Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 22. október 2025

Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: 2Sf/4/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0824100050
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 10. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Piroš

ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2025:0824100050.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Piroša a členiek

senátu JUDr. Miroslavy Štefčekovej (sudkyňa spravodajkyňa) a JUDr. Mgr. Kataríny Haviarovej,
v právnej veci žalobcu: NF Metal SK s. r. o., so sídlom: profesora Varsika 1316/27, 907 01 Myjava, IČO:
51 460 491, právne zast.: Advokátska kancelária JUDr. Marián Kurhajec, s. r. o., so sídlom: Bajkalská
13, 821 02 Bratislava, IČO: 36 860 662, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky,
so sídlom: Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, v konaní o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutí žalovaného č. 102839048/2023 zo dňa 09.11.2023, č. 102839261/2023 zo dňa 09.11.2023,
č. 102839840/2023 zo dňa 09.11.2023, č. 102840591/2023 zo dňa 09.11.2023, č. 102839508/2023

zo dňa 09.11.2023, č. 102840311/2023 zo dňa 09.11.2023, č. 102840093/2023 zo dňa 09.11.2023, č.
102840447/2023 zo dňa 09.11.2023, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu o preskúmanie rozhodnutia žalovaného 102839048/2023 zo dňa 9.
novembra 2023 z a m i e t a.

II. Súd žalobu o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. 102839261/2023 zo dňa 9. novembra
2023 z a m i e t a.

III. Súd žalobu o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. 102839840/2023 zo dňa 9. novembra
2023 z a m i e t a.

IV. Súd žalobu o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. 102840591/2023 zo dňa 9.
novembra 2023 z a m i e t a.

V. Súd žalobu o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. 102839508/2023 zo dňa 9. novembra

2023 z a m i e t a.

VI. Súd žalobu o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. 102840311/2023 zo dňa 9. novembra
2023 z a m i e t a.

VII. Súd žalobu o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. 102840093/2023 zo dňa 9. novembra
2023 z a m i e t a.

VIII. Súd žalobu o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. 102840447/2023 zo dňa 9. novembra
2023 z a m i e t a.

IX. Žalobcovi ani žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e :

Administratívne konanie

1. Daňový úrad Trenčín ako správca dane (ďalej ako „správca dane“ alebo „orgán verejnej správy
prvého stupňa“) vykonal u žalobcu na základe Oznámenia o daňovej kontrole č. 102462852/2021 zo
dňa 02.12.2021 daňovú kontrolu na dani z pridanej hodnoty (ďalej ako „DPH“) za zdaňovacie obdobia
február 2021 až september 2021 s dňom začatia daňovej kontroly 11.01.2022. Daňová kontrola bola
vzhľadomnapotrebuzískaťinformáciepodľaNariadeniaradyEÚč.904/2010prerušenádňa04.11.2022
rozhodnutím č. 102974963/2022 zo dňa 03.11.2022. Daňová kontrola bola prerušená od 04.11.2022 do

28.12.2022 (vrátane) a správca dane Oznámením o pominutí dôvodov na prerušenie daňovej kontroly
č. 103461759/2022 zo dňa 29.12.2022 oznámil daňovému subjektu (ďalej ako „žalobca“), že dňom
28.12.2022 pominuli dôvody prerušenia daňovej kontroly. O výsledku daňovej kontroly za zdaňovacie
obdobia február 2021 až september 2021 správca dane vyhotovil Protokol č. 100524240/2023 zo
dňa 08.02.2023 (ďalej ako „Protokol“), ktorého súčasťou bola aj výzva na vyjadrenie sa k zisteniam

uvedeným v protokole. Žalobca si Protokol spolu s výzvou prevzal dňa 23.02.2023, ktorým dňom
bola ukončená daňová kontrola. Nasledujúci deň po doručení Protokolu, t. j. dňom 24 .02.2023 sa
začalo podľa § 68 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a
doplneníniektorýchzákonov(ďalejako„Daňovýporiadok“)vyrubovaciekonanie.Správcadanevovýzve
upozornil žalobcu, že mu môže doručiť písomné vyjadrenie k Protokolu a označiť dôkazy preukazujúce

jehotvrdenia,akichnemoholpredložiťvpriebehudaňovejkontroly,podľa§46ods.8Daňovéhoporiadku
najneskôr do štyridsiatich pracovných dní odo dňa doručenia Protokolu. Žalobca v stanovenej lehote
správcovi dane nepredložil žiadne doklady, dôkazy a nepodal ani vyjadrenie k zisteniam uvedeným v
Protokole, o čom správca dane spísal úradný záznam č. 101174929/2023 zo dňa 02.05.2023.

Rozhodnutia správcu dane

2. Správca dane dňa 09.05.2023 vydal rozhodnutie č. 101195410/2023, ktorým vyrubil žalobcovi rozdiel
dane v sume 3.034,38 Eur na DPH za zdaňovacie obdobie február 2021 (ďalej ako „prvostupňové
rozhodnutie č. 1“ alebo „rozhodnutie správcu dane č. 1“). Žalobca si v zdaňovacom období február 2021

uplatnil právo na odpočítanie dane na základe faktúr a zjednodušených faktúr od dodávateľov Lingua
Mundi s.r.o., MOTOSTAV Slovakia, s.r.o., STAVEBNINY spol. s r.o., RECOS s.r.o. a A. B. – A..

3. Správca dane dňa 09.05.2023 vydal rozhodnutie č. 101195805/2023, ktorým vyrubil žalobcovi rozdiel
dane v sume 5.174,17 Eur na DPH za zdaňovacie obdobie marec 2021 (ďalej ako „prvostupňové

rozhodnutie č. 2“ alebo „rozhodnutie správcu dane č. 2“). Žalobca si v zdaňovacom období marec 2021
uplatnil právo na odpočítanie dane na základe faktúr a zjednodušených faktúr od dodávateľov BEAME
s.r.o., BEM REAL, s.r.o., JASMIN 3, s.r.o., Lingua Mundi, s.r.o., LUCIFER s.r.o., MILAGRO 4 s.r.o.,
MOTOSTAV Slovakia, s.r.o., PROFI TIME s. r. o., TIPIKO spol. s r.o., STAVEBNINY spol. s r.o., RECOS
s.r.o. a A. B. – A..

4. Správca dane dňa 09.05.2023 vydal rozhodnutie č. 101195982/2023, ktorým vyrubil žalobcovi rozdiel
dane v sume 1.862,83 Eur na DPH za zdaňovacie obdobie apríl 2021 (ďalej ako „prvostupňové
rozhodnutie č. 3“ alebo „rozhodnutie správcu dane č. 3“). Žalobca si v zdaňovacom období apríl 2021
uplatnil právo na odpočítanie dane na základe faktúr a zjednodušených faktúr od dodávateľov BEM

REAL, s.r.o., JASMIN 4 s.r.o., LUCIFER s.r.o. a MILAGRO 5 s. r. o.

5. Správca dane dňa 09.05.2023 vydal rozhodnutie č. 101196140/2023, ktorým vyrubil žalobcovi rozdiel
dane v sume 15.718,58 Eur na DPH za zdaňovacie obdobie máj 2021 (ďalej ako „prvostupňové
rozhodnutie č. 4“ alebo „rozhodnutie správcu dane č. 4“). Žalobca si v zdaňovacom období máj 2021

uplatnil právo na odpočítanie dane na základe faktúr a zjednodušených faktúr od dodávateľov BEAME
s.r.o., BEM REAL, s.r.o., JASMIN 3, s.r.o., JASMIN 4 s.r.o., Lingua Mundi, s.r.o., MILAGRO 3 s.r.o.,
MILAGRO 4 s.r.o., MILAGRO 5 s. r. o., MOTOSTAV Slovakia, s.r.o., PROFI TIME s. r. o., STAVEBNINY
spol. s r.o., RECOS s.r.o. a A. B. – A..6. Správca dane dňa 09.05.2023 vydal rozhodnutie č. 101196309/2023, ktorým vyrubil žalobcovi rozdiel
dane v sume 13.505,21 Eur na DPH za zdaňovacie obdobie jún 2021 (ďalej ako „prvostupňové
rozhodnutie č. 5“ alebo „rozhodnutie správcu dane č. 5“). Správca dane uviedol, že žalobca si v

zdaňovacom období jún 2021 uplatnil právo na odpočítanie dane na základe faktúr a zjednodušených
faktúr od dodávateľov AutoDelfin s.r.o., BEAME s.r.o., BEM REAL, s.r.o., EUROFINANCIAL s.r.o.,
JASMIN 3, s.r.o., JASMIN 4 s.r.o., Lingua Mundi s.r.o., LUCIFER s.r.o., MILAGRO 3 s.r.o., MILAGRO 4
s.r.o., MILAGRO 5 s.r.o., MOTOSTAV Slovakia, s.r.o., PROFI TIME s. r. o., TIPIKO spol. s r.o. a A. B. – A..

7. Správca dane dňa 09.05.2023 vydal rozhodnutie č. 101196544/2023, ktorým vyrubil žalobcovi rozdiel
danevsume2.249,41EurnaDPHzazdaňovacieobdobiejúl2021(ďalejako„prvostupňovérozhodnutie
č. 6“ alebo „rozhodnutie správcu dane č. 6“). Žalobca si v zdaňovacom období júl 2021 uplatnil právo na
odpočítanie dane na základe faktúr a zjednodušených faktúr od dodávateľov BEM REAL, s.r.o., JASMIN
3, s.r.o., Lingua Mundi s.r.o., LUCIFER s.r.o.

8. Správca dane dňa 09.05.2023 vydal rozhodnutie č. 101196823/2023, ktorým vyrubil žalobcovi rozdiel
dane v sume 5.040,99 Eur na DPH za zdaňovacie obdobie august 2021 (ďalej ako „prvostupňové
rozhodnutie č. 7“ alebo „rozhodnutie správcu dane č. 7“). Žalobca si v zdaňovacom období august
2021 uplatnil právo na odpočítanie dane na základe faktúr a zjednodušených faktúr od dodávateľov
BEAME s.r.o., BEM REAL, s.r.o., JASMIN 3, s.r.o., JASMIN 4 s.r.o., Lingua Mundi s.r.o., LUCIFER s.r.o.,

MILAGRO 4 s.r.o., MILAGRO 5 s.r.o., MOTOSTAV Slovakia, s.r.o., PROFI TIME s. r. o., TIPIKO spol. s
r.o., STAVEBNINY spol. s r.o., RECOS s.r.o. a A. B. – A..

9. Správca dane dňa 09.05.2023 vydal rozhodnutie č. 101197078/2023, ktorým vyrubil žalobcovi rozdiel
dane v sume 19.977,91 Eur na DPH za zdaňovacie obdobie september 2021 (ďalej ako „prvostupňové

rozhodnutie č. 8“ alebo „rozhodnutie správcu dane č. 8“). Žalobca si v zdaňovacom období september
2021 uplatnil právo na odpočítanie dane na základe faktúr a zjednodušených faktúr od dodávateľov
AutoDelfin s.r.o., BEAME s.r.o., BEM REAL, s.r.o., JASMIN 3, s.r.o., JASMIN 4 s.r.o., Lingua Mundi,
s.r.o., LUCIFER s.r.o., MILAGRO 3 s.r.o., MILAGRO 4 s.r.o., MILAGRO 5 s. r. o., MOTOSTAV Slovakia,
s.r.o., PROFI TIME s. r. o., TIPIKO spol. s r.o., STAVEBNINY spol. s r.o. a A. B. – A..

10. Správca dane prvostupňové rozhodnutia č. 1 až č. 8 zo dňa 09.05.2023 (ďalej ako „prvostupňové
rozhodnutia“) odôvodnil tým, že na základe zistených skutočností pri výkone daňovej kontroly nemal
za preukázané kontrolovaným daňovým subjektom, že by si pri uplatnení nároku na odpočítanie dane
z faktúr a z pokladničných dokladov splnil zákonom stanovenú hmotnoprávnu podmienku podľa § 49

ods. 1 a ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani pridanej hodnoty (ďalej ako „zákon o DPH“), pretože
uplatnil právo na odpočítanie dane z nákupu tovaru a služieb, u ktorých nepreukázal ich skutočné
dodanie. Zdôraznil, že splnenie formálnej stránky je jednou z podmienok, aby na základe dokladov
bolo uznané odpočítanie dane, avšak doklady musia byť odrazom reálneho plnenia, ktoré v prípade
pochybností preukazuje daňový subjekt, teda v súlade s § 24 ods. 1 Daňového poriadku je dôkazné

bremeno na daňovom subjekte a prijaté plnenia musia byť podložené konkrétnymi faktami. Poukázal tiež
na to, že daňový subjekt bol v priebehu výkonu kontroly oboznámený s pochybnosťami správcu dane
výzvou č. 103465011/2022 zo dňa 30.12.2022 a bolo mu umožnené sa k prejednávaným skutočnostiam
vyjadriť (zápisnica o ústnom pojednávaní č. 102285643/2022 zo dňa 17.08.2022) a bol tiež vyzvaný
na predloženie dôkazov (výzva č. 101387254/2022 zo dňa 13.05.2022 a č. 103465011/2022 zo dňa

30.12.2022). Správca dane konštatoval, že daňový subjekt na výzvu na predloženie dôkazov zo dňa
30.12.2022 nereagoval, nepredložil žiadne dôkazy o dodaní služieb a tovarov spornými dodávateľmi ani
o ich použití pre jeho zdaniteľné plnenia. Na základe uvedeného, žalobca pochybnosti správcu dane
ohľadne dodaní služieb a tovarov nevyvrátil, a preto neuniesol svoje dôkazné bremeno, keď správcovi
dane nepreukázal splnenie podmienok na uplatnenie práva na odpočítanie dane, čím došlo k porušeniu

§ 49 ods. 1 a § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH v nadväznosti na § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH.

Rozhodnutia žalovaného

11. Proti vydaným prvostupňovým rozhodnutiam správcu dane boli žalobcom podané odvolania, o

ktorých rozhodlo Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky (ďalej ako „Finančné riaditeľstvo SR“
alebo „žalovaný“) ako odvolací orgán rozhodnutiami č. 102839048/2023, č. 102839261/2023, č.
102839840/2023, č. 102840591/2023, č. 102839508/2023, č. 102840311/2023, č. 102840093/2023
a č. 102840447/2023 zo dňa 09.11.2023 (ďalej ako „rozhodnutia žalovaného“ alebo „napadnutérozhodnutia“), ktorými potvrdilo prvostupňové rozhodnutia správcu dane, týkajúce sa dane z pridanej
hodnoty za zdaňovacie obdobia február 2021 až september 2021 u žalobcu. Finančné riaditeľstvo SR v
napadnutých rozhodnutiach konštatovalo, že správca dane dostatočne zistil skutkový stav a na základe

zistených skutočností daňovému subjektu zamietol právo na odpočítanie dane uplatnené v daňovom
priznaní na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie február 2021 až september 2021 z dôvodu,
že daňový subjekt neuniesol svoje dôkazné bremeno a vierohodne nepreukázal splnenie podmienok na
odpočítanie dane v zmysle § 49 ods. 1 a ods. 2 písm. a) zákona o DPH v nadväznosti na § 51 ods.
1 písm. a) zákona o DPH, keď ku daňovej kontrole nepredložil daňové doklady vystavené podľa § 74

ods. písm. f) zákona o DPH, na výzvy na predloženie dôkazov a odstránenie pochybností adekvátne
nereagoval a následne svoje tvrdenia uvedené na ústnom pojednávaní nepreukázal takými dokladmi a
dôkazmi,ktorébyjednoznačneavierohodnepreukazovalireálnedodanietovarovaslužieb.Poukázalna
to, že zistenia správcu dane predstavovali celkom konkrétne a dôkazmi podložené pochybnosti, ktorými
si správca dane splnil svoju dôkaznú povinnosť a dôvodne vyvrátil vierohodnosť a pravdivosť dôkazov
predložených daňovým subjektom, pokiaľ išlo o existenciu materiálneho plnenia. Zároveň dôvodným

spochybnením tvrdení a dôkazov daňového subjektu, správcom dane podľa žalovaného prešlo dôkazné
bremeno opätovne na daňový subjekt, ktorý však už dôveryhodnosť zdaniteľných plnení neobnovil, a
preto dôkazné bremeno týkajúce sa preukázania naplnenia hmotnoprávnych podmienok priznania práva
na odpočet dane – existencie materiálneho plnenia daňový subjekt neuniesol, keďže nepredložil dôkazy,
ktoré by vyvrátili spochybnenie jeho pôvodných dôkazov správcom dane.

Správne žaloby

12. Žalobca sa včas podanými správnymi žalobami domáhal preskúmania zákonnosti a zrušenia
napadnutých rozhodnutí, ako aj prvostupňových rozhodnutí. Namietal, že napadnuté rozhodnutia

sú nezákonné z dôvodu nedostatočne zisteného skutkového stavu, rozporu skutkového stavu s
administratívnymi spismi, z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia, ako aj nepreskúmateľnosti.

13. Žalobca považoval zistenia uvedené v napadnutých rozhodnutiach za nesprávne, pretože podľa
neho boli nesprávne posúdené a nie sú v súlade so zákonom. Uskutočnenie zdaniteľných obchodov

kontrolovanýchobdobínazákladepredloženýchdôkazov,akoajvysvetlenímskutkovéhostavupísomne
a na ústnom pojednávaní považoval za dostatočne preukázané. Nesprávnosť záverov správcu dane
odvádzal od nesprávneho postupu správcu dane pri vykonávaní dôkazov a pri ich vyhodnocovaní, ako
aj v nesprávnom postupe správcu dane pri výkone daňovej kontroly, na základe čoho podľa žalobcu
došlo k ukráteniu na jeho právach.

14. Žalobca nesúhlasil s tvrdením o tom, že posudzované faktúry nemali náležitosti podľa zákona o
DPH. Zdôraznil, že konateľ p. C. na ústnom pojednávaní dňa 12.09.2022 uviedol všetky podrobnosti
o zdaniteľných obchodoch s uvedenými dodávateľmi, konkrétne so spoločnosťami Lingua Mundi s.r.o,
BEAME s.r.o., BEM REAL, s.r.o., JASMIN 3, s.r.o., LUCIFER s.r.o., MILAGRO 4 s.r.o., PROFI TIME s.

r. o., JASMIN 4, s.r.o., MILAGRO 3, s.r.o., MILAGRO 5, s.r.o. komunikoval a obchody uzatváral s p. D.,
konateľom. Predmetom obchodov bolo vyhľadávanie nových zákazníkov pre žalobcu, pričom žalovaný
k tejto súvislosti v napadnutých rozhodnutiach uviedol, že správca dane nespochybnil existenciu plnení
na výstupe od daňového subjektu, čoho dôkazom bola predložená výkresová dokumentácia, ktorá je
prílohou objednávok od odberateľov žalobcu. Podľa žalobcu z tohto zistenia jednoznačne vyplýva, že

k uvedeným činnostiam, ktoré spočívali v sprostredkovaní výrobkov pre odberateľov muselo dôjsť, keď
títo predložili svoje objednávky. Poukázal tiež na to, že až z vyjadrení správcu dane sa dozvedel že
skutočný p. D. je zosnulý od roku 2015 a z tohto dôvodu nedokázal správcovi dane preukázať, s kým
pri obchodovaní jednal, keďže tá osoba sa vydávala za p. D.. Podľa žalobcu jeho povinnosťou nebolo
vyhľadávať osobu vydávajúcu sa za p. D. a jediné čo mohol urobiť v súčinnosti ku správcovi dane bolo to,

že mu predložil všetky dokumenty a vysvetlenia s tým súvisiace. Uviedol, že z odôvodnenia napadnutých
rozhodnutí vôbec nevyplývalo, že správca dane alebo žalovaný vykonali dopyt na príslušný obchodný
register, v ktorom sú vedené vyššie uvedené spoločnosti, za účelom zistenia, či sa v nich vykonávali
zmeny údajov zapísaných v obchodnom registri aj po roku 2015, čo by preukazovalo, že nejaká osoba
sa vydávala za osobu p. D., ktorá viedla ekonomickú činnosť v týchto spoločnostiach.

15. Vo vzťahu k spoločnostiam MOTOSTAV Slovakia, s.r.o. a TIPIKO spol. s r.o. konateľ žalobcu uviedol,
že komunikoval s konateľom p. E., pričom spolupráca spočívala vo vyhľadávaní nových zákazníkov, kde
p. E. oslovil spoločnosti, ktorým boli vypracované cenové ponuky. Zo stránky Obchodného registra SRpri týchto spoločnostiach je zapísaný ako konateľ p. E., a preto si žalobca nevie vysvetliť, prečo správca
dane zaslal žiadosť o dohľadávanie tejto osoby Finančnej správe Slovinska, keďže uvedená spoločnosť
je založená v Slovenskej republike a nebolo by možné zapísať danú osobu bez určitých náležitostí do

Obchodného registra SR. Podľa žalobcu vzhľadom na uvedené, správca dane pri vyhľadávaní informácií
o konateľovi p. E. nepostupoval správne. V tejto súvislosti poukázal žalobca na ustanovenie § 24 ods.
2 Daňového poriadku, z ktorého podľa žalobcu vyplýva, že toto ustanovenie ukladá správcovi dane
povinnosť zisťovať a vykonávať dôkazy nielen v neprospech daňového subjektu, ale aj v jeho prospech.
Podľa žalobcu sa správca dane a žalovaný pri preverovaní obchodov žalobcu so spoločnosťami

MOTOSTAV Slovakia, s.r.o. a TIPIKO spol. s r.o. neriadili uvedeným ustanovením, pretože nevypočuli p.
E. a spoliehali sa výlučne na údaje zo strany Slovinského finančného úradu. Poukázal tiež na to, že vo
vzťahu k spoločnosti EUROFINANCIAL s.r.o. p. C. komunikoval s konateľom p. F., pričom ich spolupráca
spočívala v tom, že tento dodávateľ pre žalobcu vyhľadával nových zákazníkov, ktorú skutočnosť potvrdil
aj p. F. na svojom výsluchu dňa 12.10 2022, kde uviedol, že dohadoval klientov pre žalobcu na predaj
jehoproduktov.Žalobcanamietal,žemunebolojasné,zakéhodôvodusprávcadanevyhodnotilvýpoveď

svedka ako všeobecnú a nejasnú. Vo vzťahu k dodávateľovi AutoDelfin s.r.o. konateľ p. G. potvrdil
spoluprácu so žalobcom a za žalobcu ju potvrdil aj p. C.. Žalobcovi preto nebolo zrejmé, z akého dôvodu
správca dane vyhodnotil výpoveď svedka ako zmätočnú a vnútorne rozpornú vo vzťahu k dodaným
službám žalobcovi.

16. Žalobca považoval argumentáciu žalovaného a správcu dane týkajúcu sa zjednodušených faktúr
(dokladov z ERP) od spoločnosti STAVEBNINIY spol. s.r.o., RECOS s.r.o. a A. B. – ELMA, za nelogickú
a navzájom si protirečiacu. Zdôraznil, že žalovaný spochybňoval nadobudnutie materiálu od týchto
spoločností, hoci v priebehu daňovej kontroly žalobca predložil správcovi dane bločky z ERP, ktoré
nadobudnutie tovaru potvrdzujú. Uviedol, že pokiaľ sú pochybnosti o pravosti predložených bločkov

z ERP, správca dane mal dopytovať predmetných dodávateľov a žiadať ich o vyjadrenie, či ide
o účtovné doklady nimi vystavené. Uvedený postup správca dane neurobil a podľa žalobcu preto
relevantným dôkazom nespochybnil reálne nadobudnutie tovarov od dodávateľov STAVEBNINIY spol.
s.r.o., RECOS s.r.o. a A. B. – ELMA, na základe čoho bol záver žalovaného v príkrom rozpore so
zadováženýmidôkazmi.Žalobcakonštatoval,žezáveržalovanéhoospochybnenínadobudnutiatovarov

od uvedených dodávateľov je tiež v rozpore so záverom správcu dane, ktorý spochybnil použitie
tovarov na uskutočnenie vlastnej podnikateľskej činnosti žalobcu, pretože keby správca dane mal za
preukázané, že žalobca uvedený tovar nenadobudol, nespochybňoval by jeho využitie na podnikateľskú
činnosť žalobcu. Poukázal na to, že p. C. vo svojej výpovedi jednoznačne uviedol, že nakúpený tovar
použil na prerábku prenajatých prevádzkových priestoroch a bol prepravovaný vlastnou dopravou alebo

zapožičanou dodávkou. Pokiaľ mal správca dane aj naďalej pochybnosti o využití nadobudnutých
tovarov na podnikateľskú činnosť žalobcu, mal podľa žalobcu postupovať v zmysle vyhľadávacej zásady
a vykonať miestne zisťovanie na prevádzke daňového subjektu, respektíve v prenajatých priestoroch,
ktorý postup však správca dane nevykonal a len bez ďalšieho skonštatoval, že použitie tovaru bolo
spochybnené.

17. Žalobca ďalej namietal, že zo zistení v administratívnom konaní vyplynulo, že dodávatelia podali
za príslušné zdaňovacie obdobia daňové priznania DPH, čím formálne potvrdili reálnosť zdaniteľných
plnení. Správca dane pri výkone daňovej kontroly podľa žalobcu nepostupoval v súlade s § 3 ods. 3
Daňového poriadku, keďže pri svojom hodnotení dôkazov neprihliadol na všetko, čo pri správe daní

vyšlo najavo.

18. Žalobca poukázal na to, že správca dane a žalovaný porušili zásadu materiálnej pravdy, nakoľko
aj podľa viacerých rozhodnutí Najvyššieho súdu SR (napr. sp. zn. 7Sžo/76/2016) je správny proces
založený najmä na inkvizičnej zásade, ktorej podstatou je aktívna úloha správneho orgánu pri

zabezpečení dôkazov, čo nakoniec vyplýva aj z § 3 ods. 1 a ods. 3 Daňového poriadku. Rozhodnutia
žalovaného považoval žalobca za nezákonné aj z dôvodu, že v daňovom konaní bola správcom dane
porušená zásada zákonnosti, ktorá podľa názoru Najvyššieho súdu SR (sp. zn. 5Sžf/108/2009) súvisí
s požiadavkou spoľahlivého zistenia skutočného stavu veci tvoriacej predmet konania. Podľa názoru
Najvyššieho súdu SR nezákonné rozhodnutie ide aj vtedy, ak správny orgán založí svoje úvahy nie

na jednoznačných dôkazoch, čím sa jeho závery javia ako podložené viac úvahami ako dostatočnými
dôkazmi. V tejto súvislosti žalobca poukázal na skutočnosť, že správca dane v konaní nevyhľadal p. E.
zo spoločnosti MOTOSTAV Slovakia, s.r.o. a TIPIKO spol. s r.o. a nevypočul žiadneho z dodávateľov
spoločnosti STAVEBNINIY spol. s.r.o., RECOS s.r.o. a A. B. – A., pokiaľ mal pochybnosti o reálnomnadobudnutí tovaru od nich, za účelom zistenia spoľahlivého skutkového stavu veci. Taktiež nevykonal
žiadne miestne zisťovanie za účelom preverenia použitia tovarov nadobudnutých od spomínaných
dodávateľov. V tejto súvislosti žalobca poukázal aj na nález Ústavného súdu SR sp. zn. I.ÚS 241/07 zo

dňa 18.09.2008, na ktorý poukázal už aj v rámci podaných odvolaní voči prvostupňovým rozhodnutiam.
Zdôraznil, že žalovaný sa s týmto argumentom žiadnym spôsobom v napadnutých rozhodnutiach
nevysporiadal.

19. Žalovaný namietal, že podľa neho splnil všetky podmienky na uplatnenie nadmerného odpočtu dane

poukazujúc na ustanovenie § 19 ods. 2, § 49 ods. 1 a § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH. Konštatoval,
že je toho názoru, že odpočítal daň na základe kontrolovaných faktúr za zdaňovacie obdobia február
až september 2021 od dodávateľov, ktoré boli vystavené podľa § 71 zákona o DPH, pričom služby a
tovary boli skutočne dodané, čím žalobca ako daňový subjekt splnil všetky zákonom o DPH stanovené
podmienky pre odpočet dane. Namietal, že správca dane, ako aj žalovaný konali v rozpore s § 24
ods. 2 Daňového poriadku, podľa ktorého je povinnosťou správcu dane pri vykonávaní dokazovania

dbať na to, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je
pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok Najvyššieho
súdu SR sp. zn. 5Sžf/108/2009 a sp. zn. 1Sžfk/16/2018. Zdôraznil, že služby boli následne daňovým
subjektom fakturované jeho odberateľom, čo správca dane nespochybnil a nakoniec aj uznal existenciu
predmetných zdaniteľných plnení. Na záver žalobca poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.

zn. 7Sžf/41/2013, ako i na skutočnosť, že v rámci konania bolo podľa neho dokázané, že predmetné
faktúry boli žalobcom všetkým dodávateľom riadne zaplatené. Z uvedeného je podľa žalobcu absolútne
jednoznačné, že žalobca v rámci konania dokázal poskytnutie služieb a tovaru zo strany uvedených
dodávateľov, a to nielen z formálneho hľadiska, ale že tie tieto služby boli preukázané aj z materiálneho
hľadiska. Podľa žalobcu žalovaný, ako aj správca dane neuniesli dôkazné bremeno uvedené v § 24 ods.

3 Daňového poriadku a nevyvrátili prostredníctvom zákonných dôkazov tvrdenia žalobcu.

Vyjadrenia žalovaného

20. Žalovaný vo svojich vyjadreniach k žalobám zotrval na skutočnostiach a prijatých záveroch
uvedených v odôvodneniach napadnutých a prvostupňových rozhodnutí a poukázal na priebeh
administratívnych konaní. Navrhol, aby správny súd podané žaloby zamietol a žalobcu zaviazal
znášaním trov konania.

21. K žalobným námietkam týkajúcim sa dôkazného bremena žalovaný uviedol, že dôkaznú povinnosť
v daňovom konaní má prioritne daňový subjekt, pričom správca dane dokazovanie vykonáva a vedie
a jeho úlohou je najmä zistiť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane. Správca dane pri
dokazovaní nie je viazaný iba návrhmi daňových subjektov, je však povinný zistiť skutkový stav veci
čo najúplnejšie. Z uvedeného podľa žalovaného vyplýva, že práve správca dane rozhodne, ktoré

dôkazy vykoná, akým spôsobom a či vôbec dokazovanie doplní a aké závery z jednotlivých dôkazov
vyvodí. V kontexte uvedeného poukázal na uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. ÚS 377/2018, v
zmysle ktorého má daňový subjekt v daňovom konaní dve základné povinnosti, a to povinnosť tvrdiť
a povinnosť svoje tvrdenia dokázať. Podľa žalovaného žalobca v konaniach neuniesol svoje dôkazné
bremeno a nepreukázal, že zdaniteľné obchody sa reálne uskutočnili. Poukázal na to, že žalobca

okrem sporných faktúr v konaniach nepredložil také dôkazy, z ktorých by mohol byť identifikovaný
rozsah a obsah fakturovaných služieb, nevedel uviesť, kto konkrétne, kde a kedy poskytoval služby
sprostredkovania a administratívne práce, akou formou boli služby poskytnuté, neoznačil žiadneho
konkrétneho odberateľa, ktorého by získal na základe činností uvedených spoločností, neposkytol
podrobnejšie informácie k týmto spoluprácam. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na odôvodnenie

napadnutých rozhodnutí, ako aj prvostupňových rozhodnutí správcu dane, z ktorých vyplynulo, že
základom pochybností boli neúplné faktúry (bez uvedenia času plnenia a konkretizácie služby), bez
ďalších dokladov alebo hoci i konkretizujúcich a jednoznačných vysvetľujúcich tvrdení žalobcu. Fakt, že
správca dane vykonal ďalšie dokazovanie (napr. výzvy o súčinnosť zaslané deklarovaným dodávateľom
Lingua Mundi s.r.o. a MOTOSTAV Slovakia, s.r.o., predvolania na výsluch konateľov týchto spoločností,

hoci sa mu nepodarilo predvolané osoby vypočuť), z ktorého nevzišlo relevantné potvrdenie týchto
pochybných obchodov, neznamená, že by žalobcovi bolo odpočítanie dane nepriznané len na základe
pochybností týkajúcich sa činnosti dodávateľov a ich vnútornej organizácie (nekompletné, prípadnenepredložené účtovníctvom, zistenia ohľadom konateľov). Ak by boli u dodávateľov zistené skutočnosti,
ktoré by preukazovali uskutočnenie obchodov, mohli by žalobcovi pomôcť k jeho dôkaznej núdzi.

22. Vo vzťahu k uplatnenému odpočítaniu dane zo zjednodušených faktúr (dokladov z elektronických
registračných pokladníc) od spoločnosti STAVEBNINY spol. s r.o., RECOS s.r.o. a od fyzickej osoby A. B.
– A., za rôzny stavebný, inštalačný, vodárenský a kúrenársky tovar, žalobca okrem formálnych dokladov
nepredložil žiadne dôkazy o reálnom nákupe tohto tovaru, nepredložil žiadnu skladovú evidenciu,
nepreukázal prepravu tovaru, keď síce tvrdil, že tovar prepravoval zapožičanou dodávkou, avšak jej

evidenčné číslo neuviedol a ani neoznačil osobu, od ktorej si mal dodávku zapožičať. Žalobca zároveň
nevysvetlil, aké ekonomické opodstatnenie mali čiastkové nákupy takéhoto tovaru viackrát za deň, v
rozmedzí pár hodín, realizované v predajniach vzdialených od sídla žalobcu 60 až 80 km a ani žiadnym
spôsobom nepreukázal, že takýto tovar potreboval na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ. Napriek
tomu, že žalobca deklaroval, že tovar použil na prerábanie prenajatých prevádzkových priestorov a
zároveň na stavebnú činnosť, v rámci ktorej odberateľom vystavil faktúry, na podporu svojich tvrdení

nepredložil žiadne dôkazy. Vzhľadom na uvedené, sa žalovaný nestotožnil s tvrdením žalobcu o unesení
dôkazného bremena v danej veci ani o tom, že predložené doklady vyčerpávajúco a dostatočne
zachytávali reálnosť obchodného styku s označenými dodávateľmi a že predloženými listinnými dôkazmi
riadne preukázal vznik daňovej povinnosti. Žalovaný zdôraznil povinnosť žalobcu ako platiteľa dane
uplatňujúceho si nárok na odpočet DPH podľa § 24 Daňového poriadku preukázať, že došlo k prijatiu

zdaniteľného plnenia a k splneniu podmienok na uplatnenie odpočtu DPH v zmysle zákona o DPH.
Uviedol, že dôkazné bremeno je na žalobcovi a správca dane je oprávnený a súčasne aj povinný
verifikovať žalobcom predložené dôkazy a tvrdenia a v prípade ich relevantného spochybnenia dôkazné
bremeno na preukázanie skutočností rozhodných pre správne určenie dane zostáva na žalobcovi.

23. Žalovaný neakceptoval ani námietku žalobcu týkajúcu sa nesprávneho právneho posúdenia
veci. Zdôraznil, že z dôkazov predložených v administratívnych spisoch žalobca nevedel dostatočne
preukázať materiálnu podstatu plnenia v deklarovaných obchodných vzťahoch. Súhlasil so žalobcom
v tom zmysle, že samotná nekontaktnosť dodávateľa nemôže byť pripisovaná na ťarchu žalobcu. Na
druhej strane posudzované prípady správca dane a žalovaný vyhodnocovali komplexne, vzhľadom aj

na iné zistené relevantné skutočnosti a schopnosť žalobcu produkovať dôkazy, ktoré by hodnoverným
spôsobom preukazovali existenciu materiálnej podstaty deklarovaných dodávok, respektíve aj či tieto
dodali deklarovaný dodávatelia, keďže žalobca ani nevedel preukázať, s kým za dodávateľov konal.
Podľa žalovaného žalobca neuniesol dôkazné bremeno, keď dostatočne a hodnoverne nepreukázal a
vykonaným šetrením správcu dane sa nepotvrdilo, že reálne došlo k dodaniu fakturovaných plnení pre

žalobcu, na základe čoho neboli naplnené hmotnoprávne podmienky na odpočet DPH. S ohľadom na
uvedené, správca dane a žalovaný na základe dôkazov nachádzajúcich sa v administratívnych spisoch
dôvodne prijali záver, že v priebehu daňovej kontroly, preverovaním predložených dokladov a tvrdení
žalobcu, bolo spochybnené uskutočnenie zdaniteľných plnení v preverovaných obchodných vzťahoch
medzi žalobcom a dodávateľmi Lingua Mundi s.r.o., MOTOSTAV Slovakia, s.r.o., STAVEBNINY spol.

s.r.o., RECOS s.r.o., A. B. – A., BEAME, s.r.o., BEM REAL, s.r.o., JASMIN 3, s.r.o., LUCIFER s.r.o.,
MILAGRO 4 s.r.o., PROFI TIME s.r.o., TIPIKO spol. s.r.o., JASMIN 4 s.r.o., MILAGRO 3 s.r.o., MILAGRO
5 s.r.o., AutoDelfín s.r.o., EUROFINANCIAL s.r.o.

24.Žalovanýkonštatoval,žeodzačiatkubolipochybnostiibaoreálnostiveľmichabozdokumentovaných

a aj z formálneho hľadiska nedostatočne deklarovaných obchodov, pričom žalobca mu neposkytoval
dostatočnú súčinnosť a potrebné vysvetlenia. Nesúhlasil s tvrdením žalobcu o tom, že preukázal
existenciu materiálneho plnenia v rámci obchodných vzťahov s uvedenými dodávateľmi. Zdôraznil, že
keby bol žalobca sporné plnenia dostatočne preukázal, boli by všetky pochybnosti o ich uskutočnení
rozptýlené. Dostatočnými dôkazmi o realizácii obchodu však neboli faktúry s neurčitým popisom plnenia,

ani zodpovedajúce platby, či ich zahrnutie do účtovníctva a výkazu. Žalovaný uviedol, že povinnosť
žalobcu preukázať tvrdenie o prijatí zdaniteľného plnenia od iného platiteľa dane, ktorý si voči nemu
uplatnil DPH, vyplýva z ustanovení § 24 ods. 1 Daňového poriadku v spojení s § 49 ods. 1, ods. 2 písm.
a), § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH. S ohľadom na uvedené, podľa žalovaného nemohol obstáť
poukazžalobcunarozhodnutieNajvyššiehosúduSRsp.zn.7Sžf/41/2013,nakoľkototoobsahujevýklad

k § 24 Daňového poriadku, podľa ktorého daňový subjekt uniesol dôkazné bremeno za takej skutkovej
situácie, kedy daňový subjekt disponuje existenciou materiálneho plnenia, čo v preskúmavanom prípade
nebolo naplnené.25. K námietkam žalobcu o porušení zásady zákonnosti z dôvodu, že nebol spoľahlivo zistený skutkový
stav, keď správca dane podľa žalobcu nevyhľadal p. E. a nevypočul žiadneho z dodávateľov spoločnosti
STAVEBNINY spol. s r.o., RECOS s.r.o., A. B. - A., žalovaný uviedol, že výsluch p. E. ako svedka

nebolo možné uskutočniť ani po využití všetkých zákonných možností (predvolanie na výsluch svedka
č. 102196165/2022 zo dňa 08.08.2022, upovedomenie o vypočutí svedka č. 102196433/2022 zo dňa
08.08.2022, žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií č. 130000065272/2022 zo dňa 25.10.2022,
odpoveď na zaslanú žiadosť). Uviedol, že z uvedeného je zrejmé, že správca dane vyvinul náležité
úsilie aby p. E. vyhľadal a vypočul ako svedka, avšak o tejto osobe sa nepodarilo zistiť žiadne

informácie ani prostredníctvom medzinárodnej výmeny informácií. Vo vzťahu k nevypočutiu zástupcov
dodávateľov vyššie uvedených spoločností žalovaný uviedol, že vzniknuté pochybnosti sa netýkali toho,
že by predložené zjednodušené faktúry neboli vystavené elektronickými registračnými pokladnicami
registrovanými na tieto spoločnosti, ale týkali sa toho, že žalobca nepreukázal reálnu existenciu
obchodných operácií a dodanie tovaru v obchodnom vzťahu s týmito dodávateľmi. Správca dane
podľa žalovaného vykonaným dokazovaním nezistil žiadnu spojitosť predložených zjednodušených

faktúr s podnikateľskou činnosťou žalobcu a poukázal aj na neštandardnosť predmetných nákupov z
pohľadu množstva nakúpeného tovaru, keďže všetky zjednodušené faktúry boli uhradené jednotlivo v
hotovosti, niektoré v rozmedzí pár hodín. Uviedol, že tvrdenie konateľa žalobcu o tom, že stavebný a
elektroinštalačný materiál bol sčasti použitý aj na prerábanie prenajatých priestorov, nebolo podporené
žiadnymi dôkazmi. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na prenos dôkazného bremena a zdôraznil, že

daňové orgány žalobcu nezaťažovali takým dôkazným bremenom, ktoré by ho už nemalo zaťažovať
a zároveň dôkazné bremeno nezaťažovalo správcu dane. Žalobca podľa žalovaného žalobnými
námietkami závery daňových orgánov nevyvrátil a nepredniesol také žalobné námietky, ktoré by boli
dôvodné a ktoré by mali za následok neudržateľnosť záverov daňových orgánov pre ich nezákonnosť.
Uviedol, že vo veci bol dostatočne zistený skutkový stav, z rozhodnutí bolo zrejmé, aké dôkazy boli

vykonané, aké skutkové zistenia boli z dôkazov vyvodené a ako daňové orgány vyhodnotili dôkazy
jednotlivo a vo vzájomných súvislostiach. Z rozhodnutí tiež bolo zrejmé, ako bola vec právne posúdená
a ako sa žalovaný vysporiadal s odvolacími námietkami žalobcu.

26. Žalovaný uviedol, že zo žalobných námietok žalobcu nebolo zrejmé, v čom mali daňové orgány

neobjektívne a nestranne vyhodnotiť dôkazy. Tvrdenia žalobcu vo vzťahu k hodnoteniu dôkazov z
obsahuadministratívnychspisovazobsahupreskúmavanýchrozhodnutípodľažalovanéhonevyplývajú
a tiež z nich nevyplýva, že by dôkazy znejúce podľa žalobcu v jeho prospech daňové orgány nevzali
v úvahu. Žalovaný konštatoval, že žalobca v žalobách uviedol skutočnosti, s ktorými sa správca dane
vysporiadal v rámci výkonu daňovej kontroly, ako aj vyrubovacieho konania a žalovaný v žalobách

napadnutými rozhodnutiami, pričom žalobca nepredložil nové skutočnosti, ktoré by preukázali zistený
a posúdený skutkový stav inak, ako bolo zistené v daňovej kontrole a vyrubovacom konaní. Žalovaný
preto zotrval na napadnutých rozhodnutiach a navrhol žaloby zamietnuť.

Repliky

27. Žalobca právo podať repliky nevyužil.

Konanie pred správnym súdom

28. Správny súd v Banskej Bystrici uznesením č. k. 2Sf/4/2024-115 zo dňa 11.09.2025 spojil na spoločné
konanie veci, ktoré sú vedené na správnom súde v Banskej Bystrici pod sp. zn. 2Sf/4/2024, 2Sf/5/2024,
2Sf/6/2024, 2Sf/7/2024, 2Sf/8/2024, 2Sf/9/2024, 2Sf/10/2024 a 2Sf/11/2024 s tým, že veci budú ďalej
vedené v spoločnom konaní pod spoločnou spisovou značkou sp. zn. 2Sf/4/2024.

29. Správny súd v Banskej Bystrici ako vecne a miestne príslušný súd vec prejednal na nariadenom
pojednávaní dňa 22.10.2025, na ktoré boli účastníci konania riadne a včas predvolaní v súlade s § 108
ods. 2 SSP. Žalovaný sa na pojednávaní v podstate pridržal svojich vyjadrení uvedených vo svojich
písomnýchpodaniach.Správnysúdnapojednávanírozhodoltak,žežalobyopreskúmanienapadnutých
rozhodnutí žalovaného zamietol podľa § 190 SSP, z dôvodu že boli v celom rozsahu nedôvodné.

Relevantné zákonné ustanovenia30. Podľa § 24 ods. 1 Daňového poriadku; daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv
na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných
podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie

bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c) vierohodnosť,
správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.

31.Podľa§24ods.2Daňovéhoporiadku;správcadanevediedokazovanie,pričomdbá,abyskutočnosti
nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi

daňových subjektov.

32. Podľa § 24 ods. 4 Daňového poriadku; ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu
a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so
všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké
výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom

zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.

33. Podľa § 2 ods. 1 písm. b) zákona o DPH; predmetom dane je poskytnutie služby (ďalej len
"dodanie služby") za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení
zdaniteľnej osoby.

34. Podľa § 19 ods. 2 zákona o DPH; daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby.

35. Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH; právo odpočítať daň z tovarov a služieb vzniká platiteľovi v deň,
keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

36.Podľa§49ods.2písm.a)zákonaoDPH;platiteľmôžeodpočítaťoddane,ktorújepovinnýplatiť,daň
z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3
a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov
a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.

37.Podľa§51ods.1písm.a)zákonaoDPH;právonaodpočítaniedanepodľa§49ods.2písm.a)môže
platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú
podľa § 71.

38. Podľa § 71 ods. 1 písm. c) zákona o DPH; sa vierohodnosťou pôvodu faktúry rozumie potvrdenie
totožnosti dodávateľa tovaru alebo služby alebo osoby, ktorá v mene dodávateľa vyhotovila faktúru.

39. Podľa § 74 ods. 1 písm. f) zákona o DPH; faktúra musí obsahovať množstvo a druh dodaného tovaru
alebo rozsah a druh dodanej služby.

Posúdenie opodstatnenosti žalôb - podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov súdom

40. Predmetom súdneho prieskumu správnym súdom v tejto veci sú rozhodnutia žalovaného, ktorými
potvrdil rozhodnutia správcu dane o vyrubení rozdielu dane žalobcovi v celkovej výške 66.563,48

Eur na DPH za zdaňovacie obdobia február až september 2021, keď žalobcovi nepriznal odpočítanie
dane z dodávateľských faktúr od dodávateľov Lingua Mundi s.r.o., MOTOSTAV Slovakia, s.r.o.,
STAVEBNINY spol. s.r.o., RECOS s.r.o., A. B. – A., BEAME, s.r.o., BEM REAL, s.r.o., JASMIN 3,
s.r.o., LUCIFER s.r.o., MILAGRO 4 s.r.o., PROFI TIME s.r.o., TIPIKO spol. s.r.o., JASMIN 4 s.r.o.,
MILAGRO 3 s.r.o., MILAGRO 5 s.r.o., AutoDelfín s.r.o., EUROFINANCIAL s.r.o., z dôvodu, že žalobca pri

uplatnení nároku na odpočítanie dane z faktúr a pokladničných dokladov nepreukázal splnenie zákonom
stanovenej hmotnoprávnej podmienky podľa § 49 ods. 1 a ods. 2 zákona o DPH, keďže nepreukázal
existenciu materiálnych plnení, teda dodanie plnení označených ako „služby za sprostredkovanie
predaja výrobkov“ a „administratívne práce v súvislosti s výkr. dokumentáciou“ ani plnení v zmysle
zjednodušených faktúr a neuniesol svoje dôkazné bremeno.

41. Úlohou správneho súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutí, opatrení, iných zásahov alebo
nečinnosti orgánov verejnej správy je v medziach rozsahu a dôvodov podanej správnej žaloby
posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladovpre vydanie rozhodnutia alebo uplatnenie iného správneho aktu alebo postupu, či zistil vo veci skutočný
stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie alebo opatrenie bolo vydané v súlade
so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či bolo

vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia alebo
opatrenia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúceho
jeho vydaniu. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd vychádza zo skutkového stavu, ktorý
tu bol v čase vyhlásenia alebo vydania rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania
opatrenia orgánu verejnej správy (§ 135 ods. 1 SSP v znení platnom od 01.07.2023). Preto v správnom

súdnictve súd dokazovanie zásadne nevykonáva, vykonáva len také dokazovanie, ktoré je nevyhnutné
na preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia, t. j. jeho rozsah je obmedzený účelom správneho
súdnictva (§ 119 ods. 1 SSP). Úlohou súdu v správnom súdnictve nie je nahrádzať činnosť správnych
orgánov, ale preskúmavať zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, teda posúdiť, či správne
orgány splnili povinnosti stanovené zákonom (napr. R 60/2000).

42. Správny súd v prvom rade poukazuje na skutočnosť, že v rámci daňového konania je potrebné
rozlišovať medzi požiadavkou na preukázanie (i) hmotnoprávnych podmienok priznania práva na
odpočítanie DPH (alternatívne oslobodenia od dane), (ii) formálnych podmienok priznania práva na
odpočítanie, (iii) odopretím nároku na odpočítanie DPH alebo oslobodenia od dane z dôvodu daňového
podvodu a (iv) odopretím nároku na odpočítanie DPH alebo oslobodenia od dane z dôvodu zneužitia

práva.

43. Hmotnoprávnymi podmienkami pre priznanie práva na odpočet dane sú požiadavky, aby (i) daňový
subjekt nárokujúci si odpočet bol zdaniteľnou osobou, (ii) tovar alebo služby, na ktorých zakladá právo
na odpočítanie dane, boli dodané, alebo poskytnuté inou zdaniteľnou osobou a (iii) aby zdaniteľná

osoba dotknuté tovary alebo služby následne použila na účely svojich vlastných zdaniteľných plnení, čo
vyplýva, z čl. 168 písm. a) Smernice Rady č. 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme
dane z pridanej hodnoty (Ú.v.EÚ L 347, 2006). Nárok na odpočítanie DPH vzniká príjemcovi plnenia
za predpokladu kumulatívneho splnenia týchto hmotnoprávnych podmienok. Pokiaľ tieto podmienky
nie sú splnené, právo na odpočítanie DPH môže byť odopreté (rozsudok sp. zn. 8 Sžfk 16/2020 zo

dňa 25.08.2022, bod 25.; rozhodnutia Súdneho dvora EÚ, napr. vo veci Senatex zo dňa 15.09.2016,
C-518/14, bod. 28.; vo veci Vikingo Fővállalkozó zo dňa 03.09.2020, C-610/19, bod 43.; vo veci
Kemwater Prochemie zo dňa 09.12.2021, C-154/20, bod 24.). Zatiaľ čo medzi materiálne podmienky
patrí postavenie (status) dodávateľa tovaru alebo služby, ako zdaniteľnej osoby, tak identita dodávateľa,
resp. jeho správne uvedenie na faktúre patrí medzi podmienky formálne (rozhodnutia Súdneho dvora EÚ

vo veci Kemwater Prochemie, bod 25; vo veci Ferimet zo dňa 11.11.2021, C-281/20, body 26., 27.). Na
preukázanienárokunaodpočítaniedanenestačílenpredloženiefaktúryaostatnýchúčtovnýchdokladov
preukazujúcich formálnu stránku deklarovaného plnenia. Zákonodarca pri uplatnení nároku na odpočet
DPH požaduje aj preukázanie materiálnej stránky - preukázanie reálneho uskutočnenia deklarovaného
zdaniteľného plnenia. Z uvedeného vyplýva, že je potrebné preukázať skutočné/reálne dodanie tovaru

resp. poskytnutie služby deklarovaným dodávateľom.

44. V daňovom konaní má dôkaznú povinnosť prioritne daňový subjekt. Správca dane dokazovanie
vykonáva, vedie dokazovanie. Jeho úlohou je zistiť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane.
Dokazovanie je procesný postup, na základe ktorého správca dane získava poznatky a informácie

o všetkých skutočnostiach dôležitých pre správne a objektívne rozhodnutie. Správca dane nie je pri
dokazovaní viazaný iba návrhmi daňových subjektov, je však povinný zistiť skutkový stav veci čo
najúplnejšie. Daňové konanie nie je konaním vyhľadávacím. Z uvedeného vyplýva, že je to práve daňový
subjekt, ktorý nesie dôkazné bremeno a dôkazy navrhuje, na druhej strane správca dane autonómne
rozhodne, ktoré dôkazy vykoná, akým spôsobom a či vôbec dokazovanie doplní, aj to, aké závery vyvodí

z jednotlivých dôkazov. V daňovom konaní sa uplatňuje zásada voľného hodnotenia dôkazov a zásada
objektívnej pravdy. V zmysle týchto zásad sú príslušné orgány verejnej správy povinné postupovať.

45. Správny súd v uvedených súvislostiach poukazuje na skutočnosť, že prenos dôkazného bremena
medzi daňovým subjektom a správcom dane má svoje pravidlá. „Daňový subjekt má v daňovom

konaní dve základné povinnosti: povinnosť tvrdiť a povinnosť svoje tvrdenia dokázať. Formálne
sa obe tieto povinnosti realizujú tak, že daňový subjekt podá riadne vyplnené daňové priznanie
(povinnosť tvrdiť), pričom spolu s ním predloží správcovi dane písomné doklady, ktoré je podľa právnych
predpisov povinný viesť (dôkazná povinnosť). Takto si daňový subjekt splní svoje povinnosti v daňovomkonaní, teda aj povinnosť dôkaznú. Ak však správca dane pri preverovaní uvedených písomných
podkladov preukázateľne spochybní vierohodnosť, pravdivosť alebo úplnosť dôkazov predložených
daňovým subjektom, potom možno konštatovať, že správca dane splnil svoju dôkaznú povinnosť a v

takom prípade je opäť len na daňovom subjekte, či predložením alebo navrhnutím ďalších dôkazov
vyvráti spochybnenie jeho pôvodných dôkazov správcom dane. Týmto spôsobom dochádza v procese
dokazovania v daňovom konaní k presúvaniu dôkazného bremena medzi správcom dane a daňovým
subjektom, čo predstavuje praktické vyjadrenie kombinácie uplatňovania zásady vyhľadávacej a zásady
prejednacej.“ (rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 377/2018 zo dňa 14.

novembra 2018, bod 21; obdobne sp. zn. III. ÚS 401/09 zo dňa 16. decembra 2009).

46. Správny súd v kontexte uvedeného tiež poukazuje na rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR
zo dňa 5Sfk/37/2021 zo dňa 30.05.2023, v zmysle ktorého: „K otázke dôkazného bremena existuje
početná a v zásade stabilná rozhodovacia prax kasačného súdu, vyjadrená napríklad v rozsudkoch sp.
zn. 1Sžf/10/2015 zo dňa 3. februára 2016, sp. zn. 6Sžfk/7/2016 zo dňa 27. septembra 2018, sp. zn.

5Sžfk/15/2018 zo dňa 30. apríla 2019 a iné. Z ustanovenia § 24 ods. 1 Daňového poriadku vyplýva,
že z dôvodu ľahkej zneužiteľnosti práva na odpočet dane je dôkazným bremenom na preukázanie
splnenia hmotnoprávnych podmienok prioritne zaťažený práve daňový subjekt, ktorý si toto právo
uplatňuje. Obchodné transakcie pritom nepostačuje deklarovať len po formálnej stránke (vystavenou
faktúrou a zmluvou), predložené doklady musia byť odrazom reálneho plnenia, ktoré v prípade vzniku

pochybností preukazuje daňový subjekt. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje
tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet dane uznaný (rozhodnutia Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 9 Sžfk 1/2019 zo dňa 21. apríla 2020, bod 40, publikované v Zbierke
stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a rozhodnutí súdov pod R 26/2021; sp. zn. 6 Sžfk
20/2018 zo dňa 11. júna 2019, body 49 a 50, publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky a rozhodnutí súdov pod R 6/2020).“ Uvedené závery vyplývajú aj z aktuálnej
rozhodovacej praxe Najvyššieho správneho súdu SR, rozhodnutia sp. zn. 3Sfk/33/2021 zo dňa
25.07.2023, bod 46.; sp. zn. 5Sfk/12/2022 zo dňa 21.11.2023, bod 25.

47. Správny súd po preskúmaní administratívnych spisov dospel k záveru, že pokiaľ správca dane

a žalovaný argumentovali, že žalobca nepreukázal skutočné dodanie z nákupu tovarov a služieb,
z ktorých si uplatnil právo na odpočítanie DPH, spochybnil práve splnenie materiálnej/hmotnoprávnej
podmienky práva na odpočet – materiálnu existenciu plnenia. Pokiaľ teda správca dane a žalovaný
dospeli k záveru, že neboli splnené hmotnoprávne podmienky pre priznanie odpočtu DPH, bolo
na žalobcovi, aby udržal svoje dôkazné bremeno a vyvrátil pochybnosti správcu dane o nesplnení

hmotnoprávnych podmienok pre priznanie práva na odpočet DPH.

48. Správny súd vo vzťahu k žalobcom vznesenej námietke týkajúcej sa nesprávneho právneho
posúdenia uvádza, že žalobca okrem poukazu na vyjadrenia žalovaného, na splnenie podmienok na
uplatnenie nadmerného odpočtu dane, následnú fakturáciu služieb svojim odberateľom, zaplatenie

faktúr dodávateľom, konkrétnejšie neuviedol a nešpecifikoval, v čom spočívala nesprávnosť právneho
posúdenia žalovaného uvedená v napadnutých rozhodnutiach. Je potrebné uviesť, že správny súd
prieskum vykonáva v rozsahu a z dôvodov uvedených v správnej žalobe, pokiaľ nejde o prípady
vymedzené v § 134 ods. 2 SSP, pod ktoré ale prejednávané veci nespadajú. Práve rozsahom a
dôvodmi žalôb je správny súd pri prieskume napadnutých rozhodnutí vedený a limitovaný. Správny

súd nemá oprávnenie za žalobcu konkrétne dôvody nezákonnosti napadnutých rozhodnutí vyhľadávať,
ani všeobecne uplatnené dôvody nezákonnosti uvedené v žalobách podľa obsahu administratívnych
spisov alebo odôvodnenia napadnutých rozhodnutí za žalobcu konkretizovať. Žalobcom v žalobách
uvedenú všeobecne formulovanú a nekonkrétnu žalobnú námietku spočívajúcu v nesprávnom právnom
posúdení, správny súd z uvedeného dôvodu považoval len za vyjadrenie všeobecného nesúhlasu

žalobcu s rozhodnutiami žalovaného, resp. s hodnotením veci orgánmi verejnej správy, ktorá bránila
tomu, aby správny súd na jej základe konštatoval nezákonnosť preskúmavaných rozhodnutí žalovaného
ako aj prvostupňových rozhodnutí, na základe čoho vyhodnotil túto námietku ako nedôvodnú.

49. Pokiaľ žalobca v podaných žalobách namietal nepreskúmateľnosť napadnutých rozhodnutí, správny

súd konštatuje, že žalobca takto vznesenú námietku opätovne bližšie nekonkretizoval. Žalobca v rámci
podaných správny žalôb vo vzťahu k tejto námietke poukázal v podstate na to, že „argumentácia
žalovaného (ako aj správcu dane) je nelogická a navzájom protirečiaca.“, avšak bližšie nerozvinul
a nešpecifikoval, v čom konkrétne mala spočívať nepreskúmateľnosť napadnutých rozhodnutí. Správnysúd rovnako ako v predchádzajúcom odseku musí zdôrazniť, že prieskum vykonáva v rozsahu a z
dôvodov uvedených v správnej žalobe, pokiaľ nejde o prípady vymedzené v § 134 ods. 2 SSP (pod ktoré
prejednávané veci nespadajú), pričom práve rozsahom a dôvodmi žalôb je správny súd pri prieskume

napadnutých rozhodnutí vedený a limitovaný. Žalobcom všeobecne formulovanú a nekonkrétnu žalobnú
námietku spočívajúcu v nepreskúmateľnosti napadnutých rozhodnutí, správny súd z uvedeného dôvodu
opätovne považoval len za vyjadrenie všeobecného nesúhlasu žalobcu s rozhodnutiami žalovaného,
resp. s hodnotením veci orgánmi verejnej správy. Takto vznesená žalobná námietka bránila tomu, aby
správny súd na jej základe konštatoval nezákonnosť preskúmavaných rozhodnutí žalovaného ako aj

prvostupňových rozhodnutí a správny súd ju taktiež považoval za nedôvodnú.

50. Pokiaľ bolo obsahom žalobných bodov a námietok týkajúcich sa nesprávneho právneho posúdenia
a nepreskúmateľnosti napadnutých rozhodnutí prezentovanie vlastných skutkových a právnych záverov
žalobcu, ku ktorým dospel výlučne na základe svojich tvrdení, resp. vyjadrenie všeobecného nesúhlasu
so skutkovými a právnymi závermi správcu dane a žalovaného, tieto samé o sebe nemôžu spôsobovať

nezákonnosť napadnutých rozhodnutí. K dôvodnosti žalobných námietok nepostačuje, ak žalobca s
hodnotením veci orgánmi verejnej správy nesúhlasí bez toho, aby uviedol konkrétne nedostatky majúce
za následok rozpor napadnutých rozhodnutí so zákonom, resp. so zásadami logického uvažovania.
Samotný fakt, že závery, na ktorých boli napadnuté rozhodnutia založené, nie sú v súlade s názormi
žalobcu, nepreukazuje ich nezákonnosť. Bez vyjadrenia jasného stanoviska k súvisu týchto námietok

so zákonnosťou napadnutých rozhodnutí, t. j. k otázke, v čom konkrétne sa žalovaný (resp. správca
dane) mýlil pri hodnotení podkladov a pri právnom posúdení veci a z akých dôvodov, pokiaľ rozhodol
spôsobom uvedeným v napadnutých rozhodnutiach, z akých dôvodov boli napadnuté rozhodnutia
nepreskúmateľné, sú tieto námietky len vyjadrením vlastného názoru, resp. všeobecného nesúhlasu
s hodnotením žalovaného. Ako už bolo uvedené, vyjadrenie nesúhlasu, resp. tvrdenia žalobcu

bez špecifikácie právneho významu jednotlivých námietok vo vzťahu k napadnutým rozhodnutiam
v konaní o preskúmanie ich zákonnosti nepostačuje na to, aby správny súd mohol dospieť k záveru
o nezákonnosti napadnutých rozhodnutí. V rámci takto formulovaných žalobných bodov tak chýba
zrozumiteľná argumentácia, v čom sa žalovaný mýlil, ak rozhodol spôsobom uvedeným v napadnutých
rozhodnutiach.

51. Vo vzťahu k žalobcom vznesenej námietke týkajúcej sa nedostatočného zistenia skutkového
stavu, správny súd uvádza, že z obsahu administratívnych spisov vyplynulo, že správca dane napriek
dlhotrvajúcej pasivite žalobcu, vykonal v rámci daňovej kontroly dostatočné dokazovanie a v prípade
nevykonania dokazovania – napríklad výsluchu viacerých konateľov dodávateľských spoločností, bolo

z obsahu administratívnych spisov, ako aj z napadnutých rozhodnutí zrejmé, prečo k ich uskutočneniu
nedošlo (napr. úmrtie, prípadne neexistencia konateľa, ...). Správny súd tiež uvádza, že z obsahu
administratívnych spisov vyplynulo, že sám konateľ žalobcu pri svojom výsluchu uviedol, že dôkazmi
súvisiacimi s predmetom daňovej kontroly disponuje, avšak tieto následne v stanovených lehotách
(prípadne aj na jeho žiadosť v predĺžených lehotách) správcovi dane nepredložil. Rovnako tak

správcovi dane žalobca k zjednodušeným faktúram nepredložil ani dôkazy súvisiace s nákupom
stavebného a elektroinštalačného materiálu, o ktorom tvrdil, že ho použil na prerábku prenajatých
priestorov, pričom požiadavku na výsluch konateľov dodávateľských spoločností, ktorí zjednodušené
faktúry mali vystaviť napriek zisteným a oznámeným pochybnostiam zo strany správcu dane počas
celého priebehu administratívneho konania nevzniesol. Je nevyhnutné uviesť, že bolo nesporne

povinnosťou žalobcu ako daňového subjektu predložiť dôkazy preukazujúce oprávnenosť jeho nároku
na odpočítanie dane. V posudzovaných veciach boli správcovi dane predložené faktúry, zjednodušené
faktúry (doklady z elektronických registračných pokladníc), objednávky od odberateľov (vo väčšine
prípadov s technickými výkresmi), avšak žiadne ďalšie relevantné doklady, ktoré by preukázali dodanie
tovarov a služieb predložené neboli. Žalobca vo svojich odpovediach iba všeobecne popísal fakturované

služby a ich cieľ, bližšie však nešpecifikoval rozsah služieb, kde, kedy a akou formou boli vykonané, ako
bola stanovená cena fakturovaných služieb, neboli poskytnuté žiadne výstupy súvisiace s fakturovanými
službami a tvrdenia žalobcu o uzatváraní obchodov a ich zabezpečovaní s konateľmi preverovaných
spoločností, boli na základe dokazovania vykonaného správcom dane dostatočne spochybnené.
Správny súd sa stotožnil s vyhodnotením správcu dane a žalovaného, že existencia faktúry a ďalších

žalobcom predložených dokladov nepostačuje. Už bolo totiž opakovane judikované, že len faktúry,
respektíve iné formálne doklady, ktorých materiálny podklad nie je preukázaný, ako listinné dôkazy
pre preukázanie deklarovaných obchodov nestačia (bod 63. rozhodnutia Najvyššieho správneho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 3Sfk/71/2022 zo dňa 27.02.2024). Pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok naodpočítanie dane z pridanej hodnoty z dodávateľskej faktúry, musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné
obchody boli reálne uskutočnené. Uvedené rovnako platí aj pre prípad žalobcu. Za stavu, keď žalobca
nepreukázal skutočnú realizáciu zdaniteľných obchodov tak, ako je uvedené na faktúrach a ním

predložené doklady nemali takú výpovednú hodnotu, aby ich bolo možné použiť ako jednoznačný
dôkaz o uskutočnení deklarovaných zdaniteľných obchodov, potom žalobca nepreukázal splnenie
podmienok vyplývajúcich z ustanovenia § 49 ods. 1 a 2 zákon o DPH. Podľa správneho súdu žalobca
jednoznačne neuniesol dôkazné bremeno a nevyvrátil dôvodné pochybnosti správcu dane o reálnosti
deklarovaných zdaniteľných plnení. S ohľadom na uvedené nemohol preto obstáť poukaz žalobcu na

rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sžf/41/2023 a na skutočnosť že, predmetné faktúry žalobca
všetkým dodávateľom riadne zaplatil a že správca dane a žalovaný neuniesli dôkazné bremeno.
Takto žalobcom vznesené žalobné námietky žalobcu, správny súd nepovažoval za relevantné na
spochybnenie záveru správcu dane a žalovaného, že predmetnému vzťahu chýbal materiálny základ,
čo je jednou z hmotnoprávnych podmienok na odpočítanie dane. V danej veci správca dane a žalovaný
vyslovili relevantné pochybnosti vyplývajúce z vykonaného dokazovania o existencii dodaných tovarov

a služieb a všeobecné poukazovanie žalobcu na ním predložené dôkazy, ktoré však priamo nereagujú
na závery žalovaného, nie je spôsobilé ich spochybniť.

52. Pokiaľ žalobca argumentoval tiež tým, že správca dane v konaní nevyhľadal p. E. zo spoločností
MOTOSTAV Slovakia, s.r.o. a TIPIKO spol. s r.o. a nevypočul žiadneho z dodávateľov spoločností

STAVEBNINY spol. s r.o., RECOS s.r.o. a podnikateľa A. B. – A. a nevykonal miestne zisťovanie za
účelom preverenia použitia tovarov, správny súd uvádza, že žalobca mal možnosť navrhovať vykonanie
týchto dôkazov v rámci výkonu daňovej kontroly, prípadne navrhnúť ich vykonanie aj ako reakciu
na doručenie Protokolu spolu s výzvou na vyjadrenie k zisteniam uvedeným v protokole, v ktorej
bol žalobca správcom dane upozornený na možnosť písomne sa vyjadriť k Protokolu a označiť

dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia. Žalobca napriek doručeniu Protokolu s výzvou na vyjadrenie sa
k zisteniam uvedeným v protokole, zostal pasívny a ako vyplýva z obsahu administratívnych spisov,
správcovi dane nepredložil žiadne doklady, dôkazy a ani vyjadrenie, o čom správca dane spísal úradný
záznam č. 101174929/20233 zo dňa 02.05.2023. Je potrebné zdôrazniť, že žalobca má právo správcovi
dane v priebehu daňovej kontroly predkladať dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia a navrhovať dôkazy

dostupné správcovi dane, ktoré sám nemôže predložiť, najneskôr do dňa jej ukončenia, čo vyplýva,
z § 45 ods. 1 písm. c) Daňového poriadku. V prípade, ak tak žalobca urobí, správca dane, ktorý
v zmysle § 24 ods. 2 Daňového poriadku vedie dokazovanie rozhodne, ktoré dôkazy vykoná, no svoje
rozhodnutie musí náležite zdôvodniť. Podľa § 63 ods. 5 Daňového poriadku v odôvodnení rozhodnutia
sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami

daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, podľa
ktorých sa rozhodlo. Z obsahu administratívnych spisov vyplynulo, že postupom správcu dane bolo
žalobcovi umožnené uplatniť jeho procesné práva a navrhnúť dôkazy na preukázanie jeho tvrdení.
Dokazovanie vedie správca dane, ktorý však nemá ani s ohľadom na zásadu objektívnej pravdy
absolútnupovinnosťviesťdokazovaniedovtedy,pokýmsabezpochýbnepreukážuanepotvrdiatvrdenia

daňového subjektu ohľadne ním v daňovom priznaní uvádzaných a správcom dane preverovaných
skutočností. Vo vzťahu k nevykonaniu výsluchu p. E., správny súd v zhode so žalovaným uvádza, že
správca dane sa pokúšal o zabezpečenie výsluchu tejto osoby, avšak výsluch sa nepodarilo realizovať
napriek využitiu všetkých zákonných možností zo strany správcu dane (predvolanie na výsluch svedka
č. 102196165/2022 zo dňa 08.08.2022, upovedomenie o vypočutí svedka č. 102196433/2022 zo dňa

08.08.2022, žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií č. 130000065272/2022 zo dňa 25.10.2022,
odpoveď na zaslanú žiadosť). Z obsahu administratívnych spisov a najmä z odpovede na žiadosť
o medzinárodnú výmenu informácií, je teda zrejmé, že správca dane vyvinul dostatočnú snahu, aby
túto osobu vyhľadal a vypočul, avšak o tejto osobe sa mu nepodarilo zistiť žiadne bližšie informácie.
Pokiaľ sa jedná o nevypočutie zástupcov dodávateľských spoločností STAVEBNINY spol. s r.o., RECOS

s.r.o. a podnikateľa A. B. – A., je potrebné uviesť, že vzniknuté pochybnosti správcu dane a žalovaného
spočívali v tom, že žalobca nepreukázal reálnu existenciu obchodných operácií a dodanie tovaru
v týchto obchodných vzťahoch. Správca dane však vykonaným dokazovaním nezistil žiadnu spojitosť
predložených zjednodušených faktúr s podnikateľskou činnosťou žalobcu, poukázal na neštandardnosť
nákupov z pohľadu nakúpeného tovaru (všetky zjednodušené faktúry boli uhradené v hotovosti, niektoré

napriek vzdialenosti od sídla žalobcu v rozmedzí pár hodín a medzi dokladmi sa nachádzali aj dva
totožné originály pokladničných dokladov), pričom tvrdenie konateľa žalobcu o tom, že takto nakúpený
stavebný a elektroinštalačný materiál bol sčasti použitý aj na prerábanie prenajatých priestorov, zostalo
iba v rovine jeho tvrdení, ktoré žalobca napriek výzve správcu dane nepodporil žiadnymi dôkazmi.Správny súd uvádza, že aj keby hypoteticky došlo k výsluchu týchto zástupcov bez predloženia
dôkazov o reálnej existencii obchodných operácií a dodaní tovarov, samotné svedectvá by nemohli byť
považované za dostatočné na preukázanie splnenia hmotnoprávnych podmienok na uznanie nároku

na odpočet dane, ak sú v rozpore s inými dôkazmi, ktoré jednoznačne poukazujú na nesplnenie
týchto podmienok. Svedectvá ako subjektívne výpovede nemajú rovnakú dôkaznú silu ako objektívne
listinné dôkazy, či iné materiálne skutočnosti, ktoré správca dane vyhodnotil v rámci dokazovania. Ak
správca dane, resp. žalovaný vo svojich rozhodnutiach uviedli konkrétne dôkazy (čo v predmetnej veci
bolo splnené), ktoré preukazujú neexistenciu reálneho plnenia, svedectvá bez ďalšieho relevantného a

objektívneho podkladu nemôžu tieto dôkazy spochybniť ani prekryť (Rozsudok Najvyššieho správneho
súdu SR sp. zn. 4Sfk/8/2024 zo dňa 10.02.2025). Správny súd však v tejto súvislosti ako zásadné
a rozhodujúce považoval najmä to, že dôkazné bremeno ohľadne preukázania týchto skutočností
zaťažovalo žalobcu, pričom žalobca k zjednodušeným faktúram napriek svojim vyjadreniam o tom,
že ďalšie dôkazy o dodaní týchto tovarov predloží, žiadne dôkazy nepredložil a požiadavku na
výsluch zástupcov uvedených dodávateľských spoločností a podnikateľského subjektu A. B. – A.,

ktorí mali zjednodušené faktúry vystaviť, napriek zisteným oznámeniam a pochybnostiam zo strany
správcu dane počas celého priebehu administratívneho konania nevzniesol. Správny súd s ohľadom
na všetky uvedené skutočnosti považoval skutkový stav za dostatočne zistený a súladný s obsahom
administratívnych spisov, a preto aj túto žalobnú námietku žalobcu vyhodnotil ako nedôvodnú.

53. Pokiaľ žalobca poukazoval na rozpor záveru žalovaného o spochybnení nadobudnutia tovarov
od dodávateľských spoločností STAVEBNINY spol. s r.o., RECOS s.r.o. a podnikateľa A. B. – A.
a správcu dane, ktorý spochybnil použitie tovarov na uskutočnenie vlastnej podnikateľskej činnosti,
správny súd uvádza, že uvedené je vytrhnuté z kontextu, pretože z obsahu napadnutých rozhodnutí,
ako aj z prvostupňových rozhodnutí je nepochybne zrejmé, že v predmetných veciach bola sporná

existencia materiálnych plnení, teda dodanie plnení označených ako „služby za sprostredkovanie
predaja výrobkov“ a „administratívne práce v súvislosti s výkr. dokumentáciou“ a plnení v zmysle
zjednodušených faktúr od spoločností STAVEBNINY spol. s r.o., RECOS s.r.o. a podnikateľa A. B. –
A.. Správny súd tiež uvádza, že poukaz žalobcu na riadnu a včasnú úhradu dodávateľských faktúr,
pri rozhodovaní o uplatnenom práve na odpočet DPH sám o sebe nie je postačujúci. V kontexte

všetkých súvislostí zistených správcom dane a žalovaným v predmetných veciach a aj s ohľadom na
nepredloženie účtovných dokladov, na základe ktorých by bolo možné preveriť, či žalobca disponoval
v rozhodnom období finančnými prostriedkami na úhradu preverovaných faktúr, správny súd toto
vyjadrenie žalobcu nepovažoval za relevantné.

54. Správny súd je toho názoru, že záver, ktorý správca dane zo zistených skutkových okolností urobil
a žalovaný ustálil, zodpovedá zásadám logického myslenia a správneho uváženia a je v súlade aj
s hmotnoprávnymi ustanoveniami zákona o DPH a judikatúrou Súdneho dvora EÚ. Správny súd po
preskúmaní vecí dospel k záveru, že daňové orgány vykonali riadne dokazovanie a žalovaný (i správca
dane) prihliadol na všetky relevantné skutočnosti, ktoré vyšli v daňovom konaní najavo. Z uvedených

dôvodov správny súd dospel k záveru, že námietky uvedené v správnych žalobách neodôvodňujú
zrušenie napadnutých rozhodnutí žalovaného a ani prvostupňových rozhodnutí správcu dane, a preto
žaloby ako nedôvodné podľa § 190 SSP v celom rozsahu zamietol.

55. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 a § 168 SSP spôsobom uvedeným vo

výroku rozsudku. Žalobca nebol v konaní úspešný, preto mu právo na náhradu trov konania nepatrí (a
contrario). Žalovaný síce v konaní úspešný bol, avšak má postavenie orgánu verejnej správy, pričom
správnysúdnezistilžiadnevýnimočnédôvody,prektorébymumalibyťtrovykonaniavočineúspešnému
žalobcovi priznané. Zaplatenie eventuálnych trov konania žalovaného nemožno od žalobcu spravodlivo
požadovať.

56. Rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Tento rozsudok nadobúda právoplatnosť uplynutím lehoty jedného mesiaca od doručenia rozsudku
alebo podaním kasačnej sťažnosti proti tomuto rozsudku (§ 145 ods. 2 písm. a) SSP).Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť (§ 438 ods. 1 SSP, § 439 ods. 1 SSP a § 439
ods. 3 SSP a contr.), ktorá má odkladný účinok (§ 446 ods. 2 písm. a) SSP).

O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd – Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (§ 438 ods.
2 SSP).

Kasačnú sťažnosť je potrebné podať na Správnom súde v Banskej Bystrici (§ 444 ods. 1 SSP) v lehote
do jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP).

Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP, (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania
podľa § 57 uviesť

a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,

c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
(2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Podľa § 449 ods. 1, 2 SSP, (1) sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej
sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom.

(2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak

a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d),
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.