Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 3. december 2025

Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: 2S/39/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0824100465
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 12. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mgr. Katarína Haviarová

ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2025:0824100465.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mgr. Kataríny

Haviarovej (sudkyňa spravodajkyňa) a členov senátu JUDr. Petra Piroša a JUDr. Miroslavy Štefčekovej,
v právnej veci žalobcu: Združenie domových samospráv, o.z., so sídlom Rovniankova 14, 851 02
Bratislava - mestská časť Petržalka, IČO: 31 820 174, právne zastúpený: Tkáč & Partners, s.r.o., so
sídlom Hrnčiarska 29, 040 01 Košice - mestská časť Staré Mesto, IČO: 53 929 691, proti žalovanému:
Okresný úrad Žilina, odbor opravných prostriedkov, so sídlom Vysokoškolákov 8556, 010 08 Žilina,
za účasti ďalších účastníkov konania: 1/ Urbariát pozemkové spoločenstvo Ochodnica, so sídlom
Ochodnica 204, 023 35 Ochodnica, 2/ Obec Ochodnica, so sídlom Ochodnica 121, 023 35 Ochodnica, v

konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného OU-ZA-OOP3-2024/031755-003 zo dňa 26.
apríla 2024, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh na prerušenie konania podľa § 100 ods. 1 písm. c) SSP z a m i e t a.

II. Súd žalobu z a m i e t a.

III. Žalobcovi ani žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

IV. Ďalším účastníkom konania náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Administratívne konanie a administratívne rozhodnutia

1. Okresný úrad Kysucké Nové Mesto, odbor starostlivosti o životné prostredie, ako prvostupňový orgán
verejnej správy (ďalej len „prvostupňový orgán“) rozhodnutím č. OU-KM-OSZP-2024/000477-017 zo
dňa 14.03.2024 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) rozhodol podľa § 29 ods. 2 zákona č. 24/2006
Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len

„zákon EIA“ alebo „zákon č. 24/2006“) a § 46 a § 47 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny
poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „správny poriadok“), po vykonaní zisťovacieho
konania pre navrhovanú činnosť „Opatrenia na zlepšenie zadržiavania vody na pozemkoch Urbariát
pozemkové spoločenstvo Ochodnica“, ktorú predložil navrhovateľ Urbariát pozemkové spoločenstvo
Ochodnica (v tomto súdnom konaní ďalší účastník konania 1) tak, že navrhovaná činnosť „Opatrenia na
zlepšenie zadržiavania vody na pozemkoch Urbariát pozemkové spoločenstvo Ochodnica“ , uvedená
v predloženom zámere navrhovateľa Urbariát pozemkové spoločenstvo Ochodnica, vypracovaný

spracovateľom ENGOM, s.r.o. (A. B. C.), Bytčická 89, 010 01 Žilina, predmetom ktorej je zlepšenie
hospodárenia v lesoch prírode blízkymi spôsobmi, zlepšenie retenčnej schopnosti krajiny, zmiernenie
vodnej erózie pôdy, zmiernenie dopadov klimatickej krízy a prevencia pred povodňami a požiarmi,
sa nebude posudzovať podľa zákona EIA. Zároveň boli predmetným rozhodnutím uložené taxatívnepodmienky, ktoré eliminujú alebo zmierňujú vplyvy na životné prostredie a je potrebné ich rešpektovať
alebo dodržiavať.

2. Proti prvostupňovému rozhodnutiu bolo podané odvolanie zo strany žalobcu.

3.OpodanomodvolanírozhodolOkresnýúradŽilina,odboropravnýchprostriedkov,referátstarostlivosti
o životné prostredie (ďalej len „žalovaný“) rozhodnutím č. OU-ZA-OOP3-2024/031755-003 zo dňa
26.04.2024 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“ alebo „rozhodnutie žalovaného“), ktorým podľa § 59

ods. 2 správneho poriadku zmenil prvostupňové rozhodnutia tak, že v jeho výrokovej časti text:
„Navrhovaná činnosť „Opatrenia na zlepšenie zadržiavania vody na pozemkoch Urbariát pozemkové
spoločenstvo Ochodnica“, uvedená v predloženom zámere navrhovateľa Urbariát pozemkové
spoločenstvo Ochodnica, Ochodnica 204, 023 35 Ochodnica, vypracovaný spracovateľom ENGOM,
s.r.o. (A. B. C.), Bytčická 89, 010 01 Žilina, predmetom ktorej je zlepšenie hospodárenia v lesoch
prírode blízkymi spôsobmi, zlepšenie retenčnej schopnosti krajiny, zmiernenie vodnej erózie pôdy,

zmiernenie dopadov klimatickej krízy a prevencia pred povodňami a požiarmi sa nebude posudzovať
podľa zákona EIA. Pre uvedenú činnosť je preto možné podať návrh na začatie povoľovacieho konania
podľa osobitných predpisov.“ Nahradil novým textom, ktorý znie: „Navrhovaná činnosť „Opatrenia na
zlepšenie zadržiavania vody na pozemkoch Urbariát pozemkové spoločenstvo Ochodnica“, uvedená
vpredloženomzámerenavrhovateľaUrbariátpozemkovéspoločenstvoOchodnica,Ochodnica204,023

35 Ochodnica, IČO: 423 489 43, vypracovanom spracovateľom ENGOM, s.r.o. (A. B. C.), Bytčická 89,
01001Žilina,predmetomktorejjevybudovaniepreventívnychprotipovodňovýchopatrenínapozemkoch
parc. č. KN-C 4866, 465/8, 4860, 2073/3, 4859, 3535, 4861, 3413/1, 3534, 4158, 4873/1, 3740, 4875,
4867, 4870, 2245/6, 2335, 2344/8, 3603/1, 3415/1, 4826/1, 4821, 2859, 2826/1, 4817, 2861, 2862/1,
4812/1, 3150/28, 4826/3, 4809, 2780, 2449, 4810, 2801/3, 2801/4, 4900, 3040/2, 4013, 3090, 3150/3,

3150/33, 3151, 2881, 4198, 4162, 2344/6, v katastrálnom území D. sa nebude posudzovať podľa
zákona EIA. Pre uvedenú činnosť je preto možné podať návrh na začatie povoľovacieho konania podľa
osobitných predpisov.“ Zároveň uviedol, že výrok prvostupňového rozhodnutia v jeho ostatných častiach
zostáva nezmenený.

Žaloba, žalobné body a argumentácia žalobcu

4. Voči rozhodnutiu žalovaného podal žalobca v zákonom stanovenej lehote správnu žalobu o
preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného. V bode 1. správnej žaloby pod názvom „Systematický
a logický rámec žaloby“ žalobca uviedol, že touto žalobou si plní právnu povinnosť uvedenú v § 19

zákona č. 17/1992 Zb. o životnom prostredí v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o životnom
prostredí“ alebo „zákon o ŽP“ alebo „zákon č. 17/1992 Zb.“), pričom potencionálne ohrozenie životného
prostredia spočíva v nesplnení si právnej povinnosti zo strany ďalšieho účastníka 1/, a zároveň
v nesprávnom a nezákonnom postupe žalovaného ako orgánu štátnej správy na úseku životného
prostredia. Ďalší účastník 1/ si tiež nesplnil povinnosť uvedenú v § 18 zákona o ŽP, t. j. sám nepozná

vplyvy svojej činnosti na životné prostredie. Podľa žalobcu tiež žalovaný porušil povinnosť vplývajúcu
z § 17 ods. 2 zákona o ŽP, a teda nepostupoval zákonne a správne na úseku životného prostredia.
Ďalej poukázal na zásadu právnej istoty a zásadu legitímnych očakávaní a definoval sám seba ako
reprezentantaverejnosti.Poukázaltiežna§12ods.2zákonaoŽP,ktorýpodľanehotvoríjadroprávneho
základu tejto žaloby vo vzťahu k ochrane životného prostredia. Definoval tiež činnosť ZDS a princípy,

podľa ktorých funguje. Podľa žalobcu rozhodnutie žalovaného nebolo prijaté v súlade s Aarhuským
dohovorom, ale v rozpore s ním. Tiež boli podľa neho rozhodnutím žalovaného porušené ústavné práva
verejnosti podľa čl. 44, 45, 46, čl. 30 ods. 1 Ústavy SR, pretože žalovaný porušil a nedodržal celý rad
ustanovení osobitných zákonov.

5. V bode 2. „Základné náležitosti správnej žaloby a priebeh konania“ žalobca stručne opísal priebeh
konania pred prvostupňovým orgánom a žalovaným a splnenie podmienok na podanie správnej žaloby
žalobcom ako občianskym združením v oblasti životného prostredia.

6. V bode 3. „Žalobné body napadnutého rozhodnutia“ žalobca namietal, že napadnuté rozhodnutie

vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 191 ods. 1 písm. c) zákona č. 162/2015 Z.
z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“)), je nepreskúmateľné pre
nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov (§ 191 ods. 1 písm. d) SSP), skutkový stav, ktorý vzal orgán
verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo vnich nemá oporu (§ 191 ods. 1 písm. f) SSP) a v konaní došlo zároveň aj k podstatnému porušeniu
ustanoveniaokonanípredorgánomverejnejsprávy,ktorémohlomaťzanásledokvydanienezákonného
rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej (§ 191 ods. 1 písm. g) SSP).

7. V bode 4. „Odôvodnenie“ žalobca uviedol, že mu ide o úplné, presné a správne informácie o životnom
prostredí, príčinách stavu a následkoch s tým, že vychádzal z čl. 4 Aarhuského dohovoru, ktorý hovorí
o tom, ako sa môže domáhať práva na informácie o životnom prostredí. Uviedol, že cieľom jeho
postupu je, aby mohol ovplyvniť výsledok posudzovania najmä určením zásad, ktoré by bol realizátor

povinný dodržať, ale aj určenie konkrétnych opatrení. Ďalej uviedol, že v procese EIA zadefinoval
konkrétne environmentálne záujmy, ktoré žiadal riešiť v príslušnom konaní tak, aby úrad s využitím
najmä ustanovenia § 3 ods. 4 správneho poriadku viedol k správnemu, efektívnemu vybaveniu veci.
Tiež poukázal na § 2, § 20a, § 24 ods. 2, § 29 ods. 3, § 29 ods. 13, § 38 ods. 3 a § 66 zákona EIA a §
3 ods. 4 a 5, § 4 ods. 2 a § 47 ods. 3 správneho poriadku.

8. Podľa žalobcu, porušenie verejného záujmu v oblasti životného prostredia spočíva v tom, že: a)
Žalovaný neaplikoval základnú zásadu ochrany životného prostredia podľa § 12 zákona o ŽP, v dôsledku
čoho napadnuté rozhodnutie neuvádza, ktoré najvýznamnejšie vplyvy žalovaný identifikoval a na
základe ktorých kritérií o ďalšom posudzovaní rozhodol. Napadnuté rozhodnutie neobsahuje uvedenie
toho, presne ktoré vplyvy boli identifikované ako najvýznamnejšie a neobsahuje ani vyhodnotenie ich

prípustnosti podľa prhových hodnôt osobitných právnych predpisov.; b) Žalovaný nedôsledne uplatňoval
oprávnenia podľa § 22 ods. 6 zákona EIA v spojení s § 3 ods. 1 správneho poriadku a nevrátil
navrhovateľovi na dopracovanie zámer, hoci obsahoval zjavné nedostatky v dôsledku ktorých sa
nemohol dôsledne zistiť reálny vplyv zámeru na životné prostredie. Upustenie od variantného riešenia
je nepochopiteľné a nie je zrejmé, na základe čoho mu správny orgán vyhovel.; c) pri vyhodnotení

akceptovania podmienok ako opatrení nebolo nikde uvedené, na základe čoho správny orgán usúdil, že
aký vplyv akým spôsobom zmierňuje a akým spôsobom vyhodnotil efektivitu. Žalobca nemá automaticky
nárok na akceptovanie, ale má nárok na akceptovanie na základe odborného vyjadrenia.

9. Žalobca s poukazom na § 46 správneho poriadku namietal, že napadnuté rozhodnutie vo výroku

nebolo zosúladené s viacerými právnymi predpismi a bolo vydané na základe nespoľahlivo zisteného
stavu veci. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia sa opiera len o niektoré konkrétne dôvody, je len
čiastočne „well-based“, a svedčí o arbitrárnosti, svojvoľnosti a nepreskúmateľnosti pre nedostatok
dôvodov.

10. Žalobca tiež namietal nedodržanie ust. § 20a zákona EIA, keďže napadnuté rozhodnutie podľa neho
neobsahuje úvahu, ktorá by ozrejmila ako správny orgán uplatnil základnú zásadu ochrany životného
prostredia podľa § 12 zákona o ŽP, ani neobsahuje úvahu o tom, akým spôsobom v rozhodnutí sledoval
ústavný imperatív účinnej starostlivosti a ochrany životného prostredia, a preto je napadnuté rozhodnutie
podľa žalobcu nepreskúmateľné a nepochopiteľné pre nedostatok dôvodov. Napadnuté rozhodnutie

formálne obsahuje predpísané náležitosti podľa zákona EIA, avšak jeho obsah neosvedčuje, že by sa
správny orgán dôsledne zaoberal všetkými aspektmi a preto je nanajvýš formalistické.

11. Žalobca ako nezákonnosť napadnutého rozhodnutia namietal aj to, že pre výber podmienok
rozhodnutia zo zisťovacieho konania platí, že majú byť identifikované hlavné zdroje znečistenia

a poškodenia životného prostredia, tieto majú byť vyhodnotené, a následne majú byť určené
podmienky, ktorými sa toto znečistenie, resp. poškodenie eliminuje, resp. zmierňuje. Podľa žalobcu,
väčšina podmienok rozhodnutia nespĺňa uvedenú charakteristiku, ale je s ňou v priamom rozpore.
Tieto podmienky neobsahujú opatrenia, ktorými by sa starostlivosť, či ochrana, životného prostredia
zabezpečovali a keďže podmienky podľa § 29 ods. 13 zákona o EIA majú obsahovať opatrenia, ktorými

sa dosahuje účinná ochrana alebo starostlivosť o životné prostredie. Uvedené podmienky neosvedčujú
naplnenie účelu procesu posudzovania vplyvov podľa § 2 písm. d) zákona EIA, ale osvedčujú nesplnenie
účelu zákona EIA podľa § 2 písm. e) zákona EIA. Podmienky, ktoré určil prvostupňový orgán ako
záväzné, nie sú podmienkami, ktoré by spĺňali kritérium konkrétneho zmierňovacieho opatrenia, ktoré
je prvostupňový orgán povinný v zmysle § 29 ods. 13 zákona EIA uložiť navrhovateľovi, a následne

navrhovateľ je v zmysle § 17 ods. 1 zákona o ŽP povinný realizovať. Prvostupňový orgán pri ukladaní
povinnosti podľa § 29 ods. 13 zákona EIA nenaplnil účel a cieľ zákona EIA, a to svojou činnosťou
identifikovať vplyvy na životné prostredie a jeho jednotlivé časti, a následne uložiť všetky primeranézmierňujúce opatrenia. Takýmto postupom konal v rozpore s § 3 ods. 1 správneho poriadku a vydal
nezákonné rozhodnutie.

12. Ďalšou žalobnou námietkou žalobcu bolo, že vo vzťahu k nasledovným povoľovacím konaniam je
nepredvídateľné, akým spôsobom bude dotknutý orgán posudzovania vplyvov na životné prostredie
overovať splnenie týchto podmienok. Podľa žalobcu, uložené podmienky aj vo vzťahu k nasledovným
povoľovacím procesom nezabezpečia účinnú starostlivosť a ochranu životného prostredia, a preto je ich
uplatnenie nekontrolovateľné a formálne. Ďalej uviedol, že prvostupňový orgán nezabezpečil vykonanie

konzultácií podľa § 63 zákona EIA, ani podľa čl. 6 ods. 5 Smernice o EIA.

13. Žalobca okrem v petite navrhovaného zrušenia rozhodnutia žalovaného a jemu predchádzajúceho
prvostupňovéhorozhodnutiavžalobenavrholajprerušiťkonanievsúvislostispoloženímprejudiciálnych
otázok Súdnemu dvoru EÚ, a zároveň navrhol, aby správny súd žalobe priznal odkladný účinok.

Vyjadrenie žalovaného k žalobe

14. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že žalobca na viacerých miestach správnej žaloby uvádza
znenia všeobecne záväzných právnych predpisov a následne poukazuje na ich porušovanie bez toho,
aby uviedol akým konkrétnym konaním, resp. nekonaním sa mal prvostupňový orgán alebo žalovaný

dopustiť ich porušenia. Namietané porušenia sú tak bez skutkovej a právnej argumentácie vzťahujúcej
sa k preskúmavanému konkrétnemu prípadu, a preto je nutné takto formulované žalobné dôvody označiť
za nedostatočne konkrétne a z tohto dôvodu ani nie je možné sa k nim vyjadriť. Obsah správnej
žaloby je tak koncipovaný veľmi všeobecne s možnosťou jej aplikácie aj na ďalšie konania. Žalobca
tak vo svojej žalobe len veľmi okrajovo zohľadňuje konkrétny druh navrhovanej činnosti. Všetky citácie

rozsudkov, ktoré uvádza vo svojej žalobe sú vytrhnuté z kontextu a vzťahujú sa vždy na konkrétnu
posudzovanú vec, pričom žalobca opäť neuvádza, ako by mohli byť v nich prijaté závery aplikovateľné
aj na toto konkrétne konanie. Rovnakým spôsobom žalobca zasiela stanoviská ku konaniam vedeným
v zmysle zákona EIA. Podľa právneho názoru žalovaného prvostupňový orgán preskúmal a zaoberal
sa všetkými pripomienkami a návrhmi dotknutých orgánov a verejnosti. Výstupom zisťovacieho konania

je rozhodnutie o tom, či sa zámer alebo zmena navrhovanej činnosti bude posudzovať podľa zákona
EIA, ktoré prvostupňový orgán na základe výsledkov zisťovacieho konania aj vydal a prihliadal pri
tom na kritériá stanovené zákonom EIA a všetky stanoviská doručené k zámeru navrhovanej činnosti.
Výrok rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu spĺňa zákonom požadované náležitosti v súlade
s § 47 ods. 2 správneho poriadku a § 29 ods. 13 zákona EIA. Výrok je jednoznačný, zrozumiteľný a

preskúmateľný.

15. Podľa žalovaného, jednotlivé vplyvy navrhovanej činnosti na životné prostredie boli prvostupňovým
správnym orgánom dostatočne identifikované a adekvátne vyhodnotené v procese zisťovacieho
konania. Žalovaný sa stotožnil s postupom prvostupňového správneho orgánu pri vykonaní zisťovacieho

konania o posudzovaní navrhovanej činnosti. Účelom vykonania zisťovacieho konania je na základe
zámeru alebo oznámenia o zmene navrhovanej činnosti, kritérií podľa prílohy č. 10 zákona EIA a s
prihliadnutím na doručené stanoviská zhodnotiť, či navrhovaná činnosť alebo jej zmena predpokladá
tak zásadný vplyv na životné prostredie, že je nevyhnutné jej ďalšie posudzovanie podľa zákona EIA.
Stanovenie jednotlivých podmienok na elimináciu, príp. zmiernenie vplyvov na životné prostredie je v

dispozícii správneho orgánu, pričom na doručené stanoviská a podmienky v nich určené prihliada najmä
vo vzťahu k ich vykonateľnosti, účelnosti a relevantnosti pre konkrétny prípad. Správny orgán prvého
stupňa preskúmal a zaoberal sa všetkými pripomienkami a návrhmi dotknutých orgánov, pričom niektoré
podmienky, ktoré vyplynuli z doručených stanovísk, boli zahrnuté vo výrokovej časti napadnutého
rozhodnutia.

16. Žalovaný sa nestotožnil s názorom žalobcu, že v prvostupňovom rozhodnutí neboli dostatočne
vyhodnotené vplyvy navrhovanej činnosti, nakoľko tieto sú podľa názoru žalovaného adekvátne
vyhodnotené na str. 7 až 14 predmetného rozhodnutia. Taktiež žalobca vo svojej žalobe namieta,
že prvostupňový správny orgán nevrátil zámer navrhovanej činnosti na dopracovanie navrhovateľovi,

neuvádza však žiadne relevantné dôvody, prečo považuje predložený zámer po obsahovej stránke
za nedostatočný. Vo vzťahu k namietanej jednovariantnosti žalovaný uvádza, že zámer navrhovanej
činnosti obsahoval v súlade s ustanovením § 22 ods. 1 zákona EIA nulový variant stavu, ktorý by nastal,
ak by sa navrhovaná činnosť nerealizovala a aspoň jeden variant navrhovanej činnosti.17. Žalovaný sa čiastočne stotožnil s názorom odvolateľa, že niektoré vo výroku stanovené podmienky
sú parafrázou právnych povinností, ktoré vyplývajú z osobitných právnych predpisov. Opatrenia

smerujúce k zabezpečeniu súladu, resp. dodržiavaniu platných právnych predpisov na úseku ochrany
jednotlivých zložiek životného prostredia vrátane zdravia sa nepovažujú za relevantné opatrenia a
nespĺňajú podmienky a účel, pre ktorý sa zisťovacie konanie vykonáva. Navrhovateľ je povinný
dodržiavať platnú legislatívu na úseku ochrany životného prostredia a to aj vtedy, ak to nebude uvedené
vo výrokovej časti rozhodnutia zo zisťovacieho konania. Súlad konkrétneho návrhu s platnými právnymi

predpismi v povoľovacom konaní posudzuje povoľovací orgán ako aj dotknuté orgány prostredníctvom
záväzných stanovísk. Uvedenie takýchto podmienok vo výroku rozhodnutia však nemá za následok
nezákonnosť rozhodnutia, a to najmä v prípade, ak výrok rozhodnutia v ďalšom texte obsahuje
podmienky, ktoré napĺňajú požiadavku účinného zmiernenia vplyvov. Konštatoval, že rozhodnutie
prvostupňového správneho orgánu obsahuje aj podmienky vymedzené v súlade s ustanovením § 29
ods. 13 zákona EIA, preto nemohlo dôjsť k jeho porušeniu, ktoré by malo za následok nezákonnosť

prvostupňového rozhodnutia.

18. Vo vzťahu k námietke žalobcu, že navrhovateľ ani správny orgán si nezistili názor správcu
vodného toku, v povodí ktorého sa predmetný zámer nachádza a navrhuje, žalovaný uviedol, rovnako
ako v napadnutom rozhodnutí, že navrhovateľ v doplňujúcich informáciách poukázal na stanovisko

Slovenského vodohospodárskeho podniku, š.p., Povodie horného Váhu, OZ Ružomberok č. CS SVP
OZ PN 1034/2023/2 zo dňa 31.01.2023, ktorý konštatoval, že navrhované opatrenia sa budú realizovať
v povodí vodného toku „Ochodničianka (i.č. 4-21-06-4867)“, avšak k priamemu zásahu do vodného
toku a jeho ochranného pásma nedôjde. Predmetné stanovisko je súčasťou spisového materiálu.
K námietke žalobcu, že mu prvostupňový správny orgán neumožnil zúčastniť sa konzultácie v zmysle

§ 63 zákona EIA uviedol, že vo svetle judikatúry Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky
zo znenia § 63 zákona EIA nevyplýva správnemu orgánu povinnosť vykonať konzultácie aj v rámci
zisťovacieho konania. Citácia z rozsudku Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
3Svk/22/2023 zo dňa 27.06.2024 (právoplatné dňa 24.08.2024): „Vychádzajúc z vlastného znenia
citovaného ustanovenia, zákon EIA inštitút tzv. konzultácií spája až so samotným posudzovaním vplyvov

navrhovaných činností alebo ich zmien na životné prostredie. Uvedené korešponduje aj so Smernicou
EIA, ktorá rovnako tento inštitút spája až s konaním o posudzovaní vplyvov na životné prostredie. V
zmysle čl. 2 písm. g) Smernice EIA sú konzultácie zaradené do procesu posudzovania vplyvov na
životné prostredie a rovnako sú systematicky následne zaradené pod čl. 5 Smernice EIA, ktorý upravuje
vykonanie posudzovania vplyvov na životné prostredie a nie zisťovacie konanie, ktoré je upravené v

čl. 4 smernice. Rovnako sú relevantné aj úvodné ustanovenia novely č. 2014/52/EÚ Smernice EIA,
ktorá konzultácie v zisťovacom konaní len odporúča ako „dobrý správny postup“ (bod 29). Vzhľadom
na to, že zákon EIA a ani Smernica EIA v zisťovacom konaní výslovne nepredpokladajú vykonanie
konzultácií, ktoré sú až inštitútom posudzovania vplyvov na životné prostredie, v prípade, že príslušný
orgán tieto v zisťovacom konaní nevykonal, nemožno uvedené považovať za nezákonný postup. Preto

námietku sťažovateľa v tomto smere kasačný súd rovnako vyhodnotil ako nedôvodnú. Uvedený záver
však nevylučuje, aby príslušné orgány vykonali konzultácie aj v rámci zisťovacieho konania, ak ich
vykonanie môže byť prínosné pre dôkladné posúdenie veci.“ V zmysle vyššie uvedeného je možné
uzavrieť, že z predmetného ustanovenia zákona EIA nevyplýva správnemu orgánu povinnosť vykonať
konzultácie v rámci zisťovacieho konania obligatórne, ale umožňuje fakultatívne využiť tento inštitút

pokiaľ konajúci správny orgán dospeje k záveru, že to je pre daný prípad účelné. V posudzovanom
prípade prvostupňový správny orgán, vzhľadom na úroveň spracovania zámeru s prihliadnutím na
doručené stanoviská dotknutých subjektov, dospel k záveru, že písomnosti zabezpečené správnym
orgánom v rámci správneho konania sú postačujúce na rozhodnutie vo veci, preto nepovažoval
nariadenie konzultácií za nevyhnutné a s týmto záverom sa stotožnil aj žalovaný. Žalobca neuviedol

žiadne relevantné tvrdenie, ktoré by odôvodňovalo potrebu nariadiť konzultácie a prvostupňový správny
orgán mal za to, že skutočný stav veci bol dostatočne zistený.

19. Konštatoval, že žalobca poukazuje na nedostatočné odôvodnenie druhostupňového rozhodnutia,
pritom odvolací správny orgán sa jednotlivo vysporiadal s každým bodom podaného odvolania.

Odvolací správny orgán síce preskúma rozhodnutie prvostupňového orgánu v celom rozsahu, vrátane
predloženého spisového materiálu.

Vyjadrenie ďalšieho účastníka konania 1/ k žalobe20. Ďalší účastník konania 1/ vo vyjadrení k žalobe k žalobným námietkam žalobcu uviedol, že
napadnuté rozhodnutie vychádza zo správneho právneho posúdenia veci, je dostatočne zrozumiteľné

a je dostatočne vecné a zdôvodnené. Tiež uviedol, že formálne pochybenie prvostupňového orgánu vo
výroku rozhodnutia žalovaný opravil zmenou výroku prvostupňového rozhodnutia. Skutkový stav vo veci
samej je formálne aj vecne v súlade s administratívnym spisom a má v ňom úplnú oporu a v správnom
konaní nedošlo k porušeniu ustanovení o konaní pred orgánmi verejnej správy, ktoré by mohlo mať za
následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej. Žalovaný na základe podaného odvolania

postupoval v súlade so zákonom a napadnuté rozhodnutie je v súlade s hmotným ako aj procesným
právom.

Replika žalobcu

21. Žalobca v replike k vyjadreniu žalovaného a ďalšieho účastníka konania v podstate zopakoval

argumentáciu, uvedenú v správnej žalobe, a navyše sa zameral na nezákonnosť prvostupňového
rozhodnutia a jeho plagiátorstvo.

Posúdenie opodstatnenosti žaloby - podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov súdom

22. Správny súd v Banskej Bystrici uznesením č. k. 2S/39/2024-47 zo dňa 17.09.2024, právoplatným
dňa 06.10.2024, podľa § 188 SSP zamietol návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej
žalobe, nakoľko nezistil naplnenie zákonného predpokladu na vydanie takéhoto rozhodnutia v zmysle
§ 185 SSP, a to z dôvodov bližšie uvedených v odôvodnení predmetného uznesenia.

23. Správny súd v Banskej Bystrici ako vecne a miestne príslušný súd nariadil pojednávanie podľa § 107
ods. 1 písm. a) SSP, avšak na nariadené pojednávanie sa žiadny účastník konania ani žiadna verejnosť
nedostavili, a preto bol rozsudok verejne vyhlásený vyvesením jeho skráteného písomného vyhotovenia
bez odôvodnenia na úradnej tabuli a webovej stránke po dobu 14 dní podľa § 137 ods. 3 SSP.

24. Správny súd v Banskej Bystrici vecne príslušný podľa § 10 SSP a miestne príslušný podľa § 13 ods.
1 SSP preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňového orgánu verejnej správy,
vrátane konania, ktoré ich vydaniu predchádzalo, pričom dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná,
preto ju zamietol podľa § 190 SSP.

Relevantné zákonné ustanovenia

25. Podľa § 20a zákona č. 24/2006 Z. z.: rozhodnutie vydané v zisťovacom konaní a záverečné
stanovisko okrem všeobecných náležitostí rozhodnutia obsahuje a) odôvodnenie rozhodnutia vydaného
v zisťovacom konaní podľa § 29 ods. 13 alebo b) odôvodnenie záverečného stanoviska vrátane toho,

ako sa príslušný orgán vysporiadal s jednotlivými stanoviskami doručenými v priebehu posudzovania
vplyvov, ako aj s odborným posudkom podľa § 36 a dôvody odsúhlasenia alebo neodsúhlasenia
realizácie navrhovanej činnosti podľa § 37 ods. 4 a prílohy č. 12 časti VII a c) ďalšie údaje uvedené v
prílohe č. 12.

26. Podľa § 29 ods. 2 zákona č. 24/2006 Z. z.; príslušný orgán na základe zámeru alebo oznámenia o
zmene navrhovanej činnosti vykoná zisťovacie konanie o posudzovaní navrhovanej činnosti k zámeru
alebo k oznámeniu o zmene navrhovanej činnosti a rozhodne, či sa predmet zisťovacieho konania bude
posudzovať podľa tohto zákona.

27. Podľa § 29 ods. 3 zákona č. 24/2006 Z. z.; ak sa rozhoduje o tom, či sa navrhovaná činnosť alebo
jej zmena bude posudzovať podľa tohto zákona, primerane sa použijú kritériá pre zisťovacie konanie
uvedené v prílohe č. 10, pričom príslušný orgán prihliada aj na stanoviská podľa § 23 ods. 4.

28. Podľa § 29 ods. 9 zákona č. 24/2006 Z. z.; rezortný orgán, povoľujúci orgán, dotknutý orgán a

dotknutáobecmôžudoručiťpríslušnémuorgánupísomnéstanoviskákoznámeniuozmenenavrhovanej
činnosti do desiatich pracovných dní od jeho doručenia; ak sa nedoručí písomné stanovisko v uvedenej
lehote, tak sa stanovisko považuje za súhlasné. Verejnosť môže doručiť príslušnému orgánu písomné
stanovisko k oznámeniu o zmene navrhovanej činnosti do desiatich pracovných dní od zverejneniauvedených informácií podľa odseku 8; písomné stanovisko sa považuje za doručené, aj keď bolo v
určenej lehote doručené dotknutej obci.

29. Podľa § 29 ods. 13 zákona č. 24/2006 Z. z.; výroková časť rozhodnutia vydaného v zisťovacom
konaní, okrem náležitostí ustanovených všeobecným predpisom o správnom konaní, obsahuje určenie,
či sa navrhovaná činnosť alebo jej zmena má posudzovať podľa tohto zákona. Ak ide o rozhodnutie, v
ktorom sa určilo, že navrhovaná činnosť alebo jej zmena nepodlieha posudzovaniu podľa tohto zákona,
výroková časť rozhodnutia obsahuje aj podmienky, ktoré eliminujú alebo zmierňujú vplyv na životné

prostredie.

30. Podľa § 20a písm. a) zákona č. 24/2006 Z. z.; rozhodnutie vydané v zisťovacom konaní a záverečné
stanovisko okrem všeobecných náležitostí rozhodnutia obsahuje
a) odôvodnenie rozhodnutia vydaného v zisťovacom konaní podľa § 29 ods. 13.

31. Podľa § 24 ods. 1 písm. i) zákona č. 24/20226 Z. z.; príslušný orgán informuje bezodkladne verejnosť
na svojom webovom sídle, prípadne aj na svojej úradnej tabuli o
i) iných informáciách dôležitých na vydanie záverečného stanoviska alebo povolenia.

32. Podľa § 63 ods. 1 zákona č. 24/2006 Z. z.; príslušný orgán pri posudzovaní vplyvov strategických

dokumentov alebo navrhovaných činností alebo ich zmien zabezpečí vykonanie konzultácií s
povoľujúcimorgánomaleboschvaľujúcimorgánom,rezortnýmorgánom,dotknutýmorgánom,dotknutou
obcou a dotknutou verejnosťou, ktorá má možnosť zúčastniť sa konzultácií počas celého procesu
posudzovania vplyvov.

33. Podľa § 64 ods. 1 zákona č. 24/2006 Z. z.; na konania podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný
predpis o správnom konaní okrem
a) konania podľa druhej a štvrtej časti zákona
b) osobitosti konania podľa § 20 ods. 1 a 3,
c) upustenia od variantného riešenia podľa § 22 ods. 6,

d) určenia obcí, v ktorých bude zámer k nahliadnutiu podľa § 23 ods. 2,
e) určenia rozsahu hodnotenia a harmonogramu podľa § 30,
f) konfliktu záujmov podľa § 63a.

34. Podľa § 47 ods. 3 správneho poriadku; v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré

skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil
správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s
návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

35. Podľa čl. 44 ods. 1 Ústavy SR; každý má právo na priaznivé životné prostredie.

36. Podľa čl. 45 Ústavy SR; každý má právo na včasné a úplné informácie o stave životného prostredia
a o príčinách a následkoch tohto stavu.

37. Podľa čl. 51 ods. 1 Ústavy SR; domáhať sa práv uvedených v čl. 35, 36, 37 ods. 4, čl. 38 až 42 a čl.

44 až 46 tejto ústavy sa možno len v medziach zákonov, ktoré tieto ustanovenia vykonávajú.

38. Podľa čl. 7 ods. 2 Ústavy SR; Slovenská republika môže medzinárodnou zmluvou, ktorá bola
ratifikovaná a vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, alebo na základe takej zmluvy preniesť
výkon časti svojich práv na Európske spoločenstvá a Európsku úniu. Právne záväzné akty Európskych

spoločenstiev a Európskej únie majú prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky. Prevzatie právne
záväzných aktov, ktoré vyžadujú implementáciu, sa vykoná zákonom alebo nariadením vlády podľa čl.
120 ods. 2.

39. Podľa čl. 3 ods. 2 Aarhuského dohovoru (Oznámenie Ministerstva zahraničných vecí SR č. 43/2006

Z. z. ); každá Strana sa usiluje zabezpečiť, aby úradníci a orgány podporovali a usmerňovali verejnosť
pri požadovaní prístupu k informáciám, uľahčovali jej účasť na rozhodovacom procese a pri požadovaní
prístupu k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia.40. Podľa čl. 4 ods. 1 Aarhuského dohovoru; každá Strana zabezpečí, že orgány verejnej moci v rozsahu
tohto článku a v rámci vnútroštátnych právnych predpisov sprístupnia verejnosti na základe žiadosti
informácie o životnom prostredí; ak sa tak požaduje a vyplýva to z ustanovenia písmena b), aj kópie

aktuálnej dokumentácie obsahujúcej alebo pozostávajúcej z týchto informácií:
a) bez toho, aby musel byť preukázaný záujem;
b) v požadovanej forme s výnimkou, ak
i) je pre orgány verejnej moci vhodné poskytnúť ich v inej forme, pričom v tomto prípade bude uvedený
dôvod, pre ktorý boli poskytnuté v takejto forme, alebo

ii) informácia je už verejne dostupná v inej forme.

41. Podľa čl. 9 ods. 3, 4 a 5 Aarhuského dohovoru;
3. Navyše bez toho, aby boli dotknuté procesy preskúmania uvedené v odsekoch 1 a 2, každá Strana
zabezpečí, ak sú splnené podmienky uvedené v jej vnútroštátnom práve, ak sú nejaké, aby členovia
verejnosti mali prístup k správnemu alebo súdnemu konaniu umožňujúcemu napadnutie úkonov a

opomenutí súkromných osôb a orgánov verejnej moci, ktoré sú v rozpore s jej vnútroštátnym právom
v oblasti životného prostredia.
4. Navyše bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia odseku 1, postupy uvedené v odsekoch 1, 2 a 3
zabezpečia zodpovedajúcu a účinnú nápravu vrátane predbežných právnych opatrení, ak sú vhodné,
a musia byť primerané, spravodlivé, včasné a nie nedostupne drahé. Rozhodnutia podľa tohto článku

budú vydávané alebo zaznamenané písomne. Rozhodnutia súdov, a kedykoľvek je to možné, aj iných
orgánov budú verejne prístupné.
5. S cieľom posilniť účinnosť ustanovení tohto článku každá Strana zabezpečí, aby bola verejnosť
informovaná o prístupe k správnemu a súdnemu preskúmaniu, a zváži vytvorenie vhodných podporných
mechanizmov s cieľom odstrániť alebo znížiť finančné a iné bariéry v prístupe k spravodlivosti.

42. Podľa čl. 6 ods. 5 smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 2011/92/EÚ z 13. decembra 2011
o posudzovaní vplyvov určitých verejných a súkromných projektov na životné prostredie (ďalej len
"smernica o EIA"); podrobné pravidlá pre informovanie verejnosti, napr. vyvesením oznamov v určitom
okruhu alebo zverejnením v miestnej tlači, a konzultácie s dotknutou verejnosťou, napr. písomnými

podaniami alebo prostredníctvom verejnej ankety, určia členské štáty. Členské štáty príjmu potrebné
opatrenia s cieľom zabezpečiť, aby boli dôležité informácie dostupné pre verejnosť v elektronickej forme
aspoň prostredníctvom centrálneho portálu alebo ľahko dostupných prístupových bodov na príslušnej
správnej úrovni.

Posúdenie opodstatnenosti žaloby - podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov súdom

43. Predmetom súdneho prieskumu bolo rozhodnutie žalovaného, ktorým podľa § 59 ods. 2
správneho poriadku zmenil prvostupňové rozhodnutie tak, že v časti výroku prvostupňového rozhodnutia
zmenil text tak, že navrhovaná činnosť „Opatrenia na zlepšenie zadržiavania vody na pozemkoch

Urbariát pozemkové spoločenstvo Ochodnica“, uvedená v predloženom zámere navrhovateľa Urbariát
pozemkové spoločenstvo Ochodnica, Ochodnica 204, 023 35 Ochodnica, IČO: 423 489 43,
vypracovanom spracovateľom ENGOM, s.r.o. (A. B. C.), Bytčická 89, 010 01 Žilina, predmetom ktorej
je vybudovanie preventívnych protipovodňových opatrení na pozemkoch parc. č. KN-C 4866, 465/8,
4860, 2073/3, 4859, 3535, 4861, 3413/1, 3534, 4158, 4873/1, 3740, 4875, 4867, 4870, 2245/6, 2335,

2344/8, 3603/1, 3415/1, 4826/1, 4821, 2859, 2826/1, 4817, 2861, 2862/1, 4812/1, 3150/28, 4826/3,
4809, 2780, 2449, 4810, 2801/3, 2801/4, 4900, 3040/2, 4013, 3090, 3150/3, 3150/33, 3151, 2881, 4198,
4162, 2344/6, v katastrálnom území D. sa nebude posudzovať podľa zákona EIA. Pre uvedenú činnosť
je preto možné podať návrh na začatie povoľovacieho konania podľa osobitných predpisov. Zároveň
uviedol, že výrok prvostupňového rozhodnutia v jeho ostatných častiach zostáva nezmenený.

44. Žalobca vo svojej žalobe primárne namietal, že orgány verejnej správy nesprávne aplikovali,
resp. porušili § 20a a § 29 ods. 13 zákona EIA, keď mal za to, že neboli splnené kvalitatívne
a zákonné náležitostí pokiaľ sa týka formy a obsahu výroku, ale i odôvodnenia rozhodnutia vydaného
v zisťovacom konaní. K predmetnej námietke správny súd uvádza, že tvrdené porušenie zákona

nezistil. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na to, že žalobca prejavil záujem na navrhovanej
činnosti doručením stanoviska - mailu zo dňa 19.01.2024 k predloženému zámeru. Na uvedené
vyjadrenie žalobcu reagoval v odôvodnení svojho rozhodnutia prvostupňový orgán (str. 14 – 16
prvostupňového rozhodnutia), pričom návrhy a pripomienky žalobcu riadne vyhodnotil. Správny súdpoukazuje na to, orgán verejnej správy prvého stupňa určil tzv. zmierňujúce opatrenia, a to na základe
údajov vyplývajúcich zo zámeru, stanovísk dotknutých orgánov, a tieto premietol vo výrokovej časti
rozhodnutia. V súvislosti s požiadavkou žalobcu na to, aby boli do rozhodnutia, resp. jeho výrokovej

časti zapracované zmierňujúce opatrenia, t.j. ako záväzné podmienky podľa § 29 ods. 13 zákona
EIA, správny súd poukazuje na to, že jednotlivé pripomienky orgán verejnej správy prvého stupňa
v odôvodnení svojho rozhodnutia vyhodnotil, a to nielen z pohľadu dodržiavania všeobecne záväzných
právnych predpisov (ako to žalobca namietal v žalobe), ale predovšetkým zohľadnením osobitosti
navrhovanej činnosti, jej povahy, miesta, rozsahu a významu vplyvov na životné prostredie, vrátane

vplyvov na zdravie obyvateľov. Správny súd po preskúmaní napadnutých rozhodnutí má za to, že
prvostupňový orgán verejnej správy aj žalovaný postupovali v zmysle citovaných ustanovení, pretože
z výrokovej časti prvostupňového rozhodnutia jednoznačne vyplýva, že navrhovaná činnosť, ktorá bola
uvedená v predloženom zámere, sa nebude posudzovať podľa zákona EIA. Z odôvodnenia rozhodnutia
prvostupňového orgánu pritom vyplývajú dostatočne konkrétne dôvody, pre ktoré boli vyhodnotené
pripomienkyžalobcuknavrhovanejčinnostiakoneopodstatnené,resp.neodôvodňujúcezáveronutnosti

ich premietnutia do výrokovej časti rozhodnutia. V posudzovanej veci boli zohľadnené jednotlivé
stanoviská dotknutých orgánov s tým, že v nich formulované pripomienky vyhodnotené správnym
orgánom ako relevantné a opodstatnené boli uvedené vo výrokovej časti rozhodnutia. Opodstatnené
požiadavky pritom bude potrebné zohľadniť pri príprave dokumentácie v následnom povoľovacom
konaní. Podľa názoru správneho súdu orgány verejnej správy preto nepostupovali v rozpore s § 29 ods.

3 a 13, resp. § 20a zákona EIA.

45. Z ust. § 24 ods. 3 písm. a) zákona EIA vyplýva, že stanovisko podané verejnosťou musí byť
odôvodnené, aby boli v ňom uvedené konkrétne argumenty a pripomienky, ktoré majú súvislosť s
navrhovanou činnosťou. Zákon stanovuje kritériá pre zisťovacie konanie, ktoré musí správny orgán

zohľadniťazhodnotiť,akoajosobitnénáležitostirozhodnutiaotom,čisanavrhovanáčinnosťbudealebo
nebude posudzovať podľa tohto zákona. Správny súd tiež zdôrazňuje, že proces zisťovacieho konania
má poskytnúť základné informácie a hodnotenia pred prvým povolením podľa osobitných predpisov.
Pred vydaním rozhodnutia o povolení konkrétnej činnosti dotknuté orgány vydávajú vyjadrenia, v
ktorých určujú podmienky za akých, z hľadiska ochrany životného prostredia, je možné danú činnosť

povoliť. V tomto povoľovacom procese má „zainteresovaná verejnosť“ postavenie účastníka, kde si
môže uplatniť relevantné pripomienky. V danom prípade možno konštatovať, že pripomienky vznesené
zo strany žalobcu už jednak boli riešené v zámere navrhovanej činnosti, taktiež ich dodržiavanie
vyplýva priamo zo zákona, resp. už boli premietnuté do výroku rozhodnutia, keď bolo prihliadané na
stanoviská doručené k zámeru od zainteresovaných subjektov, pričom vo výroku rozhodnutia boli určené

podmienky, ktoré vyplynuli z týchto stanovísk, a ktoré je potrebné rešpektovať v konaní o povoľovaní
navrhovanej činnosti.

46. Správny súd tiež uvádza, že žalobcovi ako zainteresovanej verejnosti tak z Aarhuského
dohovoru ani vnútroštátnej právnej úpravy síce nevyplýva právny nárok, aby jeho pripomienkam v

procese posudzovania vplyvov na životné prostredie bolo vyhovené. Je však na príslušnom orgáne
verejnej správy, aby po vyhodnotení jednotlivých podkladov, resp. stanovísk dotknutých orgánov
posúdil opodstatnenosť jednotlivých pripomienok a v nadväznosti na to vo veci rozhodol. Samotná
nenárokovateľnosť vyhovenia pripomienkam však neznamená, že by žalobca nemal dostatočne
konkrétne vymedziť pripomienky k zámeru navrhovanej činnosti, t.j. tak, aby príslušný orgán verejnej

správy mohol tieto pripomienky vecne konfrontovať s ďalšími podkladmi, z ktorých pri vydaní rozhodnutí,
resp. formulácii výroku vrátane prijatých opatrení vychádza. Napokon je na žalobcovi, aby v záujme čo
najefektívnejšieho naplnenia jeho účelu v predmetnom konaní formuloval jednotlivé pripomienky jasne,
konkrétne a so zohľadnením osobitostí posudzovaného zámeru. Iba tak mohol spochybniť správnosť
vyhodnotenia predpokladaných vplyvov navrhovanej činnosti na životné prostredie dotknutými orgánmi

a docieliť tak prípadne i premietnutie jeho pripomienok/zamýšľaných opatrení do výrokovej časti
rozhodnutia. Ako už bolo vyššie, orgány verejnej správy pripomienky žalobcu vo svojich rozhodnutiach
uviedli a vyhodnotili. Pokiaľ orgán verejnej správy nepovažoval tieto pripomienky za opodstatnené a z
tohto dôvodu ich ani nepoňal do výrokovej časti rozhodnutia, táto skutočnosť neodôvodňuje záver o
nezákonnosti rozhodnutia. Rozhodnutie teda obsahuje aj úvahu, prečo neuviedol vo výroku rozhodnutia

uvádzané podmienky žalobcu. Jednoznačne konštatoval, akú povahu majú tieto pripomienky a
prečo nemusia byť uvedené vo výroku rozhodnutia, s čím sa správny súd stotožnil. Ide pritom
o riadne vysporiadanie sa s požiadavkami, návrhmi žalobcu v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia.
Výroková časť rozhodnutia orgánu verejnej správy prvého stupňa spĺňala náležitosti podľa § 29 ods.13 zákona EIA. Pokiaľ sa týka dostatočnosti odôvodnenia rozhodnutí orgánov verejnej správy z nich
vyplýva, že boli použité kritériá podľa prílohy č. 10 zákona EIA za súčasného prihliadnutia k stanoviskám
podľa § 23 ods. 4 tohto zákona.

47. K otázke uvedenia opatrení vo výroku rozhodnutia orgánu verejnej správy zaujal stanovisko Najvyšší
správny súd SR už vo viacerých rozhodnutiach. Napríklad v rozsudku sp. zn. 7Svk/19/2021 zo dňa
29.03.2023 uviedol, že ustanovenie § 29 ods. 13 zákona EIA, ale ani iné ustanovenia tohto zákona
neurčujú, o aké podmienky má ísť, ich určenie je tak prenechané samotnému posudzujúcemu orgánu.

Ide teda o jeden z prípadov, kedy zákon priznáva tomuto orgánu správne uváženie, ktoré správne súdy
podľa § 27 ods. 2 SSP môžu preskúmať len do tej miery, či správny orgán nevybočil z medzí a hľadísk
určených zákonom. Správny súd teda nemôže hodnotiť samotné opatrenie, len to, či správna úvaha,
ktorá viedla správny orgán k ich uloženiu nevybočuje zo zákonných medzí. V tu posudzovanej veci na
jeho správnej úvahe nevzhliadol správny súd žiadne pochybenie. Za podstatné považuje správny súd
to, že žalobca mal v predmetnej veci predniesť konkrétne skutkové a právne dôvody (ako už uviedol

vyššie), prečo mal žalovaný v preskúmavanom rozhodnutí uložiť určité opatrenia a prečo ich neuložením
prekročil hranice správneho uváženia. Žalobca žiadne takéto konkrétne dôvody neuviedol, pričom
nestačí len tvrdiť, že orgán verejnej správy pochybil, ak sa nezaoberal stanoviskom, pripomienkami
a požiadavkami žalobcu k oznámenej zmene navrhovanej činnosti.

48. Správny súd nespochybňuje, že podmienky podľa § 29 ods. 13 zákona EIA majú byť zmierňujúce
opatrenia, ktorými sa pôsobí proti negatívnemu vplyvu navrhovanej činnosti. Je však potrebné zdôrazniť,
že zákon predpokladá negatívny vplyv navrhovanej činnosti. Žalobca sa dožadoval zapracovania
opatrenínazmiernenienegatívnehovplyvubeztoho,abyuviedolkonkrétnynegatívnyvplyvnavrhovanej
činnosti. Medzi prijatými opatreniami a negatívnym vplyvom navrhovanej činnosti musí byť príčinná

súvislosť. Je nelogické prijať eliminujúce opatrenia negatívneho vplyvu, ak ho nezistil správny orgán,
resp. dotknuté orgány a napokon nešpecifikoval ho konkrétne ani žalobca.

49. Zákon EIA v ust. § 23 ods. 4 predpokladá zverejnenie zámeru na webovom sídle ministerstva,
ku ktorému sa môže verejnosť vyjadriť. Pokiaľ sa týka stanovísk dotknutých orgánov, tieto sa doručujú

príslušnému orgánu verejnej správy, pričom verejnosť má právo oboznámiť sa s nimi (ako podkladmi)
pred vydaním rozhodnutia v zisťovacom konaní. V danej veci bol zo strany orgánu verejnej správy
uvedený postup zachovaný. Aj s poukazom na uvedené nebolo tak možné konštatovať porušenie práva
na prístup k informáciám o životnom prostredí.

50. Ako nedôvodnú vyhodnotil správny súd aj žalobnú námietku týkajúcu sa neumožnenia žalobcovi
zúčastniť sa konzultácie, t. j. ohľadom tvrdeného nesprávneho postupu prvostupňového orgánu v
rozpore s § 63 zákona EIA. Účelom konzultácie by malo byť vzájomné oboznámenie sa so stanoviskami
a podkladmi rozhodnutia medzi subjektmi procesu posudzovania, vrátane verejnosti. Správny orgán
nepochybil, ak nepristúpil k zvolaniu konzultácie po oboznámení sa s jednotlivými stanoviskami,

keď vyhodnotil a usúdil, že vzhľadom na obsah týchto vyjadrení nie je nutné zvolať konzultácie. Je
zrejmé, že z vyjadrení všetkých zainteresovaných vyplynulo, že nemajú žiadne namietavé, protichodné
stanoviská, nenavrhli konzultácie, keď v zásade všetky predložené stanoviská sú kladné s odkazom
na nutnosť dodržania príslušných právnych predpisov pre tú ktorú oblasť. Žalobca, ktorý sa dožadoval
konzultácie, sám vo vyjadrení v procese posudzovania vplyvov na životné prostredie uplatnil požiadavky,

ktoré neboli dostatočne konkretizované vo vzťahu k navrhovanej činnosti, resp. boli vyhodnotené ako
neopodstatnené. Za uvedených okolností nebolo potrebné zvolávať konzultácie s prihliadnutím na ich
účel definovaný v § 63 zákona EIA. V danej veci nešlo o prípad, kedy by bolo potrebné riešiť ne/
zhodu v požiadavkách verejnosti s následnou realizáciou projektu. Uvedené vyplýva aj z rozhodnutia
Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Svk/40/2022 zo dňa 30.3.2023.

51. Žalobca síce namietal, že došlo k porušeniu jeho práva efektívne hájiť svoje záujmy podľa § 3 ods. 2
správneho poriadku v spojení s Aarhuským dohovorom, pre neuskutočnenie konzultácie v zmysle § 63
zákona EIA, avšak bližšie v žalobe nekonkretizoval, v čom spočívajú dôvody nezákonnosti rozhodnutia.
Úlohou správneho súdu nie je pritom vyhľadávať dôvody nezákonnosti rozhodnutia za žalobcu. Nestačí

tvrdiť s odkazom na konkrétne zákonné ustanovenie, že toto bolo porušené. Žalobca síce uvádzal,
čo je účelom konzultácie a že v prípade nevykonania konzultácie došlo k ukráteniu na jeho právach
účinne hájiť záujmy na ochrane životného prostredia, avšak ani toto vyjadrenie žalobcu nie je dostatočne
konkrétne,najmäztohohľadiska,čokonkrétnemienilvrámcikonzultácievyriešiť,resp.čobysazmenilov pozitívnom zmysle na týchto právach, keby sa konzultácie uskutočnili. Z judikatúry kasačného súdu
pritomvyplýva,žeakžalobcapoukazujenaskutočnosť,žepostupomsprávnychorgánovmubolaodňatá
možnosť ochrany jeho práv, musí uviesť, pri ktorom procesnom úkone sa tak malo stať, aké vyjadrenia

chcel v priebehu správneho konania uplatniť a čo je dôsledkom znemožnenia ich uplatnení, teda aké
subjektívne právo žalobcu malo byť v tejto súvislosti porušené a musí tak urobiť v zákonom stanovenej
lehote na podanie žaloby, inak súd na tvrdené dôvody nemôže prihliadnuť. Súd v rámci koncentračnej
zásady platnej v správnom súdnictve nemôže prihliadať na tie námietky vznesené žalobcom, ktoré boli
podané po zákonnej dvojmesačnej lehote. Žalobca je teda povinný sústrediť (koncentrovať) tvrdenia o

nezákonnosti rozhodnutia prostredníctvom žalobných bodov v zákonom stanovenej lehote. V zmysle
koncentračnej zásady je teda uvádzanie skutkových okolností a právneho posúdenia veci a označovanie
dôkazných návrhov obmedzené len do uplynutia lehoty na podanie žaloby. Správny súd preto nemohol
prihliadať na ďalšie námietky uplatnené žalobcom po lehote, a to v podanej replike, čoho si žalobca musí
byť vedomý už pri podávaní žaloby. Práve preto právna úprava vyžaduje už pri podaní žaloby (aj jej
spísaní)kvalifikovanéprávnezastúpenie.Žalobcajeužvžalobepovinnýuviesťvšetkydôvody(skutkové

aj právne), pre ktoré považuje napadnuté rozhodnutie za nezákonné, pretože na neskôr prednesené
dôvody nezákonnosti nie je možné prihliadnuť.

52. Správny súd nezistil ani porušenie zásad uplatňovaných v správnom konaní, a to tvrdené porušenie
§ 3 ods. 2 správneho poriadku, keď malo podľa žalobcu dôjsť k podstatnému porušeniu ustanovení o

konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia
vo veci samej. K tejto žalobnej námietke správny súd v prvom rade zdôrazňuje, že nie každé porušenie
procesných ustanovení musí vyústiť do zrušenia napadnutého rozhodnutia. Správny súd konštatuje, že
formálne zopakovanie administratívneho konania, ak pre účastníka vo vzťahu k skutkovej stránke veci
nepredstavuje reálnu možnosť dosiahnuť rozhodnutie v jeho prospech je neúčelné a nehospodárne a

za takýchto okolností platí, že nie každé porušenie procesného predpisu má za následok porušenie práv
účastníka konania.

53. Podľa správneho súdu tvrdenie žalobcu, že rozhodnutia prvostupňového orgánu a žalovaného
neobsahujú úvahu pri použití relevantných právnych predpisov na zistený skutkový stav veci. Z ustálenej

judikatúry súdov vyšších autorít vyplýva, že účastník konania nemá nárok na odôvodnenie rozhodnutia
podľa jeho predstáv. Odôvodnenie rozhodnutia musí spĺňať zákonné náležitosti v zmysle § 47 ods.
3 správneho poriadku, v danom prípade aj § 20a, § 29 ods. 3 a § 29 ods. 13 zákona EIA, čomu
zodpovedá žalobou napadnuté rozhodnutie, ako aj jemu predchádzajúce rozhodnutie prvostupňového
orgánu verejnej správy. Dôvody uvádzané v rozhodnutiach nie sú ani neprimerane všeobecné, pretože

reflektujú zrozumiteľným a dostatočným spôsobom na stanoviská účastníkov konania a rozhodnutie
žalovaného aj na relevantné, konkrétne odvolacie námietky. Vyjadrenie nesúhlasu žalobcu s tým, ako
sa žalovaný vysporiadal s odvolacími námietkami žalobcu, nespôsobuje nezákonnosť napadnutého
rozhodnutia.Správnysúdpoukazujenato,ževprvostupňovomrozhodnutíorgánverejnejsprávyuviedol
ako rozhodol o jednotlivých námietkach a pripomienkach účastníkov konania, t. j. aj žalobcu, obdobne aj

z odôvodnenia rozhodnutia žalovaného je zrejmé, že pripomienky žalobcu v odvolaní uviedol a aj úvahy,
ako sa s nimi vysporiadal. Z uvedeného vyplýva, že žalobcom uplatnené námietky nedostatočného
odôvodnenia rozhodnutia žalovaného i prvostupňového rozhodnutia okrem toho, že majú všeobecný
charakter, nemajú ani oporu v odôvodnení rozhodnutia prvostupňového orgánu verejnej správy a
rozhodnutia žalovaného, a preto ich správny súd vyhodnotil ako nedôvodné. Pokiaľ sa chce účastník

úspešne domôcť svojho nepopierateľného práva na riadne odôvodnenie správneho rozhodnutia, nestačí
tvrdenie o nedostatočnom odôvodnení, ale účastník musí uviesť svoju konkrétnu argumentáciu, ktorá
preukázateľne bola v konaní vznesená a na ktorú nedal správny orgán žiadnu odpoveď.

54. Účelom správneho súdnictva nie je to, aby súd posudzoval zákonnosť žalobcom predostretého

právneho posúdenia veci, aby sa zaoberal úvahou a predstavou žalobcu, ako by orgán verejnej správy
mal podľa neho postupovať a aké rozhodnutie by mal vydať, ale úlohou správneho súdu je posudzovať
postup orgánu verejnej správy a ním vydaného rozhodnutia, vrátane jeho úvahy pri rozhodovaní, teda
či orgán verejnej správy postupoval v súlade s hmotnoprávnymi a procesnými predpismi, či v rozsahu
tvrdení žalobcom v žalobe, sú postup a rozhodnutie ne/zákonné.

55. Správnysúdpoznamenáva,žeprotipožiadavkenadodržiavaniežalobcomcitovanejprávnejúpravy,
vrátane Aarhuského dohovoru nemožno nič namietať, avšak zo žaloby nie je zrejmé tvrdené ukrátenie
na právach žalobcu. Z postoja žalobcu vyplýva, že spochybňuje procesný postup administratívnehokonania, ktorým ako sám tvrdí, sleduje ochranu práv verejnosti na priaznivé životné prostredie, avšak
jeho postoj v dôsledku formalistických a nekonkrétnych, všeobecných námietok v zásade vyvoláva
predĺženie konania a oddialenie meritórnych rozhodnutí, čo nemôže byť cieľom relevantnej právnej

úpravy, najmä Aarhuského dohovoru a zákona EIA. Primárnym cieľom tejto právnej úpravy je ochrana
životného prostredia a umožniť verejnosti účinne participovať na zachovaní priaznivého životného
prostredia prostredníctvom sprístupňovania informácii v oblasti životného prostredia, zabezpečenia
účasti verejnosti na rozhodovacom procese a jej prístupe k spravodlivosti vo veciach životného
prostredia, avšak táto ochrana životného prostredia musí mať skutočný obsah a nielen formálne

dovolávanie sa po nej. Je potrebné dôsledne posudzovať, kedy sú a kedy nie sú splnené podmienky
pre takýto postup, aby nedochádzalo k umelému predlžovaniu konania, aby sa zabezpečila dôsledná
ochrana jednak práv ďalšieho účastníka konania, ale aj dotknutej verejnosti, ktorá presadzuje verejný
záujem na ochrane životného prostredia, a súčasne, aby sa neposkytol priestor napr. aj na šikanózny
výkon práv. Je namieste poskytnutie súdnej ochrany tam, kde správny súd zistí na základe žalobcom
tvrdených skutkových a právnych dôvodov nežiaduci zásah do práva na priaznivé životné prostredie,

negatívny vplyv predmetu posudzovaného zámeru nie tam, kde by k nemu mohlo len hypoteticky dôjsť.

56. Všeobecné konštatovanie o nesúlade napadnutého rozhodnutia, resp. postupu, ktorý jeho vydaniu
predchádzal s účelom Aarhuského dohovoru, bez konkrétneho tvrdenia jeho porušenia s poukazom na
konkrétny dopad na práva žalobcu, len na základe vlastných úvah a záverov žalobcu, a bez uvedenia

s ktorými konkrétnymi námietkami alebo argumentami sa žalovaný nevysporiadal, na kvalitatívny
prieskum správnym súdom nepostačuje. Žaloba je síce rozsiahla, ale chýba v nej náležitá vecná
argumentácia žalobcu pre súdny prieskum. Išlo v zásade o nekonkrétne, všeobecné námietky, ktoré boli
v zásade prejavom nesúhlasu s napadnutým rozhodnutím. Vzhľadom na dispozičnú zásadu, správny
súd na tieto žalobné námietky nemohol prihliadať.

57. Správny súd si pritom plne uvedomuje, že právo na priaznivé životné prostredie je subjektívnym
právom verejnoprávnej povahy. Uvedeného práva sa môže v zmysle platnej legislatívy domáhať
ktorýkoľvek subjekt, čo je nepochybne potrebné posudzovať ako spoločensky prospešnú činnosť. V tejto
súvislosti sa však žiada dodať, že ochrana realizácie takého práva sa poskytuje iba takému konaniu,

ktorého účelom je naozaj ochrana životného prostredia. Preto v danej veci mohla vyvstať aj otázka, či
úmysel žalobcu, ktorý prezentoval v predmetnej veci, skutočne smeruje k uplatňovaniu ochrany práva
životného prostredia a je v súlade s platným právom. Žalobca totiž sám deklaroval, že jeho konanie
je motivované hlavne tým, že v danej oblasti zlyhávajú tak štátne orgány ako aj súdy, nejde mu len o
jednotlivýprípad,aleozmenuprístupunavrhovateľov,úradníkov,apod.,čonaznačuje,resp.nevylučuje,

že žalobca, vedomý si svojich práv, svojim konaním môže sledovať primárne iný cieľ, ako je ochrana
životného prostredia, hoci sám tvrdil, že to je jeho primárnym záujmom. Uvedené pochybnosti by neboli
na mieste, ak by predkladal také námietky, ktoré sú dostatočne konkrétne naviazané na predmet konania
a je z nich zrejmý účel ochrany životného prostredia vzťahujúci sa k prejednávanej veci.

58. Ďalšie body správnej žaloby správny súd považuje za všeobecné, bez priliehavej argumentácie
prepájajúcej tieto s posudzovanou vecou, pričom v daných bodoch správnej žaloby nie sú obsiahnuté
žalobné námietky nezákonnosti voči preskúmavaným rozhodnutiam. Pokiaľ ide o tvrdené porušenie
hmotného práva, tak žalobca predniesol opäť len všeobecné a nekonkrétne žalobné námietky s
poukazom na vybrané ustanovenia Ústavy SR, Aarhuského dohovoru a Smernice EIA bez priliehajúcej

skutkovej a právnej argumentácie vzťahujúcej sa na predmetnú vec. Týmto žalobným námietkam chýba
konkrétny materiálny obsah zabezpečujúci presadzovanie záujmov ochrany životného prostredia v
konkrétnej prejednávanej veci. Časť žalobných bodov je formulovaná príliš všeobecne bez konkrétnych
faktických dôkazov alebo väzby na skutkový stav, čo oslabuje presvedčivosť žaloby. Správny súd
zastáva názor, že nepostačuje v žalobe poukazovať len na hypotetické environmentálne riziká, keďže

judikatúra podporuje potrebu konkrétnych dôkazov o reálnom negatívnom vplyve na životné prostredie.

59. Žalobca v správnej žalobe navrhol, aby správny súd prerušil konanie a podal návrh na začatie
prejudiciálneho konania pred Súdnym dvorom Európskej únie s nasledovnými otázkami:
„1. Či postup správneho orgánu, ktorým sa neustanoví záväzná podmienka v rozhodnutí z konania o

posudzovanívplyvovnaživotnéprostrediebeztoho,abyboliurčenéporovnateľnéalebolepšieopatrenia
na ochranu životného prostredia je v súlade s právom Európskej únie. 2. Či je možné aplikovať priamu
účinnosť Smernice EIA v konaniach o posudzovaní vplyvov na životné prostredie aj vzhľadom na
recepčnú normu § 66 zákona EIA.3. Či je možné aplikovať priamu účinnosť Smernice o vodách v konaniach o posudzovaní vplyvov na
životné prostredie aj vzhľadom na recepčnú normu § 82 vodného zákona.
4.PôsobiaSmerniceakoprameneprávaEurópskejúnierecipovanáprostredníctvomrecepčnýchnoriem

vnútroštátnych predpisov priamo ako súčasť vnútroštátneho práva alebo len nepriamo a ak pôsobia
výhradne nepriamo, čo presne znamená povinnosť eurokonformného výkladu práva a aký je rozsah
tejto povinnosti?
5. Či je odmietnutie pripomienky zainteresovanej verejnosti výhradne na základe absencie právneho
nároku zainteresovanej verejnosti bez ďalšieho odôvodnenia v súlade s právom EÚ. 6. Či výklad práva

poskytnutý správnym orgánom je bližšie k skutočnému výkladu práva Európskej únie ako výklad práva
žalobcu, a to vo vzťahu k aplikácii inštitútov, ktoré majú základ v Smernici EIA ako aj v ostatných
relevantných právne záväzných aktoch Európskej únie.“

60. Správny súd nevzhliadol dôvodnosť takéhoto návrhu, nakoľko položenie uvedených prejudiciálnych
otázok nepovažuje za potrebné pre rozhodnutie v tejto veci. Takáto povinnosť iniciovať konanie pred

Súdnym dvorom EÚ správnemu súdu nevyplýva ani z čl. 267 Zmluvy o fungovaní EÚ, keďže nie je
konečným súdom. Za podstatné považuje správny súd to, že návrh žalobcu je nekonkrétny, žalobca
v ňom neuviedol, ktoré konkrétne normy európskeho práva (ich ustanovenia) majú byť objasnené
a aplikované v danej veci. Správny súd pritom poukazuje aj na rozhodnutia Súdneho dvora EÚ,
z ktorých vyplýva, že začatie prejudiciálneho konania závisí výlučne od toho, ako vnútroštátny súd

posúdi relevantnosť a potrebu takéhoto návrhu (napr. rozsudok zo 06.12.2008, Cartesio, C 210/06).
Preto správny súd návrh žalobcu na prerušenie konania zamietol (§ 100 ods. 1 písm. c) SSP a contrario),
postupujúc podľa § 162 ods. 3 CSP v spojení s § 25 SSP.

61. Po preskúmaní žalobou napadnutého rozhodnutia, vrátane prvostupňového rozhodnutia a postupu,

ktorý predchádzal vydaniu týchto rozhodnutí, a to v rozsahu tvrdení žalobcu v zmysle § 182 ods. 1
písm. e) SSP, t. j. v rozsahu žalobných bodov uplatnených podľa § 62 ods. 1 v spojení s § 181 ods. 3
SSP v zákonom stanovenej lehote na podanie žaloby, rešpektujúc stav v čase vyhlásenia napadnutého
rozhodnutia žalovaného v zmysle § 135 ods. 1 SSP, správny súd konštatuje, že nezistil žalobcom
tvrdené dôvody nezákonnosti pre zrušenie rozhodnutia v zmysle § 191 ods. 1 písm. c) SSP, že došlo

k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci, § 191 ods. 1 písm. d) SSP, a to nepreskúmateľnosť pre
nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, nezistil ani tvrdenú skutočnosť, že zistenie skutkového
stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci (§ 191 ods. 1 písm. e) SSP)
a taktiež nezistil, že by v administratívnom konaní došlo k takému podstatnému porušeniu ustanovení
o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré by vyústilo do vydania nezákonného rozhodnutia (§ 191

ods. 1 písm. g) SSP).

62. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti správny súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia
žalovaného v spojení s rozhodnutím prvostupňového orgánu verejnej správy a konania, ktoré mu
predchádzalo, z dôvodov uvedených v žalobe, dospel k záveru, že táto žaloba je nedôvodná a

rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňové rozhodnutie sú v súlade so zákonom, a preto s poukazom
na § 190 SSP žalobu zamietol.

63. Náhradu trov konania správny súd nepriznal žiadnemu z účastníkov konania, pretože nezistil vo
vzťahu k žiadnemu z nich na to zákonný dôvod. Žalobcovi, ktorý v konaní nemal úspech, správny súd

nepriznal náhradu trov konania podľa § 167 ods. 1 SSP a contrario. Žalovaný síce v konaní úspešný bol,
avšak má postavenie orgánu verejnej správy, pričom správny súd nezistil žiadne výnimočné dôvody, pre
ktoré by mu mali byť trovy konania voči neúspešnému žalobcovi priznané (§ 168 SSP).

64. Ďalším účastníkom konania správny súd voči neúspešnému žalobcovi nepriznal náhradu trov

konania podľa § 169 SSP, pretože im neuložil žiadnu takú povinnosť svojou povahou vynútiteľnú,
sankcionovateľnú, v súvislosti s ktorou by im vznikli trovy a nezistil ani dôvody hodné osobitného zreteľa
pre priznanie im ostatných trov konania.

65. Rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

65. Rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).Poučenie:

Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 SSP).

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť (§ 438 ods. 1 SSP, § 439 ods. 1 SSP
a § 439 ods. 3 SSP a contr.).

O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd – Najvyšší správny súd SR (§ 438 ods. 2 SSP). Kasačnú
sťažnosť je potrebné podať na Správnom súde v Banskej Bystrici (§ 444 ods. 1 SSP) v lehote jedného
mesiaca od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť

podaná v listinnej podobe musí byť podaná v potrebnom počte vyhotovení (§ 56 ods. 3 SSP).

Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP, (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania
podľa § 57 uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia,

b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
(2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Podľa § 449 ods. 1, 2 SSP, (1) sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej
sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom.
(2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak

a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d),
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.