Uznesenie – Rodina a mládež ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, November 12, 2025

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 3To/115/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6925010411
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 11. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mário Šulej
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2025:6925010411.2

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mária Šuleja a sudcov
JUDr. Michaely Bucekovej, PhD., LL.M. a JUDr. Andreja Matušovica, na neverejnom zasadnutí dňa 12.
novembra 2025 v trestnej veci obžalovaného A. B. pre zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby
podľa § 208 ods. 1 písm. a), ods. 3 písm. d) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. b) Tr. zák., o sťažnosti
okresného prokurátora proti uzneseniu Okresného súdu Rimavská Sobota zo dňa 25.09.2025, č. k.

11T/64/2025-401 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. sťažnosť okresného prokurátora z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Uznesením zo dňa 25.09.2025, č. k. 11T/64/2025-401 samosudca Okresného súdu Rimavská Sobota
podľa § 280 ods. 2 Tr. por. trestnú vec obžalovaného A. B., nar. XX.XX.XXXX, stíhaného pre zločin
týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), ods. 3 písm. d) Tr. zák. s poukazom

na § 138 písm. b) Tr. zák., ktorého sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, že

v dobe odo dňa 01.02.2023 do dňa 18.03.2025 v C. D., okres A. E., v sociálnom rodinnom dome F.
XXX, ale aj v jeho blízkosti, pod vplyvom alkoholu opakovane, takmer dennodenne fyzicky napádal
svoju manželku G. B., nar. XX.XX.XXXX H. A. E., trvalým bydliskom D. XXX, C. A. E. tak, že po
predchádzajúcich hádkach ju otvorenou rukou, ale aj päsťou udieral do oblasti tváre, hlavy, ale aj iných

častí tela, v niektorých bližšie nešpecifikovaných situáciách ju aj kopal do presne nezistených častí tela,
tiež ju zvykol držať pod krkom resp. ju počas fyzického napádania škrtil, následkom čoho jej nechtami
spôsobil viackrát škrabance a udieraním jej spôsoboval modriny na tvári, tržnú ranu na hlave a viditeľné
opuchy tváre, kde aj podľa lekárskej správy zo dňa 26.11.2024 bolo lekárom z chirurgickej ambulancie
H. A. E. I., že poškodená G. B. utrpela tržnú ranu v ľavej frontálnej oblasti, ktorá bola v čase vyšetrenia
už prakticky zacelená, a týmto svojím konaním spôsoboval svojej manželke poškodenej manželke G.

B. fyzické utrpenie,

postúpil C. J. H. A. E., I. konanie obžalovaného by mohlo napĺňať znaky priestupku proti občianskemu
spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d), písm. e) zák. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch.

Proti tomuto uzneseniu podal okresný prokurátor priamo do zápisnice o hlavnom pojednávaní zo
dňa 25.09.2025 sťažnosť, ktorú odôvodnil písomným podaním doručeným okresnému súdu dňa
15.10.2025. V sťažnosti uviedol, že napadnuté rozhodnutie považuje za nedôvodné a nezákonné. V
priebehu vyšetrovania bolo dokázané, že obžalovaný sa dopustil žalovanej trestnej činnosti. Samotná
poškodená G. B. síce v priebehu prípravného konania, ako aj na hlavnom pojednávaní odmietla
vypovedať, avšak otázku prečo tak urobila, zodpovedali v podstate znalecké posudky z prípravného

konania na poškodenú, ako aj výpovede obidvoch znalkýň v prípravnom konaní, i v konaní pred
súdom. Zo záverov znaleckého posudku z odboru zdravotníctva a farmácie, odvetvia psychiatrie č.16/2025 od K. L. M. na poškodenú vyplýva, že jej osobnosť je primárne nerozvinutá, intelektovo
na úrovni stredného stupňa ľahkej mentálnej retardácie, vierohodnosť jej prejavu je podmienená
v prvom rade dominantným emočným hodnotením situácie a emočne spracovaným provokačným

faktorom jej správania, ktorý ale nevie racionálne spracovať ani racionálne vyhodnotiť následky svojho
správania. Z hľadiska psychiatrického nie je duševne chorá, takže jej schopnosť vierohodne vnímať
a reprodukovať nie je narušená duševnou poruchou, ale jej schopnosť interpretácie je podmienená
aktuálnym emočným ladením situácie bez uvedomenia si následkov svojho správania, jej správanie je
živelné, pudové. Znalkyňa u nej nezistila sklony ku konfabuláciám. Udalosť, ktorú prežila reprodukovala

tak, ako to ona vníma a cíti, ale nie na podklade duševnej poruchy, ale na podklade typológie
aúrovneosobnosti.Znalkyňaďalejpotvrdila,žepoškodenájeprimárnementálneretardovanáosobnosť,
intelektovo nerozvinutá, to znamená, že v jej správaní dominuje emočné vnímanie svojho vzťahu,
bitky nechápe ako niečo, čo by jej ubližovalo bez toho, aby si uvedomila následky. Je osobnostne
nezrelá, naivná, ľahko podlieha tlakom okolia a je ľahko ovplyvniteľná, adaptačné mechanizmy sú
oslabené, so zníženou frustračnou toleranciou, ako aj odolnosťou voči záťaži, jednoducho povedané

nemá intelektovú vyspelosť na to, aby vedela regulovať emočnú impulzivitu a odhadnúť následky svojho
emočne nekorigovateľného správania. Alkohol u poškodenej uvoľňuje zábrany, pod vplyvom alkoholu
dochádza k odbrzdeniu etických a morálnych zásad, jej správanie sa tak stáva živelné, pudové.

Ďalej bol na ňu vypracovaný znalecký posudok z odboru psychológie, odvetvia klinickej psychológie

dospelých č. 3/2025 od I. N. H.. G. N. O. posudku je zrejmé, že osobnosť poškodenej je jednoduchá,
ľahko mentálne zaostalá, málo diferencovaná, bez závažnej duševnej poruchy, so zvýrazneným
neurotickým prežívaním, s veľkou pravdepodobnosťou na podklade zažitých vzťahových udalostí. Pri
psychickom a emočnom pretlaku môže dochádzať u nej k strate racionálnej kontroly nad emóciami
a tie sa objavia v obnaženej a regresnej podobe. Tolerancia voči záťaži je znížená. U poškodenej

nebol zistený sklon ku konfabuláciám, zmeny vo výpovediach majú charakter vedomej lži, na podklade
emočného posúdenia situácie, emočného tlaku, jej citovej ovplyvniteľnosti či tlaku okolia, v závislosti
od ktorých sa dané výpovede menia. Špecifická vierohodnosť jej výpovedí, zahŕňajúcich opis zážitkov
domáceho násilia, sa javí byť na základe vyhodnotenia všetkých kritérií vierohodnejšia ako výpovede,
kde násilie racionalizuje, až popiera. Zistené zmeny na jej psychike nevykazujú typické znaky

spadajúce pod obraz syndrómu týranej osoby, ani známky psychotraumatizácie. Znalkyňa u nej potvrdila
prítomnosťzvýšenejneurotickejsymptomatológie,ktorámôžemaťsúvisskonanímobvinenéhovočinej.
Táto neurotická symptomatológia má tendenciu časom odznieť, na základe čoho je schopná etablovať
sa do bežného a pre túto transkultúrne odlišnú subkultúru prirodzeného fungovania. Znalkyňa vo svojich
výpovediach v prípravnom konaní a pred súdom ďalej doplnila znalecký posudok v tom, že poškodená

je emočne nezrelá, mentálne zaostalá, citovo závislá na obžalovanom, nemá osobnostné rezervy na
prekonávanie vzťahových problémov a konfliktov, nevie zaujať racionálny postoj k násilnému správaniu
svojho druha, na jednej strane vo vzťahu zotrváva, lebo je na obžalovanom citovo závislá, na druhej
strane ju konflikty stresujú, nedokáže ich riešiť, ventilovať stres, ktorý z opakujúcich sa konfliktov prežíva.
Toto v nej dlhodobo udržuje psychické napätie, psychicky ju vyčerpáva, teda sa v nej provokujú tieto

neurotické prejavy. Čo sa týka užívania alkoholu poškodenou, alkohol má anxiolytické účinky, teda
pod jeho vplyvom sa psychické napätie uvoľňuje, nie je v priamom súvise so zistenými neurotickými
emočnými prejavmi na jej prežívaní.

Svedkyňa B. K. E., sociálna kurátorka P. J. A. E. vypovedala, že rodina B. L. P. úrade evidovaná od

roku 2009. Od roku 2020 bola prehodnotená situácia v rodine na situáciu bez ohrozenia a v rodine sa
nevykonávali návštevy. Až dňa 11.06.2024 úrad obdržal podnet od starostu obce D. K. A. P. I. z týrania
detí v rodine. Následne dňa 14.06.2024 počas sociálneho zisťovania v rodine sa nepreukázalo týrania
detívrodine.Matkadetíbolautiahnutá,nemalanasebežiadnezranenia,lenmalazdeformovanútvár,čo
už má dlhodobo. Od susedov bolo zistené, že otec detí je po konzumácii alkoholu agresívny, robí cirkusy,

je hlučný. Matka detí to nepotvrdila. Potom boli sociálne zisťovania v rodine vykonávané každý mesiac.
Deti boli špinavé, zanedbané, ale inak boli v poriadku. Matka detí bola pri každej návšteve ustráchaná,
bolonanejvidno,žesledujemanžela,čomôžepovedať.Pritýchtonávšteváchboloopakovanezrodičov
detí cítiť alkohol. Dňa 14.11.2024 pri návšteve pracovníkov J., Q. svedkyňa vykonala spolu s kolegyňou
B. P. R., mala poškodená na tvári stopy po fyzickom napadnutí, škrabance, otvorené rany a podliatiny.

Pred otcom detí tvrdila, že zranenia jej spôsobili deti z ulice, ktoré na ňu hádžu kamene. Po odchode
manžela sa evidentne bála, celá sa triasla, po čase im povedala, že ju muž bije, že je to dlhodobo.
Vyjadrila sa, že ho neudá na polícii, lebo že on ju zabije, že sa bojí aj jeho rodiny, keby udala manžela.
Ďalej uviedla, že pije alkohol, nakoľko si tým tlmí aj bolesť po bitke, nepovedala im, ako často ju manželbije, len že je to dlhodobo. Susedovci potvrdili, že aj 13.11.2024 A. B. zbil manželku, že obaja pijú alkohol
a otec detí je agresívny, ale nechcú sa do toho starať, lebo sa boja. Na druhý deň mala poškodená podať
na manžela trestné oznámenie, ale neurobila tak. Potom bol zranený mal. A. B., zranenie mu spôsobil

otec. V závere svojej výpovede svedkyňa zdôraznila, že aj keď poškodená nespolupracuje s úradmi, je
týraná zo strany svojho manžela. Manžel ubližuje jej, aj deťom.

Svedkyňa B. P. R. vypovedala, že rodinu B. má na starosti jej kolegyňa K. E., ako sociálna kurátorka
na J. A. E.. H. dňoch 14.11.2024 a 20.11.2024 bola aj ona na sociálnom zisťovaní v tejto rodine. Ich

byt bol zanedbaný a poškodený, susedovci im povedali, že to urobil obžalovaný. Poškodená vyzerala
ako dobitá, mala na hlave hrču, bola strašne chudá. K. sa evidentne bála, pred ním im nič nepovedala.
Vravela, že zranenia jej spôsobili deti, ktoré do nej hádzali kamene. Potom ale priznala, že ju manžel
bije. Potvrdila to aj najstaršia dcéra. Dňa 20.11.2024 pri kontrole zistili, že je zranený maloletý A. B..
Všetci v rodine sa báli obžalovaného. Svedok K. S. A. v prípravnom konaní vypovedal, že opakovane
riešil sťažnosti obyvateľov obce D., ako starosta tejto obce, na obžalovaného a poškodenú. Mali piť

alkohol a zanedbávať starostlivosť o svoje maloleté deti. Aj starosta osobne si všimol, že požívajú
alkohol. Osobne však nevidel, že by obžalovaný ubližoval svojej rodine. Poškodenú videl aj dvakrát
s napuchnutou tvárou, ale ona mu povedala, že spadla. To bolo asi pred rokom a nikdy sa mu na nič
nesťažovala. Posielal ju aj k lekárovi, raz asi skutočne išla. Z počutia ale vedel, že obžalovaný bije
poškodenú. Keď ju videl zranenú, jej zranenia vyzerali ako po udretí, resp. po páde. B. I. alkohol, potom

robili cirkus, bordel a hádali sa. Potom T. J. odobral deti. Toto vedia potvrdiť aj ich susedovci N. B., K.
A. a K. A.. Títo susedovci sa svedkovi chodili na B. aj opakovane sťažovať. Ich byt bol v zanedbanom
stave. B., keď dostali dávky, tak pili. Pred súdom už svoju výpoveď proti obžalovanému bagatelizoval,
ale uviedol, že mal vedomosť o tom, že bije svoju ženu. Svedkyňa mal. U. B., dcéra obžalovaného
a poškodenej, po zákonnom poučení primeranom jej veku vypovedala, že teraz býva v V. D.. Q. bývala

s rodičmi, otec stále ubližoval jej matke, stále pil. Niekedy, keď si vypil, škrtil matku a fackal. Nevie,
ako často to bolo, to zabudla. Zvykli sa rozprávať o tom, že matka ho podviedla s iným chlapom, stále
sa zvykli hádať. Už to robili aj vtedy, keď ešte bývali H. W.. Už roky, keď boli H. W., tak otec ubližoval
matke. Keď nemal víno, teda keď si nevedel vypiť, triasli sa mu ruky. Dve deti stále plakali, keď otec
ubližoval matke. Otec dával matke facky, svedkyňa ukázala na ústa. Aj ju škrtil, ako mal dlhé nechty,

matka mala škrabance na krku. Bolo tak, že aj spolu pili, otec ubližoval matke aj cez deň, aj večer.
Päsťou ju nebil. Skôr ju škrtil, chytil ju pod krk a hovoril jej, aby rozprávala o tom, čo jej urobil ten W..
Doma bolo trošku dobre, trošku zle. H. D. L. oveľa lepšie, lebo je tam kľud. Už by nechcela ísť domov
k rodičom. Otec robil zle, lebo bol sprostý, hádali sa, ale nie stále. Ona videla, keď otec mame ubližoval.
Raz dal otec facku aj jej a bolo aj tak, že otec kázal mame, aby kľačala a kľačať musela aj maloletá. Keď

otec nepil, triasli sa mu ruky. Matka chodila na cintorín za svojím otcom, lebo jej chýbal a otec potom
išiel pre ňu. Mama sa bojí starkej- otcovej mamy. Otec škrtil mamu za to, že mala pomer s W.. Otec bil
mamu vždy len rukou. Otec, keď bol nervózny, tak rozbíjal nábytok. Nábytok rozbil aj vtedy, keď nemali
drevo. Súrodenci plakali, keď otec bil mamu. Niekedy mame prišiel na pomoc sused, keď počul krik, lebo
otec ubližoval matke, keď ju bil. V konaní pred súdom ale odmietla vypovedať s tým, že pracovníčka V.,

ktorá ju na súd sprevádzala, pred jej výsluchom uviedla, že maloletej sa tesne pred jej výpoveďou pred
súdom telefonicky vyhrážala jej stará mama z otcovej strany, ktorá jej do telefónu mala výslovne uviesť,
že jej bude fyzicky ublížené, ak bude vypovedať proti otcovi. Aj ostatné svedkyne žijúce v susedstve
obžalovaného a poškodenej v prípravnom konaní potvrdili fyzické násilie obžalovaného na poškodenej,
aj keď pred súdom buď odmietli vypovedať, alebo protiprávne konanie obžalovaného voči poškodenej

bagatelizovali.

Vzhľadom na uvedené mal okresný prokurátor za to, že v predmetnej veci boli preukázané časté fyzické
útoky obžalovaného voči poškodenej, hlavne pod vplyvom alkoholu, čo v podstate nepoprel ani samotný
obžalovaný. S poukazom na uvedené dôkazy, aj keby súd právne kvalifikoval jeho protiprávne konanie

nie ako páchané po dlhší čas, teda podľa § 208 ods. 3 písm. d) Tr. zák. s poukazom na ust. § 138
písm. b) Tr. zák., rozhodne sa jeho dennodenné fyzické útoky proti poškodenej nedajú brať len ako
priestupok proti občianskemu spolunažívaniu. Z hľadiska právnej kvalifikácie nie je podstatné, že ju bil
preto, že sa nestarala poriadne o ich maloleté deti, ale podstatné je to, že ju bil, dokonca od neho bitku
dostaliajmaloletédeti,minimálnesynI.,ktorémuoteczlomilruku.Okresnýsúdtaksprávnenevyhodnotil

vykonané dôkazy, preto navrhol, aby krajský súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil okresnému
súdu na nové konanie a rozhodnutie.K sťažnosti okresného prokurátora sa prostredníctvom svojho obhajcu vyjadril obžalovaný, a to
písomným podaním doručeným okresnému súdu dňa 21.10.2025. Uviedol, že ju považuje za
nedôvodnú, pretože skutočnosti uvedené okresným prokurátorom neboli v predmetnom trestnom konaní

nijakým spôsobom preukázané. Okresný súd vykonal všetky dostupné dôkazy, tieto správne vo všetkých
súvislostiach vyhodnotil a vec aj správne právne posúdil, rešpektujúc ust. § 2 ods. 10, ods. 12 Tr. por.
Svoje závery tiež podrobne a presvedčivo odôvodnil. Samotná poškodená využila svoje zákonné právo
a vo veci nevypovedala, pričom jej výpoveď nemôže byť nijakým spôsobom nahradená znaleckými
posudkami. Podľa obžaloby sa mal obžalovaný dopúšťať protiprávneho konania v dobe od 01.02.2023

do 18.03.2025, v priebehu celého konania však nebol produkovaný ani jeden dôkaz, že by jeho
protiprávne konanie malo pretrvávať denne od 01.02.2023 tak, ako je uvedené v obžalobe. Už samotné
oznámenie J. N. dňa 25.11.2024 smerovalo v podstate k tomu, že pri výkone sociálnoprávnej ochrany
detí obžalovaného a poškodenej boli zistené skutočnosti, ktoré odôvodňovali podozrenie, že v rodine je
páchaná trestná činnosť na deťoch, teda nie podozrenie, že by mohla byť páchaná trestná činnosť z jeho
strany na poškodenej. Navyše aj zo strany svedkýň E. a R., pracovníčok J., B. na hlavnom pojednávaní

uvedené určité skutočnosti v jeho neprospech, pričom v týchto výpovediach boli rôzne nezrovnalosti,
domnienky a pochybnosti a nakoniec aj sami uviedli, že mali komunikovať (resp. komunikovala len
svedkyňa E.) prostredníctvom tlmočníka, keďže neovládajú maďarský jazyk. Prakticky všetci ostatní
svedkovia (A., K. A., K. A.) potvrdili len skutočnosť, že medzi ním a poškodenou boli nezhody, často
sa hádali a bolo počuť krik. Zároveň všetci svedkovia potvrdili, že v ich domácnosti bol neporiadok

anajmäzostranypoškodenejnebolazabezpečenádostatočnástarostlivosťodeti,pričomvtomtosmere
pozitívnejšie hodnotili skôr prístup zo strany obžalovaného. Nakoniec zanedbanie starostlivosti o deti
a domácnosť vyplýva aj z toho, že im deti boli odobraté.

Podľa obžalovaného súd správne poukázal na skutočnosť, že sa počas celého konania prakticky bránil

tým, že nezhody medzi ním a poškodenou boli v dôsledku toho, že poškodená zanedbávala starostlivosť
o ich deti a domácnosť. Kým on sa snažil v rámci svojich možností zabezpečiť potreby ich rodiny a chodil
pracovať, musel často plniť aj úlohy, ktoré mala plniť poškodená, čo potvrdili aj svedkovia. O tom, že by ju
týral, bil alebo jej inak ubližoval, neexistuje ani jeden priamy dôkaz, a už vôbec nie v dobe od 01.02.2023.
Spáchanie skutku nepotvrdili ani závery znaleckého dokazovania. Až v priebehu dokazovania na

hlavnom pojednávaní sa jednoznačným spôsobom preukázalo, že poranenie nad okom poškodenej,
o ktorom sa svedkyne, zamestnankyne úradu práce domnievali, že jej ho spôsobil obžalovaný, mala
už dlhodobo bez jeho zapríčinenia. Nebolo tiež preukázané, že sťažnosti svedkov smerovali k tomu,
že by poškodenú týral, ale smerovali k tomu, že obaja sa aj v dôsledku požitého alkoholu správali
nevhodne, robili hluk, krik a nestarali sa o deti. Za takejto dôkaznej situácie nebola naplnená objektívna

ani subjektívna stránka žalovaného trestného činu. Pokiaľ súd v konaní obžalovaného videl určitú možnú
protiprávnosť, ktorá však nedosahuje intenzitu trestného činu, správne vec postúpil okresnému úradu na
prejednanie prípadného priestupku proti občianskemu spolunažívaniu. Z uvedených dôvodov navrhol
zamietnuť sťažnosť okresného prokurátora ako nedôvodnú.
Podľa § 192 ods. 1 písm. a), písm. b) Tr. por., pri rozhodovaní o sťažnosti preskúma nadriadený

orgán správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť a konanie
predchádzajúce týmto výrokom.
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd nadriadený zistil, že sťažnosť podal okresný prokurátor ako
oprávnená osoba v zákonnej lehote proti rozhodnutiu, proti ktorému bola prípustná. Následne preskúmal
správnosť výroku napadnutého uznesenia, proti ktorému okresný prokurátor podal sťažnosť, ako aj

konanie predchádzajúce tomuto výroku. Po uvedenom procesnom postupe dospel k záveru, že sťažnosť
okresného prokurátora nie je dôvodná.

Podľa § 280 ods. 2 Tr. por. súd postúpi vec inému orgánu, ak zistí, že nejde o trestný čin, ale žalovaný
skutok by mal iný orgán prejednať ako priestupok, služobné previnenie alebo disciplinárne previnenie,

o ktorých je tento orgán príslušný rozhodovať.

Okresný súd, pri dôslednom dodržaní procesného postupu, rozhodol na hlavnom pojednávaní v súlade
s výsledkami vykonaného dokazovania. V tomto smere vykonané dôkazy správne vyhodnotil, a to
jednotlivo, ako aj v ich súhrne. Odôvodnenie rozhodnutia zodpovedá všetkým hľadiskám obsiahnutým

v ustanovení § 176 ods. 2 Tr. por., pričom prejednávanému prípadu venoval náležitú pozornosť.
Dôsledne popísal, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel
a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov. Z odôvodnenia napadnutéhouznesenia je zároveň zistiteľné, akými právnymi úvahami sa okresný súd spravoval, keď posudzoval
dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení zákona.

Vzhľadom na výsledky vykonaného dokazovania rozhodne nemožno konštatovať, že tieto bez
pochybností preukázali, že konanie obžalovaného naplnilo všetky zákonné znaky skutkovej podstaty
žalovaného trestného činu, t. j. zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1
písm. a), ods. 3 písm. d) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. b) Tr. zák, pričom v tomto smere
krajský súd poukazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku okresného súdu na stranách 11 až 16.

Rozhodujúce v tomto smere bolo, že po vyhodnotení dokazovania na hlavnom pojednávaní absentovali
jednak obligatórne znaky objektívnej stránky žalovaného trestného činu, ktorými sú fyzické a psychické
utrpenia poškodenej spôsobené bitím, kopaním, údermi, spôsobením rán rôzneho druhu, vyhrážaním,
vyvolávaním strachu a stresu, násilnou izoláciou a iným správaním obžalovaného, ktoré ohrozuje
fyzické alebo psychické zdravie poškodenej a obmedzuje jej bezpečnosť, ale taktiež absentovali aj
obligatórne znaky subjektívnej stránky žalovaného trestného činu, ktorými je úmysel obžalovaného

spôsobiť poškodenej fyzické a psychické utrpenie. Keďže nebola jednoznačne naplnená ani objektívna
aanisubjektívnastránkatrestnéhočinu,niejepodrobnézisťovanieďalšíchokolnostípriebehuskutku až
tak významné, že by malo za následok iné rozhodnutie vo veci a krajský súd dospel k záveru, že konanie
obžalovaného uvedené v obžalobe nie je trestným činom.

Za takejto dôkaznej situácie bolo potrebné aplikovať zásadu „v pochybnostiach v prospech obvineného“,
keďže vykonané dôkazy nepostačujú na preukázanie všetkých zákonných znakov skutkovej podstaty
daného trestného činu a nie je možné v tejto trestnej veci vykonať iné dôkazy s cieľom vyvrátiť dôvodné
pochybnosti, či už vo vzťahu k skutkovému stavu veci, alebo vo vzťahu k posúdeniu, či skutok, pre ktorý
je obžalovaný trestne stíhaný je trestným činom.

Na druhej strane, z vykonaného dokazovania na hlavnom pojednávaní, vrátane zo samotnej výpovede
obžalovaného vyplynuli také skutočnosti, na základe ktorých by konanie obžalovaného však mohlo
naplniť znaky priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d), písm. e) zákona
č. 372/1990Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, preto okresný súd správne postúpil vec

podľa § 280 ods. 2 Tr. por. orgánu príslušnému na prejednanie tohto priestupku, O. C. J. A. E.. P.
tom nič nemení jeho formálne pochybenie vo výrokovej časti, keď vec postúpil orgánu na prejednanie
ako možného priestupku, hoci správne mal uviesť, že žalovaný skutok by mal iný orgán prejednať ako
priestupok.

Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. nadriadený orgán zamietne sťažnosť, ak nie je dôvodná.

S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti senát Krajského súdu v Banskej Bystrici rozhodol tak, že
sťažnosť okresného prokurátora podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. zamietol ako nedôvodnú.

Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 163 ods. 4 Tr. por. v spojení s § 180 Tr. por.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu riadny opravný prostriedok nie je prípustný.