Uznesenie – Bezdôvodné obohatenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, June 11, 2024

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14Co/37/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6222202129
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 06. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Dzúriková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2024:6222202129.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Dzúrikovej a členov
senátu JUDr. Jána Auxta a JUDr. Anny Snopčokovej, v právnej veci žalobcov: 1/ A. B. C., nar.
XX. XX. XXXX, bytom C. XXXX/X, XXX XX D., 2/ B. C., nar. XX. XX. XXXX, bytom XXX XX E. E. F. XXX,
3/ A. B. G., nar. XX. XX. XXXX, bytom XXX XX H. F. XX, 4/ I. J., nar. XX. XX. XXXX, bytom E. E. F. XXX,
XXX XX E. E., zastúpených B. K. C., advokátkou, so sídlom E. F. X, XXX XX H. E., proti žalovaným 1/

L. M., nar. XX. XX. XXXX, bytom M. XXXX/X, XXX XX N. N., 2/ A. N., nar. XX. XX. XXXX, bytom XXX
XX E. E. F. XX, 3/ O. P., nar. XX. XX. XXXX, bytom XXX XX E. E. F. XX, 4/ C. P., nar. XX. XX. XXXX,
bytom XXX XX E. E. F. XX, 5/ C. L., nar. XX. XX. XXXX, bytom XXX XX E. E. F. XX, 6/ B. L., nar.
XX. XX. XXXX, bytom XXX XX E. E. F. XX, 7/ O. J., nar. XX. XX. XXXX, bytom XXX XX E. E. F. XX, 8/
B. J., nar. XX. XX. XXXX, bytom XXX XX E. E. F. XX, 9/ Q. N., nar. XX. XX. XXXX, bytom XXX XX E.
E. F. XX, zastúpených R. O. S., advokátom, so sídlom M. XX, XXX XX H. E., o vydanie bezdôvodného

obohatenia, o odvolaní žalobcov 1/ až 4/ proti rozsudku Okresného súdu Lučenec č.k. VK-12C/52/2022
– 262 zo dňa 14. 11. 2023, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Okresného súdu Lučenec č. k. VK-12C/52/2022 – 262 zo dňa 14. 11. 2023 z r u š u j e a
vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Lučenec (ďalej aj len „okresný súd“ alebo aj „súd prvej

inštancie“) žalobu žalobcov zamietol (prvý výrok rozsudku) a o trovách rozhodol tak, že žalovaným 1/ až
9/ proti žalobcom 1/ až 4/ priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu (druhý výrok rozsudku).
1.1 V odôvodnení súd prvej inštancie uviedol, že žalobcovia 1/ až 4/ sa žalobou doručenou Okresnému
súdu Veľký Krtíš dňa 26.09.2022 domáhali proti žalovaným 1/ až 9/ vydania bezdôvodného obohatenia
za dva roky v sume 533,32 Eur. Žalobu odôvodnili tým, že žalobcovia 1/ - 4/ sú podielovými
spoluvlastníkmi nehnuteľností v k.ú. E. E. na LV č. XXX ako CKN p.č. XX/X zastavaná plocha a nádvorie

o výmere 6386 m2 a to A. B. C. pod N. v 1/6-ine k celku, B. C. pod N. X v 1-ine k celku a pod N. v
1-ine k celku, A. B. G. pod N. v 1/6-ine k celku a I. J. pod N. X v 1/6-ine k celku. Žalovaní 1/ - 9/ sú
vlastníkmi nehnuteľností v k.ú. E. E. na LV č. XXX a to bytov v bytovom dome súp. č. XX na parc. č.
XX/X K. XX/X a spoluvlastníkmi podielu na p. č. XX/X zastavaná plocha nádvorie o výmere 241 m2, na
ktorom stojí bytový dom súp. č. XX a to žalovaný L. M. pod N. v 5153/28105-inách k celku, A. N. pod
N. v 3773/28105-inách k celku, O. P. a C. P. v BSM pod N. X v 5127/28105-inách k celku, C. L. a B. L.

v BSM pod N. X v 5127/28105-inách k celku, O. J. a B. J. v BSM pod N. X v 3798/28105-inách k celku
a Q. N. pod N. X v 5127/28105-inách k celku.
1.2 Žalovaní ako vlastníci bytov v bytovom dome súp. č. XX užívajú aj priľahlé pozemky, ktoré susedia
s bytovým domom súp. č. XX a to časť CKN parc. č. XX/X zastavané plochy a nádvoria vo výmere
931 m2. Žalobcovia, si dali vyhotoviť na vlastné náklady znalecký posudok znalkyňou A. L. F. pod č.
XX/XXXX na určenie hodnoty nehnuteľností v prípade predaja a doplnenie znaleckého posudku pod

č. XX/XXXX na určenie výšky nájmu, ktorým výpočet nájmu za 1 m2 plochy je v sume 0,286 Eur, t.
j. za užívanú plochu žalovanými činí spolu sumu 266,66 Eur ročne. Pred podaním žalobného návrhumedzi účastníkmi prebiehali viaceré mimosúdne rokovania, nakoľko žalobcovia sa snažili o odpredaj
pozemku pod bytovým domom súp. č. XX žalovaným, ktorí v rámci jednania prejavili záujem o odkúpenie
pozemku pod bytovým domom, kde aj akceptovali kúpnu cenu určenú znaleckým posudkom a to vo

výške 4,60 Eur za 1m2. Žalobcovia mali rovnako záujem o odpredaj pozemku, ktorý je priľahlý k
bytovému domu a ktorí aj žalobcovia užívajú ako prístupové cesty k bytovému domu, k záhradkám, ktoré
užívajú, odstavné plochy a parkovacie miesta, predzáhradka pred bytovým domom súp. č. XX, ktoré
sú podľa zamerania vo výmere 931 m2. Medzi účastníkmi prebehli viaceré mimosúdne jednania, ale
tieto rokovania neviedli k spoločnému konsenzu, nakoľko žalovaní neakceptovali kúpnu cenu určenú

znaleckým posudkom a žalobcovia s poukazom na dlhodobé bezodplatné využívanie nehnuteľností
žalovanými, nesúhlasili so znížením kúpnej ceny. S poukazom na viac ako 15 mesačné mimosúdne
jednania, ktoré zostali na mŕtvom bode a rovnako aj na krátku dobu premlčania inštitútu bezdôvodného
obohatenia sa žalobcovia rozhodli vec riešiť súdnou cestou, vzhľadom k tomu, že žalovaní niekoľko
desiatokrokovužívajúnehnuteľnostivovlastníctvežalobcovaichprávnychpredchodcovbezakejkoľvek
finančnej úhrady. Vzhľadom k týmto skutočnostiam máju žalobcovia za to, že žalovaní sa užívaním časti

ich nehnuteľnosti a to časti CKN p. č. XX/X vo výmere 931 m2, vedľa ktorej stojí bytový dom súp. č. XX
v k. ú. E. E. na úkor žalobcov úmyselne bezdôvodne obohatili a žalobcovia preto v zmysle § 451 ods.
1 a nasl. Občianskeho zákonníka požadujú od žalovaných vydanie tohto bezdôvodného obohatenia a
titulom bez zmluvného užívania nehnuteľností.
1.3 Ďalej súd prvej inštancie konštatoval jednotlivé vyjadrenia sporových strán, vykonané dokazovanie

a ustálil skutkový stav.
1.4 Na vec súd aplikoval ustanovenie § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, § 2 ods. 6 zákona č.
182/1993 Z.z. a ustanovenie § 23 ods. 1 a 5 zákona č. 182/1993 Z.z. a § 151o ods. 1 a § 151n ods.
1 Občianskeho zákonníka.
1.5 Súd prvej inštancie konštatoval, že rozhodnutím Okresného národného výboru vo H. E. odbor

lesného hospodárstva a poľnohospodárstva zo dňa 17.07.1970, o odňatí poľnohospodárskej pôdy pre
výstavbu 6 x 6 b. j. pre JRD E. E., v k. ú. E. E., bola pre účely výstavby odňatá z parcely č. XXX/X
pre výstavbu 6 x 6 b. j. poľnohospodárska pôda vo výmere 8.800 m2. Z Územného rozhodnutia ONV
- odbor výstavby vo H. E. č. XIII - KK/70 z 20.VIII.1970 vyplýva vymedzenie miesta rozsahu územia
pre umiestnenie stavby 6 družstevných bytových domov pozostávajúcich zo 6 bytových jednotiek v

katastrálnom území E. E.. Investorom stavby malo byť JRD 25. výročia oslobodenia so sídlom E. E.. Z
predloženého Výkazu plôch ku GP č. 761- 0037-71, Vytyčovacieho náčrtu pre GP č. zák. 761-0037-71,
listu mapy č. 1 a 4, Poľného nákresu pre GP č. z. 761-0037-71 a podľa Geometrického plánu číslo
zákazky: 761-0037-71 pre Kraj Stredoslovenský, okres H. E., Obec E. E., Št. notárstvo: H. E., Kat.
územie E. E., List mapy č. 1 a 4, zamerané dňa 3.6. 1971, (č. l. 135 a násl. spisu) vyplýva, že pre účel

výstavby bytových domov bola z pôvodnej parcely EN č. XXX/X (v súčasnosti CKN XXX/X) vytvorená
parcela č. XXX/X ( v súčasnosti parc. č. XX/X), ktorá bola určená na výstavbu vo výmere 6947 m2
(šírka pozemku 40m a dĺžka 175 m (parc. č. XXX/X) a z pravej strany od cesty 172,75 m). Vlastníkom
pôvodnej ako aj odčlenenej parcely zostalo naďalej JRD 25. E. E. (č.l. 137 spisu). Výstavba bytových
domov prebehla v rokoch 1974 - 1982. Celkovo sa postavili 4 bytové domy. Ako prvý bol postavený

bytový dom súp. č. XX, ktorý je predmetom sporu. Z bodu 2.1.2 technickej správy k bytovému domu
6 b. j. z augusta 1974 vyplýva, že pri bytovom dome budú vybudované dva smetníky po 6 nádob,
ktoré budú murované s oceľovými dvierkami a osadené na spevnenej ploche, ktorá je odkanalizovaná.
Pre bytový dom bol tiež určený oceľový vešiak na prádlo a oceľový klepáč na koberce. V bode 2.1.4
technickej správy je uvedené, že spevnené plochy a komunikácie slúžia pre prístup obyvateľov do

objektu, pre prísun paliva, smetí atď.. V bode 2.2.1 je uvedené, že objekt 6 b. j. bude napojený na vŕtanú
studňu vodovodnou prípojkou a objekt bude odkanalizovaný do 100 m3 nepriepustnej žumpy. Takto
bol fakticky pozemok užívaný nájomcami bytov a následne ich vlastníkmi na prístup pešo a autami,
vchod do bytového domu, parkovanie áut, oddychovú zónu a postupom času tam boli vytvorené aj
oplotené záhradky na pestovanie zeleniny, v okolí boli vysadené ovocné stromy a pri bytovom dome súp.

č. XX boli postavené garáže a prístrešky, čo preukazujú aj predložené fotografie. Nevyplýva z polohy
pozemku zo žiadnych listinných dôkazov, ani z tvrdení strán sporu, že by kedykoľvek v minulosti bol
tento priestor užívaný iným spôsobom, prípadne by existovala okolnosť, z ktorej by bolo možné vyvodiť
odlišné účelové využitie pozemku a to najmä pre verejnosť, teda subjekty odlišné od užívateľov bytov.
V okolí bytových domov boli postavené rodinné domy, ktoré majú vlastné záhrady. Treba uviesť, že

bytový dom postavilo JRD pre svojich zamestnancov, pričom ide o vidiecke prostredie, kde pestovanie
zeleniny je samozrejmosťou. Priľahlý pozemok v zmysle § 2 ods. 6 zákona č. 182/1993 Z. z. je potrebné
vykladať tak, že v obciach boli plochy určené ako priľahlé pozemky veľkorysejšie, ako napr. v mestách
(rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 2Co/173/2020 zo dňa 09.09.2021). V uvedenom § 2 ods. 6 súlen príkladmo vymenované aj spoločné časti a príslušenstvo domu, ku ktorým patria oplotené záhrady a
stavby, oploteniam prístrešky a oplotené nádvoria, ktoré sa nachádzajú na priľahlom pozemku patriacom
k domu. To, že určitý pozemok je možné považovať za priľahlý v zmysle § 2 ods. 6, možno vyvodiť aj z

iných vykonaných dôkazov. Súd v tomto smere poukazuje na to, že z rozhodnutia Stredoslovenského
krajského národného výboru - odbor poľnohospodárstva, lesného a vodného hospodárstva v Banskej
Bystrici o odňatí poľnohospodárskej pôdy pre výstavbu 8 b. j. (bytový dom s 8. bytovými jednotkami)
zo dňa 20.09.1979 vyplýva, že z parcely EN XXX/X sa pre výstavbu vyčleňuje 0,0897 ha, z toho pre
zastavanú a spevnenú plochu 0,0414 ha a pre parkové úpravy 0,0479 ha (čo je v prepočte spolu 893

m2). V danom prípade sa jednalo o výstavbu v poradí tretieho bytového domu na spornej parcele a
tu už výslovne z územného rozhodnutia vyplýva, že časť pozemku vo výmere 479 m2 bola určená na
parkové úpravy. Na základe takto vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že od samého začiatku
plánovania výstavby bytových domov v k . ú. E. E., bolo úmyslom zhotoviteľa stavby, aby novovytvorená
parc. č. XXX/X
(v súčasnosti parc. č. XX/X) tak, ako bola zakreslená, aby bola vedená v súvislosti s výstavbou a neskôr

s užívaním bytových domov. Súd po vykonanom dokazovaní ustálil, že parc. č. XX/X tak, ako bola
zameraná vo vzťahu k okoliu bytového domu súp. č. XX má povahu priľahlého pozemku v zmysle §
2 ods. 6 zákona č. 182/1993 Z. z.. Právny vzťah už samotného právneho predchodcu žalovaných k
predmetnému pozemku bol teda založený zákonom č. 182/1993 Z. z. (bolo k nemu zriadené zákonné
vecné bremeno), čo následne vylučuje možnosť kvalifikovať užívanie tohto pozemku žalovanými ako

užívanie bez právneho dôvodu. Následne súd konštatoval, že nárok žalobcov bolo možné kvalifikovať
ako nárok na odplatu za zákonné vecné bremeno v zmysle zák. č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov
a nebytových priestorov, voči ktorému však žalovaní vzniesli námietku premlčania. Súd prvej inštancie
poukázal na rozhodovaciu činnosť NSSR v rozhodnutiach 7Cdo/26/2014 a 3Cdo/49/2014, v ktorých bol
vyslovený právny názor, že finančná náhrada za zriadenie vecného bremena podľa § 23 ods. 5 zákona č.

182/1993 je nepochybne majetkovým právom osoby, ktorá je povinným subjektom z vecného bremena.
Predmetné bremeno vzniká in rem, vzťahuje sa na každého vlastníka zaťaženého pozemku bez ohľadu
na spôsob zmeny vlastníctva. Nemožno teda jeho vznik posudzovať samostatne v prípade každého
nového vlastníka zaťaženého pozemku. Finančná náhrada za vznik vecného bremena je jednorazová,
nemá teda charakter opakovaného plnenia a v súdnom konaní ho môže vlastník úspešne uplatniť iba v

zákonom stanovenej premlčacej lehote, ktorá začína plynúť od účinnosti tohto zákona. Predmetné právo
sa mohlo prvýkrát vykonať v deň účinnosti zákona č. 182/1993 Z.z., ktorým sa právo vecného bremena
zriadilo. Všeobecná trojročná doba tak začala plynúť dňom 01.09.1993 a uplynula dňom 01.09.1996.
Žaloba bola podaná na súd 26.09.2022, teda po uplynutí zákonnej premlčacej doby. Vo veci nie je
relevantnou skutočnosťou to, kedy žalobcovia nadobudli vlastnícke právo k predmetnému pozemku. V

zmysle ustanovenia § 111 O.z., na plynutie premlčacej doby nemá vplyv zmena v osobe veriteľa alebo
dlžníka. Novým vlastníkom nezačala opäť plynúť nová premlčacia doba. Vzhľadom na uvedené súd
žalobu žalobcov ako nedôvodnú zamietol.
1.6 O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP a keďže žalovaní 1/ až 9/ mali plný
úspech vo veci, súd im priznal nárok na náhradu trov konania proti žalobcom 1/ až 4/ v celom rozsahu.

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podali v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobcovia 1/ až
4/ prostredníctvom právneho zástupcu z odvolacích dôvodov, ktoré boli nesprávne označené podľa
ustanovenia § 205 ods. 2 CSP.
2.1 Žalobcovia konštatovali súdom vzhliadnuté a uvedené dôvody zamietnutia žaloby, kde súd ťažiskovo

poukázal na rozhodnutie Stredoslovenského krajského národného výboru – odboru poľnohospodárstva,
lesného a vodného hospodárstva v Banskej Bystrici o odňatí poľnohospodárskej pôdy pre výstavbu 8 b.
j. zo dňa 20.09.1979, z ktorého vyplýva, že z parcely EN XXX/X sa pre výstavbu vyčleňuje 0,0897 ha, z
toho pre zastavanú a spevnenú plochu 0,0414 ha a pre parkové úpravy 0,0479 ha, čo je v prepočte spolu
893 m2. Uvedené rozhodnutie č. 1016/79 vo veci odňatia poľnohospodárskej pôdy uvádza, že udeľuje

súhlas na odňatie poľnohospodárskej pôdy 0,0897 ha namiesto požadovaných 0,1297 ha. Žalovaní,
ako vlastníci bytov v bytovom dome súp. č. XX, užívajú časť pozemku, ktorý susedí s bytovým domom
súp. č. XX, a to časť CKN parc. č. XX/X zastavané plochy a nádvoria vo výmere 931 m2. Táto výmera
značne presahuje výmeru 479 m2, na ktorú poukazuje súd vo svojom odôvodnení rozsudku a ktorá sa
uvádza v listinách, ktoré boli súdu predložené z Okresného archívu. Žalobcovia tvrdia, že zo žiadnych

listinných dôkazov predložených účastníkmi, prípadne z dokumentácie vyžiadanej z archívu, nevyplýva
rozsah výmery, akou v súčasnej dobe „disponujú žalovaní v rámci svojho svojvoľného využívania plochy
okolo bytového domu súp. č. XX v rámci tzv. priľahlého pozemku“. Podľa žalobcov dôkazné bremeno v
tomto prípade mali uniesť žalovaní a nie žalobcovia, ktorých základnou argumentáciou bolo, že žalovaníužívajú časť CKN parc. č. XX/X bez právneho titulu, nakoľko podľa žalobcov inštitút priľahlého pozemku
nemôže byť natoľko veľkorysý, ako udáva súd vo svojej argumentácii. Podľa súdu bolo podstatou
predmetného sporu ustáliť, či časť parcely XX/X o výmere 931 m2 okolo bytového domu súp. č. XX

má charakter priľahlého pozemku v zmysle § 2 ods. 6 zákona č. 182/1993 Z.z.. V tomto smere súd
poukázal na uznesenie Ústavného súdu SR č. II ÚS 649/2013 – 13, kde ústavný súd podrobil kontrole
rozsudok Krajského súdu Trenčín č. k. 17Co/131/2013 – 64. Žalobcovia sa stotožňujú, že tento rozsudok
je aplikovaný i v danej veci, nestotožňujú sa však s logickou úvahou týkajúcou sa veľkorysejšej plochy
ako je to v mestách. Poukazujú na uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II ÚS 649/2013, kde sa uvádza,

že je rozhodujúce, či v rámci pozemkových dispozícií projektu výstavby obytného domu bolo rozhodnuté,
či sa tu umiestňujú i iné stavby. Bez takéhoto rozhodnutia nemôže vzniknúť inštitút priľahlého pozemku,
nakoľko by sa jednalo o zásah do vlastníckeho práva subjektu vlastniaceho pozemky v susedstve
pozemku. Žalobcovia poukázali ďalej na obsah technickej správy, z ktorej súd dospel k záveru, že
pozemok bol fakticky užívaný nájomcami bytov a následne ich vlastníkmi na prístup pešo a autami,
parkovanie áut, vchod do bytového domu, oddychovú zónu, atď. Súd uviedol, že nevyplýva z polohy

pozemku, zo žiadneho listinného dôkazu, ani z tvrdení strán sporu, že by kedykoľvek v minulosti bol
tento priestor užívaný iným spôsobom, prípadne by existovala okolnosť, z ktorej by bolo možné vyvodiť
odlišné účelové využitie pozemku, a to najmä pre verejnosť, teda subjekty odlišné od užívateľov bytov.
Žalobcovia však k tejto právnej úvahe namietli, že rovnako nevyplýva zo žiadnych listín, predložených
dôkazov, že rozsah v akom využívajú vlastníci bytov v bytovom dome súp. č. XX v súčasnej dobe

časť parcely CKN XX/X je v takom rozsahu, aby na túto výmeru mohol súd aplikovať ustanovenia
zákona č. 182/1993 Z.z. týkajúce sa priľahlého pozemku. Žalobcovia majú za to, že súd nedostatočne
vykonal dokazovanie, keď sa nestotožnil s návrhom žalobcov zrealizovať obhliadku na mieste samom
a presvedčiť sa priamo v teréne ohľadne tvrdení sporových strán a uspokojil sa len s dokazovaním,
ktoré spočívalo vo fotodokumentácii záberov vyhotovených pomocou dronu. Na Okresnom súde v

Lučenci prebiehajú ešte tri obdobné prípady týkajúce sa zaplatenia bezdôvodného obohatenia, kde
žalobcovia v obdobných prípadoch podali žalobu na súd voči jednotlivým vlastníkom bytových domov
v danej lokalite kat. úz. E. E.. V týchto konaniach súd akceptoval návrh na obhliadku, v rámci ktorej
boli vypočutí viacerí svedkovia a kde samotní vlastníci bytov potvrdili, v akom rozsahu došlo k užívaniu
okolitých, t.j. priľahlých pozemkov hneď po nasťahovaní sa jednotlivými nájomníkmi v bytových domoch,

a ktorý značne nekorešponduje so súčasným stavom tak, ako ho uviedol súd prvej inštancie vo svojom
rozhodnutí. Ak by súd v tomto konaní pripustil ohliadku na mieste samom, mal by možnosť presvedčiť
sa o skutočnostiach, že v súčasnosti je vlastníkmi a nájomníkmi bytov využívaná značne väčšia plocha,
než bola mienená, ako parkoviská, parkové úpravy a pod. Súd nedostatočne vykonal dokazovanie,
keď odmietol návrh na obhliadku na mieste samom, prípadne mohol zvážiť aj návrh žalovaných na

výsluch navrhovaných účastníkov a svedkov. Súd po oboznámení sa s projektovou dokumentáciou a
fotkami z dronu nesprávne vyhodnotil a ustálil dôkaznú situáciu, na základe ktorej podľa žalobcov dospel
k nesprávnemu právnemu názoru. Žalobcovia uviedli, že obmedzenie vlastníckeho práva žalobcov v
rozsahu, v akom sa realizuje inštitút tzv. priľahlého pozemku žalovanými k dotknutej CKN č. XX/X,
je v rozpore s ochranou vlastníckeho práva poskytovaného a garantovaného Ústavou SR žalobcom.

Súd nemôže bez náležitého preukázania historických súvislostí vzniku priľahlého pozemku v rozsahu, v
akom sa realizuje v súčasnej dobe žalovanými, bez uvedenia konkrétneho dôkazu skonštatovať a určiť,
že na časť pozemku v užívaní vlastníkmi bytového domu súp. č. XX sa realizuje v súlade s právnou
úpravou Zák. č. 182/1993 Z.z. režim priľahlého pozemku, nakoľko z celého priebehu dokazovania nikdy
táto skutočnosť nebola žalovanými v rámci unesenia bremena dôkazu preukázaná. Žalobcom prináleží

preukázať tvrdenia vo vzťahu k rozsahu režimu užívania priľahlého pozemku k bytovému domu súp.
č. XX vo výmere 931 m2, čo podľa názoru žalobcov nebolo v rámci dokazovania dosvedčené. Súd
nesprávne právne posúdil režim priľahlého pozemku podľa § 2 ods. 6 Zákona o vlastníctve bytov, keďže
v skutočnosti CKN č. XX/X v časti výmery 931 m2 nie je priľahlým pozemkom, keďže nezodpovedá
zákonnej definícii v zmysle zákona č. 182/1993 Z.z., keď súd nijakým spôsobom logicky nevysvetlil, ktorý

dôkaz preukazuje rozsah oprávnenosti využívať plochu vo výmere 931 m2 v rámci režimu priľahlého
pozemku podľa § 2 ods. 6 Zákona o vlastníctve bytov. Žalobcovia sa takisto nestotožnili s výrokom
prvostupňového súdu ohľadne priznania nároku náhrady trov konania žalovaným 1/ až 9/, nakoľko
podľa názoru žalobcov súd mal postupovať tak, že z dôvodu osobitného zreteľa s poukazom na inštitút
dobrých mravov, trovy konania žalovaným 1/ až 9/ nemal priznať. Žalobcovi 1/ až 4/ tak navrhli, aby

odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
S odvolaním žalobcovia odvolaciemu súdu predložili potvrdenie Obce E. E., čestné prehlásenie B. N.
a zábery spracované z dronu.3. K odvolaniu žalobcov 1/ až 4/ sa vyjadrili žalovaní 1/ až 9/, spoločne zastúpení právnym zástupcom.
Žalovaní poukázali na to, že súd prvej inštancie v bode 23. napadnutého rozsudku uviedol, že podstatou
predmetného sporu bolo ustáliť, či časť parcely XX/X o výmere 931 m2 okolo bytového domu súp. č.

XX, má charakter priľahlého pozemku v zmysle § 2 ods. 6 zákona č. 182/1993 Z.z. V tomto smere súd
poukázal na uznesenie Ústavného súdu SR II ÚS 649/2013. Žalobcovia v podanom odvolaní uviedli, že
sa stotožňujú s tým, že tento rozsudok je aj v danej veci aplikovateľný. Teda sami žalobcovia definovali
časť parcely č. XX/X o výmere 931 m2 okolo bytového domu súp. č. XX ako priľahlý pozemok. Až potom,
ako žalovaní uviedli vo vyjadrení k žalobe z 29.11.2022, že k spornej parcele vzniklo podľa § 23 ods. 5

zákona č. 182/1993 Z.z. vecné bremeno ex lege, žalobcovia predložili uvedený argument v stanovisku
zo 16.12.2022, v ktorom uviedli, že podľa žalobcov je zrejmé, že žalovaní užívajú spornú parcelu nad
rozsah definície priľahlého pozemku, a to s poukazom na jeho výmeru. Žalobcovia v odvolaní zámerne
úplne opomínajú vznik, históriu, genézu a účel spornej parcely. Právny zástupca žalovaných predložil
návrh na vykonanie dôkazu 25.10.2023, a to geometrické plány kat. územie E.. E., výstavba bytových
domov, JRD v E. E.. Predmetná sporná parcela vznikla označeným geometrickým plánom len z dôvodu

výstavby predmetného bytového domu. Existencia spornej parcely je výlučne spojená s výstavbou
predmetného bytového domu, preto tvrdenie žalobcov, že žalovaní užívajú spornú parcelu nad rozsah
definície priľahlého pozemku popiera skutkové zistenia, ktoré vyplynuli z vykonaného dokazovania.
Žalovaní, vyššie uvedenými geometrickými plánmi, spoľahlivo vyvrátili uvedené tvrdenie žalobcov. Ďalej
sa vyjadrili žalovaní k čestnému prehláseniu B. O. N. z 21.12.2023.

3.1 Žalovaní vždy užívali a užívajú spornú parcelu len v rozsahu ako bola vymeraná, oddelená vyššie
uvedeným geometrickým plánom od predmetnej role a len v rozsahu, ako bola sporná parcela oplotená,
pretože pri bytových domoch smerom k poľu bol vybudovaný plot, ktorý oddeľoval pole od areálu
bytoviek. Právnym predchodcom žalovaných bol bývalým JRD odovzdaný do užívania sporný priľahlý
pozemok už vymeraný a oplotený, a v takomto rozsahu ho títo užívajú dodnes. Z elementárnej logiky

vyplýva, že žalovaní ani objektívne nemôžu užívať sporný priľahlý pozemok nad rozsah definície
priľahlého pozemku, pretože ho užívajú iba v takom rozsahu ako bol odovzdaný do užívania ich právnym
predchodcom. K argumentu žalobcov, že priľahlý pozemok nemôže byť natoľko veľkorysý ako udáva
súd, žalovaní uviedli, že vykonaným dokazovaním bolo nepochybne preukázané, že sporný pozemok
je priradený k obytnému domu, s ktorým susedí, a ktorý obyvatelia po celú dobu od výstavby domu

užívali. Na charaktere tejto plochy nemôže nič meniť ani tá skutočnosť, že nebola vo vlastníctve toho,
kto byty odpredával. Vykonaným dokazovaním zistený spôsob užívania spornej plochy zodpovedá
všeobecným poznatkom o tom, akým spôsobom sa vytváralo a užívalo okolie bytových domov, ktoré
sa líšilo najmä konfiguráciou terénu a umiestnením jednotlivých stavieb. Pritom je nepochybné, že v
malých obciach a mestách, prípadne na ich okraji, boli uvedené plochy veľkorysejšie, než v centrách

miest.Kargumentužalobcov,žeOkresnýmsúdomLučenecsúvedenéešte3obdobnéprípady,žalovaní
uviedli, že i v konaniach, kde súd akceptoval návrh na vykonanie ohliadky, okresný súd rozhodol tak, že
žalobu zamieta, pričom predmetný rozsudok nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 03.04.2024.
Rozsudkom VK-11C/56/2022 súd v inom konaní rovnako žalobu zamietol a i predmetný rozsudok
nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 03.04.2024. Žalovaní ďalej uviedli, že žalobcovia v

žalobe deklarovali ako neoprávnený úžitok žalovaných 1/ až 9/ v rozsahu 931 m2, k čomu aj predložili
zameranie k CKN parcele XX/X. Žalovaní si k týmto tvrdeniam splnili svoju dôkaznú povinnosť, t.j.
deklarovali skutkové tvrdenia a označili dôkazy. Bolo pritom dostatočne potvrdené, že sporný pozemok
sa identifikuje ako priestor vymedzený v žalobe a taktiež, že označená plocha bola vždy priradená
k predmetnému bytovému domu súp. č. XX, s ktorým susedí. Žalovaní preto preukázali rozsah

oprávnenosti užívania plochy priľahlého pozemku. Ďalej žalovaní poukázali na jednotlivé vypracované
geometrické plány a k argumentácii žalobcov, že žalovaní začali postupom času zaberať väčšiu plochu,
uviedli žalovaní, že dokazovaním nebolo preukázané zväčšovanie, prípadne rozšírenie záberu užívanej
plochy obyvateľmi bytového domu oproti stavu, ktorý existoval vo výstavbe. Pokiaľ na spornom pozemku
v určitých časových obdobiach boli vybudované spevnené plochy, výsadba okrasných rastlín, prístrešky,

resp. prenosné garáže, jedná sa o spôsob využitia sporného pozemku obyvateľmi bytového domu, ktorý
sa plynutím času menil a bol determinovaný zvyklosťami v tom-ktorom období, ale nešlo o zväčšenie
užívanej plochy. Odlišný spôsob využitia nespochybňuje, že sporný pozemok bol vždy priradený k
predmetnému bytovému domu, s ktorým susedí, ktorý obyvatelia po celú dobu od výstavby domu užívali.
3.2 K argumentácii žalobcov o dôvodoch hodných osobitného zreteľa a k inštitútu dobrých mravov

žalovaní uviedli, že pri aplikácii ustanovenia § 257 CSP musí ísť o celkom výnimočný prípad. Žalovaní
majú za to, že predmetný prípad nie je výnimočný a v danej veci neexistujú žiadne dôvody hodné
osobitného zreteľa. Výnimočnosť nespočíva ani v okolnostiach v danej veci, ako ani v okolnostiach na
strane žalobcov. Nepriznanie náhrady trov inak úspešným žalovaným v danej veci, by sa javilo akoneprimeraná tvrdosť voči žalovaným. Záverom žalovaní poukázali na to, že chceli od žalobcov okrem
pozemkovpodbytovýmdomomodkúpiťispornýpriľahlýpozemoknapriektomu,žekpredmetnejparcele
vzniklo vecné bremeno, ale nedohodli na kúpnej cene, hoci predtým žalobcovia prisľúbili žalovaným

reálnu kúpnu cenu za odpredaj priľahlého pozemku k bytovému domu. Žalobcovia neakceptovali
skutočnosť,žežalovaníobjektívnenemajúanemalifinančnéprostriedkyaanipríjmy,ktorýmibydokázali
zafinancovať kúpu sporného pozemku za kúpnu cenu vo výške požadovanej žalobcami v rozhodnom
čase. Žalovaní tak navrhli, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správny.

4. Vyjadrenie žalovaných 1/ až 9/ bolo doručené žalobcom 1/ až 4/ prostredníctvom právneho zástupcu
s možnosťou k uvedenému sa vyjadriť.

5. Žalobcovia 1/ až 4/ sa k vyjadreniu žalovaných nevyjadrili.

6. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, ďalej

len „CSP“), vec preskúmal v medziach daných ustanovením § 379 a § 380 CSP a bez nariadenia
pojednávania v súlade s ustanovením § 385 ods. 1 CSP a contrario rozsudok súdu prvej inštancie v
prvom a druhom výroku, t.j. v celom rozsahu, s poukazom na ustanovenie § 389 ods. 1 písm. c/ CSP
zrušil a vec podľa § 391 ods. 1 CSP vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie,
keď dospel k názoru, že odvolanie žalobcov 1/ až 4/ je dôvodné.

7. Podľa ust. § 389 ods. 1 písm. c) CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd
prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie
je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom.

8. V predmetnej veci žalobcovia 1/ až 4/ žalobou uplatnili právo na vydanie bezdôvodného obohatenia
vyjadreného v peniazoch vzniknutého na strane žalovaných tým, že žalovaní 1/ až 9/ v období dvoch
rokov pred podaním žaloby užívali časti ich nehnuteľnosti, a to časť CKN parcely č. XX/X v žalobcami
označenej výmere 931 m2, vedľa ktorej stojí bytový dom súp. č. XX v kat. úz. E. E.. Žalovaní 1/ až 9/
založili svoju procesnú obranu v konaní na argumentácii, že uvedená výmera označeného pozemku

predstavuje v celom rozsahu tzv. priľahlý pozemok v zmysle § 2 ods. 2 zákona č. 182/1993 Z.z., ku
ktorému vzniklo zákonné vecné bremeno, a to účinnosťou zákona č. 182/1993 Z.z..

9. Súd prvej inštancie konštatoval, že v súdenej veci nevzhliadol užívanie žalovaných žalobcami
označenej parcely, resp. jej časti bez právneho dôvodu. Žalovanej časti parcely CKN XX/X v žalobcami

označenej výmere priznal charakter priľahlého pozemku v zmysle § 2 ods. 6 zákona č. 182/1993 Z.z., ku
ktorému žalovaným, ako vlastníkom bytov bytového domu súp. č. XX, vzniklo zákonné vecné bremeno
v zmysle § 23 ods. 5 zákona č. 182/1993 Z.z. a žalobu žalobcov ako nedôvodnú zamietol. K tomuto
záveru súd prvej inštancie dospel aj napriek vznesenému dôkaznému návrhu na vykonanie ohliadky na
mieste, keď podľa názoru súdu prvej inštancie mal skutkový stav v rozsahu dostatočnom pre rozhodnutie

zistený z iných listinných dôkazov.

10. Odvolací súd dospel k záveru, že záver súdu prvej inštancie je predčasný, rozhodnutie o
veci je výsledkom nedostatočne zisteného skutkového stavu a v tom dôsledku je i odôvodnenie
rozhodnutia neúplné a nezrozumiteľné. Žalobcovia podanou žalobou uplatňovali nárok na vydanie

bezdôvodného obohatenia vzniknutého dva roky spätne od podania žaloby za užívanie časti parc.
CKN XX/X o výmere 931 m2. Súd konajúci a rozhodujúci o veci rozhodol na základe listinných
dôkazov, na ktorom vykonanom dokazovaní založil svoje rozhodnutie. Vychádzal predovšetkým z
rozhodnutia Stredoslovenského krajského národného výboru – odbor poľnohospodárstva, lesného a
vodného hospodárstva v Banskej Bystrici, o odňatí poľnohospodárskej pôdy pre výstavbu 8 b. j. zo dňa

20.09.1979. V ods. 24. odôvodnenia rozsudku súd konštatoval, že: „Súd v tomto smere poukazuje na to,
že z rozhodnutia Stredoslovenského krajského národného výboru – odbor poľnohospodárstva, lesného
a vodného hospodárstva v Banskej Bystrici, o odňatí poľnohospodárskej pôdy pre výstavbu 8 b.j. (bytový
dom s ôsmymi bytovými jednotkami) zo dňa 20.09.1979 vyplýva, že z parcely EN XXX/X sa pre výstavbu
vyčleňuje 0,0897 ha, z toho pre zastavanú a spevnenú plochu 0,0414 ha a pre parkové úpravy 0,0479

ha (čo je v prepočte spolu 893 m2). V danom prípade sa jednalo o výstavbu v poradí tretieho bytového
domunaspornejparcele,atoužvýslovnezúzemnéhorozhodnutiavyplýva,žečasťpozemkuvovýmere
479 m2 bola určená na parkové úpravy. Na základe takto vykonaného dokazovania súd dospel k záveru,
že od samého začiatku plánovania výstavby bytových domov v kat. úz. E. E., bolo úmyslom zhotoviteľastavby, aby novovytvorená parcela č. XXX/X (v súčasnosti XX/X) tak ako bola zakreslená, aby bola
vedená v súvislosti s výstavbou a neskôr s užívaním bytových domov. Súd po vykonanom dokazovaní
ustálil, že parc. č. XX/X tak, ako bola zameraná vo vzťahu k okoliu bytového domu súp. č. XX má povahu

priľahlého pozemku v zmysle § 2 ods. 6 zákona č. 182/1993 Z.z.. Právny vzťah už samotného právneho
predchodcu žalovaných k predmetnému pozemku bol teda založený zákonom č. 182/1993 Z.z. (bolo
k nemu zriadené zákonné vecné bremeno), čo následne vylučuje možnosť kvalifikovať užívanie tohto
pozemku žalovanými ako užívanie bez právneho dôvodu“.

11. V predmetnej časti odôvodnenia rozsudku súd prvej inštancie konštatoval, že z parcely EN č. XXX/X
vznikla novovytvorená parcela XXX/X (v súčasnosti CKN XX/X) a uvedená bola vyčlenená pre výstavbu
bytových domov a ich okolia. Súd prvej inštancie poukázal na to, že z vyššie uvedeného rozhodnutia
vyplýva, že z uvedenej parcely bolo určených pre zastavanú a spevnenú plochu 414 m2 (0,0414 ha) a
pre parkové úpravy 479 m2. V konaní však nebolo dostatočne ustálené a z odôvodnenia rozsudku súdu
prvej inštancie nevyplýva rozlíšenie medzi zastavanou plochou a realizovanými parkovými úpravami,

keď odôvodnenie rozsudku nedáva jednoznačnú odpoveď na to, aký charakter má súdom konštatovaná
zastavaná plocha, čím je uvedená zastavaná, čo sa na nej nachádza, keďže táto zaberá výmeru 414
m2 a ostatných 479 m2 bolo určené na parkové úpravy. Pokiaľ súd prvej inštancie konštatoval, že pre
zastavanú plochu bolo určených (vyčlenených) 414 m2, je potrebné zodpovedať i otázku, ako resp.
čím bola uvedená výmera zastavená, čo sa na uvedenej časti vyčleňovaného pozemku nachádza. Z

odôvodneniarozsudkusúduprvejinštancietakniejemožnéjednoznačnedospieťkzáveru,čiz pôvodne
určených a vyčlenených častí parcely XXX/X určenej na výstavbu bytových domov sa realizovala i
výstavba samotného bytového domu, ktorá časť odňatej výmery zodpovedá okoliu bytového domu
mieneného ako zastavaná a spevnená plocha, čo sa na uvedenej nachádza a ktorá časť vyčleňovanej
parcely zodpovedá tzv. „parkovým úpravám“ a čo sa na uvedenej ploche nachádza.

12. Z tohto hľadiska i nevykonanie ohliadky na mieste samom prispelo k nedostatočne zistenému
skutkovému stavu, keď práve ohliadkou navrhovanou žalobcami by bolo možné presnejšie ustáliť, aká
plocha, o akej výmere a akým spôsobom je žalovanými užívaná, a akej reálnej ploche v okolí bytového
domu zodpovedajú vyčlenené časti parcely pôvodnej EN XXX/X osobitne určené pre zastavanú a

spevnenú plochu, t.j. 414 m2 a osobitne pre parkové úpravy vo výmere 479 m2 a čo sa na nich
nachádza. Nevykonaním ohliadky na mieste samom súd prvej inštancie nedostatočne zistil skutkový
stav, v dôsledku čoho je i jeho rozhodnutie nedostatočne odôvodnené a nedáva odpoveď na otázku, či
žalobcami označená výmera – časť parcely CKN XX/X napĺňa predpoklady priľahlého pozemku v celom
rozsahu, keď sám súd konštatoval, že cca polovica z vyčleňovanej plochy je určená i na výstavbu, resp.

zastavanie.

13. Uvedeným postupom a v tom dôsledku i nedostatočným a nepresvedčivým odôvodnením
rozhodnutia bol naplnený dôvod podľa § 389 ods. 1 písm. c/ CSP, pre ktorý odvolací súd rozsudok súdu
prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

14. V tomto súd prvej inštancie vec opätovne prejedná, náležite zistí skutkový stav i vykonaním ohliadky
na mieste samom a zváži i ostatné dôkazné návrhy sporových strán pre ustálenie a dostatočné zistenie
tej skutočnosti, v akom rozsahu a akým spôsobom bolo okolie bytového domu súp. č. XX užívané v
čase po odovzdaní vystavaných bytových jednotiek do užívania. Na základe takto dostatočne zisteného

skutkového stavu súd prvej inštancie vo veci opätovne rozhodne, pričom z odôvodnenia rozhodnutia
musí byť zrejmý nie len ten záver, aká plocha bola vyčlenená na výstavbu bytových domov, resp.
konkrétneho bytového domu, ale i to, na akej parcele je umiestnený bytový dom súp. č. XX, aká ďalšia
ostatná vyčleňovaná plocha bola mienená na úpravy v okolí bytového domu a akým spôsobom táto
bola užívaná v čase odovzdania bytového domu do užívania a akým spôsobom a v akom rozsahu

je užívaná žalovanými 1/ až 9/ v súčasnosti. Pri priznanie charakteru priľahlého pozemku je rovnako
významná i skutočnosť, čo sa na uvedenom pozemku malo nachádzať a v súčasnosti nachádza a teda
akýmspôsobomsauvedenýpozemokužíva. Odvolacísúdzvýrazňuje,žesúduvedenénebudezisťovať
vedený vyšetrovacou zásadou, ale všetka dôkazná aktivita je na sporových stranách.

15. Pokiaľ žalobcovia tvrdia užívanie bez právneho dôvodu v určitom rozsahu (931m2), dôvodnosť
takéhoto žalobného návrhu musia odôvodniť a preukázať v celom jeho rozsahu, ktorému nezodpovedá
ostatná špecifikácia učinená žalobcami spôsobom: „sporná parcela nad rozsah definície priľahlého
pozemku“, keď uvedené vymedzenie je nedostatočne špecifické, a teda neurčité, pričom zároveňžalobcovia musia dôvodnosť žalobou uplatňovaného nároku v celom rozsahu nielen tvrdiť, ale i
preukázať. Pokiaľ žalovaní v konaní uplatnili procesnú obranu pozostávajúcu v tvrdení charakteru
užívanej plochy ako priľahlého pozemku, súd konfrontáciou a vyhodnotením prostriedkov procesného

útoku žalobcov a procesnej obrany žalovaných jednoznačne a zrozumiteľne zodpovie otázku, či
žalobcovia uniesli bremeno dôkazu, že žalovaná výmera v celom rozsahu je užívaná bez právneho
dôvodu, prípadne na základe akých dôkazov predkladaných žalovanými v obrane, má súd preukázané,
že okolie domu v celej žalobcami uplatnenej výmere bolo vyčlenené a odovzdané a je dosiaľ užívané ako
priľahlý pozemok. V odôvodnení svojho predchádzajúceho rozhodnutia súd rozlišoval medzi výmerou

vyčlenenou na zastavanie (zastavaná plocha) a plochou pre parkové úpravy, avšak z odôvodnenia
rozhodnutia nie je zrejmé, čím je časť vyčleňovanej parcely reálne zastavaná, čo sa na nej nachádza a
ktorá časť zodpovedá výmere 479 m2 pôvodne určenej na parkové úpravy a čo sa na nej nachádza.
Práve uvedená otázka z odôvodnenia zrušeného rozsudku zostáva nezodpovedaná a teda sporná a v
tejto časti je odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie nedostatočné.

16. S poukazom na uvedené dôvody odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu
prvej inštancie i s vysloveným právnym názorom a s usmernením ako má súd prvej inštancie ďalej
postupovať v zmysle § 391 ods. 1, ods. 3 CSP.

17. Odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu, t.j. v merite veci ako i vo výroku

o trovách konania a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, preto odvolací súd nemal dôvod
rozhodovať o trovách konania. O nároku na náhradu trov konania opätovne rozhodne súd prvej inštancie
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí (§262 ods. 1 CSP).

18. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/ CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).