Rozsudok – Ostatné ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 17. december 2025

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: BA-8Sa/80/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1022201279
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 12. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Šmahovská

ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2025:1022201279.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Katarínou Šmahovskou, v právnej veci žalobcu:

A. B. C., nar. XX. XXXX XXXX, bytom A. XXX/X, D. E., zastúpený: HKP Legal, s.r.o., so sídlom Fedinova
9, 851 01 Bratislava, IČO: 36 727 334, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29.
augusta č. 8 a 10, 813 63 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. XXXXX-X/
XXXX-XX zo dňa 4. júla 2022, takto

r o z h o d o l :

I. Správny súd v Bratislave žalobu z a m i e t a .

II. Žalovanej sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

I. Priebeh administratívneho konania a dôvody preskúmavaného rozhodnutia

1. Sociálna poisťovňa, pobočka Bratislava, (ďalej aj ako „prvostupňový orgán“) rozhodnutím č. XXX-
XXXXXXXXXX-XXXX/XXXX zo dňa 22. februára 2022 (ďalej aj ako „prvostupňové rozhodnutie“) podľa
§ 178 ods. 1 písm. a) ôsmy bod zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“) nevyhovela žiadosti žalobcu z 10. februára 2022 o
vrátenie poistného na nemocenské poistenie, poistného na starobné poistenie a povinných príspevkov
na starobné dôchodkové sporenie, poistného na invalidné poistenie a poistného do rezervného fondu

solidarity (ďalej len „poistné“). Rozhodnutie prvostupňového orgánu bolo založené na tom základe, že
konanie o nezániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia žalobcu
ku dňu 31. januára 2007 bolo právoplatne ukončené a uvedená skutočnosť bola aj predmetom súdneho
prieskumu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej aj len „NS SR“), s poukazom na rozsudok sp.
zn. 9Sžso/58/2011.

2. Na odvolanie žalobcu žalovaná rozhodnutím č. XXXXX-X/XXXX-XX zo dňa 4. júla 2022 (ďalej a

„napadnuté rozhodnutie“) podľa § 218 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, odvolanie žalobcu vo veci
vrátenia poistného na nemocenské poistenie, poistného na starobné poistenie a príspevkov na starobné
dôchodkové sporenie, poistného na invalidné poistenie a poistného do rezervného fondu solidarity
zaplatených bez právneho dôvodu, zamietla a prvostupňové rozhodnutie potvrdila.

3. Žalovaná v odôvodnení zhrnula priebeh administratívneho konania ako aj dôvody odvolania, dospejúc
k záveru, že prvostupňové rozhodnutie je vecne správne a zákonné. Svoje rozhodnutie založila na

zisteniach, že žalobca je od 1. júla 2001 zapísaný v Zozname advokátov, vedenom Slovenskou
advokátskou komorou. S poukazom na § 5 písm. c) zákona o sociálnom poistení v znení účinnom od
1. augusta 2006 do 31. decembra 2010 (vo vzťahu k zákonu č. 586/2003 Z. z.) uviedla, že samostatne
zárobkovo činnou osobou (ďalej aj len „SZČO“) je každá fyzická osoba zapísaná v zozname advokátov,vedenom Slovenskou advokátskou komorou, a to bez ohľadu na právnu formu výkonu advokácie.
Zmena právnej formy výkonu advokácie má za následok len zmenu v spôsobe zdaňovania príjmu
advokáta (príjmu z podnikania alebo príjmu zo závislej činnosti), v dôsledku čoho môže u advokáta

zaniknúť povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie podľa § 21 ods. 1 zákona
osociálnompoistení.Poukázala,žesamostatnezárobkovočinnejosobe,uvedenejv§5písm.c)zákona
o sociálnom poistení v znení zákona č. 310/2006 Z. z., zaniká povinné nemocenské poistenie a povinné
dôchodkové poistenie vždy 30. júna kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý
jej príjem z podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa § 6 zákona č. 595/2003 Z. z. o

dani z príjmov v znení neskorších predpisov alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou
zárobkovou činnosťou, nebol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods.
10 zákona o sociálnom poistení v znení zákona č. 439/2004 Z. z. účinnom od 1. januára 2005 do 31.
decembra 2007 a § 138 ods. 9 zákona o sociálnom poistení v znení zákona č. 555/2007 Z. z. účinnom
od 1. januára 2008 do 31. decembra 2009. Zánik povinného nemocenského poistenia a povinného
dôchodkového poistenia nastáva aj v prípade, ak bol advokát vyčiarknutý zo zoznamu advokátov

Slovenskej advokátskej komory. Zmenou právnej formy výkonu advokácie žalobcovi nezaniklo právne
postavenie advokáta ako samostatne zárobkovo činnej osoby podľa § 5 písm. c) zákona o sociálnom
poistení v znení účinnom od 1. augusta 2006 do 31. decembra 2010.

4. Žalobca ako samostatne zárobkovo činná osoba, bol v období od 1. februára 2007 do 30. júna 2009

povinne nemocensky poistený a povinne dôchodkovo poistený, pretože splnil zákonom ustanovené
podmienky pre vznik a trvanie povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového
poistenia, t. j. mal právne postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby na účely sociálneho poistenia
v zmysle ustanovenia § 5 písm. c) zákona o sociálnom poistení a zároveň jeho príjmy zo samostatnej
zárobkovej činnosti za roky 2005, 2006 a 2007 presiahli zákonom ustanovenú hranicu príjmu zo

samostatnej zárobkovej činnosti za roky 2005, 2006 a 2007. K tomu žalovaná z údajov z Finančného
riaditeľstva Slovenskej republiky uviedla konkrétne príjmy dosiahnuté žalobcom v jednotlivých rokoch.
Žalovaná tiež dala do pozornosti predchádzajúce právoplatne skončené konanie o nezániku povinného
sociálneho poistenia žalobcu dňom 31. januára 2007, a následné súdne konanie na Krajskom súde
v Bratislave vedené pod sp. zn. 3S 178/2010 a pred NS SR, ktorý sa v rozsudku z 28. septembra

2011 sp. zn. 9Sžso/58/2011, stotožnil s právnym názorom Sociálnej poisťovne vo veci posudzovania
právneho postavenia advokáta ako samostatne zárobkovo činnej osoby. Ďalej žalovaná k poukazu
žalobcu na rozsudok NS SR sp. zn. 1Sžso/27/2O13 zo dňa 29 apríla 2014 a na nález Ústavného súdu
Slovenskej republiky (ďalej aj len „ÚS SR“) č. k. II. ÚS 426/2012-53 zo dňa 21. februára 2013 uviedla,
že každý rozsudok je individuálnym právnym aktom pre konkrétne konanie a nie je právne záväzný

k iným konaniam. Uvedené rozhodnutia najvyššieho a ústavného súdu preto podľa žalovanej nemajú
žiaden vplyv na správnosť a zákonnosť prvostupňového rozhodnutia Sociálnej poisťovne. Ďalej tiež
poukázala na právoplatné rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočky Bratislava, ktorými bolo predpísané
žalobcovi ako samostatne zárobkovo činnej osobe poistné a príspevky, a to za obdobie február 2007
až apríl 2008 v sume 6 354,34 eur (predpísané rozhodnutím č. XXX-XXXXXXXXXX-XXXX/XX z 15.

mája 2008), za obdobie január 2009 až jún 2009 v sume 562,50 eur (predpísané rozhodnutím č. XXX-
XXXXXXXXXX-XXXX/XX zo dňa 10. marca 2010 ), za obdobie máj 2008 až december 2008 v sume
1273,38 eur (predpísané rozhodnutím č. XXX-XXXXXXXXXX-XXXX/XX, zo dňa 27. februára 2012).
Žalovaná tiež dala do pozornosti, že žalobca predpísané poistné a príspevky uhradil a skonštatovala,
že neeviduje poistné a príspevky v sume 8 190,22 eur, ktoré by žalobca zaplatil bez právneho dôvodu

(t. j. tzv. preplatok).

II. Žaloba a jej dôvody

5. Žalobca podal proti rozhodnutiu druhostupňového orgánu včas správnu žalobu z 9. septembra

2022 na Krajský súd v Bratislave, v ktorej navrhol zrušiť napadnuté rozhodnutie žalovanej ako aj
prvostupňového orgánu, lebo ich považoval za nezákonné.

6.Zopakovalpriebehadministratívnehokonaniaakoajdôvodypredchádzajúcehorozhodnutiažalovanej
zo 16. júla 2009 o nezániku povinného sociálneho poistenia žalobcovi ako samostatne zárobkovo činnej

osoby dňom 31. januára 2007, s ktorým vyjadril nesúhlas. Podľa názoru žalobcu zmenou formy výkonu
advokácie zo samostatného výkonu (pri ktorom je nositeľom oprávnenia fyzická osoba ako SZČO)
na výkon v pozícii konateľa spoločnosti s ručením obmedzeným (pri ktorom je nositeľom oprávnenia
právnická osoba, pričom advokát ako jej konateľ len koná v jej mene a na jej účet), dochádza zároveň kzániku postavenia advokáta ako SZČO a takisto k zániku jeho reálneho oprávnenia (ako fyzickej osoby)
na výkon činnosti podľa zákona o advokácii. Žalobcovi teda od 1. februára 2007 zaniklo oprávnenie
na výkon advokácie v materiálnom zmysle, napriek tomu, že po formálnej stránke mu postavenie

„advokáta“ (zapísaného v príslušnom zozname vedeným Slovenskou advokátskou komorou) ostalo
zachované. Zotrval preto na názore, že odo dňa 1. februára 2007 nebol v postavení SZČO (t.j. toto
postavenie mu ku dňu 31. januáru 2007 zaniklo), keďže mu zaniklo reálne oprávnenie na samostatný
výkon advokácie (ako fyzickej osobe), na základe čoho ku dňu 31. januára 2007 zaniklo aj jeho povinné
sociálne poistenie [v zmysle § 21 ods. 4 písm. b) zákona o sociálnom poistení].

7. Žalobca ďalej poukázal na rozsudok NS SR zo dňa 29. apríla 2014, sp. zn. l Sžso/27/2013, ktorý
mal posúdiť predmetnú problematiku odlišne ako žalovaná a prvostupňový orgán, pričom finálnym
spôsobom vyriešil otázku zániku povinnosti osôb v identickom postavení ako žalobca odvádzať poistné
a príspevky ako SZČO. Taktiež citoval aj z nálezu ÚS SR zo dňa 21. februára 2013 č.k. II. ÚS 426/2012.
Prezentoval názor, že bol „donútený“ (na základe rozhodnutí vydaných v jeho veci pred vydaním tohto

rozsudku NS SR a nálezu ÚS SR) odviesť poistné a príspevky po 31. januári 2007 výlučne v dôsledku
tej skutočnosti, že v čase pred vydaním tohto rozsudku NS SR a nálezu ÚS SR nebola rozhodovacia
prax súdov v tejto otázke jednotná, čo však nemá (resp. nemôže mať) za následok, že by žalobca
odviedol poistné a príspevky za obdobie po 31. januári 2007 oprávnene (dôvodne). Práve naopak,
následná rozhodovacia činnosť NS SR aj ÚS SR (a ustálenie ich právneho názoru na túto problematiku)

potvrdila skutočnosť, že žalobca odviedol poistné a príspevky za obdobie po 31. januári 2007 bez
právneho dôvodu. Bol preto presvedčený, že mu vznikol nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia
voči žalovanej z dôvodu zaplatenia sumy zodpovedajúcej predpísanému poistnému a príspevkom za
obdobie od februára 2007 do júna 2009 bez právneho dôvodu. Poukázal, že v období od 27. februára
2012 do 13. apríla 2012 teda uhradil na podklade pôvodného prvostupňového rozhodnutia v spojení s

pôvodným odvolacím rozhodnutím na účet žalovanej spolu sumu vo výške 8.190,22 eur. Keďže uvedenú
sumupoukázalnaúčetžalovanejbezprávnehodôvodu(resp.zprávnehodôvodu,ktorýodpadol),vyzval
žalovanú, aby mu bezodkladne (najneskôr do troch kalendárnych dní odo dňa doručenia výzvy) vydala
uvedené bezdôvodné obohatenie.

8. Nezákonnosť napadnutého rozhodnutia (ako aj prvostupňového rozhodnutia) žalobca videl v tom,
že skutkové a právne závery zo strany žalovanej (ako aj prvostupňového orgánu) sú nesprávne.
Žalovaná svojím postupom v rámci odvolacieho konania a vydaním rozhodnutia prehĺbila stav
nezákonnosti a svojvoľnosti v postupe orgánov oboch stupňov, a to tým, že podstatnými argumentami
uvedenými žalobcom v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu sa fakticky odmietla zaoberať.

Žalovaná v odôvodnení rozhodnutia žiadnym relevantným spôsobom nereagovala na podrobné a podľa
názoru žalobcu dôvodné argumenty vo vzťahu k neexistencii nároku samotného, navyše podporené
argumentáciou NS SR a ÚS SR (rozsudok NS SR zo dňa 29. apríla 2014, sp. zn. l Sžso/27/2013 a nález
ÚS SR zo dňa 21. februára 2013, č. k. II. ÚS 426/2012-53). Žalobca preto považoval napadnuté (ako
aj prvostupňové) rozhodnutie za nezákonné, nesprávne, svojvoľné a arbitrárne. Taktiež podľa názoru

žalobcu postupovala žalovaná (a pred ňou aj prvostupňový orgán) v rozpore s § 209 ods. 2 a 4 zákona
o sociálnom poistení, čím žalovaná (ako aj prvostupňový orgán) porušila aj právo žalobcu na spravodlivý
proces, pre absenciu dostatočného odôvodnenia a formalistický prístup.

III. Vyjadrenia žalovanej a žalobcu

9. Žalovaná v písomnom vyjadrení z 22. decembra 2022 odkázala na odôvodnenie napadnutého
rozhodnutia a navrhla žalobu žalobcu zamietnuť. Podľa jej názoru, napadnuté rozhodnutie dostatočne
odôvodňuje výrok predmetného rozhodnutia s poukázaním na skutočnosti, ktoré boli podkladom na
rozhodnutie, zhodnotením príslušných dôkazov a poukázaním na právne predpisy, na základe ktorých

Sociálna poisťovňa rozhodla.

10. V replike z 11. apríla 2023 žalobca v plnom rozsahu zotrval na žalobnej argumentácii ako aj na
žalobnom návrhu.

11. Žalovaná sa k replike žalobcu v lehote stanovenej správnym súdom nevyjadrila.

IV. Vybrané ustanovenia, z ktorých správny súd vychádzal12.Podľa§2ods.1zákonač.162/2015Z.z.Správnysúdnyporiadokvzneníneskoršíchpredpisov(ďalej
len „SSP“) v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným
záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach

ustanovených týmto zákonom.

13. Podľa § 2 ods. 2 SSP každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli
porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,
nečinnosťouorgánuverejnejsprávyaleboinýmzásahomorgánuverejnejsprávy,samôžezapodmienok

ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

14. Podľa § 119 SSP správny súd vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy,
ak tento zákon neustanovuje inak. Správny súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie
zákonnosti napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia alebo na rozhodnutie vo veci.

15. Podľa § 120 písm. a) až c) SSP správny súd nie je viazaný skutkovým stavom zisteným orgánom
verejnej správy a môže sám vykonať dokazovanie, ak a) to považuje za nevyhnutné na rozhodnutie vo
veci, b) rozhoduje v konaní podľa § 6 ods. 2 písm. b), e), f), i), j) alebo c) rozhoduje podľa § 192.

16. Podľa § 135 ods. 1 SSP na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti

rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.

17. Podľa § 178 ods. 1 SSP žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako
účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu
verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch.

18. Podľa § 199 ods. 1 písm. a) SSP sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie
Sociálnej poisťovne.

19. Podľa § 202 ods. 2 vety prvej SSP správnu žalobu fyzickej osoby správny súd posudzuje neformálne.

20. Podľa § 203 ods. 1 SSP rozsah správnej žaloby fyzickej osoby a jej dôvody možno zmeniť alebo
doplniť až do rozhodnutia správneho súdu.

21. Podľa § 203 ods. 2 SSP pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými

bodmi.

22. Podľa § 145 ods. 1 zákona o sociálnom poistení Sociálna poisťovňa je povinná vrátiť poistné, ktoré
bolo zaplatené bez právneho dôvodu, fyzickej osobe alebo právnickej osobe povinnej odvádzať poistné
alebo jej právnemu nástupcovi do 30 dní od

a) zistenia tejto skutočnosti Sociálnou poisťovňou alebo
b) doručenia písomnej žiadosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby povinnej odvádzať poistné alebo
jej právneho nástupcu.

V. Konanie na správnom súde a právne posúdenie veci správnym súdom

23. Správny súd v Bratislave predovšetkým dáva do pozornosti, že v zmysle § 3 ods. 3 písm. b) zákona č.
151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon o správnych súdoch“) prešiel výkon súdnictva od 1. júna 2023 z krajských
súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je daná právomoc správnych súdov, a to z

Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v
Bratislave. Predmetná právna vec tak prešla na Správny súd v Bratislave, na ktorom je vedená pod
sp. zn. BA-8Sa/80/2022 a bola pridelená náhodným výberom do samosudcovského oddelenia 13Sa a
následne v dôsledku personálnej zmeny obsadenia súdu sudcami bola dňa 31. októbra 2023 náhodným
výberom pridelená do samosudcovského oddelenia 17Sa.

24. Správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovanej ako aj rozhodnutie prvostupňového
orgánu, priebeh administratívneho konania predchádzajúci ich vydaniu, vychádzajúc zo stavu
existujúceho v čase právoplatnosti rozhodnutia (§ 135 ods. 1 SSP), súc neviazaný rozsahom žaloby adôvodmi žaloby fyzickej osoby v sociálnych veciach [§ 134 ods. 2 písm. d) SSP, § 203 ods. 1 a 2 SSP],
na prejednanie veci nariadil podľa § 107 ods. 1 písm. a) SSP pojednávanie, ktorého sa zúčastnil žalobca
a jeho právny zástupca a dospel k záveru o nedôvodnosti žaloby.

25. Na pojednávaní žalobca zotrval na žalobe v celom rozsahu. Považoval rozhodnutia žalovanej, na
podklade ktorých zaplatil žiadané poistné za prekonané následnou rozhodovacou činnosťou najvyšších
súdnych autorít. Dal do pozornosti dvojkoľajnosť rozhodovania súdov a nespravodlivosť rozhodnutí
žalovanej.

26. Predmetom súdneho prieskumu bolo rozhodnutie žalovanej, ktorým v spojení s prvostupňovým
rozhodnutím nebolo vyhovené žalobcovej žiadosti o vrátenie poistného na povinné sociálne poistenie
z 10. februára 2022.

27. Správny súd vo vzťahu k žalobným námietkam konštatuje, že nie je oprávnený sa opakovane

venovať otázke, ktorá už raz bola právoplatne vyriešená rozhodnutiami Sociálnej poisťovne o nezániku
povinného sociálneho poistenia žalobcu dňom 31. januára 2007, ktoré boli aj súdne preskúmané
v následnom správnom súdnom konaní (rozsudok Krajského súdu v Bratislave z 29. marca 2011 sp.
zn. 3S 178/2010, potvrdený rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 28. septembra 2011
sp. zn. 9Sžso/58/2011).

28. V nadväznosti na rozhodnutia o nezániku povinného sociálneho poistenia žalobcu dňom 31.
januára 2007, boli žalobcovi ako samostatne zárobkovo činnej osobe poistné a príspevky predpísané
rozhodnutiami Sociálnej poisťovne, pobočky Bratislava, a to za obdobie február 2007 až apríl 2008 v
sume 6 354,34 eur (predpísané rozhodnutím č. XXX-XXXXXXXXXX-XXXX/XX z 15. mája 2008), za

obdobie január 2009 až jún 2009 v sume 562,50 eur (predpísané rozhodnutím č. XXX-XXXXXXXXXX-
XXXX/XX zo dňa 10. marca 2010 ), za obdobie máj 2008 až december 2008 v sume 1273,38
eur (predpísané rozhodnutím č. XXX-XXXXXXXXXX-XXXX/XX, zo dňa 27. februára 2012). Žalobca
následne predpísané poistné a príspevky na základe uvedených právoplatných rozhodnutí aj uhradil.

29. V tejto súvislosti súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky zo
dňa 13. októbra 2023, sp. zn. 7Ssk/11/2021, podľa ktorého: „Podľa § 213 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.
z. je doručené rozhodnutie, proti ktorému sa nemožno odvolať, právoplatné. Podľa judikatúry tunajšieho
súdu právoplatnosť rozhodnutia pobočky žalovanej podľa § 213 ods. 1 cit. zák. v určitej veci okrem
iného znamená, že pre žalovanú je v tejto veci záväzné aj pri vydávaní na to nadväzujúcich rozhodnutí

(zhodne rozsudok tunajšieho súdu sp. zn. 7 Ssk 9/2021 a tam citovaná prejudikatúra tunajšieho súdu,
ale aj najvyššieho súdu). Mieru viazanosti správneho súdu takýmito skoršími rozhodnutiami upravuje
zasa § 27 ods. 1 SSP, z ktorého a contrario vyplýva, že ak skôr vydané rozhodnutie bolo možné
preskúmaťsprávnymsúdomnazákladesprávnejžaloby,nemôžehosprávnysúdpreskúmavaťvkonaní,
kde preskúmava neskoršie, naň nadväzujúce rozhodnutie. K podobnému záveru dospel už najvyšší

súd vo svojom zrušujúcom rozsudku sp. zn. 9 Sžsk 146/2018, v ktorom uviedol, že otázka trvania
povinného poistenia bola právoplatne vyriešená v predchádzajúcom správnom konaní, v rámci ktorého
správny orgán musel posúdiť aj existenciu statusu samostatne zárobkovo činnej osoby žalobcu po
31. auguste. Týmto právnym názorom bol správny súd pri svojom novom rozhodovaní viazaný (§ 469
SSP), a preto musel pri preskúmavaní rozhodnutia o predpísaní poistného prihliadnuť na právoplatné

rozhodnutie pobočky o nezániku povinného poistenia žalobcu (porov. v tomto smere aj ustálenú
judikatúru najvyššieho súdu, napr. jeho rozhodnutia sp. zn. 9 Sžsk 1/2015, 9 Sžsk 116/2018, 9 Sžsk
16/2019 a 9 Sžsk 53/2019)“. Uvedené možno vzťahovať aj na rozhodovanie žalovanej a prvostupňového
orgánu v prejednávanom prípade.

30. Odhliadnuc od skutočnosti, že táto otázka (existencia statusu samostatne zárobkovo činnej osoby
žalobcu) sa mala riešiť a vyriešila v predchádzajúcom konaní o nezániku povinného sociálneho poistenia
žalobcu ako samostatne zárobkovo činnej osoby, súd v súvislosti s argumentáciou žalobcu poukazuje na
rozsudok NS SR zo dňa 27. februára 2019 sp. zn. 9Sžsk/24/2017, podľa ktorého: „Z ustálenej judikatúry
Najvyššieho súdu SR (napr. rozsudky Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9Sžso/65/2011 zo dňa 29.03.2012

a sp. zn. 9Sžso/49/2010 zo dňa 14.11.2011) vyplýva, že „Oprávnenie na výkon advokátskej činnosti
trvá od zápisu do zoznamu advokátov až do vyčiarknutia z takého zoznamu, s výnimkou pozastavenia
výkonu advokácie (§ 8 zákona č. 586/2003 Z. z.). Oprávnenie na výkon advokátskej činnosti má za
následok, že advokát musí byť považovaný za SZČO na účely § 5 písm. c/ zákona č. 461/2003 Z.z. v znení účinnom do 31.12.2010, a preto je povinne nemocensky a dôchodkovo poistený podľa §
14 ods. 1 písm. b/ a § 15 ods. 1 písm. b/ zákona č. 461/2003 Z. z.. Vznik a zánik tohto poistenia
sa viaže na podmienky upravené v § 21 zákona č. 461/2003 Z. z. Túto skutočnosť nemôže ovplyvniť

právna úprava obsiahnutá v § 12 zákona č. 586/2003 Z. z., upravujúca iba formu, ktorou môže advokát
advokáciu vykonávať, lebo základným predpokladom výkonu advokácie je výkon takej činnosti fyzickou
osobou, ktorá má zákonom požadované oprávnenie. Vymedzenie SZČO podľa § 5 písm. c/ zákona
č. 461/2003 Z. z. v znení účinnom do 31.12.2010 je odvodené od samotného oprávnenia vykonávať
advokáciu ako takú. Nositeľom tohto oprávnenia môže byť len subjekt, ktorému toto oprávnenie bolo

udelené. Teda výlučne advokát - fyzická osoba, len on je zapísaný v zozname advokátov, hoci zákon mu
následne umožňuje, aby právne služby poskytoval napríklad aj prostredníctvom spoločnosti s ručením
obmedzeným. Je len jedno oprávnenie na vykonávanie advokácie a je udeľované výlučne advokátovi,
a to bez ohľadu na formu výkonu advokácie. Práve od statusu advokáta, ktorému takéto oprávnenie
bolo udelené, teda nie od konkrétnej formy výkonu advokácie, sa v zmysle § 5 písm. c/ zákona č.
461/2003 Z. z. odvíja postavenie SZČO. Žalobcovi oprávnenie na vykonávanie činnosti ako také ani

v dôsledku zmeny formy výkonu advokácie nezaniklo. Je len osobitným zákonom limitovaný v tom,
že túto činnosť nemôže súčasne vykonávať samostatne, keď si sám zvolil, že advokátske služby
bude poskytovať prostredníctvom spoločnosti s ručením obmedzeným. Žalobcovi po celý čas status
advokáta zostáva, svoje profesijné označenie je povinný podľa zákona č. 586/2003 Z. z. používať
aj v prípade, že právne služby poskytuje prostredníctvom združenia, verejnej obchodnej spoločnosti,

komanditnej spoločnosti alebo spoločnosti s ručením obmedzeným a až k nemu následne pripája
meno združenia alebo obchodné meno spoločnosti. Žalobca sa preto mylne domnieva, že ako konateľ
„advokátskej“spoločnostiužniejeSZČO.Odvolacísúdzdôrazňuje,žerozhodovanieovzniku,prerušení
a zániku sociálneho poistenia v sporných prípadoch je zákonom zverené do vecnej pôsobnosti pobočky
Sociálnej poisťovne. Vzhľadom na uvedené je irelevantné potvrdenie SAK, nakoľko nemá vplyv na zánik

oprávnenia žalobcu vykonávať advokáciu samostatne ako fyzická osoba a tým ani na zánik povinného
nemocenského a dôchodkového poistenia“. Najvyšší súd SR v rozsudku sp. zn. 9Sžso/122/2015 zo
dňa 26.07.2017 dospel k záveru, že „Oprávnenie na vykonávanie advokácie je viazané na fyzickú osobu
a nezaniká ani v prípade, že advokátsku činnosť realizuje prostredníctvom obchodnej spoločnosti, v
dôsledku čoho v danom prípade nenastali zákonom taxatívne vymedzené skutočnosti (§ 21 zákona č.

461/2003 Z. z.) rozhodujúce pre zánik povinného nemocenského a dôchodkového poistenia u žalobcu
ako SZČO.“. (...) Kasačný súd tiež považoval za potrebné poukázať na to, že nález Ústavného súdu SR
č. k. II. ÚS 426/2012-53 zo dňa 21.02.2013, o ktorý oprel žalobca svoje námietky uvedené v žalobe,
bol v rozhodovaní o danej problematike ústavným súdom ojedinelý (obdobne ako nález Ústavného
súdu SR sp. zn. II. ÚS 63/2012). Ich vydaniu predchádzali iné rozhodnutia senátov ústavného súdu,

ktorými boli obdobné sťažnosti o povinnom nemocenskom a dôchodkovom poistení SZČO - advokáta
a vo veciach predpisu poistného na nemocenské poistenie, starobné poistenie a príspevky na starobné
dôchodkovésporenie,poistnénainvalidnépoistenieapoistnédorezervnéhofondusolidarityodmietnuté
(rozhodnutia Ústavného súdu SR č. k. ÚS 290/2010-8 zo dňa 07.09.2010, č. k. II. ÚS 508/2010-15 zo
dňa 25.11.2010, č. k. I. ÚS 93/2012-14 zo dňa 29.02.2012, č. k. IV. ÚS 103/2012-13 zo dňa 01.03.2012,

č. k. I. ÚS 64/2012-17 zo dňa 08.02.2012, č. k. III. ÚS 118/2012-34 zo dňa 28.03.2012). V týchto
rozhodnutiach ústavný súd napr. vyslovil, že „predmetný právny výklad najvyšším súdom nevykazuje
nedostatky, ktoré by odôvodňovali záver o porušení základného práva na súdnu ochranu zaručeného v
čl. 46 ods. 1 ústavy alebo práva na spravodlivé súdne konanie zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru“ (č.
k. II. ÚS 508/2010-15). Najvyšší súd po tom, ako Ústavný súd SR nálezmi č. k. II. ÚS 63/2012 a

II. ÚS 426/2012 zrušil jeho rozhodnutia sp. zn. 7Sžso/7/2011 a 9Sžso/21/2011, rozhodol v daných
veciach rozsudkami sp. zn. 7Sžso/32/2013 a 9Sžso/23/2013, pričom sa nestotožnil s názorom II. senátu
Ústavného súdu SR a opätovne potvrdil rozsudky krajských súdov, ktorými boli zamietnuté žaloby proti
rozhodnutiam sťažovateľky vo veciach poistenia advokátov ako SZČO. Naviac, uznesením pléna č. k.
PLz. ÚS 1/2015-15, ktoré citovala aj sťažovateľka v kasačnej sťažnosti, ústavný súd zamietol návrh II.

senátu na účely zjednotenia odchylných právnych názorov na vyslovenie právnej vety: „Pokiaľ advokát
zmenil formu výkonu advokácie zo samostatného výkonu advokácie na výkon advokácie ako konateľ
spoločnosti s ručením obmedzeným, po takejto zmene formy výkonu advokácie mu nezostal zachovaný
status samostatne zárobkovo činnej osoby pre účely zákona č. 461/2003 Z. z.“.

31. Už len pre úplnosť správny súd dodáva, že hypoteticky aj keby došlo k zmene judikatúry,
táto nemôže byť dôvodom, pre ktorý možno považovať právoplatné rozhodnutie za zrušené, resp.
neexistujúce. Nulitnosť správneho aktu nemôže byť v danom prípade vyvolaná zmenou judikatúry.
Účinky individuálneho právneho (tu správneho) aktu, ak nebol zrušený v príslušnom prieskumnom/opravnom konaní, ostávajú zachované a platí aj prezumpcia jeho správnosti. Nulitný je len právny akt
vydaný mimo právomoci kompetentného orgánu, napríklad ak by sobášiaci orgán rozviedol manželstvo
namiesto súdu alebo naopak (mutatis mutandis bod 20 uznesenia ÚS SR zo 16. septembra 2025, sp.

zn. IV.ÚS 462/2025).

32. Správny súd k tomu poukazuje aj na uznesenie Najvyššieho správneho súdu sp.zn. 1Svk/1/2024
z 29. októbra 2024 (bod 18), v ktorom najvyšší správny súd poukázal, že „...i keď zmena judikatúry
vyvoláva konflikt medzi požiadavkou právnej istoty a požiadavkou materiálnej správnosti súdneho

rozhodnutia, v aplikačnej praxi súdov je možná. Európsky súd pre ľudské práva formuloval všeobecný
princíp, podľa ktorého požiadavka právnej istoty (ani ochrana legitímneho očakávania) nezahŕňa právo
na ustálenú judikatúru (Unédic proti Francúzsku, č. 20153/04). Uviedol tiež, že názorová nejednotnosť
medzi súdmi je svojou povahou dôsledkom, ktorý je vlastný každému súdnemu systému (Zielinski a
Pradal & Gonzales a ďalší proti Francúzsku č. 24846/94). Judikatúra nemôže byť bez vývoja a nie je
vylúčené,aby(atoiprinezmenenejprávnejúprave)bolanielendoplňovanáonovéinterpretačnézávery,

ale aj menená (por. nález Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. III. ÚS 117/07 z 20.6.2007). Tento
jav je do značnej miery prirodzený, pretože odráža skutočnosť, že proces interpretácie a aplikácie práva
nie je statický, ale dynamický, a súdy, poctivo hľadajúce najsprávnejšie a najspravodlivejšie riešenie
rozhodovaných prípadov, môžu neskôr dospieť k presvedčeniu, že riešenie, ktoré zvolili skôr, nie je z
celého radu dôvodov optimálne (porovnaj stanovisko pléna Ústavného súdu Českej republiky sp. zn.

Pl. ÚS-st. 39/14 z 25.11. 2014). Neexistuje a nemôže existovať žiadna garancia proti zmene judikatúry
ako takej. I keď nenastane zmena spoločenských pomerov, v právnej oblasti dochádza k neustálemu
vývoju a justičné orgány musia mať možnosť, ktorá plynie priamo z viazanosti sudcu zákonom, doterajší,
na základe novo získaných poznatkov nesprávny právny názor zvrátiť, resp. prekonať (porovnaj napr.
uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 610/2021 z 30.11.2021 alebo nález

Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. III. ÚS 3221/11 z 12.12.2013)“.

33. Z uvedených dôvodov nie je možné považovať uhradené poistné za uhradené bez právneho dôvodu,
resp. z právneho dôvodu, ktorý odpadol, lebo právoplatné rozhodnutia o predpísaní poistného neboli
zrušené, a majú všetky vlastnosti právoplatného rozhodnutia, t.j. sú záväzné, nezmeniteľné, nemožno

proti nim použiť riadne opravné prostriedky a platí aj prezumpcia ich správnosti.

34. Po vykonaní súdneho prieskumu teda nebolo zistené, že by žalobcom zaplatené poistné, ktoré
žiada vrátiť, bolo zaplatené bez právneho dôvodu (vzhľadom na existenciu právoplatných rozhodnutí
o predpísaní poistného), preto námietky prezentované žalobcom v žalobe nie sú spôsobilé spochybniť

vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia, a to vo svetle vyššieuvedených skutočností.

35. Vychádzajúc z týchto záverov a zistení, nakoľko správny súd ani pri neformálnom posudzovaní
žaloby bez viazanosti jej žalobnými bodmi v zmysle § 202 ods. 2 a § 203 ods. 2 SSP nezistil nedostatky
napadnutého rozhodnutia, ako ani prvostupňového rozhodnutia a ich vydaniu predchádzajúceho

postupu správnych orgánov, odôvodňujúcich záver o nezákonnosti rozhodnutia, súd správnu žalobu ako
nedôvodnú zamietol (§ 190 SSP v spojení s § 199 ods. 3 SSP).

36. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa § 168 SSP, a žalovanej, ktorá bola v konaní
úspešná v celom rozsahu právo na náhradu trov konania nepriznal, pretože žalovanej voči žalobcovi

nevznikli také dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré by bolo možné od neho spravodlivo požadovať.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom
Správneho súdu v Bratislave na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v lehote jedného mesiaca od
jeho doručenia (§ 443 ods. 1 SSP). Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť

(§ 443 ods. 5 SSP).

Kasačná sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu nemá odkladný účinok (§ 446 ods. 1 SSP).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť

a) označenie napadnutého rozhodnutia,b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“),

d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (§ 445 ods. 1 SSP)
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2
SSP).

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil

zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,

e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,

i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. (§ 440 ods. 1 SSP)

Dôvodkasačnejsťažnostiuvedenývodseku1písm.g)aži)savymedzítak,žesťažovateľuvedieprávne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho

posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania
pred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho

zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je
žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1 a 2 SSP).