Uznesenie – Život a zdravie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 18. november 2025

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 8PP/62/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2125012731
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 11. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Caban, PhD.
ECLI: ECLI:SK:OSTT:2025:2125012731.1

Uznesenie

Okresný súd Trnava v konaní pred samosudcom JUDr. Jozefom Cabanom, PhD., v trestnej veci
odsúdeného: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX v D., trvale bytom E. XXXX/XX, F. B., t. č. vo výkone trestu
odňatia slobody v ÚVTOS Hrnčiarovce nad Parnou, o návrhu odsúdeného o podmienečné prepustenie
z výkonu trestu odňatia slobody, na verejnom zasadnutí konanom dňa 18.11.2025 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 66 ods. 1 písm. b), ods. 2 Trestného zákona a § 415 ods. 1 Trestného poriadku súd žiadosť

odsúdeného: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX v Skalici, trvale bytom E. XXXX/XX, F. B., t. č. vo výkone trestu
odňatia slobody v ÚVTOS Hrnčiarovce nad Parnou, o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia
slobody, ktorý mu bol uložený:
- rozsudkom Okresného súdu Galanta zo dňa 21.05.2025, sp. zn. 1T/85/2022, v spojení s uznesením
Krajského súdu v Trnave zo dňa 04.11.2025, sp. zn. 3To/122/2025,
z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Okresnému súdu Trnava bol doručený návrh odsúdeného A. B. C., nar. XX.XX.XXXX v Skalici, trvale
bytom E. XXXX/XX, F. B., t. č. vo výkone trestu odňatia slobody v ÚVTOS Hrnčiarovce nad Parnou, o
podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody.

Súd vo veci nariadil a vykonal verejné zasadnutie.

Prokurátor na verejnom zasadnutí uviedol, že návrh odsúdeného na podmienečné prepustenie považuje
za predčasne podaný, nakoľko z vykonaného dokazovania je zrejmé, že právo na podanie žiadosti
vznikne až 16.01.2026, a preto navrhol žiadosti nevyhovieť.

Obhajkyňa JUDr. Michaela Matušíková na verejnom zasadnutí uviedla, že má za to, že sú splnené

formálne podmienky pre podmienečné prepustenie. Uviedla, že odsúdený Čečot bol odsúdený za
prečin, a napriek skutočnosti, že v súčasnosti došlo k právoplatnému odsúdeniu Okresným súdom
Galanta v spojení s Krajským súdom v Trnave za zločin, ktorý je súhrnným trestom, tak odsúdený pred
výkonom tohto trestu nebol nikdy vo výkone trestu odňatia slobody za iný trestný čin. Z uvedeného
dôvodu sa má aplikovať § 66 ods. 1 písm. c) Trestného zákona a pre podmienečné prepustenie
stačí, ak odsúdený vykoná polovicu trestu, čo v tomto prípade znamená 8 mesiacov, ktoré už boli

vykonané. Ďalej poukázala na správu z ústavu, ktorý odporúča podmienečné prepustenie, odsúdený si
riadne plnil všetky svoje povinnosti a preukázal polepšenie. Odsúdený má už prísľub do práce, ktorá
mu zabezpečí dostatočný príjem, aby si mohol riadne plniť svoje povinnosti a záväzky, uhradil celý
svoj dlh na výživnom, pre ktorý je vo výkone trestu odňatia slobody, a riadne platí aj bežné výživné.
Je predpoklad, že v prípade podmienečného prepustenia bude viesť riadny život. V prípade, ak by
súd nariaďoval kontrolu technickými prostriedkami, do spisu bol založený súhlas manželky, ktorá je

vlastníčkou nehnuteľnosti, kde odsúdený býva, ako aj doklady o úhrade elektriny a internetu. V rámci
konečného návrhu uviedla, že v zmysle § 66 ods. 1 písm. c) Trestného zákona sú splnené podmienky,aj lehota na podmienečné prepustenie odsúdeného. S poukazom na závažnosť skutku, pre ktorý je
odsúdený vo výkone trestu, a čas od jeho spáchania a jeho následný postoj k páchanej trestnej činnosti,
tieto dávajú dostatočný predpoklad, že v prípade prepustenia bude viesť riadny život. Preto navrhla jeho

podmienečné prepustenie na slobodu.

Odsúdený JUDr. Marcel Čečot na verejnom zasadnutí uviedol, že vo výkone trestu si plne uvedomil
rozsah protiprávneho konania a jeho škodlivosť. Pobyt vo výkone trestu mu bol dostatočným
ponaučením a po prepustení na slobodu chce viesť riadny život, aby sa mohol venovať rodine, manželke

a maloletému synovi. Jeho odlúčenie od syna negatívne vplýva na jeho správanie, býva často nekľudný
a nervózny. Má prísľub do zamestnania, spoločnosť sa zaoberá prepravami osôb na území SR.
Poskytnutá mzda by mi umožnila plniť si výživné, nakoľko vo výkone trestu nemá príjem, finančne
mu musí pomáhať rodina. V prípade podmienečného prepustenia sa vie hneď zamestnať, odbremeniť
rodinu. Navrhol, aby súd vyhovel jeho žiadosti o podmienečné prepustenie.

Na verejnom zasadnutí boli vykonané dôkazy, a to: hodnotenie odsúdeného a skrátený výpis klienta (č.
l. 1-2), trestný rozkaz Okresného súdu Malacky z 30.10.2020, sp. zn. 1T/89/2020 (č. l. 19-20), rozsudok
OkresnéhosúduGalantaz21.05.2025,sp.zn.1T/85/2022(č.l.22-142),zápisnicaoverejnomzasadnutí
Krajského súdu v Trnave z 04.11.2025, sp. zn. 3To/122/2025 (č. l. 14-15), čestné vyhlásenie od G. C. (č.
l. 151), prísľub do zamestnania (č. l. 152), uznesenie Okresnej prokuratúry Malacky z 20.06.2025, č. 1Pv

18/25/1106-12 (č. l. 153-154), výpis z LV č. XXXX (č. l. 155-165), výpisy z banky (č. l. 166-171), výpis
z registra poverení na vykonanie exekúcie (č. l. 172-175), kópie poštových poukazov (č. l. 176-178),
nariadenie výkonu trestu Krajským súdom v Trnave z 17.11.2025, sp. zn. 3To/122/2025, aktualizovaný
skrátený výpis klienta z 18.11.2025, lustrácia v registri obyvateľov (RO), lustrácia ZVJS, odpis registra
trestov (RT).

Podľa § 415 ods. 1 Trestného poriadku, o podmienečnom prepustení z výkonu trestu odňatia slobody
rozhoduje súd na návrh prokurátora, riaditeľa ústavu na výkon väzby alebo riaditeľa ústavu na výkon
trestu odňatia slobody, v ktorom sa trest vykonáva, záujmového združenia občanov alebo na návrh
odsúdeného na verejnom zasadnutí. Ak bol návrh odsúdeného o podmienečné prepustenie zamietnutý,

môže ho odsúdený opakovať až po uplynutí jedného roka od zamietnutia okrem prípadu, že návrh bol
zamietnutý len preto, že ho odsúdený podal predčasne.

Podľa § 415 ods. 2 Trestného poriadku, o podmienečnom prepustení z výkonu trestu odňatia slobody
osoby odsúdenej za zločin po výkone jeho polovice súd rozhoduje len na návrh riaditeľa ústavu na výkon

väzby alebo riaditeľa ústavu na výkon trestu odňatia slobody, v ktorom sa trest vykonáva.

Podľa § 66 ods. l Trestného zákona, súd môže odsúdeného podmienečne prepustiť na slobodu, ak
odsúdený vo výkone trestu plnením svojich povinností a svojím správaním preukázal polepšenie a môže
sa od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život, a

a) ak ide o osobu odsúdenú za prečin po výkone polovice uloženého nepodmienečného trestu odňatia
slobody alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu
odňatia slobody,
b) ak ide o osobu odsúdenú za zločin po výkone dvoch tretín uloženého nepodmienečného trestu
odňatia slobody alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného

trestu odňatia slobody,
c) ak ide o osobu odsúdenú za zločin, ktorá nebola pred spáchaním trestného činu vo výkone
trestu odňatia slobody po výkone polovice uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody alebo
rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu odňatia slobody;
súd zároveň nariadi kontrolu technickými prostriedkami.

Podľa § 66 ods. 2 Trestného zákona, pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení prihliadne súd aj na
to, v akom ústave na výkon trestu odsúdený trest vykonáva.

Z citovaných ustanovení vyplýva, že súd môže odsúdeného podmienečne prepustiť z výkonu trestu

po splnení jednak formálnej podmienky, a to zákonom stanovenej doby výkonu trestu, a jednak po
splnení dvoch materiálnych podmienok, ktorými sú plnenie povinností a správanie odsúdeného, ktorými
preukázal polepšenie sa a skutočnosť, že od odsúdeného možno očakávať, že v budúcnosti povedie
riadny život.Zmysel podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody nie je v tom, aby za dobré
správanie, prípadne za dobrú prácu vo výkone trestu, bol páchateľ automaticky prepustený po odpykaní

stanovenej doby na slobodu, bez zreteľa na to, aká je prognóza jeho ďalšieho správania. Podmienečné
prepustenie je totiž na mieste len v tom prípade, ak vzhľadom ku všetkým okolnostiam, ktoré môžu
mať v tomto smere význam, je odôvodnený predpoklad, že odsúdený povedie aj na slobode riadny
život. Podmienečné prepustenie má mať na odsúdeného výchovný vplyv a to nielen ten, že iba v
skúšobnej dobe po podmienečnom prepustení bude odsúdený viesť riadny život, ale predovšetkým ten,

že odsúdenému je daná šanca na riadny život s tým, že sa už trestnej činnosti viac nedopustí, nakoľko
rozhodnutím o podmienečnom prepustení súd prezumuje, že výkon trestu odňatia slobody splnil vo
vzťahu k osobe odsúdeného svoj účel. Pritom platí, že ak súd nezistí „polepšenie sa“ odsúdeného,
nemôže ani dospieť k záveru, že by odsúdený po podmienečnom prepustení viedol riadny život. Súd
tiež uvádza, že z povahy inštitútu podmienečného prepustenia vyplýva, že jeho uplatnenie nemá byť
automatické a nemá sa stať pravidlom, ale má sa uplatniť iba výnimočne, kedy jeho uplatnenie budú

odôvodňovať okolnosti konkrétneho prípadu.

Uplatnenie fikcie neodsúdenia, čo znamená, že sa na odsúdeného hľadí, ako keby nebol odsúdený,
nebráni tomu, aby ju súd zohľadnil pri posudzovaní osobnosti odsúdeného, jeho náchylnosti k páchaniu
trestnej činnosti, vzťahu k spoločenským hodnotám chráneným právnymi predpismi, a teda pri celkovom

hodnotení možností nápravy odsúdeného. Zahladením odsúdenia alebo zákonnou fikciou neodsúdenia
totiž zaniká iba skutočnosť odsúdenia za trestný čin, nie však aj samotná skutočnosť, že páchateľ
spáchal trestný čin a bol zaň právoplatne odsúdený, keďže aj zahladené odsúdenie dáva obraz o osobe
odsúdeného a jeho sklonoch páchať trestnú činnosť a oprávňuje súd skúmať existenciu očakávania
vedenia riadneho života odsúdeným po jeho prípadnom podmienečnom prepustení z výkonu trestu

(Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 05.06.2019, sp. zn. 6Urtos/1/2019).

Nie je konfliktom so zákazom dvojitého postihu (res iudicata) podľa čl. 50 ods. 5 ústavy, čl. 4 ods. 1
Protokolu č. 7 k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a § 2 ods. 8, § 11 ods. 1
písm. e) Trestného poriadku, ak súd pri posudzovaní splnenia materiálnej podmienky podmienečného

prepustenia spočívajúcej v možnosti očakávať, že odsúdený v budúcnosti povedie riadny život,
zohľadní recidívu (najmä úmyselnej a druhovo rovnorodej) trestnej činnosti, skorší výkon trestu (trestov)
odňatia slobody, spáchanie ďalšieho trestného činu v skúšobnej dobe určenej pri skoršom, pôvodne
podmienečnom odsúdení alebo pri podmienečnom prepustení týkajúcom sa trestu (jeho zvyšku), ktorý
odsúdený vykonáva, alebo spáchanie trestného činu, za ktorý je odsúdený aktuálne vo výkone trestu

v skúšobnej dobe určenej pri skoršom podmienečnom odsúdení alebo podmienečnom prepustení z
výkonu trestu odňatia slobody. Ide totiž o skutočnosti, ktoré očakávanie vedenia riadneho života v
budúcnostinevyhnutnekauzálne(ajkeďnievýlučne)podmieňujúanetýkajúsalensamotnéhotrestného
činu konštatovaného predmetným odsúdením, ale dominantne externých okolností páchania trestnej
činnosti pred dotknutým odsúdením alebo po ňom, a to v relevantnom zákonnom kontexte, pričom súd

musí hodnotiť splnenie takej podmienky obligatórne (samozrejme, s adekvátnym odrazom v odôvodnení
svojho rozhodnutia, teda nielen mechanickým odkazom na kriminálnu minulosť odsúdeného – k tomu
pozri I. ÚS 36/2022). Neprípustná (podľa okolností prípadu až v rovine ústavnej neudržateľnosti)
by bola len výlučná absolutizácia samotného odsúdenia (bez prítomnosti súvislostí uvedených v
predchádzajúcej vete), ktorého by sa taká úvaha týkala s vyústením do negatívneho záveru pre

možnosť podmienečného prepustenia odsúdeného (nemožno podmienečne prepustiť len preto, lebo
odsúdený spáchal to, za čo bol uznaný za vinného konkrétnym rozsudkom). (uznesenie Ústavného súdu
Slovenskej republiky zo dňa 11.10.2023, sp. zn. IV. ÚS 511/2023)

Rozhodnutie o podmienečnom prepustení je fakultatívnej povahy, čo znamená, že naň neexistuje právny

nárok, ktorého by sa mohol odsúdený domáhať ihneď, ak sa po určitú zákonom stanovenú dobu správal
vo výkone trestu slušne a vzorne si plnil uložené povinnosti (Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky zo dňa 05.06.2019, sp. zn. 6Urtos/1/2019).

Súd v zmysle § 2 ods. 12 Trestného poriadku vyhodnotil dôkazy získané zákonným spôsobom

podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu
jednotlivo i v ich súhrne, a dospel k nasledovným záverom.

Prvá zákonná (formálna) podmienka splnená nie je, a to z nasledovných dôvodov.V čase podania žiadosti odsúdeného o podmienečné prepustenie odsúdený vykonával trest odňatia
slobody vo výmere 1 rok za prečin zanedbanie povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b)

Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b) Trestného zákona, ktorý mu bol uložený trestným
rozkazom Okresného súdu Malacky zo dňa 30.10.2020, sp. zn. 1T/89/2020, v spojení s uznesením
Okresného súdu Malacky zo dňa 09.10.2024, sp. zn. 1T/89/2020, v spojení s uznesením Krajského súdu
v Bratislave zo dňa 16.01.2025, sp. zn. 1Tos/96/2024.

V období medzi podaním žiadosti o podmienečné prepustenie a rozhodovaním vo veci samej došlo
dňa 04.11.2025 k vyhláseniu uznesenia, ktorým Krajský súd v Trnave zamietol odvolanie prokurátora
proti rozsudku Okresného súdu Galanta zo dňa 21.05.2025, sp. zn. 1T/85/2022, čím sa toto trestné
konanie právoplatne skončilo. Týmto rozsudkom Okresného súdu Galanta zo dňa 21.05.2025, sp. zn.
1T/85/2022, v spojení s uznesením Krajského súdu v Trnave zo dňa 04.11.2025, sp. zn. 3To/122/2025,
bol B. C. uznaný za vinného za zločin podvod podľa § 221 ods. 1, ods. 2, ods. 3 písm. c) Trestného

zákona s poukazom na § 138 písm. b), písm. h) Trestného zákona, za ktorý mu bol uložený úhrnný
i súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 16 mesiacov so zaradením do ústavu na výkon trestu
s minimálnym stupňom stráženia; v rámci súhrnného trestu bol zrušený výrok o treste trestného rozkazu
Okresného súdu Malacky sp. zn. 1T/89/2020 zo dňa 30.10.2020, právoplatný dňa 29.12.2020, ako aj
všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo

zrušením, stratili podklad.

V čase podania žiadosti, keď odsúdený vykonával trest odňatia slobody vo výmere 1 rok za prečin
zanedbanie povinnej výživy, sa pre posúdenie formálnej podmienky uplatňoval § 66 ods. 1 písm. a)
Trestného zákona, v zmysle ktorého bolo pre splnenie formálnej podmienky potrebné vykonať polovicu

uloženého nepodmienečného trestu, a v tom čase bola formálna podmienka splnená ku dňu 27.08.2025,
čo vyplýva aj zo skráteného výpisu klienta zo dňa 13.10.2025. Ku dňu 04.11.2025 však bol výrok o tomto
treste zrušený v rámci už spomenutého súhrnného trestu, a odsúdený začal vykonávať trest odňatia
slobody vo výmere 16 mesiacov za zločin podvod; výkon tohto trestu bol odsúdenému nariadený dňa
17.11.2025. V čase rozhodovania o žiadosti odsúdeného dňa 18.11.2025, kedy odsúdený už vykonával

trest odňatia slobody zločin podvod, bolo preto potrebné formálnu podmienku posúdiť podľa § 66 ods. 1
písm. b) Trestného zákona, v zmysle ktorého bolo pre splnenie formálnej podmienky potrebné vykonať
dve tretiny uloženého nepodmienečného trestu, pričom tento moment nastáva ku dňu 16.01.2026, čo
vyplýva aj z aktualizovaného skráteného výpisu klienta zo dňa 18.11.2025.

Pretože v čase rozhodovania o žiadosti odsúdeného dňa 18.11.2025, odsúdený ešte nevykonal dve
tretiny uloženého nepodmienečného trestu za zločin podvod v trestnej veci Okresného súdu Galanta
sp. zn. 1T/85/2022, keďže k výkonu dvoch tretín uvedeného trestu dôjde až 16.01.2026, tak nebola
splnená prvá zákonná (formálna) podmienka pre podmienečné prepustenie odsúdeného, a preto súd
návrh odsúdeného zamietol.

Pokiaľ obhajkyňa poukazovala na použitie § 66 ods. 1 písm. c) Trestného zákona, podľa ktorého
ak ide o osobu odsúdenú za zločin, ktorá nebola pred spáchaním trestného činu vo výkone trestu
odňatia slobody, túto možno podmienečne prepustiť po výkone polovice uloženého nepodmienečného
trestu odňatia slobody, tak odsúdený síce v tomto zmysle vykonal už polovicu uloženého trestu odňatia

slobody (8 mesiacov počnúc 27.02.2025) a vo výkone trestu odňatia slobody je prvý krát, avšak návrh
na podmienečné prepustenie podľa § 66 ods. 1 písm. c) Trestného zákona môže podľa § 415 ods.
2 Trestného poriadku podať iba a len riaditeľ ústavu na výkon trestu odňatia slobody, v ktorom sa
trest vykonáva. Odsúdený samostatne nie je oprávnenou osobou na podanie návrhu na podmienečné
prepustenie podľa § 66 ods. 1 písm. c) Trestného zákona. Žiadosť, ktorá je predmetom prejednávanej

trestnej veci, je žiadosťou odsúdeného, nie návrhom riaditeľa Ústavu na výkon trestu odňatia slobody
Hrnčiarovce nad Parnou, preto je v prejednávenej trestnej veci potrebné uplatniť § 66 ods. 1 písm.
b) Trestného zákona, a nie § 66 ods. 1 písm. c) Trestného zákona. Z týchto dôvodov súd posúdil
argumentáciu obhajkyne, ktorá poukazovala na použitie § 66 ods. 1 písm. c) Trestného zákona, ako
nesprávnu.

Pretože nebola splnená už prvá zákonná (formálna) podmienka pre podmienečné prepustenie
odsúdeného, súd sa nezaoberal posudzovaním ďalších zákonných podmienok pre podmienečné
prepustenie - druhá zákonná (prvá materiálna) podmienka je, že odsúdený vo výkone trestu plnenímsvojich povinností a svojím správaním preukázal polepšenie, a tretia zákonná (druhá materiálna)
podmienka je, že sa môže od odsúdeného očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život.

Vzhľadom na vykonané dokazovanie a vyššie uvedené skutočnosti a úvahy súd rozhodol tak, ako je
uvedené vo výroku tohto uznesenia, teda tak, že návrh odsúdeného o podmienečné prepustenie z
výkonu trestu odňatia slobody zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustná sťažnosť, ktorá má odkladný účinok. Sťažnosť sa podáva na
Okresný súd Trnava a to do 3 (troch) pracovných dní od oznámenia uznesenia, a rozhoduje o nej Krajský

súd v Trnave. Oznámením uznesenia je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba uznesenie
doručiť, alebo doručenie rovnopisu uznesenia. Právne neúčinná je sťažnosť podaná osobou, ktorá sa
svojho práva podať sťažnosť výslovne vzdala.