Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 20. november 2025

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: BA-5S/7/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1023200051
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 11. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lucia Tóth

ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2025:1023200051.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lucie Tóth a členov senátu

JUDr. Davida Žáka a JUDr. Daniely Uhríkovej, v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX,
bytom C. XX, D., zastúpeného Mgr. Petrom Hargašom, advokátom so sídlom Košická 56, Bratislava,
proti žalovanému: Centrum právnej pomoci – kancelária Bratislava, so sídlom Námestie slobody
2906/12, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. spisu KaBA/15622/2021,
ČRZ: 101534/2020 zo dňa 17.09.2021, takto

r o z h o d o l :

I. Správny súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalovanému právo na náhradu trov konania voči žalobcovi n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Priebeh administratívneho konania

1. Dňa 06.08.2021 bola žalovanému doručená žiadosť žalobcu o poskytnutie právnej pomoci v právnej
veci spísania a podania žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku sp. zn. 3451/20 zo dňa 08.07.2021,
vydaného rozhodcom A. E. F., v konaní o zaplatenie 68,09 Eur s príslušenstvom.

2. Žalovaný rozhodnutím č. spisu KaBA/15622/2021, ČRZ: 101534/2020 zo dňa 17.09.2021 podľa §
10 ods. 5 zákona č. 327/2005 Z. z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi a o
zmene a doplnení zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o
živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 8/2005
Z. z. (ďalej len „zákon č. 327/2005 Z. z.“) žalobcovi nárok na poskytnutie právnej pomoci v predmetnej
právnej veci nepriznal z dôvodu, že nebola splnená podmienka hodnoty sporu v zmysle § 6a ods. 1 v
spojení s § 6 ods. 1 písm. c) zákona č. 327/2005 Z. z.

II.
Žaloba

3. Žalobou zo dňa 11.10.2021, doručenou Krajskému súdu v Bratislave dňa 13.10.2021, doplnenou
podaním zo dňa 06.02.2022, sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného z dôvodov podľa §
191ods.1písm.c)ad)zákonač.162/2015Z.z.Správnysúdnyporiadokvzneníúčinnomdo30.06.2015

(ďalej len „SSP“) a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie.4. Žalobca namietal, že rozhodnutie žalovaného je nepreskúmateľné, pretože v ňom absentuje spôsob
výpočtu hodnoty sporu, a teda nie je možné overiť, ako žalovaný určil hodnotu sporu a ako dospel
k záveru, že táto podmienka nebola splnená.

5. Ďalej žalobca namietal nesprávne právne posúdenie veci žalovaným. Mal za to, že predmetom
konania o zrušenie rozhodcovského rozsudku, v ktorom žiadal o poskytnutie právnej pomoci, nie je
konkrétna čiastka, ale posúdenie, či boli dodržané procesné podmienky na vydanie rozhodcovského
rozsudku a či existovala právomoc rozhodcovského súdu. Žalovaný tak nesprávne aplikoval § 6 ods.

1 písm. c) zákona č. 327/2005 Z. z., pretože z povahy konania o zrušení rozhodcovského rozsudku
nie je možné ustáliť konkrétnu hodnotu sporu, a preto je nutné ho považovať za konanie bez možného
vyčíslenia hodnoty sporu.

6. Pre prípad, že súd dospeje k záveru, že hodnotu sporu v rámci konania o zrušenie rozhodcovského
rozsudku je možné vyčísliť a zároveň bude názoru, že žalovaný túto hodnotu sporu v rozhodnutí uviedol,

poukázal žalobca na to, že v rozhodcovskom konaní mal záujem nárokovať si od protistrany vzájomnou
žaloboučiastku,ktoráprevyšujesumu68,09eur.Žalovanýurčilnesprávnuvýškuhodnotysporu,pretože
neuviedol výšku trov rozhodcovského konania, nevyčíslil príslušenstvo a nezobral do úvahy výšku
nároku uplatneného žalobcom vzájomnou žalobou.

III.
Vyjadrenie žalovaného

7. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 20.05.2025 navrhol, aby súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. Uviedol,
že aj keď konanie o zrušenie rozhodcovského rozsudku nemá primárne za cieľ rozhodovanie o

peňažnom plnení, jeho výsledok má priamy vplyv na majetkové práva strany, a preto ide o spor s
majetkovou povahou. Ďalej poukázal na to, že zákon č. 327/2005 Z. z. neurčuje presne spôsob ako určiť
výšku hodnoty sporu. Žalovaný preto podporne využíva vyhlášku Ministerstva spravodlivosti Slovenskej
republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb a
Sadzobníksúdnychpoplatkov,ktorýtvoríprílohuzákonač.71/1992Zb.osúdnychpoplatkochapoplatku

za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov. Z charakteru zložiek príslušenstva tak, ako sú
uvedené v § 10 ods. 2 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. vyplýva, že majú charakter buď sankcie za neplnenie
alebo za oneskorené plnenie istiny (úrok z omeškania, poplatok z omeškania, náklady na vymoženie
pohľadávky) alebo majú charakter odplaty, ktorú musí dlžník zaplatiť veriteľovi za to, že mu veriteľ
poskytol na istý čas istinu v podobe peňažného plnenia (úrok), pričom ich suma sa iba mechanicky

odvíja a je závislá od sumy istiny, ktorej hmotnoprávny titul nie je sporný. Ak je však hmotnoprávny
titul istiny sporný, právna pomoc sa týka práve obhajovania alebo popierania dôvodov vzniku a trvania
tohto hmotnoprávneho titulu istiny, nie však právneho titulu príslušenstva tejto istiny, ktoré je odvodené
(závislé) od istiny. Hodnota príslušenstva by predstavovala základ pre určenie hodnoty sporu iba v
prípade, ak by bola samostatne predmetom sporu, a teda výhradne jej by sa týkala právna pomoc.

Hodnotou sporu je teda výška popieranej alebo obhajovanej istiny. Žalovaný tak zotrval na tom, že v
predmetnej právnej veci nebola splnená podmienka hodnoty sporu, keď išlo o sumu 68,09 Eur a hodnota
minimálnej mzdy v čase vydania napadnutého rozhodnutia žalovaného bola v sume 623 eur.

IV.

Replika žalobcu, duplika žalovaného

8. Žalobca v replike zo dňa 27.06.2025 zotrval na argumentoch uvedených v správnej žalobe.

9. Žalovaný v duplike zo dňa 04.07.2025 zotrval na argumentoch uvedených vo vyjadrení k správnej

žalobe.

V.
Konanie na správnom súde

10. Podľa § 3 ods. 1 a 3 zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení
niektorých zákonov, začal s účinnosťou od 01.06.2023 vykonávať svoju činnosť Správny súd v Bratislave
(ďalej len „správny súd“), na ktorý prešiel od 01.06.2023 výkon súdnictva v správnej agende z Krajského
súdu v Bratislave, Krajského súdu v Trnave a Krajského súdu v Nitre. V súlade s platným a účinnýmrozvrhom práce správneho súdu bola vec v zmysle § 51 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch
a o zmene a doplnení niektorých zákonov náhodným výberom pomocou technických prostriedkov
a programových prostriedkov schválených Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky pridelená

do senátu 3S správneho súdu a vedená pod sp. zn. BA-5S/7/2023.

VI.
Verejné vyhlásenie rozsudku

11. Správny súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa § 10, § 13 ods.
1 SSP preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného vrátane konania, ktoré mu prechádzalo a viazaný
rozsahom a dôvodmi správnej žaloby (§ 134 ods. 1 SSP) dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.

12. Správny súd rozhodol o žalobe bez nariadenia pojednávania dňa 20.11.2025, pretože boli splnené
podmienkypodľa§107ods.2vspojenís§137ods.4SSP.Účastnícikonaniaonariadeniepojednávania

vo veci nežiadali. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo dňa 30.09.2025 oznámené na
úradnej tabuli správneho súdu a súčasne zadané na zverejnenie na webovej stránke správneho súdu.
Vzhľadom na avizovanú neprítomnosť predsedníčky senátu 3S, JUDr. Vladimíry Slobodovej, na základe
čl. III a V Rozvrhu práce Správneho súdu v Bratislave na rok 2025, upravujúcich Zásady zastupovania
predsedovsenátovasudcov,bolapredsedníčkousenátuJUDr.LuciaTóth,predsedníčkazastupujúceho

senátu 4S. Senát správneho súdu tak vo veci rozhodol dňa 20.11.2025 v zložení uvedenom v záhlaví
tohto rozsudku.

VII.
Relevantné právne predpisy

13. Podľa § 493e zák. č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku v znení účinnom od 01.07.2023,
konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30.
júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.

14. Podľa § 1 zákona č. 327/2005 Z. z. v znení účelom tohto zákona je vytvoriť systém poskytovania
právnejpomociazabezpečiťjejposkytovanievrozsahuustanovenomtýmtozákonomfyzickýmosobám,
ktoré v dôsledku svojej materiálnej núdze nemôžu využívať právne služby na riadne uplatnenie
a ochranu svojich práv, v konaniach o oddlžení podľa osobitného predpisu, v azylových veciach, v konaní
o administratívnom vyhostení, v konaní o zaistení štátneho príslušníka tretej krajiny alebo v konaní o

zaistení žiadateľa o udelenie azylu podľa osobitného predpisu, oznamovateľom kriminality alebo inej
protispoločenskej činnosti alebo osobe, voči ktorej bola pozastavená účinnosť pracovnoprávneho úkonu
podľa osobitného predpisu, a prispieť k predchádzaniu vzniku právnych sporov.

15. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z. z. tento zákon sa vzťahuje na poskytovanie právnej pomoci a)

občianskoprávnych veciach, obchodnoprávnych veciach, pracovnoprávnych veciach, rodinnoprávnych
veciach, v konaniach o oddlžení podľa osobitného predpisu, v konaní pred súdom v správnom súdnictve
a v týchto veciach aj v konaní pred Ústavným súdom Slovenskej republiky, b) v cezhraničných
sporoch v občianskoprávnych veciach, obchodnoprávnych veciach, pracovnoprávnych veciach a v
rodinnoprávnych veciach, c) v azylových veciach, v konaní o administratívnom vyhostení, v konaní o

zaistení štátneho príslušníka tretej krajiny, v konaní o zaistení žiadateľa o udelenie azylu a v týchto
veciach aj v konaní pred súdom v správnom súdnictve a v konaní pred Ústavným súdom Slovenskej
republiky, d) osobe, voči ktorej bola pozastavená účinnosť pracovnoprávneho úkonu podľa osobitného
predpisu) v konaniach súvisiacich s podaním návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.

16. Podľa § 4 ods. 1 písm. a) zákona č. 327/2005 Z. z. sa účely tohto zákona je právnou pomocou
poskytovanie právnych služieb osobe oprávnenej podľa tohto zákona v súvislosti s uplatňovaním
jej práv, ktoré zahŕňajú najmä právne poradenstvo, pomoc pri mimosúdnych konaniach, vrátane
sprostredkovania riešenia sporov formou mediácie spisovanie podaní na súdy, zastupovanie v konaní
pred súdmi a vykonávanie úkonov s tým súvisiacich a úplné alebo čiastočné uhrádzanie nákladov s tým

spojených.

17. Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z. z. fyzická osoba má právo na poskytnutie právnej pomoci
bez finančnej účasti, ak a) jej príjem nepresahuje 1,4-násobok sumy životného minima ustanovenéhoosobitným predpisom a nemôže si využívanie právnych služieb zabezpečiť svojím majetkom, b) nejde
o zrejmú bezúspešnosť sporu a c) hodnota sporu prevyšuje hodnotu minimálnej mzdy okrem sporov, v
ktorých nie je možné hodnotu sporu vyčísliť v peniazoch.

18. Podľa § 6 ods. 2 zákona č. 327/2005 Z. z. podmienky na poskytnutie právnej pomoci bez finančnej
účasti podľa odseku 1 písm. a) a b) musí fyzická osoba spĺňať počas celého trvania poskytovania právnej
pomoci.

19. Podľa § 6a ods. 1 zákona č. 327/2005 Z. z. ak príjem fyzickej osoby presahuje 1,4-násobok sumy
životného minima ustanoveného osobitným predpisom 2) a súčasne nepresahuje 1,6-násobok uvedenej
sumy a nemôže si využívanie právnych služieb zabezpečiť svojím majetkom, má právo na poskytnutie
právnej pomoci určeným advokátom alebo centrom pri splnení podmienky finančnej účasti vo výške 20
% trov právneho zastúpenia podľa osobitného predpisu; splnenie podmienok podľa § 6 ods. 1 písm. b)
a c) tým nie je dotknuté. Ustanovenie § 6 ods. 2 sa použije primerane.

20. Podľa § 40 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní tuzemský rozhodcovský
rozsudok môže byť zrušený príslušným súdom len na základe žaloby účastníka rozhodcovského
konania podanej proti druhému účastníkovi rozhodcovského konania, ak a) účastník rozhodcovského
konania preukáže, že 1. nemal spôsobilosť uzavrieť rozhodcovskú zmluvu, rozhodcovská zmluva

nebola uzavretá v súlade s právnym poriadkom, podľa ktorého sa na základe dohody zmluvných
strán mala rozhodcovská zmluva uzavrieť, alebo že takáto dohoda nebola uzavretá, podľa právneho
poriadku Slovenskej republiky, 2. nebol riadne upovedomený o ustanovení rozhodcu, o rozhodcovskom
konaní alebo že mu nebolo umožnené sa zúčastniť na rozhodcovskom konaní, 3. rozhodcovským
rozsudkom sa rozhodol spor, pre ktorý nebola uzatvorená rozhodcovská zmluva, alebo ktorý nie

je v medziach rozhodcovskej doložky, alebo že rozsudok prekračuje dosah dohovoru o rozhodcovi
alebo dosah rozhodcovskej doložky; ak ale môžu byť časti rozhodcovského rozsudku vo veciach
podrobených rozhodcovskému konaniu oddelené od častí rozsudku pojednávajúcich o veciach, ktoré
nie sú mu podrobené, súd zruší rozhodcovský rozsudok len v dotknutej časti, 4. rozhodcovský súd nebol
ustanovený, rozhodcovské konanie neprebiehalo spôsobom dohodnutým účastníkmi rozhodcovského

konania alebo že sa táto dohoda neuzavrela, ak ustanovenie rozhodcovského súdu alebo priebeh
rozhodcovského konania bol v rozpore s ustanoveniami tohto zákona, ak tieto skutočnosti mohli mať
vplyv na rozhodnutie vo veci samej alebo b) súd zistí, že sú dôvody, pre ktoré by boli odopreté uznanie
a výkon cudzieho rozhodcovského rozsudku aj bez návrhu účastníka podľa § 50 ods. 2 tohto zákona.

VIII.
Právne posúdenie veci správnym súdom

21. Predmetom súdneho prieskumu bolo rozhodnutie žalovaného, ktorým podľa § 10 ods. 5 zákona
č. 327/2005 Z. z. nepriznal žalobcovi nárok na poskytnutie právnej pomoci v právnej veci spísania

a podania žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku sp. zn. 3451/20 zo dňa 08.07.2021, vydaného
rozhodcom A. E. F., v konaní o zaplatenie 68,09 Eur s príslušenstvom.

22. Za kľúčovú v danej veci považoval správny súd otázku právneho posúdenia potreby skúmania
podmienky pre priznanie nároku na poskytnutie právnej pomoci, a to hodnoty sporu v zmysle § 6 ods.

1 písm. c) zákona č. 327/2005 Z. z. v prípadoch, kedy žiadateľ žiada o priznanie nároku na poskytnutie
právnej pomoci v konaniach pred súdom vo veci spísania a podania žaloby o zrušenie rozhodcovského
rozsudku. Sporným je teda posúdenie, či v prípade konania o zrušenie rozhodcovského rozsudku ide
o spor a či sa má skúmať splnenie podmienky minimálnej hodnoty sporu, resp. či je vôbec možné túto
vyčísliť.

23. Vo všeobecnosti možno konštatovať, že základným účelom zákona č. 327/2005 Z. z. je vytvoriť
systém poskytovania právnej pomoci a zabezpečiť jej poskytovanie v rozsahu ustanovenom týmto
zákonom fyzickým osobám, ktoré v dôsledku materiálnej núdze nemôžu využívať právne služby na
riadne uplatnenie a ochranu svojich práv a prispieť k predchádzaniu právnych sporov. Štát potom sám

resp.vprevažnejmiereznášanákladyzaposkytnutieprávnejpomociznevýhodnenýmosobám.Vtakom
prípade je viac ako vhodné stanoviť podmienky, za ktorých bude takáto forma právnej pomoci fyzickým
osobám patriť, a to predovšetkým v snahe vylúčiť zneužívanie tejto právnej úpravy.24. V zmysle § 6 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z. z. je vznik práva na poskytnutie právnej pomoci
podmienenýsúčasnýmsplnenímtrochpodmienok,atopreukázaním,že(i)príjemžiadateľanepresahuje
1,4-násobok sumy životného minima ustanoveného osobitným predpisom a že si žiadateľ nemôže

využívanie právnych služieb zabezpečiť svojím majetkom, (ii) nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu a
(iii) hodnota sporu prevyšuje hodnotu minimálnej mzdy okrem sporov, v ktorých nie je možné hodnotu
sporu vyčísliť v peniazoch. Zákonodarca v ustanovení § 6 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z. z. stanovil tieto
podmienky kumulatívne, čo znamená, že na to, aby bola žiadosť o poskytnutie právnej pomoci posúdená
kladne,jenevyhnutnésplniťvšetkyvuvedenomzákonnomustanoveníupravenépodmienky.Dveztroch

predmetných podmienok musia byť navyše splnené počas celého trvania poskytovania právnej pomoci
(viď § 6 ods. 2 zákona č. 327/2005 Z. z.). Jednou z takýchto podmienok je práve určenie hodnoty sporu,
v rámci ktorého sa o právnu pomoc žiada. Hodnota takého sporu musí prevyšovať hodnotu minimálnej
mzdy stanovenej v príslušnom období.

25. Z administratívneho spisu vyplýva, že žalobca sa ako žiadateľ obrátil na žalovaného so žiadosťou o

právnu pomoc vo veci spísania a podania žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku sp. zn. 3451/20
zo dňa 08.07.2021, vydaného rozhodcom A. E. F., ktorým bola žalobcovi uložená povinnosť zaplatiť
spoločnosti Orange Slovensko, a.s. sumu 68,09 Eur s úrokom z omeškania vo výške 0,05 % denne od
04.11.2018 až do zaplatenia a trovy konania v sume 81,83 Eur, všetko do troch dní od právoplatnosti
rozhodcovského rozsudku. Žalovaný napadnutým rozhodnutím žalobcovi nárok na poskytnutie právnej

pomoci v predmetnej právnej veci nepriznal z dôvodu, že nebola splnená podmienka hodnoty sporu.
Žalovaný ustálil, že hodnota sporu, s ktorým sa žalobca ako žiadateľ na žalovaného obrátil so žiadosťou
o právnu pomoc predstavuje sumu 68,09 Eur, ktorá neprevyšovala hodnotu minimálnej mzdy na rok
2021 v sume 623,- Eur.

26. Žalobca s uvedeným právnym posúdením veci žalovaným nesúhlasil. Mal za to, že predmetom
konania o zrušenie rozhodcovského rozsudku nie je konkrétna čiastka, ale posúdenie, či boli zachované
procesné podmienky pre vydanie rozhodcovského rozsudku a či bola daná právomoc rozhodcovského
súdu. Predmet takéhoto konania nie je podľa žalobcu možné vyčísliť.

27. Po dôkladnom preskúmaní veci správny súd konštatuje, že je povinnosťou žalovaného pri
posudzovaní žiadosti žiadateľa o poskytnutie právnej pomoci skúmať splnenie podmienok podľa § 6
ods. 1 zákona č. 327/2005 Z. z. Jednou z týchto podmienok je podľa písm. c) uvedeného zákonného
ustanovenia aj hodnota sporu, v ktorom žiadateľ žiada o poskytnutie právnej pomoci, ktorá musí
prevyšovať hodnotu minimálnej mzdy stanovenej osobitným právnym predpisom v rozhodnom období.

Táto podmienka sa netýka sporov, v ktorých nie je možné hodnotu sporu vyčísliť v peniazoch. Účelom
stanovenia takéhoto peňažného limitu je zabezpečiť, aby náklady, ktoré vzniknú štátu v súvislosti s
poskytovaním právnej pomoci, neboli v zjavnom nepomere k celkovej hodnote sporu. Medzi základné
ciele sledované ustanovením tejto podmienky patrí tiež snaha zamedziť zneužívaniu inštitútu právnej
pomoci osobami, ktoré sa neprimerane často obracajú na súdy.

28. Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku sp. zn. 2Sžk/11/2019 zo dňa 26.06.2019 konštatoval,
že „Zákon č. 327/2005 Z. z. v tejto súvislosti nevymedzuje pojem „spor“. Z vymedzenia rozsahu
pôsobnosti tohto zákona podľa § 3 ods. 1 a tiež z vymedzenia pojmu „právna pomoc“ podľa § 4 ods.
1 písm. a/ je vo všeobecnosti pod pojmom „spor“ možné rozumieť akúkoľvek právnu vec týkajúcu sa

uplatňovania alebo bránenia subjektívnych práv. Nejde teda len o súdne sporové a nesporové konania,
ale aj mimosúdne (správne) konania a rovnako tak preskúmavanie rozhodnutí v správnom súdnictve.
Pojem „spor“ preto nie je možné vykladať striktne gramaticky. To platí primerane aj vo vzťahu k výkladu
pojmu „hodnota sporu“. V opačnom prípade by pod tieto pojmy nebolo možné podriadiť napr. konania
v rámci súdneho prieskumu rozhodnutí správnych orgánov. Na základe uvedeného je potom aj prípady

v rámci správneho súdnictva (o preskúmanie rozhodnutí správnych orgánov), v ktorých sa žiada o
poskytnutie právnej pomoci, potrebné posudzovať tak, či spĺňajú podmienky stanovené v § 6 ods. 1
zákona č. 327/2005 Z. z., a to aj vo vzťahu k podmienke pod písm. c/, t. j. hodnoty sporu. Samozrejme za
predpokladu, že sa hodnota sporu v rámci správneho súdnictva dá vyčísliť v peniazoch. Prípad žalobcu
patrí práve do tejto skupiny sporov, keďže jeho predmetom je preskúmanie zákonnosti rozhodnutí

správnych orgánov, ktorými mu bola vyrubená daň z nehnuteľnosti v presne stanovenej výške.“

29. Uvedené závery možno podľa názoru správneho súdu aplikovať aj v prejednávanej veci. Keďže
aj konanie o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno subsumovať pod pojem ,,spor“, je potrebnézaoberať sa v každom jednotlivom prípade otázkou, či je možné vyčísliť hodnotu takéhoto sporu. Aj
napriek tomu, že predmetom tohto typu ,,sporu“ je posúdenie, či sú splnené zákonné podmienky na
zrušenie rozhodcovského rozsudku alebo nie, ako určitej peniazmi neoceniteľnej kategórie, v konečnom

dôsledku však nemožno opomenúť ani sekundárny aspekt tohto sporu, ktorým je vyčíslené peňažné
plnenie v rozhodcovskom rozsudku, v danom prípade suma 68,09 Eur. Uvedené nemožno ignorovať
alebo vnímať izolovane, práve naopak, treba prihliadať na oba tieto aspekty. Pokiaľ by bol žalobca
v konaní, pre ktoré žiadal poskytnutie právnej pomoci úspešný a rozsudok rozhodcovského súdu by
bol zrušený, nevznikol by mu úbytok na majetku v sume 68,09 Eur. Naopak, ak by úspešný nebol,

úbytok v sume 68,09 Eur by mu vznikol. Stále tak ide v konečnom dôsledku o to, či bude žalobca
zaviazaný k peňažnému plneniu uvedenému vo výroku rozhodcovského rozsudku alebo nie, takže
uloženú povinnosť zaplatiť sumu 68,09 Eur možno na účely aplikácie § 6 ods. 1 písm. c) zákona č.
327/2005 Z. z. považovať za hodnotu sporu.

30. Ani skutočnosť, že za žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku sa platí súdny poplatok podľa

položky 3 písm. c) Sadzobníka súdnych poplatkov v jednotnej sume 331,50 Eur, sama o sebe nevyvracia
skutočnosť, že určenie hodnoty sporu na účely poskytnutia právnej pomoci je v tejto veci možné.

31. Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku sp. zn. 3Sžk/4/2020 zo dňa 26.02.2020 v tejto
súvislosti uviedol, že „...posúdenie hodnoty sporu, ak je táto vyčísliteľná, je prostriedkom pre

zabezpečenie hospodárneho nakladania so štátnymi prostriedkami. Trovy právneho zastúpenia v
prípade tzv. bagateľných sporov totiž spravidla značne prevyšujú hodnotu sporu tak, ako by tomu bolo
v prejednávanom prípade. Je tak odrazom určitej racionality, že pri bagateľných sporoch sa právna
pomoc neposkytne. Orgány aplikujúce právo musia pri svojej činnosti postupovať tak, aby interpretačné
aaplikačnéproblémyriešilismaximálnoumierouracionality.Právnynormatívnysystémtotižpredstavuje

iba jeden zo spôsobov riešenia spoločenských konfliktov, ktorý nie je možné od ostatných systémov
celkom oddeliť (a nebolo by to ani zmysluplné) a preto pri myšlienkových postupoch v oblasti práva
nie je možné abstrahovať od všeobecne platných pravidiel a predstáv.“, a tiež že „Prílišný formalizmus
by neodzrkadľoval požiadavku materiálneho právneho štátu. Pri riešení otázky hodnoty sporu sa treba
zaoberať aj účelom resp. dôvodom potreby jej zistenia.“

32. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v rozsudku sp. zn. 1Sžk/58/2020 zo dňa 29.09.2021
tiež uviedol, že „Ustanovením určitých podmienok zákonodarca nemal za cieľ negatívne zasiahnuť do
práva žiadateľa na súdnu a inú právnu ochranu, práve naopak, prebral na seba pozitívny záväzok vo
vzťahu k občanom v núdzi, a to v rozsahu, ktorý je prijateľný z hľadiska dlhodobej udržateľnosti. Bolo by

totiž neúnosné, pokiaľ by sa právna pomoc v rozsahu, v akom ju v základnom rámci garantuje citovaný
zákon, poskytovala v absolútne všetkých prípadoch, t. j. bez stanovenia určitých racionálnych limitov,
akým je napr. hranica odkázanosti, a bez presnejšej špecifikácie rozsahu konaní, v ktorých sa poskytuje.
Tento pozitívny záväzok štátu, ktorý je naplnením a pridanou hodnotou k ústavnému právu podľa čl.
46 Ústavy SR, a ktorý na seba štát dobrovoľne prebral, sa vzťahuje na zabezpečenie uplatnenia práva

na súde prostredníctvom priznania nároku na poskytnutie právnej pomoci v stanovených prípadoch.
Ustanovenie podmienok možno považovať za ústavnokonformné už len s prihliadnutím na samotné
znenie čl. 46 Ústavy SR, ktoré pri realizácii práva na súdnu ochranu a inú právnu ochranu predpokladá
bližšiu úpravu podmienok na úrovni zákona. Kasačný súd v tomto smere konštatuje, že neustanovenie
právneho zástupcu žalobcovi z dôvodu, že nie je dodržaná podmienka hodnoty sporu, nemá negatívny

dopad na právo žalobcu na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR.“ Najvyšší správny súd
Slovenskej republiky v tomto rozsudku zároveň poukázal na prax Ústavného súdu Slovenskej republiky
pri bagateľných sporoch (uznesenie sp. zn. III. ÚS 122/2016 zo dňa 15.03.2016), kedy samotný Ústavný
súd Slovenskej republiky takéto spory spravidla nepreskúmava, pričom uvádza, že v prípadoch, keď
sťažnosť smeruje proti rozhodnutiu orgánu verejnej moci, v ktorom ide zjavne o bagateľnú sumu,

poskytuje ústavný súd ústavnoprávnu ochranu sťažovateľom len v celkom výnimočných prípadoch, ak
sťažnosť signalizuje, že došlo k zásahu do základných práv alebo slobôd v mimoriadne závažnom
rozsahu.

33. Na základe uvedeného dospel správny súd k záveru, že pokiaľ výrok rozhodcovského rozsudku

obsahuje jasne určenú a fixnú výšku peňažného plnenia, túto možno na účely aplikácie § 6 ods. 1 písm.
c) zákona č. 327/2005 Z. z. vnímať ako hodnotu sporu. Na podporu svojej argumentácie poukazuje
správny súd aj na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 10Sžo/371/2015 zo dňa
29.11.2016, v ktorom bola posudzovaná obdobná vec.34. Správny súd sa nestotožnil ani s námietkou žalobcu o nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia
žalovaného, keď z jeho odôvodnenia vyplýva, že žalovaný ustálil, že hodnota sporu, s ktorým sa žalobca

ako žiadateľ na žalovaného obrátil so žiadosťou o právnu pomoc, predstavuje sumu 68,09 Eur, ktorá
neprevyšovala hodnotu minimálnej mzdy na rok 2021 v sume 623,- Eur.

35. Zákon č. 327/2005 Z. z. neurčuje presný spôsob, ako určiť výšku hodnoty sporu. Správny súd
dáva v tejto súvislosti do pozornosti uznesenie sp. zn. 2MCdo/13/2014 zo dňa 29.10.2015, v ktorom

Najvyšší súd Slovenskej republiky konštatoval, že „Úroky z omeškania sú príslušenstvom pohľadávky
(t. j. veci hlavnej) podľa ustanovenia § 121 ods. 3 OZ a znášajú osud hlavnej veci, preto ak sú uplatnené
spolu s istinou, netvoria osobitný predmet konania a nejde ani o spojenie dvoch samostatných vecí.“
V zmysle takého výkladu možno uzavrieť, že hodnotou sporu nie je cena príslušenstva, ale iba istina.
Cena príslušenstva by mohla byť hodnotou sporu iba v prípade, ak je príslušenstvo samostatným
predmetom konania. Takto by sa pri peňažných pohľadávkach do hodnoty sporu započítavali úroky,

úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s ich uplatnením len vtedy, ak sú ustálené,
vyčíslené a samostatne uplatňované.

36. Žalobca tiež namietal, že v rozhodcovskom konaní mal záujem nárokovať si od protistrany
vzájomnou žalobou podľa § 20 zákona č. 244/2002 Z. z. čiastku, ktorá prevyšuje sumu 68,09 Eur

uvedenú v napadnutom rozhodnutí žalovaného. Pre posúdenie tejto konkrétnej veci však bolo pre
správny súd kľúčové, že zo žiadosti o poskytnutie právnej pomoci nevyplýva, že žalobca žiadal
poskytnutie právnej pomoci vo vzťahu k uplatňovaniu pohľadávky formou vzájomnej žaloby. Hodnotu
tejto protipohľadávky žalobca nijako nešpecifikoval a ani nevyčíslil. Pokiaľ teda žalovaný vychádzal pri
určení hodnoty sporu z údajov uvedených v žiadosti, vrátane príloh, jednou z ktorých bol aj rozhodcovský

rozsudok, správny súd nevidí pochybenie žalovaného, tvrdené žalobcom. Správny súd v tejto súvislosti
poznamenáva, že žalobca neuviedol hodnotu protipohľadávky, ktorú (údajne) hodlal uplatniť vzájomnou
žalobou ani v správnej žalobe a ani v jej doplnení.

37. Pre úplnosť poukazuje správny súd na rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej

republiky sp. zn. 6Svk/26/2023 zo dňa 27.09.2023, ktorým zamietol kasačnú sťažnosť žalobcu ako
sťažovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 6S/148/2020-57 zo dňa 02.03.2023,
ktorým bola zamietnutá žaloba žalobcu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. spisu:
KaBA/15548/2020, ČRZ: 59992/2020 zo dňa 25.05.2020 o nepriznaní nároku na poskytnutie právnej
pomoci v právnej veci o zaplatenie 68,09 Eur s príslušenstvom, vedenej rozhodcom A. E. F. pod sp. zn.

3451/20. Žalovaný svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že nebola splnená podmienka minimálnej hodnoty
sporu v zmysle § 6a ods. 1 v spojení s § 6 ods. 1 písm. c) zákona č. 327/2005 Z. z. Najvyšší správny súd
Slovenskej republiky v tomto rozsudku konštatoval, že „Tvrdenie sťažovateľa o zmarení účinnej obrany
jeho práv je treba posudzovať aj v kontexte toho, že v konkrétnom rozhodcovskom konaní sa bránil
sťažovateľ voči žalobe, ktorá znela na značne nižšiu sumu (68,08 €) ako bola suma minimálnej mzdy

(580,- €), ktorá bola rozhodujúca pre priznanie právnej pomoci v zmysle § 6 ods. 1 písm. c/ zákona
o poskytovaní právnej pomoci.“ Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v predmetnej veci, v ktorej
žalobca žiadal o poskytnutie právnej pomoci v dotknutom rozhodcovskom konaní, takisto vychádzal pri
určení hodnoty sporu z istiny v sume 68,09 Eur.

38. Vzhľadom na vyššie uvedené sa správny súd stotožnil so záverom žalovaného, že vo veci, s
ktorou sa žalobca obrátil na žalovaného so žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci, nebola splnená
podmienka hodnoty sporu podľa § 6 ods. 1 písm. c) zákona č. 327/2005 Z. z., ako jedna z troch
podmienok na priznanie nároku na právnu pomoc, ktoré vyplývajú z ustanovenia § 6 ods. 1 zákona
č. 327/2005 Z. z., a ktoré musia byť pre úspešné priznanie nároku na poskytnutie právnej pomoci

splnené súčasne. Za takéhoto stavu už nebolo povinnosťou žalovaného zaoberať sa splnením ďalších
podmienok, vyplývajúcich z uvedeného zákonného ustanovenia. Správny súd preto žalobu žalobcu ako
nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietol.

39. O nároku na náhradu trov konania rozhodol správny súd podľa § 168 v spojení s § 175 ods. 1 SSP,

avšak vo veci úspešnému žalovanému žiadne dôvodne vynaložené trovy konania nevznikli, žiadne si
ani neuplatnil, ide o orgán štátnej správy, a preto mu súd náhradu trov konania voči žalobcovi nepriznal.

40. Toto rozhodnutie prijal senát Správneho súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom Správneho
súdu v Bratislave na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v lehote jedného mesiaca od jeho

doručenia (§ 443 ods. 1 v spojení s § 493e SSP).

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého
rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich
skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva
(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len

do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449
ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa

nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za
neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa;
b)ideokonaniaosprávnejžalobepodľa 6ods.2písm.c)ad);c)ježalovanýmCentrumprávnejpomoci.