Uznesenie – Sloboda a ľudská dôstojnosť ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, September 30, 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 3Tos/193/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2125011446
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Stanislavská
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:2125011446.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Stanislavskej a sudcov
JUDr. Juraja Dziaka a JUDr. Ladislava Révesa, v konaní o žiadosti odsúdeného A. B., nar. XX.XX.XXXX
v C., o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, na neverejnom zasadnutí konanom
dňa 30. septembra 2025 v Trnave, prejednal sťažnosť odsúdeného proti uzneseniu Okresného súdu
Trnava zo dňa 11.07.2025, sp. zn. 7PP/35/2025-28, a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 odsek 1 písm. c) Trestného poriadku sťažnosť odsúdeného A. B., nar. XX.XX.XXXX v C.,
z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením okresný súd rozhodol („citácia“): „podľa § 415 ods. 1 Trestného poriadku
s poukazom na § 66 ods. 1 písm. b) Trestného zákona, § 66 ods. 2 Trestného zákona, sa návrh
odsúdeného A. B., nar. XX.XX.XXXX v C., t.č. v ÚVTOS Hrnčiarovce nad Parnou o podmienečné

prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený rozsudkom Okresného súdu Galanta
zo dňa 22.06.2022 sp. zn. 11T/14/2022, zamieta.„
Okresný súd napadnuté uznesenie odôvodnil v rozsahu č.l. 28-31 spisu.
Proti tomuto uzneseniu ihneď po jeho vyhlásení na verejnom zasadnutí zahlásil sťažnosť odsúdený A.
B. č.l. 27 spisu. Prokurátor prítomný na verejnom zasadnutí sa vzdal práva na podanie sťažnosti č.l.
27 spisu.

Odsúdenýprostredníctvomsvojejobhajkynepísomneodôvodnilzahlásenúsťažnosťvrozsahuč.l.34-36
spisu, v ktorej uviedol, že rozhodnutie okresného súdu považuje za nezákonné, nakoľko okresný súd
sa nezaoberal sociálnymi podmienkami, tieto dostatočne neskúmal. Formálnu podmienku splnil preto
v podanej sťažnosti sa zaoberal splnením materiálnych podmienok. Poukázal na to, že na verejnom
zasadnutí pedagóg konkretizoval disciplinárne tresty, keď uviedol, že dva disciplinárne tresty, ktoré boli
uložené v roku 2023 a v roku 2024 má zahladené. Nedopustil sa od uvedeného obdobia žiadneho

nevhodného konania. Bola mu udelená ďalšia disciplinárna odmena a to 09.07.2025 za aktívny prístup
k rozvoju osobnosti, za výsledky dosahované pri štúdiu na strednej škole. Zúčastňuje sa všetkých
prác poriadaných v ústave a k spáchanej trestnej činnosti má kritický postoj. Pokiaľ ide o druhú
materiálnu podmienku poukazuje za to, že prácu má zabezpečenú o čom predložil potvrdenie. Bývať
bude s družkou a dvom maloletými deťmi, osobný kontakt udržiava ako i telefonický s rodičmi, deťmi ale
aj družku. Vyživovaciu povinnosť si plní. Je toho názoru, že má vytvorené všetky podmienky na vedenie

riadneho života a to najmä vo vytvorení priaznivého sociálneho zázemia (práca, bývanie, rodina).
Bezprostrednepoprepustenísamôžebezproblémovozaradiťdospoločnosti,pokračovaťvresocializácii
prostredníctvom dostatočného rodinného zázemia. Zároveň poukázal na to, že vo výkone trestu odňatia
slobody je prvýkrát. Je toho názoru, že doposiaľ vykonaný trest možno považovať za dostačujúci
pre naplnenie účelu trestu, tak ako to má na mysli ustanovenie § 34. Plnením svojich povinností
vo výkone trestu preukázal polepšenie. Predpoklad vedenia riadneho života v budúcnosti by mal

súd podporiť uložením dlhšej skúšobnej doby, prípadne uložením dohľadu probačného a mediačného
úradníka a uložením primeraných obmedzení a povinností. V závere navrhol, aby krajský súd napadnutéuznesenie okresného súdu sp. zn. 7PP/35/2025 z dňa 11.07.2025 zrušil a vrátil na nové konanie
a rozhodnutie, eventuálne sám rozhodol a vyhovel žiadosti a podmienečne ho prepustil z výkonu trestu
odňatia slobody.

Podľa § 192 ods. 1 Trestného poriadku pri rozhodovaní o sťažnosti preskúma nadriadený orgán
a) správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť, a
b) konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia.
Krajský súd v Trnave na podklade podanej sťažnosti preskúmal v zmysle vyššie citovaného ustanovenia
§ 192 ods. 1 Trestného poriadku správnosť výrokov napadnutého uznesenia proti ktorým sťažovateľ

podal sťažnosť, ako i konanie, ktoré predchádzalo tomuto výroku a tak zistil, že sťažnosť podala
oprávnená osoba, v zákonom stanovenej lehote, avšak nie je dôvodná.
Krajský súd je toho názoru, že okresný súd po obdržaní žiadosti odsúdeného A. B. o podmienečné
prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody postupoval procesne bez akýchkoľvek pochybení, keď
vo veci určil termín verejného zasadnutia na 11. júla 2025, kde mal odsúdený možnosť vyjadriť sa
k svojmu správaniu vo výkone trestu odňatia slobody, vykonal všetky dôkazy, ktoré sú potrebné, aby

vydal zákonné rozhodnutie o žiadosti odsúdeného na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia
slobody a rozhodol spôsobom, ktorý si osvojil aj krajský súd.
Následne okresný súd vo svojom uznesení v súlade s ustanovením § 176 ods. 2 Trestného poriadku
rozviedol všetky zákonné a právne skutočnosti na základe ktorých má za to, že žiadosti odsúdeného
o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody nie je možné vyhovieť.

Podľa § 66 ods. 1 písm. b) Trestného zákona súd môže odsúdeného podmienečne prepustiť na slobodu,
ak odsúdený vo výkone trestu plnením svojich povinností a svojím správaním preukázal polepšenie a
môže sa od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život, a ak ide o osobu odsúdenú za zločin po
výkone dvoch tretín uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody alebo rozhodnutím prezidenta
Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu odňatia slobody,

Podľa § 66 ods. 2 Trestného zákona pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení súd prihliadne aj na
povahu spáchaného trestného činu a na to, v akom ústave na výkon trestu odsúdený trest vykonáva.
Z vyššie citovaného ustanovenia § 66 Trestného zákona vyplýva, že súd môže odsúdeného
podmienečne prepustiť z výkonu trestu po splnení jednak formálne podmienky a to zákonom stanovenej
doby výkonu trestu a jednak po splnení dvoch materiálnych podmienok, ktorými sú splnenie povinnosti

a správanie odsúdeného, ktorými preukázal polepšenie a tiež skutočnosť, že sa od odsúdeného môže
očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život.
Podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody znamená podstatnú zmenu spôsobu jeho
výkonu a preto by táto možnosť mala byť umožnená len odsúdenému u ktorého je riadny predpoklad, že
uloženýtrestsplnilsvojúčelabezpotrebycelkovéhovýkonutohtotrestuvústavenavýkontrestuodňatia

slobody. Súd preto musí skúmať všetky okolnosti svedčiace o možnosti prevýchovy odsúdeného.
Preskúmaním obsahu spisového materiálu krajský súd zistil, že okresný súd správne konštatoval, že
odsúdený spĺňa len formálnu podmienku na podmienečné prepustenie, teda vykonal pomernú časť
uloženého trestu a to dňa 18.01.2025, avšak nespĺňa ani jednu materiálnu podmienku, nakoľko svojím
správaní vo výkone trestu nepreukázal žiadne výrazné polepšenie a tiež nemožno od neho bezpečne

očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život.
Krajský súd si závery okresného súdu prezentované v napadnutom uznesení osvojil a v celom rozsahu
na ne odkazuje bez potreby opakovania týchto dôvodov vo svojom sťažnostnom uznesení. V tejto
súvislosti krajský súd poukazuje na to, že v dvojinštančnom súdnom konaní rozhodnutia súdu prvého
a druhého stupňa tvoria jednotu a v prípade, ak sa sťažnostný súd stotožní s úvahami súdu nižšieho

stupňa a tieto považuje za zákonné a správne nie je potrebné, aby tieto opakoval vo svojom rozhodnutí,
ale stačí, aby na tieto len stručne poukázal (pozri uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Tpo/2/2018
z 23.01.2018).
Vo vzťahu k posúdeniu materiálnych podmienok podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia
slobody súd skúma, či u odsúdeného prišlo k polepšeniu, teda či u neho prebehol proces vnútornej

premeny jeho osobnosti ovplyvňujúci nádej, že odsúdený v budúcnosti povedie riadny život v rámci čoho
musí zvážiť aj závažnosť a povahu trestných činov, ktorých sa výkon trestu týka.
Polepšenie je vývojový proces vnútornej premeny páchateľovej osobnosti, ktorý sa navonok prejavuje
v jeho správaní. Dobré správanie odsúdeného vo výkone trestu odňatia slobody však samé o sebe
automaticky neznamená, že sa odsúdený polepšil, pretože môže byť len prejavom vonkajšej adaptácie

odsúdeného na prostredie väznice, nie náznakom skutočných zmien osobnosti odsúdeného (primerané
rozhodnutie publikované v Zbierke pod č. R37/1973).
Materiálnu podmienku (druhú) možnosti očakávania, že odsúdený v budúcnosti povedie riadny
život v zmysle § 66 ods. 1 písm. b) Trestného zákona je potrebné skúmať aj pri zohľadneníokolností predchádzajúceho života odsúdeného vrátane jeho skorších odsúdení (primerané rozhodnutie
publikované v Zbierke pod č. R5/1917).
Z ustálenej súdnej praxe teda vyplýva, že len dobré správanie sa odsúdeného vo výkone trestu

odňatia slobody samé o sebe nemusí byť prejavom, že odsúdený sa polepšil pretože môže ísť len
o prispôsobenie sa podmienkam výkonu trestu odňatia slobody, prípadne ide o účelové konanie
motivované výlučne snahou byť podmienečne prepustený, ktoré po odpadnutí motivácie o dobrom
správaní nedáva záruku, že odsúdený povedie riadny život. K splneniu materiálnej podmienky
pre podmienečné prepustenie odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody teda dôjde až vtedy,

keď vykonané dokazovanie predstavuje spoľahlivý podklad pre záver, že odsúdený sa vo výkone
trestu odňatia slobody dobre správa, pretože si uvedomuje nesprávnosť svojho doterajšieho konania
spočívajúceho v páchaní trestnej činnosti. Je odhodlaný viacej takto nekonať. Došlo u neho k zmene
škodlivých návykov a nevhodných charakterových vlastností, ktoré viedli k páchaniu trestnej činnosti.
Lenpasívneprispôsobeniesapodmienkamvýkonutrestuodňatiaslobodyprepodmienečnéprepustenie
z výkonu trestu z takéhoto trestu zjavne nestačí. Priazeň zákona v podobe možnosti podmienečného

prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody je viazaná na pomerne prísne vyššie uvedené formálne
aj materiálne podmienky. V prípade spoľahlivého zistenia preukázania ich splnenia môže (nemusí) byť
odsúdený podmienečne prepustený z výkonu trestu odňatia slobody inak celý trest vykoná.
Vzhľadom na hodnotenie odsúdeného nie je možné jeho správanie v rámci výkonu trestu odňatia
slobody posúdiť ako nasvedčujúce polepšeniu. Pozornosti krajského súdu neuniklo to, že síce správanie

odsúdeného je aktuálne na požadovanej úrovni, avšak z hodnotenia riaditeľa Ústavu na výkon
trestu odňatia slobody Hrnčiarovce nad Parnou je zrejmé, že takéto správanie nemal počas doposiaľ
vykonaného trestu, nakoľko bol disciplinárne 3x potrestaný, ktoré v súčasnosti tresty má zo dňa
30.03.2023, 01.06.2023, 30.12.2024 zahladené. Odsúdený bol zaradený na oddiel diferenciačnou
skupinou „C“ a to až do 24.04.2025. Z radov odsúdených nezastáva žiadnu funkciu. Stanovené ciele

programu zaobchádzania plní iba čiastočne. Krajský súd súhlasí s názorom okresného súdu, že u
odsúdeného k polepšeniu nedošlo, pretože súd skúma a hodnotí celý priebeh výkonu trestu odňatia
slobody a správanie odsúdeného také nebolo, pretože v minulosti ústavný poriadok porušoval. Zo strany
odsúdeného ide len o formálne prispôsobenie sa výkonu trestu odňatia slobody, nie o skutočný prejav
jeho polepšenia tak, ako to má na mysli citované ustanovenie § 66 Trestného zákona, z toho dôvodu

je možné potom konštatovať, že odsúdený nespĺňa prvú materiálnu podmienku a to preukázanie snahy
po polepšení počas výkonu trestu odňatia slobody.
Pokiaľ ide o splnenie druhej podmienky túto súd objasňuje komplexnejšie. Posudzuje všetky okolnosti
súvisiaceho z osobou odsúdeného, osobné a charakterové vlastnosti, celkový postoj k spoločenských
normám, prostredie v ktorom žil, celý doterajší život, povahu a charakter trestnej činnosti pre ktorú je

vo výkone trestu s jediným cieľom či všetky tieto skutočnosti umožňujú prijať prognózu, že v prípade
prepustenia na slobodu povedie riadny život, tj. život v súlade s právnymi, morálnymi a etickými normami
spoločnosti.
V zmysle ustanovenia § 66 ods. 2 Trestného zákona je treba zohľadniť aj povahu trestných činov pre
ktoré je odsúdený vo výkone trestu odňatia slobody. Krajský súd preto len zopakuje, že odsúdený

aktuálne vykonáva trest odňatia slobody za zločin sexuálneho násilia podľa § 200 ods. 1, ods. 2 písm.
b) Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. a) Trestného zákona pretože násilím donútil
iného k iným sexuálnym praktikám a tento čin spáchal na chránenej osobe – dieťati. Krajský súd zároveň
poukazuje na skutočnosť, že odsúdený bol doposiaľ 4x súdne trestaný a zdôrazňuje, že trestnej činnosti
sa dopustil v krátkej dobe potom ako vykonal trest povinnej práce a zároveň potom ako bol vyhlásený

rozsudkom Okresného súdu Galanta dňa 27.10.2021 sp. zn. 1T/103/2020 vo veci neoprávneného
používania cudzieho motorového vozidla ( §216 osa.1, osa.2,c,d TZ) a prečinu krádeže ( § 212
ods.1aTZ). Recidíva odsúdeného nepochybne svedčí v prospech záveru, že predchádzajúce odsúdenia
na odsúdeného zjavne požadovaný preventívny a resocializačný účinok nemali, keďže mu nezabránili
v ďalšom páchaní trestnej činnosti. Opakované páchanie trestnej činnosti svedčí o negatívnom postoji

odsúdeného k právnemu poriadku a k dodržiavaniu právnych noriem, ktorý nezmenil ani pod vplyvom
skôr uložených trestov. Je nepochybné, že odsúdený mal možnosť preukázať snahu po vedení
riadneho života, túto nevyužil a dopustil sa závažnejšej trestnej činnosti a to zločinu sexuálneho násilia.
Prihliadnuc potom na povahu spáchaných činov ale aj trestnú činnosť odsúdeného a jeho správanie vo
výkone trestu odňatia slobody ako aj skutočnosť, že resocializačná prognóza je u odsúdeného podľa

nástroja hodnotenia rizika recidívy trestnej činnosti CEA menej priaznivá a riziko recidívy trestnej činnosti
je stredné, nie je možné od odsúdeného s rozumnou istotou očakávať, že tento v budúcnosti povedie
riadny život. Ani skutočnosť, že odsúdený má družku, deti, teda rodinné zázemie a zabezpečenú prácunie sú dôvodom na konštatovanie, že v budúcnosti povedie riadny život, pretože tieto podmienky mal aj
predtým ako sa dopustil trestnej činnosti za ktorú je vo výkone trestu odňatia slobody.

K sťažnostným námietkam odsúdeného
Pokiaľ ide o námietky odsúdeného uplatnené v sťažnosti, k týmto krajský súd v prvom rade uvádza,
že podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody znamená podstatnú zmenu spôsobu jeho
výkonu a preto by táto možnosť mala byť umožnená len odsúdenému, u ktorého je reálny predpoklad,
že uložený trest splnil svoj účel aj bez potreby celkového výkonu tohto trestu v ústave na výkon

trestu odňatia slobody. Súd preto musí skúmať všetky okolnosti svedčiace o možnostiach prevýchovy
odsúdeného, ako aj jeho správanie vo výkone trestu odňatia slobody.

Odsúdený v sťažnosti spochybňoval záver okresného súdu o nesplnení prvej materiálnej podmienky
tým, že dva disciplinárne tresty uložené ešte v roku 2023 a jeden v roku 2021 má zahladené a od
uvedeného obdobia sa nedopustil žiadneho nevhodného správania a dňa 09.07.2025 mu bola udelená

ďalšia disciplinárna odmena, zúčastňuje sa všetkých prác poriadaných v ústave, k tomu krajský
súd uvádza, že hoci sa správanie odsúdeného po jeho premiestení do diferenciačnej skupiny ,,C“
stabilizovalo a odsúdený bol zaradený opätovne do diferenciačnej skupiny ,,B“ a vytvoril si aj priestor
na získanie ďalšej disciplinárnej odmeny, tak v tomto jeho správaní podľa názoru krajského súdu nie
je možné vidieť skutočné polepšenie, ale odsúdený sa tým len formálne prispôsobil podmienkam vo

výkone trestu. Svedčí o tom aj celkovo nízky počet získaných disciplinárnych odmien. Hoci polepšenie
odsúdeného sa neodvíja len od počtu disciplinárnych odmien, v tomto prípade možno konštatovať, že
odsúdený nijako svojou aktivitou nevybočuje z radu, síce režimovo prispôsobených, avšak priemerných
väzňov. Krajský súd uvádza, že správanie odsúdeného je od posledného disciplinárneho trestu a jeho
umiestnenia v diferenciačnej skupine ,,C“ dňa 27.01.2025 bez disciplinárnych trestov, dokonca možno

uviesť, že aktuálne je na požadovanej úrovni, avšak rozhodne nie je možné prehliadnuť predchádzajúce
roky ( 2023 a 2024 kedy bol disciplinárne potrestaný a umiestnený do diferenciačnej skupiny ,,C“) kedy
dochádzalo k opakovaným porušeniam poriadku. Krajský súd si preto nemôže osvojiť argumentáciu
odsúdeného, podľa ktorého si vytvoril akýsi paušál dobrého správania sa, ktorý následne uplatnil
po prípadoch porušovania ústavného poriadku, na ktoré sa pre potreby podmienečného prepustenia

nebude prihliadať.
Krajský súd v celom rozsahu zdieľa názor okresného súdu, že náprava a celkové pozitívne pôsobenie
na osobu odsúdeného je v súčasnosti možné len počas jeho pobytu vo výkone trestu odňatia slobody,
pričom podmienečným prepustením odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody (ani s nariadenou
kontrolou technickými prostriedkami ako navrhol odsúdený v odôvodnení sťažnosti) by nebol naplnený

jeden zo základných účelov trestu, ktorým je ochrana spoločnosti pred páchateľmi trestných činov.
Krajský súd predmetný záver vyslovil po komplexnom posúdení všetkých relevantných faktorov, teda
nielen s poukazom na trestnú minulosť odsúdeného, ale primárne s poukazom na správanie sa
odsúdeného počas pobytu vo výkone trestu, no zohľadnil tiež závažnosť spáchanej trestnej činnosti,
za ktorú je vo výkone trestu, tiež výsledky kvalifikovaného prognózovacieho nástroja (Crime Risk

Assesment), ktorý ustálil, že resocializačná prognóza sa u odsúdeného javí ako menej priaznivá na
základe stredného rizika recidívy.
Krajský súd zároveň dodáva, že okresný súd sa v napadnutom uznesení vysporiadal aj so sťažnostnou
námietkou, že odsúdený má zabezpečené bývanie, podporu rodiny a vytvorené podmienky pre riadny
život na slobode, keď na str.7 uviedol, že obavu z páchania trestnej činnosti nezmierňuje ani rodinné

zázemie odsúdeného ani prísľub zamestnania, nakoľko ani jeho predchádzajúce zamestnanie ho
v minulosti neodradilo od opakovaného páchania trestnej činnosti a preto táto obava nie je v súčasnosti
eliminovaná, s čím sa krajský súd plne stotožňuje.
Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku nadriadený orgán zamietne sťažnosť ak nie je dôvodná.

Z vyššie uvedených dôvodov aj krajský súd má za to, že u odsúdeného nie sú splnené zákonné
podmienky na jeho podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody v zmysle § 66 ods. 1
písm. b), ods. 2 Trestného zákona, preto v zmysle vyššie citovaného ustanovenia § 193 odsek 1 písm.
c/ Trestného poriadku, sťažnosť odsúdeného ako nedôvodnú zamietol.

Toto uznesenie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.