Uznesenie Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 2. december 2025

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 112P/137/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2125205531
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 12. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Nikoleta Uhlíková
ECLI: ECLI:SK:OSTT:2025:2125205531.1

Uznesenie

Okresný súd Trnava sudkyňou Mgr. Nikoletou Uhlíkovou v právnej veci navrhovateľky – A. B., nar.
XX. X. XXXX, trvale bytom C. XXX, právne zastúpená advokátskou kanceláriou LEGAL POINT s.r.o.,
Nemocničná 979, Považská Bystrica, v mene ktorej koná JUDr. Lucia Bušfy, advokát proti manželovi:
D. B., nar. X. XX. XXXX, trvale bytom C. XXX, právne zastúpený Mgr. Jaroslava Krajčovičová Šoková,
advokátka so sídlom SNP 10, Hlohovec, o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a

povinností k mal. dieťaťu: E. B., nar. XX. X. XXXX, trvale bytom C. XXX a plnoletej dcére: F. B., nar. XX.
X. XXXX, trvale bytom C. XXX, takto

r o z h o d o l :

Súd konanie v časti o úpravu práv a povinností vo vzťahu k plnoletej F. B., nar. XX. X. XXXX zastavuje.

o d ô v o d n e n i e :

1. Manželka sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 18. 7. 2025 domáhala, aby súd rozviedol jej
manželstvo, maloletého syna E. B. zveril do osobnej starostlivosti matky, zároveň je manžel povinný

prispievaťnavýživumaloletéhosynaprimeranesvojimmožnostiamaschopnostiamanavýživuplnoletej
dcéry F. B., ktorá sa riadne pripravuje na budúce povolanie formou denného vysokoškolského štúdia je
manžel povinný prispievať v primeranej miere podľa svojich možností a majetkových pomerov.

2. Podľa ustanovenia § 8 ods. 1 a 2 veta prvá zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení
neskorších predpisov, spôsobilosť fyzickej osoby vlastnými právnymi úkonmi nadobúdať práva a brať

na seba povinnosti (spôsobilosť na právne úkony) vzniká v plnom rozsahu plnoletosťou. Plnoletosť sa
nadobúda dovŕšením osemnásteho roku.

3. Z priloženého rodného listu F. B. súd zistil, že táto sa narodila dňa XX. X. XXXX, a teda v čase podania
návrhu na rozvod už bola plnoletá.

4.Podľa§7ods.1zákonač.161/2015Z.z.Civilnýmimosporovýporiadok(ďalejlen„CMP“),účastníkom
je ten, koho tento zákona za účastníka označuje.

5. Podľa § 7 ods. 2 CMP, v konaniach, ktoré možno začať aj bez návrhu, je účastníkom aj ten, o koho
právach a povinnostiach sa má konať.

6. Podľa § 8 CMP, návrh navrhovateľa, ktorému nesvedčí účastníctvo podľa § 7, súd uznesením
odmietne.

7. Podľa § 100 CMP, s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželov
k ich maloletým deťom na čas po rozvode.

8. Podľa § 154 CMP, na konanie vo veciach výživného plnoletých osôb a iných obdobných nárokov je
miestne príslušný všeobecný súd osoby oprávnenej na výživné.9. Podľa § 155 CMP, konanie ( vo veciach výživného plnoletých osôb a iných obdobných nárokov) sa
začína len na návrh.

10. Podľa § 156 CMP, účastníkmi konania vo veciach výživného plnoletých osôb sú osoba oprávnená
na výživné a osoba, ktorá je podľa návrhu povinná platiť výživné.

11. Podľa § 2 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“) na konania

podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje
inak. Na účely tohto zákona sa pojmy žaloba, strana a spor vykladajú ako návrh na začatie konania,
účastník konania a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak.

12. Podľa § 161 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), ak
tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky,

za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“).

13. Podľa § 161 ods. 2 CSP, ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd
konanie zastaví.

14. Pokiaľ ide o úpravu práv a povinností k plnoletému dieťaťu, z povahy veci je zrejmé, že o zverení
do osobnej starostlivosti, jeho zastupovaní, správe jeho majetku, úprave jeho styku s rodičom a o práve
rodiča na informácie už nie je možné rozhodovať, lebo tieto práva sú súčasťou rodičovských práv
a povinností a nadobudnutím plnoletosti zanikajú. Nadobudnutím plnoletosti však nezaniká vyživovacia
povinnosť. Ústavný súd sa zaoberal otázkou, aký má byť postup v konaní o rozvod manželstva

v prípade, že dieťa nadobudne plnoletosť ohľadne jeho výživy a jednoznačne povedal, že „všeobecný
súd v takejto situácii v rámci konania o rozvode a úprave práv a povinností voči maloletému dieťaťu
nemôže upravovať výkon rodičovských práv a povinností k tomuto (plnoletému) dieťaťu, ale plnoleté
dieťa má samo možnosť podať návrh na výživné voči rodičovi“ (rozhodnutie ÚS SR, sp. zn. II.
ÚS 254/2013). Ak sa teda konanie o rozvod manželstva nestihne ukončiť skôr ako maloleté dieťa

rozvádzajúcich sa manželov nadobudne plnoletosť, nadobudnutím plnoletosti sa ukončuje aplikačný
rozsah komentovaného ustanovenia. Konanie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností na čas
po rozvode treba zastaviť, lebo tu už nie je predmetom konania. Pokračovať v konaní o pomeroch detí
manželov je možné po nadobudnutí plnoletosti iba o výživnom, na ktoré vznikol nárok do plnoletosti.
Pokiaľ ide o výživné po nadobudnutí plnoletosti, v takomto prípade však už ide o konanie vo veciach

výživy plnoletých osôb podľa § 154 a nasl. a s konaním o rozvod manželstva nemá nič spoločné. Nie
je teda vylúčené, aby dieťa po tom, čo nadobudne plnoletosť, podalo návrh na úpravu vyživovacej
povinnosti jeho rodičov, konanie o tomto návrhu už však nebude spojené s konaním o rozvod, ale súd
o ňom povedie samostatné konanie na základe návrhu oprávnenej plnoletej osoby.

15. V predmetnej veci je s konaním o rozvod manželstva obligatórne spojené aj konanie o úpravu
pomerov rodičov na čas po rozvode manželstva k maloletému dieťaťu manželov – E. B., nar. XX.
X. XXXX. Vzhľadom na to, že F. B., nar. XX. X. XXXX, dieťa manželov, bola už v čase podania
návrhu plnoletá, nie sú splnené procesné podmienky konania o úpravu pomerov rodičov na čas po
rozvode manželstva k maloletému dieťaťu, nakoľko plnoleté dieťa stratilo dňom nadobudnutia plnoletosti

procesnú subjektivitu v predmetnom konaní. Preto súd návrh v časti o úpravu práv a povinností ( ktorej
súčasťou je aj nárok na výživné ) k plnoletej dcére zastavil.

16. Súd konštatuje, že pokiaľ ide o výživné plnoletých osôb Civilný mimosporový poriadok priamo
označuje, kto je účastníkom konania o určenie výživného plnoletých osôb. Matke osoby oprávnenej z

vyživovacej povinnosti nesvedčí účastníctvo v konaní o určenie výživného podľa § 156 CMP. Okruh
účastníkov vo veciach výživného plnoletých osôb je presne vymedzený, zákon za účastníka konania
označuje osobu oprávnenú na výživné a osobu, ktorá je podľa návrhu povinná platiť výživné. Matka
osoby oprávnenej z vyživovacej povinnosti, takouto oprávnenou osobou na podanie návrhu nie je.
Účastníctvo v mimosporovom procese vykazuje významné procesné odlišnosti, ku ktorým patrí o. i. aj

spôsob, ako sa založí procesné postavenie subjektu určitých hmotnoprávnych vzťahov. S procesným
postavením účastníka konania súvisí vecná legitimácia ako stav vyplývajúci z hmotného práva a
reflektujúci skutočnosť, že subjekt je nositeľom práv, povinností a právom chránených záujmov, ktoré sú
predmetom konania. Pojmovým znakom každého subjektívneho práva je existencia možnosti domáhaťsa jeho ochrany, pričom sa však predpokladá, že subjektu toto právo svedčí. Súd v tomto smere
konštatuje, že matke osoby oprávnenej z vyživovacej povinnosti nesvedčí účastníctvo podľa § 7 CMP a
ajpretojejnávrhnaurčenievýživnéhovovzťahukplnoletejdcérenebolomožnéspoukazomna §8ods.

1 CMP vylúčiť na samostatné konanie, keďže nebol podaný oprávnenou osobou. Konanie o výživnom
plnoletej dcéry nebude spojené s konaním o rozvod, ale súd o ňom povedie samostatné konanie na
základe návrhu oprávnenej plnoletej osoby.

17. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať na tunajšom súde v lehote 15 dní od jeho doručenia
odvolanie.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v

podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a musí
byť podpísané. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie
spisovej značky tohto konania. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte
rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby
každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a

príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.