Rozsudok – Obchodné záväzkové vzťahy ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 21. október 2025

Súd: Mestský súd Bratislava III
Spisová značka: 85Cb/13/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124341547
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 10. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lenka Kudravá

ECLI: ECLI:SK:MSBA3:2025:6124341547.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava III v konaní pred sudkyňou JUDr. Lenkou Kudravou v spore žalobcu: AQUA -

TRANS, spol. s r. o., so sídlom: M.R. Štefánika 121/5, 013 13 Rajecké Teplice, IČO: 36 369 900, právne
zastúpený: LM LEGAL s.r.o., so sídlom: Tajovského 1, 811 04 Bratislava - mestská časť Staré Mesto,
IČO: 55 966 438 proti žalovanému: PORR s.r.o., so sídlom: Mlynské Nivy 73, 821 05 Bratislava - mestská
časť Ružinov, IČO: 36 667 102, právne zastúpený: AGM partners s. r. o., so sídlom: Dúbravská cesta
1793/2, 841 04 Bratislava - mestská časť Karlova Ves, IČO: 56 023 812, o zaplatenie 9.733,82 Eur s
príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 9.733,82 Eur, úrok z omeškania vo výške

13,50% p.a. zo sumy 9.733,82 Eur odo dňa 19.05.2024 do zaplatenia a náklady spojené s uplatnením
pohľadávky vo výške 40 Eur, všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou na upomínací súd a postúpenou na tunajší súd dňa 09.09.2024
domáhal voči žalovanému zaplatenia istiny vo výške 9.933,82 Eur s príslušenstvom a súčasne si uplatnil
aj nárok na náhradu trov konania.

2. Žalobca návrh odôvodnil tým, že ako zhotoviteľ uzatvoril so žalovaným ako objednávateľom dňa
12.12.2023Zmluvuodieloč.Z.-Q.E.-XXX(ďalejlen„zmluva“),nazákladektorejsazaviazalvykonaťpre
žalovaného stavebné práce pre stavbu a to zhotovenie dažďovej kanalizácie SO Z dažďová kanalizácia
diaľnice - VP (ďalej aj ako „dielo“), za práce ktoré sa zaviazal žalovaný zaplatiť žalobcovi celkovú
cenu za dielo vo výške 65.923,42 EUR (čl. VI. bod 6.1 zmluvy). Žalobca po riadnom vykonaní diela v
zmysle uzavretej zmluvy, ako aj žalovaným požadovaných naviac prác, žalovanému vystavil a následne
riadne doručil nasledovné faktúry: (i) faktúru č. 2024002, vyhotovenú dňa 23.01.2024, splatnú do 30

dní, na sumu v celkovej výške 58.498,35 Eur, po zohľadnení 5% zádržného (2.924,92 Eur), suma k
úhrade vo výške 55.573,43 Eur (ďalej aj ako „FA č. 2024002“); (ii) faktúru č. 2024003, vyhotovenú
dňa 23.01.2024, splatnú do 30 dní, na sumu v celkovej výške 2.504,70 Eur vrátane DPH (ďalej aj ako
„FA č. 2024003“); (iii) faktúru č. 2024004, vyhotovenú dňa 23.01.2024, splatnú do 30 dní, na sumu
v celkovej výške 8.285,76 Eur (ďalej aj ako „FA č. 2024004“). Žalovaný vystavené faktúry žalobcu
neoprávnene a tiež oneskorene, v rozpore s uzavretou zmluvou (čl. VII. bod 7.1.), namietol. Na základe
následnýchrokovaní,stranysporu,vzáujmemimosúdnehourovnaniaichvzájomnýchprávnychvzťahov

bez nutnosti ingerencie súdu, pristúpili dňa 12.04.2024 k uzavretiu Dodatku č. 1 k Zmluve o dielo a
Dohode o úprave vzájomných vzťahov č. VISAQUA TRANS-028 (ďalej len ako „Dodatok č. 1“), ktorým
o.i. došlo k zmene celkovej ceny diela pôvodne dohodnutej v čl. VI. bod 6.1 zmluvy (65.923,42 Eur)
na sumu vo výške 55.369,90 Eur. Strany sporu sa v Dodatku č. 1 zároveň dohodli na nasledovnýchpodmienkach fakturácie (zmenenej) ceny diela (čl. III. bod 3.5 Dodatku č. 1): „Zhotoviteľ bude fakturovať
cenu diela nasledovne: a) zhotoviteľ vystaví samostatnú faktúru na dodávku betónu vo výške 2.087,25
Eur bez DPH, b) zhotoviteľ vystaví samostatnú faktúru na dodávku opravných prác vo výške 8.285,76

Eur bez DPH, c) zhotoviteľ vystaví záverečnú faktúru vo výške 44.996,89 Eur bez DPH (ďalej len
„záverečná faktúra“). Zmluvné strany sa dohodli, že na dodávky prác podľa písmena a) a b) tohto bodu
sa nebudú uplatňovať ustanovenie zmluvy o zádržnom.“ V nadväznosti na uzavretý Dodatok č. 1 žalobca
dňa 17.04.2024 odoslal žalovanému dobropis k FA č. 2024002 vyhotovený dňa 12.04.2024, splatný
do 30 dní, na sumu k úhrade celkom: - 11.701,46 Eur (ďalej len ako „dobropis“), ktorým bola pôvodne

fakturovaná cena diela v súlade s Dodatkom č. 1 znížená zo sumy 58.498,35 Eur na sumu vo výške
44.996,89 Eur. Na úhradu dobropisovanej FA č. 2024002 zo strany žalovaného ostala, po odpočítaní
dohodnutého 2,5% zádržného (1.124,92 Eur (čl. III. bod 3.6 Dodatku č. 1)), suma vo výške 43.871,97
Eur (suma k úhrade na základe FA č. 2024002 (55.573,43 Eur) - suma k úhrade na podklade dobropisu
(-11.701,46 EUR)). Platbou zo dňa 26.04.2024 žalovaný uhradil: (i) faktúry žalobcu na dodávku betónu
a opravných prác (FA č. 2024003 a FA č. 2024004) v celom rozsahu; (ii) dobropisovanú FA č. 2024002

žalovaný v rozpore s uzavretým Dodatkom č. 1 uhradil len čiastočne a to v sume vo výške 34.138,15 Eur.
Zostatok dobropisovanej FA č. 2024002 vo výške istiny 9.733,82 Eur žalovaný žalobcovi do dnešného
dňa neuhradil, a to ani na základe následných výziev a urgencií žalobcu. Vzhľadom na pretrvávajúce
omeškanie Žalovaného si Žalobca podaným návrhom uplatňuje aj úroky z omeškania v sadzbe 13,5%
ročne stanovenej podľa § 1 ods. 2 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 21/2013 Z.z. to počnúc

od 19.05.2024, t.j. odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti Dobropisu k žalovanej FA č. 2024002,
ktorý nastal dňa 18.05.2024 (t.j. 30 dní počítaných odo dňa nasledujúceho po dni doručenia Dobropisu
Žalovanému (17.04.2024).

3. Upomínací súd vydal dňa 12.07.2024 platobný rozkaz sp.zn. 18Up/1299/2024, proti ktorému žalovaný

podal odpor. Žalovaný v podanom odpore potvrdil uzatvorenie predmetnej zmluvy o dielo a Dodatku č.
1 k zmluve o dielo, avšak v ďalšom popiera všetky skutkové tvrdenia žalobcu. Žalobca ako zhotoviteľ
vykonával práce na stavbe „L. v zmysle zmluvných podmienok FIDIC - „žltá kniha“ pre objednávateľa
spoločnosť Skanska SK a.s., so sídlom Krajná 29, 821 04 Bratislava, IČO: 31 611 788. Dňa 08.08.2022
sa na stavbe odohral incident, pri ktorom nákladné vozidlo s hydraulickou rukou (ev. číslo vozidla

T.žalobcu, narazilo do rímsovej lávky mostného objektu. O uvedenom incidente bol spísaný v uvedený
deň aj záznam bezpečnostným technikom stavbyZ.. J.Z. (ďalej ako „záznam“), v rámci ktorého je
uvedená identifikácia incidentu, popis incidentu vrátane základnej fotodokumentácie incidentu a prijaté
opatrenia. Žalovaný poukazuje na skutočnosť že v rámci záznamu je uvedené že hydraulické rameno
nebolo zložené v prepravnej polohe, nebolo zabezpečené proti dvíhaniu a ovládací panel nebol správne

uložený, v dôsledku čoho došlo k poškodeniu na debnení uloženom na moste. Vlastníkom debnenia je
spoločnosť DOKA Slovakia, debniaca technika s.r.o., so sídlom T. cesta XX, XXX XX K., T. 31 354 335
(ďalej ako „DOKA“), ktorá na stavbe pôsobila ako dodávateľ žalovaného. Vzhľadom na skutočnosť, že z
Rámcovej dohody zo dňa 05.02.2019, resp. z čl. IV bod 3 všeobecných obchodných podmienok DOKA,
ktoré sú prílohou Rámcovej dohody, vyplýva zodpovednosť žalovaného za poškodenie na prenajatom

tovare (debnení mosta), pristúpila spoločnosť DOKA k uplatneniu si náhrady škody u žalovaného vo
výške 14.762,70 Eur, ktorú vyčíslila na základe rozsahu poškodení, ktoré vznikli na debnení mosta.
Spoločnosť DOKA vystavila na uvedenú sumu faktúru č. 5452448, ktorú žalovaný v plnej výške uhradil.
Žalovaný si uplatnil u poisťovne KOMUNÁLNA POISŤOVŇA, a.s. Vienna Insurance Gruop (ďalej len
„poisťovňa“), ktorá poskytovala povinné zmluvné poistenie nákladného vozidla žalobcu, ktorým spôsobil

škodu, nárok na náhradu škody dňa 22.08.2022. Dňa 25.10.2023 poisťovňa oznámila žalovanému, že
dňa 24.10.2023 ukončila šetrenie poistnej udalosti, pričom po obhliadke a internom šetrení dospela k
záveru, že bude poistné plnenie realizovať iba vo výške 4.998,88 Eur, čo je o 9.733,82 Eur menej ako bol
nárok žalovaného voči žalobcovi zo zodpovednosti za škodu spôsobenú nákladným vozidlom žalobcu.
Šetrenie poisťovne nie je pre žalovaného záväzné a naďalej má za to, že škoda vznikla v rozsahu v

akom ho voči nemu uplatnila spoločnosť DOKA. Žalovaný adresoval žalobcovi list vo veci „Uplatnenie
nároku na náhradu škody a výzva na náhradu škody zo dňa 18.01.2024, ktorým si uplatnil u žalobcu
rozdiel výšky vzniknutej škody s čiastkou ktorú uhradila poisťovňa žalovanému. Následne žalovaný
adresoval žalobcovi „Jednostranný zápočet pohľadávok“ zo dňa 25.04.2024, kde započítava vzájomne
splatné pohľadávky žalobcu aj žalovaného a to v rozsahu v ktorom sa navzájom kryjú teda 9.733,82 Eur.

Započítaním, žalovaný nárok v celom rozsahu zanikol. V zmysle uvedeného navrhol žalobu zamietnuť
ako nedôvodnú a priznať nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.4. Žalobca v replike uviedol, že jednostranný zápočet pohľadávok zo dňa 25.04.2024 (ďalej len
ako „zápočet“) uskutočnený žalovaným predstavuje neplatný právny úkon, nakoľko jeho predmetom
bola neexistujúca (fiktívna) pohľadávka žalovaného. Žalobcom uplatnená pohľadávka tak nemohla na

podklade zápočtu žalovaného zaniknúť. Žalobca pohľadávku žalovaného na náhradu škody vo výške
9.733,82 Eur, ktorá bola predmetom zápočtu, neuznáva ani čo do právneho základu a ani čo do
uplatnenej výšky (a to ani sčasti). Žalovaný v rámci svojej procesnej obrany nepreukázal splnenie
predpokladov nevyhnutných pre vznik nároku na náhradu škody voči žalobcovi, ktoré musia byť splnené
kumulatívne: (i) porušenie (konkrétnej) právnej povinnosti zo strany žalobcu, (ii) vznik škody a najmä

výšku škody, ktorú mal žalobca žalovanému údajne spôsobiť, (iii) príčinnú súvislosť medzi porušením
právnej povinnosti a vzniknutou škodou (v uplatnenom rozsahu) a neuvádza ani to, akú konkrétnu
právnu povinnosť mal žalobca porušiť a spôsobiť mu tak škodu v uplatnenej (započítavanej) výške.
Tvrdenie obsiahnuté v predmetnom zázname, v zmysle ktorého hydraulické rameno nemalo byť zložené
v prepravnej polohe, však žiadnym spôsobom nepreukazuje akékoľvek porušenie povinnosti zo strany
žalobcu. Hydraulické rameno totiž mohlo byť uložené aj v takej polohe, v akej sa nachádzalo v

čase incidentu, zdokumentovanej na základe fotografie, ktorá tvorí súčasť záznamu. Uvedená poloha
hydraulického ramena je totiž súladná s Manuálom výrobcu určeným pre použitie a údržbu daného
hydraulického žeriavu FASSI (súčasť nákladného vozidla zn.: MERCEDES ACTROS vo vlastníctve
žalobcu (7.4). K incidentu zo dňa 08.08.2022 žalobca uviedol, že v danom čase nemal uzatvorený
žiadny zmluvný vzťah so žalovaným a v rozhodnom období vykonával práce na diele ako subdodávateľ

inej spoločnosti - A. SK a.s., so sídlom: XXXXX, 821 04 Bratislava, IČO: 31 611 788 (ďalej len ako
„SKANSKA“). Trasa, po ktorej vozidlo vo vlastníctve žalobcu prechádzalo, slúžila ako jazdný koridor pre
celú stavbu. Žalovaný pritom obmedzil jazdný koridor tým, že na ňom umiestnil predmetné debnenie, a to
bez akéhokoľvek povinného označenia či upozornenia/výstrahy. Vodiči, ktorí tadiaľ denne prechádzali,
neboli žiadnym spôsobom upozornení na skutočnosť, že žalovaný de facto obmedzil prepravu, keď znížil

prejazd, resp. výšku možného prejazdu popod most a toto obmedzenie ani nijakým spôsobom neoznačil.
V súvislosti s existenciou a umiestnením debnenia v jazdnom koridore stavby tak možno hovoriť o
porušení povinností na strane žalovaného. Debnenie, ktoré bolo predmetom incidentu, vyčnievalo, a
aj napriek tejto skutočnosti nebolo žiadnym spôsobom označené, čo bolo povinnosťou žalovaného.
Rovnako tak nebola označená ani výška mosta. Absencia akéhokoľvek označenia mosta/debnenia,

resp. upozornenia o znížení prejazdu popod most, resp. prečnievajúcom debnení, je preukázaná aj
samotným Záznamom predloženým žalovaným. Zamestnanec žalobcu osobne účastný incidentu (vodič
vozidla) mal podľa informácií dostupných žalobcovi záujem bezodkladne privolať hliadku polície a
incident nahlásiť ako dopravnú nehodu. Zamestnanci žalovaného však privolali len bezpečnostného
technika a skonštatovali, že vzniknutá škoda je minimálna a bude pokrytá zo zákonnej poistky, v

čoho dôsledku políciu k šetreniu neprivolali. Vodič vozidla sa podrobil dychovej skúške s negatívnym
výsledkom a tým považoval celú záležitosť za uzavretú. Aj napriek uvedenému však z Uplatnenia škody/
nároku na náhradu škody predloženého žalovaným vyplýva, že škoda mala byť riešená políciou, cestou
PZ Žilina. Zamestnanec žalobcu a ani samotný žalobca však k riešeniu incidentu za účasti polície
prizvaní neboli, resp. o riešení incidentu za účasti polície nemajú ani žiadnu vedomosť. Túto skutočnosť

napokon žalovaný v rámci odporu ani žiadnym spôsobom nepreukazoval. V nadväznosti na uvedené
preto žalobca rozporuje skutočnosť, ktorá vyplýva z dôkazu predloženého žalovaným označeným ako
„Uplatnenieškody/nárokunanáhraduškody,“vzmyslektorejmalabyťškodariešenápolíciou(PZŽilina).
V tejto súvislosti žalobca navrhol vypočuť vodiča vozidla. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti má
žalobca za to, že (i) neporušil akúkoľvek svoju právnu povinnosť, v dôsledku ktorej by mala žalovanému

vzniknúť škoda, (ii) žalovaný porušenie konkrétnej právnej povinnosti žalobcu, v príčinnej súvislosti s
ktorým mala žalovanému vzniknúť škoda, netvrdil ale najmä nepreukázal, (iii) v súvislosti s debnením,
ktoré bolo predmetom incidentu, došlo k porušeniu povinností práve na strane žalovaného, a to v
kontexte jeho riadneho označenia v rámci jazdného koridoru. Hoci Záznam z incidentu (zo Žalobcovi
neznámych dôvodov) neobsahuje detailnú fotodokumentáciu debnenia, ktoré malo byť v rámci incidentu

poškodené, už len z jednej pripojenej fotografie je viditeľné, že poškodenie debnenia bolo len minimálne.
Reálny (a detailný) rozsah poškodenia, resp. stav debnenia žalobca preukazuje konajúcemu súdu na
podklade pripojenej fotodokumentácie vyhotovenej v dňoch 04.03.2024 a 05.03.2024, z ktorej vyplýva,
že (i) rozsah poškodenia debnenia nebol nijak zásadný (jediné poškodenie je ohnutie jednej tyče
približne v strede debnenia, ktoré si vyžaduje len minimálnu opravu a nebráni ďalšiemu používaniu

(využitiu) debnenia (Obr. 4 a Obr. 7), pričom z ostatných strán (v iných častiach) je debnenie viditeľne
nepoškodené (Obr. 1, 2, 3, 6, 8 až 13)), a že (ii) spoločnosť DOKA Slovakia, Debniaca technika s.r.o.
(ďalej aj ako „DOKA“), ako subjekt, ktorý mal byť v tomto prípade poškodený, ani dňa 05.03.2024,
resp. ani do dnešného dňa, nezabezpečila žiadnu opravu poškodeného debnenia, a to aj napriektomu, že žalovaný si v tomto konaní uplatnil domnelý nárok na náhradu škody voči žalobcovi vo
výške vyfakturovanej touto spoločnosťou titulom náhrady škody na podklade jej faktúry č. 545242448
vystavenej ešte dňa 20.12.2022. Predmetná Faktúra spoločnosti DOKA tak v žiadnom prípade nie je

spôsobilá akokoľvek preukazovať dôvodnosť domnelého nároku žalovaného na náhradu škody, ktorý
bol predmetom zápočtu, a to osobitne: (i) vzhľadom na fakt, že takto vyúčtovaná výška škody nie je ničím
podložená a vôbec nekorešponduje so zdokumentovaným rozsahom poškodenia debnenia na podklade
pripojenej fotodokumentácie, a teda ani s rozsahom prípadných nákladov, ktoré by mohli byť objektívne,
resp. dôvodne vynaložené na prípadnú opravu debnenia, (ii) spoločnosť DOKA, ako poškodený subjekt,

doposiaľ (resp. min. ku dňu 05.03.2024) preukázateľne nevynaložila žiadne náklady na opravu debnenia
(a to aj napriek tomu, že si nárok na náhradu škody vyúčtovala na podklade faktúry vystavenej ešte
dňa 20.12.2022), (iii) súčasťou predloženej faktúry ani nie je žiadna príloha, na ktorú faktúra odkazuje
(„zoznam materiálu tvoriaci predmet škody“), (iv) žalovaný ani len nepreukázal, že by faktúru spoločnosti
DOKA vôbec zaplatil. Avšak aj v prípade preukázateľnej úhrady faktúry zo strany žalovaného táto
skutočnosť nie je spôsobilá založiť existenciu (dôvodnosť) nároku žalovaného na náhradu škody voči

žalobcovi vo výške uvedenej v zápočte. Nahrádza sa len (preukázateľne) skutočne spôsobená škoda,
a nie (akákoľvek) vyfakturovaná škoda, ktorej výška navyše ani nie je ničím podložená. Pokiaľ by
žalovaný aj skutočne uhradil vystavenú faktúru spoločnosti DOKA, táto skutočnosť ide výlučne na ťarchu
žalovaného. Skutočnosť, že výška uplatneného (započítavaného) nároku Žalovaného na náhradu škody
vôbec nekorešponduje s realitou incidentu v neposlednom rade preukazuje aj samotný postoj poisťovne

(Komunálna poisťovňa, a.s., Vienna Insurance Group), ktorá Žalovanému titulom poistného plnenia
poskytla „len“ sumu vo výške: 4.998,88 Eur. Takto priznaná suma pritom predstavuje poistné plnenie za
poškodené diely v dôsledku nárazu motorového vozidla v celom preukázanom poškodenom rozsahu:
„poistné plnenie za poškodené diely vonkajšej rímsovej lávky nárazom motorového vozidla poskytnuté v
rozsahu preukázaného poškodenia obhliadkou podľa vyčíslenia škody a predloženej faktúry s odpočtom

nepriznaných položiek č. XXXXXXXXX, č. X., č. XXXXXXXXX - nepreukázané poškodenie a jeho rozsah
obhliadkou, ani doobliadkou a pol. č. XXXXXXXXX - nepreukázané poškodenie obhliadkou, doobhliadka
po 1 roku od vzniku škody, nepreukázaný súvis s označenou príčinou vzniku škody. Z priznaných dielov
v súlade s Vyhl. č.492/2004 Z.z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku odpočet opotrebenia - časová
hodnota. Z výšky poistného plnenia odpočítaná hodnota zvyškov (železný šrot).“ Žalobca je toho názoru,

že ak by aj žalovanému nejaký nárok na zaplatenie škody vznikol a na tento by bol povinný žalobca,
vzniknutý nárok na náhradu škody by bol pokrytý poistným plnením. Samotná poisťovňa totiž nemala pri
tzv. nepriznaných položkách za preukázané ich poškodenie ani na základe obhliadky a ani na základe
doobhliadky, resp. pri jednej z nepriznaných položiek nemala za preukázaný ani len súvis so žalovaným
označenou príčinou vzniku škody. Pokiaľ žalovaný argumentuje tým, že šetrenie poisťovne nie je pre

žalovaného záväzné, bolo jeho procesnou povinnosťou, aby výšku škody (ako aj splnenie ostatných
predpokladov vzniku zodpovednosti žalobcu za škodu) riadne preukázal. V tomto smere však žalovaný
svoje dôkazné bremeno neuniesol. Skutočnosť, že žalobca neuznáva nárok žalovaného na náhradu
škody,vyjadrilžalobcalistomzodňa25.01.2024.Týmžalobcapovažovalcelúzáležitosťzauzavretú,ato
aj v nadväznosti na následné rokovania so žalovaným ohľadom uzavretia Dodatku č. 1 k Zmluve o dielo

a Dohode o úprave vzájomných vzťahov č. VIS-AQUA TRANS -028. Strany sporu predmetný Dodatok
č. 1 uzatvorili dňa 12.04.2024, t.j. až v čase po doručení výzvy žalovaného, ako aj vyjadrenia žalobcu
k Výzve, pričom súčasťou Dodatku č. 1 bolo konštatovanie zmluvných strán obsiahnuté v ustanovení
čl. IV. (Dohoda o úprave vzájomných vzťahov a spoločné a prechodné ustanovenia) bodu 4.4, v zmysle
ktorého: „Pre vylúčenie akýchkoľvek pochybnosti medzi Zmluvnými stranami Zmluvné strany uzavretím

tohto Dodatku vyhlasujú, že voči sebe nemajú žiadne nároky (pohľadávky) priamo či nepriamo súvisiace
so zhotovením Diela.“ Aj v nadväznosti na uzavretie Dodatku č. 1 a jeho obsah mal Žalobca dôvodne
za to, že Žalovaný upustil od uplatňovania nedôvodného nároku na náhradu škody. V opačnom prípade
by Žalobca vôbec neuvažoval o uzavretí Dodatku č. 1 so žalovaným, na základe ktorého o.i. došlo k
zásadnému zníženiu nároku Žalobcu na zaplatenie dohodnutej ceny diela. K uzavretiu Dodatku č. 1

totiž žalobca pristúpil výlučne v záujme eliminovania zdĺhavého súdneho sporu so žalovaným ohľadom
vyplatenia celej ceny diela, na ktorej zaplatenie mal žalobca právny nárok. Uzavretím Dodatku č. 1 a
splnením dohodnutých podmienok tak žalobca považoval všetky vzájomné vzťahy so žalovaným za
definitívne vyporiadané. Uzavretím Dodatku č. 1 a následnou bezprostrednou snahou žalovaného o
ďalšie skrátenie už podstatne zníženej ceny diela na podklade zápočtu zo dňa 25.04.2024 (t.j. ani nie

dva týždne od momentu uzavretia Dodatku č. 1) žalovaný tak podľa názoru žalobcu opätovne konal v
zjavnom rozpore so zásadami poctivého obchodného styku. Svojím konaním žalovaný docielil uzavretie
Dodatku č. 1 so žalobcom vo vzťahu k podstatnému skráteniu nároku na zaplatenie pôvodne dohodnutej
ceny diela a bezprostredne na to sa snažil žalobcu neoprávnene ukrátiť ešte aj o ďalšiu časť ceny dielaprostredníctvom započítania fiktívnej pohľadávky na náhradu škody. Pokiaľ by bol žalovaný skutočne
presvedčený o dôvodnosti domnelého nároku na náhradu škody, v rámci zásad poctivého obchodného
styku by o „vyporiadaní“ tohto svojho „nároku“ so žalobcom rokoval v rámci uzavretia Dodatku č. 1

a nepristúpil by k jednostrannému zápočtu pohľadávky, o ktorej mal preukázateľnú vedomosť, že ju
žalobca neuznáva. V tejto súvislosti žalobca navrhol v konaní vypočuť konateľa žalobcu - Ing. T. R..
Záverom žalobca poukázal na tú skutočnosť, že realizáciou zápočtu (hoci neplatného) žalovaný uznal
nespornosť uplatnenej pohľadávky žalobcu čo do právneho základu a výšky.

5. Okresný súd Banská Bystrica v súlade so zákonom o upomínacom konaní, následne postúpil vec na
Mestský súd Bratislava III.

6. Žalovaný v duplike doručenej súdu dňa 21.10.2024 uviedol, že žalobca si nesplnil svoje povinnosti
pri manipulácii s nákladným vozidlom, resp. hydraulickým ramenom, a tak došlo k poškodeniu debnenia
mosta spoločnosti DOKA, ktorá na stavbe pôsobila ako dodávateľ žalovaného a to na základe

objednávky č. XXXXXXXXXX zo dňa 20.06.2022. Pokiaľ žalobca tvrdil, že podjazd mal byť označený
žalovaným, žalovaný uvádza, že takáto povinnosť sa vzťahuje len na cestné komunikácie, pričom
v uvedenom prípade išlo o incident na stavenisku, resp. staveniskovej ceste, kde takáto povinnosť
nie je a nie je vyžadovaná, a to ani v rámci Plánu BOZP stavby. Povinnosť privolať hliadku PZ
nevyplývala ako pre žalobcu, tak ani žalovaného, nakoľko udalosť sa stala na stavenisku a nie na cestnej

komunikácii, pričom pri incidente nedošlo k ohrozeniu ani ujme na zdraví a živote osôb. Skutočnosť, že
v Uplatnení škody/nároku na náhradu škody je uvedené, že incident bol riešený s PZ Žilina, považuje
žalovaný za irelevantné. Žalovaný navrhol k incidentu vypočuť svedkov - Ing. P. A., koordinátor BOZP
(externý spolupracovník) a T.. B. M. (zamestnanec žalovaného). Žalovaný má za to, že škoda vznikla
porušením povinností vodiča žalobcu, ktorý svojím konaním, resp. opomenutím konania, t.j. nesprávnou

manipuláciou s hydraulickým ramenom, spôsobil poškodenie debnenia mosta. V otázke výšky škody,
ktorú namietol žalobca, žalovaný uvádza, že ide len o domnienky a jednoduchý odhad poškodenia
zo strany žalobcu. Žalovaný má za to, že pokiaľ si žalobca myslí, že uvedená škoda bola v menšej
výške ako 14.762,70 Eur (ktorú si uplatnila DOKA voči žalovanému), mal by svoje tvrdenia relevantne
podložiť a zdokladovať. Spoločnosť DOKA vypočítala výšku škody na základe ceny jednotlivých

poškodených dielov, pričom žalovaný poukazuje na to, že práve spoločnosť DOKA je v oblasti debniacej
techniky odborne spôsobilá na výpočet výšky poškodenia, nakoľko má s predmetnými vecami dlhodobé
skúsenosti. Spoločnosť DOKA sa vyjadrila, že pri nacenení výšky škody vychádzala z cenníkových cien,
pričom v tomto prípade bola poskytnutá zľava vo výške 45%, pričom odpisové/nákupné ceny nie je
možné predložiť vzhľadom na obchodné tajomstvo spoločnosti DOKA. Záverom žalovaný uviedol, že

uhradil nárok DOKA vo výške 14.762,70 Eur dňa 14.11.2023 v plnej výške, čo preukázal potvrdením o
úhrade.Ktvrdeniužalobcu,ževrámciDodatkuč.1bolouvedenéprehlásenie,žezmluvnéstranynemajú
voči sebe vzájomné nároky, žalovaný uviedol, že nejde v danom prípade o zmluvný nárok súvisiaci
so zhotovením diela, ale o mimozmluvný nárok - zodpovednosť za škodu spôsobenú žalobcom. Medzi
stranami sporu nebola uzatvorená akákoľvek dohoda, ktorá by podmieňovala započítanie vzájomných

pohľadávok, súhlasom druhej zmluvnej strany, prípadne započítanie vzájomných pohľadávok ako také
vylučovala.

7. Vo veci samej súd nariadil na deň 21.10.2025 pojednávanie, na ktorom strany sporu zotrvali na svojich
procesných vyjadreniach. Po vyslovení predbežného právneho názoru súdu, žalovaný navrhol vykonať

dôkaz v podobe odborného vyjadrenia spoločnosti DOKA, žalovaného, prípadne tretieho nezávislého
subjektu k výške škody a zároveň vyslovil, že je pripravený predložiť i znalecký posudok k výške škody.
Na výsluchu svedkov navrhnutých v písomnom podaní naďalej trvá.

8. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov založených v spise

a zistil nasledovný skutkový a právny stav:

9. Žalobca ako zhotoviteľ na jednej strane a žalovaný ako objednávateľ na strane druhej, uzatvorili
podľa ustanovenia § 536 a nasl. zákona č. 513/1991 Zb., dňa 12.12.2023 Zmluvu o dielo č. VIS-AQUQ
TRANS-028(ďalejlen„zmluva“),nazákladektorejsažalobcazaviazalvykonaťprežalovanéhostavebné

práve spočívajúce v zhotovení dažďovej kanalizácie SO Z dažďová kanalizácia diaľnice - VP (dielo) a na
stranedruhejsažalovanýzaviazalzariadnevykonanédielozaplatiťžalobcovicenuzadielopodľačlánku
VI. zmluvy. Investorom diela bola Národná diaľničná spoločnosť, a.s., IČO: 35 919 001, ktorá vyhlásila
verejnú súťaž na: Zhotovenie stavby L.vrátane tunela Višňové v zmysle zmluvných podmienok FIDIC -„žltá kniha“ (ďalej len „stavba“). Na základe subdodávateľskej zmluvy uzatvorenej medzi spoločnosťou
A. SK a.s., T.: 31 611 788 a žalovaným ako objednávateľom zo dňa 25.06.2021, žalovaný vykonával
časť stavby.

10. Listom zo dňa 18.01.2024 si žalovaný uplatnil u žalobcu nárok na náhradu škody, na ktorý reagoval
žalobca listom zo dňa 25.01.2024 tak, že tento nárok neuznal.

11. Strany sporu z dôvodu zúženia prác a z dôvodu úpravy rozsahu prác uzatvorili dňa 12.04.2024

dodatok č. 1 k zmluve o dielo spolu s dohodou o úprave vzájomných vzťahov, ktorým súčasne zmenili
cenu diela uvedenú v čl. VI. zmluvy a to na sumu 55.369,90 Eur.

12. Podľa bodu 3.5 Dodatku č. 1 k zmluve sa zmluvné strany dohodli, že zhotoviteľ bude fakturovať
cenu diela nasledovne: a) zhotoviteľ vystaví samostatnú faktúru na dodávku betónu vo výške 2.087,25
Eur bez DPH, b) zhotoviteľ vystaví samostatnú faktúru na dodávku opravných prác vo výške 8.285,76

Eur bez DPH, c) zhotoviteľ vystaví záverečnú faktúru vo výške 44.996,89 Eur bez DPH (ďalej len
„záverečná faktúra“), pričom zmluvné strany sa dohodli, že na dodávky prác podľa písm. a) a b) sa
nebudú uplatňovať ustanovenia zmluvy o zádržnom.

13. Podľa bodu 4.4 dodatku č. 1 k zmluve, pre vylúčenie akýchkoľvek pochybností medzi zmluvnými

stranami zmluvné strany uzavretím tohto dodatku vyhlasujú, že voči sebe nemajú žiadne nároky
(pohľadávky) priamo či nepriamo súvisiace so zhotovením diela.

14. Žalobca vystavil žalovanému za zhotovenie stavebných prác faktúru č. 2024002 znejúcu na sumu
58.489,35 Eur so splatnosťou do 30 dní (od dátumu doručenia faktúry podľa bodu 7.5 zmluvy o dielo),

ktorú po uzatvorení dodatku č. 1 k zmluve upravil na sumu vo výške 44.996,89 Eur. Po odpočítaní
dohodnutého zádržného vo výške 1.124,92 Eur ostala k úhrade suma vo výške 43.871,97 Eur, ktorá
bola splatná do 18.05.2024 (faktúra bola doručená žalovanému dňa 17.04.2024).

15. Žalovaný si dňa 25.04.2024 pohľadávku žalobcu vyplývajúcu z faktúry č. 2024002 vo výške 9.733,82

Eur, jednostranne započítal s pohľadávkou žalovaného vo výške 9.733,82 Eur ako náhradou škody.
Jednostranný zápočet bol doručený žalobcovi dňa 20.05.2024. V jednostrannom zápočte žalovaný
potvrdil, že úhradu sumy vo výške 34.138,15 Eur vyplývajúcu z dobropisu k faktúre č. 2024002 uhradil.

16. Listom zo dňa 23.05.2024 žalobca vyjadril nesúhlas so zápočtom a jednostranný zápočet neuznal,

aj s poukazom na bod 4.4 dodatku č. 1 k zmluve o dielo. Súčasne žalovaného vyzval na úhradu dlžnej
čiastky v sume žalovanej istiny.

17. Z ďalších listinných dôkazov predložených stranami sporu súd nezistil žiadne skutočnosti relevantné
pre rozhodnutie vo veci samej.

18. Podľa ustanovenia § 536 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. (ďalej len „Obchodný zákonník“), zmluvou
o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho
vykonanie.

19. Podľa ustanovenia § 546 ods. 1 Obchodného zákonníka, objednávateľ je povinný zhotoviteľovi
zaplatiť cenu dohodnutú v zmluve alebo určenú spôsobom určeným v zmluve. Ak nie je cena takto
dohodnutá alebo určiteľná a zmluva je napriek tomu platná ( § 536 ods. 3), je objednávateľ povinný
zaplatiť cenu, ktorá sa obvykle platí za porovnateľné dielo v čase uzavretia zmluvy za obdobných
obchodných podmienok.

20. Podľa ustanovenia § 548 ods. 1 Obchodného zákonníka, objednávateľ je povinný zaplatiť
zhotoviteľovi cenu v čase dojednanom v zmluve. Pokiaľ zo zmluvy alebo z tohto zákona nevyplýva niečo
iné, vzniká nárok na cenu vykonaním diela.

21. Podľa ustanovenia § 549 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak sa strany po uzavretí zmluvy dohodnú
na obmedzení rozsahu diela a ak nedojednajú jeho dôsledky na výšku ceny, je objednávateľ povinný
zaplatiť len cenu primerane zníženú; ak sa týmto spôsobom dohodnú na rozšírení diela, je objednávateľ
povinný zaplatiť cenu primerane zvýšenú.22. Podľa ustanovenia § 358 Obchodného zákonníka, na započítanie sú spôsobilé pohľadávky, ktoré
možno uplatniť na súde. Započítaniu však nebráni, ak je pohľadávka premlčaná, ale premlčanie nastalo

až po dobe, keď sa pohľadávky stali spôsobilými na započítanie.

23. Podľa ustanovenia § 359 Obchodného zákonníka, proti splatnej pohľadávke nemožno započítať
nesplatnú pohľadávku, ibaže ide o pohľadávku voči dlžníkovi, ktorý nie je schopný plniť svoje peňažné
záväzky.

24. Podľa ustanovenia § 580 zákona č. 40/1964 Zb. (ďalej len „Občiansky zákonník“), ak veriteľ a
dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie je rovnakého druhu, zaniknú započítaním, pokiaľ
sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí voči druhému prejav smerujúci k započítaniu. Zánik
nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie.

25. Medzi stranami nebolo sporné, že žalobca ako zhotoviteľ na jednej strane a žalovaný ako
objednávateľ na strane druhej uzatvorili dňa 12.12.2023 zmluvu o dielo v zmysle jej dodatku č. 1
uzatvoreného dňa 12.04.2024, na základe ktorej žalobca vykonal pre žalovaného dielo - zhotovil
dažďovú kanalizáciu diaľnice. Žalobca vystavil žalovanému za zhotovenie stavebných prác faktúru
č. 2024002 znejúcu na sumu 58.489,35 Eur so splatnosťou do 30 dní, ktorú po uzatvorení dodatku

č. 1 k zmluve upravil na sumu vo výške 44.996,89 Eur. Po odpočítaní dohodnutého zádržného vo
výške 1.124,92 Eur ostala k úhrade suma vo výške 43.871,97 Eur, ktorá bola splatná do 30 dní
od dátumu doručenia faktúry podľa bodu 7.5 zmluvy o dielo, t.j. do 18.05.2024. Tieto skutočnosti
medzi stranami sporné neboli. Nebolo sporným ani to, že žalovaný zaplatil žalobcovi časť istiny z
dobropisu k faktúre č. 2024002 a to vo výške 34.138,15 Eur. Zvyšnú časť (nárok uplatnený žalobou)

žalovaný žalobcovi nezaplatil, avšak dňa 25.04.2024 tento nárok žalobcu jednostranne započítal (t.j.
uznal jeho opodstatnenosť) s pohľadávkou, ktorá žalovanému mala vzniknúť titulom náhrady škody,
ktorú škodu žalovaný zaplatil spoločnosti DOKA Slovakia, Debniaca technika s.r.o., ako vlastníkovi
debnenia mosta, ktorá na stavbe pôsobila ako dodávateľ žalovaného. K poškodeniu debnenia mosta
malo dôjsť dňa 08.08.2022 (t.j. viac ako rok pred uzatvorením zmluvy o dielo medzi stranami sporu)

konaním žalobcu, resp. zamestnancom žalobcu, keď nákladné vozidlo s hydraulickou rukou (ev. číslo
vozidla J.) žalobcu, narazilo do rímsovej lávky mostného objektu a túto poškodilo. Žalovaný si uplatnil
u žalobcu nárok na náhradu škody listom zo dňa 18.01.2024, na ktorý reagoval žalobca listom zo dňa
25.01.2024 tak, že tento nárok neuznal a neuznal ani jednostranný zápočet, nakoľko jednak pohľadávku
žalovaného považuje za fiktívnu a jednak s odkazom na bod 4.4 dodatku č. 1 k zmluve o dielo zo

dňa 12.04.2024, strany sporu vyhlásili, že nemajú voči sebe žiadne pohľadávky. Medzi stranami sporu
tak ostalo sporným započítanie a jemu predchádzajúci nárok žalovaného na náhradu škody, ktorý bol
predmetom započítania.

26. Žalovaný si uplatnil u žalobcu nárok na náhradu škody listom zo dňa 18.01.2024, ktorý žalobca

neuznal (listom zo dňa 25.01.2024). V čase incidentu (08.08.2022) mal mať žalobca ako zhotoviteľ
uzatvorenú so spoločnosťou Skanska SK a.s. ako objednávateľom zmluvu, na základe ktorej vykonával
práce na stavbe „G.vrátane tunela Višňové v zmysle zmluvných podmienok FIDIC - „žltá kniha“, t.j.
na rovnakej stavbe, na ktorej žalobca vykonával dielo pre žalovaného v čase od 12.12.2023. Dňa
12.04.2024 strany sporu uzatvorili dodatok č. 1 k zmluve o dielo, pričom v bode 4.4 výslovne uviedli,

že pre vylúčenie akýchkoľvek pochybností medzi zmluvnými stranami, zmluvné strany uzavretím tohto
dodatku vyhlasujú, že voči sebe nemajú žiadne nároky (pohľadávky) priamo či nepriamo súvisiace so
zhotovením diela. Nakoľko v dodatku nie je definované, čo znamená pojem „nepriamo súvisiace so
zhotovením diela“, je dôvodné pripustiť i taký výklad, že strany sporu (minimálne však žalobca) mali
záujem na vyriešení všetkých nárokov, ktoré medzi nimi vznikli, nakoľko ostalo by bez významu, ak

by nemali záujem na vyriešení všetkých nárokov za súčasného uzatvorenia dodatku (a za vedomosti
žalovaného o neuznaní nároku žalobcu na náhradu škody), ktorý pojednáva v článku IV. o úprave
vzájomných vzťahov, pod ktoré možno zahrnúť ako zmluvné vzťahy tak i vzťahy mimozmluvné. Na
základe uvedeného možno uzavrieť, že žalovaný nedisponoval pohľadávkou spôsobilou na započítanie,
nakoľko táto bola zohľadnená uzatvorením dodatku k zmluve o dielo. Z vykonaného dokazovania ďalej

vyplynulo i to, že žalovaný započítal splatnú pohľadávku voči nesplatnej pohľadávke (a contrario §
359 Obchodného zákonníka). Splatnosť nároku na náhradu škody nastala najneskôr dňa 28.01.2024
(keďže sa v spise nenachádza doklad o doručení uplatnenia si nároku na náhradu škody zo dňa
18.01.2024, avšak žalobca reagoval na toto uplatnenie si nároku listom zo dňa 25.01.2024 a žalovanýurčil žalobcovi lehotu na plnenie 3 dni) a splatnosť dobropisovanej faktúry č. 2024002 nastala dňa
18.05.2024. Žalovaný vykonal jednostranný zápočet ku dňu 25.04.2024. Uvedené má za následok
neplatnosť takého započítania, nakoľko proti splatnej pohľadávke (nárok na náhradu škody) nemožno

započítať nesplatnú pohľadávku (pohľadávka vyplývajúca z dobropisovanej faktúry č. 2024002).

27. Na druhej strane, ak by aj súd pripustil, že pohľadávka žalovaného voči žalobcovi by existovala
titulom náhrady škody, ktorá bola predmetom zápočtu, žalovaný nepreukázal splnenie predpokladov
nevyhnutných pre vznik nároku na náhradu škody voči žalobcovi, ktoré musia byť splnené kumulatívne:

(i) porušenie právnej povinnosti zo strany žalobcu, (ii) vznik škody a najmä výšku škody, ktorú mal
žalobca žalovanému spôsobiť, (iii) príčinnú súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a vzniknutou
škodou. Zodpovednosť za škodu je v Obchodnom zákonníku upravená len ako zodpovednosť za
porušenie povinnosti zo záväzku (§ 373 Obchodného zákonníka), pričom zavinenie sa nevyžaduje.
Keďže zmluvné strany nemali medzi sebou v čase incidentu (08.08.2022) uzatvorenú akúkoľvek zmluvu
(zmluva o dielo bola medzi zmluvnými stranami uzatvorená až dňa 12.12.2023), nárok na náhradu

škody je potrebné posudzovať podľa právnej úpravy obsiahnutej v Občianskom zákonníku. Čo sa
týka všeobecnej úpravy zodpovednosti za škodu podľa § 420 Občianskeho zákonníka, jeho použitie
na obchodnoprávne vzťahy prichádza do úvahy len vtedy, ak subjekt poruší povinnosť stanovenú v
právnom predpise inom, ako v Obchodnom zákonníku. Žalovaný svoj nárok odvodzoval od Rámcovej
dohody zo dňa 05.02.2019, resp. z čl. IV bod 3 všeobecných obchodných podmienok DOKA, z ktorého

vyplýva zodpovednosť žalovaného za poškodenie na prenajatom tovare (debnení mosta) vo vlastníctve
spoločnosti DOKA. Spoločnosť DOKA vyčíslila škodu vo výške 14.762,70 Eur, ktorú žalovaný uhradil.
Medzi stranami nebolo sporné, že konaním žalobcu (resp. zamestnanca žalobcu) došlo ku škode
na debnení mosta vo vlastníctve spoločnosti DOKA, za ktoré zodpovedal žalovaný. Medzi stranami
bola sporná výška škody, ktorú komerčná poisťovňa uhradila len vo výške 4.998,88 Eur a vo zvyšku

9.733,82 Eur plnenie neposkytla, nakoľko nebolo preukázané poškodenie a jeho rozsah obhliadkou ani
doobhliadkou,resp.prijednejznepriznanýchpoložieknemalazapreukázanýanilensúvissožalovaným
označenou príčinou vzniku škody, t.j. odpočítala nepriznané položky, opotrebenie a hodnotu zvyškov
(železný šrot). Keďže nárok na náhradu škody bol uspokojený plnením priznaným poisťovňou vo výške
4.998,88 Eur, ktorá mala k dispozícii i faktúru spoločnosti DOKA (č.l. 67, 41) spolu s prílohou ktorú

tvoril zoznam materiálu a teda zaoberala sa poškodením debnenia, za vykonania niekoľkých obhliadok,
súd je toho názoru, že žalovaný nepreukázal výšku škody, ktorej náhradu si započítal s pohľadávkou
žalobcu. Keďže v prípade nároku na náhradu škody musia byť kumulatívne splnené všetky tri podmienky
(porušenie právnej povinnosti, vznik škody a najmä výška škody a kauzálny nexus medzi porušením
právnej povinnosti a vzniknutou škodou), pričom v konaní nebola preukázaná výška škody, súd sa ďalej

ostatnými podmienkami nemal dôvod zaoberať.

28. Žalovaný na preukázanie výšky škody síce na pojednávaní navrhol, že do konania predloží odborné
vyjadrenie spoločnosti DOKA, odborné vyjadrenie žalovaného, prípadne tretieho nezávislého subjektu a
je pripravený predložiť i znalecký posudok, avšak súd tieto návrhy na dokazovanie nepripustil, z dôvodu

ich neúčelnosti a nehospodárnosti ako i z dôvodu, že neboli uplatnené včas (článok 8 CSP), najmä
ak žalobca od počiatku rozporoval o.i. výšku náhrady škody, o čom mal žalovaný vedomosť (už aj z
predsúdneho konania), pričom ak neexistujú osobitné dôvody (ktoré v konaní najavo nevyšli), v zásade
platí, že predloženie skutkových tvrdení alebo dôkazných návrhov až na pojednávaní nie je včasné.
Súd ďalej nevykonal ani dôkaz v podobe výsluchu svedkov navrhovaných k podrobnostiam incidentu,

nakoľko nebolo sporné, že k poškodeniu debnenia došlo konaním zamestnanca žalobcu a teda vykonať
takýto dôkaz by bolo nadbytočné.

29. Tým, že žalovaný riadne a včas nezaplatil žalobcovi zvyšnú cenu za dielo, dostal sa v zmysle
ustanovenia § 365 ods. 1 Obchodného zákonníka do omeškania s plnením peňažného dlhu, preto súd

priznal žalobcovi (§ 1 ods. 2 Nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z.z.) úrok z omeškania vo výške 13,50%
ročne zo sumy 9.733,82 Eur odo dňa 19.05.2024 (t.j. odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti dobropisu,
ktorý nastal dňa 18.05.2024) do zaplatenia a náklady spojené s uplatnením pohľadávky vo výške 40 Eur
(§ 369c ods. 1 Obchodného zákonníka a § 2 Nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z.z.).

30. Vychádzajúc z vyššie uvedeného právneho a skutkového stavu, súd žalobe vyhovel.

31. Záverom súd dodáva, že do práva na spravodlivý proces nepatrí právo strany sporu, aby sa
všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov, ani právona to, aby bola strana sporu pred všeobecným súdom úspešná, tzn. aby sa rozhodlo v súlade s jej
požiadavkami a ani právo strany sporu vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov
súdom, prípade sa dožadovať ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia dôkazov. Súd rovnako tak nemusí

dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranou sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný
význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali
do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami sporu. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia nemá
odpovedať na každú námietku alebo argument, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre
rozhodnutie vo veci.

32. Podľa ustanovenia § 255 ods. 1 a ods. 2 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu
trovkonaniapodľapomerujejúspechuvoveci.Akmalastranavoveciúspechlenčiastočný,súdnáhradu
trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

33. Podľa ustanovenia § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania

rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

34. O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku a
ustanovenia § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku tak, že žalobcovi priznal právo na náhradu
trov konania z dôvodu, že žalobca mal vo veci úspech v celom rozsahu. O výške náhrady trov konania

rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti
ktorého rozsudku smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať zanásledok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č.
233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje
inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).