoludlžník 1, Spoludlžník 2) povinný
zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 0,04 % dlžnej sumy za každý deň omeškania ( t.j. 14,6 % p.a.).“
„8.2. Okrem zmluvnej pokuty podľa čl. 8. ods. 8.1. tejto Zmluvy o RÚ je Dlžník (Spoludlžník 1, Spoludlžník

2) povinný zaplatiť Veriteľovi úrok z omeškania určený podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka
vo výške stanovenej nariadením vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka v platnom znení, k prvému dňu omeškania s úhradou peňažného záväzku.
Výška úrokov z omeškania bude určená tak, aby spolu so zmluvnou pokutou podľa ods. 8.1. tejto Zmluvy
o RÚ nepresahovala maximálnu výšku podľa ods. 8.3. tejto Zmluvy o RU.“

„8.5. Akékoľvek dojednania o zmluvnej pokute obsiahnuté v tejto Zmluve o RÚ a zaplatenie akejkoľvek
zmluvnej pokuty podľa tejto Zmluvy o RÚ nemá vplyv na právo poškodenej strany požadovať náhradu
škody vzniknutej porušením povinnosti, pre ktorú bola pokuta dojednaná, alebo iným porušením tejto
Zmluvy o RÚ, a to v plnej výške.“, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.
VI. Určuje, že zmluvná podmienka uvedená v Zmluve o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX z

11.12.2014 v bode 8. v znení: „8.4. V prípade omeškania Dlžníka, Spoludlžníka 1, Spoludlžníka 2
s úhradou akéhokoľvek splatného peňažného záväzku podľa tejto Zmluvy o RÚ má Veriteľ právo
zverejniť (použiť) osobné údaje Dlžníka, Spoludlžníka 1, Spoludlžníka 2 v rozsahu mena a priezviska,
adresy trvalého bydliska a dátumu narodenia, obchodného mena, sídla, identifikačného čísla spolu so
skutočnosťou existencie ich záväzkov po splatnosti pre potrebu vymáhania svojich splatných nárokov, k

čomu Dlžník, Spoludlžník 1, Spoludlžník 2 podpisom tejto Zmluvy o RÚ udeľujú svoj výslovný súhlas.“,
je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.
VII. Určuje, že časť zmluvnej podmienky uvedenej v Zmluvných dojednaniach Zmluvy o revolvingovom
úvere spoločnosti PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., číslo zmluvy (VS) XXXXXXXXXX k Zmluve o
revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX z 11.12.2014 v článku 8. - Práva a povinnosti Dlžníka,

Spoludlžníka 1, Spoludlžníka 2, v bode 8.2., v znení: „... Dlžník, Spoludlžník 1 a Spoludlžník 2 sa
zaväzujú pri úhrade splátky alebo iného záväzku podľa tejto Zmluvy o RÚ uvádzať ako variabilný symbol
číslo tejto Zmluvy o RÚ. V prípade, že tento variabilný symbol nebude uvedený, resp. bude uvedený
nesprávne, čiastka sa považuje za uhradenú nie pripísaním na účet Veriteľa, ale až okamihom, kedy
dôjde k jej identifikácii Veriteľom.“, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

VIII. Určuje, že časť zmluvnej podmienky uvedenej v Zmluvných dojednaniach Zmluvy o revolvingovom
úvere spoločnosti PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., číslo zmluvy (VS) XXXXXXXXXX k Zmluve o
revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX z 11.12.2014 v článku 8. - Práva a povinnosti Dlžníka,
Spoludlžníka 1, Spoludlžníka 2, v bode 8.3., v znení: „... Dlžník, Spoludlžník 1, Spoludlžník 2 jepovinný oznámiť Veriteľovi okolnosti, ktoré môžu negatívne ovplyvniť schopnosť plniť záväzky Dlžníka,
Spoludlžník 1, Spoludlžník 2 z tejto Zmluvy o RÚ. Dlžník, Spoludlžník 1, Spoludlžník 2 zodpovedá za
škody,ktoréVeriteľutrpívdôsledkunesplneniatejtopovinnosti.“,jeneprijateľnouzmluvnoupodmienkou.

IX. Určuje, že zmluvná podmienka uvedená v čl. I., bod 7.1. Dohody o poskytnutí služieb č.
XXXXXXXXXX z 11.12.2014 k Zmluve o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX z 11.12.2014 v znení:
„Zákazník sa zaväzuje, že za uzavretie Dohody zaplatí mesačne Poskytovateľovi odplatu vo výške 2,56
% zo sumy schváleného úveru zníženej o sumu poplatku za poskytnutie úveru. Zákazník sa zaväzuje
splácať túto odplatu v pravidelných mesačných splátkach, ktorá bude uvedená spolu so splátkami

úveru a úrokov za úver v Oznámení Veriteľa o schválení úveru dlžníkovi.“, je neprijateľnou zmluvnou
podmienkou.

5. Vyššie zistený skutkový stav súd právne posudzoval nasledujúco:
Podľa § 3 ods. 5 posledná veta zákona č. 250/2007 Z.z. v znení účinnom do 09.06.2013 - Osoba, ktorá
na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými

predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, koho porušenie práva alebo
povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi je spôsobilé privodiť spotrebiteľovi ujmu.
Podľa § 3 ods. 5 posledná veta zákona č. 250/2007 Z.z. v znení účinnom od 10.6.2013 –
Spotrebiteľ,ktorýnasúdeúspešneuplatníporušenieprávaalebopovinnostiustanovenejtýmtozákonom
aosobitnýmipredpismi,máprávonaprimeranéfinančnézadosťučinenieodtoho,ktozaporušeniepráva

alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.
Podľa § 53 ods.1 zákona č. 108/2024 Z.z. o ochrane spotrebiteľa - Ustanovenia tohto zákona sa použijú
na zmluvu uzavretú po 30. júni 2024. Vznik právnych vzťahov zo zmlúv uzavretých pred 1. júlom 2024
a nároky vzniknuté z týchto zmlúv sa posudzujú podľa právnych predpisov účinných do 30. júna 2024.
Podľa § 3 ods.1 písm. e) zákona č. 108/2024 Z.z. o ochrane spotrebiteľa – každý spotrebiteľ má právo na

primerané finančné zadosťučinenie od osoby, ktorá porušila práva spotrebiteľa alebo povinnosti v oblasti
ochrany spotrebiteľa, ak spotrebiteľ na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti v oblasti
ochrany spotrebiteľa; pri určovaní výšky primeraného finančného zadosťučinenia súd prihliada najmä
na povahu, závažnosť, spôsob, rozsah, následky, trvanie a okolnosti porušenia práva spotrebiteľa alebo
povinnosti v oblasti ochrany spotrebiteľa.

5.1. Keďže uplatnenie nároku na PFZ nie je nárokom zo zmluvy ale nárokom z porušenia práva
spotrebiteľa alebo povinnosti v oblasti ochrany spotrebiteľa deklarovaného súdnym rozhodnutím, na
prejednávanú vec sa vzťahuje § 3 ods.1 písm.e) zákona č. 108/2024 Z.z.

6. Vo vzťahu k vyššie citovanému rozhodujúcemu ustanoveniu zákona, možno uviesť, že ide

o ustanovenie s tzv. relatívne neurčitou hypotézou, ktorá iba príkladom ustanovuje kritéria na
vymedzenie toho, ako treba určiť jeho výšku. Zároveň treba uviesť, že PFZ sa poskytuje bez toho, aby
porušenie práva alebo povinnosti v oblasti ochrany spotrebiteľa bolo spôsobilé čo i len privodiť ujmu
spotrebiteľovi.
6.1. V prejednávanom prípade zo strany žalobcu došlo k iniciovaniu súdneho konania z dôvodu

určenia bezúročnosti úveru, vydania bezdôvodného obohatenia a z dôvodu ochrany pred neprijateľnými
zmluvnými podmienkami. Úspešne teda uplatnil porušenie jeho práv garantovaných ako zákonom
o ochrane spotrebiteľa tak aj Občianskym zákonníkom a zákonom o spotrebiteľských úveroch.
6.2. Pri výklade § 3 ods.1 písm.e) č. 108/2024 Z.z. treba akcentovať, že jeho znenie zakladá nárok na
finančné zadosťučinenie už pri úspešnom uplatnení porušenia práva alebo povinnosti v oblasti ochrany

spotrebiteľa bez toho, žeby sa vyžadovala, čo len potenciálna ujma. Ani analogicky nemožno aplikovať
§ 13 ods.2 Občianskeho zákonníka (Pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa odseku 1
najmäpreto,žebolavznačnejmierezníženádôstojnosťfyzickejosobyalebojehovážnosťvspoločnosti,
má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.), keďže zákon č. 180/2004
Z.z. žiadnu postupnosť satisfakčných prostriedkov neustanovuje a rovnako neustanovuje, že k právu

na finančné zadosťučinenie za porušenie spotrebiteľského práva je potrebná určitá intenzita. Týmto je
daná aj odpoveď na obvyklú argumentáciu žalovaných dodávateľov, ktorej podstata spočíva v tvrdení,
že právo na primerané finančné zadosťučinenie dané až „vtedy, keď porušenie práva nie je možné
napraviť inak“. Podľa názoru súdu dotknuté zákonné ustanovenie žiadnu takúto podmienku nestanovuje
a naopak dovršuje sa ním ochrana spotrebiteľa v dodávateľom spôsobenom závadnom spotrebiteľskom

vzťahu. Primerané zadosťučinenie podľa § 3 zákona č. 180/2024 Z.z. nemá napriek svojmu názvu nič
spoločné s obdobným inštitútom náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch, preto nie je potrebné skúmať,
či a ako bolo zasiahnuté do osobnostnej sféry spotrebiteľa.6.3. Súd má za to, že s prihliadnutím na stanovené kritéria výšky primeraného finančného
zadosťučinenia, treba pri jej určovaní vychádzať z toho, že toto má plniť funkciu satisfakčnú a primerane
aj funkciu preventívno - sankčnú (pričom však táto funkcia sama o sebe nespôsobuje zvýšenie sumy

priznávaného primeraného finančného zadosťučinenia) tak, aby dostatočne odradilo dodávateľa od
nekalého konania, ktorého sa dopustil voči úspešnému spotrebiteľovi a jednak podľa názoru súdu
ho treba chápať predovšetkým ako odmenu za to, že sa spotrebiteľ pustil do sporu s nepochybne
ekonomicky a právne silnejším dodávateľom a svojím úspechom priniesol benefit aj pre ostatných
spotrebiteľov v tom, že možno predpokladať, že dodávateľ sa konania, ktorého sa dopustil voči nemu,

už voči ďalším spotrebiteľom nedopustí, prípadne sa ho nedopustí v takej intenzite.
Podľa NS SR sp. zn 6 Cdo/127/2017 - Citované ustanovenie má plniť jednak funkciu satisfakčnú a
jednak funkciu sankčnú. Jeho cieľom je predovšetkým odradiť dodávateľov od protiprávneho konania
vočispotrebiteľom.Možnohovšakchápaťajakoprostriedoknavyvolanieaktivityspotrebiteľovdomáhať
sa ochrany svojich práv proti dodávateľom v prípadoch, kedy dodávatelia ich práva hrubým spôsobom
porušujú. Účelom finančného zadosťučinenia je dovŕšiť ochranu porušeného práva spotrebiteľa ako

slabšej strany v spotrebiteľských zmluvách spôsobom, ktorý práve z tohto dôvodu vyžaduje poskytnutie
vyššieho stupňa ochrany. Jediným predpokladom, ktorý citované ustanovenie zákona vyžaduje je, že
spotrebiteľ, na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom
a osobitnými predpismi. Pod úspešným uplatnením porušenia práva alebo povinnosti v zmysle tohto
ustanovenia treba rozumieť, že súd judikuje v prospech spotrebiteľa konkrétny nárok z porušenia práva

alebo povinnosti, napr. nárok zo zodpovednosti za škodu, z bezdôvodného obohatenia, alebo vo výroku
rozsudku určí neprijateľnosť konkrétne vymedzenej zmluvnej podmienky používanej v spotrebiteľskej
zmluve (porovnaj rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/389/2015). Žiadnu inú podmienku,
t. j. ani podmienku, aby bol medzi stranami spor zo spotrebiteľskej zmluvy a aby spotrebiteľovi bola
privodená konkrétna ujma, nevyžaduje. Zákonodarca pri uplatňovaní tohto nároku uľahčil spotrebiteľom

dôkaznú situáciu, keď na rozdiel od nároku na náhradu škody (bezdôvodného obohatenia), je dôkazné
bremeno na strane spotrebiteľa oveľa ľahšie, lebo odpadá problematické preukazovanie či už výšky
škody, ujmy, príčinnej súvislosti alebo majetkového prospechu druhej strany. Preukazovanie skutočnej
výšky utrpenej ujmy by bolo spravidla nereálne. Pokiaľ ide o rozsah finančného zadosťučinenia,
neustanovuje žiadne kritériá, ktoré by bolo potrebné pri určení výšky zadosťučinenia zohľadniť. Jediným

kritériom je primeranosť finančného zadosťučinenia. Bude preto vecou úvahy súdu, aby so zreteľom na
všetky okolnosti každého jednotlivého prípadu, stanovil rozsah finančného zadosťučinenia.

7. Súd teda dospel k záveru, že základ nároku na primerané finančné zadosťučinenie je daný.

8.Zákonomstanovenýmikritériamipriurčovanívýškyprimeranéhofinančnéhozadosťučineniasúnajmä
povaha, závažnosť, spôsob, rozsah, následky, trvanie a okolnosti porušenia práva spotrebiteľa alebo
povinnosti v oblasti ochrany spotrebiteľa.

9. Žalobcovi z porušenia jeho práv a z porušenia povinností dodávateľa vznikla ujma vo výške 2093,58 €.

Pokiaľ ide o neprijateľné zmluvné podmienky žalobca netvrdil a súd nezistil, žeby zo strany žalovaného
išlo o použitie neprijateľných ZP po ich právoplatnom judikovaní. Naopak, žalobca mal uľahčenú úlohu,
keďže zmluvné podmienky, ktorých neprijateľnosti sa domáhal, boli už v obdobných typových zmluvách
za neprijateľné opakovane judikované o čom svedčí množstvo odkazov na už existujúce rozsudky.
9.1. Súd primerané finančné zadosťučinenie chápe ako dovŕšenie nápravy vadného stavu, ktorého

základom však bol úspech spotrebiteľa v súdnom konaní, ktorého sa zúčastnil ako žalobca alebo
žalovaný. Potom primerané finančné zadosťučinenie po úspechu v tzv. základnom konaní mu má naviac
nahradiť „určitý“ diskomfort spôsobený súdnym konaním (či už vyhľadanie občianskeho združenia na
ochranu spotrebiteľa alebo advokáta, alebo účasť na súde a pod., keďže tento čas mohol využiť inak).
9.2. Súd má zároveň za to, že v tomto type konaní je možná (a v podstate aj nevyhnutná) určitá

paušalizácia náhrad, aby sa nepriznávali len symbolické sumy bez hospodárskeho významu (ale ako
výsledok zaťažovania súdneho systému žalobami o bagateľné sumy) alebo sumy premrštené vedúce
k obohacovaniu spotrebiteľov. Tak súd za základnú sumu zadosťučinenia za neprijateľnú zmluvnú
podmienku považuje sumu 100 € s možným posunom oboma smermi na základe charakteru zmluvnej
podmienky (potvrdené rozsudkom KS v Prešove sp. zn 3CoCsp/38/2024 zo dňa 04.03.2025 – bod 29.

odôvodnenia).
9.3.VýrokyI.aII.rozsudkuvzákladnomkonaníchápesúdakocelok,keďževýrokI.bolibadeklarovaním
predbežnej otázky rozhodnej pre výrok II. o plnení. Za uvedené výroky teda súd priznáva primerané
finančné zadosťučinenie vo výške 700 €, čo predsatvuje cca 1/3 získaného bezdôvodného obohatenia.Za neprijateľné zmluvné podmienky uvedené v bodoch III., VII. a IX. výroku rozsudku v základnom
konaní priznal súd ako primerané finančné zadosťučinenie sumu 3 x 100 €. Tieto zmluvné podmienky
týkajúce sa III. – poplatku za poskytnutie úveru 150 €, VII. - možnosti považovať splátku za nezaplatenú

pre uvedenie nesprávneho variabilného symbolu (a pristúpiť napr. k účtovaniu zmluvných pokút, úrokov
z omeškania a pod.), IX. – odplaty za službu nepotrebnú pre spotrebiteľa vo výške 34,56 € mesačne,
považoval súd za zmluvné podmienky hodné priznať základnú sumu zadosťučinenia 100 €.
Za neprijateľné zmluvné podmienky uvedené v bodoch V., VI. a VIII. výroku rozsudku v základnom
konaní priznal súd ako primerané finančné zadosťučinenie sumu 3 x 50 €. Tieto zmluvné podmienky

týkajúce sa V. – sankcií za omeškanie dlžníka, ktoré však nemohli prevýšiť zákonnú výšku, VI. –
zverejnenia osobných údajov dlžníka pri neplnení jeho záväzkov a VIII. – povinnosti oznamovania
údajov, považuje súd z hľadiska možnosti „ich ublíženia“ spotrebiteľovi za „podpriemerne“ závažné,
vyžadujúce odškodnenie pod sumu 100 € a preto súd priznal sumu 50 € za každú.
Celkom priznané primerané finančné zadosťučinenia tak dosahuje sumu 1150 €.

10. Pokiaľ ide o námietku šikanózneho výkonu práva žalobcom, s touto sa súd nestotožňuje. Zneužitím
práva sa rozumie situácia, ak by účelom výkonu práva nebola realizácia vlastných oprávnených
hospodárskych záujmov, ale snaha výkonom práva znevýhodniť druhú stranu a spôsobiť jej ujmu.
Šikanózny výkon práva sa musí vždy preukázať a dôkazné bremeno zaťažuje toho, kto je takýmto
výkonom práva poškodený.

10.1. Konanie žalobcu, ktorý uspel v základnom konaní, spočívajúce v podaní tejto žaloby nepovažuje
súd za zneužitie práva. Práve naopak, ak žalovaný vediac o výsledku základného konania nekontaktoval
žalobcu za účelom odškodnenia, potom podanie žaloby žalobcom o primerané finančné zadosťučinenie
je logickým krokom pre zavŕšenie ochrany pri porušení práva, ktoré spôsobil žalovaný. V rámci právnej
argumentácie poukazuje súd na rozsudok SdEÚ vo veci C – 35/22, podľa ktorého

35 Napokon spotrebiteľovi, ktorý uzavrel zmluvu obsahujúcu nekalú podmienku, nemožno vytýkať,
že sa obrátil na príslušný vnútroštátny súd s cieľom uplatniť práva, ktoré mu zaručuje smernica 93/13,
v prípade nečinnosti dotknutého predajcu alebo dodávateľa napriek konštatovaniu nekalej povahy
podobných podmienok ustálenou vnútroštátnou judikatúrou, ktorá mala tohto predajcu alebo dodávateľa
podnietiť k tomu, aby sa z vlastnej iniciatívy obrátil na tohto spotrebiteľa a čo najskôr odstránil účinky

tejto nekalej podmienky.
37 Tak ako uviedol generálny advokát v bode 50 svojich návrhov, s prihliadnutím na vedomosti, ktoré
je možné od týchto inštitúcií očakávať v tejto oblasti, a na nevýhodnejšie postavenie spotrebiteľov vo
vzťahu k uvedeným inštitúciám, môžu správania uvedené v bode 36 tohto rozsudku predstavovať vážne
indície o nedostatku dobrej viery tých istých inštitúcií. Je teda potrebné, aby príslušný súd mohol v tejto

súvislosti vykonať potrebné overenia a prípadne vyvodiť dôsledky, ktoré z toho vyplývajú.

11. Žaloba na určenie neprijateľnosti zmluvných podmienok nie je časovo limitovaná.
Rozhodnutie SdEÚ č. spojené veci C – 776/19 až C – 782/19:
33 Súdny dvor, ktorý poukázal na ochranu, ktorú smernica 93/13 zaručuje spotrebiteľom, rozhodol,

že táto smernica bráni vnútroštátnej právnej úprave, ktorá zakazuje vnútroštátnemu súdu po uplynutí
prekluzívnej lehoty konštatovať nekalú povahu podmienky uvedenej v zmluve uzatvorenej medzi
predajcom alebo dodávateľom a spotrebiteľom .
38 Z tohto hľadiska treba usúdiť, že najmä na účely zabezpečenia účinnej ochrany práv, ktoré
spotrebiteľovi vyplývajú zo smernice 93/13, musí mať spotrebiteľ možnosť kedykoľvek namietať nekalú

povahu zmluvnej podmienky nielen ako prostriedok obrany, ale aj na účely určenia nekalej povahy
zmluvnej podmienky súdom, takže návrh podaný spotrebiteľom na účely konštatovania nekalej povahy
podmienky uvedenej v zmluve uzatvorenej medzi predajcom alebo dodávateľom a spotrebiteľom
nemôže podliehať nijakej premlčacej lehote.
Vzhľadom na vyššie uvedené treba na prvú a druhú otázku odpovedať tak, že článok 6 ods. 1

a článok 7 ods. 1 smernice 93/13 v spojení so zásadou efektivity sa majú vykladať v tom zmysle, že
bránia vnútroštátnej právnej úprave, ktorá na účely podania návrhu spotrebiteľom:
– na konštatovanie nekalej povahy podmienky nachádzajúcej sa v zmluve uzatvorenej medzi
predajcom alebo dodávateľom a týmto spotrebiteľom stanovuje premlčaciu lehotu.
Podľa rozhodnutia SdEÚ č. C- 698/18:

71. V tejto súvislosti treba konštatovať, že definícia pojmu „spotrebiteľ“ uvedená v článku 2 písm. b)
smernice 93/13 neobsahuje žiadny prvok umožňujúci určiť, kedy zmluvný partner prestane byť
spotrebiteľom v zmysle tejto smernice, a preto sa prestane môcť dovolávať ochrany, ktorú mu priznáva
táto smernica.73. Ako uviedol generálny advokát v bode 57 svojich návrhov, splnenie predmetnej zmluvy nemení
retroaktívne okolnosť, že v čase uzavretia tejto zmluvy sa spotrebiteľ nachádzal v tomto znevýhodnenom
postavení. Za týchto podmienok obmedzenie ochrany, ktorú smernica 93/13 priznáva spotrebiteľovi iba

na dobu trvania plnenia predmetnej zmluvy v tom zmysle, že úplné splnenie zmluvy vylučuje akúkoľvek
možnosť spotrebiteľa dovolávať sa tejto ochrany, nie je zlučiteľné so systémom ochrany zavedeným
touto smernicou. Takéto obmedzenie by bolo predovšetkým neprípustné, ako tvrdí poľská vláda, v rámci
zmlúv, ktoré, ako je napríklad kúpna zmluva, sú vykonané okamžite po ich uzavretí alebo v okamihu
ich uzavretia, keďže neponecháva spotrebiteľom primeranú lehotu na napadnutie nekalých podmienok,

ktoré sú prípadne uvedené v takýchto zmluvách.
74. Z toho vyplýva, že pojem „spotrebiteľ“ uvedený v článku 2 písm. b) smernice 93/13 sa má vykladať
v tom zmysle, že skutočnosť, že zmluva je úplne splnená, nevylučuje, aby strana tejto zmluvy mohla byť
kvalifikovaná ako „spotrebiteľ“ v zmysle tohto ustanovenia.
Podľa rozhodnutia SdEÚ č. C- 321/22:
77 Vzhľadom na všetky predchádzajúce úvahy treba na druhú otázku odpovedať, že článok 7 ods. 1

smernice 93/13 v spojení so zásadou efektivity sa má vykladať v tom zmysle, že bráni vnútroštátnej
právnej úprave, ktorá tak, ako ju vykladá judikatúra, aby bolo možné vyhovieť žalobe spotrebiteľa na
určenie neúčinnosti nekalej podmienky uvedenej v zmluve, uzavretej s predajcom alebo dodávateľom,
vyžadujedôkazpreukazujúcizáujemnakonaní,keďsazistí,žetakýtozáujemchýba,aktentospotrebiteľ
disponuje žalobou o vydanie plnenia poskytnutého bez právneho dôvodu, alebo ak sa môže odvolávať

na túto neúčinnosť v rámci svojej obrany voči protinávrhu na vykonanie, ktorý voči nemu tento predajca
alebo dodávateľ podal na základe tejto podmienky.
Ústavný súd SR sp. zn. III. ÚS 124/2020 - 26. Ak má preto súd predmetom konania napadnutú zmluvnú
podmienku podľa čl. 6 smernice, už by nemali byť pochybnosti o potrebnej intenzite záujmu spotrebiteľa
na vyhlásení (určení) zmluvnej podmienky za neprijateľnú a že je tento záujem právny a naliehavý. Tento

záujem je daný z povahy veci. Zmluvnú podmienku, ktorá bola súdom vyhlásená (určená) za nekalú,
treba v zásade chápať tak, že nikdy neexistovala, takže nemôže voči spotrebiteľovi vyvolávať účinky.
Určenie nekalej povahy tejto podmienky súdnym rozhodnutím musí v zásade viesť k navráteniu jeho
právnejaskutkovejsituácie,vktorejbysaspotrebiteľnachádzal,akbyuvedenápodmienkaneexistovala
(rozsudok Súdneho dvora, Veľká komora, v spojených veciach C-154/15, C-307/15 a C-308/15, bod 61).

Existuje teda možnosť domáhať sa vyhlásenia zmluvnej podmienky z preventívnych dôvodov (bez práva
na reštitučné plnenie). Zo súdnej kontroly nie sú vylúčené ani zmluvné klauzuly, ktorých obsahom nie je
právo na plnenie a s ktorými by bolo kumulatívne uplatnenie reštitučných práv na plnenie problematické
až nemožné.
Akspotrebiteľvyvoláindividuálnysúdnysporoposúdeniezmluvnejpodmienky,činiejeneprijateľná,súd

ex offo zohľadňuje všetky okolnosti prípadu, aby sa dopracoval k finálnemu záveru, a to nielen z dôvodu
individuálnej ochrany spotrebiteľa, ale v záujme dôležitého spoločenského cieľa. Spotrebiteľ má právo,
aby jeho právne postavenie nebolo spochybňované existenciou neprijateľnej zmluvnej podmienky a v
tomtoslovazmysleniejerozhodujúce,čidochádzaajkuplatneniuprávnaplnenievyplývajúcichztakejto
neprijateľnej podmienky (posudzuje sa, či zmluvná podmienka je z objektívneho hľadiska spôsobilá

negatívne zasiahnuť do práv spotrebiteľa), ako ani to, kedy sa spotrebiteľ domáha určenia zmluvnej
podmienky za neprijateľnú, t. j. či tak činí počas plnenia záväzkov zo zmluvy alebo až následne. Danosť
právneho záujmu na zabezpečení právnej istoty, ochrany spotrebiteľa pred neprijateľnými zmluvnými
podmienkami nie je časovo limitovaná a takýto stav trvá, až kým dodávateľ neukončí používanie
neprijateľnej zmluvnej podmienky (C-618/10, bod 52).

Rozsudok o určení konkrétnej zmluvnej podmienky za neplatnú z dôvodu jej neprijateľnosti
vindividuálnejvecipredstavujeprenaplnenieprávnejistotyspotrebiteľaštandardnýprostriedokochrany.
Bez toho, aby boli dotknuté práva z premlčania, takýto rozsudok predstavuje popri právnej istote
o povahe zmluvnej podmienky aj základ pre prípadné ďalšie práva spotrebiteľa ( napr. právo na
reštitučné plnenie, právo na satisfakciu, právo na postúpenie pohľadávky vzniknutej plnením na základe

neprijateľnej zmluvnej podmienky) a má aj celospoločenský význam, pretože pre dodávateľa vzniká
povinnosť ukončiť používanie judikovanej neprijateľnej podmienky (§ 53a Občianskeho zákonníka).

12. Žaloba o neprijateľnosť zmluvných podmienok môže byť podaná aj z dôvodu následného získania
peňažnej satisfakcie.

NS SR sp. zn. 6Cdo/127/2017 - Okrem toho právoplatný rozsudok, ktorým súd vo výroku určí
neprijateľnosť zmluvnej podmienky, nebude len vnútornou satisfakciou pre spotrebiteľa, ale sa ním
zároveň vytvára zákonný predpoklad pre uplatnenie sankcie voči dodávateľovi za to, že porušilsvoju zákonnú povinnosť, a to v podobe práva spotrebiteľa na primerané finančné zadosťučinenie
podľa § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z.

13. Pokiaľ ide o námietky žalovaného
- predpokladom priznania PFZ nie je čo len potencionálna hrozba ujmy,
- bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru znamená, že žalobca vyžadovaním úrokov a poplatkov porušil
§ 4 ods.2 písm.a/ zákona o ochrane spotrebiteľa č. 250/2007 Z.z., podľa ktorého predávajúci nesmie
ukladať spotrebiteľovi povinnosti bez právneho dôvodu,

- neprijateľnosť zmluvných podmienok znamená, že žalovaný porušil ustanovenia OZ o neprijateľných
zmluvných podmienkach a rovnako § 3 ods.3 zákona č. 250/2007 Z.z., podľa ktorého každý spotrebiteľ
má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách v spojení s § 4
ods.2 písm.c) zákona č. 250/2007 Z.z., podľa ktorého predávajúci nesmie používať nekalé obchodné
praktiky a neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách,

14.Podľa§251C.s.p.-Trovykonaniasúvšetkypreukázané,odôvodnenéaúčelnevynaloženévýdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
Podľa § 255 ods.1 C.s.p. - Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 257 C.s.p. - Výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné

osobitného zreteľa.
14.1. V konaní išlo o nárok, ktorého výška závisela od úvahy súdu a vtedy je žalobca úspešný, ak je
úspešný v základe nároku. Žalobkyni tak patrí náhrada trov konania v rozsahu 100%, ktorej výška sa
však bude odvíjať od priznanej sumy.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie. Podľa § 359 C.s.p. - Odvolanie môže podať strana, v ktorej
neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na Okresnom súde Prešov v dvoch (2)
vyhotoveniach.
Podľa § 363 C.s.p. - V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 C.s.p. - Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 C.s.p. - (1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

(2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu
prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto
vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
(3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Podľa § 366 C.s.p. - Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebod) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, žalobca môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.