Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 28. október 2025

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: BA-6S/68/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1018200674
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 10. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lucia Kúdelčíková

ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2025:1018200674.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lucie Kúdelčíkovej a členov

senátu JUDr. Róberta Jakubáča, PhD. a JUDr. Ingridy Hudecovej v právnej veci žalobcu: Slovak
Telekom, a.s., so sídlom Bajkalská 28, 817 62 Bratislava, IČO: 35 763 469, proti žalovanému: Úrad
pre verejné obstarávanie, so sídlom Ružová dolina 10, 820 05 Bratislava, za účasti ďalšieho účastníka:
Ministerstvo školstva, výskumu, vývoja a mládeže Slovenskej republiky, so sídlom Černyševského
50, 851 01 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 4314-9000/2018 zo dňa
04.04.2018, takto

r o z h o d o l :

I. Správny súd žalobu z a m i e t a.

II. Správny súd žalovanému právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

III. Správny súd ďalšiemu účastníkovi konania právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

I.
Priebeh administratívneho konania

1. Ďalší účastník ako kontrolovaný (ďalej aj len „kontrolovaný“) vyhlásil v Úradnom vestníku

Európskej únie zo dňa 05.12.2015 pod značkou 2015/S 233-423627 a vo Vestníku verejného
obstarávania č. 237/2015 zo dňa 01.12.2015 pod značkou 23502 – MSS verejnú súťaž
na predmet zákazky „EDUNET_SK Poskytnutie telekomunikačných a dátových služieb, služieb
centrálneho manažmentu virtuálnej privátnej siete so zadefinovanou úrovňou servisných služieb a
zadefinovanými bezpečnostnými štandardami pripojenia pre školy“. V závislosti od typu kontrolovaného
a predpokladanej hodnoty zákazky vo výške 67 518 576,47 eura bez DPH ide o nadlimitnú zákazku na
poskytnutie služieb. Kontrolovaný poskytol súťažné podklady 13 záujemcom. V lehote na predkladanie

ponúk,t.j.do15.03.2016do9:00hod.predložiliponuku4uchádzači.Otváraniečastíponúk,označených
ako „Ostatné“, sa uskutočnilo dňa 15.03.2016. Otváranie častí ponúk, označených ako „Kritériá“, sa
uskutočnilo dňa 31.03.2017. Oznámenie o výsledku vyhodnotenia ponúk zo dňa 24.07.2017 bolo
žalobcovi doručené dňa 25.07.2017. Žalobca následne doručil žalovanému ako aj kontrolovanému
námietky smerujúce proti vyhodnoteniu ponúk v predmetnej verejnej súťaži, o ktorých rozhodol žalovaný
rozhodnutím č. 15655-9000/2017 zo dňa 20.11.2017. Následne kontrolovaný odoslal uchádzačom
oznámenie o výsledku vyhodnotenia ponúk, ktoré bolo žalobcovi doručené dňa 19.12.2017.

2. Žalobca ako navrhovateľ listom zo dňa 28.12.2017, doručeným žalovanému toho istého dňa,
opätovne doručil žalovanému ako aj kontrolovanému námietky v listinnej podobe smerujúce podľa §
138 ods. 2 písm. f) zákona č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorýchzákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „zákon o verejnom obstarávaní“) proti vyhodnoteniu
ponúk v predmetnej verejnej súťaži. Námietky žalobcu ako navrhovateľa boli doručené žalovanému a
kontrolovanému po otváraní častí ponúk označených ako „Kritériá“ v lehote podľa § 138 ods. 5 zákona

o verejnom obstarávaní a obsahovali všetky náležitosti a prílohy námietok podľa § 138 ods. 6 a ods. 7
zákona o verejnom obstarávaní.

3. Žalovaný rozhodnutím č. XXXXX-XXXX/XXXX-XXX zo dňa 16.02.2018 (ďalej aj len „prvostupňové
rozhodnutie“) podľa § 139 ods. 2 písm. a) zákona o verejnom obstarávaní nariadil zrušiť verejnú súťaž na

predmetzákazky„EDUNET_SKPoskytnutietelekomunikačnýchadátovýchslužieb,služiebcentrálneho
manažmentu virtuálnej privátnej siete so zadefinovanou úrovňou servisných služieb a zadefinovanými
bezpečnostnými štandardami pripojenia pre školy“, a to do 30 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti
tohto rozhodnutia. V odôvodnení prvostupňového rozhodnutia žalovaný konštatoval, že kontrolovaný
požiadavkou na akceptovanie maximálnych cien, uvedenou v bode 3.4 časť D súťažných podkladov,
umožňujúcou rôzne spôsoby výkladu a s tým spojené dôsledky v podobe možného predloženia

a nacenenia neporovnateľných ponúk, porušil § 34 ods. 1 v nadväznosti na § 9 ods. 3 zákona o verejnom
obstarávaní. Kontrolovaný síce vyžadoval od uchádzačov, aby dodržali maximálne stanovené ceny,
avšak nejasne stanovená požiadavka mohla spôsobiť jej rôzne spôsoby výkladu a tým pádom aj
rôzny prístup uchádzačov pri cenotvorbe predmetu zákazky. Z predmetnej požiadavky nie je bez
akýchkoľvek pochybností možné zistiť, ktoré konkrétne maximálne ceny mali uchádzači pri naceňovaní

svojej ponuky dodržať. Nebolo teda vylúčené, že kontrolovaný v predmetnej verejnej súťaži disponoval
cenami za predmet zákazky od jednotlivých uchádzačov, ktorí sa však v dôsledku kontrolovaným
nejednoznačne stanovenej požiadavky spravovali rozdielnymi cenovými politikami a pohnútkami pri
naceňovaní predmetu zákazky.

4. Žalovaný sa v prvostupňovom rozhodnutí zaoberal aj ďalšou žalobcom namietanou skutočnosťou
súvisiacou s vyhodnotením ponúk, a to, že oznámenie o výsledku vyhodnotenia ponúk je po obsahovej
stránke nedostatočné a nezrozumiteľné. Dospel k záveru, že z predmetného oznámenia je možné
zistiť tak samotný výsledok vyhodnotenia ponúk, spôsob, ako k nemu kontrolovaný dospel, ako aj
poradie uchádzačov. Nakoľko v predmetnej verejnej súťaži bola jediným kritériom na vyhodnotenie

ponúk najnižšia cena, je evidentné, že výhoda ponuky, ktorú kontrolovaný označil za úspešnú, spočívala
práve v najnižšej cene, ktorú úspešný uchádzač ponúkol za predmet zákazky a ktorú predložil
v súlade s ním nastaveným spôsobom vyhodnocovania ponúk. Na základe skutočností uvedených
v prvostupňovom rozhodnutí mal žalovaný za to, že kontrolovaný postupoval v rozpore so zákonom
o verejnom obstarávaní, pričom medzi týmto porušením zákona o verejnom obstarávaní a vyhodnotením

ponúk je priama príčinná súvislosť a ku tomuto konaniu, ktoré zakladá rozpor so zákonom o verejnom
obstarávaní, došlo už v spojení so súťažnými podkladmi. Priama príčinná súvislosť spočívala v tom,
že kontrolovaný nedostatočne precizovanou požiadavkou podstatnou pre nacenenie predmetu zákazky
spôsobil jej nejasný výklad, dokonca pripúšťajúci viac spôsobov výkladu, čo mohlo viesť k predloženiu
neporovnateľných ponúk uchádzačov a cenám za predmet zákazky. Z uvedeného dôvodu žalovaný

nariadil zrušiť predmetnú verejnú súťaž dôvodiac tým, že kontrolovaný má v budúcnosti pri koncipovaní
požiadaviek na predmet zákazky, najmä požiadaviek bezprostredne súvisiacich s naceňovaním ponuky,
postupovaťvsúlades§34ods.1zákonaoverejnomobstarávaníakoajprincípomtransparentnosti,teda
tak, aby bola akákoľvek požiadavka formulovaná jasne, určito a zrozumiteľne, bez možnosti rôzneho
výkladu.

5. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal kontrolovaný odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný
rozhodnutím č. 4314-9000/2018 zo dňa 04.04.2018 (ďalej aj len „napadnuté rozhodnutie“) tak, že zmenil
výrok prvostupňového rozhodnutia podľa § 142 ods. 7 zákona o verejnom obstarávaní v spojení s § 187
ods. 4 zákona o verejnom obstarávaní nasledovne: „Úrad pre verejné obstarávanie zamieta námietky

navrhovateľa § 139 ods. 4 zákona o verejnom obstarávaní.“

6. V prvom rade zdôraznil, že nie sú dané dôvody na zastavenie konania o námietkach podľa § 139
ods. 1 písm. b) ani písm. i) zákona o verejnom obstarávaní, t. j. z dôvodu, že námietky navrhovateľa boli
doručené po lehote ani z dôvodu, že žalovaný nie je vecne príslušný o nich rozhodnúť a tiež nevzhliadol

existenciu prekážky veci rozhodnutej. V súvislosti s prípadom, na ktorý poukázal kontrolovaný, žalovaný
uviedol, že uchádzač podal prvé námietky proti svojmu vylúčeniu, o ktorých rozhodol žalovaný tak, že
nariadil odstrániť protiprávny stav a uskutočniť opravu oznámenia o vylúčení, konkrétne zrušiť druhý
dôvod vylúčenia tohto uchádzača. Z uvedeného teda vyplýva, že jeden, resp. prvý dôvod vylúčeniauchádzača ostal potvrdený, druhý dôvod bol zrušený. Uchádzač podal proti rozhodnutiu žalovaného
odvolanie a výsledkom bolo oznámenie o vylúčení, z ktorého síce jeden (druhý) dôvod vylúčenia ubudol,
avšak jeden (prvý) dôvod vylúčenia sa ukázal ako opodstatnený, t. j. v opravenom oznámení o vylúčení

nedošlo k doplneniu ďalších dôvodov pre vylúčenie a nedošlo ani k doplneniu odôvodnenia oznámenia
o vylúčení uchádzača. Uchádzač teda znovu podal námietky proti vylúčeniu, v ktorom namietal už len
ten opodstatnený dôvod na vylúčenie, ktorý však už raz bol predmetom konania.

7. V súvislosti s dôsledkom existencie viacerých výkladov požiadavky kontrolovaného, a teda

k údajnej rozdielnej cenotvorbe spôsobujúcej neporovnateľnosť ponúk, žalovaný uviedol, že sa stotožnil
s tvrdením kontrolovaného, a síce, že ak by navrhovateľ použil výklad, podľa ktorého museli byť
dodržané maximálne ceny služieb 1 až 5 a nie je nutné dodržať maximálne ceny jednotlivých plnení
uvedených v samostatných stĺpcoch tabuľky označenej ako „Služby 1: Telekomunikačné a dátové
služby“, potom jediným logickým záverom je, že navrhovateľove ceny by boli buď rovnaké, alebo vyššie.
Žalovaný, rovnako ako kontrolovaný, mal za to, že nie je dôvodné predpokladať, že žalobcova celková

cena by mohla byť nižšia, keďže ani v súčasnej situácii mu ani jeden z možných výkladov podmienky
podľa bodu 3.4 časti D súťažných podkladov nebránil predložiť nižšiu ponukovú cenu, t. j. jeho celková
cena za predmet zákazky by sa nezmenila alebo by bola vyššia. Ak by úspešný uchádzač uplatnil výklad
momentálne použitý žalobcom (výklad, podľa ktorého bolo potrebné dodržiavať maximálne jednotkové
ceny), tak jediným logickým záverom je, že celková cena úspešného uchádzača by bola nižšia ako

v súčasnosti.

8. Žalovaný tiež poukázal na svoju ustálenú rozhodovaciu prax založenú na princípe, že ak kontrolovaný
svoju požiadavku jasne a jednoznačne nezadefinoval v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania
ani v súťažných podkladoch, na základe čoho pri vyhodnotení jej splnenia prichádzajú do úvahy jej

viaceré výklady (všetky súladné s jej nejednoznačným znením), všetky takéto výklady by mali byť
kontrolovaným akceptované. V tejto súvislosti žalovaný zdôraznil, že za jasnosť a jednoznačnosť znenia
podmienok účasti zodpovedá kontrolovaný, pričom zanedbanie tejto povinnosti by nemalo byť na ujmu
uchádzačov.

9. V štádiu vyhodnocovania ponúk predložených uchádzačmi nemožno prihliadať len na to, aký výklad
požiadavky mal na mysli kontrolovaný pri jej formulácii. Nedostatky formulácie požiadavky stanovenej
kontrolovaným, ktoré umožňujú rôzny výklad, totiž podľa žalovaného v žiadnom prípade nemožno klásť
na ťarchu uchádzačov. Existencia viacerých možných výkladov v danom prípade nemohla ovplyvniť
výsledok verejného obstarávania, nakoľko kontrolovaný v dôsledku takto nejednoznačne stanovenej

požiadavky žiadneho uchádzača nevylúčil. Ak by úspešný uchádzač uplatnil výklad preferovaný
žalobcom, tak jediným logickým záverom je, že celková cena žalobcu by bola vyššia, ako v súčasnosti.
Z toho vyplýva, že nech by uchádzači použili ktorýkoľvek z do úvahy prichádzajúcich výkladov, nie je
dôvodné predpokladať, že by to malo vplyv na poradie uchádzačov.

10. Žalovaný ďalej poukázal na skutočnosť, že vo svojom prvom rozhodnutí kontrolovanému vytkol
jednak nepreskúmateľnosť vyhodnotenia splnenia požiadavky akceptácie maximálnych cien zo strany
predmetných uchádzačov, zaznamenaného komisiou v zápisnici z vyhodnotenia ponúk, ako aj
netransparentnosť oznámenia o výsledku vyhodnotenia ponúk, ktoré kontrolovaný doručil žalobcovi.
Kontrolovaný v zápisnici z vyhodnotenia ponúk zo dňa 18.07.2017 uviedol všetky dôvody, na základe

ktorých komisia na vyhodnotenie ponúk dospela k záveru, že akceptuje vysvetlenia ponúk doručené
uchádzačmi a na základe ktorých skonštatovala, že ponuky uchádzačov boli predložené v súlade so
súťažnými podkladmi, pričom následne zaslal uchádzačom oznámenie o výsledku vyhodnotenia ponúk
obsahujúce informáciu, že ponuka úspešného uchádzača bola vyhodnotená v súlade so všetkými
požiadavkami uvedenými v súťažných podkladoch. Žalovaný mal za to, že kontrolovaný nesúlad

zápisnice z vyhodnotenia ponúk zo dňa 23.05.2017, ako aj prvého oznámenia o výsledku vyhodnotenia
ponúk, odstránil.

11. K námietkam žalobcu ohľadom nezrozumiteľnosti obsahu druhého oznámenia o výsledku
vyhodnotenia ponúk žalovaný uviedol, že oznámenie o výsledku vyhodnotenia ponúk je možné

považovať za dostatočné z pohľadu splnenia povinností, ktoré pre kontrolovaného v tejto súvislosti
vyplývajú z § 44 ods. 2 zákona o verejnom obstarávaní, ako aj z významu a účelu princípu
transparentnosti. Na základe uvedených skutočností posúdil žalovaný námietky žalobcu ako
neopodstatnené a odvolanie kontrolovaného ako dôvodné.II.
Žaloba

12. Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia a
navrhol, aby ho správny súd zrušil podľa § 191 ods. 1 písm. c), d) a f) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny
súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „SSP“).

13. V prvom rade namietal, že žalovaný sa nevysporiadal s dôvodmi uvádzanými žalobcom
v námietkach. Žalobca v námietkach okrem iného namietal, že z konštantnej judikatúry Súdneho
dvora Európskej únie vyplýva povinnosť verejného obstarávateľa prísne vyhodnocovať podmienky
verejného obstarávania, ktoré si sám určil a vylúčiť uchádzačov, ktorí ich nesplnili a v prípade
nezákonnosti stanovenia požiadavky na akceptovanie maximálnych cien je potrebné postup zadávania
zákazky bezpodmienečne zrušiť. Žalovaný vychádzal z predpokladu, že požiadavka na akceptovanie

maximálnych jednotkových cien bola nejednoznačná.

14. So skutkovým stavom, z ktorého pri hodnotení jednoznačnosti požiadavky na akceptovanie
maximálnych jednotkových cien vychádzal žalovaný, žalobca nesúhlasil. Posudzovanie jednoznačnosti
požiadavky na akceptovanie maximálnych jednotkových cien v rozhodnutiach žalovaného ani

v oznámení o vyhodnotení ponúk nevychádzalo zo znenia súťažných podkladov, na základe ktorých
predkladali ponuku žalobca a ďalší uchádzači v predmetnom verejnom obstarávaní. Žalovaný
v napadnutom rozhodnutí v bode 37 uviedol citáciu bodu 3.4 časti D súťažných podkladov spolu
s tabuľkou označenou „Služby 1: Technické a dátové služby“, ale táto nie je úplná. Rovnako citácia bodu
3.4 časti D súťažných podkladov v napadnutom rozhodnutí v bode 39 nie je úplná. Žalovaný vo svojej

argumentácii konštantne opomína podstatnú časť bodu 3.4 časti D súťažných podkladov, v ktorej je
zreteľne uvedené a z ktorej jednoznačne vyplýva, že tabuľky k jednotlivým službám obsahujú maximálne
jednotkové ceny.

15. Z úplného znenia bodu 3.4 časti D súťažných podkladov je zrejmé, že požiadavka na akceptovanie

maximálnych cien uvedených služieb pod sankciou vylúčenia uchádzača z verejného obstarávania sa
vzťahuje práve na maximálne jednotkové ceny vymenované v tabuľkách pod textom v bode 3.4 časti D
súťažných podkladov. Žalovaný pri analýze požiadavky na akceptovanie maximálnych cien vychádzal
zo skutkového stavu, ktorý nekorešponduje so skutočnosťou. V dôsledku tohto pochybenia sa uchýlil
k neprehľadnej, nezrozumiteľnej a účelovej argumentácii. Vzhľadom na to, že v bode 3.4 súťažných

podkladov bolo jednoznačne určené, že ceny uvádzané v tomto bode súťažných podkladov predstavujú
maximálne jednotkové ceny, bolo zrejmé, že požiadavku na akceptovanie maximálnych cien nie je
možné vztiahnuť len na celkové ceny za Služby 1 až 5, ale aj na jednotkové ceny, z ktorých sú celkové
ceny určené. Žalovaný pri zdôvodnení nejednoznačnosti požiadavky na akceptovanie maximálnych cien
vychádzal aj z toho, že dvaja z troch uchádzačov, ktorých ponuky boli vyhodnocované, uviedli v tom

istom prípade vyššiu jednotkovú cenu (pre typ pripojenia X – Sanet). Túto argumentáciu označil žalobca
za nezmyselnú a neodôvodnenú. Skutočnosť, že dvaja uchádzači nerešpektovali v tom istom prípade
požiadavku na akceptovanie maximálnej jednotkovej ceny a týchto prípadov bolo nepomerne viac ako
tých, v ktorých nebola zo strany niektorých uchádzačov akceptovaná.

16. Žalovaný sa pri posudzovaní jednoznačnosti požiadavky na akceptovanie maximálnych
jednotkových cien nezaoberal použitím výkladových pravidiel ani účelom predmetného ustanovenia
súťažných podkladov. Žalovaný tak postupoval napriek tomu, že žalobca v námietkach poukázal na
potrebu výkladu ustanovení súťažných podkladov v súlade s interpretačnými pravidlami pre výklad
právnych úkonov a s ich účelom. Oportunistický výklad žalovaného, ktorý zámerne abstrahuje od

komplexného znenia interpretovanej požiadavky na akceptovanie maximálnych cien, nie je možné
nijako logicky a právne odôvodniť a tým pádom prijať. V súťažných podkladoch bolo na viacerých
miestach uvedené, že rozsah plnenia vymedzený v súťažných podkladoch je maximálny a reálne
objednané služby počas platnosti a účinnosti rámcovej dohody sa môžu líšiť, pričom skutočný rozsah
určí kontrolovaný podľa svojich potrieb. Zo súťažných podkladov jednoznačne vyplýva, že zákazka sa

má realizovať na základe objednávok kontrolovaného. Maximálne jednotkové ceny mali zabezpečiť, aby
uchádzači v ponukách nestanovili pre niektoré položky príliš vysoké ceny.17. Žalovaný sa vôbec nezaoberal účelom stanovenej požiadavky na akceptovanie maximálnych
jednotkových cien ani tým, či jeho výklad vedie k logickému záveru z pohľadu skutočného priebehu
realizácie predmetu zákazky predpokladaného v súťažných podkladoch s dôrazom na princípy

efektívnosti a hospodárnosti verejného obstarávania.

18. Žalobca tiež namietal nesprávnu aplikáciu právnej úpravy vo vzťahu k výroku napadnutého
rozhodnutia vzhľadom na prijatý záver žalovaného o tom, že nie sú dané dôvody na zrušenie

súťaže, nakoľko nejednoznačnosť požiadavky na akceptovanie maximálnych jednotkových cien nevedie
k rozdielnej cenotvorbe uchádzačov pri formulovaní ich ponúk ani k neporovnateľnosti ponúk. Podľa
názoružalobcupožiadavkanaakceptovaniemaximálnychjednotkovýchcienjepožiadavkounapredmet
zákazky a náležitosti ponuky, ktorej nesplnenie je spojené s vylúčením ponuky podľa § 42 ods.
1 zákona o verejnom obstarávaní. Predmetom zákazky nie je možné rozumieť len technický opis
predmetu zákazky. Predmetom zákazky je aj určenie cenových podmienok vo vzťahu k obstarávanému

plneniu. Rovnako je možné uvedené vnímať ako povinné „náležitosti“ ponuky, keďže nejde o formálnu,
nepodstatnú požiadavku, týkajúcu sa vyhotovenia ponuky. Požiadavku na akceptovanie maximálnych
cien je potrebné vnímať ako požiadavku na cenotvorbu, ktorá je neoddeliteľnou súčasťou predmetu
zákazky a náležitostí ponuky.

19. Žalovaný účelovým výkladom podmienok definovaných v súťažných podkladoch dosiahol, že
kontrolovanýprivyhodnocovaníponúkuchádzačovzhľadiskasplneniapožiadavieknapredmetzákazky
a náležitosti ponuky nemusel prihliadať na podmienky, ktoré stanovil v súťažných podkladoch, čo je
neprípustné. Podľa časti A, čl. VI, bodu 26.1 súťažných podkladov je úspešnou ponukou tá, ktorá je
vyhodnotená ako najlepšia, pričom vyhovuje všetkým požiadavkám uvedeným okrem iného v súťažných

podkladoch, čo znamená, že najlepšia ponuka musí spĺňať aj požiadavku na súladnosť s maximálnymi
jednotkovými cenami. Pri takto nastavených podmienkach bolo povinnosťou kontrolovaného zaoberať
sa tým, či ponuky uchádzačov (vrátane prijatej ponuky) spĺňajú požiadavku na predmet zákazky
v podobe akceptovania maximálnych cien a vyvodiť dôsledky.

20. Odklon od stanovených podmienok v priebehu vyhodnocovania ponúk je v rozpore so
zásadami transparentnosti a rovnakého zaobchádzania. Žalovaný prijatým účelovým výkladom umožnil
obchádzanie všeobecne platných princípov uplatňujúcich sa v procese verejného obstarávania, čím
navodil stav, ktorý je v rozpore s platnou právnou úpravou a relevantnou judikatúrou. Sám žalovaný vo
svojej praxi, ktorú dlhodobo presadzuje, považuje nejednoznačné stanovenie požiadaviek na predmet

zákazkyzarozpornésozákladnýmiprincípmiverejnéhoobstarávania,najmäprincípomtransparentnosti
a princípom hospodárnosti.

21. Je zrejmé, že nejednoznačné súťažné podklady predstavujú porušenie zákona. Ak má porušenie
zákona vplyv na výsledok verejného obstarávania, je zákonnou povinnosťou žalovaného zrušiť použitý

postup zadávania zákazky alebo jej časti alebo súťaž návrhov, ak došlo ku konaniu, ktoré je v rozpore
so zákonom už v spojení s oznámením o vyhlásení verejného obstarávania, oznámením použitým ako
výzva na súťaž alebo oznámením o vyhlásení súťaže návrhov, so súťažnými podkladmi alebo súťažnými
podmienkami.

22. Žalobca poukazoval už aj v námietkach, že spoliehanie sa na dobrú vôľu verejného obstarávateľa
zo strany uchádzačov s prihliadnutím na zásady proporcionality alebo hospodárnosti a efektívnosti
a zodpovedajúce predloženie ponúk, ktoré nezodpovedajú uvedenému kritériu s tým, že prekročenie
nemusí mať signifikantný vplyv na celkovú cenu, nemôže podľa názoru žalobcu požívať právnu ochranu
na úkor uchádzačov, ktorí príslušné podmienky dodržali. V tomto smere žalobca citoval argumentáciu

Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-171/15, Connexxion Taxi Service BV, body 41 až 43.
V posudzovanom prípade je možné vidieť význam citovaného rozhodnutia v dvoch rovinách. Prvá
vedie k tomu, že nie je možné priznať právnu ochranu viere uchádzačov, že ich nerešpektovanie
požiadaviek stanovených v súťažných podkladoch nebude sankcionované vylúčením s odvolaním sa
na to, že rozdiel, ktorý by bol dosiahnutý rešpektovaním dotknutých požiadaviek súťažných podkladov,

nemá žiadny/zásadný význam. Druhú rovinu videl žalobca v tom, že nejednoznačnosť požiadavky
na cenotvorbu vedie k stavu, že uchádzači predkladajú ponuky zohľadniac iné (diametrálne odlišné)
podmienky pre jej ocenenie, resp. možný striktnejší výklad môže odradiť potenciálnych uchádzačov od
účasti vo verejnom obstarávaní.23. Nie je možné súhlasiť so žalovaným, že výsledok verejného obstarávania nemohol byť ovplyvnený
nejednoznačnou požiadavkou. Žalovaný neprípustne redukuje rozsah § 139 ods. 2 písm. a) zákona

o verejnom obstarávaní. Príčinná súvislosť medzi porušením zákona a výberom úspešného uchádzača
nie je a nemôže byť daná len v prípade, ak nejednoznačná požiadavka vedie k vylúčeniu uchádzača.
Je zrejmé, že vplyv nejednoznačnej požiadavky sa prejaví už v situácii, keď potenciálneho záujemcu
o účasť verejnom obstarávaní odradí od podania ponuky.

24. Navyše, argument žalovaného, že výsledok verejného obstarávania je ovplyvnený viacerými
možnými výkladmi, len keď dôjde k vylúčeniu uchádzača, je vo svetle záverov prezentovaných
v napadnutom rozhodnutí, nezmyselný. Za nepodloženú označil žalobca aj argumentáciu žalovaného,
že žalobca aj pri vypracovaní svojej ponuky s prihliadnutím na stanovené maximálne jednotkové
ceny mohol inak oceniť jednotlivé plnenia tvoriace Služby 1 až 5 a tým dosiahnuť inú celkovú cenu.
Táto argumentácia nezohľadňuje spôsob tvorby ceny. Žalobca musel cenu vytvoriť s prihliadnutím na

maximálnejednotkovécenystanovenévovzťahukukaždémuplneniu.Vzhľadomnamnožstvopoložiek,
predpokladané trvanie rámcovej dohody a neurčitý rozsah reálne odobratých a poskytnutých služieb išlo
o veľmi zložitý proces. Pri absencii maximálnej ceny za jednotlivé plnenia mohol žalobca svoju cenovú
ponuku do väčšej miery prispôsobiť špecifikám požadovaného plnenia a spôsobu jeho realizácie.

25. Napadnuté rozhodnutie považoval žalobca za nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok
dôvodov. Žalovaný nevysvetlil, prečo pri analýze požiadavky stanovenej v bode 3.4 časti D súťažných
podkladov nezohľadnil aj časť textu, ktorý explicitne uvádza, že v tabuľkách pre Služby 1 až
5 sú uvádzané maximálne jednotkové ceny. Argumentácia žalovaného ohľadom nejednoznačnosti
požiadavky na akceptovanie maximálnych jednotkových cien je nezrozumiteľná. Žalovaný sa vôbec

nevysporiadal s tým, že v súťažných podkladoch je výslovne uvedené, že v časti D bode 3.4 sú uvádzané
maximálne jednotkové ceny. Žalovaný tiež neodôvodnil, prečo sa na účely výkladu požiadavky na
akceptovanie maximálnych cien obmedzil na posudzovanie časti D súťažných podkladov, hoci tvorí len
časť širšieho celku. V dôsledku uvedeného potom žalovaný ani nedokázal identifikovať účel požiadavky
na stanovenie maximálnych jednotkových cien. Žalovaný neozrejmil ani to, prečo k výkladu danej

požiadavky pristúpil striktne formalisticky.

III.
Vyjadrenie žalovaného

26. Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 10.07.2018 navrhol, aby správny súd žalobu zamietol.
Mal za to, že postupoval zákonne, riadne zistil skutkový stav, vec správne právne posúdil a napadnuté
rozhodnutie vydal v súlade so zákonom o verejnom obstarávaní.

27. Poukázal na skutočnosť, že obsah bodu 3.4 časti D súťažných podkladov ako ani iné body súťažných

podkladov neposkytujú definíciu pojmu „služby“ pre účely tohto postupu zadávania zákazky, na základe
ktorej by bolo možné bez akýchkoľvek pochybností zistiť, čo je pod týmto termínom potrebné rozumieť.

28. Požiadavka na akceptáciu maximálnych cien nebola stanovená jednoznačne a skutočne pripúšťa
viac ako jeden možný výklad. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí dospel k záveru, že do úvahy

prichádzajú viaceré výklady požiadavky akceptácie maximálnych cien, a to jednak výklad, ku ktorému
sa prikláňa žalobca, a to, že uchádzači neboli oprávnení prekročiť maximálnu cenu za firewall pre typ X-
Sanet, ako aj výklad, ktorý aplikovali uchádzači, ktorí sa umiestnili na prvom a druhom mieste a v zmysle
ktorého uchádzači neboli oprávnení prekročiť maximálnu cenu za Služby 1 vypočítanú ako súčet súčinov
všetkých plnení, z ktorých pozostávajú Služby 1.

29. Dvaja z troch uchádzačov, ktorých ponuky sa vyhodnocovali, pochopili a vo svojich ponukách
predmetnú požiadavku aplikovali tak, že požiadavka na akceptáciu maximálnych cien sa vzťahuje na
cenu za Služby 1, zatiaľ čo žalobca mal za to, že táto požiadavka sa týkala jednotlivých plnení, z ktorých
pozostávajú Služby 1.

30. Žalovaný nesúhlasil s názorom žalobcu, že ak by bol pripustený akýkoľvek výklad požiadavky,
celková cena žalobcu by mohla byť nižšia, nakoľko ani v súčasnej situácii mu ani jeden z možných
výkladov požiadavky na akceptáciu maximálnych cien nebránil predložiť nižšiu ponukovú cenu, t. j.celková cena za predmet zákazky by sa nezmenila alebo by bola vyššia. Žalobcom ponúknuté ceny sú
nižšie ako ceny uvedené v súťažných podkladoch. Ak teda žalobca aplikujúc ním preferovaný výklad
požiadavky na akceptáciu maximálnych cien a považujúc ceny 41,47 eura/36,71 eura/192,55 eura za

ceny maximálne, celkom zjavne ponúkol ceny 28,29 eura/33,71 eura/158,78 eura za pripojenie typ A,
t. j. nižšie ako ceny stanovené v súťažných podkladoch (pričom mohol ponúknuť vyššiu cenu), tak mal
žalovaný za to, že nie je dôvodné predpokladať, že by jeho cenotvorba pri aplikovaní druhého výkladu
bola iná.

31. Ak by úspešný uchádzač predložil ponuku v zmysle výkladu žalobcu, tak jediným logickým záverom
podľa žalovaného je, že celková cena úspešného uchádzača by bola ešte nižšia ako aktuálne ponúkaná
cena.Ztohotedavyplýva,ženechbyuchádzačipoužiliktorýkoľvekzdoúvahyprichádzajúcichvýkladov,
nie je dôvodné predpokladať, že by to malo vplyv na poradie uchádzačov.

32.Žalovanýpovažovalzapotrebnépoukázaťnasvojuustálenúrozhodovaciuprax,ktorájezaloženána

princípe,žeakverejnýobstarávateľ(kontrolovaný)svojupožiadavkujasneajednoznačnenezadefinoval
v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania ani v súťažných podkladoch, na základe čoho pri
vyhodnotení jej splnenia prichádzajú do úvahy jej viaceré výklady, všetky takéto výklady by mali byť
kontrolovaným akceptované, nakoľko opačný postup, ktorý by mal za následok záver o nesplnení
požiadavky uchádzačom, ktorý nejednoznačnú požiadavku kontrolovaného pochopil určitým spôsobom,

by bol v rozpore so samotným znením požiadavky verejného obstarávateľa, ktoré výklad použitý
uchádzačom pripúšťa a nepochybne by bol aj v rozpore s princípom rovnakého zaobchádzania
s uchádzačmi a záujemcami. Nedostatky formulácie požiadavky stanovenej verejným obstarávateľom,
ktoré umožňujú rôzny výklad, nemožno klásť na ťarchu uchádzačov. V tejto súvislosti žalovaný poukázal
na zásadu rovnakého zaobchádzania, zásadu transparentnosti ako aj na judikatúru Súdneho dvora

EurópskejúnieatiežcitovalčasťodôvodneniarozsudkuKrajskéhosúduvBratislaveč.k.2S/35/2013-67
zo dňa 29.05.2013 zdôrazniac, že interpretačná neistota nemôže postihovať žiadneho z uchádzačov,
ale len samotného verejného obstarávateľa.

33. Žalovaný ďalej podotkol, že k sankcii vylúčenia za nesplnenie požiadavky, že k vylúčeniu uchádzača

by malo dôjsť až po využití všetkých zákonných možností pre jeho ponechanie v procese verejného
obstarávania, nakoľko by malo byť v prioritnom záujme každého verejného obstarávateľa zabezpečiť
podmienky pre vytvorenie čo najširšej hospodárskej súťaže a primeraného konkurenčného prostredia.
Je nespochybniteľné, že primerané konkurenčné prostredie a čo najširšia hospodárska súťaž sú
dôležitýmipredpokladmiprevygenerovanieprimeranejcenyvovzťahukpredmetuzákazky,čojejedným

zo základných účelov samotného procesu verejného obstarávania. Vylúčenie pre akúkoľvek formálnu
požiadavku nie je v súlade s princípom hospodárnosti verejného obstarávania a základným cieľom
verejného obstarávania, t. j. získať za vynaložené prostriedky najlepšiu ponuku. Verejný obstarávateľ
by mal využiť v procese vyhodnocovania ponúk, keď to je opodstatnené, inštitút vysvetlenia, a to aj
s prihliadnutím na to, aby nebola vylúčená ekonomicky najvýhodnejšia ponuka len z dôvodu nesprávnej

interpretácie požiadavky.

IV.
Replika žalobcu

34.Žalobcavreplikezodňa01.08.2018zotrvalnapodanejžalobeakoajnaargumentáciivnejuvedenej.

35. Uviedol, že žalovaný pri posudzovaní jednoznačnosti požiadavky na akceptovanie maximálnych
jednotkových cien nezohľadnil znenie celého bodu súťažných podkladov obsahujúceho požiadavku
na akceptovanie maximálnych jednotkových cien, ale iba jeho výseku. Zároveň pri výklade uvedenej

požiadavky žalovaný neprihliadol na znenie súťažných podkladov ako takých.

36. Žalovaný nesprávne posúdil otázku jednoznačnosti požiadavky na akceptovanie maximálnych
jednotkových cien, pri jej posudzovaní vychádzal zo znenia relevantného ustanovenia súťažných
podkladov, ktoré nezodpovedá obsahu spisu a v rámci posúdenia jednoznačnosti tejto požiadavky

nezohľadnil celkové nastavenie realizácie predmetu zákazky. Vzhľadom na celkové nastavenie
realizácie predmetu zákazky, znenie bodu 3.4 časť D súťažných podkladov a znenie súťažných
podkladov ako takých a skutočnosť, že v rámci zákonných prostriedkov žiadny z uchádzačov
nepožadoval zmenu alebo vysvetlenie v súvislosti s požiadavkou na akceptovanie maximálnychjednotkových cien, uvedená požiadavka bola dostatočne zrozumiteľná, uchádzači mali možnosť jej
porozumieť a mali povinnosť ju rešpektovať.

37. Žalobca nespochybňuje, že v zmysle požiadavky proporcionality je potrebné, aby v prípade, že je
to možné, uplatnil menej reštriktívny prístup. Z vyjadrenia žalovaného ale nebolo žalobcovi zrejmé, aký
zmysel má táto argumentácia vo vzťahu k požiadavke na akceptovanie maximálnych jednotkových cien.
V danom prípade nešlo o nejednoznačnosť ponúk uchádzačov.

38. V posudzovanom prípade dvaja uchádzači vo svojich ponukách evidentne v jednom prípade
nerešpektovali maximálne jednotkové ceny. Tento nesúlad nie je možné odstrániť vysvetlením ponuky.
Spoločnosti SWAN, a.s. a Slovanet, a.s. v rámci vysvetľovania zdôvodnili svoj postup tak, že nepochopili
súťažnépodkladysprávne,čoalenesúladichponukysosúťažnýmipodkladmineodstránilo.Jepotrebné
zdôrazniť, že podľa § 42 ods. 2 zákona o verejnom obstarávaní vysvetľovaním nemôže dôjsť k zmene
ponuky. Je tak zrejmé, že argumentácia žalovaného o proporcionalite je neopodstatnená.

39. Žalobca pri tvorbe ceny svojej ponuky vychádzal z predpokladu, že pri určovaní ceny za predmet
plnenia je obmedzený tak z hľadiska celkovej ceny za predmet plnenia, ako aj z hľadiska ceny
jednotlivých položiek vstupujúcich do celkovej ceny za predmet plnenia. Žalobca bol pri tvorbe ceny
značne viac obmedzený ako uchádzači, ktorí vychádzali z toho, že obmedzená je len celková cena

a jednotkové ceny sú bez obmedzenia. Je irelevantné, ako zásadne sa v tomto prípade rozdielnosť
v rámci tvorby ceny prejavila. Nie je možné prezumovať, aký by bol výsledok tvorby ceny na strane
žalobcu, keby konal s vedomím, že jednotkové ceny nemajú stanovený strop. Žalovaný mal vychádzať
z toho, že prístup k tvorbe ceny medzi uchádzačmi nebol rovnaký.

V.
Vyjadrenie ďalšieho účastníka konania

40. Ďalší účastník v písomnom vyjadrení zo dňa 27.08.2018 uviedol, že vzhľadom na existujúce
opodstatnené argumenty uvedené v napadnutom rozhodnutí a vo vyjadrení žalovaného nepovažoval

za potrebné sa k predmetnej žalobe osobitne vyjadrovať. Vyjadrenie žalovaného k žalobe považoval
za kvalifikované a dostatočné a napadnuté rozhodnutie za zákonné, odôvodnené a vecne správne.
VneposlednomradepoukázalnarozsudokKrajskéhosúduvBratislavevsúvisiacejprávnejvecivedenej
pod sp. zn. 2S/307/2017.

VI.

Duplika žalovaného

41. Žalovaný v duplike zo dňa 19.01.2021 opätovne navrhol, aby správny súd žalobu zamietol
pridržiavajúc sa argumentácie uvedenej vo vyjadrení k žalobe. Pozornosť správneho súdu upriamil na
rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 2S/305/2017 zo dňa 25.07.2018, z odôvodnenia ktorého

citoval.

VII.
Konanie na správnom súde a posúdenie podstatných právnych argumentov

42. Podľa § 3 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení
niektorých zákonov (ďalej aj len „zákon č. 151/2022 Z. z.“) Správny súd v Bratislave začal svoju činnosť
01.06.2023 a súčasne výkon súdnictva prešiel z Krajského súdu v Bratislave, Nitre a Trnave na Správny
súd v Bratislave vo všetkých veciach, v ktorých je od 01.06.2023 daná právomoc správnych súdov. Vec
vedená na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 6S/68/2018 bola preto zo zákonných dôvodov podľa

predchádzajúcej vety v súlade s Rozvrhom práce Správneho súdu v Bratislave na rok 2023 v znení
Dodatku č. 1 náhodným výberom pridelená senátu 6S Správneho súdu v Bratislave a je vedená pod
sp. zn. BA-6S/68/2018.43. Správny súd v Bratislave (ďalej aj len „správny súd“) ako súd vecne a miestne príslušný na konanie
vo veci podľa § 10 a § 13 ods. 1 SSP preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného vrátane konania,
ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že žaloba je nedôvodná. Správny súd rozhodol o žalobe bez

nariadenia pojednávania podľa § 107 ods. 2 SSP, keďže ani jeden z účastníkov nepožiadal o nariadenie
pojednávania. Termín verejného vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli správneho
súdu a na webovom sídle súdu najmenej päť dní pred jeho vyhlásením a rozsudok bol verejne vyhlásený
dňa 28.10.2025 (§ 137 ods. 4 SSP).

44. Podľa § 493e SSP, v znení účinnom od 01.07.2023, konania začaté a neskončené do 30.06.2023 sa
dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30.06.2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.

45. Správny súd v prvom rade poukazuje na samotný účel správneho súdnictva, ktorým je preskúmanie
zákonnosti napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy vrátane preskúmania
zákonnostipostupu,ktorýpredchádzalichvydaniuvmedziacharozsahuvymedzenomžalobnýmibodmi

(§ 134 ods. 1 SSP), resp. v niektorých zákonom ustanovených prípadoch aj mimo nich (napríklad § 134
ods. 2 SSP, § 195 SSP). Konkrétne správny súd zisťuje, či si konajúce orgány verejnej správy zadovážili
dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistili vo veci náležite skutkový stav, či konali
v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi
predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie orgánu verejnej správy

bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi, ako aj procesnoprávnymi predpismi.

46. Podľa § 9 ods. 3 zákona o verejnom obstarávaní, pri zadávaní zákaziek sa musí uplatňovať
princíp rovnakého zaobchádzania, princíp nediskriminácie uchádzačov alebo záujemcov, princíp
transparentnosti a princíp hospodárnosti a efektívnosti.

47. Podľa § 34 ods. 1 zákona o verejnom obstarávaní, súťažné podklady sú písomné, grafické alebo
iné podklady obsahujúce podrobné vymedzenie predmetu zákazky. Uvedú sa v nich všetky okolnosti,
ktoré budú dôležité na plnenie zmluvy a na vypracovanie ponuky. Predmet zákazky musí byť opísaný
jednoznačne, úplne a nestranne na základe technických požiadaviek podľa prílohy č. 5. Technické

požiadavky

a) zohľadnia požiadavky dostupnosti pre osoby so zdravotným postihnutím a riešenia vhodné pre
všetkých užívateľov, ak je to možné,
b) musia byť určené tak, aby bol zabezpečený rovnaký prístup pre všetkých uchádzačov alebo

záujemcov a zabezpečená čestná hospodárska súťaž.

48. Podľa § 42 ods. 1 zákona o verejnom obstarávaní, vyhodnocovanie ponúk komisiou je neverejné.
Komisia vyhodnotí ponuky z hľadiska splnenia požiadaviek verejného obstarávateľa alebo obstarávateľa
na predmet zákazky a náležitosti ponuky a vylúči ponuky, ktoré nespĺňajú požiadavky na predmet

zákazky uvedené v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania alebo v oznámení použitom ako
výzva na súťaž a v súťažných podkladoch alebo náležitosti ponuky; ak ide o zákazku v oblasti
obrany a bezpečnosti, komisia vyhodnotí ponuky aj z hľadiska požiadaviek na bezpečnosť a ochranu
utajovaných skutočností a bezpečnosť dodávok a vylúči ponuky, ktoré nespĺňajú určené požiadavky.
Ak verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ vyžadoval od uchádzačov zábezpeku, komisia posúdi

zloženie zábezpeky a vylúči ponuku uchádzača, ktorý nezložil zábezpeku podľa určených podmienok.
Pri vyhodnocovaní ponuky s variantným riešením postupuje podľa § 37 ods. 3.

49. Podľa § 42 ods. 2 zákona o verejnom obstarávaní, komisia môže písomne požiadať uchádzačov
o vysvetlenie ponuky. Vysvetlením ponuky nemôže dôjsť k jej zmene. Za zmenu ponuky sa nepovažuje

odstránenie zrejmých chýb v písaní a počítaní.

50. Podľa § 44 ods. 2 zákona o verejnom obstarávaní, verejný obstarávateľ a obstarávateľ je povinný po
vyhodnotení ponúk, po skončení postupu podľa odseku 1 a po odoslaní všetkých oznámení o vylúčení
uchádzača, záujemcu alebo účastníka bezodkladne písomne oznámiť všetkým uchádzačom, ktorých

ponuky sa vyhodnocovali, výsledok vyhodnotenia ponúk, vrátane poradia uchádzačov a súčasne
zverejniť informáciu o výsledku vyhodnotenia ponúk a poradie uchádzačov v profile. Úspešnému
uchádzačovi alebo uchádzačom oznámi, že jeho ponuku alebo ponuky prijíma. Neúspešnému
uchádzačovi oznámi, že neuspel a dôvody neprijatia jeho ponuky. V oznámení uvedie identifikáciuúspešného uchádzača alebo uchádzačov, informáciu o charakteristikách a výhodách prijatej ponuky
alebo ponúk a lehotu, v ktorej môže byť podaná námietka podľa § 138 ods. 2 písm. f). Dátum odoslania
oznámenia o výsledku vyhodnotenia ponúk preukazuje verejný obstarávateľ a obstarávateľ.

51. Podľa čl. 2 Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/18/ES z 31.03.2004 o koordinácii
postupov zadávania verejných zákaziek na práce, verejných zákaziek na dodávku tovaru a verejných
zákaziek na služby, verejní obstarávatelia zaobchádzajú s hospodárskymi subjektmi rovnako
a nediskriminačne a konajú transparentne.

52. Kľúčovou námietkou v prejednávanej veci bolo posúdenie otázky jednoznačnosti resp.
nejednoznačnosti požiadavky na akceptovanie maximálnych jednotkových cien stanovených
v súťažných podkladoch k verejnému obstarávaniu vyhlásenému kontrolovaným v Úradnom
vestníku Európskej únie zo dňa 05.12.2015 pod značkou 2015/S 233-423627 a vo Vestníku
verejného obstarávania č. 237/2015 zo dňa 01.12.2015 pod značkou 23502 – MSS na predmet

zákazky „EDUNET_SK Poskytnutie telekomunikačných a dátových služieb, služieb centrálneho
manažmentu virtuálnej privátnej siete so zadefinovanou úrovňou servisných služieb a zadefinovanými
bezpečnostnými štandardami pripojenia pre školy“. Zodpovedanie tejto otázky je rozhodujúce pre
posúdenie zákonnosti napadnutého rozhodnutia, ktorým žalovaný zmenil prvostupňové rozhodnutie tak,
žezamietolnámietkyžalobcusmerujúceprotivyhodnoteniuponúkvpredmetnomverejnomobstarávaní.

53. Z administratívneho spisu správny súd zistil, že v časti D „Súpis položiek, rozpis cien“, bod 2
súťažných podkladov kontrolovaný uviedol, že „Pri určovaní cien jednotlivých položiek je potrebné
venovať pozornosť všetkým požadovaným údajom, ako aj pokynom na zhotovenie ponuky uvedených
v týchto súťažných podkladoch, vrátane zmluvných (obchodných) podmienok pre plnenie predmetu

zákazky. (...)“. V časti D „Súpis položiek, rozpis cien“, bod 3.1 súťažných podkladov kontrolovaný uviedol
pod označením „Návrh na plnenie kritérií – Cena celkom za poskytnutie služieb za celý predmet zákazky
v EUR vrátane DPH za 48 mesiacov“ tabuľku s piatimi riadkami obsahujúcimi druhy služieb: Služby 1
– Telekomunikačné a dátové služby, Služby 2 – Zriaďovací poplatok dátových služieb pre lokalitu A, B,
Služby 3 – Centrála EDUNET_SK, Služby 4 – Implementácia OKT zariadení na koncových lokalitách

a Služby 5 – Asistenčné služby zariadení a k nim štyri stĺpčeky s uvedením celkovej ceny v EUR bez
DPH, sadzby DPH v %, výšky DPH a celkovej ceny v EUR vrátane DPH.

54. V časti D „Súpis položiek, rozpis cien“, bod 3.2 „Cenník Služieb: Služby 1 až 5 v EUR bez DPH“
súťažných podkladov sa uvádza, že „Cenník služieb je tiež Príloha č. 2 Rámcovej dohody poskytovaní

elektronických komunikačných služieb. Prílohu č. 2 tvoria tabuľky – samostatne v 5 osobitných hárkoch.
Uchádzač musí vyplniť – naceniť každú položku (každý hárok, každú podpoložku a nakoniec celkovú
cenu za každý typ Služby 1 až 5). (...)“. V časti D „Súpis položiek, rozpis cien“, bod 3.4 súťažných
podkladov je uvedené, že „Uchádzač musí akceptovať maximálne ceny uvedených služieb tak, ako
boli určené verejným obstarávateľom. Maximálne ceny sú uvedené v príslušných tabuľkách. V prípade,

že uchádzač neakceptuje čo len v jednom prípade stanovené maximálne ceny, bude sa mať za to,
že uchádzač nesplnil požiadavky verejného obstarávateľa na predmet zákazky a bude z verejného
obstarávania vylúčený“.

55. Žalovaný v rozhodnutí č. 15655-9000/2017 zo dňa 20.11.2017 dospel k záveru, že požiadavka

kontrolovaného týkajúca sa povinnosti akceptovať maximálne ceny služieb nebola zo strany
kontrolovaného dostatočne a jednoznačne precizovaná a umožňovala dva výklady. Prvým bol výklad, ku
ktorémusapriklonilžalobca,spočívajúcivtom,žeuchádzačinebolioprávneníprekročiťmaximálnucenu
zafirewallpretypX-Sanet(30,67eurabezDPH).Druhýmbolvýklad,kuktorémusaprikloniliuchádzači,
ktorí sa umiestnili na prvom a druhom mieste (SWAN, a.s. a Slovanet, a.s.), v zmysle ktorého uchádzači

neboli oprávnení prekročiť maximálnu cenu za Služby 1 vypočítanú ako súčet súčinov všetkých plnení,
z ktorých pozostávajú Služby 1. Uvedené rozhodnutie žalovaného bolo podrobené súdnemu prieskumu
pred Krajským súdom v Bratislave, ktorý rozsudkom č. k. 2S/307/2017-311 zo dňa 25.07.2018 žalobu
zamietol.Správnysúdzozáverovuvedenýchvpredmetnomrozsudkuvychádzalajvprejednávanejveci.

56. Žalobca pri tvorbe ceny svojej ponuky vychádzal z predpokladu, že pri určovaní ceny za
predmet plnenia je obmedzený tak z hľadiska celkovej ceny za predmet plnenia, ako aj z hľadiska
ceny jednotlivých položiek vstupujúcich do celkovej ceny za predmet plnenia. V tejto súvislosti
predovšetkým namietal, že žalovaný v napadnutom rozhodnutí neodôvodnil svoje závery ohľadom toho,či podmienka akceptovania maximálnych cien za jednotlivé položky bola formulovaná jednoznačne
a či posudzovanie jednoznačnosti požiadavky na akceptovanie maximálnych jednotkových cien
v rozhodnutiach žalovaného ani v oznámení o vyhodnotení ponúk vychádzalo resp. nevychádzalo

zo znenia súťažných podkladov, na základe ktorých predkladali ponuku žalobca a ďalší uchádzači
v predmetnom verejnom obstarávaní. S uvedenými námietkami nemožno súhlasiť, nakoľko žalovaný
v napadnutom rozhodnutí náležite odôvodnil svoje závery o nejednoznačnosti požiadavky akceptácie
maximálnych cien, pripúšťajúcej viac ako jeden výklad, ako aj dôvody týkajúce sa posúdenia
interpretácie bodu 3.4 časti D súťažných podkladov a možnosti aplikácie oboch výkladov.

57. Žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí taktiež vysporiadal so základnými princípmi verejného
obstarávania a zároveň poukázal na svoju rozhodovaciu prax založenú na princípe, že v prípade
„ak kontrolovaný svoju požiadavku jasne a jednoznačne nezadefinoval v oznámení o vyhlásení
verejného obstarávania, ani v súťažných podkladoch, na základe čoho pri vyhodnotení jej splnenia
prichádzajú do úvahy viaceré výklady (všetky súladné s jej nejednoznačným znením), všetky takéto

výklady by mali byť kontrolovaným akceptované, nakoľko opačný postup, ktorý by mal za následok
záver o nesplnení požiadavky uchádzačom, ktorý nejednoznačnú požiadavku kontrolovaného pochopil
určitým spôsobom, by bol v rozpore so samotným znením požiadavky kontrolovaného, ktoré výklad
použitý uchádzačom pripúšťa a nepochybne by bol v rozpore s princípom rovnakého zaobchádzania
s uchádzačmi a záujemcami.“

58. Správny súd poznamenáva, že princípy verejného obstarávania vyjadrené v § 9 ods. 4 zákona
o verejnom obstarávaní vyžadujú, aby verejní obstarávatelia a obstarávatelia pristupovali rovnako,
nediskriminačne a transparentne vo vzťahu ku všetkých uchádzačom a záujemcom aj v určovaní kritérií
na vyhodnotenie ponúk, na základe ktorých vyhodnocujú ponuky. Zákon o verejnom obstarávaní, ako

aj normatíva Európskej únie sa obmedzuje na dve kritériá vyhodnotenia ponúk, a to:

- na najnižšiu cenu, ktorá môže byť určená tak za celé plnenie alebo aj vo vzťahu k cene za jednotlivé
plnenia na základe rámcovej dohody, a v prípade, ak nie je možné presne určiť celkovú cenu plnenia,
aj k cene za jednotku (či už časovú alebo množstvovú, objemovú a pod.) plnenia alebo

- ekonomicky najvýhodnejšej ponuky, ktorá zohľadňuje okrem ceny aj iné významné parametre s cieľom
určiťekonomickynajvýhodnejšiuponuku.Podľačl.XSmerniceEurópskehoparlamentuaRady2004/18/
ES z 31.03.2004 o koordinácii postupov zadávania verejných zákaziek na práce, verejných zákaziek na
dodávku tovaru a verejných zákaziek na služby, verejní obstarávatelia zaobchádzajú s hospodárskymi
subjektmi rovnako a nediskriminačne a konajú transparentne. Vo vzťahu k vyššie uvedenej Smernici EP

a Rady treba poznamenať, že v Prílohe č. 7 k zákonu o verejnom obstarávaní Zoznam preberaných
právne záväzných aktov Európskej únie je uvedená okrem iných aj táto smernica, t. j. jej ustanovenia
boli transponované do ustanovení zákona o verejnom obstarávaní.

59. Súdny dvor Európskej únie vyvinul súbor základných zásad pre prideľovanie verejných zákaziek,

ktoré sú odvodené z pravidiel a základných zásad Zmluvy o fungovaní Európskej únie. Základnou
povinnosťou obstarávateľa je postupovať pri zadávaní zákaziek v súlade s princípom rovnakého
zaobchádzania, nediskriminácie, transparentnosti, hospodárnosti a efektívnosti. Pri zásade rovnakého
zaobchádzania vychádza právna úprava verejného obstarávania z požiadavky na vylúčenie svojvôle
verejného obstarávateľa a uprednostňovania určitých subjektov. Zásada rovnakého zaobchádzania

implikuje princíp transparentnosti, aby mohlo byť overené, či je táto zásada dodržiavaná. Jej cieľom je
vylúčenie existencie rizika a svojvôle verejného obstarávateľa. Implikuje, že všetky podmienky a pravidlá
zvoleného postupu sú jasne, presne a jednoznačne stanovené vo vyhlásení verejnej súťaže alebo
v súťažných podkladoch (bod 39 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/18/ES z 31. 3. 2004
o koordinácii postupov zadávania verejných zákaziek na práce, verejných zákaziek na dodávku tovaru

a verejných zákaziek na služby) a má predstavovať spravodlivosť a rovnosť podmienok (možností/
príležitostí) pre všetky subjekty, ktoré majú alebo mohli mať záujem o účasť na zadávaní zákazky
uchádzačovalebozáujemcov(rozsudokESDUniversale-BauAgC-470/99,rozsudokESDATIEACSrle
ViaggidiMaioSncC-331/04,kpodobnýmzáveromdospelESDajvrozsudkuzodňa13.11.2008voveci
C-324/07, Coditel Brabant SA proti Commune d'Uccle a Région de Bruxelles-Capitale s tým, že význam

zásady transparentnosti v prvom rade smeruje k cieľu samotného práva verejných zákaziek, ktorým
je zabezpečenie hospodárnosti, efektívnosti a účelnosti nakladania s verejnými prostriedkami). Aj keď
v judikatúre Súdneho dvora EÚ nebol exaktne vymedzený princíp transparentnosti, vo svojej podstate
zahŕňa predvídateľnosť jednotlivých procesných postupov verejného obstarávateľa, resp. obstarávateľav procese verejného obstarávania a vyjadruje požiadavku, aby tento proces prebiehal v plnom súlade
s jednotlivými ustanoveniami zákona o verejnom obstarávaní. Predvídateľnosť tohto procesu a postupu
verejného obstarávateľa, resp. obstarávateľa korešponduje aj s ústavným princípom právnej istoty

a vytvára tak priestor pre efektívnu konkurenciu medzi uchádzačmi, ktorá by mala viesť k účelnému
vynakladaniu verejných zdrojov a tým aj k udržaniu hospodárnosti a efektívnosti samotného procesu
verejného obstarávania (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sžf/123/2013 zo dňa
25.11.2014).

60. Z vyššie uvádzaného jednoznačne podľa správneho súdu vyplýva, že základnou povinnosťou
obstarávateľa pri zadávaní zákaziek podľa § 9 ods. 4 zákona o verejnom obstarávaní je uplatňovať
princíp rovnakého zaobchádzania, princíp nediskriminácie uchádzačov alebo záujemcov, rovnako aj
princíp transparentnosti a princíp hospodárnosti a efektívnosti, ktoré musí obstarávateľ dodržiavať pri
všetkej svojej činnosti v rámci verejného obstarávania. Námietku žalobcu, že z citovaného úplného
znenia bodu 3.4 časť D súťažných podkladov je zrejmé, že požiadavka na akceptovanie maximálnych

cien uvedených služieb pod sankciou vylúčenia uchádzača z verejného obstarávania sa vzťahuje práve
na maximálne jednotkové ceny vymenované v tabuľkách pod textom v bode 3.4 časti D súťažných
podkladov, vyhodnotil správny súd ako nedôvodnú. V danej súvislosti je relevantné presné citovanie
spornéhotextubodu3.4častiDsúťažnýchpodkladov,citovanéhovbode54.tohtorozsudku.Zprvejvety
evidentnevyplýva,žepovinnosťakceptovaťmaximálnecenysatýkaslužieb.Vozvyšnejčasticitovaného

textu nie je žiadna zmienka o maximálnych jednotkových cenách/položkách. Aj v prípade sankcie
vylúčenia, tá sa podľa logického výkladu mala vzťahovať na prípad neakceptovania maximálnych cien
za služby a nie na maximálne jednotkové ceny tak, ako to tvrdil žalobca v podanej žalobe.

61. Je potrebné prisvedčiť žalovanému, že nedostatky formulácie určitej požiadavky, resp. podmienky

účasti stanovenej kontrolovaným, ktoré umožňujú rôzny výklad, nemožno v žiadnom prípade klásť na
ťarchu uchádzačov, ale práve naopak, na ťarchu verejného obstarávateľa (kontrolovaného).

62. Žalovaný postupoval správne, ak pre odlišný výklad uchádzačov žiadneho nevylúčil z procesu
verejného obstarávania a taktiež nebol dôvod na zrušenie verejnej súťaže. Krajský súd Bratislave

v rozsudku sp. zn. 2S/35/2013 zo dňa 29.05.2013 konštatoval, že „Požiadavka jednoznačnosti,
konkrétnosti a presnosti celej dokumentácie vo verejnom obstarávaní vyplýva zo všeobecnej zásady
transparentnosti tak, ako je uvedené vyššie. Ako už súd uviedol, táto zásada spolu so zásadou zákazu
diskriminácie a zásadou rovnakého zaobchádzania so všetkými uchádzačmi musí byť obstarávateľom
dodržiavaná v rámci celého obstarávania. Cieľom zásady transparentnosti je zabezpečenie toho, aby

zadávanie verejných zákaziek prebiehalo priehľadným, právne korektným a predvídateľným spôsobom
za vopred jasne a zrozumiteľne stanovených podmienok. Transparentnosť procesu zadávania verejných
zákaziek je nielen podmienkou existencie účinnej hospodárskej súťaže medzi jednotlivými dodávateľmi
vpostaveníuchádzačov,alejetaktiežnevyhnutnýmpredpokladomúčelnéhoaefektívnehovynakladania
verejných prostriedkov. Porušením tejto zásady je potom akékoľvek konanie obstarávateľa, ktoré

spôsobuje nečitateľnosť obstarávania. Tak tomu môže byť napr. aj vtedy, ak dokumentácia (súťažné
podklady, oznámenie...) neobsahuje jednoznačne a zrozumiteľne formulované pravidlá. V prípade, ak
dokumentácia obstarávateľa, resp. v nej obsiahnuté obstarávateľove požiadavky objektívne pripúšťajú
rozdielny výklad, nemôže takáto interpretačná neistota postihovať žiadneho z uchádzačov, ale len
samotného obstarávateľa. Je totiž treba zdôrazniť, že je to práve obstarávateľ, kto dokumentáciu

vyhotovuje, prípadne si ju nechá vyhotovovať a teda potom za správnosť a úplnosť dokumentácie
zodpovedá.“

63. Z uvedeného dôvodu je dôležité prijať záver, že interpretačná neistota nemôže postihovať žiadneho
z uchádzačov, ale len samotného verejného obstarávateľa (kontrolovaného). Práve verejný obstarávateľ

vyhotovuje dokumentáciu, resp. ju nechá vyhotoviť, a teda za jej správnosť a úplnosť zodpovedá. Ak
by žalovaný zvolil voči uchádzačom opačný postup, kedy nejednoznačnú požiadavku pochopili iným
spôsobom, vtedy by nastal práve prípad porušenia princípu rovnakého zaobchádzania.

64. V duchu zásady „patere legem quam ipse fecisti“ („dodržuj zákon, ktorý si sám vytvoril“) nemôže

verejný obstarávateľ následne meniť alebo vykladať ním stanovené požiadavky uvedené v súťažných
podkladoch, ale musí rešpektovať požiadavky, ktoré sám stanovil. Verejný obstarávateľ má pri ich
nastavení jednoznačne široké diskrečné oprávnenia a po ich stanovení je nimi už viazaný. Je nesporne
povinnosťou verejného obstarávateľa definovať požiadavky tak, aby boli jasné a zrozumiteľné všetkýmpotenciálnym uchádzačom. Základom teda je, aby verejný obstarávateľ nastavil požiadavky tak, aby
ich uchádzači v rámci bežnej profesionálnej znalosti pochopili a interpretovali rovnakým spôsobom a
následne, aby bol verejný obstarávateľ schopný ich splnenie, resp. nesplnenie overiť. Interpretáciou

textu súťažných podkladov by sa tak ideálne malo dospieť k jednému správnemu výkladu súťažných
podkladov, ktorý bude vo výsledku aplikovaný. Takýto výklad má byť prijatý na základe objektívnej a
logickej argumentácie, nie na základe subjektívneho hľadiska (čo verejný obstarávateľ zamýšľal). Pokiaľ
sa samotnému verejnému obstarávateľovi nepodarí do znenia súťažných podkladov premietnuť svoj
skutočnýúmysel,nemôžeodpotenciálnychuchádzačovočakávať,žehosamiodhalia.Nastranedruhej,

potenciálni uchádzači sú povinní k stanovenej požiadavke pristúpiť tak, že neopomenú jej zjavný zmysel
a účel.

65. V prípade, že nastane situácia nejednoznačnosti stanovenej požiadavky tak, ako tomu bolo
v prejednávanej veci, teda situácia, kedy požiadavka na akceptovanie maximálnych cien pripúšťa viac
ako jeden výklad, je potrebné aplikovať ten z nich, ktorý je v prospech uchádzačov, avšak iba za

splnenia podmienky, že všetky potenciálne výklady zodpovedajú zmyslu a účelu zadávanej požiadavky.
Vychádzajúc z uvedeného správny súd dospel k záveru, že žalovaný v napadnutom rozhodnutí správne
skonštatoval, že ak jednotliví uchádzači uvedenú požiadavku kontrolovaného pochopili a vo svojich
ponukách aplikovali či už jedným, alebo druhým spôsobom, každý z týchto spôsobov bol súladný so
znením nedostatočne precizovanej požiadavky, a teda musel byť považovaný za vyhovujúci danej

požiadavke. V danom prípade teda nebol dôvod na zrušenie postupu zadávania zákazky tak, ako to
navrhoval žalobca.

66. Správny súd dodáva, že napadnuté rozhodnutie je riadne a presvedčivo odôvodnené vo vzťahu
ku konštatovaným porušeniam zákona o verejnom obstarávaní, skutkový stav bol riadne zistený a

napadnutérozhodnutieobsahujezákonnénáležitostipodľa§175ods.8zákonaoverejnomobstarávaní.
Po vykonaní súdneho prieskumu zákonnosti rozhodnutí oboch stupňov ako aj postupu správnych
orgánov oboch stupňov predchádzajúceho ich vydaniu, vyhodnotil správny súd podstatné žalobné
námietky ako nedôvodné, nezistiac žiadne pochybenia, ktoré by mali za následok nezákonnosť
napadnutého rozhodnutia. Správny súd vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností a citovaných

ustanovení zákonov žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietol.

67. O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 175 ods. 1 v spojení s § 168 a contrario SSP
tak, že úspešnému žalovanému ich náhradu nepriznal, keďže nezistil dôvody, pre ktoré by bolo možné
od žalobcom spravodlivo požadovať, aby ich žalovanému nahradil. Ďalšiemu účastníkovi nepriznal v

zmysle§169SSPacontrarionáhradutrovkonania,pretoženebolisplnenépodmienkynajehoaplikáciu.
Nevznikli mu totiž trovy v súvislosti s plnením povinnosti, ktorú by mu explicitne uložil správny súd.
Správny súd nevzhliadol ani žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by mu mohol náhradu
trov konania priznať.

68. Toto rozhodnutie prijal senát Správneho súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia na Správny
súd v Bratislave (§ 493e SSP v spojení s § 443 ods. 2 písm. a/ a § 145 ods. 2 písm. b/ SSP). Zmeškanie
lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého
rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich
skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva
(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len

do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že

a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr
začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu
patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP).

Dôvodkasačnejsťažnostiuvedenývodseku1písm.g)aži)savymedzítak,žesťažovateľuvedieprávne

posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť
tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že
sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP).

V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449

ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom
konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen,
ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum

právnej pomoci.